Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125203144
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125203144.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej
a členiek senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobkyne A. B.,
nar. X.XX.XXXX, B., C. XXX/XX, proti žalovanej D. E., nar. XX.X.XXXX, B., F. XXX/XX, zastúpenej
JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Katunský, JUDr. Milan
Kuzma a spol., Košice, Floriánska 16, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na

nariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolanížalovanejprotiuzneseniuonariadenízabezpečovacieho
opatrenia 25C/7/2025-180 z 31.3.2025 Mestského súdu Košice a odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
o neodkladnom opatrení 25C/7/2025-197 z 15.4.2025 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie z 31.3.2025, ktorým súd nariadil zabezpečovacie opatrenie tak, že návrh z a m
i e t a .

II. Z r u š u j e II. výrok o trovách konania v uznesení z 31.3.2025.

III. Z r u š u j e uznesenie z 15.4.2025, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil

záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXXX Okresným úradom Košice, katastrálnym
odborom a nachádzajúcimi sa v okrese B. A., obec B. - G. E., kat. úz. G. E., a to parc. reg. „C“ č 567/1 o
výmere298m2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,par.reg.„C“č.567/2ovýmere77m2,druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, dom meštiansky na E. XX H. B. so súp. č. XXX ležiaci na parc.
reg. „C“ 567/1 a dom so súp. č. XXX ležiaci na parc. reg. „C“ č. 567/2, ktorých je žalovaná podielovou
spoluvlastníčkou v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku za účelom zabezpečenia pohľadávky

žalobkyne uplatnenej v súdnom konaní pred Mestským súdom Košice, pod sp. zn. 25C/7/2025 vo výške
202.000,- eur s prísl., II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.1.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy
202 000 eur s prísl. titulom zaplatenia zostávajúcej časti kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti. Uviedla,
že 29.11.2021 ako predávajúca uzatvorila so žalovanými ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, predmetom

ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č. XXXX vedených Okresným
úradom Košice, katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v okrese B. A., obec B. - G. B., kat. úz. I., a to
bytu č. X, na 2. posch. bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na pozemku s parc. č. 3001 reg.
„C“ a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach a príslušenstve domu vo výške
334/10000, ako aj parc. reg. „C“ s parc. č. 3011 o výmere 501 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoriavpodiele334/10000zadohodnutúkúpnucenuvovýške227000,-eurstým,žepodľauzavretej

zmluvy žalovaní ako kupujúci mali kúpnu cenu uhradiť do troch mesiacov od povolenia vkladu kúpnej
zmluvy do katastra nehnuteľností. Nehnuteľnosť bola kupovaná počas trvania manželstva žalovaných,z ktorého dôvodu patril byt do ich bezpodielového spoluvlastníctva napriek tomu, že v kúpnej zmluve
bol ako kupujúci uvedený len žalovaný v 1. rade. Pri následnom predaji bytu, keďže žalovaní byt v roku
2024 predali tretej osobe, v kúpnej zmluve ako predávajúci boli uvedení obaja žalovaní. Uviedla, že

návrhnavkladkúpnejzmluvyboldoručenýOkresnémuúraduKošice,katastrálnemuodboru1.12.2021a
následne bolo rozhodnutím uvedeného úradu povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného
ako kupujúceho 7.12.2021.
2.2.Žalobkyňa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podala 5.3.2025, ktorým žiadala zriadiť
záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXXX Okresným úradom Košice, katastrálnym

odborom a nachádzajúcimi sa v okrese B. A., D. B. - G. E., kat. úz. G. E., a to parc. reg. „C“ č. 567/1
o výmere 298 m2 a parc. reg. „C“ č. 567/2, zastavaná plocha a nádvorie, meštiacky dom na E. XX H.
B. so súp. č. XXX, ležiaci na parc. č. 567/1 a dom so súp. č. XXX, ležiaci na parc. 567/2, ktorých je
žalovaná podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku, a to za účelom
zabezpečenia pohľadávky, ktorú uplatnila v tomto konaní.
2.3.Súd vo veci rozhodol podľa § 343 ods.1,2,3, § 344, § 324 ods.1,3, § 326 ods.1,2 a konštatoval,

že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené základné
predpoklady pre zriadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalobkyňa osvedčila
objektívnuobavu,žeexekúciabudeohrozená.Zpredloženýchlistinnýchdokladovvyplýva,žežalobkyňa
osvedčila tak nárok, nakoľko preukázateľne došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou ako
predávajúcou a manželom žalovanej ako kupujúcim, pričom kupujúci neuhradil predávajúcej celú kúpnu

cenu, z ktorého dôvodu žalobkyňa podala na súd žalobu o zaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške
202 000 eur, keďže jej žalovaný uhradil len čiastočne kúpnu cenu, a to vo výške 25 000 eur, z ktorého
dôvodu je zrejmé, že žalovaní dlh nepopierali. Keďže žalovaní kúpnu cenu neuhradili, z čoho vyplýva,
že sa vyhýbajú splneniu záväzku, pričom od jeho splatnosti uplynuli viac ako dva roky. Navyše žalovaní
ako predávajúci predmetný byt v júni 2024 na základe kúpnej zmluvy z 25.6.2024 odpredali manželom

H., o čom svedčí rozhodnutie o povolení vkladu k predmetnému bytu zo 17.7.2024 Okresným úradom
Košice, katastrálnym odborom, a to za kúpnu cenu vo výške 222 000 eur. Napriek tejto skutočnosti
väčšiu časť kúpnej ceny žalobkyni nezaplatili. Táto skutočnosť svedčí o tom, že žalovaní sa vyhýbajú
splneniu záväzku z kúpnej zmluvy z 29.11.2021, pričom zo správania oboch žalovaných existuje obava,
že exekúcia bude ohrozená, čo je zrejmé práve zo skutočnosti, že napriek odpredaju bytu za odplatu,

ktorý nadobudli od žalobkyne, tej nevyplatili kúpnu cenu ani následne po získaní a nadobudnutí kúpnej
ceny od kupujúcich manželov H..
2.4.Z uvedeného dôvodu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne voči žalovaným, vyplývajúcej
z kúpnej zmluvy z 29.11.2021, ktorá je predmetom konania 25C/7/2025, ako aj z dôvodu, že je tu
reálna a bezprostredná obava, že exekúcia žalobkyne bude ohrozená, súd týmto rozhodnutím nariadil

sudcovské záložné právo na nehnuteľnosti patriace do podielového spoluvlastníctva žalovanej. Mal za
to, že žalobkyňa osvedčila dôvodnosť svojho návrhu, preukázala nebezpečenstvo ohrozenia jej nároku,
ktorého sa domáha samotnou žalobou na súde, ohrozenia prípadnej exekúcie.
2.5.O trovách rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

3.1.Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu je vecne
i právne nesprávne, preto podáva odvolanie v súlade s § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP.
3.2.V prvom rade namietla, že jej nebol doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Uviedla, že takýto postup je v rozpore s dikciou § 331 CSP a čl. 6 a 9 CSP. V danom prípade

došlo zo strany súdu k porušeniu jednej zo základných zásad civilného sporového konania - zásady
kontradiktórnosti, ktorá predstavuje neoddeliteľnú súčasť práva na spravodlivý proces garantovaného
čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázala pritom na nález
Ústavného súdu SR zo 7.6.2016 sp.zn. III. ÚS 32/2015. Z uvedeného dôvodu, došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods.1 písm. b/ CSP.

3.3.Žalovaná konštatovala, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy 29.11.2021 medzi žalobkyňou ako
predávajúcou a manželom žalovanej ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti parcely
registra „C“ č. 3011 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 501 m2, stavba bytový dom, súp. č. XXXXX,
postavený na parcele č. 3001, byt č. X na 2. poschodí, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku v podiele 334/10000-in evidované

Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, kat. úz. I., obec B. – G. B., D. B. A..
Kúpna cena za vyššie uvedené nehnuteľnosti bola dojednaná vo výške 227 000 eur. Žalovaná uviedla,
že nebola zmluvnou stranou predmetnej kúpnej zmluvy a rovnako nebola oboznámená s jej obsahom,
ani s konkrétnymi zmluvnými podmienkami. Pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny, žalovaná uvádza, že tátobola uhradená v plnom rozsahu, čo preukazuje písomné potvrdenie o zaplatení (kvitancia) 2.2.2022,
ktorým žalobkyňa vlastnoručne potvrdila prevzatie finančných prostriedkov vo výške 227 000 eur od J.
K. E., manžela žalovanej. Touto skutočnosťou bolo naplnené zmluvné dojednanie o kúpnej cene v celom

rozsahu.
3.4.Tvrdenie, že žalobkyni nebola uhradená kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť nezodpovedá
skutočnosti. Z tohto dôvodu je návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozpore so zákonom.
3.5.Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že finančná čiastka vo výške 25 000 eur uhradená synom žalovanej
mápredstavovaťčiastočnúúhradukúpnejcenyzaprevádzanúnehnuteľnosť,žalovanáuvádza,ženevie

sa k predloženému výdavkovému pokladničnému dokladu vyjadriť, pretože jej nebol zaslaný rovnako
ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Naopak, so zreteľom na vyššie uvedené uvádza,
že vzhľadom na opakované pôžičky, ktoré si žalobkyňa pravidelne berie, je vysoko pravdepodobné, že
išlo o ďalšiu z nich.
3.6.Zdôraznila, že tzv. výdavkový doklad, vystavený synom žalovanej, nie je právne relevantným
v súvislosti s úhradou kúpnej ceny, keďže syn žalovanej nie je zmluvnou stranou predmetnej kúpnej

zmluvy, preto nemá vedomosť o podmienkach, za ktorých bola zmluva uzatvorená, ani o výške
dohodnutej kúpnej ceny. Skutočnosť, že suma 25 000 eur, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, ako na
údajne čiastočnú úhradu kúpnej ceny, nemôže byť považovaná za súčasť kúpnej ceny za prevádzanú
nehnuteľnosť. Jednoznačne vyplýva aj z kvitancie vystavenej samotnou žalobkyňou. V uvedenej
kvitancii datovanej približne 2 roky pred poskytnutím finančnej čiastky, žalobkyňa výslovne potvrdila,

že kúpna cena bola zo strany J. K. E., manžela žalovanej uhradená v celom rozsahu. Z uvedeného
dôvodu nemôže byť právne kvalifikovaná uvedená úhrada ani čiastočná úhrada kúpnej ceny, keďže
podľa výslovného vyhlásenia žalobkyne bola plne splnená.
3.7.Žalovanejnevzniklažiadnaprávnapovinnosť,keďžecenabolariadneavcelostiuhradená.Žalovaná
ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. G. E., považuje návrh na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smerujúceho k obmedzeniu nakladania s touto nehnuteľnosťou
za neprimeraný a neodôvodnený zásah do jej vlastníckeho práva.
3.8.Hodnota nehnuteľnosti niekoľkonásobne prevyšuje výšku uplatneného nároku, čo zakladá
disproporciu medzi mierou zásahu a cieľom, ktorý má byť dosiahnutý. Navyše, v dôsledku zápisu
takéhoto opatrenia bude znemožnené poskytnutie štátnej dotácie na obnovu nehnuteľnosti, o ktorú

spoluvlastníci požiadali, čím dôjde k vzniku konkrétnej a nezanedbateľnej majetkovej škody.
3.9.Žalovaná je toho názoru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v rozpore so zásadami
primeranosti, hospodárnosti a účelnosti civilného sporového konania. Poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/92/2018 z 29.10.2018.
3.10.Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd nesprávne vyhodnotil skutkové závery, čím naplnil odvolací

dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ a nesprávne vec právne posúdil v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
3.11.Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia. Preto žalovaná navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie,
prípadne zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.

4.1.K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa (č.l. 249 až 252), ktorá uviedla, že zaplatenie kúpnej
ceny po povolení vkladu v prospech žalovaných nijako nezabezpečila, pretože im dôverovala a dohodli
sa, že až do ďalšieho predaja bytu žalovanými bude v byte bývať, kým si ona nenájde iné vhodné
bývanie. Žalobkyňa skutočne v byte bývala až do jeho predaja. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa
žalovaných do následného predaja bytu žalovanými ani nevyzývala k úhrade kúpnej ceny.

4.2.Všetokmajetokžalobkyne–bytkúpnouzmluvouaskladcezzabezpečovacíprevod,vjedenmoment
vlastnili buď žalovaní ako fyzické osoby alebo spoločnosť, v ktorej bol žalovaný J. E. donedávna
spoločníkom a dodnes je konateľom. Žalovaný J. E. 8.7.2024 požiadal žalobkyňu, aby mu podpísala
nevyplnené papiere, keby potreboval v budúcnosti napr. splnomocnenie od žalobkyne a ona by nebola
v Košiciach. 2. februára 2022, kedy je potvrdenie o zaplatení datované, žalobkyňa žalovanému nič

nepodpisovala, určite nie žiadne potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny v hotovosti. V zmysle článku 7.
kúpnej zmluvy bolo dohodnuté, že kúpna cena bude uhradená na účet, nie v hotovosti. Takú obrovskú
sumupeňazíbyžalobkyňavhotovostianineprevzala.Akbymaližalovanípožiadavkunazaplateniecelej
kúpnej ceny v značnej výške inak, ako na účet v banke, ktorý by im žalobkyňa uviedla, určite by trvala na
dodatku ku kúpnej zmluve podpísanej oboma zmluvnými stranami. Navyše, takouto obrovskou sumou

žalovaní k 2.2.2022 nevie, či disponovali. Kúpnu cenu za byt jej doteraz neuhradili. „Kameňom úrazu“ sa
stalo dočasné vlastníctvo haly-skladu spoločnosťou žalovaného, pretože žalovaný začal od žalobkyne
požadovať, aby mu (jeho synovi) sklad odpredala za sumu zodpovedajúcu výške poskytnutých pôžičiek
(cca 75 000 eur). S tým žalobkyňa nesúhlasila, pretože sklad má hodnotu 150 000 eur až 170 000 eur.Syn žalovaného ku kúpe skladu vypracoval verziu riešenie situácie rodiny E., ktorú žalobkyňa týmto
predkladá a ku ktorej mali aj spoločné jednania za účasti J. E. a ich syna. V tomto riešení je uvedené, že
„tak nech dodrží slovo (žalobkyne) a my dodržíme naše, aj čo sa bytu týka „a tiež „A.“ (žalobkyňa) nám

daruje halu, tak ako byt ti darovala“. Uvedené vyplýva, že žalovaní sú si plne vedomí toho, že kúpnu
cenu neuhradili. Rukou písané „riešenie 1 a riešenie 2“ je vlastnoručne napísané synom E.. Žalobkyňa
má pochybnosti o tom, že žalovaní disponujú peňažnými prostriedkami z predaja bytu, čo môže byť
ďalším dôvodom, prečo ju nevyplatili. Žalobkyňa zo zúfalstva navrhovala aj to, aby sa sklad predal
za čo najvyššiu cenu a rozdiel medzi poskytnutými pôžičkami a predajnou cenou skladu si žalobkyňa

a žalovaní rozdelia. Okrem toho potrebovala vyplatiť zálohu za rezerváciu bytu a iné položky, preto
požiadala žalovaných o úhradu časti kúpnej ceny bytu v hotovosti, a to vo výške 25 000 eur, ktoré jej
aj boli vyplatené. Nakoľko žalovaným už úplne nedôverovala, čo je pochopiteľné vzhľadom na to, že zo
stretnutia 11.2.2022, na ktorom jej odovzdali výdavkový doklad ku sume 25 000 eur, ktoré žalobkyňa
predložila v tomto konaní si nahrala a nahrávku predložila na USB kľúči. Pôvodný výdavkový doklad, ku
ktorému jej peniaze vyplatili nevedeli nájsť, tak jej za neho vystavili náhradu. Vzhľadom na skutočnosť,

že na tomto stretnutí bol žalovaný J. E. a jeho syn, vyvracia tvrdenie žalovanej o tom, že výdavkový
doklad vystavený synom žalovanej nie je právne relevantný v súvislosti s úhradou kúpnej ceny, je to lož.
Syn žalovanej veľmi dobre vedel o čo ide, bol pri jednaní a jeho písmo je aj na listine nazvanej riešenie
1/ a riešenie 2/, ktorú žalobkyňa popisuje vyššie.
4.3.Kúpna cena za sklad bola zložená do sumy 74 934,09 eur (čo je hodnota pôžičiek uvedená

v zmluvách o pôžičke medzi žalobkyňou a spoločnosťou ČO POTREBUJEŠ?! spol. s r.o.) a zo sumy
196 748,91 eur, čo je suma pozostávajúca z neuhradenej časti kúpnej ceny bytu po odpočítaní provízie
realitnejkancelárie,sumy25000eur,ktoréžalobkynižalovanývyplatilvhotovostiapopripočítanísumy6
408,91 eur, čo je rozdiel medzi deklarovanými pôžičkami podľa zmlúv o pôžičke a skutočne poskytnutou
sumou žalobkyni, teda dali jej skutočnosti o toľko menej, než je uvedené v zmluve o pôžičke.

4.4.Ak žalovaná k 2.2.2022 sa nevolala H., tak podľa kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena uhradená
na účet, ak existuje nahrávka rozhovoru žalobkyne so žalovaným J. E. za účasti syna žalovaných, ak
existuje rukou syna žalovanej napísané riešenie situácie 1/ a 2/, existuje výdavkový doklad na sumu
25.000 eur a existuje mailová komunikácia, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa mala odpredať svoj sklad-
halu za sumu, ktorá absolútne nezodpovedá jej hodnote, pretože v tejto sume je zahrnutá aj nevyplatená

časť kúpnej ceny bytu, je bezpochyby zrejmé, že žalobkyňa kúpnu cenu nedostala.
4.5.Ak kataster povolí vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy k nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom tohto zabezpečovacieho opatrenia a odvolací súd zabezpečovacie opatrenie zruší,
žalobkyňa sa už nikdy k svojim peniazom nedostane, lebo žalovaná, ani jej manžel žiaden iný majetok
nemajú. Aj obchodný podiel spoločnosti ČO POTREBUJEŠ?! spol. s r.o. už bol po začatí tohto konania

prevedený a žalobkyňa zostane bez bytu a bez peňazí. Okrem uvedeného cena polovice nehnuteľnosti
nie je vôbec v zjavnom nepomere k žalovanej pohľadávke ako to bez preukázania tvrdí žalovaná, ktorá
vôbec ale neuviedla, akú hodnotu podľa nej má polovicu domu na E.. Nevyplatená cena bytu spolu
s úrokmi z omeškania od roku 2022 predstavujú určite sumu vyššiu ako 260 000 eur a polovica domu
na E. určite nemá hodnotu značne prevyšujúcu túto čiastku.

4.6.Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol.

5.1.Žalobkyňa podaním doručeným súdu 8.4.2025 (č.l. 188) podala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP. V návrhu uviedla spisovú značku 25C/7/2025, pod ktorou
je vedené súdne konanie o zaplatenie sumy 202 000 eur. Uviedla, že žalovaný jej nezaplatil kúpnu

cenu. Poukázala, že z rovnakého dôvodu podala návrh na Mestský súd Košice, aby uznesením nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej,
ktorý uznesením z 31.3.2025 nariadil navrhované zabezpečovacie opatrenie.
5.2.Zdôraznila, že potom ako súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, žalovaná začala robiť kroky
smerujúce k scudzeniu jej jediného majetku, z ktorého by si ona mohla uspokojiť svoju pohľadávku,

začala robiť kroky smerujúce k zbaveniu sa jej vlastníckych práv v prospech tretích osôb s cieľom zmariť
vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľky, o čom svedčí fakt, že ku dnešnému dňu je na predmetnom
LV č. XXXXX vyznačená plomba na základe H./XXXX (darovacia zmluva).
5.3.Na základe uvedeného navrhla, že žalovaná je povinná zdržať sa akéhokoľvek nakladania
s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXXX Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom

a nachádzajúcimi sa v okrese B. A., D. B. E., katastrálnom území G. E., a to parcele registra „C“ č. 567/1
o výmere 298 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra „C“ č. 567/2 o výmere
77 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, dom meštianska na E. XX H. B. so súpisným číslom
XXX ležiaci na parcele registra „C“ č. 567/1 a dom so súpisným číslom XXX ležiaci na parcele registra„C“ č. 567/2, ktorých je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
1/2 k celku a nadobudla ich na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru,
o povolení vkladu darovacej zmluvy z 15.2.2012, H./XX, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech

inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného
zaťaženia týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na
Mestskom súde Košice pod spisovou značkou 25C/7/2025.

6.1.Súd uznesením z 15.4.2025 zamietol návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia.

6.2.Rozhodnutie založil na § 324 ods.1,3, § 325 ods.1,2, § 326 ods.1,2, § 328 ods.1, § 329 ods.1,2 CSP
a konštatoval, že v konaní bolo preukázané a nesporné, že mestský súd uznesením z 31.3.2025 nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaním na LV č. XXXXX,
ktorých je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 k celku.
6.3.Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 CSP je podmienené tým, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má

teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu
vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne.
6.4.Z uvedeného vyplýva, že podľa § 324 ods.3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za
splnenú podmienku vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené.
6.5.Na základe uvedeného vzťah medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vzťahom

subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Žalobkyňa dôvody na nariadenie
neodkladného opatrenia zdôvodňovala rovnakými skutočnosťami ako pri návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, t.j. obavou o vymoženie zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 202 000 eur,
pričom skutočnosti, že žalovaná začala vykonávať úkony smerujúce k scudzeniu jej jediného majetku,
z ktorého by žalobkyňa mohla uspokojiť svoju pohľadávku, v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia nepreukázala a neosvedčila.

7.1.Uznesenie napadla odvolaním žalobkyňa, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP.
7.2.Rozhodnutie súdu považuje za vecne nesprávne, nezákonné, nedostatočne odôvodnené, zmätočné
a nepreskúmateľné.

7.3.Dôvodom, pre ktorý súd návrh žalobkyne na nariadenia neodkladného opatrenia zamietol bol, že
dospel k záveru, že vzťah medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vzťahom subsidiarity
neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu podľa § 324 ods.3 CSP.
7.4.Súd dospel k záveru, že žalovaná začala vykonávať úkony smerujúce k scudzeniu jej jediného
majetku, z ktorého by žalobkyňa mohla uspokojiť svoju pohľadávku, v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, nepreukázala a neosvedčila, s čím sa žalobkyňa nestotožňuje, pretože priamo
v návrhu poukázala na skutočnosť, že bezprostredne po tom, ako Okresný úrad Košice, katastrálny
odbor zaevidoval na LV č. XXXXX v časti „C“ ťarchy záložné právo k nehnuteľnostiam v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku za účelom zabezpečenia pohľadávky uplatnenej v súdnom
konaní pred Mestským súdom Košice pod sp.zn. 25C/7/2025, o čom ako dôkaz predložila žalobkyňa

informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXXX z 3.4.2025, žalovaná začala robiť kroky smerujúce
k scudzeniu jej jediného majetku, z ktorého by si žalobkyňa mohla uspokojiť svoju pohľadávku a ku
dnešnému dňu je na predmetnom LV XXXXX vyznačená plomba na základe H./XXXX (Darovacia
zmluva).
7.5.Poukázala na to, že žalovaná podala proti nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu odvolanie

a v prípade, ak jej odvolací súd vyhovie a uznesenie, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie
zruší a zároveň okresný úrad, katastrálny odbor povolí vklad vlastníckeho opráva v prospech inej osoby
ako je žalovaná, ktorá sa v tomto prípade jednoznačne snaží účelovo zbaviť majetku, žalobkyni sa
týmto výrazne zhorší, ak nie priamo zmarí vymožiteľnosť jej pohľadávky a tento stav bude podľa mienky
žalobkyne nezvratný.

7.6.Pokiaľ súd dospel k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, je toto rozhodnutie arbitrárne
a v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (I. ÚS 33/2012). Žalobkyňa zdôraznila, že súd môže súčasne
nariadiť neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie, aj keď ide o výnimočné prípady, keď sú
splnené podmienky pre obe opatrenia samostatne, súd môže zvoliť takýto postup.

7.7.V tomto prípade obe opatrenia sa dopĺňajú, pretože neodkladné opatrenie bude riešiť skutočný
a bezprostredný zásah do vlastníckych práv a zabezpečovacie opatrenie na druhej strane eliminuje
riziko zmarenia výkonu rozhodnutia.7.8.Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd vydal uznesenie, v ktorom zmení
rozhodnutie prvoinštančného súdu a žalovanej uloží povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania
s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXXX Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom

a nachádzajúcimi sa v okrese B. A., D. B. - G. E., katastrálnom území G. E., a to parcele registra
„C“ č. 567/1 o výmere 298 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra „C“ č.
567/2 o výmere 77 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, dom meštianska na E. XX H. B.
so súpisným číslom XXX ležiaci na parcele registra „C“ č. 567/1 a dom so súpisným číslom XXX
ležiaci na parcele registra „C“ č. 567/2, ktorých je odporkyňa podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku a nadobudla ich na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice,
katastrálneho odboru, o povolení vkladu darovacej zmluvy zo dňa 15.2.2012, H./XX, a to vrátane ich
prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej vedenej na Mestskom súde Košice pod spisovou značkou 25C/7/2025.

8.1.K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, v ktorom namietla, že žalobkyňa spätne po niekoľkých
rokoch od realizácie prevodu poprela zaplatenie kúpnej ceny a domáhala sa duplicitného peňažného
plnenia.
8.2.Žalovaná disponuje listinným dôkazom, písomnou kvitanciou o zaplatení kúpnej ceny z 2.2.2022
podpísanou žalobkyňou.

8.3.Bez právnej relevancie je tvrdenie žalobkyne, že žalovanej a jej manželovi údajne chýbali finančné
prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny. Takéto tvrdenie nielenže nebolo preukázané a nezakladá ani
žiaden právny dôvod na spochybnenie platnosti prevodu nehnuteľností. Pokiaľ ide o komunikáciu
týkajúcu sa nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXXX, kat. úz. L. E., táto nehnuteľnosť slúžila na
zabezpečenie pohľadávky v spoločnosti ČO POTREBUJEŠ?! voči žalobkyni, pričom išlo o samostatný

právny vzťah. Táto záležitosť nijako nesúvisí s kúpou bytu žalovanou a jej manželom, a preto nemá
právnu relevanciu vo vzťahu k tejto žalobe. Tieto nehnuteľnosti nepredstavujú predmet kúpy medzi
žalobkyňou a žalovanou a listiny nemožno vykladať ako dôkaz o nevyplatení kúpnej ceny za inú
samostatne nadobudnutú nehnuteľnosť. K mailovej komunikácii, ktorú žalobkyňa predložila, žalovaná
uvádza, že sa k prípadnému odkúpeniu nehnuteľnosti jej synom nemôže vyjadriť, nakoľko nie je

účastníčkou zmluvného vzťahu. Zdôraznila, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudla na základe
riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy a riadne zaplatenej kúpnej ceny, čo žalobkyňa sama potvrdila
písomnou kvitanciou.
8.4.Žalovaná je toho názoru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v rozpore so zásadami
primeranosti, hospodárnosti a účelnosti CSP.

9.1.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa § 34 CSP prejednal
odvolanie žalovanej voči napadnutému uzneseniu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods.1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky

na potvrdenie uznesenia, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie (§ 387 ods.1 CSP), ani na
zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh zamietol.
9.2.Odvolací súd zrušil rozhodnutie o trovách konania, lebo v prejednávanej veci nešlo o konečné
rozhodnutie a o nich bude povinný súd rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť.
9.3.Rovnako odvolací súd bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu

vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1
CSP) uznesenia, ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ani na jeho zmenu
(§ 388 CSP), preto ho, podľa § 389 ods.1 CSP zrušil, lebo zistil, že podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP, súd
nevykonal a nevyhodnotil dôkazy a v dôsledku toho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,
pričom nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, preto uznesenie zrušil a podľa § 391 ods.1

CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

10.1.Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP.
10.2.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP odôvodnila porušením zásady kontradiktórnosti
z dôvodu, že jej nebol doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

10.3.Uplatnená námietka bola dôvodná, avšak tento nedostatok bol odstránený doručením návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovanému v 1. rade a právnemu zástupcovi žalovanej v 2.
rade. Preto odvolací súd na túto námietku neprihliadal.10.4.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP, nesprávne skutkové zistenia súdu prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov, môže byť naplnený, len ak súd dospeje nesprávnym
vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky k

nesprávnym skutkovým zisteniam.
10.5.S prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná predložené dôkazy nemohla bez svojej viny uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ CSP) došlo k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu.
10.6.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, je daný keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju

opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy
nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval. V danom prípade súd prvej inštancie správne aplikoval i správne interpretoval použité
právne normy, ale s prihliadnutím k doplnenému skutkovému stavu je použitá právna norma nesprávne
aplikovaná. Takže aj tento odvolací dôvod je daný.

11.1.Podľa § 343 ods.1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11.2.Podľa § 343 ods.2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11.3.Podľa § 343 ods.3 CSP výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11.4.Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
11.5.Podľa § 326 ods.1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11.6.Podľa § 326 ods.2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11.7.Podľa § 328 ods.1 CSP, ak súd postupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods.1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11.8.Podľa § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11.9.Podľa § 331 ods.1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

12.Z obsahového výkladu § 343 CSP je zrejmé, že súd môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie za
kumulatívneho splnenia podmienok:
a) musí existovať záväzkový vzťah veriteľ - dlžník,
b) predmetom záložného práva sú veci, práva alebo na iné majetkové hodnoty dlžníka,
c) záložným právom zabezpečuje sa peňažná pohľadávka veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude

ohrozená.

13.1.Odvolací súd prihliadal na dôkaz predložený žalovanou v 2. rade v odvolacom konaní, a to na
potvrdenie o zaplatení z 2.2.2022. Z jeho obsahu je zrejmé, že žalobkyňa prijala kúpnu cenu v hotovosti,
vo výške 227 000 eur od kupujúceho J. K. E., ktorá bola jej vyplatená na základe uzatvorenej kúpnej

zmluvy z 29.11.2021.
13.2.Aj keď žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu vyplatenie kúpnej ceny poprela, táto sporná skutočnosť
bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.

14.Vychádzajúc z predloženého dôkazu žalovanou v 2. rade nie je hodnoverne preukázaný záväzkový

vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade (veriteľ – dlžník) resp. že tento vzťah trvá aj
v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, preto odvolací súd konštatuje, že nebola splnená
jedna z podmienok potrebných pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z uvedeného dôvoduodvolaciemu súdu nezostávalo iné ako zmeniť uznesenie, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie
opatrenie a návrh na jeho nariadenie zamietnuť.

15.Prvoinštančný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že vzťah
medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vzťahom subsidiarity neodkladného opatrenia
k zabezpečovaciemu opatreniu, s ktorým záverom je nutné bez výhrad súhlasiť. Keďže súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie nevzhliadal dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

16.Rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým zmenil uznesenie prvoinštančného súdu o nariadenom
zabezpečovacom opatrení došlo k zmene okolností vo vzťahu k rozhodnutiu o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

17.1.Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu

alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo
veci samej.
17.2.Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

18.Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie nebezpečenstva
bezprostrednehroziacejujmy.Nariadenieneodkladnéhoopatreniazdôvodupotrebyneodkladnejúpravy
pomerov strán sporu, ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej, predstavuje celkom
výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu tak, že o to viac

musia byť aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán
sporu ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorý takisto musí byť osvedčený.

19.Osvedčením potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t.j. osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, je osvedčenie takého konania a správania žalovaného, ktoré vyžaduje

okamžitý zásah, teda rýchlu (aj keď iba dočasnú) úpravu vzájomných práv a povinností strán sporu.

20.Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie

neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a predložených
dôkazov a strany sporu nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať ani žiadne iné
dokazovanie.

21.Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie

škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne, ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o
konečnú súdnu ochranu.

22.1.Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné.

22.2.Odvolací súd dáva do pozornosti rozhodovaciu prax súdov, že vydanie rozhodnutia o neodkladnom
opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti,
napr. preukázanie úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve
vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom
by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej

obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré by prakticky
stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaných nakladať
s nehnuteľnosťou. Ide o preferovanie takého prístupu, podľa ktorého nie je vhodné a účelné čakať na
úkony smerujúce k prevodu, keď zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá spravidla zistiť až potom, čotáto dispozícia nastane. (napr. rozhodnutie KS v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014, KS v Prešove sp. zn.
18Co/44/2015, KS v Košiciach sp. zn. 5Co/64/2024).
22.3.Podobne, z odbornej literatúry Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček a kol,

C.H.BECK 2016, s. 1107 vyplýva: Najmä pri neodkladných opatreniach, ktorým majú byť obmedzené
určité dispozičné úkony, nemôže súd vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má
neodkladné opatrenie smerovať. Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu
následku, je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými
ťažkosťami. Takáto požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s

preventívnym účinkom nemožno dosiahnuť.

23.Po vrátení veci bude povinný súd prvej inštancie nanovo posúdiť návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia a posúdiť, či sú splnené podmienky pre jeho nariadenie uvedené v bode 17. tohto rozhodnutia
a vyjadriť sa, či:
- nariadením neodkladného opatrenia, nepôjde o neprimerané obmedzenie práv žalovanej a či je

splnená požiadavka proporcionality;
- žalobkyňa preukázala obavu, že bez jeho nariadenia bude exekúcia ohrozená;
- z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú také skutkové tvrdenia o iných okolnostiach,
alebo o inom konaní žalovanej, ktoré by mohli zakladať dôvodnosť obavy žalobkyne z budúceho
ohrozenia exekúcie jeho pohľadávky voči žalovaným.

24.Odvolací súd nerozhodoval o trovách konania vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu ani vo
vzťahu k neodkladnému opatreniu, lebo tieto rozhodnutia nie sú takými, ktorými sa konanie končí.
Otázkou trov konania a ich náhrady sa vysporiada súd až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom
rozhodnutí, ktorým bude konanie končiť (§ 262 ods.1 CSP).

25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).