Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323200573
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4323200573.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnoldovej a sudcov
JUDr. Sylvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX a D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Levice, deti matky: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. XXX/
XX, E. I., právne zast.: Mgr. Henrieta Slavkovská, advokát s.r.o., so sídlom Ľ. Štúra 19, Levice a otca:

F. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, E. I., právne zastúpený JUDr. PhDr. Eva Kerekesová,
advokátka so sídlom Tobrucká 7, Bratislava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 6P/25/2023 -1361, zo
dňa 6. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. a v závislom výroku
VII. p o t v r d z u j e, rozsudok v napadnutom výroku V. m e n í tak, že počas trvania striedavej
osobnej starostlivosti je otec povinný prispievať na výživu maloletého A. B. vo výške 80 eur mesačne

a na maloletého D. E. vo výške 60 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
a v napadnutom výroku VIII. v časti splatnosti dlhu vzniknutého matke na trovách štátu m e n í rozsudok
tak, že matke povoľuje splatiť sumu 1.147,50 eur v mesačných splátkach po 100 eur splatných vždy
do 10. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil otcovi povinnosť počnúc dňom
01.09.2024 prispievať na výživu mal. A. B., zvýšeným výživným zo sumy 140 eur mesačne na
sumu 205 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, výrokom II. mu uložil
povinnosť uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaostalé výživné za obdobie
od 01.09.2024 do 06.11.2024 v sume 130 eur, výrokom III. návrh matky na zvýšenie výživného pre
mal. D. E. zamietol, výrokom IV. počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku zveril obe deti do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o mal. deti od
piatka párneho týždňa od 17,00 hod. do piatka nepárneho týždňa do 17,00 hod., otec bude vykonávať
osobnú starostlivosť o mal. deti od piatka nepárneho týždňa od 17,00 hod. do piatka párneho týždňa
do 17,00 hod. s tým, že rodičia si maloleté deti navzájom odovzdajú a prevezmú v stanovenom čase
v mieste bydliska toho rodiča, ktorý výkon osobnej starostlivosti končí. Výrokom V. vyslovil, že počas
trvaniastriedavejosobnejstarostlivostisarodičomvýživné neurčuje,výrokomVI.oprávnilobochrodičov

mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, výrokom VII. vyslovil, že sa menia rozsudky Okresného
súdu Levice č.k. 6P/32/2020-418 zo dňa 17.03.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
č.k. 7CoP/18/2021-806 zo dňa 30.09.2021 a č.k. 6P/32/2020-857 zo dňa 16.03.2022 vo výrokoch oúprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Deťom. Výrokom VIII. Súd uložil rodičom povinnosť
nahradiť trovy štátu za znalecké dokazovanie, a to každý z nich v sume 1 147,50 eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku a napokon výrokom IX. Rozhodol o trovách účastníkov konania tak, že žiaden

z nich nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 24 ods. 3, § 26, § 62 ods. 1, 2, 6 Zákona
o rodine, článku 3 ods. 1 a článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že otec maloletých detí sa domáhal zmeny úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k obom deťom, žiadajúc zveriť ich do striedavej osobnej starostlivosti
v týždňových intervaloch a navrhol upraviť styk rodičov s deťmi aj v čase sviatkov a prázdnin, výživné
navrhol neurčiť. Na informatívnom výsluchu konanom na súde dňa 30.03.2023 sa matka vyjadrila, že
so striedavou starostlivosťou nesúhlasí a podľa nej je styk otca s deťmi dostačujúci. Následne bola
obom rodičom s deťmi odporučená návšteva RPPS, s čím rodičia súhlasili. Počas konania otec pozmenil
návrh a domáhal sa zverenia oboch detí do jeho osobnej starostlivosti, zároveň žiadal uložil matke

prispievať na každé z detí minimálnym výživným a upraviť jej styk s maloletými deťmi. Podľa jeho názoru
matka zanedbáva starostlivosť o deti, ohrozuje ich život a zdravie, vytvára deťom nezdravé prostredie,
psychicky a fyzicky ich týra, učí ich klamať, necháva deti samé doma, mal. deti sú často chorľavé, matka
deti neadekvátne oblieka a tiež sa pred deťmi vyhráža otcovi, otec s jej výchovou nesúhlasí. Matka
považovala tvrdenia otca za osočovanie. Podľa nej týždňové intervaly striedania sú pre deti nevhodné.

Správanie otca, zanedbávanie detí a snaha otca využívať deti len na získavanie dôkazov voči matke,
negatívne na deti vplýva a tieto potom prichádzajú k matke v zlom psychickom stave, čo sa prejavuje
najmä na správaní mal. A.. Matka má za to, že otec využíva kontakty s deťmi len na monitorovanie
údajných pochybení matky, na získavanie argumentov pred súdom, jeho správanie je možné považovať
za neustálu šikanu cez podania otca na súdy, úrad práce a na políciu. Jeho hlásenia o zanedbávaní,

týraní mal. detí matkou však neboli úspešné a vždy bolo preukázané, že matka sa o deti vzorne stará.
Matka uvedené správanie otca pripisovala tiež skutočnosti, že otec má diagnostikovanú paranoidnú
poruchu a jeho prístup k liečbe sa javí ako formálny, toto ochorenie zasahuje do všetkých oblastí jeho
života a prejavuje sa aj v súdnych konaniach, v krivých obvineniach na adresu matky, v manipulácii detí a
vsnahezískaťvýhodynasúde.Matkapoprelaotcomtvrdenénedostatkyvstarostlivostiodetiauvádzala

tvrdenia, ktorými spochybňovala vhodnosť výchovného prostredia a riadnu starostlivosť zo strany otca.
Bola toho názoru, že nie je v záujme maloletých detí, aby strávili s otcom viac času ako doteraz, o čom
svedčia aj vyjadrenia staršieho syna, že sa „zabije“, keď má ísť k otcovi aj na víkendy. Matka žiadala aj
zmenu v rozsahu stretávania sa otca s mal. deťmi počas Vianoc ako aj počas letných prázdnin a tiež
žiadala zvýšenie výživného na deti. Otec maloletých podal zase návrh na zníženie výživného zároveň

rodičia podali niekoľko návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré boli súdom zamietnuté.

3. Súd dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 6P/32/2020-418 zo dňa
17.03.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 7CoP/18/2021-806 zo dňa 30.09.2021
a s rozsudkom OS Levice č.k. 6P/32/2020-857 zo dňa 16.03.2022, bolo manželstvo rodičov mal. detí

rozvedené a na čas po rozvode manželstva boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti matky,
otcovi bolo uložené prispievať na výživu mal. A. B. sumou 140 eur a mal. D. E. sumou 110 eur
mesačne, zároveň súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej je otec oprávnený stretávať sa s
mal. deťmi počas štyroch mesiacov od právoplatnosti rozsudku posledný víkend v mesiaci od piatku
od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a od piateho mesiaca každý párny týždeň v mesiaci od piatku

od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s osobitnou úpravou v čase letných prázdnin, veľkonočných
a vianočných sviatkov. Súd sa oboznámil s viacerými správami z poradenského procesu na Referáte
poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Levice, ktorého sa zúčastnili rodičia na podnet súdu
a z vyjadrení psychológa vyplýva, že tento doporučuje súčasný model starostlivosti o mal. deti s tým,
že ak by došlo ku zlepšeniu spolupráce medzi rodičmi, bola by možná striedavá starostlivosť, to

však vtedy, ak obidvaja rodičia začnú spolupracovať na požadovanej úrovni a budú viditeľné zmeny
v ich komunikácii, ktorá je aktuálne nefunkčná. Nakoľko otec trvá na svojej požiadavke striedavej
starostlivosti a matka ju jednoznačne odmieta, psychologička považovala za vhodné zvážiť znalecké
posúdenie. Psychologička odporučila pokračovanie v poradenskom procese, kde sa rodičia musia
zúčastňovať aj dyadických sedení (doteraz zo strany matky odmietané), ktoré budú zamerané na

výraznú úpravu ich komunikácie a vzájomnej spolupráce pri výchovnom procese, ktorý je aktuálne v
neprospech zdravého vývoja ich detí. Ide o rodičov, kde dlhodobé vystavenie detí ich konfliktnému
stavu, má už známky negatívneho vplyvu na harmonický vývin mal. detí. V priebehu konania rodičia
neprestali so vzájomným obviňovaním. Matka nesúhlasila so znaleckým dokazovaním. Medzi rodičmije zrejmý závažný rodičovský konflikt, ktorý negatívne vplýva na mal. deti. Na súde bolo na návrh
kolízneho opatrovníka začaté tiež konanie o uloženie výchovného opatrenia, a súd dňa 15.03.2024
uznesením č.k. 6P/34/2024-20 neodkladným opatrením nariadil obom rodičom aj deťom povinnosť

zúčastniť sa odborného psychologického poradenstva v rozsahu najmenej 30 poradenských stretnutí v
priebehu 10 mesiacov, ktoré sa bude vykonávať v spolupráci s odborným tímom Centra pre deti a rodiny
Žitavce. V priebežných správach CDR Žitavce oznamovalo súdu vykonávanie nariadeného opatrenia,
spolupráca s matkou sa ukázala ako problémová pre silnú absenciu komunikačnej kultúry, problém so
sebaovládaním, jej spolupráca pretrvávala iba vo formálnej rovine.

4. Súd sa oboznámil aj s komplexnými hodnoteniami maloletých detí, podanými školským zariadením,
ktoré maloleté deti navštevujú, pričom bolo zistené, že v domácnosti, kde žijú deti s matkou, podľa
pozorovaní učiteliek prebieha nedôsledný a liberálny výchovný štýl, ktorý je viditeľný na správaní oboch
detí, pričom komunikácia s matkou je veľmi náročná pre jej náladovosť, častokrát nepočúva informácie
a pokyny učiteliek, jedná matka expresívne alebo dané informácie neguje, dlhodobo neodovzdala

základnú dokumentáciu, nepíše ospravedlnenky, väčší záujem javí len v posledných mesiacoch.
Ohľadom psychického stavu otca, na ktorý matka poukazovala (neliečená bludová porucha), sa súd
oboznámil s otcom predloženou správou klinickej psychologičky F. J. K. zo dňa 29.11.2019, ktorá v
závere konštatovala, že nezistila žiadne príznaky neuroticizmu či iného duševného ochorenia. Podľa
potvrdenia L. M. F. zo dňa 01.10.2021, otec bol u nej jedenkrát vyšetrený dňa 3.3.2021 s diagnózou F22

(porucha s bludmi) - bližšie konkretizované nie je, následne otec absolvoval vyšetrenie u psychiatričky
L. C. F. dňa 22.11.2021, ktorá vyšetrením neistila žiadnu psychopatologickú symptomatológiu.

5. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Mgr. Ivanom Moravčíkom z odboru psychológia,
odvetvie poradenská psychológia a z jeho posudku č. 7/2024 zistil, že mal. A. svoju matku čiastočne

rešpektuje, má k nej kladný vzťah, túži byť v jej prítomnosti, byť vnímaný, avšak matka nie vždy vhodným
spôsobom reaguje na jeho potreby, z čoho je frustrovaný, a to negatívne vplýva na jeho vzťah k nej. Mal.
A. otca rešpektuje, akceptuje, má k nemu kladnú emočnú väzbu, relatívne silné emočné puto aj napriek
tomu, že s ním nie je v tak intenzívnom kontakte, ako s matkou. Mal. D. prechováva k matke pozitívne
emócie a intenzívnejší vzťah, aj z dôvodu jeho veku, považuje ju za primárnu vzťahovú osobu a pokiaľ

by sa mal rozhodnúť, aktuálne sa javí, že by uprednostnil jej prítomnosť. K otcovi má vybudovaný kladný
vzťah, je rád v jeho prítomnosti, má tendenciu ho vyhľadávať, rešpektuje ho, nakoľko ho otec vhodným
spôsobom stimuluje, usmerňuje, čo kladne vplýva aj na ich vzájomný vzťah, v jeho fyzickej prítomnosti
sa cíti bezpečne. Vzťah matky k mal. deťom sa znalcovi javí t.č. ako čiastočne stabilizovaný, avšak
považuje za nutné prihliadať i na to, ako hodnotia matku mal. detí učiteľky, kde v komplexnom hodnotení

dieťaťa, najmä u mal. A. jasne a zrozumiteľne popísali, že výchovné prostredie u matky je rizikové, nie
je v najlepšom záujme mal. detí a matka mal. detí nemá ako prioritu výchovu mal. detí, taktiež je to
možné odčítať i zo správy CDR, resp. z hodnotenia ÚPSVaR, kedy matka nemala potrebu, ochotu a
vôľu prispieť k riešeniu situácie a vedome a účelovo konala v neprospech jej riešenia. Matka neumožnila
mal. deťom, aby mali poskytnutú starostlivosť erudovanými odborníkmi, ktorí by boli schopní sanovať ich

potreby, matka sa upriamila skôr na vlastné potreby, na úkor potrieb mal. detí. Vzťah otca k mal. deťom
opísalznalecakoambivalentný,instabilný,determinovanývlastnýmipotrebami,narozdielodmatkyvšak
aktívnespolupracovalsovšetkýmizainteresovanýmiinštitúciamiamaltendenciuvystupovaťproaktívne,
kooperatívne, i keď tým, že neustále podnetmi, trestnými oznámeniami, resp. inou formou šikanuje
matku mal. detí, prípadne neúmerne zaťažuje všetky zainteresované inštitúcie podnetmi, ktoré sa vo

výsledku hodnotia ako neopodstatnené, rovnako neprispieva k tomu, aby matka mal. detí bola pozitívne
nastavená na dohodu s ním v oblasti výchovy detí. Osobnostné predpoklady pre výchovu detí posúdil
znalec na strane matky ako obmedzené, nedostatočné, nereflektujúce najlepšie záujmy mal. detí a ako
potenciálne ohrozujúce najmä čo sa týka zabezpečenia ich zdravého psychického vývinu. U matky t.č.
nie je možné predpokladať, že by zmenila svoj dlhodobý postoj k otcovi mal. detí a uznala jeho dôležitosť

pre zdravý psychický, emočný a sociálny vývin detí. Vedome otcovi upiera právo na akýkoľvek kontakt s
mal. deťmi nad rámec svojich predstáv. Osobu otca znalec vyhodnotil ako menej konfliktnú, so snahou
uplatňovať vo výchove i vo vlastnom živote stratégiu dodržiavania dlhodobo plánovanej vízie, ktorú
pokiaľ sa mu nepodarí aplikovať do praxe, spôsobuje silnú tenziu, zvýšený aktivizmus a má tendenciu
eskalovaťsituáciudotejúrovne,abysapreklopilananímpožadovanútrajektóriu,jeschopnýnadväzovať

kladné interpersonálne vzťahy, aj so svojimi mal. deťmi, avšak v krízových situáciách má tendenciu
zohľadniť viac vlastný záujem, občas aj na úkor mal. S mal. deťmi vie nadviazať kvalitný vzťah, vzťah s
ich matkou už však nie, hoci jej rolu uznáva. Vzájomný vzťah rodičov je aktuálne poznačený dlhodobými
konfliktami, ktoré boli prítomné nielen počas manželstva, ale i následne počas rozvodového konania.Obaja rodičia nie sú schopní zmeniť prístup voči sebe a zamerať sa na konštruktívne dosiahnutie
takého stavu, ktorý by bol v čo najlepšom záujme mal. detí, vnímajú jednoznačne iba svoje potreby
a cieľavedome uplatňujú iba také postupy, ktoré sú v ich prospech, bez ohľadu na to, aký majú vplyv

na mal. deti. Pravdepodobnosť zmeny tohto postoja rodičov by mohla nastať až po tom, ako by boli
vystavení riziku, že mal. deti nebudú v ich starostlivosti. Možno konštatovať, že rodičia vzájomne, a to
dlhodobo, nepodporujú mal. deti k udržiavaniu rovnocenného rodičovského vzťahu s druhým rodičom a
taktiež možno konštatovať, že sa negatívne vyjadrujú o druhom rodičovi aj pred mal. deťmi. Následky
takého výchovného prístupu na mal. deti sú jednoznačné, a to je dlhodobá traumatizácia mal. detí.

Podľa znalca stojí v danom prípade za zváženie dočasná náhradná starostlivosť o mal. deti ideálne
prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá by do doby, kým sa nestabilizuje situácia u rodičov, prevzala ich
rodičovské kompetencie a zamerala sa výhradne na ich aktuálne potreby. Na svojich záveroch znalec
zotrvával aj pri výsluchu na pojednávaní. Kolízna opatrovníčka navrhla za súčasného stavu zveriť deti
do starostlivosti otca.

6. Prvoinštančný súd konštatoval, že ide o prípad rodiny, kedy sa otec opakovane domáhal striedavej
starostlivosti už v rozvodovom konaní, avšak deti boli v útlom veku 2-3 rokov. Rodičia boli už v tom čase
v konflikte, ktorý bol prítomný už počas manželstva následne v rozvodovom konaní a ktorý plynutím
času neustával, ale skôr sa stupňoval. Otec sa nedokázal stotožniť s tým, ako súdy rozhodli a so
spôsobom akým uplatňovala matka výchovný prístup a starostlivosť o mal. deti. Na matku opakovane

podával či už trestné oznámenia alebo iné podnety na rôzne inštitúcie a orgány, ktoré však boli vždy
vyhodnotené ako neopodstatnené. Nikdy nebolo preukázané ani bitie maloletých matkou, deti nikdy
známky fyzického násilia neniesli ani sa nikdy deti na bitku od matky nesťažovali. Uvádzal to len otec,
ktorému to mali povedať deti (avšak vierohodnosť je spochybnená tým, že viaceré jeho tvrdenia v konaní
boli preukázateľne vyvrátené). Matka takéto konanie otca považuje za tyranizovanie jej osoby a od toho

sa odvíja jej správanie voči otcovi, ktoré potom prenáša na deti. Za tento stav nesú vinu obaja rodičia,
ktorí viac hľadia na vlastné záujmy než záujmy detí, ako podrobne opísal znalec a zhodnotil znalec
Mgr. Moravčík, napriek tomu súd nepovažoval za vhodné aplikovať odporúčanie znalca a odňať deti zo
starostlivosti oboch rodičov ich zverením tretej osobe, nakoľko oddelenie od rodiny by mohlo spôsobiť
u detí nenapraviteľné škody v dôsledku traumy. Odňatie detí rodičom rozhodne nie je v danom prípade

v najlepšom záujme detí a rovnako tak nie je v ich záujme odňatie detí matke a ich zverenie do výlučnej
starostlivosti otca. Hlavne mal. D. je na matku výrazne naviazaný a napriek súrodeneckej rivalite aj
na svojho brata, ktorí súrodenci by rozdelením určite trpeli. Boj bratov o priazeň rodičov spôsoboval
aj samotný otec, keď si počas určeného styku v istom čase brával len D.. Prihliadajúc v prvom rade
na najlepší záujem detí súd za daného stavu považoval striedavú starostlivosť za najmenej „bolestivú“

pre maloletých. Rodič je pre dieťa nenahraditeľnou vzťahovou väzbou, ktorá tvorí základ pre budovanie
a vytváranie ďalších sociálnych vzťahov, je v princípe nenahraditeľná a jej ohrozenie má devastujúce
účinky na budúci život dieťaťa.

7. Nakoľko matka podala aj návrh na zvýšenie výživného k mal. deťom, súd porovnal pomery

účastníkov v čase ostatného rozhodnutia o výživnom a súčasným stavom, pričom zistil, že k zmene
pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného došlo len u mal. A. a to nástupom na základnú školu,
teda až od 01.09.2024. V súvislosti s tým sa nepochybne zvýšili výdavky na zabezpečenie jeho
základných potrieb, pričom suma 205 eur zodpovedá aktuálnym príjmovým pomerom otca (1.500 eur). V
príjmových pomeroch rodičov k závažným zmenám nedošlo. Vo vzťahu k mal. D. súd návrh na zvýšenie

zamietol, pretože naďalej je v predškolskom veku ako v čase posledného rozhodnutia. Právoplatnosťou
rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti počas jej trvania však súd rodičom výživné neurčil,
pretože v príjmoch rodičov nie je výrazná disproporcia (matka 1.050 eur, otec 1.500 eur) a ani ich
majetkové pomery nie sú tak rozdielne, aby mali za následok nerovnosť v ich životnej úrovni, ktorú by
bolo potrebné výživným dorovnávať. Zároveň súd uložil každému z rodičov nahradiť trovy konania za

znalecké dokazovania, ktoré za nich platil štát vo výške 2295,60 eur a keďže znalecké dokazovanie bolo
nevyhnutné a zároveň bolo nariadené v záujme všetkých účastníkov, preto je spravodlivé, aby sa na
ich úhrade podieľali obidvaja rodičia rovnakým dielom po 1147,50 eur.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka a to proti výrokom IV. V. VII.

a VIII. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vytýkala súdu, že založil svoje rozhodnutie takmer výlučne na záveroch
písomného znaleckého posudku č. 7/2024, matka má však za to, že posúdenie znalca nie je dostatočnépre rozhodnutie súdu také, ktoré by bolo v súlade s požiadavkou rešpektovania najlepšieho záujmu
maloletých detí. V tomto zložitom prípade bolo na mieste, aby súd nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, čo súd neurobil, hoci matka považuje

za nanajvýš dôležité, aby boli maloleté deti v konaní posúdené práve takýmto znalcom. Zároveň je toho
názoru,ženiesúnakumulatívnenaplnenépredpokladypoužitiainštitútustriedavejosobnejstarostlivosti
zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine, keď kvalita komunikácie rodičov je tak narušená, že nie je vytvorená
báza pre primeranú rodičovskú kooperáciu v režime striedavej osobnej starostlivosti. Optimálnym
režimom sa za aktuálnych okolnosti javí byť výlučná starostlivosť matky. Súd nedostatočne vyhodnotil

najlepší záujem maloletých, deti sú z dôvodu nízkeho veku 5 a 6 rokov citovo viac naviazané na matku a
môžu utrpieť zásadnú citovú ujmu ich odlúčením od nej vždy na týždeň. Matka poukazuje na vyjadrenie
psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Levice N. O. P., v zmysle ktorej v
aktuálnej situácii je doporučovaná výlučná osobná starostlivosť matky, pričom striedavá starostlivosť by
sa mala realizovať iba v prípade, ak obaja rodičia začnú spolupracovať na požadovanej úrovni, zároveň
psychologička konštatovala, že táto aktuálne pre rozpory rodičov nie je možná. Napriek takémuto

odporúčaniu psychológa a pri súdom konštatovanej pretrvávajúcej negatívnej prognóze komunikácie
rodičov, súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, teda súd nerozhodol v záujme
maloletých detí. Deti s ohľadom na ich vek by mali vyrastať v stabilnom prostredí jednej domácnosti
matky namiesto toho, aby boli destabilizované neustálym striedaním domácnosti otca a matky, navyše
ak obaja rodičia uplatňujú rôzne výchovné postupy a o výchove nielenže vzájomne nekomunikujú, ale

sa vzájomne negujú, čo bolo preukázané v konaní. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil čo do výroku IV, V a VII, čím bude ponechaná v platnosti pôvodná úprava
starostlivosti o maloleté deti, alternatívne aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch a
vrátil vec prvoinštančnému súdu za účelom doplnenia dokazovania nariadením znaleckého dokazovania
znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí

na preukázanie, či zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti je v ich najlepšom záujme. Pre
prípad potvrdenia rozsudku vo výroku IV žiadala, aby odvolací súd rozhodol o primeranom výživnom
počas trvania striedavej osobnej starostlivosti zo strany otca k rukám matky, nakoľko matka nesúhlasí
sneurčenímvýživnéhoamázato,žetretinovýrozdielvzárobkochrodičov(matka1.050euraotec1.500
eur) vyvoláva nutnosť dorovnať nerovnosť životnej úrovne maloletých detí v čase, keď sú v matkinej

starostlivosti.

9. Pokiaľ ide o odvolanie čo do výroku VIII., matka poukazuje na to, že pri čistom príjme matky 1.050
eur nie je v jej možnostiach a schopnostiach nahradiť trovy štátu v sume 1.147,50 eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku a súd pochybil, keď rezignoval na dokazovanie a úvahy o tom, či je matka

schopná nahradiť takéto vysoké trovy v uvedenej lehote. Predĺženie lehoty splatnosti z troch na 15 dní
od právoplatnosti rozsudku nerieši matke maloletých situáciu pokiaľ takou sumou nedisponuje. Navrhla,
aby odvolací súd tento výrok zmenil a povolil jej nahradiť trovy štátu v splátkach po 110 eur mesačne
s tým, že posledná splátka bude v sume 47,50 eur.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozhodnutie prvoinštančného
súdu za správne vzhľadom na vykonané dokazovanie a závery znaleckého dokazovania, a navrhol ho
potvrdiť.

11. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania by

bolo súladné s najlepším záujmom maloletých detí ich zverenie do otcovej výlučnej starostlivosti
otca, nakoľko otec vie deťom zabezpečiť stabilný denný režim, dodržiavať pravidelný denný/týždenný
harmonogram, pozitívne deti motivuje, vhodne stimuluje a usmerňuje, na deti vplýva bezpečne a kladne,
má zabezpečené vlastné bývanie, kde majú maloleté deti vytvorené podmienky na prípravu na
vyučovanie, hranie, oddych, zabezpečuje zdravotnú starostlivosť, pravidelne pripravuje maloletého syna

A. B. na vyučovanie, u maloletého D. E. zabezpečuje predškolskú prípravu pravidelným cvičením
verbálnychprejavov,deťomzabezpečujeadekvátnustarostlivosťsúvisiacusichvekom,zdravýsociálny,
emočný, a psychický vývin. Otec má stabilné zamestnanie ako pedagóg, zatiaľ čo matka často mení
zamestnávateľa, prípadne je nezamestnaná, čo svedčí o nestabilite matky a stabilite otca. Otec tiež
poukazuje na to, že matka nie je kladným morálnym príkladom pre svoje deti, keďže bolo preukázané, že

počas súdneho konania dokladala súdu dôkazy, ktoré vyhotovila a podpísala v mene rôznych štátnych
inštitúcií sama, čím dokladala súdy klamlivé a zavádzajúce dôkazy (napr. vyjadrenia riaditeľky MŠ ulica
P. D., ktorú navštevoval maloletý A., vyjadrenia MŠ na ulici Q. XXX, D., podnet podaný v mene štátnej
organizácie na ÚPSVaR), na čo otec opakovane poukázal. Otec nesúhlasí s ponechaním pôvodnejúpravyohľadomstarostlivostiodeti,bolobytovrozporesichnajlepšímzáujmom,nebolbyvdostatočnej
miere zabezpečovaný mentálny, sociálny a morálny vývoj detí, čo bolo preukázané znalcom. Nesúhlasí
ani s doplnením dokazovania znalcom z odboru klinická psychológia detí, bolo by to v tomto prípade

bezpredmetné, nakoľko znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že maloleté deti majú k obom
rodičom kladný vzťah a zaostáva mentálny, sociálny a morálny rozvoj, ktorý je možné zabezpečiť iba
pravidelným režimom učenia, čítaním, počítaním, komunikáciou, rozhovormi, vyjadrovaním vlastných
pocitov, názorov a pod.

12. Vychádzajúc z podaného odvolania otec má za to, že matka nehľadí na najlepší záujem maloletých
detí, ale na najlepší finančný prospech, aký by si prostredníctvom detí mohla zabezpečiť. V
tejto súvislosti otec poukazuje na vyjadrenia znalca, že konanie matky je zamerané primárne na
uspokojovanie vlastných potrieb, maloleté deti vníma ako súčasť jej života bez toho, aby sa na ne
zamerala ako na prioritu, či už v súvislosti s výchovno- vzdelávacími potrebami maloletých detí, nakoľko
jej konanie nie vždy koreluje s ich najlepším záujmom, a možno hodnotiť jej osobnostné predpoklady pre

výchovu detí ako obmedzené, nedostatočné, nereflektujúce najlepší záujem maloletých detí. Aj v tejto
súvislosti tak možno hodnotiť jej osobnostné predpoklady, najmä čo sa týka zabezpečenia ich zdravého
psychického vývinu ako potencionálne ohrozujúce. Otec tiež poukazuje na záver a odporúčania
vyplývajúce zo správy z priebežného hodnotenia vykonávania opatrení ambulantnou a terénnou formou
pre maloleté deti z Centra pre deti a rodiny Žitavce, pričom atribúty, ktoré sú v tejto správe uvedené ako

potrebné schopnosti rodiča, ktoré by deťom pomohli zvládnuť náročnú situáciu spojenú s rozchodom
rodičov a minimalizovali jej následky, takmer všetky u matky absentujú. Matka tiež v odvolaní neuviedla,
akým spôsobom by mala záujem pracovať na psychickej, mentálnej sociálnej a morálnej prosperite
maloletých detí, na logopedických ťažkostiach syna, ako by chcela zlepšiť ich pripravenosť do školských
zariadení, ale uvádza v akej miere má otec matke prispievať finančne. Matka v odvolaní namieta

neschopnosť uhradiť finančné prostriedky za už vyhotovené znalecké dokazovanie a navrhuje vykonať
ďalšie znalecké dokazovanie a takto neúčelne mieni zvyšovať náklady súdneho konania a robiť v konaní
prieťahy. Súdu pritom mal doložený znalecký posudok Mgr. Silvie Melovskej súdneho znalca MS SR
z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia a znalecký posudok Mgr. Ivana Moravčíka
znalcazodborupsychológia,odvetvieporadenskápsychológia.Vzhľadomnapriebehkonania,znalecké

dokazovanie dvoch nezávislých znalcov, vyjadrenie znalca na pojednávaní, vyjadrenie ÚPSVaR Levice,
je v najlepšom záujme maloletých detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti otca. Otec preto
navrhol, aby odvolací súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti s tým, že matka bude
oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatka do pondelka rána, nepárny
týždeň od stredy do štvrtka rána a tiež každý druhý týždeň v mesiaci júl a v mesiaci august počas letných

prázdnin, ako aj počas vianočných sviatkov v zmysle špeciálnej úpravy, ktorú otec navrhuje. Zároveň
žiadal uložiť matke prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 180 eur a na výživu maloletého D. E.
sumou 120 eur mesačne k rukám otca.

13. V priebehu odvolacieho konania boli doručené ďalšie podania účastníkov. V podaní doručenom

05.06.2025, matka doplnila svoje odvolanie a uviedla, že nakoľko došlo k právoplatnému vyporiadaniu
BSM medzi rodičmi maloletých rozsudkom zo dňa 03.11.2023, potvrdeným odvolacím súdom dňa
19.11.2024, predala matka byt D., v ktorom bývala spolu s maloletými na adrese N. R. XXXX/XX D.,
vyplatila bývalého manžela sumou 22.718,31 eur, ako jej uložil súd a po predaní bytu sa presťahovala
dňa 16.03.2025 s maloletými do rodinného domu na adrese E. I., F. H. XXX/XX, ktorý zariadila a

zrekonštruovala tak, aby najlepšie vyhovoval maloletým deťom. Matka tu má nahlásený trvalý pobyt
dňom 22.04.2025 a tiež zapísala maloleté deti na školskú dochádzku v tejto obci od školského roka
2025/2026 a to maloletý A. B. v 2. ročníku ZŠ a maloletý D. E. v 1. ročníku ZŠ. Z uvedeného je podľa
nej zrejmé, že treba vyhovieť podanému odvolaniu matky, zároveň preskúmať jej nové pomery, ktoré
sa zmenili.

14. Otec v podaní doručenom dňa 10.06.2025, uviedol, že zmenou bydliska sa povahové vlastnosti
a zručnosti rodiča nemenia, mení sa iba nehnuteľnosť, v ktorej osoba bude vykonávať starostlivosť o
maloletédetistým,žejepotrebnébraťdoúvahy,žeosobameníprácu ajbydliskovkrátkychintervaloch,
čím preukazuje, že je nestabilná a nevytvára pre deti kladné výchovné prostredie, režim a istotu, čo

nie je na prospech maloletých detí. Otec dáva do pozornosti upozornenie triednej učiteľky aj učiteľky
ŠKD na správanie maloletého A. ako prváka zo dňa 11.04.2025, kde poukazujú na nevhodné správanie
maloletého, a ďalšie upozornenie učiteľky ŠKD zo dňa 05.06.2025 na to, že maloletý nerešpektoval
pokyny učiteľky, reaguje vzdorovito, nevhodne, správa sa rušivo, udieral päsťami do lavice, udrelspolužiačku, k učiteľke sa vyjadril mimoriadne neúctivo a vulgárne, čo je neprijateľné a bude treba
to riešiť. Podľa názoru otca je v najlepšom záujme maloletých, aby boli zverené do jeho osobnej
starostlivosti.

15. Matka v podaní doručenom dňa 20.08.2025 poukazovala na opakované nedodržiavanie úpravy
styku zo strany otca v zmysle súdom schválenej rodičovskej dohody dňa 16.03.2022, podľa ktorej bol
otec oprávnený počas letných prázdnin stýkať sa s maloletými každý druhý a štvrtý týždeň v júli a v
auguste, pričom otec si počas letných prázdnin v roku 2025 zobral deti len raz a to od 07.07.2025 do

13.07.2025. Od tohto dátumu sa s deťmi nestretol, ani sa o ne nezaujímal a na sms správy matky
nereagoval a úplne prerušil kontakt, čím porušuje rozsudok a znemožňuje deťom pravidelný a stabilný
kontakt s rodičom, ktorý im mal byť zaručený. Toto konanie svedčí o tom, že nemá reálny záujem o deti.
Tiež uviedla, že z dôvodu absencie súhlasu otca pri vybavovaní prihlášok budú synovia od septembra
2025 navštevovať rozdielne základné školy, pričom z psychologického hľadiska ide o závažnú záťaž pre
súrodencov. Uvedené skutočnosti treba podľa názoru matky vyhodnotiť ako dôkaz o nezodpovednom

a nestálom prístupe otca k maloletým.

16. Otec v podaní zo dňa 21.08.2025 uviedol, že matka mu zakazuje, aby si prišiel pre maloletých
synov. Opakovane kričala, že otec sa nemôže priblížiť k jej domu ani zazvoniť na zvonček na jej dome,
inak zavolá na neho policajtov. To isté zakričala matke otca do mobilu. Maloletý syn u otca na návšteve

rozprával sám od seba, že keď niekto zazvoní, má sa hneď v dome schovať, aby ho nikto nevidel, čo
mu matka kázala. Takisto deti otcovi rozprávali samé od seba, že matka im kúpi otca. Matka opakovane
pri preberaní detí a odovzdávaní detí kričí pred synmi na otca hanlivé, urážajúce slová. Toto potom
maloletý syn používa v škole na pedagogický dozor. Matka využíva skutočnosť, že po rozhodnutí súdu
o striedavej osobnej starostlivosti otec sľúbil sudkyni, že zabezpečí, aby k maloletým deťom nechodili

policajti. Matka políciu voláva len tak, bez dôvodu s tým, že je to ich práca. Otec poukazuje na to,
ako nedôstojne sa matka správa k nemu ako otcovi. Otec nechce viac vystavovať maloletých synov
policajným zákrokom tak, ako to sudkyni sľúbil. Pokúša sa s matkou dohodnúť, či môže chodiť pre synov
bez toho, aby na neho volala policajtov a hanlivo otca pred maloletými synmi urážala. Ďalej uviedol, že
obajamaloletísynoviabudúchodiťdojednejškolyE.I..Matkazanedbalasprávnypostuppriprihlasovaní

syna napriek odporúčaniam otca a teraz tým zaťažuje orgány. Otec pre prepis maloletého A. urobil
maximum a v septembri ho v E. I. príjmu, o čom dokladá e-mail riaditeľa školy.

17. Dňa 16.09.2025 doložil otec do odvolacieho konania ďalšie podanie, v ktorom opätovne poukázal
na to, že matka mu zakazuje, aby si prišiel pre maloletých synov, oznámila mu, že bude volať policajtov.

Ohľadom školy uviedol, že obaja maloletí synovia budú behom jedného mesiaca chodiť do jednej školy
v E. I., čo je na prospech maloletých. Otec si upravil rozvrh v práci tak, aby mohol synov vyberať zo
základnej školy o 2 až 4 hodiny skôr ako ich vyberá matka. V podaní, doručenom súdu dňa 10.10.2025,
otec poukázal na ďalšie upozornenie učiteľky ŠKD na správanie maloletého A. zo dňa 02.10.2025,
ktorý nerešpektuje pokyny vychovávateľky, svojvoľne opúšťa triedu, vyrušuje a na napomenutia reaguje

nevhodne. Otec má za to, že maloletým deťom by prospelo, keby ich otec brával o 2 až 4 hodiny skôr
ako to robí matka, na čo si aj prispôsobil pracovné povinnosti. V ďalšom podaní, doručenom 13.10.2025,
otec opäť dáva do pozornosti súdu, že matka zanedbáva maloleté dieťa, jeho výchovu a zdravotnú
starostlivosť, pričom predložil upozornenie L. S. P., školskej špeciálnej pedagogičky, na správanie
maloletého D., žiaka 1. triedy ZŠ, ktorá z dôvodu, že maloletý sa málo zapájal do vyučovania, občas

nemal domáce úlohy, málo komunikoval, prípadne odmietal pracovať, realizovala pohovor s matkou
dieťaťa a bola jej navrhnutá možnosť poskytovať maloletému D. školské podporné opatrenia. Zo správy
klinického logopéda L. L. L. zo dňa 29.10.2024 vyplýva, že mal. D. má vývinovú poruchu jazyka a bola
mu odporučené používanie osobitného aparátu na úpravu predkusu. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie
bolo otcovi umožnené, aby maloletému D. zabezpečil špeciálne rovnátko na úpravu logopedického

handicapu. Uviedol tiež, že matka ho mal. D. odmieta dávať a so synmi logopedické cvičenia necvičí,
logopedickú pomoc pre deti sabotuje. I z uvedeného má otec za to, že ponechanie v platnosti pôvodnej
úpravy starostlivosti o deti by nebolo v najlepšom záujme maloletých.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po

zistení, že odvolanie podal včas oprávnený subjekt (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmalnapadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že podané odvolanie je čiastočne dôvodné.

19. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o zmene úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Predmetom odvolacieho konania bol výrok
IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd maloleté deti zveril počnúc právoplatnosťou rozsudku
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, ďalej výrok V., ktorým súd počas
striedavej osobnej starostlivosti rodičom výživné neurčil, ako aj v závislých výrokoch VII. až IX.

20. Odvolací súd preskúmal správnosť postupu a napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a po
oboznámenísasobsahomspisukonštatuje,žerozsudokvnapadnutomvýrokuIV.jevecnesprávny,keď
prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu
veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom
dospel v podstatných veciach k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s podstatou odôvodnenia napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP) a
ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

21. Podstatou odvolacej argumentácie matky boli predovšetkým nedostatky v skutkových zisteniach

súdu, okrem iného zapríčinené podľa nej i tým, že súd nevykonal potrebné dokazovanie a to znaleckým
posudkom znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a potom tiež nedostatky v
právnom posúdení veci zo strany prvoinštančného súdu, ktorý mal opomenúť rešpektovanie najlepšieho
záujmu maloletých detí. Odvolací súd však v postupe prvoinštančného súdu žiadne pochybenia nezistil.

22. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

23. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

24. V prejednávanej veci išlo o zmenu existujúcej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, o ktorej rozhodol súd naposledy v konaní sp. zn. 6P/32/2020, v ktorom súd na čas po rozvode
zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, zároveň určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým

deťom a schválením rodičovskej dohody upravil bežný styk otca s maloletými ako aj styk v čase sviatkov
a prázdnin. Dňa 09.02.2023 podal otec na súd predmetný návrh na zmenu osobnej starostlivosti,
ktorým sa domáhal striedavej osobnej starostlivosti majúc za to, že od posledného rozhodovania súdu
sa pomery v rodine zmenili, matka svoju úlohu riadne nezvláda a deťom jej starostlivosť neprospieva.

25. Z ustanovenia § 24 Zákona o rodine vyplýva, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä
na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti
rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať, aby

bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa, pričom ak so

striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, musí súd skúmať, či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

26. Súd prvej inštancie sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona náležite riadil a vzhľadom na
prejavený záujem oboch rodičov o vykonávanie osobnej starostlivosti o maloleté deti a zároveň

s ohľadom na návrh otca, požadujúceho striedavú osobnú starostlivosť, skúmal vhodnosť takejto
formy starostlivosti. Z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom mal potom aj odvolací súd
preukázané, že hoci osobnostné predpoklady rodičov nie sú ideálne a sú tiež značne deformované
ich vzájomným konfliktom a rivalitou ohľadom starostlivosti o deti, v zásade obaja rodičia sú spôsobilívychovávať maloleté deti a starať sa o ne, keď na strane žiadneho z nich nebola zistená či už zdravotná
nespôsobilosť alebo iná vážna prekážka, ktorá by mu vo výchove detí bránila. Je pravda, že konflikty
rodičov silno ovplyvňujú prežívanie maloletých detí, ale zároveň z dokazovania vyplynulo, že obe

maloleté deti majú k obom svojim rodičom kladný vzťah. Maloletý A. síce viac rešpektuje a akceptuje
otca, s ktorým má relatívne silné emočné puto a prechováva k nemu kladné emócie, v ich vzťahu
podľa názoru znalca nie sú významné negatívne elementy, ktoré by vzťahu neprospievali (s výnimkou
negatívnehovplyvuotcanamatku,ktorétátopotomprenášanamaloletého),zatiaľčopokiaľideomatku,
aj keď A. túži byť v jej prítomnosti, avšak ich vzťah je oslabovaný kvalitou emočnej väzby zo strany

matky. Maloletý D. zase prechováva intenzívnejší vzťah k matke a túto i z dôvodu nižšieho veku považuje
za primárnu vzťahovú osobu, na ktorej prítomnosť je viac naviazaný, avšak túži byť s oboma rodičmi
rovnako. Podľa názoru súdu rozdelenie súrodencov by bolo vyslovene nevhodným riešením, keďže by
výrazne zasiahlo do - už i v súčasnosti mierne naštrbených súrodeneckých väzieb, čo je v hrubom
rozpore so záujmami detí, preto na uvedené odchýlky v preferenciách detí prvoinštančný súd správne
prihliadal iba okrajovo a uprednostnil riešenie, ktoré súrodenecké vzťahy podporí a zároveň umožní

obom maloletým deťom, aby ich potreba dostatočnej prítomnosti toho-ktorého rodiča bola správnou
mierou naplnená.

27. Zákonné podmienky pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
vyžadujú, aby boli rodičia spôsobilí deti vychovávať, aby mali o výchovu detí záujem a aby takouto

úpravou boli lepšie zabezpečené potreby maloletých detí. Samotná skutočnosť, že obaja rodičia majú
o osobnú starostlivosť záujem a že sú z hľadiska fyzického, psychického a existujúcich vhodných
podmienok obaja spôsobilí sa o dieťa starať, nevedie opodstatnene ešte k záveru, že striedavá osobná
starostlivosť je pre dieťa vhodná, pokiaľ nie je preukázané aj splnenie ďalších zákonom stanovených
podmienok kumulatívne právnou úpravou požadovaných. Záujem dieťaťa treba posudzovať z hľadísk

objektívnych, nie teda z čisto subjektívneho hodnotenia výhodnosti či nevýhodnosti pozície toho ktorého
z oboch rodičov. Súd musí zohľadniť všetky zákonné kritériá, ale akú dôležitosť jednotlivým kritériám
nakoniec prizná, závisí na špecifikách každého daného prípadu. Súd pritom posudzuje celý súbor
relevantných faktorov, ako sú vzťahy medzi dieťaťom a rodičmi, záujem rodičov o dieťa, spôsobilosť
každého z rodičov starať sa o dieťa, súrodenecké väzby, vhodnosť bytových podmienok, schopnosť

komunikácie medzi rodičmi a tiež, akonáhle je to vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa možné,
berie do úvahy aj názor dieťaťa samotného.

28. V danom prípade bolo nepochybné, že otec (rovnako ako matka) mal v danom prípade záujem
o výlučnú starostlivosť o maloleté deti, eventuálne bol naklonený striedavej osobnej starostlivosti. Matka

trvala na jej výlučnej osobnej starostlivosti. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania však
odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným nepovažoval už v súčasnosti za optimálny model
starostlivosti o deti doterajšiu výlučnú osobnú starostlivosť matky. Podľa názoru odvolacieho súdu
vykonané dokazovanie potvrdilo, že striedavá starostlivosť bude v najlepšom záujme maloletých detí.
Od zverenia maloletých do osobnej starostlivosti matky, kedy zverenie detí do matkinej starostlivosti

vyžadoval najmä veľmi útly vek detí, ktorých potrebou predovšetkým bola potreba matkinej prítomnosti,
keďže v tom čase boli na ňu naviazané, uplynula doba niekoľkých rokov, maloleté deti sú vekovo
staršie, majú 7 a 6 rokov, ich vzťah k matke sa medzičasom modifikoval a matka už nie je tou primárnou
osobou, ktorá by jediná dokázala napĺňať potreby (osobitne emocionálne) maloletých detí. Naopak,
vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že otec potreby detí dokáže

napĺňať minimálne v rozsahu ako to robí matka, takže rovnocenná starostlivosť zo strany oboch rodičov
dokáže ich potreby lepšie zabezpečiť a takáto forma osobnej starostlivosti bude v najlepšom záujme
maloletých. Aj keď momentálne preferencie maloletého A. a maloletého D. vo vzťahu ku každému
z rodičov nie sú rovnaké, zároveň však obe deti majú vytvorené citové väzby k obom svojim rodičom
a tiež aj oboch rodičov potrebujú vo svojom živote, čo potvrdilo aj znalecké dokazovanie.

29. Pokiaľ však odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie výlučne na
záveroch znaleckého posudku č. 7/2024, odvolací súd jej nemohol dať za pravdu. Z odôvodnenia
rozsudku je zrejmé, že súd pri rozhodovaní vychádzal z množstva ďalších dôkazov, ktoré v konaní
vykonal a to nielen z vyjadrení účastníkov konania, ale aj listinných dôkazov, vrátane početných správ

rôznych inštitúcií (školských zariadení maloletých, psychológov účastných poradenského procesu na
referáte poradensko-psychologických služieb, vyjadrení lekárov, orgánov činných v trestnom konaní
atď.), vrátane obsahu súvisiacich spisov. Námietka odvolateľky teda evidentne nie je dôvodná. V tejto
súvislosti treba zdôrazniť, že súdy nemôžu slepo dôverovať iba záverom znalca, privilegovať znaleckýdôkaz a prenášať zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodovania na znalca, takto
však v uvedenom prípade prvoinštančný súd nepostupoval. Znalecký dôkaz bol v konaní len jedným
z dôkazov, aj keď nepochybne veľmi relevantným, keďže znalec disponuje potrebnými odbornými

znalosťami z psychológie na objektívne a komplexné posúdenie vzťahov v rodine, potrieb maloletých
detí ako aj osobnostných predpokladov rodičov pre výkon osobnej starostlivosti o deti. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je ale nad všetky pochybnosti zrejmé, že okrem znaleckého posudku súd
bral pri rozhodovaní do úvahy aj množstvo iných dôkazov, medzi nimi aj vyjadrenie psychologičky F. O.
P., na ktoré sa odvoláva matka, ktoré ale podľa názoru odvolacieho súdu vo svetle ostatných dôkazov

nepostačuje na prijatie záveru o tom, že zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti matky by bolo
v súlade s najlepším záujmom maloletých detí.

30. Odvolateľka tiež vytýkala súdu, že nedostatočne a nesprávne zistil skutočný stav, keď neustanovil
v konaní znalca z odboru psychológia, klinická psychológia detí, keď matka považuje za dôležité
posúdenie veci práve takýmto znalcom. Odvolací súd však názor matky nezdieľa a má za to, že súd prvej

inštancievykonaldokazovanievdostatočneširokomrozsahu,vrátaneznaleckéhodokazovaniaznalcom
z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, ktorého závery sú postačujúce pre zistenie
relevantných odborných poznatkov. Posudok je dostatočne jasný, zrozumiteľný a bez formálnych vád,
pričom je zrejmé, z čoho znalec pri formulovaní jeho záverov vychádzal. Odvolací súd nevidel žiadne
dôvody, pre ktoré by bolo treba vykonávať ešte ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z odboru

psychológia, klinická psychológia detí. Uvedené by bolo neúčelné a nehospodárne, pretože zásadné
otázky znalec zodpovedal v posudku a nový znalec tak nemal potenciál vniesť do veci viac relevantných
informácií. Pokiaľ znalec nezodpovedal spôsobom, s akým by sa matka stotožnila, nemožno toto
považovať za nedostatok znaleckého posudku alebo dôsledok neodbornosti osoby znalca.

31. V danom prípade boli súdom prvej inštancie okolnosti prípadu riadne preskúmané a správne
vyhodnotené. V konaní bolo preukázané, že deti majú približne rovnako rady tak matku ako aj otca a ich
preferencie vo vzťahu k jednému z nich sú natoľko nevýrazné, že nepostačujú na prijatie jednoznačného
záveru o vhodnosti osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Pokiaľ ide o osobnostné predpoklady, tieto
ako už bolo predostrené vyššie, ani u jedného z rodičov nie sú optimálne, predovšetkým z dôvodu ich

nepriateľského nastavenia jedného voči druhému, čo má na maloleté deti negatívny vplyv. Zároveň
však je iluzórne očakávať bezchybnú a bezproblémovú komunikáciu rodičov, ktorá by predstavovala
ideálny stav komunikácie z hľadiska zabezpečovania výchovy a starostlivosti o deti oboma rodičmi, hoci
i v tomto prípade rodičia disponujú potenciálom na to, aby sa o čo najkvalitnejšiu formu komunikácie
snažili, i s prihliadnutím k ich vzdelaniu. Poukazovanie odvolateľky na narušenú komunikáciu rodičov je

tak na jednej strane síce namieste, keďže judikatúra všeobecných súdov považuje schopnosť vzájomnej
komunikácie rodičov za veľmi významný faktor z hľadiska posúdenia splnenia zákonných predpokladov
pre striedavú osobnú starostlivosť, na druhej strane pri posudzovaní tejto argumentácie matky nemožno
nevšimnúť si skutočnosť, vyplývajúcu z dokazovania, že práve matka nesie na uvedenej situácii väčší
podiel a zároveň jej snahy o zlepšenie tohto stavu sú iba formálne. Preto nielen uvedená odvolacia

námietka matky ale aj jej správanie v tomto smere možno považovať za súčasť účelového konania
sledujúceho zabráneniu striedavej osobnej starostlivosti (zo záverov poradenského procesu, ktorého sa
rodičia zúčastnili, vyplýva okrem iného to, že spolupráca práve s matkou sa ukázala ako problémová
pre silnú absenciu komunikačnej kultúry, problém so sebaovládaním, a jej spolupráca pretrvávala iba
vo formálnej rovine).

32. Pokiaľ by mal potom súd v danom prípade pri rozhodovaní vychádzať práve z nedostatočnej
komunikácie medzi rodičmi a uvedený faktor brať do úvahy ako prvoradý, v tom prípade (aj s ohľadom
na postoj matky k vyriešeniu tohto problému do budúcna) nie je celkom isté, či práve matku je treba
považovať za vhodného preferenčného rodiča. Odvolací súd bol toho názoru, že hoci tak matka ako

aj otec svojimi hostilnými postojmi jedného voči druhému negatívne vplývajú na maloleté deti, matkin
prístup k otázkam rodičovských práv k deťom je mimoriadne škodlivý a výrazne zasahujúci do práv
detí nielen tým, že odmieta reálne pracovať na zlepšení narušených vzťahov medzi rodičmi, ale bráni
aj otcovi v prístupe k deťom ( robí obštrukcie pri jeho stretávaní s deťmi). Takéto správanie rodiča vo
všeobecnosti v zásade diskvalifikuje z role preferenčného rodiča. Spolupráca rodičov je totiž rovnako

dôležitá aj v prípade, ak je dieťa vo výlučnej starostlivosti jedného z nich.

33. Odvolací súd uzatvára, že s prihliadnutím ku všetkým skutočnostiam, ktoré v prejednávanej veci
vyšli najavo, vychádzajúc z práva maloletých na rovnocenný styk s oboma rodičmi, majúc preukázané,že maloletí majú približne rovnaké citové väzby ku každému z rodičov a zároveň výchovné prostredie
žiadneho z rodičov nemá oproti druhému taký výrazne lepší potenciál pre uspokojovanie potrieb
maloletých, aby bolo dôvodné ich zverenie do jeho výlučnej starostlivosti, dospel zhodne so súdom

prvoinštančným k záveru, že sú naplnené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov,
keďže takto budú lepšie zaistené potreby maloletých detí a preto rozhodnutie je v súlade s ich najlepším
záujmom. Napriek určitým nedostatkom v osobnostných profiloch rodičov a nie celkom zrelému prístupu
k rodičovstvu, ani u jedného z nich nebola preukázaná nespôsobilosť vychovávať maloleté deti. Treba
si uvedomiť, že len máloktorý rodič má ideálnu osobnostnú výbavu na výchovu dieťaťa, to však

neznamená, že si nemôže riadne plniť svoju úlohu byť dobrým a milujúcim rodičom v rámci svojich
možností. Potvrdenie rozhodnutia v časti striedavej osobnej starostlivosti tak podľa názoru odvolacieho
súdu je vzhľadom na okolnosti tohto prípadu súladné s najlepším záujmom maloletých detí a súčasne
ním odvolací súd sledoval potrebu aj súdnym rozhodnutím pomenovať rovnocenné postavenie rodičov
pri výkone ich rodičovských práv a povinností pri zistení pretrvávajúcich tendencií rodičov znevažovať
druhého rodiča pred deťmi, či už vedome alebo nevedome, a negatívne vplývať na vzájomný vzťah detí

sdruhýmrodičom.Záveromodvolacísúdpripomína,žepokiaľ odvolateľkavytýkalasúdu,ženeprihliadal
na najlepší záujem maloletých detí, odvolací súd má z vykonaného dokazovania za to, že tak urobil.
Bolo by však namieste, aby predovšetkým ona sama (rovnako ako aj otec) svoje správanie korigovala
v súlade s týmto princípom, ak jej na zdravom vývoji svojich detí záleží.

34. Pokiaľ ide o odvolanie v časti vyživovacej povinnosti, toto považoval odvolací súd za dôvodné.
35. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

36. Podľa zákona sa má dieťa podieľať na životnej úrovni rodičov. Ak pri zverení dieťaťa do striedavej
starostlivosti nastane situácia, že u jedného z rodičov by dieťa pociťovalo podstatne nižšiu životnú
úroveň vzhľadom k horším majetkovým pomerom tohto rodiča, potom je namieste, aby súd tento
nepomer vykompenzoval určením vyživovacej povinnosti lepšie situovanému rodičovi na dorovnanie

životnej úrovne u druhého rodiča. Výsledkom určenia vyživovacej povinnosti by malo byť dosiahnutie
takého stavu, aby u matky i otca malo dieťa životnú úroveň porovnateľnú. Neurčenie výživného
prichádza teda do úvahy v prípade, ak obaja rodičia majú približne rovnaké pomery a tiež dĺžka osobnej
starostlivosti oboch rodičov je rovnaká.

37. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že otec dosahuje priemerný čistý príjem cca 1.514
eur, matka 1.050 eur. Pokiaľ ide o majetkové pomery, obaja rodičia majú jeden rodinný dom vo svojom
výlučnom vlastníctve (matka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v E. I., kde s deťmi v súčasnosti
býva, otec je výlučným vlastníkom rodinného domu v T. I., v ktorom tiež býva), pričom obaja rodičia majú
svoj dom zaťažený hypotékou. Iné nehnuteľnosti rodičia nevlastnia, byt v D. matka predala a titulom

vyporiadania BSM vyplatila otcovi sumu 22.718 eur. Na základe takto zistených skutočností možno
ustáliť, že životná úroveň otca je vyššia ako matkina, a je tu dôvod na dorovnanie životnej úrovne
maloletých synov, keď budú tráviť čas u matky. Odvolací súd preto uložil otcovi počas striedavej osobnej
starostlivosti povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 80 eur mesačne a na maloletého
D. E. sumou 60 eur mesačne, ktorú výšku výživného považoval za primeranú berúc do úvahy rozdiely

v príjmoch matky a otca a zohľadniac skutočnosť, že striedavá osobná starostlivosť bude prebiehať
v týždňových intervaloch, teda každý z rodičov sa na nej bude podieľať v polovici a každý rodič bude
uspokojovať potreby maloletých detí v čase, keď ich bude mať vo svojej starostlivosti, preto určené
výživné bude dorovnávať deťom nižšiu životnú úroveň počas dvoch týždňov v mesiaci, ktoré budú tráviť
u matky.

38. Ako dôvodnú napokon odvolací súd vyhodnotil aj odvolaciu argumentáciu matky týkajúcu sa
splatnosti jej dlhu na trovách štátu, vyčísleného v celkovej sume 1.147,50 eur a s ohľadom na jej príjmy
povolil matke tento dlh splatiť v mesačných splátkach po 100 eur splatných vždy do 10. dňa v mesiaci
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

splatnosť celého plnenia.

39. Ďalšie argumenty odvolateľky považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, akoaj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS
200/09 a podobne). Preto odvolací súd na ďalšiu, irelevantnú argumentáciu, zachádzajúcu podrobne do
nadbytočných detailov, nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

40. Vedený vyššie opísanými úvahami preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku IV. a v závislom výroku VII. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a
rozsudok v napadnutých výrokoch V. a VIII. týkajúcich sa výživného a splatnosti dlhu vzniknutého matke
na trovách štátu, za použitia ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku. Zároveň
v zmysle ustanovení § 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného ako aj

odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).