Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107226818
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8107226818.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu Y. J., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcehovY.,naul.E.č.XX,právnezastúpenéhoJUDr.MichalomFeciľákom,advokátom,sosídlomv
Prešove, na ul. Jesennej č. 8, proti žalovanému: Mesto Prešov, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 73,
IČO: 00 327 646, právne zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, na ul.
Sládkovičovej č. 8, o náhradu za užívanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 02.04.2025 č. k. 28C 337/2007 - 823, takto

r o z h o d o l :

Zamieta návrh žalobcu na prerušenie konania.

Zamieta návrh žalobcu na zmenu subjektu na jeho strane.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a taktiež
zamietol žalobu žalobcu. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100
%.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľností nie je relevantný. V tomto smere
sa poukázalo na závery rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 09.12.2020 vydaného vo veci 15C
10/2017 v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.03.2022 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 20Co 17/2022 zo dňa 19.09.2023, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 08.12.2023, pričom z
týchto rozhodnutí je nepochybné a nesporné, že vlastníkom nehnuteľností je žalovaný, ktorý ním bol aj
v období, za ktoré žalobca žiada od žalovaného zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného

dôvodu preto žalovanému neprináleží povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, keďže je vlastníkom
nehnuteľností. V týchto právoplatných rozhodnutiach bolo konštatované, že žalovaný vlastníctvo k
sporným nehnuteľnostiam nadobudol účinnosťou zákona o majetku obcí (zákon č. 138/1997 Zb.), teda
k 01.05.1991.

3. Všetky ostatné argumentácie zo strany žalobcu sú tak irelevantné. Zapísanie vlastníckeho práva na
základe splnomocnenia po MUDr. Q. a ďalšie argumenty zo strany žalobcu neobstoja, keďže vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam svedčalo žalovanému oveľa skôr.

4. Po právoplatnom ukončení konania vo veci 15C 10/2017 žalobca na podanej žalobe trval v celom
rozsahu a dňa 01.04.2025 podal návrh na vstup do konania na miesto žalobcu pre LATEROD Logisticss.r.o. Tento návrh na zmenu subjektu bol na pojednávaní zamietnutý. Dôvodom zamietnutia bolo to,
že podľa ust. § 80 ods. 1 C.s.p. podmienkou na vyhovenie návrhu na zmenu strany sporu nie je len
preukázanie prevodu alebo prechodu práva, ale aj to, že k nemu aj reálne došlo. Nakoľko žalobca nie je

vlastníkom sporných nehnuteľností, ako to vyplýva z konania vedeného pod sp. zn. 15C 10/2017, nebol
preukázaný prechod tohto práva na spoločnosť LATEROD Logistics s.r.o. Prevod na spoločnosť, ktorá
je nefunkčná a v dlhoch, sa javí ako vyhnutie sa prípadným trovám konania.

5. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p.

6. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania,
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozsudok bol vydaný predčasne, nerešpektujúc
skutkové okolnosti ako prejednávanej právnej veci, tak aj s vecou priamo súvisiaceho konania o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktorých sa nachádza stavba žalovaného, ktorou predmetné

nehnuteľnosti užíval bez právneho dôvodu aj v čase, kedy ich vlastníkom bola MUDr. Q., ktorej tak
vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej právnej veci nie je sporné, že
akékoľvek meritórne posúdenie podanej žaloby priamo závisí od zodpovedania otázky vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam. Medzi stranami taktiež nie je sporné, že spor o vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam je predmetom konania vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C

10/2017, pričom v zmysle v súčasnosti právoplatných rozsudkoch Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C
10/2017 zo dňa 09.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co 17/2022
zo dňa 19.09.2023 bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam priznané Mestu Prešov. Medzi stranami
taktiež nebola sporná skutočnosť, že zo strany spoločnosti PONECO, s.r.o. došlo dňa 01.02.2024 k
podaniu dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co 17/2022 zo dňa 19.09.2023.

Napriek právoplatným rozsudkom o určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech
Mesta Prešov žalobca zotrváva v presvedčení, že súčasným vlastníkom sporných nehnuteľností je
práve spoločnosť PONECO, s.r.o., a teda podaná žaloba v prejednávanej právnej veci je dôvodná,
pretože nie Mesto Prešov, ale MUDr. Q. bola v rozhodnom období vlastníkom sporných nehnuteľností.
V prejednávanej veci, aj s poukazom na jej doterajší vývoj, bolo správne a spravodlivé pristúpiť k

prerušeniu konania, nakoľko aj v súčasnosti pretrváva stav, kedy sa v dovolacom konaní rieši otázka,
ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Inak povedané stav, ktorý súd prvej inštancie v
prejednávanej právnej veci už v minulosti považoval za dôvod pre prerušenie konania.

7. Za porušenie práva na spravodlivý proces považuje žalobca tiež skutočnosť, že prvoinštančný súd

zamietol návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu. V zmysle ust. § 80 ods. 1 C.s.p. je zrejmé, že
súd vyhovie návrhu na zmenu subjektov za predpokladu ak žalobca navrhne zmenu strán sporu, ten
kto má vstúpiť na miesto žalobcu s tým súhlasí a preukáže sa, že došlo k právnej skutočnosti, s ktorou
sa spája prevod alebo prechod práv a povinností. V konkrétnostiach prejednávanej veci je zrejmé, že
všetky vyššie uvedené podmienky boli splnené. Neobstojí taktiež ani ničím nepodložená domnienka

súdu o tom, že žalobca sa chce vyhnúť plateniu trov konania. Takéto tvrdenie je absolútne arbitrárne a
nepreskúmateľné a ako také nemôže obstáť.

8. Žalobca nerozporuje právo súdu skúmať, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná, a teda
môže skúmať, napr. autenticitu podpisov na nej uvedených, či obsahové náležitosti zmluvy ako takej.

Prvoinštančnýsúdvšakneuviedolžiadenrelevantnýdôvod,prektorýbyZmluvaopostúpenípohľadávky
zo dňa 24.03.2025 mala byť neplatná. Taktiež je nepochybné, že pohľadávka môže existovať bez ohľadu
na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník
uznáva alebo nie. Predsa záväzok nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie vzniká
spravidla z právnych úkonov, a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu

príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť plniť a to aj s príslušným úrokom.
Nakoľko v konaní došlo k naplneniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností podľa ust. § 80
C.s.p., súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces tým, že nepripustil navrhovanú
zmenu na strane žalobcu.

9. Zároveň žalobca vo svojom opravnom prostriedku navrhol konanie prerušiť a pripustiť zmenu na
strane žalobcu.

10. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.11. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že

odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces, s týmito nie je možné
sa stotožniť.

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

15. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

16. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne

odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

17. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

18. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých

prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

19. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnurozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

20. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

21.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

22. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz

svojho opaku.

23. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

24. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia užívaním nehnuteľností bez právneho dôvodu opieral o existenciu vlastníckeho práva jeho
právnej predchodkyne MUDr. Q. v rozhodnom období. V tomto rozhodnom období však MUDr. Q.

postavenie vlastníka nehnuteľností, ktoré mali byť žalovaným užívané bez právneho dôvodu, nemala. V
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C 10/2017 Okresný súd Prešov rozsudkom
zo dňa 09.12.2020 č. k. 15C 10/2017-819 v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.03.2022 č. k.
15C 10/2017 - 952 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.09.2023 č. k. 20Co 17/2022 -
999 určil za vlastníka nehnuteľností Mesto Prešov, teda žalovaného. Na právoplatnosť týchto rozhodnutí

nemalo vplyv ani dovolanie podané proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19.09.2023 vo veci
20Co 17/2022, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2025
vydanom vo veci 2Cdo 77/2024 odmietnuté. Dovolacie konanie posudzujúce otázku vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, teda už neprebieha a teda neexistuje dôvod na prerušenie konania v súlade s ust.
§ 164 C.s.p.

25. S prihliadnutím na uvedené bolo potrebné návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnuť.

26. Nedôvodným je tiež návrh žalobcu na zmenu subjektu na strane žalobcu. Takúto zmenu subjektu
Civilný sporový poriadok upravuje v ust. § 80 ods. 1. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak po začatí

konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o
ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného
vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.27. Žalobca svoj návrh na zmenu subjektu odvádza od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
24.03.2025 uzatvorenej medzi ním a postupníkom LATEROD Logistics, s.r.o. (č.l. 806 spisu). Už v
čase uzatvorenia tohto právneho úkonu bolo zrejmé, že žalobca žiadnu takúto pohľadávku k dispozícii

nemal. Vlastníkom nehnuteľností, za užívanie ktorých požadoval žalobca od žalovaného vydanie
bezdôvodného obohatenia, totiž nebola právna predchodkyňa žalobcu MUDr. Q., ale samotný žalovaný,
čo nepochybne vyplynulo z právoplatne ukončeného konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 15C 10/2017. Žalovaný ako vlastník nehnuteľností ich užívaním len realizoval svoje vlastnícke
právo vyplývajúce mu z ust. § 123 Občianskeho zákonníka a v žiadnom prípade sa nemohol bezdôvodne

obohacovať na úkor žalobcu, resp. jeho právnej predchodkyne. Ak neexistovala pohľadávka, ktorá
mohlabyťpredmetompostúpenia,jemožnéuzavrieť,žepozačatíkonanianenastalaprávnaskutočnosť,
s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná.

28. Navyše, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 24.03.2025
bola uzavretá v čase, keď žalobca mal vedomosť o právoplatnom vyriešení otázky vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam za užívanie, ktorých sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného.
Ak napriek právoplatnému rozhodnutiu určujúceho za vlastníka nehnuteľností Mesto Prešov, teda
žalovaného, postúpil neexistujúcu pohľadávku na iný subjekt, v jeho prípade možno bez akýchkoľvek
pochybností hovoriť o zjavnom zneužití práva. Zjavné zneužitie práva v zmysle čl. 5 Civilného sporového
poriadku nepoužíva právnu ochranu a súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť

a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

29. Za takejto situácie bolo nevyhnutné návrh žalobcu na zmenu subjektu zamietnuť.

30. Keďže, ako to už bolo skôr konštatované, žalovaný užívaním nehnuteľností realizoval len jedno zo
svojich vlastníckych oprávnení, nemohla na strane žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, vzniknúť
akákoľvek pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia a takáto neexistujúca pohľadávka nemohla
byť ani predmetom postúpenia.

31. Postúpenie pohľadávky je upravené v ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o
možnosť postúpenia pohľadávky, žiadne ustanovenie platného právneho poriadku nevylučuje možnosť
postúpenia pohľadávky aj v čase, keď je predmetom súdneho konania. Rovnako je možné postúpiť
aj pohľadávky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia. Taktiež je právne bezvýznamné, či v čase
postúpenia išlo o pohľadávku splatnú alebo nie. Vždy však musí ísť o existujúcu pohľadávku. Ak

pohľadávka neexistuje, tak ako je to v danom prípade, k postúpeniu pohľadávky dôjsť nemôže.

32. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v jeho
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

33. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým,
že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).