Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615209191
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1615209191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: F. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX, X., zastúpeného: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232
757, proti žalovanej: M. X., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, N., zastúpenej: JUDr. Helena Dobosová,
advokátka, Ružová dolina 10, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o
odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10. februára 2023, č.k.
6C/1289/2015-317, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd u r č u j e , že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu ku dňu

09.12.2014 patrili:

- hodnota motorového vozidla značky Ford Transit, rok výroby 2004, VIN: T., farba modrá vo výške 2.500
Eur,
- hodnota motocykla značky Honda Varanero, rok výroby 2002, VIN: I., farba strieborná metalíza svetlá
vo výške 2.000 Eur,
- zostatok na účte č. N. vedenom v VÚB, a.s. na meno žalobcu vo výške 1.418,07 Eur,

- zostatok na účte č. N. vedenom v VÚB, a.s. na meno žalobcu vo výške 30 Eur,
- zostatok na účte č. N. vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., na meno žalovanej vo výške 1.322,40 Eur,
- zostatok na vkladnej knižke č. N. vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. na meno žalovanej vo výške
3.079,07 Eur.

II. V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu k veciam patriacim do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nasledovne:

a) p r i k a z u j e žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva:
- hodnotu motorového vozidla značky Ford Transit, rok výroby 2004, VIN: T., farba modrá vo výške 2.500
Eur,
- hodnotu motocykla značky Honda Varanero, rok výroby 2002, VIN: I., farba strieborná metalíza svetlá
vo výške 2.000 Eur,
- zostatok na účte č. N. vedenom v VÚB, a.s. vo výške 1.418,07 Eur,
- zostatok na účte č. N. vedenom v VÚB, a.s. vo výške 30 Eur,

b) p r i k a z u j e žalovanej do jej výlučného vlastníctva:
- zostatok na účte č. N. vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., vo výške 1.322,40 Eur,
- zostatok na vkladnej knižke č. N. vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 3.079,07 Eur.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej titulom vyrovnania sumu 691,78 eur, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom určil súd prvej inštancie, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
strán sporu ku dňu 09.12.2014 patrili: hodnota motorového vozidla značky Ford Transit, rok výroby

2004, VIN: T., farba modrá vo výške 2.500 Eur, hodnota motocykla značky Honda Varanero, rok výroby
2002, VIN: I., farba strieborná metalíza svetlá vo výške 2.000 Eur, zostatok na účte č. N. vedenom v
VÚB, a.s. na meno žalobcu vo výške 1.418,07 Eur, zostatok na účte č. N. vedenom v VÚB, a.s. na
meno žalobcu vo výške 30 Eur, zostatok na účte č. N. vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., na meno
žalovanej vo výške 1.322,40 Eur, zostatok na vkladnej knižke č. N. vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s.
na meno žalovanej vo výške 3.079,07 Eur. Vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán

sporu k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že prikázal žalobcovi do
jeho výlučného vlastníctva hodnotu motorového vozidla značky Ford Transit, rok výroby 2004, VIN:
T., farba modrá vo výške 2.500 Eur, hodnotu motocykla značky Honda Varanero, rok výroby 2002,
VIN: I., farba strieborná metalíza svetlá vo výške 2.000 Eur; zostatok na účte č. N. vedenom v VÚB,
a.s. vo výške 1.418,07 Eur; zostatok na účte č. N. vedenom v VÚB, a.s. vo výške 30 Eur, žalovanej

prikázal do jej výlučného vlastníctva zostatok na účte č. N. vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., vo
výške 1.322,40 Eur; zostatok na vkladnej knižke č. N. vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške
3.079,07 Eur. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania sumu 49.156,50 Eur, a to
do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 136 ods. 1 a 2, §

143, § 143a, § 149 ods. 1, 3, 4, § 150 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že predmetom konania
bol návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Z vykonaného dokazovania
mal za nesporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vzniklo uzavretím manželstva dňa
28.03.1987 a zaniklo zánikom manželstva, a to dňom ku dňu 09.12.2014. Žalobca podal návrh na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu na súd dňa 19.08.2015, t.j. v 3 ročnej lehote

podľa § 149 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca v podanej žalobe uviedol, že ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou vlastnili v BSM motorové vozidlo Ford Transit
a motocykel Honda Varanero. Túto skutočnosť potvrdila aj žalovaná. Strany sporu sa teda zhodli, že ku
dňu zániku BSM boli jeho predmetom tieto dve hnuteľné veci. Na základe zhodných tvrdení strán sporu
do masy BSM zahrnul motorové vozidlo Ford Transit a motocykel Honda Varanero. Keďže z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že uvedené hnuteľné veci boli počas konania predané, bolo potrebné vyporiadať
hodnotu týchto vecí. Žalobca doložil súdu kúpne zmluvy na prevod oboch vozidiel pričom kúpna cena
bola uvádzaná za Ford Transit vo výške 2.500 Eur a za motocykel Honda Varanero vo výške 2.000 Eur.
Určil tak hodnotu motorového vozidla Ford Transit na 2.500 Eur a motocykla Honda Varanero na 2.000
Eur, a to na základe predložených kúpnych zmlúv a zhodných tvrdení strán sporu. Žalobca uviedol, že

je si vedomý tohto, že žalovaná vlastnila minimálne dva účty v Slovenskej sporiteľni, a.s., pričom nie
sú mu zrejmé ich čísla a zostatky, požiadal súd o vykonanie dopytu na banku. Žalobca žiadal započítať
na vyporiadanie peňažné prostriedky, ktoré žalovaná počas manželstva previedla zo spoločných peňazí
na svoje účty v bankách. Žalovaná vzájomne žiadala zisťovať stav účtov žalobcu ku dňu zániku BSM
a vykonať vyporiadanie aj k týmto účtom. Z bankových lustrácií súd zistil, že ku dňu 09.12.2014 mal

žalobca evidované účty: vo VÚB, a.s. č. N. so zostatkom vo výške 1.418,07 Eur, vo VÚB, a.s. č. N. so
zostatkom vo výške 30 Eur. Žalovaná mala ku dňu zániku BSM vedené účty: v SLSP, a.s. č. N., vkladná
knižka sporobonus so zostatkom vo výške 3.079,07 Eur, v SLSP, a.s. č. N. a ku dňu 09.12.2014 bol
zostatok vo výške 1.322,40 Eur. Podľa bankovej lustrácie sa na meno žalovanej viedla aj vkladná knižka
v SLSP, a.s. č. N. SPORO KNIŽKA so zostatkom ku dňu 09.12.2014 vo výške 1.192,25 Eur ako spoločný

vklad s druhým majiteľom P. H.Č.. Žalobca ani žalovaná počas konania nenamietali existenciu a zostatky
na účtoch žalobcu vo VÚB, a.s. so zostatkami 30 Eur a 1.418,07 Eur a účet žalovanej vedený v SLSP,
a.s. so zostatkom 1.322,40 Eur. Tieto účty zhodne žiadali strany sporu vyporiadať. V časti týchto účtov
teda ustálil, že ku dňu zániku BSM tvorili masu BSM. Žalovaná však namietala, aby do masy BSM súd
zahrnul účet vedený v SLSP, a.s. so zostatkom 3.079,07 Eur, (vkladnú knižku) pretože uviedla, že ide

o peňažné prostriedky, ktoré šetrila dcére od jej narodenia a po dosiahnutí jej plnoletosti tieto peňažné
prostriedky previedla na sporiaci účet. Žalobca žiadal tieto prostriedky vyporiadať. Žalovaná počas
konania nepoprela, že peňažné prostriedky na tomto účte by neboli vytvorené počas trvania manželstva.
Žalovaná tiež ani netvrdila, že by tieto peňažné prostriedky boli vytvorené z jej výlučného majetku,
t.j. žalovaná v konaní nepreukázala, že by bol dôvod, tieto peňažné prostriedky z masy BSM vylúčiť.

Skutočnosť, že malo ísť o úspory pre dcéru žalovaná ničím nepreukázala, ostalo to len v rovine tvrdenia.Žalovaná žiadala tieto prostriedky výlučiť z masy BSM, nakoľko by to inak bolo v rozpore s dobrými
mravmi.Vsúvislostistýmuviedol,žeajkeďmaloísťoúsporypredcérustránsporu,stáletobolipeňažné
prostriedky, ktoré boli spoločnými peňažnými prostriedkami oboch manželov, pretože boli nadobudnuté

počas manželstva, boli vytvorené zo spoločného majetku a ku dňu zániku BSM reálne existovali. Je
potrebné k nim teda vykonať vyporiadanie v súlade s § 150 Občianskeho zákonníka. Navyše účet bol
vedený priamo na meno žalovanej. Tvorba úspor pre deti je vecou dohody oboch rodičov. Dospel k
záveru, že takéto vyporiadanie nie je možné v danej veci považovať za rozporné s dobrými mravmi a
zostatok na tomto účte teda do masy BSM zaradil. Žalobca ďalej žiadal do vyporiadania zahrnúť aj účet

vkladnú knižku v SLSP, a.s. č. N. SPORO KNIŽKA so zostatkom ku dňu 09.12.2014 vo výške 1.192,25
Eur, ktorá bola evidovaná ako spoločný vklad s P. H., matkou žalovanej. Z bankovej lustrácie súd zistil,
že účet bol zriadený dňa 15.12.2008. Žalovaná uviedla, že išlo výlučne o peňažné prostriedky jej matky,
ku ktorým mala ona dispozičné právo len z dôvodu, že matka už si svoje finančné záležitosti nevedela
obstarať sama. Žalovaná do konania predložila aj príkaz na zriadenie termínovaného vkladu na tejto
vkladnej knižke zo dňa 15.12.2008, kde malo byť v ten deň vložených 30.000 Sk (t.j. cca 996 Eur).

Majiteľ vkladnej knižky bol evidovaný ako P.H. H.. Ku dňu 09.12.2014 bol na účte zostatok 1.192,25 Eur.
Žalobca v tomto smere nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie a tak, za tejto skutkovej situácie zhodnotil,
že bolo v konaní preukázané, že peňažné prostriedky na tomto účte patrili matke žalovanej, a teda ich
súd do masy BSM nezahrnul. Na základe uvedeného teda sú ustálil, že masu BSM strán sporu tvorili:
hodnota motorového vozidla značky Ford Transit, rok výroby 2004, VIN: T., farba modrá vo výške 2.500

Eur, hodnota motocykla značky Honda Varanero, rok výroby 2002, VIN: I., farba strieborná metalíza
svetlá vo výške 2.000 Eur, zostatok na účte č. N.XXXXXXXXXXXXXXX vedenom v VÚB, a.s. na meno
žalobcuvovýške1.418,07Eur,zostatoknaúčteč.N.vedenomvVÚB,a.s.namenožalobcuvovýške30
Eur, zostatok na účte č. N. vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., na meno žalovanej vo výške 1.322,40
Eur, zostatok na vkladnej knižke č. N. vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. na meno žalovanej vo výške

3.079,07 Eur. SPOLU masa BSM: 10.349,54 Eur. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.03.2021
žiadal do masy BSM zahrnúť aj hnuteľné veci, ktoré predstavovali zariadenie 3 izbového bytu na Z. XX, I.
N., ktoré v byte ostali. Stanovil ich celkovú hodnotu na 6.100 Eur. Žalovaná v konaní namietala hodnotu
týchto vecí, pretože boli kupované ako zánovné a boli aj navyše značne opotrebené. Tento svoj návrh na
vyporiadanie uvedených hnuteľných vecí však podal žalobca až dňa 29.03.2021, pričom BSM zaniklo

ku dňu 09.12.2014. Je teda nesporné, že ich vyporiadanie navrhol po uplynutí zákonnej lehoty 3 rokov v
zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. K týmto hnuteľným veciam tak už nie je možné vykonať ich
vyporiadanie, pretože pri nich nastalo vyporiadanie zo zákona v dôsledku toho, že sa na ich vyporiadaní
strany sporu nedohodli a ani návrh na ich vyporiadanie nepodali v lehote do 3 rokov od zániku BSM.
V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.04.2010, sp. zn. 22 Cdo 2881/2008 môže súd

vyporiadať len ten majetok, či hodnoty tvoriace BSM, ktoré účastníci konania navrhli na vyporiadanie
súdnymrozhodnutímdotrochrokovodjehozániku.Predchádzajúcaprax,ktoráumožňovalakedykoľvek
počas konania o vyporiadanie BSM navrhnúť nové položky na vyporiadanie, vychádzala zo staršej
úpravy, ktorá predpokladala, že súd z úradnej povinnosti pátra po majetku v BSM a je povinný vyporiadať
celú jeho masu. Tento názor, ktorý v praxi viedol k neúmernému predlžovaniu sporov, lebo umožňoval

neobmedzené rozširovanie vyporiadavaného majetku, je však neudržateľný vzhľadom na uplatnenie
zásad prejednacej a dispozičnej v rámci civilného sporového konania. Ako uviedol dovolací súd v danej
veci, ani argumentácia, upozorňujúca na možné negatívne dôsledky v prípade, že jeden z účastníkov
podá návrh na vyporiadanie BSM tesne pred uplynutím 3 ročnej lehoty, nemôže viesť k upusteniu
od tohto názoru. V súkromnom práve sa tradične uplatňuje zásada "vigilantibus iura scripta sunt", t.j.

právo patrí bdelým. Druhá strana mala dostatočnú dobu na to, aby sa sama pokúsila o vyporiadanie
zaniknutého BSM či už dohodou alebo v súdnom konaní. Ak sa spoliehala na to, že protistrana, s
ktorou sa na vyporiadaní nedohodla, žalobu nepodá, musí niesť dôsledky toho, že žalobu podala na
konci lehoty. Lehota § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka núti účastníkov právneho vzťahu k tomu, aby
právo na vyporiadanie vecí uplatnili čo najskôr, pretože s odstupom času pretrváva nežiadúca neistota

ohľadom právneho stavu a taktiež dokazovanie sa stáva náročnejším. Podľa úvahy súdu námietka, že
ide o "iudicium duplex" nie je dôvodná, keby totiž strana podala žalobu včas sama, bolo by síce jej
žalobné právo skonzumované, avšak veci, ktoré by v 3 ročnej lehote navrhla v žalobe na vyporiadanie,
by vyporiadané byť museli. (Porovnaj rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo 3000/2011, 22 Cdo 2881/2008,
22 Cdo 1112/2006, 22 cdo 183/2008, 22 Cdo 999/2006). Navyše je súd názoru, že súd v rámci

"iudicium duplex" môže prekročiť návrhy strán sporu len čo sa týka ceny navrhovaných vecí a nie ich
rozsahu. Z uvedeného dôvodu súd hnuteľné veci, ktoré tvorili zariadenie bytu nezahrnul do masy BSM a
nevykonal ich vyporiadanie, nakoľko k týmto sa vykonalo vyporiadanie zo zákona v zmysle § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca ich navrhol vyporiadať až dňa 29.03.2021, t.j. po uplynutí3 rokov od zániku BSM, napriek tomu, že žaloba bola podaná dňa 19.08.2015. Počas konania žalobca
žiadal zahrnúť do vyporiadania titulom investícií zo spoločného majetku do výlučného majetku jedného
z manželov aj položku: 1 úhrady zostatkovej hodnoty bytu na Z. XX, N., ktorý žalovaná nadobudla

do svojho výlučného vlastníctva. Zostatková hodnota bytu bola vo výške 1.399,60 Eur a žalovaná ju
uhradila bezhotovostným prevodom dňa 11.11.2011 z majetku patriaceho do BSM. Túto skutočnosť
žalovaná nenamietala a súhlasila so zaradením tejto hodnoty do vyporiadania. Súd z tejto skutočnosti
vychádzal ako z nesporných skutkových tvrdení. Polovicu úhrady zostatkovej hodnoty bytu predstavuje
sumu 699,80 Eur, ktorú bude žalovaná povinná do hodnoty spoločného majetku vrátiť a táto suma

sa zohľadní pri určovaní vyrovnacieho podielu medzi stranami sporu. Žalobca žiadal do vyporiadania
zahrnúť aj náhradu 1 trhovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve N.-K. K., ktorý bol použitý
na nadobudnutie bytu (na ulici Z. XX, I. N.) do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalobca uvedené žiadal
zahrnúť titulom zápočtov v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, pretože túto hodnotu považoval za
investíciu toho, čo sa zo spoločného majetku použilo na výlučný majetok jedného z manželov. S týmto
zápočtom vyslovene žalovaná nesúhlasila. Tvrdila, že predmetný členský podiel nemožno zahrnúť do

vyporiadania z dôvodu, že netvorí masu BSM, pretože ku dňu zániku manželstva bol už členský podiel
zaniknutý. Po vykonanom dokazovaní však súd zistil, že v čase pridelenia družstevného bytu č. XX
na Z. XX, I. N. do užívania žalovanej bytovým družstvom N.-K. K., t.j. dňa 25.07.1991, bol žalobca
evidovaný ako manžel trvale žijúci v manželstve so žalovanou a v zmysle stanov žalobcovi vzniklo
spoločné členstvo manželov v bytovom družstve ako aj užívacie právo k bytu. Uvedené vyplynulo z

potvrdenia zo dňa 09.03.2015 N.-K. K.. Túto skutočnosť žalovaná ani nerozporovala. Spoločné členstvo
v bytovom družstve tak manželom vzniklo za trvania manželstva. Strany sporu sa potom v zmysle
NotárskejzápisniceN119/2011,NZ38743/2011,NCRls39744/2011zodňa17.10.2011dohodli,žezúžia
ich bezpodielové spoluvlastníctvo a byt nadobudne do osobného vlastníctva len žalovaná. Z potvrdenia
N.-K. K. zo dňa 28.01.2022 mal súd za preukázané, že spoločné členstvo v bytovom družstve zaniklo

medzi stranami sporu ku dňu prevodu vlastníckeho práva k družstevnému bytu do osobného vlastníctva
žalovanej, t.j. ku dňu vkladu jej vlastníckeho práva k bytu č. XX v dome na Z. XX, I. N., t.j. ku dňu
03.02.2012. Prevod do osobného vlastníctva žalovanej nastal teda za trvania manželstva - dva roky
pred jeho zánikom. V tejto časti sa súd stotožnil s argumentom žalovanej, že členský podiel v bytovom
družstve nemôže byť masou BSM, pretože ku dňu zániku neexistoval. Predmetom vyporiadania medzi

manželmi môže byť len ten majetok, ktorý existoval v čase zániku manželstva, t.j. zániku BSM. Z tohto
dôvodu je preto možné konštatovať, že predmetný členský podiel netvoril masu BSM. V danej veci je
však potrebné rozlíšiť skutočnosť, že žalobca požadoval započítanie hodnoty členského podielu nie z
titulu, že by členský podiel bol predmetom spoločného vlastníctva manželov v čase zániku manželstva,
ale z titulu tzv. zápočtov/investícií podľa § 150 Občianskeho zákonníka, t.j. toho, čo sa zo spoločného

majetku použilo na výlučný majetok jedného z manželov. Mal za to, že členský podiel v bytovom družstve
predstavuje určitú majetkovú hodnotu, ktorá je spôsobilým predmetom vlastníctva, je oceniteľná v
peniazoch a je prevoditeľná (môže byť predmetom prevodu a dedenia). Ak za trvania manželstva vzniklo
manželom právo spoločného nájmu bytu a spoločné členstvo manželov v bytovom družstve, hodnota
práv a povinností, ktoré sú spojené s užívaním družstevného bytu, je majetkovou hodnotou patriacou

spoločne obom manželom. Dospel k záveru, že hoci strany sporu v súlade s § 143a Občianskeho
zákonníka platne dohodli zúženie ich bezpodielového spoluvlastníctva a žalovaná nadobudla byt do jej
výlučného vlastníctva ešte počas trvania manželstva, čím zanikol spoločný členský podiel v bytovom
družstve, možno jednoznačne povedať, že na nadobudnutie bytu do výlučného vlastníctva žalovanej
bol použitý spoločný členský podiel ako majetková hodnota, ktorá bola spoločná. Podľa potvrdenia

bytového družstva sporovým stranám počas manželstva vzniklo spoločné členstvo v družstve dňa
25.07.1991. Nesporne tak šlo o spoločnú majetkovú hodnotu, ktorá bola použitá na nadobudnutie
majetku do výlučného vlastníctva jedného z manželov, v tomto prípade žalovanej. Mal za to, že do
vyporiadania medzi stranami sporu je potrebné zahrnúť aj hodnotu členského podielu ako spoločného
majetku, ktorý bol použitý na výlučný majetok jedného z manželov a započítať žalobcovi k vyporiadaniu

polovicu takejto majetkovej hodnoty, a to v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, pri
zúžení BSM sa veci, ktoré takto výlučne získal jeden z manželov nevyporiadavajú, pretože netvoria
bezpodielové spoluvlastníctvom manželov, avšak po úplnom zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sa spoločné prostriedky vynaložené na uvedenú vec sa vyporiadajú ako investície spoločne
vynaložené na oddelený majetok manžela - vlastníka veci podľa § 150 Občianskeho spoluvlastníctva

(pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30. mája 2006, sp. zn. 22 Cdo 2406/2004, rozsudok Najvyššieho
súduČRz03.12.2009,sp.zn.22Cdo183/2008).Tedaajvprípadetakýchtodohôdaksapoužilispoločné
prostriedky na výlučný majetok jedného z manželov je potrebné vykonať ich vyporiadanie ako investíciu.
Uvedené sa stalo aj v tomto prípade. Na základe toho teda súd pri vyporiadaní BSM strán sporuzohľadnilajhodnotupredmetnéhočlenskéhopodieluvbytovomdružstveustálenúznaleckýmposudkom
č. 121/2022 znalcom z odboru stavebníctvo, podľa ktorého hodnota členského podielu týkajúca sa
predmetného bytu je vo výške 97.200 Eur ku dňu 03.02.2012, t.j. ku dňu, kedy spoločné členstvo v

družstvezaniklo.Žalovanáďalejžiadaladovyporiadaniatitulominvestíciízapočítaťajspoločnépeňažné
prostriedky, ktoré mal žalobca použiť na rekonštrukciu rodičovského domu, ktorý tvoril jeho oddelený
majetok (žalobca vlastnil nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve so sestrou tak, že on vlastnil 1/6-
tinu a sestra 2/6-tiny). Tieto navrhla žalovaná započítať podaním doručeným súdu dňa 16.04.2019.
Rozsah investícií žalovaná uviedla na 18.000 Eur. V konaní bol vypočutý svedok M. X., žalobca predložil

pokladničné bloky a faktúry a čestné prehlásenie sestry D. H.. Žalobca napokon potvrdil rozsah investícií
použitých na predmetný rodinný dom vo výške 3.709,67 Eur. Tvrdil však, že na uvedenej nehnuteľnosti
vlastnil len podiel vo výške 1/6-tina (čo žalovaná nerozporovala) a že sa na tejto sume každý v 1/3-
tine podieľali jeho sestra a jeho brat. Žiadal teda započítať len sumu 206,09 Eur. Konštatoval, že
žalovaná uplatnila svoj návrh na zápočet až podaním doručeným súdu dňa 16.04.2019, t.j. po viac ako 4
rokoch po zániku manželstva. Náhradu takýchto nákladov možno uplatniť až po zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na to, kedy boli počas manželstva vynaložené, na uplatnenie
týchto nárokov sa síce nevzťahuje premlčacia doba, ale nemožno ich uplatniť po uplynutí 3 rokov od
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy dochádza k vyporiadaniu zo zákona (rovnako
ako v odôvodnení tohto rozsudku v bode 70). Uvedené je v súlade so závermi Najvyššieho súdu ČR
v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 3000/2011 zo dňa 11.12.2012. Žalovaná síce uplatnila tieto investície vo

svojom prvom vyjadrení k žalobe (bezprostredne po tom ako jej bola žaloba doručená na vyjadrenie),
avšak v zmysle zásady "vigilantibus iura scripta sunt" mala žalovaná dostatočnú dobu na to, aby sa
sama pokúsila BSM so žalobcom vyporiadať, resp. uplatniť svoj nárok na súde (pozri aj rozsudok NS
ČR sp. zn. 22 Cdo 3000/2011 zo dňa 11.12.2012, uznesenie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2881/2008 zo dňa
27.04.2010). Takéto hodnotenie je aj v súlade so zásadou dispozičnou v rámci civilného sporového

konania, kedy strany sporu určujú rozsah predmetu konania. Na základe uvedeného teda súd túto
pohľadávku do vyporiadania nezahrnul, nakoľko nebola uplatnená v lehote 3 rokov odo dňa zániku BSM.
V súvislosti s touto pohľadávkou považoval za potrebné dodať, že dôkazné bremeno na preukázanie
týchto investícii zaťažovalo žalovanú. Ňou tvrdený rozsah investícií do rodičovského domu žalobcu vo
výške 18.000 Eur nebol nijak preukázaný. Svedok M. X. uviedol, že žalobca pri predaji ich podielu mal

svedkovi uviesť, čo všetko zrekonštruoval a požadovať o to zvýšenú kúpnu cenu tohto podielu. Toto
skutkové tvrdenie však poprel žalobca, ktorý uviedol, že na materiál mu prispievali aj brat so sestrou a
časť bola hradená aj z predaja vecí, ktoré sa v dome nachádzali a že práce na rekonštrukcii väčšinou
vykonával sám alebo za pomoci svojich známych. V tomto smere tak skutkové tvrdenia o investícii vo
výške 18.000 Eur ostali sporné. Svedok M. X. predložil do konania čestné prehlásenie, v ktorom uviedol,

že odborník na stavebníctvo mu tie práce ohodnotil na sumu približne 18.000 Eur, uvedené však ešte
nepreukazuje, že tieto prostriedky boli hradené žalobcom a tiež že boli hradení práve z prostriedkov z
BSM. Žalobca potvrdil len investície vo výške 3.709,67 Eur. Tvrdil však, že na uvedenej nehnuteľnosti
vlastnil len podiel vo výške 1/6-tina (čo žalovaná nerozporovala) a že sa na tejto sume každý v 1/3-
tine podieľali jeho sestra a jeho brat. Žiadal teda započítať len sumu 206,09 Eur. Napriek vyššie

uvedenému posúdeniu súdu a nezapočítaní týchto investícií v rámci vyporiadania BSM dodal, že sa s
takýmto výpočtom žalobcu nestotožnil. Ak bolo nesporných 3.709,67 Eur, ktoré žalobca na nehnuteľnosť
investoval, nie je podstatná skutočnosť, že žalobca vlastnil na nehnuteľnosti podiel vo výške 1/6-tina.
Podstatné je, či suma 3.709,67 Eur skutočne z BSM "ušla" v prospech oddeleného majetku žalobcu (v
zmysle § 150 Občianskeho zákonníka). Ďalej by bolo potrebné vyhodnotiť skutočnosť, či bolo v konaní

preukázané, že do nehnuteľnosti celú sumu investoval žalobca alebo tak učinil spolu so súrodencami,
a teda či pohľadávka voči BSM je v sume 3.709,67 Eur alebo len jednej tretiny, resp. polovica z
týchto súm, ktorú by bol povinný žalobca vrátiť. Z výsluchu žalobcu a z čestného prehlásenia sestry
žalobcu D. H. zo dňa 08.11.2021 s notársky overeným podpisom mal preukázané, že investície do
nehnuteľnosti žalobca vykonal v jednej tretine, t.j. vo výške 1.236,56 Eur, pretože po jednej tretine

mali investovať sestra s ďalším bratom. Žalovaná spochybňovala čestné prehlásenie sestry žalobcu
uskutočnené v jej meno ako aj v mene ich zosnulého brata S., keď tvrdila, že zosnulý brat S. mal
exekúcie a prostriedky nemal. Popretie týchto tvrdení však žalovaná ničím nepodložila, nie je možné ho
hodnotiť ako účinné. Ak by teda na uvedené investície prihliadal, uzavrel by to tak, že z prostriedkov z
BSM bolo investovaných 1.236,56 Eur, z ktorých polovicu musí žalobca v rámci vyporiadania nahradiť.

Po ustálení toho, čo tvorí masu BSM a ktoré z investícií počas manželstva zo spoločného majetku na
oddelený majetok manžela je potrebné započítať rozhodol tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu
prikázal: hodnotu motorového vozidla značky Ford Transit, rok výroby 2004, VIN: T., farba modrá vo
výške 2.500 Eur, hodnotu motocykla značky Honda Varanero, rok výroby 2002, VIN: I., farba striebornámetalíza svetlá vo výške 2.000 Eur; zostatok na účte č. N. vedenom v VÚB, a.s. na meno žalobcu vo
výške 1.418,07 Eur; zostatok na účte č. N. vedenom v VÚB, a.s. na meno žalobcu vo výške 30 Eur.
Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal: zostatok na účte č. N. vedenom v Slovenskej sporiteľni,

a.s., na meno žalovanej vo výške 1.322,40 Eur; zostatok na vkladnej knižke č. N. vedenej v Slovenskej
sporiteľni, a.s. na meno žalovanej vo výške 3.079,07 Eur. Pri výpočte vyrovnacieho podielu vychádzal
zo skutočnosti, že skutočná masa BSM predstavovala spolu sumu 10.349,54 Eur. Hodnotový podiel
každého z manželov bol teda v sume 5.174,77 Eur každý (10.349,54 Eur : 2). Žalobca nadobudol spolu
hodnoty vo výške 5.948,07 Eur (2.500 + 2.000 + 1.418,07 + 30). Žalovaná nadobudla spolu hodnoty vo

výške 5.031,47 Eur (1.322,40 + 3.709,07). Súd žalovanej však pripočítal k nadobudnutému majetku aj
záväzok vrátiť do masy BSM investície vynaložené na jej výlučný majetok, a to sumu 699,80 Eur (ako
polovicu zo zaplatenej anuity 1.399,60 Eur) a sumu 48.600 Eur (ako polovicu hodnoty členského podielu
použitého na nadobudnutie 3-izbového bytu do jej výlučného vlastníctva v celkovej hodnote 97.200 Eur).
Podiel nadobudnutý žalovanou tak predstavoval 54.331,27 Eur (5.031,47 + 699,80 + 48.600). Oproti
hodnotovému podielu 5.174,77 Eur, ktorý jej na vyporiadanie BSM pripadal tak získala o 49.156,50 Eur

(54.331,27 - 5.174,77) viac. Tieto je povinná žalovaná žalobcovi titulom vyporiadania ich BSM zaplatiť.
Súd teda zaviazal žalovanú na úhradu vyrovnacieho podielu žalobcovi v sume 49.156,50 Eur. Lehotu
na plnenie určil súd 90 dní vzhľadom na to, že ide o značnú sumu peňazí, ktorých obstaranie môže
byť spojené s časovo náročnejším procesom. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o

vyporiadaní BSM je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex
(žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na
§ 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu a kto sa ako v konaní bránil, ale
úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe

nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie. Ak sa dodrží
základná parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo
svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii § 255 ods. 2 CSP. V danej veci bolo podstatou
sporu medzi stranami to, či je možné vyporiadavať sa aj zo zaniknutého spoločného členského podielu
v bytovom družstve alebo nie. Žalobca síce od počiatku tvrdil, že jeho nárok na vyporiadanie za túto

investíciu zo spoločného majetku do výlučného majetku žalovanej je daný, avšak nemožno povedať, že
by obrana žalovanej bola zjavne účelová. Obe strany počas konania prejavovali snahu sa dohodnúť,
avšak ich právne posúdenie v tejto otázke sa značne rozchádzalo, a preto sa obrátili na súd, aby
vyporiadanie vykonal. Takisto súd v konaní nezohľadnil hnuteľné veci žiadané žalobcom a investície zo
spoločného majetku žiadané žalovanou. Ďalej sa v konaní súd nestotožnil s argumentom žalovanej, aby

nebola vyporiadaná vkladná knižka kde sa mali nachádzať peňažné prostriedky, ktoré mali byť použité
na úspory pre dcéru a naopak súd nevyporiadal vkladnú knižku na meno matky žalovanej tak ako to
žiadal žalobca. Z uvedeného posúdil, že nie je na mieste aj vzhľadom na druh konania (iudicium duplex)
aj vzhľadom na toto konkrétne konanie, konštatovať, že by mala úspech jedna alebo druhá strana sporu.
Rozhodol preto tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť
žalobcovi titulom vyrovnania sumu 49.156,50 eur podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd sa stotožnil sa s právnym názorom žalobcu

ohľadne jeho nároku zahrnúť do vyporiadania náhradu polovice trhovej hodnoty členského podielu v
bytovom družstve N.-K. K., titulom započítania, a tvrdil, že členský podiel bol použitý na nadobudnutie
bytu na ulici Z. XX I. N.. / bod 72 a ďalšie odôvodnenie rozsudku /. Uviedla, že žalobca nevynaložil
okrem úhrady anuity bytovej nehnuteľnosti vo výške 1.399,60 eur, do výlučného vlastníctva žalovanej
žiadne ďalšie finančné prostriedky. Poukázala na to, že spoločné členstvo v bytovom družstve zaniklo

počas trvania ich manželstva, najneskôr ku dňu vkladu vlastníckeho práva k bytu č. XX v obytnom dome
na Z. W. XX I. N.D.. Týmto dňom, ako bolo preukázané, je deň 3.2.2012. Bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov zaniklo 9.12.2014. Z časového hľadiska teda spoločné členstvo v bytovom družstve zaniklo
najneskôr ku dňu vkladu vlastníckeho práva dňom 3.2.2012 - dva roky a deväť mesiacov pred
zrušením manželstva rozsudkom o rozvode. K zúženiu bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo

notárskou zápisnicou zo dňa 17.10.2011, pod č.N119/2011 NZ 38743/2011 NCRls 39744/2011, pričom
na základe zhodného prejavu vôle oboch strán sporu, podľa § 143a ods. Občianskeho zákonníka sa
dohodli strany sporu na zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva. Notárska
zápisnica netrpí nedostatkom predpísanej formy, a preto je platná. Podľa článku VI. notárskej zápisniceobe strany sporu vyhlásili, že dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva uzavreli po
dôkladnom zvážení s tým, že boli poučení o ustanoveniach § 143 a § 143a Občianskeho zákonníka.
Je nebezpečný precedens, že žalobca prejavil svoju vôľu vážne a neodvolateľne, že prípadná kúpa

bytu sa bude týkať výlučne práva žalovanej, navrhne zúženie BSM, následne si to rozmyslí a podá
žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva-konkrétne dňa 19.8.2015 - a žiada podľa §
150 Občianskeho zákonníka započítať trhovú hodnotu členského podielu, ktorý v čase zániku BSM
neexistoval. Inštitút zúženia lebo rozšírenia bezpodielového spoluvlastníctva notárskou zápisnicou
potom stráca na svojom význame a takýmto rozhodnutím ktoréhokoľvek súdu sa neguje právna istota a

právna záväznosť tohto inštitútu. Ak by bola právna situácia taká, že počas trvania manželstva by vzniklo
spoločné členstvo, ktoré by pretrvávalo aj po zániku BSM rozvodom, súd by právom rozhodol tak, že
spoločné členstvo v bytovom družstve zruší, určí výlučného člena družstva s jeho povinnosťou vyplatiť
polovicuhodnotyčlenskéhopodielu,ktorýexistujekzánikuBSM,druhémumanželovi.Vtakomtoprípade
by prichádzal do úvahy postup, ktorý si zvolil v tomto prípade súd prvej inštancie, ale nie je prípad strán
sporu. V prípade strán sporu spoločné členstvo zaniklo ku dňu vkladu 3.2.2012, notárskou zápisnicou,

uzavretou 17.10.2011, došlo k dohode strán sporu, že v prípade kúpy nehnuteľnosti, zapísanej na LV
č. XXXX pre kat. úz. N. k bytu č. XX na Z. W. XX, sa táto nehnuteľnosť stane výlučným vlastníctvom
žalovanej. BSM tvoria aktíva a pasíva a z nich vyplývajúce nároky. Ani do jednej z týchto kategórií
zaniknutý členský podiel nemožno zaradiť, súd vyporiadal to, čo ku dňu zániku BSM už neexistovalo.
Podľa nášho právneho názoru zúžiť BSM o nehnuteľnosť a potom ju žiadať započítať, je špekulatívne

obchádzanie zákona. Namietala, že súd nepriznal nárok žalovanej do vyporiadania titulom investícií
započítaťajspoločnéprostriedky,ktorémalžalobcapoužiťnarekonštrukciurodičovskéhodomu,patriaci
v podiele 1/6-iny do vlastníctva žalobcu. Osvedčila svoje právo na započítanie nároku, ktorý vznikol v
dôsledku investícií žalobcu počas trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov do jeho
podielu vo výške 1/6-iny. Súd sa dôsledne neriadil týmto ustanovením a ukrátil žalovanú o polovicu

žalobcom priznaných investícií vo výške 3.709,67 eur, t.j. polovica predstavuje sumu 1854,83 eur.
Žalobca sám priznal rozsah investície do rodičovského domu minimálne v tejto výške, t.j. vo výške
3.709,67 €. Táto právna situácia je presne vymedzená, t.j. investoval do svojho oddeleného, výlučného
vlastníctva-ikeďmalkdomovejnehnuteľnostipodiel1/6-iny.Sámpotvrdil,žeoninvestovaltútosumuvo
výške 3.709,67 eur, investoval ju počas trvania manželstva so žalovanou, teda investoval zo spoločných

finančných prostriedkov strán sporu. Z tohto dôvodu mala žalovaná právo na započítanie polovice
vynaloženej investície na výlučné - resp. podielové spoluvlastníctvo - žalobcu. Preukázala výsluchom
svedka M. X., že investície boli vykonané, a jedine v záujme hospodárnosti konania nenavrhovala
znalecké dokazovanie na ich výšku, aj vzhľadom na enormnú dĺžku konania. V súvislosti s časovým
hľadiskom zdôraznila, že súd prvej inštancie v bode 78 odôvodnenia uviedol, že žalovanej nepriznal

tento nárok z dôvodu, že síce sa na uplatnenie týchto nárokov nevzťahuje premlčacia doba, ale zároveň
uviedol, že nemožno ich uplatniť po uplynutí 3 rokov od zániku BSM, kedy dochádza k vyporiadaniu
zo zákona. Súd prvej inštancie nezaujal správny právny názor, neaplikoval správne inštitút premlčania,
nakoľko v tomto prípade ide o právo, nie o hnuteľné vec, ktoré uplynutím troch rokov sa ponechávajú
v užívaní toho-ktorého z manželov. Žaloba bola podaná žalobcom 19.8.2015, v ktorej absentoval

správny výrok, súd vyzval žalobcu na doplnenie, resp. zmenu petitu napriek tomu, že žalobcu zastupuje
advokátskakancelária.Súdvyzvalžalovanúnapodanievyjadreniaažvroku2019niejejvinou.Žalovaná
sisplnilasvojupovinnosťavzmyslevýzvysúdu,vlehotenímurčenej,podalavyjadreniedňa15.4.2019a
hneď pri prvom úkone, ktorý jej patril. Uplatnila si nárok - v článku VII. vyjadrenia z 15.4.2019 - aj polovicu
finančných investícií, vynaložených bývalými manželmi do rodičovského domu žalobcu v X.. Navrhla aj

dokazovanie v tomto smere, a výsluchom svedka M. X. a de facto aj samotným žalobcom, boli investície
čiastočne preukázané. Tvrdenie, že žalovaná ničím nepotvrdila, že žalobca investoval sumu 3.709,67
eur neobstojí. Žalovaná preukázala investície a preukázala aj jej výšku minimálne v sume 3.709,67 eur.
Žalobcom predložené čestné prehlásenie jeho sestry D. H. z 8.11.2021 s notársky overeným podpisom,
t.j. 6 rokov po podaní žaloby o vyporiadanie, bolo zjavne účelové a neskoro uplatnené. Ak sa súd

riadil zásadami § 150 Občianskeho zákonníka pri uznaní žalobcovho návrhu na započítanie trhovej
hodnoty členského podielu, mal sa touto zásadou dôsledne riadiť aj pri posudzovaní nároku žalovanej
pri započítaní investícií do výlučného vlastníctva žalobcu / jeho podielu 1/6-iny/. Žalobca sám potvrdil
investíciu vo výške 3.709.67 eur, z ktorej 50 % v sume 1.854,83 eur tvorí nárok žalovanej na započítanie.
O túto položku súd žalovanú ukrátil a žiadame ju prehodnotiť odvolacím senátom a započítať v prospech

žalovanej. Záverom namietala správnosť výpočtu masy BSM strán sporu.

3. Proti tomuto rozsudku, do výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal priznania náhrady trov konania z dôvodu, že vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Namietal, že súd prvej inštancie pritom pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
absolútne nezohľadnil skutočnosť, že žalobca sa chcel so žalovanou na vyporiadaní ich bezpodielového

spoluvlastníctva mimosúdne dohodnúť. Bola to práve žalovaná, kto sa dohodnúť nechcel a kto de facto
zapríčinil celé súdne konanie o vyporiadanie BSM. Uvedené možno pozorovať aj zo samotného obsahu
spisu. Žalovaná chcela žalobcovi vyplatiť (z podstaty sporu - hodnota družstevného podielu) 0,- eur,
žalobca požadoval na vyrovnanie podielov (vrátene zohľadnenia všetkých veci v BSM) sumu polovice
trhovejcenyčlenskéhopodieluvbytovomdružstve,tedapolovicucenybytu.Žalobcavosvojejopätovnej

výzve zo dňa 06.07.2015 uviedol, že predmetný byt, resp. členský podiel má hodnotu približne 90.000
eur a po zohľadnení ostatných skutočností požadoval úhradu sumy vo výške 30.000 eur. Na tento návrh
však žalovaná nepristúpila, preto podal žalobu. V žalobe zo dňa 18.08.2015 žiadal sumu 1/2 hodnoty
bytu, pričom by sa vychádzalo z hodnoty určenej znaleckým posudkom a v roku 2021 žalovanej urobil
ďalší návrh, pričom navrhol, aby vyplatila žalobcovi sumu vo výške 40.000 eur s tým, že by sa uzavrela
celá vec (BSM), pričom však túto sumu odmietla s tým, že je vysoká a premrštená svojou odpoveďou

zo dňa 29.12.2021. Žalobca teda žiadal od žalovanej nižšiu sumu, než tú, ktorá mu bola v rozhodnutí
priznaná, teda suma vo výške 49.156,50 eur. Poukázal na to, že podanou žalobou navrhoval vyporiadať
bezpodielové spoluvlastníctvo na jednej strane k hnuteľným veciam, a to k motorovému vozidlu zn. Ford
Transit a k motocyklu zn. Honda Varanero (resp. po čase žiadal vyporiadať ich hodnotu, nakoľko tieto
boli počas konania o vyporiadanie BSM predané) a na druhej strane požadoval vyporiadať náhradu 1/2

prevodov,ktoréžalovanázrealizovalapočastrvaniamanželstvazmajetkupatriacehodoBSMnavlastné
účtyvedenévSlovenskejsporiteľni,a.s.,náhradu1/2úhradyzostatkovejhodnotybytuvovýške1.399,60
EUR (t.j. sumu vo výške 699,80 EUR), náhradu 1/2 trhovej hodnoty spoločného členského podielu v
bytovom družstve N.-K. K., ktorý bol použitý na nadobudnutie bytu do výučného vlastníctva žalovanej.
S vyporiadaním náhrady 1/2 úhrady zostatkovej hodnoty bytu vo výške 1.399,60,- EUR (t.j. sumu vo

výške 699,80 EUR) najprv žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe súhlasila, avšak neskôr uvádzala, že
ak dôjde pri vyporiadaní k zohľadneniu hodnoty členského podielu, tak potom nesúhlasí so započítaním
polovice úhrady zostatkovej hodnoty bytu v sume vo výške 699,80 EUR. Konanie o vyporiadanie BSM
sporových strán pritom začalo práve z dôvodu existenciu sporu medzi žalobcom a žalovanou o to,
či náhrada 1/2 trhovej hodnoty spoločného členského podielu v bytovom družstve N.-K. K., ktorý bol

použitýnanadobudnutiebytudovýučnéhovlastníctvažalovanej,jealeboniejepredmetomvyporiadania
BSM. Žalobca trval na vyplatení hodnoty členského podielu ako spoločného majetku. Žalovaná mu však
náhradu zaň dobrovoľne vyplatiť nechcela. Aj v jej samotnom vyjadrení k žalobe uviedla, že s náhradou
zásadne nesúhlasí, pričom súčasne tvrdila, že zastáva právny názor, že tento nárok nepatrí do BSM.
Súd sa ale s jej právnym názorom nestotožnil, naopak dal za pravdu žalobcovi, pričom súd uviedol, že

polovicu majetkovej hodnoty členského podielu je nevyhnutné započítať žalobcovi k vyporiadaniu. Už
z uvedeného je zrejmé, že žalobca toto konanie nezapríčinil, on mal skutočne úprimný záujem sa na
vyporiadaní so žalovanou dohodnúť mimosúdnou cestou, k tomuto však vzhľadom na konanie žalovanej
nedošlo.Tiežtrebazohľadniť,žesuma,ktorúžalobcapred8rokmi(keďzačalsúdnyspor)malaúplneinú
hodnotu, vtedy by si za to kúpil polovicu bytu, dnes za tie peniaze ani pätinu bytu. Čo žalovanej vyhovuje,

pretože peniaze stratili hodnotu. Napriek tomu, že súd prvej inštancie dal žalobcovi za pravdu v celom
rozsahu a vyporiadal majetok patriaci do zaniknutého BSM strán, ktorý navrhol žalobca, s poukazom na
ust. § 255 ods. 2 CSP mu náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na uvedené, žalobca bol v spore
nepochybne úspešný a teda napadnutý výrok o náhrade trov konania považuje za nielenže nesprávny,
ale aj za extrémne nespravodlivý. Preto ust. § 255 ods. 2 CSP nie je možné na daný prípad aplikovať.

Naopak súd mal rozhodnúť, že nárok na náhradu trov sa priznáva v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP
práve žalobcovi. Žalobca investoval do tohto konania nemalé finančné prostriedky. Žalobca tiež počas
celého konania navrhoval mimosúdnu dohodu a sumu ktorú požadoval postupne znižoval, len aby sa so
žalovanou dohodol. Ona to však odmietala. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti žiadal priznať
nárok na plnú náhradu trov konania.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že zdieľa právny názor súdu prvej
inštancie, že sa jedná o konanie iuducum duplex a súd nie je viazaný žalobným návrhom z dôvodu,
že určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Súd prvej
inštancie rozhodol tak, ako keby strany sporu mali v mase BSM bezpodielové spoluvlastníctvo k

bytovej nehnuteľnosti a žalobcovi prislúchalo 50 % podielu z hodnoty, ustálenej znaleckým posudkom.
S právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobcov nárok na náhradu polovice trhovej hodnoty
členského podielu v bytovom družstve N. -K. je daný, nesúhlasila. Nesúhlas vyjadrovala od okamihu,
kedy si žalobca uplatnil tento nárok najprv v mimosúdnom konaní, následne v podanej žalobe navyplatenie z trhovej hodnoty nehnuteľnosti z bytu, ktorý v čase zániku BSM nebol vo vlastníctve bývalých
manželov. Bol to právne kvalifikovaný dôvod podania odvolania, v ktorom žalovaná podrobne uviedla
svoje odvolacie dôvody. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie v rozhodnutí o

náhrade trov konania absolútne nezohľadnil skutočnosť, že sa žalobca chcel dohodnúť so žalovanou
na vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva mimosúdne. Súd túto otázku predsa riešil nielen z
pohľadu žalobcu, ale v rovine komplexnej, a zobral do úvahy, že neochota žalovanej nevyplácať žalobcu
vyplýva z jej právneho a ľudského presvedčenia, že žalobcov nárok na vyplatenie nemá oporu v zákone.
Väčší nepomer v právach a povinnostiach strán sporu by nastal v tom prípade, že súd sa stotožnil s

právnym názorom žalobcu v nároku na vyplatenie trhovej hodnoty polovice členského podielu a priznal
by mu aj nárok na náhradu trov konania.
V konaní na súde prvej inštancie bolo v celom rozsahu preukázané, že žalovaná taktiež prejavila
vôľu mimosúdne sa dohodnúť. Absolútne sa nechce dohodnúť ten, ktorý obdrží výzvu na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nereaguje na to, zostáva pasívny, všetko neguje, nepreberá
poštu, neodpovedá, nepošle stanovisko. Toto nie je predsa prípad žalovanej, čiže nie je možné tvrdiť, že

súd prvej inštancie absolútne nezohľadnil vôľu žalobcu sa dohodnúť, ale súd zobral do úvahy aj to, že
žalovanánezostalanečinná,odmietaváalebopasívna.Naopak,ajžalovanáargumentovala,navrhovala,
čo patrí ešte do masy BSM, je to preukázateľné a tieto argumenty vyplývajú aj z obsahu listinných
dôkazov, založených do súdneho spisu. Na tomto princípe nemožno zaujať právny názor, že súd niečo
absolútne nezohľadnil. Žalobca podanie žaloby odôvodňuje tým, že v rámci mimosúdneho konania

žiadal od žalovanej najprv úhradu sumy 30.000 eur, a ona s touto ponukou nesúhlasila. V prípade, ak by
žalovaná uznala nárok žalobcu, a žalobcovi nezaplatila v mimosúdnom konaní, odôvodnenie podania
žaloby by žalobca ustál a na tomto základe by ustál možno aj nárok na náhradu trov konania. Žalovaná
však od začiatku prezentovala svoje presvedčenie, aj právny názor, že notárskou zápisnicou o zúžení
bezpodielového spoluvlastníctva sa žalobca vzdal práva na odkúpenie bytovej nehnuteľnosti v prospech

žalovanej, z tohto dôvodu mu zaniklo aj právo si uplatniť v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovnavyplateniepolovicetrhovejhodnotyčlenskéhopodieluvbytovomdružstve.
Žalovaná svoj právny názor nezmenila, uviedla ho aj v súdnom konaní. Vo svojom odvolaní poukázala
na nebezpečný precedens, v zmysle ktorého je absolútne nabúraný právny inštitút zúženia BSM formou
notárskej zápisnice. Ak sa niekto dobrovoľne vzdá svojho práva a zúži si BSM notárskou zápisnicou,

potom podá žaloba a z iného právneho titulu sa domáha predsa vyplatenia podielu na BSM, je to
obchádzanie zákona a rozhodnutie je nezákonné. Žalobca ďalej argumentuje, že je potrebné zohľadniť
aj to, že suma, ktorú si žalobca pred 8 rokmi uplatnil, mala úplne inú hodnotu, vtedy by za to mohol kúpiť
polovicu bytu, dnes za tie peniaze si nemôže kúpiť ani pätinu bytu. Tento argument je veľmi subjektívne
postavený, právne nie je relevantný. Mala za to, vo výroku o náhrade trov konania bolo rozhodnutie súdu

prvej inštancie správne, v súlade aj s morálnou stránkou veci.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že v danej veci k nesprávnemu právnemu
posúdeniu nedošlo, nakoľko súd prvej inštancie aplikoval správne zákonné ustanovenia, ktoré aj
správnym spôsobom vykladal. V danej veci teda v žiadnom prípade nedošlo k omylu pri aplikácii

práva ani k žiadnej hmotnoprávnej vade. Vyhotovenie samotnej notárskej zápisnice, ktorou bolo BSM
zúžené bol však nápad žalovanej, pričom žalobcovi sľúbila a tvrdila, že mu za uvedený byt poskytne
náhradu a vyplatí ho, nato práve mal slúžiť úver, ktorý je spomínaný v notárskej zápisnici zo dňa
17.10.2011, tento si však žalovaná nevzala a akonáhle mala k dispozícií predmetný byt, tak na tento
svoj sľub žalobcovi "zabudla". Notárku vybavila žalovaná a až keď bolo všetko pripravené, tak to

chcela rýchlo podpísať. Súd postupoval zákonne a vec tiež správne právne posúdil. Zákon pripúšťa
uzatváranie notárskych zápisníc, ktorými sa dá rozsah BSM zúžiť. Aj aj keď členský podiel netvoril
v čase zániku manželstva tzv. masu BSM, nakoľko už de facto neexistoval a predmetný byt bol vo
výlučnom vlastníctve žalovanej, tak ako potvrdil aj prvostupňový súd, tak aj napriek tomu má žalobca
nárok na náhradu polovice trhovej hodnoty členského podielu, pretože žalobca žiadal o započítanie

hodnoty členského podielu nie z titulu, že by členský podiel bol predmetom spoluvlastníctva manželov
v čase zániku BSM, ale na základe titulu zápočtov /investícií v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka
(to čo sa zo spoločného majetku použilo na výlučný majetok jedného z manželov). Je nepochybné,
že daný byt bol nadobudnutý vďaka členskému podielu, ktorý manželia získali za trvania manželstva,
teda išlo o majetkovú hodnotu, ktorá patrila obom manželom. Bez tohto podielu by žalovaná vôbec

byt nenadobudla. Účelom ust. § 150 OZ je spravodlivé prerozdelenie majetku manželov po rozvode.
V žiadnom prípade nemožno hovoriť o spravodlivom prerozdelení majetku, ak by bolo možné pripustiť
argumentáciu žalovanej, ktorá by potom kvázi vyplatením zostatkovej hodnoty bytu vo výške 1.339,60
eur nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť v hodnote takmer 100.000 eur. Podľa rozhodnutiaNajvyššiehosúduSR,sp.zn.4Cdo110/2011,členskýpodielmanželovvbytovomdružstvejemajetkovou
hodnotou, ktorú treba vyporiadať v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd
pri tomto vyporiadaní musí na ňu prihliadnuť ako na iné spoločné majetkové hodnoty manželov, a

preto aj pri jej vyporiadaní treba vychádzať z cien zodpovedajúcich stavu v čase vyhlásenia rozsudku.
Všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste
a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku
a pod. Žalovanou uplatňovaný nárok na investície nebol uplatnený včas. Taktiež žalovaná neuvádza
správnu výšku investícií, nakoľko na predmetných investíciách sa podieľali najmä žalobcov brat a sestra,

ktorí vlastnili väčší podiel na predmetnej nehnuteľnosti, a preto by prichádzalo do úvahy iba započítanie
nižšej sumy. Čo sa týka nesprávneho výpočtu masy BSM, tak žalobca názor žalovanej nezdieľa a má
zato, že súd postupoval pri výpočte správne a preukazuje to aj samotné znenie bodu 84 rozhodnutia zo
dňa 10.02.2023. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných

odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné a žalovaná dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia.

7. Podľa § 149 ods. 1, 3, 4, 5 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

8. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

9. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od
jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali
podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny

a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

10. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou

objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

11. Podľa § 150 vety prvej s druhej Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že
podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo
zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo

na jeho ostatný majetok.

12. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po jeho zániku rozvodom manželstva. V konaní bol sporným nárok žalobcu na náhradu
1/2 trhovej hodnoty spoločného členského podielu manželov v bytovom družstve a nárok žalovanej

na náhradu 1/2 investícií zo spoločného majetku manželov na majetok v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu.

13. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vyporiadanie investícií vzhľadom na to, že spoločné peňažné
prostriedky boli počas manželstva použité na rekonštrukciu rodinného domu tvoriaceho oddelený

majetok žalobcu, súd prvej inštancie konštatoval, že tento žalovaná urobila predmetom konania až po
3 rokoch od zániku BSM, kedy dochádza k vyporiadaniu zo zákona, a preto na neho neprihliadol.

14. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné vziať na zreteľ, že podanie návrhu na
vyporiadanie BSM na súd v hmotnoprávnej prekluzívnej lehote 3 rokov od zániku BSM rozvodom

manželstva má za následok prerušenie behu trojročnej lehoty, ktorá tak počas riadneho trvania konania
neplynie a zároveň podanie návrhu na súd v uvedenej lehote zabraňuje nastúpeniu zákonnej fikcie
vyporiadania BSM ex lege. Pokiaľ nejaký majetok bývalých manželov nebol zahrnutý do rozhodnutia
súdu o vyporiadaní BSM, pretože ho strany neurobili predmetom konania, uplatní sa vo vzťahu k nemuzákonná fikcia. Zákonná fikcia vyporiadania BSM sa uplatní vo vzťahu k tej časti nevyporiadaného
majetku, ktorý nebol zahrnutý do súdneho rozhodnutia o vyporiadaní BSM, pretože ho strany v súlade
s dispozičnou autonómiou vôle neurobili predmetom konania; v takomto prípade dôjde k vyporiadaniu

časti majetku súdnym rozhodnutím a k časti majetku nezahrnutého do vyporiadania BSM súdom, dôjde
k vyporiadaniu BSM zo zákona. Taký výklad, že zákonná fikcia vyporiadania sa vzťahuje aj na tú časť
majetku, resp. položky majetku, ktorá bola v konaní o vyporiadaní BSM uplatnená ako predmet konania
po troch rokoch od zániku BSM, nepovažuje odvolací súd za správny. Právna úprava obsiahnutá v § 149
ods. 4 Obč. zák. bola platná od 1.4.1983 na základe zákona č. 131/1982 Zb. a odvolací súd nepovažuje

za prijateľné z hľadiska právnej istoty meniť výklad uvedeného ustanovenia bez jeho legislatívnej zmeny.
Koncentrácia konania v rámci civilného sporového konania má v tomto prípade dostatočne účinne
zabrániť tomu, aby nedochádzalo k predlžovaniu konania o vyporiadanie BSM neustálym navrhovaním
nových položiek či k sťaženiu dokazovania v prípade dlhej doby od zániku BSM. V prípade ak by po
podaní žalobcom včas podanej žaloby podala žalovaná tiež žalobu na vyporiadanie BSM v trojročnej
lehote, muselo by byť konanie ňou neskôr začaté zastavené pre prekážku litispendencie, pričom takéto

konanie (v ktorom sa riadne nepokračovalo) by nemalo účinky včas žalovanou podaného návrhu a
za takejto situácie by nepripustenie vyporiadania ňou uplatňovaných položiek v konaní včas začatom
žalobcom by predstavovalo denegatio iusticie.

15. V predmetnej veci tak odvolací súd zastáva názor, že podaním žaloby žalobcom na súd v lehote 3

rokov od zániku BSM rozvodom manželstva, bolo zabránené nastúpeniu zákonnej fikcie vyporiadania
majetku patriaceho do BSM zo zákona, a preto pokiaľ žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla vyporiadať
aj investície, ktoré boli vynaložené zo spoločného majetku na oddelený majetok žalobcu, uplatnila si
tento nárok v rámci trojročnej lehoty, ktorá podaním žaloby žalobcom spočívala, a teda včas.

16. Konajúci správne na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že z celkových nákladov
vynaložených na rekonštrukciu nehnuteľnosti v sume 3.709,67 eur bolo po jedenej tretine vynaložených
žalobcom, jeho sestrou a bratom. Správne preto dospel k záveru, že z investovaných 1.236,56 eur
zo spoločných prostriedkov je povinný žalobca nahradiť žalobkyni jednu polovicu. Zhodne so súdom
prvej inštancie aj odvolací súd považoval za hodnoverné čestné vyhlásenie sestry žalobcu potvrdzujúce

uvedené skutočnosti, ktoré korešponduje aj s vyjadrením žalobcu v mimosúdnej výzve zo dňa 6.7.2015
o tom, že do nehnuteľnosti investovali aj súrodenci. Odvolaciu námietku žalovanej, že uvedené čestné
vyhlásenie bolo účelovo vyhotovené 6 rokov po podaní žaloby, považoval preto odvolací súd za
nedôvodnú.

17. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal v rámci vyporiadania BSM náhrady 1/2 trhovej hodnoty
spoločného členského podielu v bytovom družstve, ktorý bol použitý na nadobudnutie bytu do výlučného
vlastníctva žalovanej. Argumentoval, že spoločný členský podiel patril do BSM, pričom žalovaná
nadobudla byt do výlučného vlastníctva na základe spoločného členského podielu a úhrady zostatkovej
hodnoty bytu vo výške 1.399,60 eur. Vo vzťahu k prevodu bytu do výlučného vlastníctva žalovanej došlo

k zúženiu BSM formou notárskej zápisnice. Zároveň žiadal náhradu 1/2 zostatkovej hodnoty bytu vo
výške 1.399,60 eur, ktorú žalovaná vyplatila z majetku patriaceho do BSM za prevod bytu do vlastníctva.
Uvedené náhrady si žalobca uplatnil ako investíciu, ktorá bola vynaložená zo spoločných prostriedkov
na výlučný majetok žalovanej.

18. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade zúženia
BSM je potrebné pri vyporiadaní jeho úplného zániku vyporiadať spoločné prostriedky vynaložené na
vec získanú výlučne jedným z manželom ako investíciu zo spoločného na výlučné. Za takúto investíciu
je však potrebné v danom prípade považovať úhradu zostatkovej hodnoty bytu v sume 1.399,60 eur
na odkúpenie bytu žalovanou do jej výlučného vlastníctva, nie už však 1/2 trhovej hodnoty spoločného

členského podielu manželov. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva právny názor,
že spoločný členský podiel ako majetkovú hodnotu nemožno v tomto prípade považovať za investíciu
zo spoločného na výlučné, pretože nebol použitý/vynaložený na nadobudnutie bytu do výlučného
vlastníctva žalovanej za stavu, keď sa manželia za trvania manželstva dohodli na zúžení BSM, a
žalobca sa tým nároku na odkúpenie bytu na základe spoločného členského podielu vzdal v prospech

žalovanej. V danom prípade išlo o dohodu manželov o transformácii spoločného členského podielu na
výlučné vlastníctvo jedného z nich. V prípade zúženia BSM platí to čo bolo dohodnuté že je či nie je
predmetom BSM a nie to, čo by ním bolo bývalo, keby k dohode nebolo došlo. S dohodou o zúžení BSM
nemožno spájať iné právne následky len ako zúženie BSM. Pri zúžení BSM manžel nič nenadobúda,bol už vlastníkom celej veci. Odvolací súd sa plne stotožňuje so žalovanou, že v takomto prípade by
išlo o duplicitné započítanie a popieralo by to zmysel inštitútu dohôd modifikujúcich BSM, lebo to, o
čo bolo dohodou BSM zúžené, by sa pri vyporiadaní vracalo síce nie priamo in natura, ale formou

náhrady. Zhodne so žalovanou to aj odvolací súd považuje za špekulatívne obchádzanie zákona, keď
žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie 1/2 trhovej hodnoty spoločného členského podielu ako majetku
patriaceho do BSM po jeho zániku, a preto sa snaží uplatniť si ho ako investíciu. V danom prípade je
relevantné, že spoločné členstvo manželov v bytovom družstve zaniklo prevodom bytu do vlastníctva,
a preto spoločný členský podiel neexistoval v čase zániku BSM, kedy by ho bolo možné vyporiadať

ako spoločnú majetkovú hodnotu. Jeho vyporiadanie po jeho zániku ešte počas trvania manželstva ako
investície nepovažuje odvolací súd za správne.

19. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného ustálil, že do BSM patrí majetok v hodnote 10.349,54 eur
ako bol správne ustálený súdom prvej inštancie. Do aktív je potrebné ešte pripočítať sumu 1.236,56 eur,
ktorá bola vynaložená žalobcom zo spoločných prostriedkov na jeho oddelený majetok ako i sumu vo

výške 1.399,60 eur vynaloženú zo spoločných prostriedkov na výlučný majetok žalovanej. Z uvedeného
vyplýva, že aktíva predstavujú sumu 12.985,7 eur, čo je tiež čistá hodnota masy BSM a podiel každého
z manželov v rozsahu jednej polovice tak činí 6.492,85 eur.

20. Žalobca nadobudol majetok v hodnote 7.184,63 eur, teda hodnota majetku prikázaná do jeho

výlučného vlastníctva (2.500+2.000+30+1.418,07) a investícia zo spoločného na jeho oddelený majetok
(1.236,56 eur).

21. Žalovaná nadobudla majetok v hodnote 5.801,07 eur, teda majetok prikázaný do jej výlučného
vlastníctva (1.322,40+3.079,07) a investícia do jej výlučného vlastníctva zo spoločných prostriedkov

(1.399,60 eur). Žalobca tak má o 691,78 eur viac ako predstavuje na neho pripadajúci podiel 6.492,85
eur. Žalobca je tak povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 691,78 eur.

22. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil podľa § 388 C.s.p.

23. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že pred začatím konania vyzval žalobca žalovanú listom zo dňa
5.3.2015 na vyporiadanie BSM a to k trhovej hodnote členského podielu v bytovom družstve, na základe
ktorého žalovaná nadobudla byt do výlučného vlastníctva odkúpením od bytového družstva. Žalovaná
listom zo dňa 8.4.2015 nesúhlasila s uvedeným nárokom, ktorý podľa nej nemá oporu v zákone,

poukázala na to, že má zákonný nárok na polovicu investícií, ktoré žalobca investoval počas trvania
manželstva zo spoločných prostriedkov do rodinného domu, ktorého je podielovým spoluvlastníkom,
požadovala vyplatenie polovice motorky a dodávky a poukázala na predaj dvoch motorových vozidiel
žalobcom bez jej súhlasu. Opätovne vyzval žalobca žalovanú na vyporiadanie BSM listom zo dňa
6.7.2015, ktorým požadoval vyplatenie 30.000 eur vzhľadom na výšku náhrady za vyporiadanie BSM v

sume 37.000 eur, na ktorý žalovaná nereagovala. V žalobe žiadal žalobca náhradu 1/2 trhovej hodnoty
členského podielu v družstve použitého na nadobudnutie bytu do výlučného vlastníctva žalovanej, 1/2
náhrady za zaplatenie zostatkovej ceny bytu vo výške 1.399,60 eur, vyporiadanie k majetku tvoriaceho
motorové vozidlo a motocykel a požadoval tiež nahradiť 1/2 prevodov zrealizovaných žalovanou z
majetku tvoriaceho BSM na jej účty v Slovenskej sporiteľni. Žalovaná vo vyjadrení súhlasila s vyplatením

polovice hodnoty motocykla a motorového vozidla ako aj s náhradou polovice úhrady zostatkovej
ceny bytu, nesúhlasila s vyplatením polovice náhrady z trhovej hodnoty spoločného členského podielu
manželov v bytovom družstve, uviedla svoj účet a zostatok v Slovenskej sporiteľni a navrhla zahrnúť do
vyporiadania polovicu investícií vynaložených zo spoločných prostriedkov na oddelený majetok žalobcu
v sume 18.000 eur; žiadala tiež, aby žalobca uviedol svoje účty v bankách. Z uvedeného vyplýva,

že medzi stranami bola sporná náhrada 1/2 trhovej hodnoty členského podielu manželov v bytovom
družstve,investícievynaloženéžalobcomzospoločnýchprostriedkovnajehooddelenýmajetok(rodinný
dom v jeho podielovom spoluvlastníctve) a náhrada 1/2 prevodov žalovanej z majetku v BSM na
jej účet v Slovenskej sporiteľni. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil nárok žalobcu na náhradu
1/2 trhovej hodnoty členského podielu v družstve ako nedôvodný a rovnako tak aj ním uplatňovaný

nárok na 1/2 prevodov žalovanej z majetku BSM na jej účet a čiastočne považoval za dôvodný nárok
žalovanej na náhradu za investície vynaložené žalobcom na jeho oddelený majetok, možno dospieť k
záveru, že žalovanej procesná obrana bola opodstatnená, odvolací súd rozhodol v súlade s jej právnou
argumentáciou, bola tak v podstatnej časti úspešná a výsledok konania vo veci samej skončil podľa jejočakávaní a predstáv; a pokiaľ žalobca žiadal zaviazať žalovanú na vyplatenie vyporiadacieho podielu
vo výške 50.790,77 eur, bol plne neúspešný. V nadväznosti na uvedené priznal odvolací súd podľa § 255
ods. 1 C.s.p. úspešnej žalovanej náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %,

pretože bola plne úspešná ohľadne nároku žalobcu na vyplatenie 1/2 trhovej hodnoty členského podielu,
pre ktorý žalobcom (nedôvodne) uplatňovaný sporný nárok nedošlo k mimosúdnej dohode strán, ale
nutnosť autoritatívneho vyporiadania masy BSM súdom tak zjavne zavinil žalobca (nález Ústavného
súdu SR III. ÚS 266/2022 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 29/2022).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenouna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).