Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125210595
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125210595.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XX. XXXXXXX XXXX/XX, E., právne zastúpená : Advokátska kancelária JUDr. Dominika
SLOVINSKÁ, s.r.o., IČO: 56 584 075, so sídlom Sadová 1967/2, Spišská Nová Ves, proti osobe povinnej
z neodkladného opatrenia: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. XX. XXXXXXX XXXX/XX, E., právne

zastúpený JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom, so sídlom Brnianska 1K, Trenčín, o neodkladnom
opatrení, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. 18C/76/2025-20 zo
dňa 16. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a .

Povinný m á proti navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodol tak, že súd ukladá povinnému, aby dočasne po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti
tohto neodkladného opatrenia nevstupoval do bytu č. 2, nachádzajúceho sa na 1. a 2. nadzemnom
podlaží rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku registra „C”, parcelné

číslo XXX/XX – zastavané plochy a nádvoria s výmerou 72m2 a 539/12 - zastavané plochy a nádvoria
s výmerou 72m2 a na pozemok parcely registra „C”, parcelné číslo XXX/XX – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 72m2, a to všetko evidované v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym
odborom Okresného úradu Trenčín, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G., na adrese
H. XXX, E.. Súd poučuje povinného, že môže na súd podať proti navrhovateľke žalobu o náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného vo výroku I. tohto

uznesenia. Súd ukladá povinnému, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako
15 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch
budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných
orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak na dobu vykonávania jednotlivých procesných
úkonov sa tento zákaz nevzťahuje. Súd ukladá navrhovateľke, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia podala proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti. Vo zvyšku návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol. Navrhovateľke priznal proti povinnému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Rozhodol podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), ods. 2 písm. h), §
328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 336 ods. 1 a 3 a § 337 ods. 1, 2 CSP. Pri rozhodovaní
sa stotožnil s tvrdeniami navrhovateľky uvádzanými v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
na účely osvedčenia ktorých predložila potvrdenie Obvodného oddelenia PZ Trenčín pod ČVS:I./
E. o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.09.2025, zápisnicu zo dňa 12.09.2025 o výsluchu

svedkyne - poškodenej v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení PZ Trenčín pod ČVS:I./E. a
zmluvu o krátkodobom nájme bytu zo dňa 05.06.2024. Mal tak osvedčené, že povinný bol vykázanýzo spoločného obydlia ohrozenej osoby - navrhovateľky s tým, že vykázanie sa vzťahuje na priestor -
rodinný dom a k tomu prislúchajúci pozemok na adrese E., D. H. XX/X na dobu 14 dní. Predmetný byt je
obydlím navrhovateľky a jej detí, v ktorom býval aj povinný. Navrhovateľka podala na povinného trestné

oznámenie a v tejto trestnej veci bolo začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona (skutok - vyhrážanie z polovice augusta 2025), pričom podozrivým zo spáchania tohto trestného
činu je povinný. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka
v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

a doložené listinné dôkazy hodnoverne osvedčujú potrebu takejto dočasnej úpravy, nakoľko je možné
sa aj dôvodne domnievať, že povinný môže v takýchto atakoch (doposiaľ verbálnych) namierených proti
navrhovateľkepokračovať,akbysapovykázanízobydliavrátildobytu,ktorýspoločnesnavrhovateľkou
a s deťmi obýva. Uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať záver o osvedčení násilného správania
povinného voči navrhovateľke, ktoré je takého rozsahu a takej intenzity, že je spôsobilé vyvolať u nej
obavu o svoje zdravie či bezpečnosť. Súd tak vyhovel návrhu navrhovateľky v tej časti, v ktorej sa

domáhala, aby súd nariadil povinnému zákaz vstupovať do bytu, v ktorom navrhovateľka s deťmi a s
povinnými býva. Nepovažoval za žiaduce, aby sa povinný so svojím agresívnym správaním zdržiaval
aj v tomto byte a ohrozoval a vzbudzoval strach u navrhovateľky. Na ochranu duševnej integrity
navrhovateľky súd nariadil aj navrhované neodkladné opatrenie, ktorým zakázal povinnému priblížiť
sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť tejto úpravy

vyplynula z toho, že povinný navrhovateľku ohrozoval verbálne agresívnym správaním, čoho následkom
bola aj preukázaná potreba policajného zásahu v podobe jeho vykázania z obydlia. Takýmto konaním
povinný vzbudzuje v navrhovateľke obavu o svoj život a zdravie, ohrozuje jej duševnú integritu, čo
navrhovateľka osvedčila listinnými dôkazmi, ktoré súvisia s prebiehajúcim trestným konaním, v ktorom
má povinný procesné postavenie podozrivého - potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa

12.09.2025 a zápisnica o výsluchu navrhovateľky, ako svedkyne - poškodenej zo dňa 12.09.2025.
Uviedol, že už týmto zákazom je možné predísť konaniu, ktorým by zo strany povinného mohla byť
ohrozená duševná, ale aj telesná integrita navrhovateľky. Za postačujúce považoval uloženie zákazu
v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 15 metrov, teda ako žiadala navrhovateľka s tým, že výrokom
upravil špecifické situácie, ktoré môžu nastať, a pri ktorých bude nevyhnutne nutná účasť navrhovateľky

a povinného súčasne, na čo navrhovateľka v návrhu nemyslela. Uvedené neodkladné opatrenie nariadil
z dôvodu, aby zabránil ďalším útokom povinného na navrhovateľku, aby eliminoval riziko nechceného
stretu strán sporu aj vzhľadom na osvedčené verbálne násilné správanie povinného a obavu, že by
mohol povinný svoje konanie opakovať, prípadne aj vystupňovať. Uviedol, že v konaní o návrhu na
nariadenie odkladného opatrenia bolo navrhovateľkou osvedčené, že konanie povinného ohrozuje

najmä jej duševnú integritu, pretože z dôvodu verbálnej agresivity povinného, ktorá je predmetom
trestného konania, má navrhovateľka odôvodnenú obavu o svoj život a zdravie, čo môže objektívne u
nej vyvolávať aj duševné útrapy. Nakoľko navrhovanému neodkladnému opatreniu nevyhovel celkom
(uložil výnimku zo zákazu priblíženia), vo zvyšku nárok v tejto časti musel zamietnuť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a zároveň povinnému prizná náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom v rozsahu 100 %. Uviedol, že si je vedomý
toho, že súd prvej inštancie rozhoduje v zmysle zákona o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia bez zisťovania stanovísk povinného v krátkej, 24- hodinovej lehote, a preto až odvolací
súd, ako prvá inštancia, má možnosť konfrontovať stanoviská oboch strán sporu, a teda možnosť
rozhodnúť so znalosťou veci. Svoju rozsiahlu argumentáciu založil na tom, že z nepravdivých tvrdení
navrhovateľky a ňou predložených listín, nebolo možné dospieť k záveru, že by sa voči navrhovateľke
dopustil či už psychického alebo fyzického násilia, ani verbálnych útokov na jej osobu, ktoré

skutočnosti by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľkou predložené
listiny - potvrdenie o jeho vykázaní zo spoločného obydlia a výsluch svedkyne - poškodenej
predstavujúlenrekapituláciunepravdivýchtvrdenínavrhovateľky,ktoráexistenciudôvodnejobavyosvoj
život a zdravie neosvedčila predložením žiadnych relevantných dôkazov, a teda nemohli byť osvedčené
skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Predovšetkým poprel,

že počas spolužitia mal navrhovateľku urážať, ponižovať, vystavovať ju psychickému nátlaku a už
vôbec nie je pravdou, že by sa jej verbálne vyhrážal. Nepravdivé sú tvrdenia navrhovateľky, že sa
voči nej správal agresívne a obmedzoval ju na osobnej slobode. Naopak, navrhovateľka trpela často
nepredvídateľnými výbuchmi hnevu, počas ktorých na neho dokonca aj fyzicky útočila - udierala hopäsťami a šticovala, a to aj pred deťmi, povinný sa vždy len snažil vyhnúť útokom navrhovateľky,
ktorá ho urážala a ponižovala, vytýkala mu, že nepracuje na svojom osobnostnom raste a nazývala
ho looser. Uviedol, že nikdy nemal problémy s alkoholom, vždy sa jednalo len o príležitostný konzum.

Nepoprel vzájomný partnerský konflikt ani skutočnosť, že navrhovateľka ho odmieta, nechce s ním žiť
a opakovane ho vyzývala, aby odišiel zo spoločnej domácnosti. Rozhodnutie navrhovateľky ukončiť ich
partnerský vzťah rešpektuje a opakovanie jej povedal, že odíde potom, ako sa dohodnú na
spôsobe starostlivosti o ich dvoch synov, ktorí sú jediným dôvodom, pre ktorý chcel zostať v spoločnej
domácnosti. Navrhovateľka akúkoľvek dohodu týkajúcu sa starostlivosti o ich deti odmieta

a na jeho návrh reagovala dňa 11.09.2025 privolaním policajnej hliadky, ktorej uviedla, že sa jej vyhrážal
a že má strach o svoj život a následne aj podaním vyfabulovaného trestného oznámenia z
dôvodu, že sa jej mal údajne v polovici augusta 2025 nebezpečne vyhrážať. Na podklade týchto tvrdení
matky bol následne zo strany privolanej policajnej hliadky predvedený za účelom podania vysvetlenia,
následne zadržaný, noc strávil v cele predbežného zaistenia a na nasledujúci deň bol prepustený bez
toho, aby mu bolo vznesené akékoľvek obvinenie. Súdu vytýkal, že rozhodol o uložení zákazu jeho

vstupu do spoločného obydlia - bytu na vážskej ulici v Trenčíne bez toho, aby bol splnený základný
predpoklad, ktorý by osvedčoval dôvodnosť potreby jeho vydania, pretože nebolo osvedčené akékoľvek
jeho násilné správanie voči navrhovateľke. Po jeho vykázaní zo spoločnej domácnosti si za asistencie
polície odniesol z bytu všetky svoje osobné veci, svoju bytovú otázku má vyriešenú a nemá žiadny dôvod
na to, aby do tohto bytu vstupoval. Aj z týchto dôvodov je súdom uložený zákaz vstupu do predmetného

bytu nadbytočný.

3. Vo vzťahu k uloženému zákazu priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov
povinný v odvolaní uviedol, že zo žiadneho navrhovateľkou predloženého listinného dôkazu nevyplýva
pravdivosť jej tvrdení o tom, že by sa jej mal skutočne ešte v polovici augusta vyhrážať,

v dôsledku čoho u nej mohla existovať dôvodná obava o jej život a zdravie. Rovnako navrhovateľka
žiadnym spôsobom neosvedčila ani svoje tvrdenie o tom, že sa počas spolužitia dopúšťal voči nej
akéhokoľvek, či už psychického alebo fyzického násilia, alebo ju obmedzoval na osobnej slobode. Je
nepochopiteľné ako súd mal za osvedčenú skutočnosť, že sa mal navrhovateľke vyhrážať
zastrelením, ktorá skutočnosť mala vyplývať z jeho údajnej vyhrážky smerujúcej voči navrhovateľke

ešte v polovici augusta 2025. Dôkazy, ktoré navrhovateľka predložila jej tvrdenia neosvedčujú. Jediným
cieľom navrhovateľky bolo zabrániť povinnému vo vstupe do v tom čase spoločného obydlia a v jeho
užívaní ako aj v priblížení k jej osobe a tým aj v priblížení k ich deťom, ktoré ostali po
ukončení ich vzťahu žiť spolu s navrhovateľkou, ktorá povinnému bráni v akomkoľvek kontakte s deťmi.
Za pomoci štátnych orgánov navrhovateľka sa snaží dosiahnuť ochranu svojich vlastných záujmov.

Súdom uložený zákaz jeho priblíženia sa k navrhovateľke bol uložený nielen nedôvodne a nezákonne,
ale takto uložený zákaz povinnému bráni v riadnom uplatňovaní svojich rodičovských práv a povinností
vo vzťahu k deťom. Konanie navrhovateľky, ktorá dosiahla nielen jeho vykázanie zo spoločného obydlia,
ale aj zákaz priblíženia k jej osobe a tým aj k ich deťom nemožno charakterizovať inak ako egoistické,
o čom nesporne svedčí, že matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je vedené

na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 31P/140/2025 a ktorým návrhom sa dožaduje, aby súd dočasne
upravilstarostlivosťodetitak,žedetizverídojejosobnejstarostlivostiazároveň,abymuuložilpovinnosť
zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu osobnej starostlivosti navrhovateľky o maloleté deti. Z obsahu
tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda nesporne vyplýva, že jedinou pohnútkou,
ktorá navrhovateľku viedla k podaniu nedôvodného trestného oznámenia ako aj k podaniu následných

návrhov na nariadenie neodkladných opatrení, je dosiahnuť to, aby nemal možnosť nielen
akéhokoľvek kontaktu s deťmi, ale rovnako ani možnosť riadne sa ako ich otec o ne starať a byť
súčasťou ich života. Na účely preukázania správnosti jeho tvrdenie o tom, že obvinenia navrhovateľky
týkajúce sa jeho údajných vyhrážok smerujúcich voči jej osobe ako aj jeho údajných fyzických útokov
na osobu navrhovateľky sú nedôvodné a vymyslené. Poukázal na to, že v deň nasledujúci

po tom ako bol ako podozrivý z prečinu nebezpečné vyhrážanie obmedzený na osobnej slobode a
následne zadržaný, bol zo zadržania prepustený, nakoľko na podklade vykonaných procesných úkonov
bolo zistené, že nie je daný dôvod pre jeho zadržiavanie ako podozrivej osoby a dôvody jeho zadržania
pominuli. Vo veci nebolo vznesené žiadne obvinenie, čo nasvedčuje tomu, že obvinenia navrhovateľky
sú vymyslené a celkom nedôvodné. Skutočnosť, že navrhovateľka zneužíva štátne orgány na

dosiahnutie vlastných cieľov vyplýva aj z výpovede samotnej navrhovateľky uvedenej v zápisnici
o trestnom oznámení navrhovateľky zo dňa 11.09.2025, kde navrhovateľka uviedla, že došlo medzi
nimi k hádke kvôli jeho návrhu, aby sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti ich detí, keď povinný
podmieňoval odsťahovanie uzavretím rodičovskej dohody. Povinný jej mal povedať, že bez detí neodíde,že odíde jedine s deťmi. Na základe toho, že asi pred mesiacom jej počas hádky mal povedať, že by
mohla skončiť ako jej sestra, tak sa navrhovateľka rozhodla zavolať políciu, nakoľko chcela, aby odišiel
z domu. Z takto uvedenej výpovede samotnej navrhovateľky nesporne vyplýva, že v čase, keď privolala

policajnú hliadku jej nehrozilo reálne zo strany povinného žiadne nebezpečenstvo a privolanú hliadku
využila len na to, aby dostala povinného zo spoločného obydlia a zabránila mu v kontakte s deťmi.
Povinný k svojmu odvolaniu pripojil zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 11.09.2025, opatrenie na
prepustenie zadržaného zo dňa 12.09.2025 a zápisnicu o výsluchu zadržaného - podozrivého zo dňa
11.09.2025.

4. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na základe odvolania povinného preskúmal vec podľa § 379
a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa §

388 CSP.

6. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak
je skutočne nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. V zmysle ustanovenia § 326
ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa

§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh
a za splnenia zákonných predpokladov. Okresný súd, ktorý v prvom stupni o
navrhovanom neodkladnom opatrení rozhoduje, vychádza pri rozhodovaní z návrhu, v
ktorom navrhovateľ neodkladného opatrenia popri náležitostiach žaloby podľa § 132 je povinný opísať
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže podľa § 331 ods. 1

CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením,
ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Keďže strane konania, proti ktorej návrh smeruje, sa
návrh nedoručuje, prvostupňový súd o ňom spravidla rozhoduje bez toho, aby sa dotknutá strana
mohla k návrhu vyjadriť. O podanom návrhu preto súd prvej inštancie rozhodoval len na základe tých
rozhodujúcich skutočností, ktoré vo svojom návrhu opísala navrhovateľka a z listín, na ktoré sa v

podanom návrhu odvolávala, a ktoré k návrhu pripojila - Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo
dňa 12.09.2025, Zápisnica o výsluchu svedka - poškodenej zo dňa 12.09.2025 a Zmluva o
krátkodobom nájme bytu uzavretá dňa 05.06.2024. V rámci inštitútu neodkladného opatrenia CSP
stanovuje osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je v zmysle § 329 ods. 2 pre rozhodnutie relevantný
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Aj keď pre odvolací súd je relevantný

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, pri preskúmavaní vecnej správnosti
odvolacím súdom napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie
je možné neprihliadať na tvrdenia uvádzané v odvolaní protistrany, nakoľko protistrana má
možnosť reagovať na podaný návrh, resp. rozhodnutie, až keď jej je nariadené neodkladné opatrenie
súdom doručené.

8. Neodkladné opatrenia, ktorými možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu
alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu, ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (§ 325
ods. 2 písm. e) CSP) a ktorými možno strane uložiť, aby sa na určitú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním

ohrozená (§ 325 ods. 2 písm. h) CSP), sú účinnými prostriedkami preventívneho riešenia problematiky
násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k
ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí násilia. V súvislosti s násilím je preto mimoriadne
dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, resp. eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia
alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného

opatreniasavyžadujenaliehavosťneodkladnejúpravypomerov, ktorámusíbyťosvedčená.Úlohou
všeobecného súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je zistiť na základe dostupných dôkazných
prostriedkov najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, a to bez potreby dodržania formalizovaného
postupu štandardného procesného dokazovania, a na podklade osvedčených skutočností následne voveci rozhodnúť. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia samozrejme nemožno
vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a preto je potrebné tieto tvrdenia
spoľahlivo osvedčiť aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti

a hodnovernosti. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené v prípade, ak je
osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť bezprostredne ohrozená
telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa neodkladného opatrenia). Kvalitatívne
požiadavkynaosvedčenírozhodujúcichskutočnostíbudúvždydeterminovanékonkrétnymiokolnosťami
prípadu. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne

osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde
predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka
incidentu) a podobne.

9. Neodkladným opatrením v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP možno osobe, proti ktorej návrh
smeruje, uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu, ku

ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Relevantná nie je adresa, na ktorej je podľa predpisov správneho
práva osoba evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci
je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. V posudzovanej veci navrhovateľka
súdu predložila nájomnú zmluvu - zmluvu o krátkodobom nájme bytu, ktorú uzatvorila navrhovateľka
ako nájomkyňa dňa 05.06.2024 s tým, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú,

a to na obdobie od 01.07.2024 do 30.06.2025. Navrhovateľka neosvedčila, že má aj
po 30.06.2025 oprávnenie naďalej bývať v byte (byt nachádzajúci sa v rodinnom dome na Vážskej
ulici). Keďže povinný uvedené nenamietal, odvolací súd vychádzal z jej tvrdení o užívaní prenajatej
nehnuteľnosti. Zo spisového materiálu vyplýva, že povinný po tom, ako bol vykázaný
zo spoločného obydlia na základe potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.09.2025,

si za asistencie polície odniesol z bytu všetky svoje osobné veci. Povinný vo svojom odvolaní uviedol,
že svoju bytovú otázku má vyriešenú. Oznámil, že sa bude zdržiavať na adrese E., D. XX. XXXXXXX
XXXX/XX, už nemá žiadny dôvod, aby do spoločného obydlia - bytu na H. D. v E. vstupoval. Potvrdil,
že si je vedomý toho, že bez súhlasu navrhovateľky nemá žiaden dôvod a ani právo tento byt užívať
a do tohto bytu bez dovolenia navrhovateľky vstupovať, z čoho odvolací súd usudzuje, že povinný

do uvedeného bytu reálne nevstupuje. Uvedené tvrdenia povinného navrhovateľka nespochybnila, k
podanémuodvolaniu sanevyjadrila,pretoodvolacísúddospelkzáveru,ženávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k požadovanému neodkladnému opatreniu, ktorým by súd uložil
povinnému dočasne nevstupovať do uvedeného bytu, nebol dôvodný. Ďalším z dôvodov, pre ktorý
súd nepovažoval návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, bola

okolnosť, že navrhovateľka neosvedčila, že sa povinný dopúšťa v čase podania návrhu na nariadenie
odkladného opatrenia takého konania, v dôsledku ktorého by navrhovateľke hrozila bezprostredná
ujma na živote alebo zdraví. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že navrhovateľka potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia
neosvedčila. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z návrhu podaného navrhovateľkou, z listinných

dôkazov, ktoré navrhovateľka k návrhu pripojila, z odvolania podaného povinným a
z listinných dôkazov, ktoré k odvolaniu pripojil povinný. Z listinných dôkazov vyplýva, že povinný bol
dňa 12.09.2025 na dobu štrnástich dní vykázaný zo spoločného obydlia, vzťahujúceho sa na priestor -
rodinný dom a k tomu prislúchajúci pozemok na adrese E., D. H. XX/X. Z opatrenia na
prepustenie zadržaného vyplynulo, že povinný bol dňa 11.09.2025 v čase o 23:20 hod. obmedzený

na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku a zadržaný podľa § 85 ods. 1 Trestného
poriadku. Dňa 11.09.2025 bolo začaté trestné stíhanie proti povinnému ako podozrivému z prečinu
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c) Trestného zákona. V danej veci bol vykonaný výsluch poškodenej a výsluch podozrivého
a vykonané ďalšie úkony, ktorými bolo zistené, že nie je dôvod na zadržiavanie podozrivej osoby

a pominuli dôvody zadržania, preto bol povinný ihneď prepustený na slobodu. Súd prvej inštancie
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vychádzal zo zistenia, že povinný navrhovateľku ohrozoval
verbálne agresívnym správaním, ktoré vzbudzuje v navrhovateľke obavu o svoj život a zdravie, ohrozuje
jej duševnú integritu. Z rozhodnutia nie je jednoznačné, z ktorých tvrdení navrhovateľky dospel súd k
uvedenému záveru. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie súd disponoval výlučne zápisnicou o

výsluchupoškodenej.Navrhovateľkainézápisnicezvýsluchovvpredmetnejtrestnejvecinebezpečného
vyhrážania nepripojila. Z tejto zápisnice vyplynulo, že navrhovateľka uviedla, že sa
hádali ohľadom toho, že už im to vo vzťahu nefunguje a povedala, že chce, aby sa
povinný odsťahoval. Hádali sa ohľadom starostlivosti o deti a majetky. Podľa výpovede navrhovateľky jejpovinný povedal aj to „aby náhodou neskončila ako jej sestra“. Odvtedy začala mať strach, aby jej niečo
nespravil. Uvedená vec a najmä hádky sa rozhodla riešiť tým, že privolala políciu, lebo chce, aby sa
povinný konečne odsťahoval, spôsobuje jej stresy a bojí sa ho. Výslovne vypovedala, že povinný sa po

nej nezahnal, ani ju neudrel, opakoval, že on jej nič nechce spraviť, a nechce ju udrieť. Uviedla, že obavu
má, ale nevie, či by jej bol povinný schopný ublížiť. Z výsluchu zadržaného (zápisnica zo dňa 11.09.2025)
vyplýva, že povinný ako podozrivý zo spáchania prečinu nebezpečné vyhrážanie, slová navrhovateľky,
že jej mal povedať vyhrážku, poprel. Napriek tomu, že povinný popiera vyhrážanie sa navrhovateľke,
pripúšťa, že s navrhovateľkou má zásadné konflikty, tieto majú súvisieť výlučne s úpravou rodičovských

práv a povinností k ich maloletým deťom.

10.Vychádzajúczvyššieuvedenýchokolnostíodvolacísúdzastávanázor,ževdanejvecinavrhovateľka
neosvedčila existenciu takých závažných dôvodov, pre ktoré by bol daný dôvod domnievať sa, že je
ohrozený život, resp. telesná a duševná integrita navrhovateľky, pre ktorú by bol daný dôvod, aby súd
rozhodol v súlade s jej procesným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa

§ 325 ods. 2 písm. e) CSP (povinnosť nevstupovať dočasne do bytu) a podľa § 325 ods. 2 písm. h)
CSP (nepribližovanie sa k navrhovateľke), preto odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil a návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu zamietol.

11. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že povinný, ktorý mal vzhľadom na zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho
súdu v konaní úspech, má proti neúspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

12. O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).