Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124211519
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124211519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.IvanaKubínyihoasudkýňJUDr.Beáty
Čupkovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX,
zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., so sídlom Stankovany 549, IČO: 55 962
165 proti žalovanému Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951,
zastúpenému SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO 36 853 186,

o zaplatenie 3.558,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 9. decembra 2024, č.k. 19Csp/51/2024-145, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v zaplatených úrokoch a poplatkoch za poskytnutie

spotrebiteľského úveru, ktorý však bol v dôsledku porušenia povinností veriteľa bezúročný a bez
poplatkov. Výrokom I. uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 3.558,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 3.558,30 eur od 05.03.2024 do zaplatenia, a to do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého je veriteľ pred uzavretím zmluvy povinný s
odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a konštatoval, že
veriteľ je povinný brať na zreteľ tak existujúcu situáciu klienta (najmä jeho príjmy a výdavky), ako aj
skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať. Súd prvej inštancie považoval za dostatočné iba také informácie

o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej
situácii. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že žalovaný si síce zabezpečil údaj o príjme žalobkyne, a
to z výpisov z účtu, ktorý pre žalobkyňu viedol a nazrel do úverového registra, z ktorého zistil úverové
zaťaženie žalobkyne, avšak nijakým spôsobom neskúmal reálne výdavky žalobkyne na jej základné
životné potreby, keď sa obmedzil len na zohľadnenie sumy životného minima na žalobkyňu a
jej nezaopatrené dieťa. Bez náležitého skúmania výdavkov nevyhnutných na uspokojovanie životných

potrieb nemohol žalovaný podľa súdu prvej inštancie vyhodnotiť schopnosť žalobkyne splácať žiadaný
úver. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na žalovaným predložené výpisy z účtu žalobkyne
za obdobie 10/2013 - 2/2014, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v skúmanom období 3 xvyčerpala viac peňažných prostriedkov ako bol jej príjem, čo nepochybne signalizuje, že jej výdavky
nezriedka prevýšili jej príjem, a preto bolo namieste, aby žalovaný náležite skúmal výdavky žalobkyne,
čo by poskytlo žalovanému celistvejší náhľad na schopnosť žalobkyne splácať žiadaný úver. V danom

prípade však žalovaný podľa súdu prvej inštancie nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že
sa aspoň snažil zisťovať uvedené výdavky od žalobkyne. Za danej situácie súd prvej inštancie uzavrel,
že žalovaný poskytnutím úveru bez akéhokoľvek zisťovania reálnych výdavkov hrubo porušil povinnosť
skúmať schopnosť žalobkyne splácať úver s odbornou starostlivosťou, následkom čoho považoval súd
prvej inštancie poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný

a bez poplatkov a žalobe vyhovel.

3. Keďže v predmetnej veci mala plný úspech žalobkyňa, súd prvej inštancie jej podľa § 255
ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalobu
zamietne a prizná žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania v plnom rozsahu, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) a f) CSP. Namietal, že súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil konanie žalovaného ako „hrubé porušenie povinnosti posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať úver“ výlučne z dôvodu, že podrobne neskúmal mesačné
výdavky žalobkyne (na bývanie, stravu, energie a pod.). Súd prvej inštancie pritom podľa žalovaného
nevychádzal z právnej úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (13.03.2014), kedy zákon č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v tom čase (ďalej len „ZoSÚ“) obsahoval v § 7 iba dva
abstraktné odseky. Na rozdiel od aktuálneho znenia § 7 ZoSÚ, ktoré má 43 odsekov,
poskytujúcich veriteľom pomerne presný návod, ako postupovať pri skúmaní bonity spotrebiteľa. Prvý
odsek ukladal veriteľom povinnosť zohľadniť pri skúmaní bonity najmä dobu, na ktorú sa poskytuje úver,
výšku úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne účel úveru. Druhý odsek ukladal povinnosť spotrebiteľom

poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie bonity.
Žalovaný uviedol, že skúmal schopnosť žalobkyne splácať úver v súlade so ZoSÚ, keď zistil čistý
mesačný príjem žalobkyne a overil ho na základe obratov na jej bežnom účte v období od
10/2023 do 2/2014 (610 eur). Zistil tiež mesačné výdavky žalobkyne na splácanie iných úverov a overil
ich v Spoločnom registri bankových informácií (222 eur), zistil od žalobkyne, že má

jedno vyživované dieťa a prihliadol na to, aby žalobkyni po splátke úveru a druhého úverového záväzku
zostala suma zodpovedajúca životnému minimu na plnoletú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, ktorá
mala žalobkyni slúžiť na pokrytie každodenných výdavkov a na zabezpečenie základných životných
potrieb. Žalovaný ďalej namietal, že v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ zohľadnil
dobu, na ktorú sa poskytuje úver. Postup, ktorým síce neskúmal jednotlivé výdavky žalobkyne, avšak

vychádzal z aktuálnych súm životného minima, nemožno podľa žalovaného považovať za nedostatočný.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v konečnom dôsledku podľa žalovaného vyplýva, že splnenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ by súd akceptoval iba v prípade, ak by žalovaný postupoval v súlade so
subjektívnou domnienkou súdu o tom, čo možno považovať za zachovanie odbornej starostlivosti. Súd
prvej inštancie podľa žalovaného vôbec neprihliadol na zákonné kritériá, ktoré žalovaný preukázateľne

rešpektoval. Samotná skutočnosť, že veriteľ neskúma presné výdavky spotrebiteľa, nemôže byť podľa
žalovaného vyhodnotená ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, ohľadom čoho
poukázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov: napr. Uznesenie Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 10.04.2024, č.k. 5CoCsp/25/2023-281, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 07.08.2024, č.k. 11CoCsp/55/2023-181, Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.02.2024,

č.k. 17CoCsp/13/2023-346.

5. Žalovaný ďalej namietal nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže sa nevysporiadal
s ostatnými úkonmi žalovaného pri skúmaní bonity, ktoré boli v konaní riadne tvrdené aj preukázané.
Prvoinštančný súd tiež podľa žalovaného opomenul právne závery z rozhodnutí

súdov v skutkovo obdobných veciach, na ktoré žalovaný poukazoval v priebehu konania. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku tak nedáva odpovede na podstatnú argumentáciu žalovaného. Na základe
uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne
a prizná žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá poukázal na to, že Krajský súd v Trenčíne vo
svojom rozsudku zo dňa 28.12.2023, sp. zn. 27CoCsp/34/2023 už raz vyhodnotil poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov.7. Žalovaný v replike na vyjadrenie uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších tvrdení v odvolaní.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

9. Podľa§ 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (13.03.2014)

veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo pred zmenou tejto
zmluvy, spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru, povinný posúdiť s
odbornoustarostlivosťouschopnosťspotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver,pričomberie doúvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.
10. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (13.03.2014),
ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

11. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vyhodnotil konanie žalovaného ako „hrubé porušenie
povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver“ výlučne z dôvodu, že podrobne
neskúmal mesačné výdavky žalobkyne (na bývanie, stravu, energie a pod.).

12. V danej veci je významné, že Okresný súdu Trenčín rozsudkom zo dňa 06.10.2023, sp.

zn. 20Csp/8/2023, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.
zn. 27CoCsp/34/2023 zo dňa 28.12.2023 zamietol žalobu veriteľa ohľadom poplatkov a úrokov
z predmetného úveru podanú proti žalobkyni (tam žalovanej), a to práve z dôvodu hrubého porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

13. V záujme právnej istoty, vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej
inštancie, že žalovaný nekonal pri skúmaní bonity žalobkyne s odbornou starostlivosťou, a tým hrubo
porušil túto svoju povinnosť. Tým, že žalovaný podrobnejšie neskúmal výdavky žalobkyne podľa ust.
§ 11 ods. 2 druhej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, dopustil sa hrubého porušenia povinnosti
veriteľa ohľadom skúmania bonity žalobkyne ako dlžníka.

14. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie poukazuje na to, že treba vziať na
zreteľ, že požiadavka skúmania bonity spotrebiteľa a súvisiacich sankcií v prípade ich nesplnenia nie
je v zákone o spotrebiteľských úveroch samoúčelná. Zákonodarca zakotvením uvedených požiadaviek
vyvažuje situáciu neodborného poskytnutia spotrebiteľského úveru poskytovateľa úveru a spotrebiteľa.

Uvedené tak zavádza mechanizmus, aby poskytovateľ úveru neťažil zo svojho neodborného správania,
a tým aby sa nedostal oproti spotrebiteľovi, ktorý následne, po poskytnutí úveru, nie je schopný
splácať úver, do neprimeranej výhody. Vzhľadom na uvedené odvolací súd plne súhlasí so záverom
súdu prvej inštancie, že žalovaný hrubo porušil povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Preto súd prvej inštancie správne aplikoval dôsledky z toho plynúce, teda

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 2 druhej vety zákona o spotrebiteľských úveroch). V
danom prípade žalovaný ani nepredložil na súde prvej inštancie žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo,
že sa aspoň snažil zisťovať uvedené výdavky od žalobkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný
úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie správne konštatoval,
že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď v jeho prospech žalobkyňa poskytla

plnenie bez právneho dôvodu v rozsahu 3.558,30 eur. Súd prvej inštancie preto žalovaného správne
zaviazal k vráteniu uvedenej sumy.15. Pokiaľ žalobca namieta, že záver predchádzajúceho rozhodnutia medzi stranami sporu vo veci
Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.10.2023, sp. zn. 20Csp/8/2023 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 27CoCsp/34/2023 zo dňa 28.12.2023 nie je pre súd

v tomto spore záväzný, má odvolací súd za to, že v záujme právnej istoty bolo správne, pokiaľ súd
prvej inštancie nerozhodol v rozpore s takto vyjadreným právnym názorom, keďže tento právny názor
bol vyjadrený už priamo vo vzťahu k zmluvnému vzťahu tých istých strán sporu. Odvolaciemu súdu je
známa odlišná rozhodovacia prax iných súdov, na ktorú poukazuje žalovaný, no za danej existencie
skoršieho právneho názoru súdu priamo na zmluvný vzťah strán sporu nepovažuje odvolací súd za

súladné s princípom právnej istoty strán sporu, pokiaľ by sa mal súd prikloniť skôr k rozhodovacej praxi
iných súdov vo veciach odlišných subjektov, než k právnemu názoru súdu vyslovenému právoplatným
rozhodnutím priamo v zmluvnom vzťahu totožných strán sporu.

16. Dôvodná nie je ani odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia neposkytol odpovede na podstatnú argumentáciu žalovaného. Práve vyššie

uvedená existencia právoplatného rozhodnutia súdu v otázke poskytnutého úveru ako bezúročného
a bez poplatkov je argumentom, ktorý neponecháva žiaden priestor na to, aby existovala
iná argumentácia žalovaného spôsobilá privodiť rozhodnutie v jeho prospech. Preto ani tento odvolací
dôvod žalovaný neuplatnil opodstatnene.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.
1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná,
priznal trovy konania v rozsahu 100 %.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).