Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010421
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4125010421.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Štefana Hrvolu a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej v trestnej veci proti obžalovanému A. B.
pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno b), písmeno c), odsek 2
písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 25.06.2025, sp. zn. 0T/17/2025, na verejnom

zasadnutí konanom v Nitre 30.09.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., narodeného
XX.XX.XXXX z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139

ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

vdobeodXX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXXnebezpečneprenasledujemanželkuC.A.B.takýmspôsobom,
že na rôznych miestach vyhľadáva jej osobnú blízkosť, vo zvýšenej miere a proti jej vôli ju kontaktuje,
prostredníctvom aplikácie D., správami a videohovormi s vulgárnym obsahom nadávok,
sleduje miesto jej trvalého pobytu na adrese E. F. E. G. XXX aj miesto pobytu matky poškodenej A. H.,

E. I. E. F. E. G. XXX, posiela fotky jej vozidla z rôznych miest, kde poškodená parkuje, z čoho je zrejmé,
že sleduje jej pohyb, čo u poškodenej C. A. B. vzbudzuje dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a život
a zdravie svojich detí a čo podstatne zhoršuje kvalitu života poškodenej tým, že sa poškodená bojí aj
niekam ísť zo strachu, kedy sa objaví a čo urobí.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 360a ods. 2 Tr. zák., nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr.

zák., zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 800,- (osemsto) eur.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. vyslovil, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený,

náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Proti tomuto rozsudku „v celom rozsahu“ v zákonom určenej lehote podal odvolanie obžalovaný
prostredníctvom obhajcu. Namietal, že skutok kladený mu za vinu nie je trestným činom. Nepopieral,
že medzi ním a poškodenou existuje komunikácia cez aplikáciu D. či SMS. Boli manželia s maloletými
deťmi, podľa komunikácie sa dožaduje svojich detí, kontaktu s nimi, v čom mu poškodená bránila

a obmedzovala jeho rodičovské práva. Chcel tráviť čas s deťmi, preto namietal argumentáciu súdu,
že mal ako rodič využiť prostriedky civilného práva. Pripomenul, že v čase konania na súde I. stupňaprebiehalo konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
Je starostlivým otcom, deti sú vo veku 3 a 6 rokov, nemajú vlastné mobilné telefóny, preto ich kontaktoval
prostredníctvom poškodenej. Uviedol, že poškodená si mohla jeho telefónny kontakt zablokovať, čo

neurobila. Ich komunikácia bola vzájomná. Namietal tiež, že súd I. stupňa sa nezaoberal znížením
kvality života poškodenej. Mal za preukázané, že túto nesledoval, nevyhotovil fotografiu jej auta, ale
túto vyhotovila jeho kamarátka J. K. z vlastnej iniciatívy, čo potvrdila na pojednávaní. Poukazoval
na rozhodnutia iných všeobecných súdov ohľadne hodnotenia zhoršenia kvality života. Za podstatné
považoval, že s poškodenou boli v danom čase manželia, ich komunikácia sa týkala detí. Navrhol, aby

odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. ho oslobodil spod obžaloby
podľa § 285 písm. b) Tr. por.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že na adrese, kde sa odsťahovala
poškodená, má aj svoj majetok (aj autá), ku ktorému nemá prístup aj deti, preto tam chodil. Poškodená
mu bránila v styku s deťmi, ako mali určené, že stretávať sa má s nimi v utorky a štvrtky. Poškodená si

vymýšľala, že sú deti choré, chodila si, kde chcela. Ani raz sa nestalo, že by ju prenasledoval. Len ju
konfrontoval, prečoklame,žesúdetichoré,keď ichvidelvNitre.Súhlasilskonečnýmnávrhomobhajcu.

Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trval na písomných dôvodoch odvolania. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1To/51/2018 zo dňa 13.06.2018. Ďalej poukázal

na skutočnosť, že poškodená sa nechce stretávať s obžalovaným, na Okresnom súdu Nitra prebehlo
konanie o rozvod manželstva obžalovaného a poškodenej, kde rozvod je právoplatný, avšak naďalej
prebieha konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, kde poškodená podala odvolanie
v časti úpravy styku s deťmi, aby tento neprebiehal v jej neprítomnosti. Obžalovaný napriek tomu, že
rozsudok je z 19.06.2025, stále sa stretáva s deťmi za prítomnosti poškodenej. Navrhol rozsudok zrušiť

a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že rozsudok súdu
I. stupňa považuje za zákonný, odôvodnený a odvolanie obžalovaného za nedôvodné. V konečnom
návrhu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine i treste, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Prihliadal

pritom i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, pričom bol limitovaný zásadou reformatio in peius,
pretože odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal. Týmto postupom odvolací súd zistil,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či och obstaral súd, orgán činný v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolacísúdpostupompodľacitovanéhoustanoveniazistil,ževkonanípredchádzajúcomnapadnutého
rozsudku
- nedošlo k podstatným procesným chybám charakteru porušenia zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm.
a) Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 Tr. por.,

- dokazovanie bolo vykonané za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a
v súlade s tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku,
- bolo zachované právo obžalovaného na obhajobu,- v odôvodnení napadnutého rozsudku sú uvedené dostatočné právne úvahy, ktorými sa súd
I. stupňa riadil pri zistení a ustálení skutkového stavu, hodnotení dôkazov, právnej kvalifikácie
žalovaného skutku i pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Na obžalovaného podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra obžalobu pre prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že

v dobe od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX nebezpečne prenasleduje manželku C. A. B. takým spôsobom,
že na rôznych miestach vyhľadáva jej osobnú blízkosť, vo zvýšenej miere a proti jej vôli ju kontaktuje,
prostredníctvom aplikácie D., správami a videohovormi s vulgárnym obsahom nadávok,
sleduje miesto jej trvalého pobytu na adrese E. F. E. G. XXX aj miesto pobytu matky poškodenej A. H.,
E. I. E. F. E. G. XXX, posiela fotky jej vozidla z rôznych miest, kde poškodená parkuje, z čoho je zrejmé,
že sleduje jej pohyb, čo u poškodenej C. A. B. vzbudzuje dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a život

a zdravie svojich detí a čo podstatne zhoršuje kvalitu života poškodenej tým, že sa poškodená bojí aj
niekam ísť zo strachu, kedy sa objaví a čo urobí.

Prenasledovanie podľa § 360a ods. 1 Tr. zák. je súhrn jednotlivých čiastkových útokov, z ktorých každý

musí spĺňať alternatívne charakteristiku aspoň jedného z konaní uvedených v § 360a ods. 1 písm. a) až
e) Tr. zák. alebo jeden dlhodobý útok spĺňajúci charakteristiku aspoň jedného z konaní uvedených v §
360a ods. 1 písm. a) až e) Tr. zák. Pritom následkom prenasledovania musí byť alternatívne a) možnosť
vzbudenia dôvodnej obavy o život alebo zdravie poškodeného, život alebo zdravie jemu blízkej osoby,
alebo b) možnosť zhoršenia kvality života poškodeného podstatným spôsobom. Následkom je teda

pôsobenie samotných prejavov prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a) až e) Tr. zák. do tej miery,
že sú spôsobilé vyvolať vzbudenie dôvodnej obavy o život a zdravie poškodeného či jemu blízkej osoby,
alebo sú spôsobilé vyvolať zhoršenie kvality života poškodeného. Pritom treba zdôrazniť, že postačí
možnosť vzbudenia dôvodnej obavy či možnosť zhoršenia kvality života. Teda netreba, aby táto obava
naozaj vznikla, resp. netreba, aby k zhoršeniu kvality života skutočne prišlo.

Kvalita života predstavuje súhrn zvykov, aplikáciu hodnôt a voľnosť správania v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi konkrétnej osoby, a to tak v oblasti duševného prežívania života,
ako i v oblasti materiálneho zabezpečenia života. Zhoršenie kvality života predstavuje taký posun
v kvalite života, ktorý osoba subjektívne vníma ako negatívum. Zhoršenie kvality života trestným činom

nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zák. spočíva najčastejšie v psychickej traume alebo
aspoň v nepokoji z toho, že prenasledovanie môže pokračovať alebo sa môže vyvinúť do tvrdších atakov
(napr. proti životu a zdraviu), alebo môže narušiť rodinné či iné medziľudské vzťahy poškodeného,
poškodiť ho v spoločnosti (napr. rozvrátenie rodiny i poškodenie v spoločnosti narážkami na to, že
prenasledovateľ môže o osobe oznamovať jeho sexuálne škandály z minulosti) či

v zamestnaní (napr. narážkami na to, že prenasledovateľ môže o osobe oznamovať jeho minulé
pracovné neúspechy). Zhoršenie kvality života sa môže prejaviť nielen vo vnímaní poškodeného, ale
i vo vonkajšom svete (napr. rodinní príslušníci odídu od poškodeného, kým si veci nevyrieši).

Preskúmaním dokazovania z hlavného pojednávania odvolací súd dospel k záveru, že súd I.

stupňa postupoval v zmysle intencií základných zásad trestného konania a jednotlivé úkony vykonával
podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Skutkové závery napadnutého rozsudku sa opierajú
o vykonané dôkazy svedčiace o vine obžalovaného, s ktorého obhajobou sa súd I.
stupňa zákonným spôsobom vysporiadal, vrátane svedeckej výpovede kamarátky obžalovaného J. K.,
ktoré právne úvahy si odvolací súd osvojil a ako vecne správne na ne poukazuje. Výpovede svedkyne -

poškodenej C. A. B., svedkyne A. H. (matky poškodenej), záznamy polície a listinné dôkazy, na ktorých
obsahy súd I. stupňa podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku tvorili ucelenú reťaz,
vyplývali z nich navzájom prepojené skutočnosti odôvodňujúce záver o vine obžalovaného.

Súd I. stupňa dôvodne vykonal korekciu skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, s poukazom na zásadu

ne bis in idem, reagujúc na výsledky vykonaného dokazovania, pretože konanie obžalovaného v období
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ktoré bolo súčasťou skutku opísaného v obžalobe, bolo prejednávané
ako priestupok a toto bolo odložené rozhodnutím Okresného úradu Nitra z 19.02.2025 č. OU-NR-
OVVS2-2025/103487.Na podklade vyššie uvedeného bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázané, že
obžalovaný v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, teda po tom, čo poškodená s maloletými deťmi

odišlazospoločnejdomácnosti,ukončilasobžalovanýmvzťahapodalanávrhnarozvodichmanželstva,
ju opakovane prenasledoval a sledoval jej pohyb, vyhľadával jej osobnú prítomnosť, proti jej vôli ju
opakovane vo zvýšenej miere, v denných aj večerných hodinách intenzívne kontaktoval prostredníctvom
aplikácieD.,správami,videohovormi,sledovalmiestojejtrvaléhopobytuakoajobydliajejmatky,posielal
fotografie jej vozidla.

Odvolacie argumenty, že komunikácia obžalovaného sa týkala len maloletých detí a že poškodená si
mohla jeho mobilný kontakt zablokovať odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretože z vykonaného
dokazovania vyplýva, že obžalovaný kontaktoval a sledoval poškodenú proti jej vôli aj mimo rámca
dohodnutých hodín na stretnutie s deťmi a to aj hneď potom, ako mu poškodená umožnila toto stretnutie,
resp. po jeho ukončení. Uvedené závery podporujú aj záznamy Obvodného oddelenia Policajného zboru

Vráble, ktoré poškodená kontaktovala v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Naviac obžalovaný aj na
verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že poškodená si vymýšľala, že sú deti choré, chodila
si, kde chcela, konfrontoval ju, prečo klame. I z tohto možno vyvodzovať motív konania obžalovaného
– sledovať, kontrolovať poškodenú. Čo sa týka zablokovania telefonického kontaktu obžalovaného,
k danému sa vyjadrila poškodená v tom smere, že toto nebolo možné práve z dôvodu, že deti nemali svoj

telefón, preto ich obžalovaný kontaktoval prostredníctvom jej telefónu. Ak by ho zablokovala, obžalovaný
by namietal, že mu odpiera kontakt s deťmi. I sám obžalovaný v podanom odvolaní prezentoval
vedomosť toho, že deti nemali svoje „mobily“, teda pokiaľ ich chcel kontaktovať, poškodená mu toto
umožnila.

Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že poškodená vnímala prejavy prenasledovania, bránila sa
im. Vyzývala obžalovaného, aby ju neobťažoval, preto v danom prípade došlo k dokonaniu trestného
činu. Aj konanie obžalovaného, ktoré spočívalo v odoslaní fotografie motorového vozidla poškodenej
z miesta, kde parkovala, je potrebné vyhodnotiť v kontexte s jeho konaním opísaným vo výroku o vine
napadnutého rozsudku. Vyhľadávanie a sledovanie poškodenej obžalovaným bolo proti vôli poškodenej,

ktorá sa s obžalovaným vôbec nechcela stretávať mimo rámca dohodnutého styku s maloletými deťmi,
avšak obžalovaný tieto situácie využíval k tomu, aby bol na blízku poškodenej proti jej vôli v denných
i nočných hodinách, čím vzbudzoval u nej dôvodné obavy. Bála sa niekam ísť, pretože obžalovaný na
ňu čakal aj schovaný na konci ulice, v ktorej s deťmi bývala, a to v denných i nočných hodinách a
následne opakovane prechádzal po ulici. Ani odvolací súd neuveril obhajobnej obrane obžalovaného,

že chcel byť na blízku deťom kedykoľvek vo dne v noci, keďže v čase, kedy deti už spali, stretnutie
s nimi neprichádzalo do úvahy. Konanie obžalovaného bola zamerané na vyhľadávanie osobnej blízkosti
poškodenej a sledovanie jej pohybu.
Pokiaľobžalovanýnamietal,žeskutokniejetrestnýmčinom,ibachcelrealizovaťsvojerodičovsképráva,
pričom samotné konanie popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku v podstate nepopieral,

odvolací súd uvádza, že v prípade výkonu rodičovských práv mal rešpektovať rodičovskú dohodu
ohľadne styku s deťmi. Cielená, intenzívna komunikácia obžalovaného smerom k poškodenej však
hrubo zasahovala do jej pokojného občianskeho spolužitia, pričom ani výkon rodičovských práv nesmie
zasahovať do práv a slobôd iných osôb.
Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu obhajoby, že nedošlo k podstatnému zníženiu

kvality života poškodenej. Konaním obžalovaného došlo ku vzniku oboch alternatívne vyjadrených
následkov prenasledovania
- vznik dôvodnej obavy o život alebo zdravie poškodenej a jej maloletých detí,
- zhoršenie kvality života poškodenej podstatným spôsobom, keďže mala obavu z takéhoto konania,
ktoré narušovalo rodinný život jej i detí, obávala sa z domu odísť a byť v dome s deťmi sama.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v rámci právnych úvah v otázke viny posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona, keďže hodnotil každý dôkaz jednotlivo,
vyjadril, čo mal jednotlivými dôkazmi za preukázané a následne všetky dôkazy vyhodnotil vo vzájomných
súvislostiach a následne správne zistil, že obžalovaný žalovaným skutkom naplnil všetky formálne znaky

skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2
písm. a) Tr. zák.- na chránenej osobe s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. – na blízkej osobe
(súd I. stupňa opomenul uviesť § 127 ods. 4 Tr. zák., pretože čin obžalovaný
spáchal na blízkej osobe – manželke), pretože poškodenú prenasledoval takým spôsobom, že vzbudildôvodnú obavu o jej život alebo zdravie a o život a zdravie jej maloletých detí a (súd I. stupňa vo
výroku nesprávne uviedol alternatívu alebo – podstatne zhoršil kvalitu jej života, tým, že vyhľadával jej
osobnú blízkosť a sledoval ju, kontaktoval ju prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti

jej vôli a čin spáchal na chránenej osobe-blízkej osobe-manželke. Uvedené pochybenia, ktoré sa do
napadnutého rozsudku preniesli z obžaloby však odvolací súd nepovažoval za natoľko závažné, aby ho
viedli k zrušeniu napadnutého rozsudku a jeho nahradeniu vlastným rozhodnutím.

Čo sa týka výroku o treste, súd I. stupňa správne vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby 6 mesiacov

až 3 roky. Dôvodne zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. - obžalovaný
už bol za trestný čin odsúdený, pričom v danom smere poukázal na konkrétne právoplatné odsúdenie
za úmyselný trestný čin - zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294
odsek 2 Trestného zákona. Je zrejmé, že obžalovaný sa skutku opísaného vo výroku napadnutého
rozsudku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr.
zák. u obžalovaného neboli zistené. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sú zrejmé konkrétne právne

úvahy rešpektujúce zákonné zásady ukladania trestov, na podklade ktorých odvolací súd konštatuje
správnosť a zákonnosť uloženého peňažného trestu vo výmere 800 eur.
Pri určení výšky tohto trestu súd I. stupňa vzal do úvahy okolnosti spáchania skutku, mieru zavinenia
obžalovaného, intenzitu jeho protiprávneho konania i fakt úpravy skutku oproti jeho vymedzenia
v obžalobe v dôsledku aplikácie zásady ne bis in idem. Súd I. stupňa správne ustanovil pre prípad, že

by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 2 mesiace.

Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu je trestom primeraným, ktorý splní svoj účel z
hľadiska represívnej i výchovnej funkcie a nie je neprimeranou sankciou vo vzťahu ku konkrétnym
okolnostiam a pomerom obžalovaného, na ktoré súd I. stupňa dostatočným spôsobom prihliadol.

Keďže súd I. stupňa ukladal obžalovanému peňažný trest ako trest samostatný, mal vo výroku uviesť
aj ustanovenie § 56 ods. 3 Tr. zák. Súčasne mal uviesť i ustanovenie § 57 ods. 1 Tr. zák., keďže pri
ukladaní peňažného trestu je povinnosťou súdu prihliadnuť na majetkové a osobné pomery páchateľa.

Dané nedostatky však nepovažoval odvolací súd za také závažné, aby ho viedli k zrušeniu výroku
o treste a novému rozhodnutiu, keďže uložený trest považoval za primeraný konkrétnym okolnostiam
trestného činu, zistenej priťažujúcej okolnosti, osobným pomerom obžalovaného, možnostiam jeho
nápravy a prevýchovy a napokon aj jeho osobným a majetkovým pomerom, ktoré zistil na verejnom
zasadnutí.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku
v rozsahu podaného odvolania ani dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., odvolanie
obžalovaného zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)