Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723200456
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5723200456.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom A., C. A. XXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou Lalinský Advokát s. r. o., so
sídlom Žilina, Kálov 653/23-2, proti žalovaným: 1/ A. D., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XX, 2/ F. G. H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom I., J. K. XXXX/X, 3/ L. M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. K. XXXX/X,

4/ O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, 5/ F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, všetci žalovaní
právne zastúpení JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom Martin, Kollárova 35, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 11C/10/2023-194 zo dňa 15. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne
územie obce Q. C. R., ako parcela reg. „C“ č. 808/5 o výmere 91 396 m2, druh pôdy orná pôda a parcela
reg. „C“ č. 1160/3 o výmere 144 m2, druh pôdy zastavaná plocha a nádvorie (výrok I.).
2. Nadväzne (výrok II.) podielové spoluvlastníctvo sporových strán súd prvej inštancie vyporiadal
rozdelením nehnuteľností podľa geometrického plánu č. 126/2023 zo dňa 16.1.2024, vyhotoviteľa

GEONET s. r. o., a to nasledovne:

A/ Spoluvlastníkmi novovytvorenej nehnuteľnosti parcely reg. č. 808/5 o výmere 45 698 m2, druh
pozemku orná pôda, katastrálne územie Q. C. R., obec Q. C. R., okres A. do podielového
spoluvlastníctva sa stávajú žalovaní:
a) A. D., F. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX Q. C. R., v podiele 1/2,

b) F. G. H., F. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. K. XXXX/X, XXX XX I., v podiele 1/12,
c) L. M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXXX/X, XXX XX I., v podiele 1/12,
d) O. P., F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. K. XXX, XXX XX I., v podiele 1/6,
e) F. Q., F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. K. XXX, XXX XX I., v podiele 1/6.

B/ Výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely reg. „C“ č. 808/18 o výmere 45 698 m2, druh pozemku

orná pôda, katastrálne územie Q. C. R., obec Kláštor pod Znievom, okres A. stal žalobca A. A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. A. XXX/XX, XXX XX A. v podiele 1/1.

A/ Spoluvlastníkmi novovytvorenej nehnuteľnosti parcely registra „C“ č. 1160/3 o výmere 72 m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie Q. C. R., obec Q. C. R., okres Martin sa
stávajú žalovaní:

a) A. D., F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX Q. C. R., v podiele 1//2,
b) G. H., F. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. K. XXXX/X, XXX XX I., v podiele 1/12,c) L. M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXXX/X, XXX XX I., v podiele 1/12,
d) O. P., F. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., v podiele 1/6,
e) F. Q., F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., v podiele 1/6.

B/ Výlučným vlastníkom novovytvorenej nehnuteľnosti parcela registra „C“ č. 1160/6 o výmere 72 m2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie Q. C. R., obec Q. C. R., okres A. sa
stal žalobca A. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. A. XXX/XX, XXX XX A. v podiele 1/1.
3. Východiskovo okresný súd konštatoval, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi

špecifikovaných nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXX k. ú. Q. C. R., pričom žalobca má
spoluvlastnícky podiel k označeným nehnuteľnostiam o veľkosti 1 -ice k celku a žalovaní vlastnia druhú
polovicuvrôznychveľkostiachspoluvlastníckychpodielov.Anijednazostránnemázáujemvpodielovom
spoluvlastníctve zotrvať, čím prichádza do úvahy reálna deľba nehnuteľnosti.
4. Na základe toho sa súd prvej inštancie zaoberal okolnosťami účelného využívania novozniknutých
vecí vlastníkmi, t. j. ich funkčného využitia. V tejto spojitosti vyhodnotil návrh žalobcu na vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva v zmysle ním predloženého geometrického plánu ako spôsob, ktorý nie
je v prospech žalovaných. Stotožnil sa s tvrdením žalovaných, že novovzniknuté parcely registra „C“ č.
1160/3ač.808/5,ktorýchvlastníkmibysamali(podľanávrhužalobcu)staťžalovaní,nebudúmaťpriamy
vstup na prístupové cesty, a to k parcele registra „E“ č. 996/1, ktorej vlastníkom je Slovenská republika.
Navrhnutý spôsob rozdelenia nehnuteľností žalobcom, podľa názoru okresného súdu, preukazuje

úmysel zabezpečiť si prístupovú cestu - ul. E., ktorá priamo susedí s parcelou vo vlastníctve obce Q.
C. R.. Pokiaľ ide o ulicu E., na ktorej je vybudovaná asfaltová cesta, táto nie je celá vo vlastníctve
obce Q. C. R., ale len tá časť, ktorá zodpovedá parcele registra „E“ č. 996/2. Ďalšia časť asfaltovej
cesty, ktorá kopíruje časť otočky je už vo vlastníctve tretích (fyzických) osôb, ktorí sú zapísaní na
LV č. XXX. Žalovaní by mali mať vzhľadom na svoje výmery zabezpečený priamy prístup k ceste,

pričom ako jediná prístupová cesta je po parcele registra „E“ č. 996/1, ktorá je vo vlastníctve SR a jej
správu vykonáva Slovenský pozemkový fond. Naviac túto parcelu ako prístupovú cestu využívajú aj
ďalší vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa za nehnuteľnosťami sporových strán. Táto skutočnosť
bola okresnému súdu vysvetlená aj na obhliadke na mieste činu, teda bola reálne ukázaná parcela
registra „E“ č. 996/1 – prístupová cesta, ktorá sa tiahne pozdĺž železničnej trate, pričom spôsob, ktorý

navrhol žalobca je vzhľadom na existujúcu prístupovú cestu neúčelný a nehospodárny s poukazom na
ustanovenie § 142 ods. 2 Obč. zák.
5. Po oboznámení sa s geometrickým plánom predloženým žalovanými súd prvej inštancie dospel
k záveru, že je účelné rozdeliť uvedené nehnuteľnosti tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, a to
parcelu registra „C“ č. 808/5 rozdeliť pozdĺžne tak, aby obidve sporové strany mali zabezpečený

priamy prístup k parcele registra „E“ č. 996/1 resp. k parcele registra „C“ č. 1164, u ktorej je v katastri
nehnuteľností uvedený ako spôsob využívania – pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba
– cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, ktorá zabezpečí prístup nielen
sporovým stranám, ale aj vlastníkom ďalších nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú za týmito parcelami.
6. Čo sa týka parcely registra „C“ č. 1160/3, žalovaní navrhli, „aby ostala v podielovom spoluvlastníctve

sporových strán alebo za primeranú peňažnú náhradu, ktorú vyplatia žalovaní žalobcovi - pripadla do
podielového spoluvlastníctva žalovaných, s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca má záujem o časť
parcely registra „C“ č. 808/5, ktorú by mohol pričleniť k parcele registra „C“ č. 808/9, ktorá sa nachádza
severne od parcely registra „C“ č. 808/5“. Takéto zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v zmysle predloženého geometrického plánu a návrhu právnej zástupkyne žalovaných považoval

okresný súd za efektívne a účelné využitie veci – nehnuteľnosti tak, aby bol zabezpečený prístup
všetkých sporových strán k uvedeným nehnuteľnostiam, teda zostanú v podielovom spoluvlastníctve.

7. Pokiaľ žalobca namietal predloženie geometrického plánu právnou zástupkyňou žalovaných
a poukázal na sudcovskú koncentráciu, k tomu súd prvej inštancie poznamenal, že sudcovská

koncentrácia konania je prostriedok procesnej zodpovednosti, ktorý má nútiť sporovú stranu, aby
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatňovala včas, čím prispieva
k zrýchleniu konania. Sudcovská koncentrácia konania má diskrečný charakter, avšak len v závislosti od
toho, či ju v danom prípade súd uplatní alebo nie. Pokiaľ už raz bola v konaní uplatnená, súd je takýmto
procesným postupom viazaný. V zásade ju môže súd využiť na začiatku konania v súlade s ustanovením

§ 167 CSP s tým, že na neskôr uplatnené dôkazy, ktoré by sporová strana uviedla v konaní s poukazom
na ustanovenie § 153 CSP nebude prihliadať.
8. V danom prípade sudcovská koncentrácia uplatnená nebola a nebolo ukončené dokazovanie.
Sporové strany boli vyzvané na uvedenie záverečnej reči. Do vyhlásenia dokazovania za skončenébol zo strany žalovaných predložený dôkaz, a to geometrický plán, ktorý okresný súd ako dôkaz
v tomto konaní prijal. Predložený geometrický plán bol súčasťou záverečnej reči a s jeho obsahom
sa oboznámil aj právny zástupca žalobcu. Právna zástupkyňa žalovaných v tomto prípade nežiadala

odročovať pojednávanie, žiadala len tento dôkaz zohľadniť. Nadväzne okresný súd bol toho názoru, že
tento dôkaz bol uplatnený včas.

9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

10. Pokiaľ išlo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, bolo v záujme obidvoch
strán sporu, aby sa zrušilo a vyporiadalo podielové spoluvlastníctvo, pretože nemali záujem zotrvať
v podielovom spoluvlastníctve a obidve strany sporu chceli, aby došlo k jeho reálnemu rozdeleniu. Pri
reálnom rozdelení okresný súd postupoval v súlade s predloženým geometrickým plánom, ktorý bol
vypracovaný pre účely rozdelenia pozemkov. Vychádzajúc z uvedeného považoval za spravodlivé, aby
každá zo strán sporu si znášala trovy konania sama.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že bude žalobe
vyhovené.
12. Domnieval sa, že okresný súd len „skopíroval“ návrh rozdelenia (Geometrický plán č. 126/2023 zo
16.1.2024) žalovaných, ktorý bol reálne predložený do konania deň pred posledných pojednávaním, t.

j. dňa 17.1.2024, pričom 15.2.2024 už bol len vyhlásený rozsudok.
13. Uvedený geometrický plán považoval za predložený v rozpore s hospodárnosťou konania, keď
žalovaní mali dostatočný časový priestor od začiatku konania na to, aby efektívne predložili svoj návrh
na reálnu deľbu nehnuteľností. Takýto spôsob oboznamovania sa s dôkazmi považoval za neprípustný.
Tvrdenie súdu, že právny zástupca žalobcu sa mal oboznámiť so zaslaným geometrickým plánom

v elektronickom spise nepovažoval za pravdivé. Následne za nepravdivé označil i závery súdu, že
sudcovská koncentrácia konania uplatnená nebola a dokazovanie nebolo ukončené. Zdôraznil, že
súd bezdôvodne zamieňa sudcovskú koncentráciu so zákonnou, ktorá je viazaná práve na vydanie
uznesenia o skončení dokazovania, a že bol práve okresný súd, ktorý stranám sporu zasielal
kvalifikované výzvy na vyjadrenie vo forme súdnych uznesení s poučením a zdôraznením sudcovskej

koncentrácie konania. Žalobca vyslovil otázku, prečo okresný súd napriek tomu, že sudcovskú
koncentráciu uplatnil, túto nerešpektoval a rozhodol priamo v rozpore s jej zmyslom a účelom.
14. K samotnému rozdeleniu odvolateľ uviedol, že okresný súd svojím rozhodnutím žalobcovi znemožnil
prístup na jemu prisúdenú časť nehnuteľnosti. K nehnuteľnosti parc. reg. „C“ č. 1160/3 o výmere 144 m2
a spôsobu jej rozdelenia žalobca poukazoval na možný prístup pre každého vlastníka rozdelenej parc.

reg. „C“ č. 808/5 k spevnenej asfaltovej ploche časti E.. Tak ako bude mať prístup k časti E. žalobca,
rovnaký prístup budú mať aj žalovaní s ich podielom. Novovzniknutá parcela reg. „C“ č. 1160/5 bola
určená pre žalobcu a parcela reg. „C“ č. 1160/3 pre žalovaných, pričom táto parcela je umiestnená
ako bezprostredne susediaca so zvyšnou parcelou určenou pre žalovaných. Považoval za hospodárne
tieto parcely určené pre žalovaných využívať spoločne a doslova ich v užívaní aj „spojiť“ bez nutnosti

prechodu cez ďalšie parcely. Žalobca poukazoval v priebehu konania na to, že usporiadaním (reálnou
deľbou), ktorú navrhoval, sa vyrieši prístupová cesta k časti E., pretože v okolí pozemku sa iná prístupná
spevnená plocha takého charakteru a kvality ako je časť E. nenachádza. Prístupová cesta pritom končí
v rohu vyporiadavanej parcely a cez parcelu č. 996/1 (v reg. „C“ parc. č. 1164) vo vlastníctve SR ďalej
nepokračuje. Žalobca preukázal, že vybudovanie pokračovania cesty na parc. č. 996/1 (v reg. „C“ č.

1164) nie je k dnešnému dňu možné. Táto prístupová cesta nie je ani stavebne upravená ako prístupová
cesta. Momentálne sa parc. reg. „E“ č. 996/1 (v reg. „C“ č. 1164) ako prístupová cesta ani nevyužíva,
pretožesútamdlhodobostromyakroviny,ktorébrániatakémuvyužívaniu.Akodôkazpriložilvyhotovenú
fotodokumentáciu, ktorá znázorňuje terén tejto parcely priamo pri hranici s prístupovou cestou – parc.
reg. „E“ č. 996/2. Pretože súd nijakým spôsobom, nereflektoval na tvrdenia žalobcu, žalobca iniciatívne

zabezpečil aj stanovisko Slovenského pozemkového fondu, ktorý ako správca majetku vo vlastníctve
Slovenskej republiky jednoznačne uviedol, že vyslovene nesúhlasí s výstavbou prístupovej cesty na
susednej parcele KN-E č. 996/1 (v reg. „C“ č. 1164). Toto stanovisko je súčasťou spisového materiálu a
bolo predložené bezodkladne po tom, ako žalobca toto stanovisko získal. Okresný súd však na uvedený
dôkaz vôbec nereflektoval a rozhodol spôsobom, že tam, kde pôvodne žalobca navrhoval pri par. reg.

„C“ 1160/3 o výmere 144 m2 vyčleniť podiel žalovaným, vyčlenil podiel žalobcovi a naopak. Takéto
rozdelenie považoval za nehospodárne a tvrdil, že až v intenzite nezmyselnosti a absencie logického
usporiadania veci, pričom nezanedbateľná je aj skutočnosť, že žalobca ostal bez prístupu na svoju
parcelu. Nevidel zmysel vo vlastníctve novovzniknutej parcely reg. „C“ č. 1160/6, keď uvedená časťnehnuteľnosti je izolovaná a obklopená nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných. Zastával názor,
že okresný súd tak doslova vytvoril pre žalobcu nefunkčnú vec – nehnuteľnosť a znehodnotil jeho
vlastníckeho právo k tejto nehnuteľnosti, a to bez zabezpečenia vecného bremena prechodu a prejazdu.

Uvedeným bol „odrezaný“ od akejkoľvek prístupovej cesty k jemu určenej parcele reg. „C“ č. 808/18 o
výmere 45 698 m2. Pri takomto rozdelení by žalobca musel nevyhnutne vyriešiť aj prepojenie prístupu
medzi novovzniknutou parcelou reg. „C“ č. 808/173 a novovzniknutou parc. reg. „C“ č. 1160/64 pri časti
E., pretože pre žalobcu je absolútne neúčelné, aby boli tieto dve nehnuteľnosti takto oddelené.
15. Žalobca argumentoval produkciou i ďalších návrhov na vybudovanie komfortného prístupu k obom

častiam nehnuteľnosti ako napríklad darovanie jeho časti nehnuteľnosti na parcele reg. „C“ č. 1160/3 o
výmere 144 m2 mestu, ktoré však ostali bez povšimnutia.
16. S poukazom na stanovisko SPF uviedol, že v celom rozsudku nebolo uvedené, ako sa okresný súd
vysporiadal s ním predloženými dôkazmi. Taktiež vytýkal, že v rozhodnutí nie je vysvetlené, prečo mu
nebola zabezpečená prístupová cesta k ostatnej nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Podľa názoru žalobcu
okresný súd úplne ignoruje a prehliada dôkazy, ktoré predložil, a ktoré hovoria o tom, že na tejto parcele

prístupová cesta byť nemôže. Súd tým, že na tieto dôkazy neprihliada, spôsobuje v konaní také vady,
ktorá majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
17. Zároveň odvolateľ zdôraznil, že okresný súd v rozpore s pravidlami sporového konania vykonával
dôkazy, ktoré žiadna zo strán nenavrhla. Konkrétne poukázal na miestnu obhliadku, ktorá bola v danej
veci uskutočnená výlučne iba na základe rozhodnutia súdu. Pri žiadnom písomnom podaní tento dôkaz

navrhnutý nebol. Totožne okresný súd vyslovene vyzýval strany na znalecké dokazovanie – viď výzva
zo dňa 7.11.2023, pričom ani tento dôkaz žiadna zo strán nenavrhovala. Tiež uviedol, že okresný súd v
priebehu konania opomínal predbežné právne posúdenie veci. Dané rozhodnutie sa tak žalobcovi javilo
v konečnom dôsledku ako značne prekvapivé. Počas priebehu konania okresný súd ani len nenaznačil,
že by návrhy a dôkazy žalobcu považoval za nedostačujúce, príp. nedôvodné.

18. Rozsudok okresného súdu označil za arbitrárny a nepreskúmateľný.
19. Záverom namietal rozhodnutie okresného súdu o trovách konania. Zdôraznil, že mal záujem
vec vyriešiť mimosúdne, avšak žalovaní všetky ponuky zamietali. Argumentoval, že nebyť správať
žalovaných, tak žalobca predmetné konanie neiniciuje a výdavky, ktoré vznikli tak boli v priamej príčinnej
súvislosti so správaním žalovaných.

20. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobca v žalobe navrhoval len jeden spôsob zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to v zmysle ním predloženého geometrického plánu.
Jeho úmyslom bolo zabezpečenie priameho prístupu len pre neho k parcele reg. „E“ č. 996/2, ktorá je
vo vlastníctve obce Kláštor pod Znievom, ako aj k parc. reg. „E“ č. 996/1, ktorá je vo vlastníctve SR, ku

ktorým by žalovaní potom nemali žiaden prístup. Za parcelami, ktoré sú predmetom súdneho konania sa
nachádzajú parcely iných vlastníkov, ktorí okrem parcely reg. „E“ č. 996/1 iný prístup k svojim parcelám
nemajú, pretože ostatné parcely sú vo vlastníctve fyzických osôb.
21. Vyporiadavaná parcela reg. „C“ č. 808/5 a za nimi nachádzajúce sa parcely sa vzhľadom na druh
pôdy – orná pôda užívajú v súčasnosti výlučne len na poľnohospodárske účely a tomu zodpovedá aj

stav prístupovej cesty reg. „E“ č. 996/1, pretože ide o poľnú cestu. Z uvedeného považovali za zrejmé, že
žalobca má rovnakú prístupovú cestu ako vlastníci iných pozemkov. Práve naopak, bol to práve žalobcov
návrh, ktorý jednoznačne preukazoval skutočnosť „odrezania“ žalovaných od akejkoľvek prístupovej
cesty.
22. K námietkam odvolateľa uviedli, že okresný súd vyzval sporové strany na predloženie záverečných

rečí avšak dokazovanie neukončil, preto žalovaní oslovili geodeta na vyhotovenie geometrického plánu,
ktorý by zohľadnil účelné a hospodárne využitie novovzniknutých parciel. Vyhotovený geometrický plán
bol v neoverenej forme predložený súdu už spolu so záverečnou rečou (dňa 31.12.2023) a nachádzal
sa v elektronickom súdnom spise, ku ktorému strany sporu mali neobmedzení prístup. Právny zástupca
žalobcu na pojednávaní dňa 18.1.2024 uviedol, že sa so záverečnou rečou žalovaných oboznámil, teda

za nesporné považovali, že sa oboznámil aj s dôkazom – neovereným geometrickým plánom, ktorý bol
k záverečnej reči priložený. Predmetný geometrický plán bol úradne overený dňa 17.1.2024 a obratom
bol zaslaný súdu, ako i právnemu zástupcovi žalobcu. Naviac v odvolaní žalobca (ani jeho právny
zástupca) nepoprel, že sa s geometrickým plánom nebol oboznámený. K samotnému geometrickému
plánu sa žalujúca strana na pojednávaní nevyjadrila, a to i napriek tomu, že okresný súd im dal na

uvedené priestor.
23.Poprelitvrdeniežalobcu,žebolivkonanípasívni.Naopakdokonaniapredložiliokremgeometrického
plánu množstvo dôkazov, napr. kópiu mapy určeného operátu, snímky satelitnej mapy, listy vlastníctva
a taktiež tri možné riešenia na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.24. K otázke sudcovskej koncentrácie argumentovali, že okresný súd neurobil žiadny úkon, v zmysle
ktorého by už na neskôr predložené dôkazy neprihliadal. V súdenej veci nebolo vykonané ďalšie
pojednávanie – sporové strany nežiadali odročiť pojednávanie ani vykonať iný úkon súdu. Do vyhlásenia

dokazovania za skončené bol zo strany žalovaných predložený dôkaz (geometrický plán), ktorý súd
prijal. Argumentovali, že zásada hospodárnosti by bola porušená v prípade, ak by súd prvej inštancie
musel odročiť pojednávanie, čím by došlo k oddialeniu rozhodnutia, čo sa v danom prípade nestalo.
25. Žalovanítiežzdôraznili,ževyporiadanáparcelareg.„C“č.808/5jeornoupôdouovýmereväčšejako
91.000 m2 (žalobca je polovičným vlastníkom) a za ňou sa nachádzajú ďalšie orné pôdy, ktoré sú spolu

s uvedenou parcelou využívané na poľnohospodárske účely, preto nie je daný dôvod, aby v oblasti, ktorá
v súčasnosti nie je určená na výstavbu obytných domov, sa nachádzala spevnená (asfaltová) prístupová
cesta, keď existuje poľná cesta. Za parc. reg. „C“ 808/5 sa nachádza parc. reg. „C“ č. 808/9, ktorá je
vo vlastníctve žalobcu a považovali za zrejmé, že žalobca k nej prechádza po nespevnenej prístupovej
ceste, a to buď po parcely reg. „C“ č. 808/5 alebo po parcele reg. „E“ č. 996/1. Z uvedeného dôvodu
považovali argumentáciu žalobcu založenú na prístupe k časti E. za účelovú.

26. Stanovisko SPF podľa názoru žalovaných ohľadne parcely reg. „E“ č. 996/1 žiadnym spôsobom
nepreukazuje nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu. Naviac uvedené stanovisko bolo do konania
predložené až po ukončení dokazovania, žalobca o odročenie pojednávania nepožiadal a týka sa len
nesúhlasu s výstavbou prístupovej cesty, a nie využívania parcely ako prístupovej poľnej cesty.

27. V následnej reakcii žalobca zotrval na predchádzajúcej argumentácii. Zdôraznil stanovisko SPF,
ktorý explicitne uviedol, že nesúhlasí s prístupovou cestou z dôvodu, že prechod, prejazd a prístup je
zabezpečený po iných pozemkoch. Uvedené stanovisko si žalobca vyložil tak, že SPF ani nepripúšťa
to, že prístupová cesta po poľnej ceste by bola možná.

28. Žalovaní v podaní zo dňa 25.4.2024 zopakovali predchádzajúce tvrdenia.

29. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez

nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok
zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

30. Primárne, pokiaľ sa odvolateľ domáha uplatnenia koncentrácie konania (a vylúčenia použiteľnosti

geometrického plánu predloženého žalovanými), odvolací súd odkazuje na vysvetlenie, ktoré žalobcovi
poskytol už súd prvej inštancie (body 7 a 8 tohto odôvodnenia), keď mu náležite objasnil charakter
predmetného procesného inštitútu (t. j. charakter diskrečný, avšak nastupujúci až/len po úvahe súdu, že
koncentráciuuplatní)sdôrazomna skutočnosť,žeokresnýsúdvsúdenejvecikjehoaplikáciinepristúpil.
31. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec na tomto mieste odvolací súd poznamenáva, že špecifiká

posudzovanej veci (na prvom/jedinom pojednávaní a následnej obhliadke žalovaní odmietli spôsob
rozdelenia navrhnutý žalobcom, prezentovali vlastný spôsob a po ukončení obhliadky bez konkrétneho
záveru okresného súdu k ďalšiemu smerovaniu sporu, oslovili geodeta za účelom vypracovania
znaleckého posudku) bez ďalšieho neumožňujú (ani v hypotetickej rovine) ako zásadné/kvalifikované
pochybenie hodnotiť postup okresného súdu, ktorý predmetný geometrický plán „pripustil“.

32. Následne však, čo sa týka (už) vecného posúdenia, konštatovanie okresného súdu (bod 25
jeho odôvodnenia), že za efektívny a účelný spôsob vyporiadania parcely č. 1160/3 považuje návrh
žalovaných, „aby ostala v podielovom spoluvlastníctve sporových strán alebo za primeranú peňažnú
náhradu, ktorú vyplatia žalovaní žalobcovi, pripadla do podielového spoluvlastníctva žalovaných“ je

v rozpore s výrokovou časťou napadnutého rozsudku, v rámci ktorej (okresný súd) zrušil podielové
spoluvlastníctvo sporových strán k označenej parcele a rozdelil ju na dve samostatné parcely (t. j.
neponechal ju v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, ani ju za primeranú peňažnú náhradu
neprisúdil do podiel. spoluvl. žalovaných).
33. Uvedené vo svojich dôsledkoch predstavuje absenciu relevantného (resp. akéhokoľvek) vysvetlenia

(§ 220 ods. 2 CSP) dôvodov zvoleného spôsobu vysporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva
(keďže okresný súd v odôvodnení opisuje inú formu vyporiadania, než akú formuloval vo výroku).34.Vhodným satutiežjavíupozorniť,že priurčenívlastníckehopráva(čozahŕňaajreálnudeľbuvrámci
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva) podľa geometrického plánu, je nevyhnutné
geometrický plán so súdnym rozhodnutím „pevne spojiť“.

35. Odhliadnuc od opísaných skutočností (ktoré sami osebe neviedli k zrušeniu rozsudku), krajský
súd z určujúceho hľadiska považuje za dôležité vymedziť, že zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva predstavuje spor, v ktorom spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 142 Obč. zák.). V zmysle § 216 ods. 2 CSP v takýchto sporoch môže

súd prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. V sporoch o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v tomto smere dokonca výstižnejšou formulácia prisúdiť
„niečo iné“, keďže v rámci spôsobov vyporiadania existuje nielen viacero (v zákonnej postupnosti)
definovaných spôsobov vyporiadania, ale aj eventualita ich kombinácie; osobitne, ak sa zrušuje
a vyporiadáva podielové spoluvlastníctvo k viacerým samostatným veciam/pozemkom, ako v súdenom
prípade. Konajúci súd zároveň nie je (striktne) viazaný návrhmi strán, pretože spôsob vyporiadania sa

týka obidvoch strán (iudicium duplex).
36. Opísaná podstata sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva kladie zvýšené
nároky aj na konajúci súd. Ten nemá len pozíciu arbitra na základe tvrdení a dôkazov strán, ale
musí byť sám iniciatívnejší – samozrejme len v rozsahu zákonných limitov (napríklad výzvou na
doplnenie skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP) – pri zisťovaní okolností nevyhnutných pre

rozhodnutie rešpektujúce spôsob usporiadania vzťahu strán vymedzený osobitným (hmotnoprávnym)
predpisom. Dotknuté súvislosti sú ešte významnejšie v prípade vyporiadania zrušovaného podielového
spoluvlastníctva reálnou deľbou.
37. V rozoberanej súvislosti nie je odvolaciemu súdu zrejmé, akú účelnosť okresný súd pozoroval
pri určení vlastníctva (žalobcu) k novovzniknutej parcele reg. „C“ č. 1160/6, keď táto je obkolesená

nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných (resp. tretích osôb) a teda bez možnosti akéhokoľvek
prístupu žalobcu k takejto jeho nehnuteľnosti (úplne identicky dôsledok by však malo aj žalobcom
navrhnuté prikázanie tohto pozemku žalovaným).

38. Možno z hľadiska procesnej ekonómie už v tomto štádiu podotknúť, že racionálnym (riešením)

sa javí, aby celá parcela č. 1160/3 (o výmere 144 m2) bola prisúdená žalovaným (nakoľko by tak
tvorila logický/funkčný celok s žalovaným prisúdeným a priamo susediacim pozemkom parc. č. 808/5),
pochopiteľne za príslušnej kompenzácie (či už finančnej, alebo pri korešpondujúcej úprave/zmenšení
výmery novovzniknutého pozemku žalovaných č. 808/5 zo „strany priliehajúcej“ k pozemku žalobcu).
39. Obdobne možným/vhodným riešením by súčasne mohlo byť zriadenie vecného bremena (prechodu/

prejazdu) v prospech žalobcu v nevyhnutnom rozsahu v „dolnej“ časti (napr. ktorú časť žalobca pôvodne
navrhoval prikázať sebe do výlučného vlastníctva, pozri rub na č. l. 13 spisu) novovytvoreného pozemku
žalovaných (t. j. celku parciel č. 808/5 + 1160/3) tak, aby mal (žalobca) prístup k pozemku parc. č. 996/2
(ul. E.). V tejto súvislosti totiž skutočne platí námietka žalobcu, že na jeho argumenty – vyjadrenie obce
Kláštor pod Znievom, v zmysle ktorého parcela č. 996/1 nie je určená na účel prístupovej cesty a nie je

na nej vedené územné konanie, resp. stanovisko SPF - týkajúce sa nevhodnosti/vylúčenia predmetnej
parcely reg. „E“ č. 996/1 ako prístupovej cesty, okresný súd nereagoval (a to ani napr. v rovine dôvodov
zamietnutia takéhoto dokazovania). Túto otázku (prístupu cez 996/1) teda nie je možné považovať za
definitívne vyriešenú/zodpovedanú.

40. Hoci nemožno napadnuté rozhodnutie považovať (až) za arbitrárne (ako tvrdí odvolateľ), je (teda)
dôvodnou odvolacia námietka týkajúca sa nedostatočného vysvetlenia určujúcich záverov okresného
súdu. Pokiaľ je súdne rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, tento nedostatok vylučuje nielen jeho
náležitý prieskum súdom vyššej inštancie, ale predovšetkým znemožňuje stranám sporu relevantne
sa brániť vlastnou (proti)argumentáciou. Rozoberané nedostatky nie je možné napraviť v konaní

pred krajským súdom, nakoľko účelom odvolacieho prieskumu (minimálne „prvého“) nie je komplexne
nahrádzať činnosť súdu prvej inštancie (ako sa je tomu i v súdenej veci, keď otáznym/sporným ostáva
fakticky celý spôsob vyporiadania sporných pozemkov).
41. V ďalšom postupe vo veci bude teda úlohou okresného súdu dôslednejšie reflektovať osobitosti
súdenej veci na základe zákonom predpokladaného spôsobu vedenia konania a dokazovania náležite

zistiť skutkový stav veci a tento posúdiť osobitne z hľadiska účelnosti reálnej deľby vyporiadávaných
pozemkov. Zároveň v novom meritórnom rozhodnutí dostatočne ozrejmí jednotlivé skutkové zistenia
a vysvetlí priebežné úvahy a východiská, ako aj z nich rezultujúce (konečné) závery.42. Ako výrok závislý od meritórneho výroku musel byť zrušený aj výrok o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania. V novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne okresný súd
i o nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania.

43. V záujme komplexnosti krajský súd dodáva, že nie je správnym východisko okresného súdu o tom,
že v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemožno zásadne hovoriť o úspechu
strán.

44. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.