Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200852
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125200852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. O. XXX/X, XXX XX G. L. E., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 1450 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 17.04.2025 č. k. 9Csp/12/2025-78 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„súd“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,cit.:
„I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynisumu500€ atodo3dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods. 5 posledná veta z. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom do
09.06.2013, § 3 ods. 5 posledná veta z. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 10.06.2013, § 53 ods. 1 z.
č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1 písm. e) z. č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa návrhom na začatie konania o primerané finančné
zadosťučinenie domáhala, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť primerané

finančnézadosťučinenievovýške1.450eurataktiežabysúdzaviazalžalovanéhonapovinnosťnahradiť
jej trovy konania. Žalobkyňa ako spotrebiteľka si nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatnila
z dôvodu porušenia jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Uplatnený
nárok odôvodnila tým, že v základnom konaní, t. j. v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 11Csp/147/2024, bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky o určení ôsmych neprijateľných
zmluvných podmienok v celom rozsahu úspešná.

4. OS Prešov rozsudkom č.k. 11Csp/147/2024 - 64 zo dňa 13.12.2024 rozhodol, cit.:
„I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX v § 4 Hlavy
6. Podmienky splácania úveru, v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol platby uvádzať čísloÚZ, prípadne iný variabilný symbol písomne oznámený klientovi. Neuvedenie správneho variabilného
symbolu na poštových poukážkach alebo na príkaze na úhradu je považované ako neuhradenie splátky
úveru so všetkými dôsledkami.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX v § 1 Hlavy
7. Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky, v znení: „Klient a spoločnosť sa dohodli tak, že ak
sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával
platcajehomzdy(ďalejiba„zamestnávateľ“)mesačnúzrážkuzomzdyvovýškedvojnásobkupravidelnej

mesačnej splátky stanovenej v ÚZ, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a
to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so spoločnosťou dohodli, že pokiaľ klient po
uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky voči
spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu, kedy neplní svoje záväzky voči
spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej
sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých v ÚZ s tým, že

počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom ÚZ dáva zamestnávateľovi
príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu
mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým,
že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nie len
do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi z oneskorenia sa,

zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z ÚZ. Táto
dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkonu
rozhodnutia nakladá ako so mzdou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX v § 2 Hlavy

7. Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky, v znení: „Klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu
dobu všetkých práv, vzniknutých spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru klientovi, najmä právo na
vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút a práva prípadne vzniknuté v dôsledku
ukončenia ÚZ a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala o prvý raz plynúť.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX v § 5 Hlavy
9. Vernostné identifikačné číslo, v znení: „Spoločnosť a klient v súlade s ustanovením § 262 odseku
1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na obchodno právny vzťah vyplývajúci z ÚZ vzájomnou
dohodou určili že záväzkový vzťah, ktorého predmetom je VIČ podľa ÚZ a tejto hlavy ÚP, sa spravuje

ustanoveniami Obchodného zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX v § 1
Hlavy 13. Záverečné ustanovenia, v znení:„V prípade, ak dôjde k zmene údajov uvedených v ÚZ, v
zabezpečovacích dokumentoch, príp. v iných dokumentoch súvisiacich s ÚZ, je túto skutočnosť klient

povinný spoločnosti ihneď písomne oznámiť. Klient je taktiež povinný spoločnosti bez zbytočného
odkladupísomneoznamovaťakékoľvekskutočnosti,ktorébymohliohroziťjehoschopnosťplniťzáväzky
z ÚZ riadne a včas. Klient je najmä povinný vždy bez zbytočného odkladu písomne oznámiť spoločnosti
zmenu svojho zamestnávateľa či ukončenie pracovného pomeru. Pokiaľ tak neurobí do 15 dní od vzniku
zmeny, je spoločnosť oprávnená požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 16,60 EUR/500,- SKK.“

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX v § 4 Hlavy
13. Záverečné ustanovenia, v časti, v znení: „V prípade omeškania úhrady splátky úveru alebo jej časti
dlhšie ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou

je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté
nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.
VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX v § 4 Hlavy 13.

Záverečné ustanovenia, v znení: „Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na
základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4,- EUR/120,50 SKK
v prípade prvej upomienky a 12,- EUR/361,51 SKK v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienkuje spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms
správ a internetu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti

Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX v § 5 Hlavy 13.
Záverečné ustanovenia, v časti, v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru či jej
časti dlhšieho ako 6 mesiacov, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5 %
z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IX. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že v základnom konaní zo strany žalobkyne došlo k iniciovaniu
súdneho konania z dôvodu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Žalobkyňa úspešne
uplatnila porušenie jej práva garantovaného ako zákonom o ochrane spotrebiteľa, tak aj zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa netvrdila, že jej z neprijateľných zmluvných podmienok vznikla
ujma alebo že žalovaný na jej úkor získal finančnú výhodu. Žalobkyňa mala uľahčenú úlohu, keďže

zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosti sa domáhala boli už v obdobných typových zmluvách
za neprijateľné opakovane judikované a jej neprijateľnosť žalovaný uznal. Súd primerané finančné
zadosťučinenie chápe ako dovŕšenie nápravy vadného stavu, ktorého základom však bol úspech
spotrebiteľa v súdnom konaní, ktorého sa zúčastnil ako žalobca alebo žalovaný. Potom primerané
finančné zadosťučinenie po úspechu v tzv. základnom konaní mu má naviac uhradiť „určitý“ diskomfort

spôsobený súdnym konaním (či už vyhľadávanie občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľa alebo
advokáta, alebo účasť na súde a pod., keďže tento čas mohol využiť inak). Ďalej súd uviedol, že
v tomto type konania je možná aj určitá paušalizácia náhrad, aby sa nepriznávali len symbolické
sumy bez hospodárskeho významu (ale ako výsledok zaťažovania súdneho systému žalobami o
bagatelné sumy) alebo sumy premrštené, vedúce k obohacovaniu spotrebiteľov. Za neprijateľné

zmluvné podmienky uvedené v bodoch III., IV., V., VI., VII. a VIII. rozsudku v základnom konaní
priznal súd ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 6 x 50 €. Tieto zmluvné podmienky
týkajúce sa predĺženia premlčacej lehoty (III.), použitia Obchodného zákonníka pre vzťah z vernostného
identifikačného čísla (IV.), porušenia povinnosti nahlásenia zmeny údajov sankcionovaného zmluvnou
pokutou 16,60 € (V.), zmluvnej pokuty 8% z čiastky splátky, s ktorou sa dlžník dostal do omeškania

(VI.), poplatku za upomienku 4 €, resp. 12 € (VII.) a zmluvnej pokuty 5% pri omeškaní so splátkou
úveru viac ako 6 mesiacov (VIII.) považuje súd z hľadiska možnosti „ich ublíženia“ spotrebiteľovi
za „podpriemerne“ závažné, vyžadujúce odškodnenie pod sumu 100 €. Preto súd priznal primerané
finančné zadosťučinenie za každú vyššie uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku 6 x 50 €.
Za zmluvné podmienky uvedené v bodoch I. - možnosť považovať splátku za nezaplatenú pre uvedenie

nesprávneho variabilného symbolu (a pristúpiť napr. k účtovaniu zmluvných pokút, úrokov z omeškania
a pod.) a II. dohoda o zrážkach zo mzdy (umožňujúca siahnuť na mzdu dlžníka bez súdnej kontroly)
priznal súd ako primerané finančné zadosťučinenie základnú sumu 2 x 100 €.
Celkom priznané primerané finančné zadosťučinenia tak dosahuje sumu 500 €.

6. Pokiaľ ide o námietku šikanózneho výkonu práva žalobcom, s touto sa súd nestotožnil zdôrazňujúc,
že zneužitím práva sa rozumie situácia, ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných
oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť
jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je
takýmto výkonom práva poškodený.

Konanie žalobcu, ktorý uspel v základnom konaní, spočívajúce v podaní tejto žaloby nepovažoval súd za
zneužitie práva. Naopak, ak žalovaný vediac o výsledku základného konania nekontaktoval žalobcu za
účelom odškodnenia, potom podanie žaloby žalobcom o primerané finančné zadosťučinenie je logickým
krokomprezavŕšenieochranypriporušenípráva,ktoréspôsobilžalovaný.Vrámciprávnejargumentácie
súd poukázal na rozsudok SdEÚ vo veci C - 35/22, podľa ktorého, cit.:

„Napokon spotrebiteľovi, ktorý uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nemožno vytýkať, že sa
obrátilnapríslušnývnútroštátnysúdscieľomuplatniťpráva,ktorémuzaručujesmernica93/13,vprípade
nečinnosti dotknutého predajcu alebo dodávateľa napriek konštatovaniu nekalej povahy podobných
podmienok ustálenou vnútroštátnou judikatúrou, ktorá mala tohto predajcu alebo dodávateľa podnietiť k
tomu, aby sa z vlastnej iniciatívy obrátil na tohto spotrebiteľa a čo najskôr odstránil účinky tejto nekalej

podmienky.“
V rámci právnej argumentácie súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie vo spojenej veci C-776/19 až C-782/19, rozsudok SD EÚ č. C-321/22, rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 127/2017.7. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 251, § 255 ods. 1, § 257 CSP. V konaní išlo
o nárok, ktorého výška závisela od úvahy súdu a vtedy je žalobca úspešný, ak je úspešný v základe

nároku. Žalobkyni preto patrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktorá výška sa bude odvíjať od
priznanej sumy.

8.Protirozsudku,protivýrokomI.aIII.podalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovanýnavrhujúc,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov konania. Predpokladom, aby súd mohol
priznať primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám
vyvíja iniciatívu, ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Predmetom
konania vedeného pod sp. zn. 11Csp/147/2024 bolo výlučne vyhlásenie neprijateľných zmluvných
podmienok po deviatich rokoch od ukončenia zmluvy. Žalobca, ktorý dobrovoľne na základe vlastnej
iniciatívy požiadal o úver vo výške 860,19 eur v roku 2009 a tento splatil v roku 2016, podáva žalobu

o primerané finančné zadosťučinenie za úverové podmienky, ktoré žalobcovi žiadnu ujmu nespôsobili.
Tento postup nesvedčí poctivému spotrebiteľovi, ktorý ak by pociťoval akúkoľvek ujmu z úverovej
zmluvy, nečakal by s jej žalovaním deväť rokov. Naopak, konanie žalobcu sa v tomto kontexte javí
ako účelové, zamerané na využitie inštitútu slúžiacemu ochrane reálne poškodeného spotrebiteľa
na svoje majetkové obohatenie sa. Pri priznaní takto umelo navýšeného primeraného finančného

zadosťučinenia (s tendenciou žalovať čo možno najviac neprijateľných zmluvných podmienok), by
sa z poskytovania úverov stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov, ktorým by sa ešte aj platilo za
poskytnutie úveru. Naviac žalobca nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia riadne nezdôvodnil
(odôvodnenie je všeobecného charakteru, ktoré sa dá teoreticky použiť na akéhokoľvek spotrebiteľa
domáhajúceho sa svojim práv), žalobca sa nevyjadril, aká ujma mu vznikla, okrem uvedenia sumy v

podstate neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých by súd mohol objektívne posúdiť ujmu žalobcu.
Aj keby žalobca bol v celom konaní úspešný a bolo by preukázané porušovanie práv spotrebiteľa
žalovaným, to ešte automaticky neznamená priznávanie finančného zadosťučinenia. Žalovanému
nie je zrejmé k akému poškodeniu práv spotrebiteľa dochádza v prípadoch, kedy súd by hodnotil
neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré neboli voči spotrebiteľovi nikdy aplikované. Predstavuje

to pre spotrebiteľa výlučne výhodu v súvislosti s možnosťou domáhať sa primeraného finančného
zadosťučinenia. V tomto momente však je potrebný zásah súdu a aplikácia kritéria primeranosti,
ktoré vo svojich praktických dôsledkoch znamená, že bude vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil výšku finančného zadosťučinenia. Priznaná
výška finančného zadosťučinenia nemôže byť ponechaná na subjektívnu predstavu spotrebiteľa, ale

musí byť výsledkom objektívnych parametrov majúcich význam pre záver o primeranosti relutárnej
satisfakcie. Žalovaný má za to, že prvostupňový súd v danom prípade nesprávne a nedostatočne
posúdil okruh okolností predmetnej úverovej zmluvy v kontexte žalovaných neprijateľných zmluvných
podmienok a ich údajného dopadu na žalobcu, ktoré začal pociťovať deväť rokov od realizácie poslednej
úhrady. V konaní je nevyhnutným skúmať najmä hľadisko primeranosti uplatneného nároku a žalobca

doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom pociťoval porušenie svojich práv, aké to malo pre
neho dôsledky, v čom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia.
Preto vyplatenie priznanej sumy 500 eur považuje odvolateľ za nedôvodné, nepreukázané a v rozpore
s cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným finančným zadosťučinením sledoval. Žalovaný počas
celého trvania úverového zmluvného vzťahu od žalobcu požadoval len plnenie zmluvných povinností, ku

ktorým sa slobodne a vážne zaviazal pri podpise zmluvy a žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku voči
nemu neaplikoval. Takéto konanie jednoznačne nemožno vyhodnotiť ako porušenie práv a povinností
žalobcu zo strany žalovaného, ktoré by zakladalo nárok na vyplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia osobitne v horibilnej výške požadovanej žalobcom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/36/2020, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.

zn. 19CoCsp/33/2021 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoCsp/8/2022.

9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného uvádzanou v
odvolaní a má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Skutočnosť, že právne
závery učinené v rozhodnutí súdu nekorešpondujú predstavám žalovaného, ešte sama o sebe nemôže

založiť jeho arbitrárnosť. Výsledky a závery vyplývajúce zo základného konania preukazovali, že
žalobkyňa bola v základnom konaní plne úspešná. Primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500
eur je primerané aj s ohľadom na výšku sankcií (pokút až do výšky 50.000 eur), ktoré podľa z.
č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa alebo z. č.747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom je oprávnená dodávateľovi uložiť Slovenská obchodná
inšpekcia alebo Národná banka Slovenska. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/46/2024, ktorý priznal sumu 150 eur za každú judikovanú neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Ďalej poukázala na rozhodnutia, v ktorých súdy priznali až 300 eur za každú
neprijateľnú zmluvnú podmienku; ide o rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 24Csp/101/2023, ktorý
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9CoCsp/22/2024, rozsudok Okresného
súdu Bardejov sp. zn. SK-2Csp/26/2023, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 13CoCsp/28/2024. navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť a priznať

žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Žalovaný vo svojej replike zo dňa 02.06.2025 uviedol, že žalobkyňa nepreukázala ani nedokázala v
čom pociťovala poškodenie svojich práv v základnom konaní. V prejednávanom prípade jednoznačne
absentuje preukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Žalovaný v rámci predmetu
podnikania poskytol žalobcovi úver, za ktorý požadoval na základe úverovej zmluvy zaplatiť úroky. Aký

by malo zmysel, aby žalovaný úmyselne nedodržal všetky zákonné náležitosti, za ktoré by bol následne
sankcionovaný výlučne on sám a nie žalobca ako klient. Poukázal na rozsiahlu judikatúru, kedy súdy
uplatniac voľnú úvahu pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia priznávajú sumy vo
výške100eur,resp.vovýškenepresahujúcej300eur.PoukázalanarozsudokKrajskéhosúduvPrešove
sp. zn. 17CoCsp/32/2020, sp. zn. 9CoCsp/60/2022, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/21/2023.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a
contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v

Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na

ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane

rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.15. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane

spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských

práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

18. Žalobkyňa si uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu porušenia jej práv ako
spotrebiteľky a povinnosti žalovaného ako veriteľa v súvislosti so záväzkom zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Svoj nárok založila na právoplatnom rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/147/2024
zo dňa 13.12.2024, v ktorom konaní súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu spotrebiteľských práv
zmluvou uzatvorenou medzi stranami sporu č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.09.2009 (č. l. 4 - 11 spisu).

19. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si voči
žalovanému ako dodávateľovi v konaní 11Csp/147/2024 (ďalej aj v základnom konaní) úspešne
uplatnila porušenie svojich spotrebiteľských práv, čím bola splnená hypotéza vyššie citovanej právnej
normy. Nemožno mať pochybnosti o tom, že v súdenej veci bolo preukázané splnenie všetkých

zákonných podmienok v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Tvrdenie o úspechu
v základnom konaní bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.12.2024 č. k.
11Csp/147/2024-64, právoplatný 03.01.2025, v ktorom bola žalobkyňa voči žalovanému úspešná o
určenie k ôsmym v základnom konaní judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam.

20. Podľa rozhodnutia NS SR, sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30.06.2022: „Pre priznanie práva na
zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle
§ 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom
primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na

okolnosti každého jednotlivého prípadu“.

21. Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa spočíva teda
na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti
porušenia práv, povinností, z okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých

došlo k porušeniu práv, povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na
finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade
musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Základom pre určenie
sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu určí na základe vlastnej úvahy. Je
teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa

k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

22. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k
porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušeniapráv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové
okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

23. Za stavu, kedy rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.12.2024 sp. zn. 11Csp/147/2024 došlo
k vyhoveniu žaloby žalobkyne v celom rozsahu v dôsledku prijatých záverov, že zmluvné podmienky
uvedené v bodoch I. až VIII. rozsudku sú neprijateľné, sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie,
že v tejto veci základ nároku je daný. Bol preto naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia
práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné

zadosťučinenie.

24. Z hľadiska výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia musí odôvodnenie priznanej
výšky byť presvedčivé. Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa spočíva vo voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť ale svojvoľná. Pri stanovení výšky
treba vychádzať zo závažnosti porušených práv a povinností z okolností tak na strane žalobcu,

ako aj žalovaného, okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu
jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho
prostriedku ochrany. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto
sumu určí na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje

všetky skutočnosti, čo viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia.

25. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k
porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia

práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové
okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

26. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd tieto sumy
určí na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje

všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Tak to bolo aj v prejednávanej veci, kedy súd prvej inštancie správne považoval za
adekvátnu a primeranú výšku finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur za neprijateľné zmluvné
podmienky uvedené v základnom konaní v bodoch I. až VIII. rozsudku, keď za neprijateľné zmluvné
podmienky uvedené v bodoch III., IV., V., VI., VII. a VIII. súd priznal ako primerané finančné

zadosťučinenie sumu 6 x 50 eur, nakoľko tieto zmluvné podmienky týkajúce sa predĺženia premlčacej
lehoty (III.) použitia Obchodného zákonníka pre vzťah z vernostného identifikačného čísla (IV.),
porušenia povinnosti nahlásenia zmeny údajov sankcionovaného zmluvnou pokutou 16,60 eura (V.),
zmluvnej pokuty 8 % z čiastky splátky, ktorou sa dlžník dostal do omeškania (VI.), poplatku za upomienku
4 eur, resp. 12 eur (VII.) a zmluvnej pokuty 5 % pri omeškaní so splátkou úveru viac ako šesť mesiacov

(VIII.), považoval z hľadiska možnosti „ich ublíženia“ spotrebiteľovi za závažné, vyžadujúce odškodnenie
po 50 eur za každú vyššie uvedenú zmluvnú podmienku.

27. Za zmluvné podmienky uvedené v bodoch I. rozsudku - možnosť považovať splátku za nezaplatenú
pre uvedenie nesprávneho variabilného symbolu (a pristúpiť napr. k účtovaniu zmluvných pokút, úrokov

z omeškania a pod.) a II. rozsudku - dohoda o zrážkach zo mzdy umožňujúca siahnuť na mzdu dlžníka
bez súdnej kontroly, správne priznal súd ako primerané finančné zadosťučinenie za každú z vyššie
uvedených zmluvných podmienok sumu 200 eur (2 x po 100 eur).

28. Je zrejmé, že žalobkyňa s prihliadnutím na postoj žalovaného v predmetnej veci, v ktorom žalovaný

spochybňoval dôvodnosť podanej žaloby, bola dlhodobo nedôvodne vystavená stavu právnej neistoty a
ešte stále je až do právoplatného skončenia uvedeného konania.

29. V dôsledku konania žalovaného bola žalobkyňa nielenže vystavená bezprostredne hroziacej
majetkovej ujmy, nad rámec uvedeného bola nútená chrániť svoje práva súdnou cestou. Súdne konania

sústresujúcimzážitkomvyplývajúcimzobávzvýsledkusporu,čimožnostivznikuďalšejmajetkovejujmy
v podobe náhrady trov konania protistrane v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa
nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá jej vznikla, nakoľko zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo
na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Žalobkyňa sa vtomto prípade úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
priznanie finančného zadosťučinenia s cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem
iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od recidívy a na upustenie

od porušovania spotrebiteľských práv.

30. Odvolací súd konštatuje, že za daného stavu vzhľadom na vyššie uvedené, keď došlo k porušeniu
spotrebiteľských práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla
na všeobecnom súde v základnom konaní, sa priznanie finančného zadosťučinenia javí ako dôvodné.

Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia odvolací súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu
porušenia práv žalobkyne (určenie ôsmych neprijateľných zmluvných podmienok) je suma 500 eur, tak
ako ju ustálil súd prvej inštancie, dostatočná a vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľke neprestavuje
nepodstatné a neprimerané obohacovanie sa.

31. Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol aj o trovách konania, keď výrok o trovách konania aj

správne odôvodnil v bodoch 14, 14.1 odôvodnenia rozsudku. Na uvedené odôvodnenie odvolací súd
v celom rozsahu odkazuje.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny v napadnutých výrokoch I. a III. potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).