Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723010650
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7723010650.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského. a sudcov
JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Miroslava Majerníka na verejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 23. septembra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. B., pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. c) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Michalovce zo dňa 04.03.2025 sp. zn. 3T/108/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom zo dňa 04. marca 2025 sp. zn. 3T/108/2023 obžalovaného A. B. B.,
nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom C. XX, starosta obce, uznal vinným zo skutku právne kvalifikovaného
ako zločin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods.

4 písm. b/Tr. zák. účinného od 6.8.2024, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

ako osoba, ktorá v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov nemala povolenie na zaobchádzanie s omamnými
a psychotropnými látkami od presne nezistenej doby, najneskôr však do vykonania domovej prehliadky
v intenciách ustanovenia § 100 Trestného poriadku a § 101 Trestného poriadku, realizovanej dňa

27.10.2022 na základe písomného príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Michalovce,
sp. zn. 8Tp/52/2022-2-V-OS MI, v priestoroch rodinného domu so súpisným číslom XX D. C. C., okres
Sobrance a prislúchajúcich priestoroch, nachádzajúcich sa na pozemku s parcelným číslom 253/1,
okres E., obec C., katastrálne územie C., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, prechovával, či už
v nehnuteľnosti, ako aj u seba bielu kryštalickú látku, pričom skúmaním zaistenej bielej kryštalickej
látky (predmet č. 3 - plastové vrecko s tlakovým uzáverom) bola chemickou analýzou materiálu z

plastovéhovreckaohmotnosti0,20g(200mg)zistenáprítomnosťmetamfetamínu,metylsulfonylmetánu
(MSM) a izopropylbenzylamínu (IPBA), v ktorom bol zistený priemerný 14,4 % obsah metamfetamínu,
obsahujúci 29 mg absolútneho metamfetamínu, čím toto množstvo zodpovedá najmenej 1 bežnej
jednotlivej dávke drogy v zmysle vypracovaného znaleckého posudku, každá s obsahom minimálne 10
mg absolútneho metamfetamínu, schopných ovplyvniť psychiku užívateľa a ktorý je v zmysle uvedeného
zákona zaradený do II. skupiny psychotropných látok, ďalej skúmaním predmetu č. 5 (plastové vrecko s

tlakovýmuzáveromsobsahomkryštalickéhomateriálu)bolachemickouanalýzoumateriáluzplastového
vrecka o hmotnosti 4,95 g (4950 mg) zistená prítomnosť metamfetamínu, metylsulfonylmetánu (MSM) a
izopropylbenzylamínu (IPBA), v ktorom bol zistený priemerný 39,3 % obsah metamfetamínu, obsahujúci
1945 mg absolútneho metamfetamínu, čím toto množstvo zodpovedá najmenej 49 bežným jednotlivým
dávkam drogy v zmysle vypracovaného znaleckého posudku, každá s obsahom minimálne 10 mg
absolútneho metamfetamínu, schopných ovplyvniť psychiku užívateľa a ktorý je v zmysle uvedeného

zákona zaradený do II. skupiny psychotropných látok, teda z ktorého množstva materiálu o hmotnosti
5,15 g (5150 mg) by bolo možné pripraviť podľa hmotnostného kritéria (0,1g) celkovo 51 bežnýchjednotlivých dávok drogy, ktoré sú spôsobilé pri aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, ktoré si
opakovane kupoval od presne nezisteného času, najmenej však po obdobie jedného kalendárneho roka
od teraz už odsúdeného F. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E., H. XXX/XX a ktorý je v zmysle uvedeného

zákona zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Za to ho súd odsúdil podľa § 171 ods. 4 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, za použitia § 36 písm. j/Tr. zák.
účinného od 6.8.2024, k trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Tr. zák. účinného od 6.8.2024, § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, súd
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/Tr. zák. účinného od 6.8.2024 súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia
vecí a to:

- 2 ks plastová fľaša,
- 1 ks kovová fajka o dĺžke 8 cm,
- 1 ks mikrováha striebornej farby.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, obžalovaný podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch
odvolania uviedol, že odvolanie podáva proti rozsudku ako celku, teda aj proti výroku o vine a proti
výroku o treste.

Obhajoba opätovne poukazuje na nezhojiteľnú nezákonnosť celého trestného stíhania ako takého.
Nezákonnosť trestného stíhania klienta je v zmysle teórie plodov z otráveného stromu následkom
nezákonnosti príkazom sudcu pre prípravné konanie OS Michalovce sp. zn. 8Tp/52/2022-2-V-OS MI zo
dňa 25.10.2022 na vykonanie domovej prehliadky podľa § 100 ods. Tr. poriadku v rodinnom dome so

súpisným číslom XX D. C. C., okres Sobrance. Nezákonnosť tohto príkazu je zapríčinená absenciou
opisu vecí, ktoré sa mali touto domovou prehliadkou zaistiť vo výroku príkazu, čo je v zmysle § 100 ods.
1 Tr. poriadku podstatnou náležitosťou tohto príkazu.

Podľa § 100 ods. 1 Tr. poriadku, nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred

začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného predsedu senátu a v prípravnom
konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie, v ktorého obvode sa má prehliadka vykonať. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný
písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedie opis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri

domovej prehliadke, ak je známa. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to
nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.

Súd napádaným rozsudkom na strane 10 citoval ust. § 100 ods. 1 Tr. por. pričom zvýraznil slovné
spojenie „ak je známa“, avšak hneď v ďalšom odseku súd uvádza „... Je teda zrejmé, že v rámci

uvedeného príkazu sudca pre prípravné konanie stručne uviedol dôvody pre ktoré rozhodol o vydaní
príkazu na vykonanie domovej prehliadky u obvineného A. B. B. a jeho rodinnom dome, ako aj stručne
popísalveci,ktorésamôžuvrámcidomovejprehliadkyvrodinnomdomenachádzať,pričomsúddôležité
pre trestné konanie.“

Z uvedeného je zrejmé, že súdu BOLI ZNÁME veci, ktoré sa majú zaistiť pri domovej prehliadke avšak
sudca pre prípravné konanie ich aj napriek tomu neuviedol vo výrokovej časti príkazu. Navyše takáto
obhajoba súdu vo vzťahu k predmetnému príkazu je absolútne absurdná a v rozpore so zákonom.
Obhajoba poukazuje na tú skutočnosť, že pripustením takéhoto výkladu by súd mohol napríklad zhojiť
absenciu skutkovej vety v rozsudku jeho odôvodnením, čo je absolútne neprípustné a nezákonné

rovnako ako samotný príkaz k vykonaniu domovej prehliadky.

Obhajoba opakovane poukazuje na to, že absenciou definovania veci, ktorá sa má prehliadkou zaistiť
dochádza k tomu, že takýto príkaz je koncipovaný veľmi všeobecne až nekonečne. Zákonný vstupdo obydlia je azda najinvazívnejším úkonom orgánu verejnej moci do sféry, resp. práva na súkromie
a nedotknuteľnosť obydlia. Nielen zákonodarca ale aj nadnárodné právne a súdne autority v rámci
svojej bohatej publikačnej resp., rozhodovacej činnosti definujú úkon vstupu do obydlia proti vôli osoby

v trestnom konaní ako úkon, ktorý má byť vykonaný iba v nevyhnutnom prípade, ak vec alebo osobu
nie je možné zaistiť inak. Z toho vyplýva, že aj nevyhnutný dôvod (definovanie a opis veci, ktorá sa má
zaistiť) takéhoto vstupu do obydlia musí byť uvedený konkrétne (čo sa hľadá, čo je potrebné zaistiť),
dokoncavprípadepotrebyzaisťovaniavecí,ktorésúidentifikovanéindividuálne(napr.výrobnýmčíslom)
sa požaduje, aby vo výroku príkazu bola takáto individualizovaná vec (ak je známa) aj konkretizovaná. V

žiadnom prípade v právnom štáte nemôžu orgány verejnej moci, v tomto prípade orgán činný v trestnom
konaní, vstupovať do obydlia občana z dôvodov ničím neohraničených ako v prípade vykonania domovej
prehliadky u klienta. Máme za to, že takýmto postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo
dňa 27.10.2022 vykonaním prehliadky k porušeniu ústavných práv klienta (súkromie; nedotknuteľnosť
obydlia; stíhanie len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom) a pri vykonaní tejto nezákonnej
domovej prehliadky došlo k zaisteniu 51 bežných dávok drogy, na ktorých údajnom prechovávaní

klientom, je založené jeho trestné stíhanie a dokonca aj neprávoplatné odsúdenie.

V danom prípade sa jednalo o tzv. „lovenie dôkazov“, ktoré nepripúšťa Európsky dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a samozrejme na to nadväzujúca judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva. Zároveň si pri tomto bode dovoľujem na podporu svojich tvrdení poukázať na: Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/455/2022 zo dňa 08.12.2022 ktorým sa Ústavný súd SR vyjadril k
podobnému prípadu, kde bol takisto veľmi všeobecne, bez špecifikácie vecí ktoré majú byť pri domovej
prehliadke zaistené, takto:

„Týmto vymedzením okresný súd vytvoril pre orgány činné v trestnom konaní podklad pre lovenie

akýchkoľvek dôkazov (fishing expedition), pretože vykonávateľ príkazu môže hľadať a odňať akúkoľvek
vec, ktorá sa mu hodí podľa jeho vlastného uváženia bez akýchkoľvek limitov, ktoré mali byť určené
v príkaze.“ Ústavný súd v tomto prípade konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na
nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 12 ods. 1 a 2 Listiny
základných práv a slobôd a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z uvedeného dôvodu obhajoba počas priebehu konania aj na hlavnom pojednávaní poukazovala na
absenciu aspoň všeobecného opisu vecí ktoré majú byť pri domovej prehliadke zaistené vo výroku
príkazu a teda aj na skutočnosť, že predmetný príkaz je v rozpore s ustanovením § 100 Tr. poriadku.

Obhajoba z uvedených dôvodov navrhovala s poukazom na negatívne fenomény ako „lovenie dôkazov“
ale aj v zmysle „teórie plodov z otráveného stromu“, aby súd po skončení dokazovania neprihliadal na
všetky dôkazy zaistené, resp. vykonané od vydania príkazu sudcu pre prípravné konanie OS Michalovce
sp.zn.8Tp/52/2022-2-V-OSMIzodňa25.10.2022navykonaniedomovejprehliadkypodľa§100ods.Tr.
poriadku v rodinnom dome so súpisným číslom XX D. C. C., okres Sobrance. Okresný súd však tomuto

návrhu nevyhovel, čím ďalej pokračoval v nezákonnom trestnom konaní vedenom voči môjmu klientovi,
čo malo za následok aj vydanie nezákonného rozhodnutia, ktorým bol klient neprávoplatne odsúdený.

Obhajoba opakovane poukazuje na skutočnosť, že nezákonnosť vykonanej domovej prehliadky
spôsobuje jej nepoužiteľnosť ako dôkazu v trestnom konaní a navyše takáto vada je v štádiu súdneho

konania nezhojiteľnou vadou konania a preto by mal byť klient oslobodený spod obžaloby. Tento názor
zastávame aj napriek prvotnému priznaniu klienta k spáchaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu
avšak v zmysle rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky nie je možné považovať priznanie za
„absolútnydôkaz“.Priznaniumusízodpovedaťajcelková(zákonná)dôkaznásituácia,ktorávšakvtomto
prípade s ohľadom na nezákonnosť trestného stíhania úplne absentuje.

Z vyššie uvedených dôvodov, podal odvolanie aj voči výroku o vine a zároveň aj voči výroku o treste.

Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd, Krajský súd v Košiciach, odvolaniu obhajcu
vyhovel a rozsudok Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 04.03.2025 pod sp. zn. 3T/108/2023 podľa

§ 322 ods. 3 Tr. poriadku zrušil a vo veci sám rozhodol, a to oslobodením obžalovaného spod obžaloby
prokurátora podľa § 285 a/ a c/ Tr. poriadku.Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Ako to krajský súd z predloženého spisového materiálu zistil, v predmetnej trestnej veci už konal,
keď uznesením sp. zn. 8To 51/2024 zo dňa 04.11.2024, zrušil napadnutý rozsudok iba v vzťahu
k obžalovanému A. B. v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. V rámci odôvodnenia zrušujúceho uznesenia poukázal na skutočnosť,

že medzičasom po rozhodnutí I. stupňového súdu nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č.
40/2024 Z.z., ktorou došlo k úprave ustanovenia § 135c až 135f, kde je upravené množstvo omamných
a psychotropných látok, rastlín a húb, obsahujúcich omamné alebo psychotropné látky, v dôsledku čoho
došlo aj k zmene ustanovení § 171 až 173a/ Tr. zák. Vzhľadom na uvedené tak dal do pozornosti, že
u obžalovaného prichádza do úvahy použitie priaznivejších účinkov novelizovaného Trestného zákona,
teda zmena právne kvalifikácie a následne aj zmena pri ukladaní trestu.

Po zrušení a vrátení veci súd I. stupeň opätovne rozhodol na hlavnom pojednávaní rozsudkom, ktorý
je predmetom tohto konania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a zároveň v ich vzájomnom súhrnne
dospel k správnemu a zákonnému záveru, že obžalovaný A. B. repka svojim konaním spáchal zločin
neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 1071 ods. 2, ods. 4 písm.

b/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 vo väčšom množstve v zmysle ustanovenia § 135d písm. b/ Tr. zák.
účinného od 06.08.2024.

V rámci hodnotenia vykonaných dôkazov poukázal okresný súd aj na výpovede samotného
obžalovaného, ktorý sa v prípravnom konaní k trestnej činnosti v celom rozsahu priznal a popísal

okolnosti jej spáchania a až vo svojej poslednej výpovedi dňa 11.08.2023 využil svoje právo a odmietol
vypovedať s tým, že sa necíti byť vinným. Ako to v súlade s vykonaným dokazovaním ďalej okresný súd
uviedol, obžalovaného usvedčuje aj výpoveď spoluobžalovaného A. F. z prípravného konania, v rámci
ktorej sa tento sám priznal k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti a zároveň z jej spáchania usvedčil aj
obžalovaného A. B. B.. V rámci hodnotenia dôkazov obžalovaného Repku usvedčujú aj ďalšie listinné

dôkazy a to zápisnice o vykonaní domovej prehliadky v rodinnom dome v Obci C. XX a priestorov
k nemu patriacim, z ktorých je zrejmé, že v uvedenom rodinnom dome boli zaistené vecné dôkazy, ktoré
boli následne podrobené znaleckému skúmaniu s výsledkom, ktorý vyplýva zo skutku napadnutého
rozsudku.

V rámci hodnotenia dôkazov sa súd I. stupňa dôsledne zaoberal a vysporiadal aj s obhajobou
obžalovaného, ktorý už v rámci konania na súde I. stupňa namietal zákonnosť vykonaných dôkazov
vzhľadom na nezákonné vykonanie domovej prehliadky v jeho rodinnom dome a k priestorom k nemu
patriacim, keďže v rámci vydaného príkazu na vykonanie domovej prehliadky podľa názoru obhajoby
absentoval opis veci, ktoré majú byť pri domovej prehliadke zaistené, pričom ide o obligatórnu súčasť

príkazu v zmysle ustanovenia § 100 Tr. por.

Uvedenú námietku, ktorá tvorí aj podstatu odvolacích dôvodov vyhodnotil súd I. stupňa správne ako
nedôvodnú, nakoľko k vykonaniu domovej prehliadke ako aj k vydaniu príkazu na jej vykonanie došlo
v súlade so zákonom. V tejto súvislosti súd I. stupňa podrobne poukázal tak na návrh na vydanie príkazu

nadomovúprehliadkuč.IPO-V-3/2022/8807-147zodňa25.10.2022anajehoobsah,akoajnasamotný
príkaz k vykonaniu domovej prehliadky sp. zn. 8Tp/52/2022-2-V-OSMI zo dňa 25.10.2022, týkajúci sa
vykonania domovej prehliadky v obci C. XX, ktorého spoluvlastníkmi súd A. B. B. a A. I. B., ktorý aj podľa
názoru krajského súdu obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti príkazu podľa § 181 ods. 1 Tr.
por., preskúmateľný výrok a odôvodnenie v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Tr. por. a § 181 ods.

2 Tr. por. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na podrobné odôvodnenie súdu I. stupňa, s ktorým
sa v celom rozsahu stotožňuje.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu sa krajský súd stotožnil s názorom
okresného súdu, že v danom prípade sudca pre prípravné konanie v čase rozhodovania o návrhu

na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky nedisponoval presným a jednoznačným opisom
veci, ktorá sa mala pri domovej prehliadke zaistiť a preto ho zrejmé neuviedol priamo vo výrokovej
časti príkazu, avšak ako je to zo samotného príkazu zrejmé, v jeho odôvodnení vo všeobecnosti takéto
hľadané veci opísal ako omamné a psychotropné látky a ďalšie veci súvisiace s predmetnou drogovoutrestnou činnosťou. V rámci uvedeného príkazu tak sudca pre prípravné konanie preskúmateľne uviedol
dôvody, pre ktoré rozhodol o vydaní príkazu a stručne popísal veci, ktoré sa môžu v rámci domovej
prehliadky v rodinnom dome nachádzať, pričom sú dôležité pre trestné konanie. Príkazu a jeho

odôvodneniu tak nezodpovedá argumentácia obhajoby v tom smere, aby vymedzením okresný súd
vytvoril OČTK podklad pre „lovenie akýchkoľvek dôkazov“.

V tomto smere považuje krajský súd za potrebné poukázať na aktuálne uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. IÚS 75/2025 zo dňa 06.02.2025, ktoré sa zaoberá otázkou zákonnosti príkazu na domovú

prehliadku na základe ťažiskovej argumentácie sťažovateľa, že vo výroku napadnutého uznesenia nie
sú špecifikované veci, ktoré sa majú pri domovej prehliadke zaistiť.

Ústavný súd v citovanom uznesení vo vzťahu k namietanej právnej otázke konštatuje, že pokiaľ
sťažovatelia v ústavnej sťažnosti spochybňujú zákonnosť napadnutého príkazu tým, že veci, ktoré sa
mali pri domovej prehliadke zaistiť a orgán, ktorý ju mal vykonať, sú v napadnutom príkaze uvedené iba

v rámci jeho odôvodnenia a nie priamo vo výroku, tak aj ak by tejto námietke sťažovateľov, týkajúcej
sa zákonnosti bolo možné prisvedčiť, možno ju s ohľadom na jej potenciálny ústavnoprávny rozmer
zároveň označiť za výslovne formálnu námietku, ktorá z materiálneho hľadiska nemá na zásah do práv
sťažovateľov ( predovšetkým ich práva na ochranu obydlia a súkromia ) rozhodujúci význam.

Ako to ďalej Ústavný súd SR konštatuje, rozhodujúcou skutočnosťou z pohľadu ochrany základných
práv sťažovateľov podľa ústavy a ich práv podľa dohovoru je to, že samotný napadnutý príkaz obsahuje
všetky zákonom predpokladané náležitosti a zároveň, že okresný súd primeraným spôsobom odôvodnil
nevyhnutnosť zásahu do základných práv sťažovateľov.

Aplikujúc citovaný názor ústavného súdu v takmer totožnej veci tak nemal ani krajský súd žiadne
pochybnosti o zákonnosti namietaného príkazu na domovú prehliadku v predmetnej trestnej veci.
Navyše je zo spisového materiálu zrejmé, že nič nenasvedčuje tomu, aby sa pri výkone domovej
prehliadky nerešpektoval rozsah a obsah napadnutého príkazu, teda predovšetkým to, kto má domovú
prehliadku vykonať a v akom rozsahu. Práve naopak so záverov vykonaného dokazovania vyplýva, že

vyšetrovateľ vykonávajúci domovú prehliadku nezaistil pri predmetnej domovej prehliadke inú ( ďalšiu
vec), ktorá mohla mať význam, pre trestné konanie, avšak v napadnutom príkaze nebola uvedená.

Z uvedených dôvodov preto vo vzťahu k otázke viny nemal krajský súd žiadne pochybnosti a so závermi
súdu I. stupňa sa v celom rozsahu stotožňuje.

Stručne, ale jasne a zákonne, v súlade s vyjadreným názorom krajského súdu v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení sa okresný súd vysporiadal aj so všetkými skutočnosťami, majúcimi význam pre
určenie druhu trestu a jeho výmery a takto uložený trest vo výmere 24 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov, vrátane uloženia trestu prepadnutia veci považuje

krajský súd za trest spĺňajúci všetky kritéria z hľadiska tak individuálnej ako aj generálnej prevencie so
zohľadnením osoby obžalovaného a jeho predchádzajúceho života.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.