Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124200118
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124200118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcov: v 1. rade: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., v 2. rade: F. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX
XX E., obaja právne zastúpení: Mgr. Peter Troščák, advokát so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, 110 00 Praha, Česká

republika, IČO: 45 272 956, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom Generali Poisťovňa,
pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská
časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, právne zastúpenému: SD LEGAL, s.r.o. so sídlom Žriedlová 3, 040
01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 717 395, o zaplatenie 6.712 EUR s príslušenstvom, o
odvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovč.k.7C/1/2024–113zodňa30.9.2024takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.

II. P r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Výrokom I. napadnutého rozsudku Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie, zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 6.712 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne
od 11.10.2022 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. priznal
žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 2, § 788 ods. 1 a 3, § 790, §
792a ods. 2, § 797 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, ust. § 3 ods. 1, § 14 ods.
2, § 16 ods. 1 až 3, § 17 zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu,
niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu (ďalej len „zákon č. 170/2018 Z.z.“).
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali
zaplatenia sumy 6.712 EUR s príslušenstvom (úrokom z omeškania) z titulu vyplatenia poistného
plnenia na základe cestovného poistenia. Žalobcovia dňa 29.07.2022 uzatvorili so žalovaným zmluvu

o zájazde spolu s cestovným poistením, ktorého súčasťou bolo aj storno zájazdu. Pred zájazdom
bolo u žalobkyne v 2. rade zistené ochorenie Covid-19, v dôsledku čoho žalobcovia stornovali zájazd
auplatnilisiužalovanéhopoistnéplnenie.Žalovanýimpoistnéplnenieneposkytolspoukazomnaznenie
verejného prísľubu, ktorý v prípade preukázania ochorenia Covid-19 vyžaduje predloženie pozitívneho
PCR testu.
Súčasťou zmluvy mali byť aj Všeobecné poistné podmienky cestovného poistenia ECP VPP 2019

účinné od 17.05.2021 (ďalej len „VPP“), v zmysle ktorých klient svojím podpisom potvrdzuje, že mu boli
odovzdané a prevzal ECP VPP 2019 a súhlasí s nimi. V zmysle VPP sa poistná ochrana nevzťahuje
na škodové udalosti, ktoré vznikli v súvislosti s epidémiou alebo pandémiou. Žalovaný sa verejnýmprísľubom účinným od 20.12.2021 zaviazal, že poskytne rozšírenie nad rámec ustanovení poistných
podmienok a zmluvných dojednaní, v prípade covidu, ak sa preukáže a potvrdí pozitívny výsledok PCR
testu s dátumom nie starším ako 14 dní pred plánovaným nastúpením cesty.

Žalobcovia tvrdili, že VPP, ani informačný dokument o poistnom produkte im nikdy neboli zo strany
žalovaného poskytnuté a o potrebe predloženia PCR testu neboli upovedomení, a to ani v rámci
komunikácie so žalovaným a poisťovňou ohľadom riešenia poistnej udalosti.
Súd prvej inštancie včlenenie vyhlásenia klienta o odovzdaní a oboznámení s VOP do samotnej zmluvy
o zájazde zo dňa 29.07.2022, vyhodnotil ako nekalú a klamlivú obchodnú praktiku a zároveň neprijateľnú

zmluvnú podmienku, ktorá má za následok, že sa na spotrebiteľa de facto prenáša dôkazné bremeno
v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami, čo má pre spotrebiteľa neprijateľný
účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a iných štátnych orgánoch.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa v 2. rade splnila všetky
povinnosti, ktoré jej v súvislosti s jej ochorením a potrebou zrušenia zájazdu vznikli. Oznámila vznik
poistnej udalosti, tak cestovnej kancelárii, ako aj poisťovateľovi. Oznámila dôvod storna zájazdu, priložila

potvrdenie o rezervácii a doklad o poistení, zároveň predložila lekársku správu, ako aj doklad o svojej
pracovnej neschopnosti a bola ochotná poskytnúť v zmysle predloženej mailovej komunikácie aj ďalšie
doklady, resp. súčinnosť.
Výluka z poistenia v zmysle článku 5, bod 1.19. VPP podľa názoru súdu prvej inštancie pripúšťa
rôzny výklad, je nepresná, nie sú tam presne špecifikované a uvedené ochorenia, ktoré poisťovateľ pod

epidémiou a pandémiou rozumie.
K verejnému prísľubu súd uviedol, že ak chcel žalovaný vyjednať jednotlivé podmienky s konkrétnym
spotrebiteľom v rámci poistného vzťahu, bolo potrebné to urobiť v individuálnej poistnej zmluve.
Z uvedených dôvodov vznikol žalobcom nárok na vyplatenie storna zájazdu v sume, ktorá vyplýva z
odstúpenia od zmluvy vo výške 6.712 EUR.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom 1. a 2.
rade priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške týchto trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný v odvolaní trval na tom, že neoddeliteľnou súčasťou
poistnej zmluvy boli aj VPP, ktoré boli žalobcom odovzdané pri podpise zmluvy o zájazde spolu s
informačným dokumentom o poistnom produkte, čo žalobcovia potvrdili svojím podpisom na zmluve o
zájazde. Jednostranné vyhlásenie žalobcov, že prevzali predmetné dokumenty nie je žiadnou zmluvnou
podmienkou resp. zmluvným dojednaním, na ktorom by participovali obe zmluvné strany, ale jedná sa

výsostne o slobodný prejav vôle žalobcov. Pokiaľ žalobcovia trvajú na tvojej argumentácii, že im neboli
odovzdané VPP, potom týmto spochybňujú aj platnosť poistnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti, nakoľko
práva a povinnosti účastníkov poistnej zmluvy uvádzajú práve príslušné poistné podmienky, a preto
sa v tomto prípade jedná o absolútne neplatný právny úkon ex tunc podľa § 37 ods. 1 OZ. V takomto
prípade medzi žalobcami a žalovaný nevznikol poistný vzťah a tým pádom nevznikla žalovanému

ani povinnosť poskytnúť poistné plnenie. Poukázal na to, že poistná ochrana sa nevzťahovala na
škodové udalosti vzniknuté v súvislosti s epidémiou alebo pandémiou. Verejný prísľub je jednostranným
vyhlásením žalovaného, ktorého účelom bolo okresať negatívne dopady pandémie na spotrebiteľov
v poistných vzťahoch. Na základe týchto skutočností žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že nikdy nedostali žiadne písomné informácie o
cestovnom poistení, resp. akékoľvek iné dokumenty s tým súvisiace, v dôsledku čoho nikdy nemali ani
len vedomosť o existencii nejakého verejného prísľubu, ktorý by podmieňoval preukázanie ochorenia
COVID-19 prostredníctvom pozitívneho PCR testu, a to ani po tom, čo bolo oznámené storno zájazdu

a nahlásená poistná udalosť (z opisu ktorej vyplývalo ochorenie na COVID-19). Ohľadom tvrdenia
žalovaného o neplatnosti zmluvy uviedli, že ide o novotu v odvolacom konaní.

4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcov zdôraznil, že na prípadnú neplatnosť zmluvy o poistení
poukazoval už v konaní pred súdom prvej inštancie a na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať

ex offo.

5. Žalobcovia v odvolacej duplike uviedli, že námietka žalovaného ohľadom údajnej neplatnosti celej
zmluvy o zájazde nie je v jeho prospech (aj keď nie je daná), pretože v tom prípade by bol nárok žalobcovtaktiež dôvodný s poukazom na bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré by žalovaný musel
vydať. V tejto súvislosti poukázali na to, že právna kvalifikácia je vecou súdu.

6. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(CSP)),popreskúmanínapadnutéhorozsudku,konania,ktorémupredchádzaloaodvolaniažalovaného
podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za konzistentné a logické,
pričomkonštatujesprávnosťodôvodnenia napadnutéhorozhodnutia,naktorévcelomrozsahuodkazuje
a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné (§ 387 ods. 2 CSP):
Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali poistného plnenia od žalovaného, s ktorým dňa 29.7.2022

ako súčasť zmluvy o zájazde uzatvorili aj cestovné poistenie, vrátane poistenia storna zájazdu. Zmluva
o zájazde, ako aj poistná zmluva sú bez pochyby zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko tak cestovná kancelária, ako aj žalovaný ako poistiteľ vystupovali
v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, a žalobcovia pri uzatváraní a plnení zmluvy
nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti. Predmetné zmluvy, ako klasické

spotrebiteľské zmluvy, nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a na žalobcov dopadá právny režim ochrany
spotrebiteľa.Napostaveniežalobcovakospotrebiteľovvtomtoprávnomvzťahunemážiadnyvplyvto,že
žalobcovia sú podnikateľmi, nakoľko tento právny vzťah nijako nesúvisí s predmetom ich podnikateľskej
činnosti.

8. K zmluvnej podmienke spočívajúcej vo vyhlásení žalobcov o tom, že prevzali VPP, oboznámili
sa s nimi a súhlasia s nimi, odvolací súd poukazuje na to, že obdobné zmluvné podmienky bežne
používané inými dodávateľmi už boli viacerými rozhodnutiami posúdené ako neprijateľné, a to práve
z dôvodu prenášania dôkazného bremena na spotrebiteľa (napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 12CoCsp/2/2024 zo dňa 23.05.2024, 20Co/41/2016, 3CoCsp/35/2022, rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 29Csp/33/2020, 19Csp/102/2020, 9Csp/99/2022, rozsudok Okresného súdu Humenné
č.k. 7Csp/23/2022 zo dňa 13.10.2022, rozsudok Okresného súdu Humenné 7Csp/23/2022 – 85 zo
dňa 13.10.2022, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Csp/50/2024 zo dňa 28.10.2024,
rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 21Csp/18/2023 zo dňa 19.7.2023, rozsudok Okresného súdu

Vranov nad Topľou č.k. 11Csp/29/2024 zo dňa 14.10.2024, rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k.
8Csp/39/2022 zo dňa 13.11.2023 a pod.)
Samotné prehlásenie spotrebiteľa zakomponované v texte zmluvy ako štandardná zmluvná podmienka
nepredstavuje dôkaz o tom, že si veriteľ splnil svoju povinnosť. Veriteľ je povinný dôveryhodne
preukázať, že spotrebiteľa oboznámil s uvedenými listinami. Súdny dvor Európskej únie vo veci sp. zn.

C-449/13 Bakkaus, konštatoval, že obozretný dodávateľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a
uchovávania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti poskytnúť vysvetlenie.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zmluva o zájazde č. XXX XXX XXX obsahuje na jej
konci podpisy zmluvných strán, pričom v zmluve sú ešte na dvoch miestach podpisy žalobcov („podpis
cestujúceho“), avšak tieto sa nachádzajú v časti pod textom týkajúcim sa sa súhlasu so spracovaním

osobných údajov a súhlasu so spracovaním osobných údajov na marketingové účely. V časti, kde
sa nachádza text o tom, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj VPP, sa podpis cestujúceho pod
týmto textom už nenachádza. Žalovaný uviedol, že je pre neho nepochopiteľné, ako inak má uniesť
dôkaznébremenoapreukázať,žežalobcoviaprevzalipredmetnédokumenty.Žalovanýsasnažínavodiť
dojem, že okrem sporného vyhlásenia (podpisu zmluvy o zájazde) neexistuje iný spôsob splnenia si jeho

dôkaznej povinnosti. Tu sa žiada uviesť, že žalovaný mohol dokumenty týkajúce sa poistnej zmluvy
zaslať žalobcom elektronickou poštou, prípadne nechať žalobcom poistné podmienky podpísať spolu s
vlastnoručne napísaným vyhlásením, že ich prevzali, a jedno takto podpísané vyhotovenie si ponechaťa jedno im odovzdať a pod., teda nepochybne existujú spôsoby ktorými by dodávateľ nespochybniteľne
preukázal skutočnosť že VPP sa skutočne dostali do dispozičnej sféry spotrebiteľa.
Za nepochopiteľnú považuje odvolací súd námietku žalovaného, že nejde ani tak o dohodu, na ktorej by

participovali obe zmluvné strany, ale o výsostne jednostranné slobodné vyhlásenie žalobcov, od ktorého
vzniku a existencie sa žalovaný v odvolaní v podstate dištancoval. Táto podmienka je súčasťou vopred
pripravenej formulárovej zmluvy, ktorú žalobcovia, pokiaľ chceli zájazd aj poistenie, nemali možnosť
uzavrieť bez toho, aby zároveň podpísali aj uvedené jednostranné vyhlásenie o tom, že súčasťou zmluvy
sú aj VPP.

Nadôvažok, verejným prísľubom došlo de facto k zmene VPP, keď bola stanovená výnimka z výluky
podľa čl. 5 bod 1.19 VPP, a teda tento verejný prísľub možno považovať za súčasť VPP. Preto verejný
prísľub, ako súčasť VPP, mal byť žalobcom rovnako odovzdaný. Na uvedenom nič nemení ani to, že
verejným prísľubom boli rozšírené práva klientov, nakoľko pokiaľ spotrebiteľ nie je o svojich právach
informovaný, nemôže ich kvalifikovane uplatňovať, čím je v konečnom dôsledku znevýhodnený, nakoľko
môže prísť o to, na čo má v zmysle verejného prísľubu právo. Žalovaný však v konaní nepreukázal, aby

žalobcom verejný prísľub odovzdal, resp. aby ich s jeho obsahom a podmienkami oboznámil.

9. K námietke týkajúcej sa absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy odvolací súd konštatuje, že žalobcovia
nikdy nespochybnili uzavretie, ani platnosť poistnej zmluvy. Naopak, na základe poistnej zmluvy
domáhajú poistného plnenia, uhradili poistné v dojednanej výške, čo svedčí o tom, že žalobcovia

považujú uzavretú poistnú zmluvu za platnú a účinnú. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by
žalovaný profitoval z toho, že on sám porušil svoju povinnosť (nepreukázal doručenie VPP a informácie
o poistnom produkte žalobcom), a naopak, žalobcom, ktorí v dobrej viere, uzavreli poistnú zmluvu
a zaplatili poistné, by nemalo byť poskytnuté poistné plnenie.

10. Žalovaný odmietol poskytnúť žalobcom plnenie z dôvodu, že nepredložili ním vyžadovaný podklad
uvedený vo verejnom prísľube, a to PCR test nie starší ako 14 dní. K dokladovacej povinnosti poisteného
(žalobcov) si dovoľuje odvolací súd uviesť, že podstata tejto povinnosti spočíva v tom, že poistený je
povinný poskytnúť poistiteľovi súčinnosť potrebnú k tomu, aby mohol poistiteľ vyšetriť poistnú udalosť.
Za týmto účelom by mal poistiteľ vyžadovať od poisteného tie doklady, na základe ktorých si bude môcť

overiť pravdivosť tvrdení poisteného o vzniku a priebehu poistnej udalosti, resp. jej následkoch, tak,
aby mal dostatočné množstvo informácií na to, aby mohol uzavrieť vyšetrenie poistnej udalosti. Okruh
dokladov, ktoré je poistiteľ oprávnený požadovať, nie je Občianskym zákonníkom žiadnym spôsobom
obmedzený, ale v každom prípade by však doklady mali mať preukázateľnú súvislosť s uzavretým
poistením a mali by smerovať k objasneniu, či je poistiteľ povinný plniť a v akom rozsahu. Poistiteľ musí

byťpripravenýzdôvodniťichpotrebnosť.Akbyvkonkrétnomprípadepodmieňovalukončenievyšetrenia
predložením dokladov, ktoré zjavne nemajú súvislosť s uzavretým poistením alebo nemôžu mať vplyv
na zistenie rozsahu plnenia, mohlo by byť také konanie hodnotené ako výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príp. agresívna obchodná praktika podľa zákona
o ochrane spotrebiteľa (pozri Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,

M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 3035
- 3043: M. Petruľák).
V danej veci, pokiaľ žalovaný, ako poistiteľ, požadoval predloženie PCR testu, možno celkom logicky
predpokladať, že to bolo za účelom preverenia si skutočnej diagnózy poisteného za účelom poskytnutia
poistného plnenia ako výnimky z výluky na základe verejného prísľubu, ktorý sa vzťahoval na

ochorenie COVID 19. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa v 2. rade oznámila poistiteľovi vznik
poistnej udalosti, vypísala hlásenie o poistnej udalosti, kde je uvedená diagnóza U 07.4 (potvrdená
infekcia COVID 19 Ag. testom) s pečiatkou a podpisom ošetrujúceho lekára, predložila storno protokol
s uvedením dôvodu storna, doložila lekársku správu, ako aj doklad o svojej pracovnej neschopnosti a
bola ochotná poskytnúť v zmysle predloženej mailovej komunikácie aj ďalšie doklady, resp. súčinnosť.

Na základe týchto predložených dokladov mal žalovaný v dostatočnom rozsahu preukázaný vznik
ochorenia COVID 19 u žalobkyne v 2. rade. Preto odmietnutie poistného plnenia výlučne z dôvodu
nepredloženia PCR testu za stavu, že ochorenie COVID 19 bolo žalobkyňou v 2. rade preukázané
a zdokladované inými dôkazmi, na základe ktorých mal žalovaný dostatočne overené splnenie
podmienok v zmysle VPP a verejného prísľubu, možno považovať za agresívnu obchodnú praktiku.

11. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v predmetnom konaní bolo preukázané že žalobkyňa v
2. rade, ihneď na druhý deň po zistení ochorenia kontaktovala telefonicky jednak cestovnú kanceláriu,
ako aj infolinku poisťovne (žalovaný tvrdí, že touto nahrávkou nedisponuje a nevie ju predložiť),pričom napriek tomu že žalobkyňa v 2. rade informovala o svojom ochorení, nikto ju neinformoval a
nepoučil o tom, že pre prípad poskytnutia poistného plnenia, podľa podmienok verejného prísľubu, je
potrebné predložiť PCR test. Z výsluchu žalobcov nepochybne vyplynulo, že pracovníčka cestovnej

kancelárie im pri uzatváraní zmluvy o zájazde zároveň ponúkla doplnkovú službu – poistenie, pričom
sa rozprávali o tom, že najvhodnejšie je dojednať najvyššiu formu poistenia, so zahrnutím poistenia
storna zájazdu, a to aj v súvislosti s tým, že v tom čase ešte bolo aktuálne ochorenie COVID 19.
Odvolací súd poznamenáva, že žalobcovia uzavreli zmluvu dňa 29.07.2022 a žalovaný dal verejný
prísľub dňa 20.12.2021, preto je dôvodné usudzovať, že pracovníci cestovnej kancelárie ktorí ponúkali

ako doplnkovú službu aj poistenie žalovaného, mali vedomosť o tomto verejnom prísľube a bolo ich
povinnosťou klientov o jeho obsahu o jeho podmienkach pre prípad poskytnutia poistného plnenia
informovať.

12. Na druhej strane, ak žalovaný v zmysle článku I. verejného prísľubu má pochybnosti o potvrdení
ochorenia COVID 19 u žalobkyne v 2. rade, resp. o správnosti jej diagnózy vzhľadom na nepredloženie

PCR testu, je nespochybniteľne preukázané, že žalobkyňa v 2. rade pred termínom zájazdu ochorela,
podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky, ťažkým ochorením, ktorej nedovoľovalo vycestovať na zájazd. Ak
by teda aj nemalo jednať o ochorenie COVID 19, ale o akékoľvek iné bežné ochorenie, ktoré nesúvisí
s pandémiou, napr. chrípka alebo angína, tak sa naň nevzťahuje výluka z poistenia podľa čl. 5 bod 1.19
VPP (poistná ochrana sa nevzťahuje na škodové udalosti, ktoré vznikli v súvislosti s epidémiou alebo

pandémiou), a teda žalovaný je povinný plniť v zmysle poistnej zmluvy.

13. Odvolací súd taktiež dáva za pravdu súdu prvej inštancie, že výluka z poistenia - poistná ochrana
sa nevzťahuje na škodové udalosti, ktoré vznikli v súvislosti s epidémiou alebo pandémiou, je skutočne
relatívne vágny pojem, pričom odvolací súd nespochybňuje, že v uvedenom období, teda v lete 2022,

ešte existovalo ochorenie COVID 19, avšak žalovaný v tomto konaní exaktne nepreukázal, že aj v tom
čase sa ešte jednalo o pandémiu. Táto okolnosť však, vzhľadom na vyššie uvedené, nemá vplyv na
správne závery súdu prvej inštancie v tejto veci.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými

tvrdeniami strán sporu, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie tejto veci a z vykonaného dokazovania
správne ustálil skutkový stav, na ktorý aj správne aplikoval príslušné právne normy. Skutočnosť, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v zhode s názormi žalovaného, nemôže zakladať záver o tom,
že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím porušil zákon, resp. že jeho rozhodnutie je nesprávne alebo
neodôvodnené.

Odvolací súd taktiež poznamenáva, že judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva,
nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia
(porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1997-III; rozsudok N. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92,
Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004

sp. zn. III. ÚS 209/04).

15. Vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil naplnenie ani jedného z odvolacích dôvodov, rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcom, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, priznal
voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom
o výške trov rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).