Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013438
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123013438.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov
senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvalé bydlisko D. E. XXX/XX, pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trnava z 22.10.2024, č. k.
8T/45/2023-199, na verejnom zasadnutí konanom 30.09.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 22.10.2024, č. k. 8T/45/2023-199 (ďalej
len napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 22.03.2023 v čase od 14:32 hodiny do 14:34 hodiny na parkovisku za budovou Obvodného

oddelenia Policajného zboru Piešťany na ulici J. Záborského presne neurčeným ostrým, tvrdým
predmetom, ktorý držal v ľavej ruke, najskôr v čase o 14:32 hodine prešiel naprieč lakom karosérie pravej
stranyvozidlaavčaseo14:34hodineprešielnapriečlakomkarosérieľavejstranyvozidla,čímúmyselne
poškodil lak na ľavých predných dverách, ľavých zadných dverách, ľavom zadnom blatníku, pravých
predných dverách a pravých zadných dverách na tam zaparkovanom osobnom motorovom vozidle
značky Toyota Auris, EČV: C., VIN: F., farba čierna, čím vlastníkovi uvedeného osobného motorového

vozidla A. G. H., narodenému XX.XX.XXXX, bytom I. J. X, C., spôsobil poškodením laku škodu vo výške
1.538,- Eur.
Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods.
2 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného
zákona sa mu určila skúšobná doba na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona

bola obžalovanému uložená povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu
spôsobenú trestným činom vo výške 1.538,- Eur poškodenému A. G. H.. Podľa § 83 ods. 1 písm. g)
Trestného zákona mu uložil trest zhabania veci a podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom
zhabanej veci stáva štát. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný povinnosťou
nahradiť poškodenému A. G. H. škodu vo výške 1.538,- Eur.

2. Okresný súd vykonal hlavné pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného
A. B., výsluchom poškodeného G. H., výsluchom svedkov K. L. a C. M., so súhlasom strán prečítal
znalecký posudok KEU PZ, ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2023/1852 (č. l. 50-58), a odborné vyjadrenie
k výške škody (č. l. 80), ďalej vecný dôkaz klinec, prehraté obrazové záznamy DVD4_1, DVD4_2,
DVD5, oboznámil zápisnicu o obhliadke miesta činu (č. l. 68-79) a zápisnicu o vydaní veci a záznam
z 23.03.2023 (č. l. 62-63), oboznámil príkaz na odňatie veci a zápisnicu o odňatí veci (č. l. 59-60),

nákresy urobené na hlavnom pojednávaní (č. l. 158-159), fotografie od poškodeného v počte 24 ks (č.
l. 193), lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia v centrálnej databáze súdov (CDB), lustrácia vcentrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), a odpis z registra trestov (RT). Okresný
súd z výsledkov vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku.

3. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že z dokazovania na hlavnom pojednávaní bola vina
obžalovaného v plnej miere preukázaná vykonanými dôkazmi a to najmä s poukazom na výpoveď
poškodeného H. z ktorej vyplynulo, že poškodený dňa 22.03.2023 prišiel ráno do práce na vozidle Toyota
Auris, EČV: C. XXXXX, vozidlo poškodené nebolo, pretože si ho každé ráno kontroluje. Neskôr, približne
o 15:00 hod., keď bol na výjazde, mu telefonoval kolega, že jeho vozidlo, teda vozidlo poškodeného, je

poškodené, poškriabané z ľavej a z pravej strany. Výpoveď svedka L. potvrdila, že poškodený H. bol dňa
22.03.2023 na výjazde, na ktorom bol aj so svedkom L., a svedok L. potvrdil, že poškodenému H. vtedy
telefonoval kolega M., že vozidlo poškodeného H. je celé poškriabané z pravej aj z ľavej časti. Okresný
súd uviedol, že svedok L. zhodne ako poškodený H. vo svojej výpovedi uviedol, že vozidlo poškodeného
vpredmetnýdeňránopoškodenénebolo,pretožehovidelránokeďprišieldopráce,uvedenéskutočnosti
boli potvrdené aj výpoveďou svedka M.. Okresný súd uviedol, že z výpovede svedka M. vyplynulo, že

dňa 22.03.2023 prišiel ráno okolo 07:00 hod. do práce, zaparkoval vedľa vozidla poškodeného, vozidlo
poškodeného v tom čase poškodeného nebolo, a po práci, okolo 15:00 hod. keď prichádzal k svojmu
vozidlu, tak videl vozidlo poškodeného už poškodeného, videl ryhu najprv na ľavej strane, a potom aj
na druhej strane. Súd uvedené výpovede posúdil tak, že poškodený H. a svedkovia L. a M., zhodne
uviedli, že vozidlo poškodeného ráno poškodené nebolo (všetci traja svedkovia vozidlo poškodeného

ráno videli), a neskôr, okolo 15:00 hod., už poškodené bolo - na oboch stranách vozidla boli ryhy, ktoré
tam v ten deň ráno neboli; súd má na mysli to poškodenie, ktoré je predmetom konania, teda ryhy na
bočných stranách vozidla.
4. Okresný súd ďalej uviedol, že poškodenie vozidla poškodeného bolo preukázané aj zápisnicou o
obhliadke miesta činu, ktorej súčasťou je aj fotoalbum, a fotografiami, ktoré predložil poškodený H. na

hlavnom pojednávaní. Z týchto dôkazov vyplýva, že vozidlo poškodeného Toyota Auris, EČV: C. XXXXX,
bolo poškodené tak, že sa na oboch stranách vozidla nachádzajú ryhy, ktoré sú dlhé 160 cm, resp. 190
cm, a tiahnu sa naprieč časťami vozidla: ľavé predné dvere, ľavé zadné dvere, ľavý zadný blatník, pravé
predné dvere a pravé zadné dvere. Ryhy sú neprerušované a nachádzajú sa vo výške približne 80 cm
(od 78,5 cm až do 86,5 cm). Výšku škody spočívajúcu v poškriabaní laku vozidla mal súd za preukázanú

odborným vyjadrením od (Toyota) VV AUTO Trade, s.r.o., podľa ktorého je výška škody k 22.03.2023
1.538,- Eur.
5. Okresný súd uviedol, že obžalovaný sa dňa 22.03.2023 nachádzal pri vozidle poškodeného.
Poškodený H. videl obžalovaného B. kráčať od vozidla poškodeného, približne v čase 14:30 až
14:45 hod. Svedok L. rovnako videl obžalovaného B. ako kráča od vozidla poškodeného. Obžalovaný

B. vo svojej výpovedi najprv uviedol, že poškodeného H. v predmetný deň stretol, ale presne
neuviedol, či prechádzal okolo vozidla poškodeného Toyota Auris („nespomínam si okolo akých áut
som prechádzal.“). Neskôr sa ku kamerovým záznamom, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní,
vyjadril tak, že „v daný čas na danom mieste som bol, prechádzal som a je tam vidieť, ako sa v
medzere vyhýbam medzi autami.“, čo okresný súd posúdil tak, že obžalovaný B. týmto vyjadrením

potvrdil skutočnosť, že na kamerových záznamoch sa nachádza on, pričom na kamerových záznamoch
je zaznamenaný pohyb obžalovaného B. popri vozidle poškodeného Toyota Auris. Uvedená skutočnosť,
že na záznamoch ide o obžalovaného B., napokon vyplýva aj z porovnania oblečenia, ktoré mala osoba
na kamerovom zázname, s oblečením, ktoré opísal poškodený H. a rovnako aj obžalovaný B., pričom
v oboch prípadoch ide o totožný opis.

6. Okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že práve
úmyselným konaním obžalovaného B. došlo k poškodeniu vozidla poškodeného H.. Okresný súd
uviedol,žerozhodujúcebolivtomtosmerekamerovézáznamy,ktorézachytávajúkonanieobžalovaného
B.. Z kamerových záznamov podľa názoru okresného súdu jednoznačne vyplýva, že obžalovaný B.
kráča smerom k vozidlu poškodeného, počas chôdze pohybuje rukami striedavo ľavá a pravá ruka popri

tele, a keď príde k vozidlu poškodeného, zmení držanie tela a tento pohyb rúk, a následne, keď už prejde
okolo vozidla poškodeného, opätovne pohybuje rukami striedavo ľavá a pravá ruka popri tele. Tento
striedavý pohyb je vlastný osobe keď kráča, a práve zmena tohto pohybu, kedy sa ruky dostanú do
stabilnejšej polohy, svedčí o tom, že obžalovaný B. jednou rukou tlačí na vozidlo a druhú má v tom čase
v stabilnej polohe, a keď prejde za vozidlo poškodeného a prestane jednou rukou tlačiť, ruky sa vrátia

do pôvodného pohybu popri tele tak ako boli pri chôdzi. Okresný súd uviedol, že na videu DVD4_1.avi
obžalovaný ľavou rukou tlačí k vozidlu poškodeného a túto ruku ťahá, a pravú ruku má akoby pred telom
v nemennej stabilnej polohe, a neskôr, keď prejde za vozidlo, začína s pravou rukou opäť hýbať. Na
danom videu je zaznamenaný pohyb obžalovaného popri pravej strane vozidla (z pohľadu vodiča), a navideu DVD4_2.avi je naopak zaznamenaný pohyb obžalovaného popri ľavej strane vozidla (z pohľadu
vodiča), pričom na tomto videu dokonca vidno, ako sa telom natočí trochu do ľavej strany a ľavú ruku
dá trochu od tela smerom k vozidlu poškodeného, čím na toto vozidlo tlačí a ruku akoby ťahá. Práve

táto zmena pohybu rúk obžalovaného podľa názoru okresného súdu svedčí o tom, že práve vtedy
obžalovanýpoškodzujevozidlopoškodeného,pretožetakýtopohybrúk,resp.takátostabilnápoloharúk,
je vlastná tomu, keď osoba rukou tlačí na iný predmet. Okresný súd ďalej poukázal, že priamy kontakt
medzi vozidlom poškodeného a obžalovaným, resp. predmetom, ktorý obžalovaný držal v ruke, a ktorým
poškodil vozidlo poškodeného, zaznamenaný síce nie je, ale okresný súd nemal dôvodné pochybnosti o

tom, že na kamerových záznamoch je zaznamenaný obžalovaný práve v čase, keď vozidlo poškodzuje.
Okresný súd poukázal aj na výpoveď svedka M., ktorý okrem iného uviedol aj to, že ryhy boli čerstvé, a
že „ryha mala ešte tzv. takú pavučinku, keď odvrstvíte vrstvu laku, tak on urobí takú ako pavučinku, takú
čiaročku“, čo okresný súd posúdil ako podporný dôkaz k tomu, že ryhy boli spôsobené len nedávno, t. j.
v ten deň. Svedok M. sa vyjadril, že nie je odborník na posudzovanie laku, avšak ako príslušník polície
má podľa názoru okresného súdu dostatočné skúsenosti na to, aby toto jeho vyjadrenie bolo relevantné.

7. Okresný súd na záver uviedol, že na základe daných skutočností neuveril obrane obžalovaného, v
zmysle ktorej obžalovaný poprel, že by úmyselne poškodil vozidlo poškodeného. Obžalovaný napokon
aj pripustil, že by on vozidlo mohol poškriabať, ale doplnil, že to by bolo nevedome, resp. neúmyselne
(„Ak sa aj niečo stalo, mohol som si to nevšimnúť.“ alebo „ak sa niečo stalo, tak sa to stalo omylom, ako
som prechádzal a že som si to neuvedomil.“ alebo „otázka: mohlo sa to stať prechádzaním, ale nie som

si toho vedomý. Odpoveď: mohlo sa to stať prechádzaním, ale nie som si toho vedomý.“). Na základe
vyššie uvedených dôkazov mal okresný súd za preukázané, že zo strany obžalovaného išlo o úmyselné
konanie. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ obžalovaný tvrdil, že „sa na spomínaných kľúčoch, ani na
žiadnom klinci ani na žiadnych osobných veciach nenašli stopy, ktoré by ma spájali s týmto skutkom“,
tak túto skutočnosť premietol aj do skutkovej vety v tom zmysle, že išlo o presne neurčený predmet. Z

vykonaného dokazovania nebolo možné jednoznačne ustáliť, aký predmet obžalovaný použil (či klinec,
kľúče alebo iný predmet), avšak z kamerových záznamov a z povahy poškodenia vyplýva, že predmet
použitý bol. Vzhľadom na kvalitu kamerových záznamov a skutočnosť, že priamy kontakt medzi týmto
predmetom a vozidlom poškodeného nie je na kamerových záznamoch vidieť, nemožno presne určiť, o
aký predmet išlo. Táto skutočnosť však nespochybňuje záver, že to bol práve obžalovaný, ktorý vozidlo

poškodeného poškodil, a to bližšie neurčeným predmetom.
8. Okresný súd uviedol, že v prípade obžalovaného B. sa jednalo o úmyselné konanie, ktoré vyplýva
z charakteru poškodenia, pretože dlhé (viac ako 160 cm) a neprerušované ryhy, a to dokonca na
oboch stranách vozidla, jednoznačne svedčia o úmyselnom konaní, a úmysle obžalovaného B. takéto
poškodenie spôsobiť. Ak by malo ísť o nevedomé, resp. neúmyselné konanie, tak ak by aj došlo k

poškriabaniu laku vozidla (napr. obtrením o vozidlo), tak takéto poškriabanie by bolo výrazne kratšie
a ryha ním spôsobená by rozhodne nemala viac ako 1,5 metra, a najmä, neboli by poškodené obidve
strany vozidla v podstate rovnakým spôsobom (neprerušované ryhy podobnej dĺžky a nachádzajúce sa
v podobnej výške). Skutočnosť, že ide o dve ryhy na oboch stranách vozidla, že ide o ryhy dlhšie ako
1,5 metra, a že sa obidve ryhy nachádzajú v porovnateľnej výške, tak všetky tieto skutočnosti svedčia

o úmyselnom konaní, pretože neúmyselné alebo náhodné konanie by neviedlo k takýmto rozsiahlejším
a porovnateľným poškodeniam.
9. Okresný súd sa venoval aj tzv. materiálnemu korektívu pri prečine kde konštatoval, že znak prečinu
podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je daný tým, že obžalovaný sa pred skutkom už opakovane dopustil
trestnej činnosti, a napriek tejto skúsenosti sa opätovne dopustil trestného konania, a to úmyselného

konania, ktorým spôsobil škodu zjavne vyššiu oproti hranici 700 Eur, a to voči osobe, ktorú poznal, a
o ktorej z kontextu jeho výpovede (napr. „V danom prípade, v ktorom uvádza pán H., že ma pozná
z prípadu pytliactva, ako uvádza v záverečnej reči prokurátora, tak by som chcel uviesť, že zavádza,
nakoľko vtedy rovnako nebol som nijako predvedený, hľadali ma tieto osoby u matky v obchode, rovnako
obťažovali moju matku a k tomu prípadu by som chcel dodať..“) t. j. vedel, že je príslušníkom policajného

zboru. Z týchto dôvodov okresný súd dospel k záveru, že závažnosť činu nie je nepatrná.
10. K uloženému trestu okresný súd uviedol, že pri úvahe nad druhom a výmerou trestu zohľadnil trestnú
a priestupkovú minulosť obžalovaného. Aj keď sa pri predchádzajúcich odsúdeniach na obžalovaného
hľadí, akoby nebol odsúdený, čo je dôvodom, prečo súd nekonštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený), tak tieto odsúdenia je možné zohľadniť

na účely rozhodovania o treste, pretože z nich možno zistiť, či obžalovaný má alebo nemá sklony k
protiprávnemu konaniu. Skutočnosť, že obžalovaný bol už v minulosti tri krát odsúdený, z toho dva
krát za násilnú trestnú činnosť, pričom tieto odsúdenia sú za dlhšie časové obdobie od roku 2009
do roku 2017, v spojení s 9 záznamami za priestupky za obdobie necelých 2 rokov (čo okresný súdposúdil ako vyššiu intenzitu priestupkového konania) odôvodňuje záver, že obžalovaný má sklony k
páchaniu protiprávneho konania, a u obžalovaného nejde len o ojedinelé vybočenie z inak riadneho
života. Okresný súd v neprospech obžalovaného zohľadnil jeho nekritický postoj k trestnej činnosti, čo

svedčí o neprijatí zodpovednosti za svoje konanie, a tiež jeho postoj k vzniknutej škode a poškodenému,
v zmysle ktorého obžalovaný odmietal akúkoľvek náhradu škody. Okresný súd uviedol, že účel trestu
zabezpečí u osoby obžalovaného len trest odňatia slobody, pretože alternatívny trest by bol neprimerane
mierny a neviedol by k náprave obžalovaného, a preto obžalovanému ukladal trest odňatia slobody,
a to vo výmere 7 mesiacov. Okresný súd poukázal aj na dlhší časový odstup (najmenej 6 rokov) od

prechádzajúcich odsúdení, ako aj povahu trestnej činnosti, v zmysle ktorej nešlo o konanie proti životu
a zdraviu, ale „len“ o konanie proti majetku, ktoré sa týkalo skôr vizuálneho poškodenia veci a nie jej
funkčnosti, a tieto skutočnosti viedli okresný súd k záveru, že výkon trestu odňatia slobody je možné
podmienečne odložiť, nakoľko tieto skutočnosti zakladajú dôvody pre takýto postup v zmysle § 49 ods.
1 písm. a) Trestného zákona.
11. Okresný súd k výroku o ochrannom opatrení uviedol, že v súlade s § 83 ods. 1 písm. g) Trestného

zákona uložil zhabanie veci, a to 1 ks kovový klinec, pretože to vyžaduje bezpečnosť ľudí a majetku,
nakoľko ide o vec, ktorá môže ohroziť alebo poškodiť zdravie ľudí a majetok. Okresný súd neukladal
trest prepadnutia veci, pretože s poukazom na § 60 ods. 4 Trestného zákona nemal bez dôvodných
pochybností za preukázané, že táto vec patrí obžalovanému. Podľa zápisnice o vydaní veci zo dňa
23.03.2023 túto vec síce vydal obžalovaný, ale v rámci vyjadrenia k tomuto dôkazu výslovne uviedol,

že ten klinec nie je jeho a skutočnosť, že obžalovaný s vecou disponoval, ešte neznamená, že vec aj
vlastnil.
12. K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol, že obžalovanému uložil povinnosť nahradiť
poškodenému škodu vo výške 1.538,- €, pretože z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
práve obžalovaný spôsobil poškodenému majetkovú škodu tým, že poškodil motorové vozidlo Toyota

Auris, EČV: C., ktoré vlastní poškodený, pričom výšku škody mal okresný súd za preukázanú odborným
vyjadrením od (Toyota) VV AUTO Trade, s.r.o., a zároveň výška škody je aj súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku. Z výsluchu obžalovaného a z výsluchu poškodeného mal okresný súd
zároveň za preukázané, že poškodený si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil, a že ku dňu
rozhodovania okresného súdu obžalovaný poškodenému škodu nenahradil, a to ani čiastočne, a že

poškodený si nárok na náhradu škody voči obžalovanému v civilnom konaní neuplatnil, a vec neriešil
ani vo vzťahu k poisťovni. Na základe týchto skutočností okresný súd rozhodol o nároku na náhradu
škody v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku v prospech poškodeného.
13. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor
Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len prokurátor) a poškodený vzdali práva na podanie odvolania voči

všetkým výrokom a obžalovaný podal ihneď odvolanie voči všetkým výrokom ako aj voči konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo.
14. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Ing. Mariána
Galbavého (ďalej len obhajca) písomným podaním doručeným okresnému súdu 26.11.2024.
14.1. Obhajca v odôvodnení uviedol, že odvolanie podáva voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu,

t. j. proti výroku o vine, výroku o treste ako aj konaniu, ktoré vyhláseniu rozsudku predchádzalo.
14.2. Obhajca argumentoval tým, že v danej trestnej veci bolo nezákonné vedenie prípravného
konania a nezákonné obmedzenie osobnej slobody obžalovaného. Obhajca poukázal, že v danom
prípade sa jedná o inkvizičný proces, pretože zo skúmania objektívnej pravdy sa stal nástroj na
vytváranie teórií o správnosti záveru, že konkrétny obžalovaný spáchal konkrétny trestný čin. Už

v okamihu podania trestného oznámenia poškodeným bola priamo prezumovaná vina obžalovaného
a poškodený ho udal iba na základe toho, že ho obžalovaný v ten istý deň pozdravil pri služobnom
aute, a preto poškodený dedukoval spáchanie trestného činu. Je nepochybné, že OČTK v danej veci
konali expresne rýchlo a promptne, čo je vzhľadom na súčasný stav v policajnom zbore neobvyklé.
OČTK sa od začiatku trestného konania zamerali na usvedčenie obžalovaného a nie na vyšetrenie

spáchaného skutku. V danom prípade je zrejmá zaujatosť poškodeného voči obžalovanému, ktorú
obhajoba odôvodňuje úškrnom obžalovaného voči poškodenému. Obhajoba taktiež poukazuje na rýchle
zadováženie rozsiahlych kamerových záznamov zo susednej budovy na základe ktorých bola vina
obžalovaného dedukovaná. Taktiež na úkon obhliadky miesta činu bol zo strany OČTK obžalovaný
privolaný prostredníctvom telefonického hovoru od policajta a nebol riadnym spôsobom predvolaný

o realizácii úkonu. Obhajca poukazuje, že iba pár hodín po údajnom poškodení vozidla OČTK vydali
viacero uznesení, zadovážili do spisu kamerové záznamy, vypočuli poškodeného a vydali príkaz na
zadržanie a obmedzenie osobnej slobody obžalovaného. Obhajoba taktiež zastáva názor, že zaistenýklinec obžalovanému podhodili OČTK medzi jeho osobné veci a obžalovaný nemá vedomosť o jeho
pôvode.
14.3. Obhajca k prípustnosti kamerových záznamov uviedol, že je nesporné, že kamerové záznamy

sú nezákonným dôkazom, t. j. nemožno na ne prihliadať v zmysle dodržiavania doktríny tzv. ovocia
z otráveného stromu. Kamerové záznamy majú zaznamenávať dvor Technického a skúšobného ústavu
Piešťany, a. s. a zachytávajú aj parkovisko umiestnené na pozemku mesta Piešťany. Obhajca poukázal,
ževzmyslezákonaoochraneosobnýchúdajovvyplýva,žemonitorovaniepriestorovsamôževzťahovať
iba na objekty prevádzkovateľa, a preto nie je Technický skúšobný ústav oprávnený spracúvať osobné

údaje dotknutých osôb v rozsahu snímania verejného priestranstva. Na základe uvedeného obhajca
poukázal, že zadovážené kamerové záznamy sú nezákonným dôkazom a okresný súd nemal pri
rozhodovaní na takýto dôkaz vôbec prihliadať.
14.4. Obhajca ďalej poukázal, že v danej trestnej veci absentuje vypracovanie ďalších znaleckých
posudkov čo považuje za hrubé zanedbanie povinností riadne objasniť vec zo strany OČTK. V danej
trestnej veci mal byť pohyb obžalovaného analyzovaný znalcom z odboru Kriminalistická antropológia,

konkrétne Forenzná biomechanika, pretože nie je zrejmé z akého dôvodu nebol zmienený znalecký
posudok zadovážený.
14.5. Obhajca ďalej uviedol, že závery uvedené v rozsudku považuje za absolútne neprípustné. Okresný
súd sa iba nekriticky stotožnil s názorom prokuratúry a nezohľadnil závažné procesné pochybenia.
Okresný súd konštatoval vinu u obžalovaného na základe zjavne nezákonného kamerového záznamu.

Vinu obžalovaného nemožno dedukovať z jeho pohybu okolo motorového vozidla poškodeného, pretože
skutočnosť,žesavrozhodnomčasemoholobžalovanýnachádzať primotorovomvozidlepoškodeného,
ešte nenapĺňa obligatórne znaky trestného činu. Ak súd nemal dostatok dôkazov na preukázanie
spáchania skutku obžalovaným, mal ho spod obžaloby oslobodiť.
14.6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti obžalovaný navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok

v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. a) až písm. f) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 3
Trestného poriadku rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného
poriadku oslobodí spod obžaloby alebo podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vráti vec okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
15. Prokurátor sa k písomne odôvodnenému odvolaniu obžalovaného žiadnym spôsobom nevyjadril.

16. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného
10.01.2025.
17. Za účelom prejedania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
30.09.2025, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a jeho obhajca.
18. Dokazovanie krajský súd na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko strany nemali návrhy na

doplnenie dokazovania. V rámci konečných návrhov prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že
napadnutý rozsudok považuje za správny, zákonný vo vzťahu ku všetkým jeho výrokom, preto podané
odvolanie navrhuje ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Obhajca obžalovaného
uviedol, že v zmysle dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania žiadajú, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. a) až písm. f) Trestného poriadku zrušil v celom

rozsahu a obžalovaného spod obžaloby oslobodil alebo alternatívne po zrušení vec vrátil na prejednanie
súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný uviedol, že sa
stotožňuje s návrhom jeho obhajcu.
19. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

20. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ustanovenie §
317 ods. 1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
o vine, výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné.
21. Možno tiež pripomenúť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria vzájomnú jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie

dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.
22. Súčasne je potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní nie sú súdy povinné dať odpoveď na všetky
námietky uplatnené obžalovaným, ale len na tie, ktoré sú kľúčové pre posúdenie veci v otázke viny.
Inak vyjadrené, súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo obžalovaného na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej veci uvádzaných obžalovaným.
Krajský súd je toho názoru, že rozsudok okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu takéto

odpovede obžalovanému poskytli.
Ku výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzalo
23. Pokiaľ ide o konanie, preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd
dodržal všetky ustanovenia zákona viažuce sa ako k príprave a začiatku, tak aj k priebehu hlavného
pojednávania. Ani v procese dokazovania sa žiadneho procesného pochybenia okresný súd nedopustil,

keď na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na
spravodlivé a zákonné rozhodnutie v merite veci. Tieto dôkazy následne vyhodnotil individuálne a v
ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru,
že sa skutok stal a spáchal ho obžalovaný ako trestne zodpovedný páchateľ. Následne v odôvodnení
napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Krajský súd je
toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto smere presvedčivé a spĺňa kritériá
predpokladané v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku, nemá voči odôvodneniu napadnutého
rozsudku podstatné výhrady, preto naň odkazuje bez potreby na tomto mieste príslušné argumenty

detailne opakovať.
24. Možno len v stručnosti zhrnúť, že o spáchaní skutku obžalovaným v danom mieste a čase nemal
ani krajský súd najmenšie pochybnosti. Kľúčovými dôkazmi v tomto smere je výpoveď poškodeného
H. a taktiež aj výpovede osôb svedkov L., M., a najmä kamerové záznamy, ktoré zachytávajú
pohyb obžalovaného okolo poškodeného motorového vozidla. Okresný súd správne v odôvodnení

napadnutého rozsudku po obsahovej stránke všetky dôkazy nielen podrobne rozviedol, ale ich aj
správne vyhodnotil. Aj krajský súd týchto svedkov považoval za vierohodných a ich výpovede za
pravdivé, nakoľko vzájomne korešpondovali, dopĺňali sa a boli v súlade aj s inými dôkazmi.
25. Obžalovaný namietal prostredníctvom svojej obhajkyne skutočnosť, že okresným súdom uvádzané
skutkové zistenia sú nesprávne a v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov, ktoré okresný súd

žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Krajský súd považuje k uvedenej skutočnosti tvrdenej obhajobou
uviesť, že z vykonaného dokazovania evidentne vyplýva, že skutok je jednoznačne preukázaný,
konanie obžalovaného, že spôsobil poškodenie motorového vozidla bolo jednoznačne preukázané. Aj
z jednotlivých svedeckých výpovedí a najmä prehratých kamerových záznamov vyplynula skutočnosť,
že obžalovaný spáchal predmetný skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

26. Obhajoba namietala v podanom odvolaní najmä skutočnosť, že pri ustálení skutkového stavu
okresný súd vychádzal zo zabezpečeného kamerového záznamu na ktorom bol zaznamenaný pohyb
obžalovaného okolo poškodeného motorového vozidla, t. j. bol tam zaznamenaný priebeh skutkové
deja. Obhajoba namietala najmä legalitu predmetného kamerového záznamu a jeho použiteľnosťv trestnom konaní. K uvedenej skutočnosti krajský súd považuje za potrebné uviesť, že okresný
súd postupoval zákonným spôsobom pri prehratí predmetného kamerového záznamu. Ohľadom
identifikácie kamerového záznamu je potrebné uviesť, že tento kamerový záznam bol zabezpečený

zákonným spôsobom do trestného konania. Na základe uvedených skutočností krajský súd považuje
za bezpredmetné námietky obhajoby ohľadom identifikácie zdroja kamerového záznamu, pretože
predmetný kamerový záznam bol poskytnutý OČTK. Okresný súd sa správne vysporiadal so
zákonnosťou predmetného dôkazu a zákonným spôsobom prehral kamerový záznam. Krajský súd sa
nestotožnil s námietkou obhajoby, že predmetný kamerový systém nemôže snímať a nie je oprávnený

spracúvať osobné údaje dotknutých osôb v rozsahu snímania verejného priestranstva, pretože v
trestnom konaní sa nemôže iná osoba domáhať beztrestnosti s odkazom na porušenie práva, ak
táto osoba sama porušila oprávnené záujmy inej osoby chránené trestným zákonom, pretože ochrana
jej súkromia končí tam, kde začína ochrana súkromia a oprávnených záujmov druhej osoby. Krajský
súd k uvedenému považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetnú otázku použiteľnosti kamerového
záznamu riešil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Tdo/14/2021 zo dňa 26.07.2021,

v ktorom uviedol, že ak kamerový záznam je súčasťou vyšetrovacieho spisu a bol v súlade s § 270
ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prehratý jedná sa o zákonný dôkaz. Najvyšší
súd Slovenskej republiky ďalej uviedol, že na priemyselnú kameru viditeľne umiestnenú pred obchod-
ným domom sa nevzťahuje právny režim § 114 ods. 6 Trestného poriadku. Alebo povedané inak, zá-
znam z priemyselnej kamery nespadá do režimu zabezpečovania informácií v zmysle § 114 Trestného

poriadku, a preto nie je možné od orgánov činných v trestnom konaní požadovať jeho prepis pod-
ľa § 114 ods. 6 Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky tu rozlíšil utajený (skrytý)
spôsob získavania informácií štátnymi orgánmi prostredníctvom využívania inštitútov ako napríklad
vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 Trestného
poriadku, ktorý upravujú ustanovenia Trestného poriadku a využívanie záznamov z priemyselných ka-

mier, pre ktoré je charakteristické, že nejde o utajený spôsob ich využitia (práve naopak, takéto mies-
ta obsahujú upozornenie, že priestor je monitorovaný kamerovým systémom) a ktorých možné vy-
užitie nereguluje Trestný poriadok. Z hľadiska posudzovania zákonnosti záznamu z priemyselnej ka-
mery v trestnom konaní teda nie sú vôbec aplikovateľné ustanovenia Trestného poriadku upravujú-
ce zabezpečovanie informácií (§ 113 Trestného poriadku a nasl.), pričom v trestnom konaní je ne-

vyhnutné len to, aby spis obsahoval údaj o tom ako bol takýto záznam z priemyselnej kamery zís-
kaný (spravidla na podklade postupu podľa § 3 ods. 1 Trestného poriadku), aby bol v celosti zalo-
žený v spise (a bol tak dostupný procesným stranám a následne aj súdu), ako aj údaj o tom, od-
kiaľ bol takýto záznam získaný. Krajský súd uvádza, že na základe uvedeného bol okresným súdom
zákonným spôsobom prehratý predmetný kamerový záznam, a preto považuje námietky obhajoby

ohľadom nezákonnosti vykonaného úkonu za bezpredmetné. Krajský súd považuje postup okresného
súdu za lege artis, ktorý správnym spôsobom vykonal zadovážené kamerové záznamy. Okresný súd
pri ustálení skutkového deja správne vyhodnotil všetky skutočnosti zistené z prehratých kamerových
záznamov. Krajský súd ohľadom použiteľnosti kamerových záznamov uvádza, že predmetné kamerové
záznamy získali OČTK bez akéhokoľvek náznaku zlomyseľnosti či úskoku, pričom vyššie uvedené

námietky obhajoby ohľadom pôvodu prípadne identifikácie zdroju kamerového záznamu nemožno
označiť za nezákonné dôkazy vyplývajúce z doktríny ,,ovocia z otráveného stromu“, ktoré by znamenali
nepoužiteľnosť tohto dôkazného prostriedku. Podľa názoru krajského súdu okresný súd správne
zákonným spôsobom vykonal tento dôkazný prostriedok – kamerový záznam a správnym spôsobom
všetky okolnosti z neho plynúce zaradil

do štruktúry procesne použiteľných dôkazov a následne tieto informácie hodnotil
akokaždýinýdôkazpoužiteľnývtrestnomkonaní.Nazákladeuvedenéhokrajskýsúdneprijalnamietané
argumenty obžalovaného ohľadom použiteľnosti kamerových záznamov.
27. Obhajoba v podanom odvolaní namietala skutočnosť, že v danej trestnej veci sa jedná o inkvizičný
proces, pretože zo skúmania objektívnej pravdy sa stal nástroj na vytváranie teórií o správnosti

záveru, že konkrétny obžalovaný spáchal konkrétny trestný čin. Už v okamihu podania trestného
oznámenia poškodeným bola priamo prezumovaná vina obžalovaného. Krajský súd na uvedené
námietky obhajoby považuje za potrebné uviesť, že prípravné konanie a taktiež aj súdne konanie
prebiehali zákonným spôsobom a v žiadnom štádiu trestného konania ako celku krajský súd nevzhliadol
obhajobou prezentovaný inkvizičný proces. Krajský súd považuje tvrdenia obhajoby o expresne rýchlom

trestnom konaní za účelové.
28. Ďalšia námietka obžalovaného sa týkala skutočnosti, že v danej trestnej veci mal byť pribratý
znalec z odboru Kriminalistická antropológia, konkrétne Forenzná biomechanika, ktorý by analyzoval
pochyb chodca na predmetných kamerových záznamoch. Krajský súd uvedenú odvolaciu námietkupovažuje za nadbytočnú, pretože vykonanými dôkazmi v celom trestnom konaní boli zabezpečené
všetky dôkazy, ktoré v dostatočnej miere preukazujú priebeh skutku. Krajský súd poukazuje, že ak
obžalovaný v postavení obvineného považoval za potrebné vypracovanie ďalších znaleckých posudkov,

mohol počas prípravného konania navrhovať vykonanie znaleckého skúmania, čo však neučinil, a preto
tvrdenia obhajoby ohľadom hrubého zanedbania povinností OČTK pri objektívnom objasňovaní veci
považuje krajský súd za účelové nezakladajúce sa za relevantných skutočnostiach.
29. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom
stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich

je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok
nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,
ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho
množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé
pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods.
12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrneadospelklogickyodôvodneným

skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe
svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom
prípadetotižniejemožnénapadnutémurozsudkuvytknúťžiadnuvaduvzmysleuvedenéhoustanovenia
(porovnaj R 53/1992). Krajský súd tiež v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov opakovane vo
svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola

stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak
si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to
nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je

ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo
veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani
nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným
všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10

Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).
30. Z prezentovaných dôvodov považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovaného smerujúce proti
rozsahu dokazovania, spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov a z neho plynúcich skutkových zistení,

ktoré okresný súd premietol v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, za nedôvodné.
Možno pripomenúť v tomto smere, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola
stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov.
K právnej kvalifikácii skutku
31. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, okresný súd zistený skutkový stav správne právne posúdil
ako prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Krajský súd poukazuje,
že okresný súd precizoval a správne upravil čiastočne skutkovú vetu obžaloby, keď doplnil skutočnosť,

že predmet, ktorým obžalovaný spôsobil predmetné poškodenia je presne neurčeným predmetom.
Okresný súd predmetné cizelovanie skutkovej vety odôvodnil tým, že ani na kľúčoch obžalovaného
ani na zaistenom klinci neboli zaistené stopy. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom
okresného súdu.
32. Krajský súd taktiež poukazuje, že okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou skúmania

materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona ohľadom vyvodenia trestnej zodpovednosti
v prejednávanom prípadne, kde správne uviedol, že vzhľadom na následok spôsobený trestným činnom
je možné dospieť k záveru, že závažnosť činu uvedeného v skutkovej vete je vyššia ako nepatrná,
čo použitie materiálneho korektívu vylučuje, a preto konanie tak bolo treba definovať ako prečin.K uvedenému krajský súd považuje za potrebné uviesť, že skutok spáchaný obžalovaným jednoznačne
preukazoval stupeň závažnosti činu vyšším spôsobom ako nepatrným a evidentne sa jedná o trestný
čin spadajúci do trestnoprávnej zodpovednosti.

33. Ohľadom modifikácie skutkovej vety krajský súd uvádza, že okresný súd správnym spôsobom
reflektoval na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, tým
spôsobom, že čiastočne upravil skutkovú vetu obžaloby v tom kontexte, že doplnil špecifikáciu predmetu
použitého na spáchanie trestného činu, a preto okresný súd na danú skutočnosť reflektoval a premietol
to aj do skutkovej vety napadnutého rozsudku oproti podanej obžalobe. Krajský súd v tejto súvislosti

pripomína, že okresný súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom
má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní, ktoré prípadne aj oproti obžalobe modifikuje, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku.
34. Totožnosť skutku znamená jeho zhodnosť, identitu, vyžaduje skúmanie, či sa trestné konanie týka
tej istej udalosti vo vonkajšom svete toho istého skutkového deja, preto musí byť skutok, pre ktorý
je obžalovaný trestne stíhaný, presne označený s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,

prípadne s uvedením iných skutočností, pokiaľ ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s
iným. To ale neznamená, že musí ísť od začiatku trestného stíhania až do jeho skončenia o úplnú zhodu
popisu udalosti, o ktorej sa rozhoduje, t. j. že v uznesení o vznesení obvinenia, v obžalobe a v rozsudku
sa musí skutkový dej úplne rovnako popisovať, pretože vykonávaním dôkazov v priebehu trestného
stíhania, teda aktivitou orgánov činných v trestnom konaní i súdu získané poznatky o skutočnosti sa

môžu zmeniť. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť, niektoré môžu pribudnúť a iné sa môžu upresniť.
Krajskýsúdzároveňpoukazujenatúskutočnosť,žeaksazmenialenokolnostitýkajúcesamiestaačasu
spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu alebo forma zavinenia, ale je zachovaná
podstataskutku,t.j.samotnékonaniealebonásledok,ktorýboltýmtokonanímspôsobený,jezachovaná
totožnosť skutku (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Tz 109/95).

K výroku o treste všeobecne
35. Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické
východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
36. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
37. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom

spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.
38. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
39. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať ajmorálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
40. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
41. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
42. Po novele trestného zákona už súd pri ukladaní trestu nemusí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38
ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Zároveňpriurčovanídruhuavýmerytrestumusísúdvsúladesustanovení§34ods.4Trestnéhozákona
prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
K výroku o treste konkrétne pre obžalovaného
43. Krajský súd sa v plnej miere stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku ohľadom uloženého trestu

a spôsobe jeho výkonu pre obžalovaného.
44.Pokiaľideosamotnývýrokotreste,obhajobasavodvolacíchnámietkachtomutovýrokunevenovala.
45. Krajský súd poukazuje, že okresný súd pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery pre
obžalovaného správne nezistil existenciu ani jednej poľahčujúcej okolnosti a taktiež ani jednej
priťažujúcej okolnosti u obžalovaného. Na základe uvedených skutočností ukladal trest odňatia slobody

vo výmere sedem mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní
dvadsaťštyri mesiacov. Okresný súd správne odôvodnil skutočnosť, že pri ukladaní trestu zohľadnil
spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce
okolnosti a tiež osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Aj podľa názoru krajského
súdu tak možno od obžalovaného racionálne očakávať, že v prípade uloženia podmienečného trestu

odňatia slobody bude účel trestu sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska
individuálnej prevencie naplnený.
46. Krajský súd ohľadom podmienečného trestu u obžalovaného uvádza, že na uloženie daného druhu
trestu boli splnené všetky zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem závažnosti spáchaného
prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa. Práve táto ostatná zákonná podmienka, teda

predpoklad možnosti napravenia páchateľa trestom odňatia slobody nespojeným s jeho výkonom, v
prípadeobžalovanéhopodľanázorukrajskéhosúdusplnenáje,čovytváraprekážkuprejehopotrestania
nepodmienečným trestom odňatia slobody.
47. Podľa názoru krajského súdu je uložený trest primeraný, nakoľko z povahy veci nemôže byť trest
ukladaný na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. A vo výsledku je aj podľa

názoru krajského súdu takto vymeraný trest vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter súdenej
trestnej činnosti a okolnosti prípadu aj trestom spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska
individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň aj morálne odsúdi jeho konanie.
48. Krajský súd sa stotožnil aj názorom okresného súdu ohľadom neukladania alternatívneho trestu
pre obžalovaného, pretože tento druh trestu by neviedol k náprave obžalovaného a bol by neprimerane

mierny.
49. Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu zákonný, zodpovedajúci kritériám stanoveným
v ustanovení § 33a a § 34 Trestného zákona, je tiež primeraný a spravodlivý, obsahujúci v sebe
obsahuje prvky tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania
obžalovaného.

K výroku o ochrannom opatrení
50. Krajský súd sa taktiež stotožnil s uložením ochranného opatrenia podľa § 83 ods. 1 písm. g)
Trestného zákona a to zhabaním veci – 1 ks kovový klinec, pretože nebolo možné ukladať trest
prepadnutia veci podľa § 60 ods. 4 Trestného zákona. Okresný súd správne uviedol k predmetnej veci,že nemal bez dôvodných pochybností preukázané, že by táto vec patrila obžalovanému, aj keď danú
vec vydal obžalovaný avšak v rámci jeho vyjadrenia k tomuto dôkazu výslovne uviedol, že ten klinec nie
je jeho. Krajský súd uvádza, že okresný súd predmetnú skutočnosť správne vyhodnotil, pretože aj keď

obžalovaný mohol s vecou disponovať to ešte neznamená, že ju aj vlastnil.
K výroku o náhrade škody
51. Krajský súd uvádza ohľadom výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku, že tento výrok
o priznaní náhrady škody považuje za zákonný a majúci podklad vo vykonanom dokazovaní. Krajský
súd poukazuje, že okresný súd mal v dostatočnej miere vykonaným dokazovaním preukázané, že

poškodený, si nárok na náhradu riadne a včas uplatnil a výšku škody mal súd za dostatočne preukázanú.
S uvedenou argumentáciou sa krajský súd v plnej miere stotožnil.
Záver
50. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Trestného poriadku na
verejnom zasadnutí uznesením zamietol súc toho názoru, že na všetky relevantné odvolacie námietky

boli poskytnuté priliehavé odpovede.
51. Toto uznesenie bolo senátom prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.