Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010760
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124010760.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Juraja Valáška a JUDr. Milana Straku v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom D. E. XXX, F. C.,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,
pre trestný čin obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. c)

Tr. zákona účinného do 15. marca 2024 s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e) Tr. zákona
a iné, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 03. septembra 2025 v Trenčíne, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín, pracovisko Považská Bystrica zo dňa 05. mája 2025 pod sp. zn. 7Nt/43/2024 a jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a , pretože

nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín, pracovisko Považská Bystrica uznesením zo dňa 05. mája 2025 pod sp. zn.
7Nt/43/2025 na verejnom zasadnutí, na podklade návrhu odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej
len „odsúdený“) na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp.
zn. 2Tk/2/2020 rozhodol doslovne výrokom s odôvodnením takto:

„Podľa§399ods.2Tr.por.,súd zamieta návrhodsúdenéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXXvC.,trvalebytom
D. E. XXX, F. C., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
a Ústave na výkon väzby Leopoldov, o povolenie obnovy konania, sp. zn. 2Tk/2/2020, Okresného súdu
Trenčín, nakoľko neboli zistené nové skutočnosti v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

Dňa 15.04.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo
veci vedenej na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. 2Tk/2/2020, ktorý následne dňa 07.06.2024 doplnil
prostredníctvom ustanoveného obhajcu. Svoj návrh odôvodnil tým, že znalecký posudok č. 92/2020
(skúmanie duševného stavu obvineného), ako aj znalecký posudok č. 25/2020 (odb. Zdravotníctvo,
farmácia-klinickápsychológia)vychádzalizneúplnezistenéhoskutkovéhostavupokiaľišlooanamnézu
a diagnózy odsúdeného, nakoľko znalci nemali k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu

odsúdeného Prostredníctvom obhajcu odsúdený predložil „lístočky“, ktorých obsah ozrejmí na verejnom
zasadnutí.Žiadal,abysúdzabezpečiljehokompletnúzdravotnúdokumentáciuanásledne,abyustanovil
znalca z odboru Zdravotníctvo, farmácia - klinická psychológia a psychiatria, túto im predložil spolu
s uvedenými posudkami za účelom opätovného posúdenia otázok, ktoré boli predmetom pôvodných
znalecký posudkov. Podľa odsúdeného ak by znalci disponovali kompletnou zdravotnou dokumentáciou
ohľadne jeho osoby, závery znaleckých posudkov by boli podľa odsúdeného iné, a síce je predpoklad,

že jeho osoba nemusela byť v čase spáchania skutkov príčetná, a teda trestne zodpovedná, čo by viedlok zastaveniu trestného stíhania, prípadne by bola príčetnosť forenzne významne znížená, čo by viedlo
k mimoriadnemu zníženiu trestu.

Na verejnom zasadnutí odsúdený zotrval na svojom návrhu a žiadal znížiť trest. Vo svojej výpovedi
uviedol, že jeho zdravotný stav počas tohto trestného činu je duševná choroba, zaostávanie 3 až 6
ročného chlapca a počas spáchania trestného činu nemohol byť plne vedomý toho, čo spáchal. Bolo
mu ľúto, čo spáchal, aj voči rodine, že im zobral otca. Má podklady, ktoré mu nechcel Okresný súd
Trenčín prijať. V čase spáchania trestného činu bol plne vedomý, pracoval a chodil na brigády, a ľudia ho

poznajú, že by nikdy neublížil inému človeku a že by zobral ľudský život. Má aj doklady, ktoré preukážu,
že bol plne schopný pracovať, a nikdy neboli žiadne problémy. Čo sa týka predloženého rukou písaného
papieru, tento obsahuje všetky určené diagnózy, ktoré sú jeho duševná porucha a ktoré spísal počas
výkonu trestu,
a preto nemohol byť plne vedomý toho, čo spáchal. Papiere mu zničil spoluväzeň. Za nové skutočnosti
označil dopisy, ktoré jasne preukazujú, že by sám od seba nezobral ľudský život

a bol k tomu dotlačený od bývalej družky A. G., ktorá všetko spôsobila. Priznal sa, pretože bol pod silnými
liekmi. Čo sa týka znaleckého dokazovania poukázal na lekársku dokumentáciu od B. A. D., B. E. E. a
B. B. H., ktorú znalci pri vypracovaní podľa jeho názoru nemali k dispozícii, nakoľko ide
o novú dokumentáciu z obdobia po vypracovaní znaleckých posudkov. Skutočnosť, že znalci nemali
túto dokumentáciu pri vypracovaní znalecký posudkov vyvodil od toho, že túto kompletnú dokumentáciu

si vyžiadal počas výkonu trestu, už keď ho odsúdili a spolubývajúci mu ju zničil. Následné odsúdený
predložil Odborný posudok o invalidite a rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 08.01.2025. Tiež
uviedol, že on nemá odborné vzdelanie ako znalec.

Prokurátor žiadal návrh odsúdeného zamietnuť, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na obnovu

konania a produkované nové dôkazy, ktoré by privodili iné rozhodnutie súdu od pôvodného konania.
Poukázal na námietky odsúdeného, čo sa týka jeho duševného stavu v čase spáchania skutku, toto
je jednak preukazovanie okolností viny, kde odsúdený vykonal vyhlásenie o uznaní viny v pôvodnom
konaní, ktoré je nenapadnuteľné
a neodvolateľné. O tomto bol poučený za prítomnosti svojho obhajcu, s ktorým sa mohol radiť a

nenamietal to. Čo sa týka námietky duševného stavu pri ukladaní trestu je z vykonaných listinných
dôkazov a vyjadrení odsúdeného zrejmé, že u odsúdeného nebola zistená zmenšená príčetnosť,
prípadne znížené rozpoznávacie schopnosti.

Obhajca odsúdeného žiadal povoliť obnovu konania, pridržiaval sa toho, čo bolo uvedené v návrhu.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Tk/2/2020 zo dňa 07.07.2020 bol odsúdený uznaný za
vinného v bode 1/ z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145
ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona
a v bode 2/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona

s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Tr. zákona a
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na skutkovom základe, že

1) v čase od 17.40 hod. do 18.40 hod. dňa 21. januára 2020 prišiel na dvor rodinného domu Č. XX v obci

C., okres C., kam ho vpustil poškodený B. H., kde následne bezdôvodne po verbálnej výmene názorov
fyzicky napadol poškodeného B. H. a, nar. XX.XX.XXXX, o ktorom obvinený vedel, že má asi 70 rokov,
nakoľko tri týždne s ním žil v spoločnej domácnosti a to takým spôsobom, že čiernym otváracím nožom
celkovej dĺžky 21 cm s dĺžkou čepele 8,5 cm porezal poškodeného B. H. v oblasti krku a druhým nožom
s drevenou rukoväťou hnedej farby celkovej dĺžky 27,5 cm, s dĺžkou čepele 14,5 cm a šírkou čepele v

jej najširšej časti cca 3,3 cm, na čepelí s motívom psa
a s nápisom na čepelí v ruskom jazyku .Oxomuuk" (Ochotník), ktorý obvinený držal v ľavej ruke spôsobil
veľkou intenzitou násilia B. H. bodné poranenie ľavej strany krku
s prerezaním ľavej krčnej tepny ľavej krčnej žily, hornej časti priedušnice s vykrvácaním navonok a do
dýchacích ciest, v dôsledku ktorej došlo ku kompletnému prerušeniu kože, podkožia, svalu, ľavej krčnej

tepny, ľavej krčnej žily a ľavej steny priedušnice a nábodu šiesteho stavca, ktoré poranenia boli smrteľné,
ďalej mu spôsobil šesť bodnorezných rán a to v temennej oblasti hlavy, v ľavej spánkovotemennej
oblasti hlavy, v záhlavovej oblasti hlavy, na hrudníku vľavo v hornej časti, v hornej časti brucha, ďalej
jednu bodnú ranu do dutiny ústnej pod dolnou perou, tri povrchové rezné rany a to v temennej oblastihlavy, na dolnej pere a vľavo v hornej časti tela a štyri odreniny a to v pravej spánkovotemennej oblasti
hlavy, odreniny pod ľavým kútikom úst a na chrbte nosa a pomliaždenie chrupavčitej časti nosa, ako
aj reznú ranu na dlaňovej strane pravej ruky pod palcom, kde obvinený A. B. svojim konaním poranil

poškodenému B. H. štruktúry krku, vnútrohrudných a vnútrobrušných orgánov s krvácaním navonok i
do vnútorných dutín, pričom v dôsledku bodných, bodnorezných
a rezných poranení nastal u B. H. traumaticko-hemoragický šok, v dôsledku ktorého v krátkom čase
asi 2 až 4 minút došlo k smrti poškodeného B. H., následne obvinený A. B. z miesta odišiel, zobral so
sebou predmetné nože ako aj mobilný telefón poškodeného B. H. zn. LG čiernej farby so sklápacím

púzdrom, aby mohol komunikovať v mene poškodeného s A. G., ďalej textilnú rôznofarebnú kapsičku
na zips, koženú peňaženku čiernej farby s nápisom A. B. a s obsahom 2 ks fotografií zobrazujúcich
ženu, s hotovosťou 8 centov, občiansky preukaz, platobnú karta ČSOB C. XXXX XXXX XXXX XXXX v
plastovom obale, všetko na meno B. H., papierovú kartičku od účtu v ČSOB, ktoré veci následne odhodil,

2) v čase od 17.40 hod do 17.50 hod dňa 22. januára 2020 v C. na ulici B. I. XX vošiel do bytu Č.

XX nachádzajúcom sa na štvrtom poschodí, tak, že pretlačil vchodové dvere bytu, ktoré z vnútornej
strany držala jeho bývalá družka - poškodená A. G., trvalé bytom C. XX, F. C., ktorá predmetný byt mala
v prenájme, pričom aby prekonal obvinený jej odpor, strekol slzotvorný sprej (kaser) do oblasti tváre
poškodenej A. G., následkom čoho sa dostal do uvedeného bytu, kde v chodbe bytu chytil poškodenú
rukou pod krk vnútornou časťou lakťa a za pomoci hmatu ju proti jej vôli odtiahol do obývacej izby, kde

jej podrazil nohy a tak položil na kolená, následne pristúpil nad poškodenú A. G. a oboma rukami ju
začal škrtiť a opakovať slová, že ju zabije
a zabije aj jej syna, po čom poškodenej asi desaťkrát z celej sily vykrúcal hlavu doľava
a doprava a minimálne trikrát zopakoval, že ju zabije, aby bola ticho, následne poškodenú A. G. viackrát
udrel päsťami oboch rúk do zadnej a vrchnej časti hlavy pri čom jej hovoril, že oni dvaja sa nemajú

na čom dohodnúť a že ju zabije, zodvihol jej bradu, chytil ju rukami na krku a začal ju škrtiť, pokiaľ
poškodená nemohla dýchať a iba chrčala, pričom opakoval slová, že ju zabije, následne z vetrovky
vybral presne nezistený predmet pripomínajúci kábel, ktorý poškodenej točil a ťahal okolo krku, pričom
dookola opakoval, že ju zabije, následne náhle obvinený poškodenú pustil a ušiel z bytu preč na presne
nezistenémiesto,pričomvdôsledkuútokuobvinenéhopoškodenáA.G.,trvalébytomC.XX,F.C.utrpela

pomliaždenie a odreninu ľavej strany tváre, pomliaždenie a podkožný krvný výron ľavej strany krku,
ľavého predlaktia a pravého predlaktia a pomliaždenie a odreninu ľavého lakťa s narušením obvyklého
spôsobu života 5-6 dní, pričom obvinený A. B. pri odchode z bytu Č. XX nachádzajúceho sa na ulici B. I.
XX E. C. poškodenej A. G., trvalé bytom C. J. XX, F. C. bez použitia násilia odcudzil dámsku peňaženku,
ktorá obsahovala finančnú hotovosť vo výške cca 470,- Eur, kartičku poistenca z poisťovne Union, 2 ks

kartičky poistenca zo zdravotnej poisťovne Dôvera,
3 ks bankomatové kartičky, 1 ks preukaz ZŤP, preukážku na vlak, kartičku na autobus ZŤP, papiere od
lekára z chirurgie, kartičku k lekárke, rôzne zľavové kartičky z rôznych obchodov, čím poškodenej A. G.,
trvalé bytom C. XX, F. C. spôsobil škodu minimálne vo výške 470,- Eur.

Za čo mu bol podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 41 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 36 písm. n)
Tr. zákona, podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona súd
odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia. Z obsahu rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa

§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný, ktoré vyhlásenie súd prijal, pričom následne na
hlavnom pojednávaní vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výrokom o treste, náhrade škody a uloženiu
ochranného opatrenia.

Na predloženej listine (čl. 15) odsúdený vypísal čísla diagnóz spolu s poznámkami

a názvami liekov „oxazepam, zopiclon, tominil retard, dithiaden, neurol, serlift, rispen, zopitin, sertralin,
dorsiflex, nimesil“.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 08.01.2025 (čl. 44) bola zamietnutá žiadosť odsúdeného o
invalidný dôchodok zo dňa 03.12.2024 s poukazom na odborný posudok

o invalidite zo dňa 03.12.2024 (čl. 43), z ktorého vyplýva, že odsúdenému bola okrem iného
diagnostikovaná adaptačná porucha F 43 - Mierna duševná zaostalosť. Zároveň sa v posudku
konštatuje, že odsúdený nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosťako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť u odsúdeného je 30%.

Podľa § 298 Tr. poriadku a § 272 odsek 3 Tr. poriadku per analogiam súd odmietol návrh odsúdeného
na doplnenie dokazovania pribratím znalca z odvetvia psychiatrie.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo
v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore

s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Inštitút obnovy konania predstavuje (legálny) zásah do právnej istoty nastolenej právoplatným
rozhodnutím vo veci, ktorý inštitút umožňuje súdu ako orgánu verejnom moci konať a rozhodovať o
veciach právoplatne rozhodnutých. Účelom konania o povolenie obnovy konania (ako mimoriadneho
opravného prostriedku), ktoré skončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, je odstránenie možných
justičných omylov. Preto možnosť prelomenia princípu právnej istoty vyplýva z nadriadenosti verejného

záujmu na spravodlivom súdnom rozhodnutí nad verejných záujmom na právnej istote.

Zo znenia ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku upravujúceho podmienky obnovy konania
vyplývajú dve základné podmienky pre povolenie obnovy konania. Prvou podmienkou je zistenie nových
skutočností, alebo dôkazov súdu skôr neznámych. Za nové skutočnosti, alebo dôkazy však nemožno

považovať skutočnosti či dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to aj v prípade, keď sa
súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení
vykonaných dôkazov, alebo ich nesprávne vyhodnotil. Nemožno totiž v konaní o povolenie obnovy
konania preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Druhou podmienkou
je pravdepodobnosť (nemusí ísť o absolútnu istotu), že tieto novo zistené skutočnosti, alebo dôkazy sú

spôsobilé zabezpečiť
v obnovenom konaní priaznivejšie rozhodnutie pre odsúdeného (návrh na obnovu konania vo svoj
prospech podal odsúdený). Obe tieto podmienky musia byť splnené však súčasne.

Súd preskúmal návrh odsúdeného na obnovu konania a jeho doplnenie, oboznámil sa

s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2Tk/2/2020, najmä rozsudkom
z čl. 782 - 786 a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania.

V pôvodnom konaní bol skúmaný duševný stav odsúdeného znalcom psychiatrom ako aj psychológom,
pričom znalec z oblasti psychiatrie konštatoval, že rozpoznávacie schopnosti odsúdeného boli vo

všetkých prípadoch plne zachované a ovládacie schopnosti v prípade prvého skutku (vraždy) iba
ľahko, forenzne nevýznamne znížené, a to len výučne v dôsledku dobrovoľne navodenej ľahkej opitosti
alkoholom. Tento záver vyplýva aj zo samotnej výpovede odsúdeného na verejnom zasadnutí, kedy
uviedol, že „... V čase spáchania trestného činu bol plne vedomý, pracoval a chodil na brigády....“
Zo znaleckého posudku z oblasti psychológie vyplýva, že odsúdený dospel k presvedčeniu, že ho

poškodení G. a H. len využívajú, zavádzajú, zosmiešňujú ho, čo ho výrazne iritovalo. Toto jeho vnímanie
v ňom vyvolalo hnev a zlosť a manifestovalo sa v konaní voči poškodeným. ..,... Dôvodom pre konanie
odsúdeného bola skutočnosť, že vtedy bol zaľúbený do A. G., bola pre neho prvým vážnejším vzťahom
a vôbec prvým intímnym vzťahom. Jej vzťah voči jeho osobe vyvolával
u neho neistotu, neraz sa cítil byť v citoch sklamaný a zneužívaný. Odôvodňoval si to vzťahom A. G. k

B. H., na ktorého žiarlil a bol voči nemu nepriateľský nastavený.

Hoci odsúdený tvrdil, že k spáchaniu predmetného skutku bol dotlačený od bývalej družky A. G., z vyššie
uvedeného vo svojej podstate vyplýva, že motivácia odsúdeného spáchať skutok pod vplyvom vzťahuodsúdeného s poškodenou A. G. nie je novou skutočnosťou a teda, keďže nejde o novú skutočnosť, nie
sú z tohto dôvodu splnené podmienky na povolenie obnovy konania.

Uvedené sa týka aj argumentácie odsúdeného, že znalci v pôvodnom konaní nedisponovali jeho
kompletnou zdravotnou dokumentáciu, odsúdený toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal,
nepredložil súdu nijakú zdravotnú dokumentáciu na podporu svojich tvrdení a teda nebola preukázaná
potreba vykonania nového znaleckého dokazovania, a preto súd podľa § 298 Tr. poriadku a § 272 odsek
3 Tr. poriadku per analogiam odmietol vykonať dokazovanie ustanovením znalca z odboru psychiatria.

Súd poukazuje na to, že znalci majú v prípade potreby právo na sprístupnenie (nahliadnutie) zdravotnej
dokumentácie pacienta relevantnej pre vypracovanie znaleckého posudku. Zároveň súd poukazuje aj
na protichodné tvrdenia odsúdeného, ktorý na jednej strane uvádza, že v čase spáchania skutku bol
plne vedomý, pracoval a brigádoval, a na strane druhej tvrdí, že v čase spáchania nemohol byť plne
vedomý toho, čo spáchal a to z dôvodu duševnej poruchy. Čo sa týka liekov vypísaných odsúdeným na
predloženej listine súd uvádza, že ide o lieky na spanie, antidepresíva a nejde

o lieky, ktoré by odsúdený musel užívať v súvislosti s nejakou psychickou poruchou.

Pokiaľ ide o argumentáciu odsúdeného, že vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní urobil pod
vplyvom liekov, ktoré pred pojednávaním užil, v dôsledku čoho nebol schopný dobre vnímať a
porozumieť konaniu, súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdený svoju vinu nepopiera a spáchanie

skutkov priznáva a toto aj oľutoval, pričom žiada povoliť obnovu konania iba čo do výroku o treste a nie
aj čo do výroku o vine.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdenému bola priznaná poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písm. n) Tr. zákona a to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom,

celkom zrejme z dôvodu, že urobil vyhlásenie o vine.
Ak by mu táto poľahčujúca okolnosť nebola priznaná, táto skutočnosť by mala mať vplyv aj na upravenie
trestnej sadzby v neprospech odsúdeného podľa § 38 Tr. zákona.

Podľa § 396 ods. 2 Tr. zákona v neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy konania

podať len prokurátor.

Okrem toho podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani
dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. c).

Vo všeobecnosti tak nie je možné povoliť obnovu konania na podklade skutočnosti, ak by odsúdený

svoje vyhlásenie o vine odvolal.

Navyše súd poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ by aj boli súdu preložené dôkazy, ktoré by
preukazovali, že odsúdený spravil vyhlásenie pod vplyvom liekov, ktoré pred pojednávaním užil, v
dôsledku čoho nebol schopný dobre vnímať a porozumieť konaniu, a súd by aj povolil obnovu konania

čo do výroku o treste, táto skutočnosť by nemala žiadny vplyv na výrok o treste. Ak by sa odsúdený aj
domáhal a súd by povolil obnovu konania aj čo do výroku o vine (čoho sa však odsúdený nedomáha,
pričom súd je viazaný jeho návrhom), mohli by vzniknúť po prípadnom povolení obnovy konania, keďže
odsúdený spáchanie skutku nepodpiera a svoju vinu priznáva nasledovné situácie: a) odsúdený by
opätovne spravil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a nenastala by tak žiadna

nová skutočnosť, alebo b) odsúdený by také vyhlásenie neurobil, čo by bolo v jeho neprospech, nakoľko
by to malo vplyv na úpravu trestnej sadzby podľa § 38 Tr. poriadku v jeho neprospech. Akékoľvek
povolenie obnovy konania by tak nemalo vplyv na výrok o vine v prospech odsúdeného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh
odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol, nakoľko neboli zistené podmienky na povolenie
obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.“Proti citovanému uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený hneď po jeho vyhlásení na
verejnom zasadnutí okresného súdu, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu
tak,ženaverejnomzasadnutíokresnéhosúduoznačildôkazy(najmäošetrujúcichlekárovdisponujúcich

jeho zdravotnou dokumentáciou), ktoré žiadal zabezpečiť a s ktorými podľa jeho mienky nedisponovali
znalci v pôvodnom konaní, čo má viesť k tomu, aby bol opätovne podrobený znaleckému skúmaniu,
čo má význam nielen k otázke viny, ale aj k otázke trestu a znalci by sa tak mali vyjadriť k otázke jeho
duševného stavu a spôsobilosti urobiť vyhlásenie o vine v pôvodnom konaní. Inak zotrváva na všetkom,
čo uviedol vo svojich písomných podaniach a ústnom prejave, vrátane toho, čo uviedol v jeho prospech

ustanovený obhajca. Preto navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie
okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne sa do konania neverejného zasadnutia Krajského súdu
v Trenčíne k písomne odôvodnenej sťažnosti odsúdeného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na podklade podanej sťažnosti odsúdeného, ktorá mu
spolu so spisom bola predložená dňa 10. júla 2025, na neverejnom zasadnutí dňa 03. septembra 2025
preskúmal podľa § 192 odseku 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie
predchádzajúce napadnutému uzneseniu
a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci je prípustnou, podaná oprávnenou osobou, včas i na

správnom mieste, nie je však dôvodnou.

Z ustanovenia § 394 odseku 1 Tr. poriadku totiž vyplýva, že obnovu konania, ktoré sa skončilo
právoplatným rozsudkom (trestným rozkazom), možno povoliť len vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a

dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne
uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený
druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V konaní o povolení obnovy nie je však možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného

v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia obmedzuje
predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy obsahuje skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Až po kladnej odpovedi na túto otázku treba skúmať, či ide o
také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo
dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie, v danom prípade o vine aj treste.

Za „nové skutočnosti skôr neznáme“ v zmysle § 394 odsek 1 až 3 Tr. poriadku treba považovať také
(vecné) skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého
sa návrh na obnovu konania týka. Ide teda o objektívne existujúci jav, ktorý ako skutočnosť nebola
príslušnému orgánu známa a nebola obsahom spisu. Nebola teda dôkazom, ale môže mať vplyv na

zistenie skutkového stavu, resp. vecnej skutočnosti.
Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia nemožno však považovať
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi
v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol. Taktiež omyl súdu pri hodnotení vykonaných
dôkazov, prípadne ich nesprávne hodnotenie, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania.

Podľa § 394 ods. 4 Tr. poriadku skutočnosťou „skôr neznámou“ podľa odsekov 1 až 3 je aj

a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu
Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo

slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť,

b) strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa
čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti
alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Podľa § 394 odsek 5 Tr. poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených
v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo
prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.Okresný súd po správnom a zákonnom procesnom postupe (prejednanie trestnej veci na verejnom
zasadnutí za osobnej účasti odsúdeného, jemu ustanoveného obhajcu a prokurátora) celkom správne

zistil, že v danom prípade nie je splnená ani jedna zákonná podmienka pre povolenie obnovy konania
vo vzťahu k pôvodne vedenému konaniu pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 2Tk/2/2020,
pretože v konaní o povolení obnovy konania nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré
by v zmysle § 394 odseku 1 a odseku 5 Tr. poriadku mohli viesť k zmene pôvodného právoplatného
odsudzujúceho predmetného rozsudku, a to aj napriek právnej argumentácii ustanoveného obhajcu

v prospech odsúdeného v jeho písomne odôvodnenej sťažnosti. Okresný súd totiž správne vo
všeobecnosti vysvetlil princípy inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku – obnova konania (str.
5, odst. 4 a 5 napadnutého uznesenia) ako legálneho prostriedku, ktorým by mohlo za dôsledného
splnenia zákonných podmienok dôjsť k zásahu do právoplatného odsúdenia A. B. v jeho trestnej veci
vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 2Tk/2/2020, a teda zrušeniu predmetného odsudzujúceho
rozsudku. Okresný súd po správnom procesnom postupe a po vykonaní dokazovania v nevyhnutnom

rozsahu, zákonným spôsobom hodnotenia dôkazov v súlade s ustanovením § 2 odsek 10 a 12 Tr.
poriadku dospel k záveru o neexistencii splnených zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania
vo vzťahu k predmetnej trestnej veci odsúdeného. Okresný súd sa správne vysporiadal s argumentáciou
odsúdeného,ktorouodôvodňovalsvojpodanýnávrh,aktoráspočívalavznaleckomskúmaníduševného
stavu odsúdeného v pôvodnom konaní, kde sa znalci vysporiadali s otázkou príčetnosti, ktorá bola

iba forenzne nevýznamne znížená požitím alkoholu a s otázkou chápania zmyslu trestného konania,
ktoré nebolo u odsúdeného narušené. Správne tiež vyhodnotil aj námietky odsúdeného, ktoré spočívali
v tom, že k spáchaniu skutku bol „dotlačený“ svojou bývalou družkou A. G., ktorá nie je skutočne
novou skutočnosťou, spôsobilou pre povolenie obnovy konania. Ani ďalšia argumentácia odsúdeného,
spočívajúca v tom, že znalci v pôvodnom trestnom konaní nedisponovali jeho úplnou zdravotnou

dokumentáciou
nie je spôsobilou pre povolenie obnovy konania. Okresný súd sa v tomto smere
správne a akceptovateľne vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia rovnako tak
s argumentáciou odsúdeného spočívajúcou tiež v tom, že vyhlásenie o vine urobil pod vplyvom
užitých liekov, ktoré pred hlavným pojednávaním užil, v dôsledku čoho nebol schopný vnímať

a porozumieť trestnému konaniu. Krajský súd uvádza, že z priebehu hlavného pojednávania, z obsahu
zápisnice o hlavnom pojednávaní či zvukového záznamu tieto jeho tvrdenia nie sú ničím relevantným
podporované, pričom okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na to, že odsúdený svoju vinu
nepoprel a spáchanie žalovaných skutkov priznal a súčasne ich spáchanie oľutoval, pričom povolenie
obnovy konania sa domáhal fakticky iba čo do výroku o treste a nie aj čo do výroku o vine.

Okresný súd napadnuté uznesenie náležite, zrozumiteľne a akceptovateľne odôvodnil, pričom
napadnuté uznesenie netrpí arbitrárnosťou a je tak v celom rozsahu kvalifikované. Preto krajský súd, vo
vecnesprávnomazákonnomrozhodnutíodkazujenapodobnédôvodynapadnutéhouznesenia.Vtomto
smere krajský súd pripomína, že rozhodovanie vo veci tvorí jednotu rozhodnutia súdu prvého a druhého

stupňa a pri kvalifikovanom napadnutom rozhodnutí postačuje, ak nadriadený (odvolací) súd odkáže na
kvalifikované dôvody vecne správneho a zákonného rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené dôvody preto krajský súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písm. c)
Tr. poriadku, ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.