Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124206298
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124206298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.BeátyČupkovejačlenieksenátu
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária M2 Legal s. r. o., so sídlom Martin, Zvolenská 4014/31,
IČO: 53 057 368, proti žalovanej D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpená JUDr. Dušan
Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, o vrátenie

daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 80C/37/2024-203 zo dňa 17.
apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa po pripustení
jej zmeny domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 nehnuteľností, nachádzajúcich

sa v okrese Považská Bystrica, v obci C., k.ú. C., vedené Okresným úradom Považská Bystrica,
katastrálny odbor, na LV č. XXX ako pozemok parcela registra „C“ – parcelné číslo XXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 332 m2, parcelné číslo XXX/X – zastavaná plocha a nádvoria o výmere
116 m2, parcelné číslo 360 – záhrada o výmere 143 m2 a stavby – rodinného domu, súpisné číslo
XXX, postavenej na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/X. Žalobkyňa dôvodila tým,
že žalovaná ako obdarovaná sa správala voči žalobkyni a jej rodinným príslušníkom tak, že tým

hrubo porušovala dobré mravy, na základe čoho ju žalobkyňa vyzvala listom zo dňa 28.03.2024
na vrátenie daru, čo žalovaná odmietla. Primárne súd skúmal, či žalobkyňa má naliehavý právny
záujem na danom určení. S poukazom na to, že žalovaná je ku dňu rozhodnutia súdu na LV č.
XXX, k.ú. C. vedená ako vlastníčka daných nehnuteľností a žalovaná vlastnícke právo žalobkyne
k daným nehnuteľnostiam popiera, má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, keďže výrokom súdu v prípade preukázania dôvodnosti nároku žalobkyne
by sa zosúladil faktický stav so stavom právnym. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej, ktorá

vzhľadom na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.2015, na základe ktorej previedla svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, na svojho druha, ktorý následne kúpnou zmluvou
zo dňa 09.03.2015 previedol nehnuteľnosti znovu na žalovanú, v dôsledku čoho malo dôjsť k zániku
vecno-právnych účinkov darovacej zmluvy zo dňa 20.01.2004. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Cdo/44/2022 považoval za podstatné, že v danom čase je možné
od obdarovaného získať späť hodnotu, ktorú on získal darovaním, t. j. samotný predmet daru. Pre

možnosť vrátenia predmetu daru, ktorého vlastníkom v čase uplatnenia tohto práva je obdarovaný,
nie je podstatné, na základe akého právneho titulu ním je (či na základe darovania alebo iného
právneho dôvodu). K námietke žalovanej o nedoručení výzvy na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024v súlade s ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že sa v danom prípade jedná o tzv.
teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie
písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Predpokladá sa, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený

adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície, už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť
voči druhej zmluvnej strane. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné
prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu, či
telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky,
poprípade i vhodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát

hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Nie je nevyhnutné,
aby sa adresát skutočne zoznámil i s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu
možnosť spoznať jeho obsah (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
5Cdo/129/2010). Pokiaľ bolo súdom zistené, že v období doručovania výzvy na vrátenie daru mala
žalovaná reálnu možnosť oboznámiť sa s týmto právnym úkonom dňa 08.04.2024 a následne až
do 23.04.2024, keďže zásielka bola uložená na pošte až do 23.04.2024 a žalovaná nepreukázala,

že v období od 08.04.2024 do 23.04.2024 z objektívnych dôvodov nemala reálnu možnosť oboznámiť sa
s doručovanou výzvou na vrátenie daru, súd konštatoval, že tento jednostranný právny úkon žalobkyne
– výzva na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024, sa žalovanej dostala do sféry jej dispozície dňa 08.04.2024
a od tohto okamihu prejav vôle žalobkyne pôsobil voči žalovanej. K námietke premlčania súd uviedol, že
možnosť vrátenia daru netrvá neobmedzený čas. Obmedzením je všeobecná 3-ročná premlčacia doba,

ktorá vyplýva z § 101 Občianskeho zákonníka a začína plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje
právo po prvý raz na súde žalobou, t. j. odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú
podstatu § 630 Občianskeho zákonníka (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp. zn. 33Cdo/3776/2012 zo dňa 29.01.2013). Čo sa týka výzvy na vrátenie daru, tento úkon musí
obsahovať jasnú a zrozumiteľnú požiadavku na vrátenie daru obdarovaným, pričom nesmie vzniknúť

pochybnosť o tom, komu je adresovaný, akej darovacej zmluvy sa týka a aký dar má byť vrátený.
K platnosti právneho úkonu darcu z hľadiska určitosti je však rovnako nevyhnutné, aby v ňom darca
uviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným
voči nemu alebo členom jeho rodiny. Len tak pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa §
630 Občianskeho zákonníka nastanú právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t.

j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie vlastníckeho práva ex nunc. Viazaný petitom žaloby zameral
dokazovanie na preukázanie tých skutkových okolností, ktoré žalobkyňa vymedzila v jednostrannom
právnom úkone – výzve na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024, ktorú adresovala žalovanej. Uviedol, že
strany sporu sú v rodinnom vzťahu – žalobkyňa je matkou žalovanej. Darovacia zmluva o prevode
nehnuteľností bola uzatvorená dňa 20.01.2004. Zároveň došlo k uzavretiu dohody o zriadení vecného

bremena v prospech žalobkyne, jej manžela a matky žalobkyne, spočívajúcom v spoločnom doživotnom
bezplatnom užívaní a bývaní v darovaných nehnuteľnostiach. Zriadené vecné bremeno v prospech
žalobkyne a jej manžela bolo zmluvou zo dňa 10.08.2022 zrušené. Súd pri posudzovaní správania
sa obdarovaného, sa zaoberal princípom vzájomnosti. Mal preukázané, že vzťahy medzi žalobkyňou
a žalovanou boli v minulosti dynamické. Spory medzi stranami sporu potvrdili svedkovia B. F., G. D.,

ako i H. I.. Naopak, z SMS komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou, resp. medzi žalovanou a G. D.,
v období od 25.10.2023 do 20.03.2024 vyplynulo, že ich vzťahy boli dobré, vzájomne sa navštevovali
a pomáhali si. Žalobkyňa varila, piekla aj žalovanej, žalovaná robila nákupy. V správach si prejavovali
pozitívne city, trávili spolu čas – chodili na prechádzky, na cintorín. Žalobkyňa vypovedala, že bola to
žalovaná, kto jej pomáhal so zariaďovaním rodinného domu a vyberaním materiálu. Žalobkyňa vo výzve

na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024 vytkla žalovanej, že jej viackrát na verejnosti, aj doma vulgárne
nadávala a tiež aj jej manželovi. Súd mal v konaní za preukázané, že obe strany sporu používali
vo vzťahu k tej druhej, resp. k im blízkym osobám aj hrubé vulgarizmy. Ich používanie bolo súčasťou
ich bežnej komunikácie. To, že dcéra vo vzťahu k matke používa vulgarizmy, nie je v súlade s etickými
a morálnymi hodnotami a možno to charakterizovať ako konanie odporujúce dobrým mravom. Rovnako

nemožno za morálne a etické považovať ani to, ak sa rovnako vulgárne vyjadruje matke k dcére, a to
ani v prípade, že sa jej nepáči, aký život žalovaná vedie (viedla). Pokiaľ teda aj matka – žalobkyňa
používa (používala) voči dcére – žalovanej vulgarizmy rovnakej intenzity, ako žalovaná voči žalobkyni,
ťažko rovnaké správanie žalovanej voči matke možno považovať za dôvod, ktorý by zakladal právo
domáhať sa vrátenia daru. Za bližšie nekonkretizovaný dôvod na vrátenie daru súd považoval dôvod,

že žalovaná žalobkyni a jej manželovi odcudzila náradie a stavebný materiál, preto v tejto časti je
daný jednostranný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Žalobkyňa
nekonkretizovala ani vo výzve uvedený dôvod na vrátenie daru spočívajúci v tom, že žalovaná na nich
neustále vyvíja psychický tlak, aby odišli z domu. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa odišla bývaťz rodinného domu č. XXX bez toho, aby ju žalovaná vyháňala, odišla bývať z tohto domu do svojho
nového domu, na ktorom dostavaní sa žalovaná podieľala sumou 25.000,- eur s tým, že žalobkyňa,
jej manžel a žalovaná podpísali zmluvu o zrušení vecného bremena, k uzatvoreniu ktorej nedošlo

pod psychickým tlakom alebo na základe vydierania žalovanej. Intenzitu hrubého porušenia dobrých
mravov nedosahuje ani tvrdenie žalobkyne, že žalovaná zakázala vlastnej sestre chodiť do domu a jej
synovi B. najskôr zakázala u nich bývať a následne ich navštevovať. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalovaná síce nesúhlasila s tým, aby B. F. v dome č. XXX býval, napriek jej nesúhlasu
však v uvedenom rodinnom dome spolu so žalobkyňou a jej manželom preukázateľne býval až do

mája 2020, teda jeho prítomnosť žalovaná v dome tolerovala. Výsluchom svedka B. F. bolo vyvrátené
tvrdenie žalobkyne, že žalovaná bránila jej vnukovi B. v tom, aby ju navštevoval. Pokiaľ žalobkyňa
tvrdí, že pri osobnom kontakte s vnukom B. ju žalovaná urážala, žalobkyňa neuvádza konkrétnosti, tieto
nešpecifikoval ani svedok B. F., ktorý potvrdil, že medzi žalobkyňou a žalovanou padli aj vulgarizmy,
preto sa nedá posúdiť, či správanie žalovanej bolo alebo nebolo v rozpore s dobrými mravmi, a či
dosahovalo takú intenzitu, odôvodňujúcu vrátenie daru, preto v tejto časti je výzva na vrátenie daru

neurčitá, a teda v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v danej časti neplatná. Nepreukázaným
zostalo tvrdenie žalobkyne, ktorá sa domáhala vrátenia daru aj z dôvodu, že žalovaná sa o dom
nezaujíma a s darovaným majetkom nenakladá hospodárne. Naopak, bolo preukázané, že žalovaná
dom zrekonštruovala. Súd vyslovil, že ak by sa aj žalovaná skutočne o dom nestarala a nechala ho
napríklad aj schátrať, čo v konaní preukázané nebolo, nebol by to dostatočný dôvod na domáhanie sa

vrátenia daru. Akcentoval, že aktom darovania predmetného domu sa jeho výlučnou vlastníčkou stala
žalovaná, čím sa žalovaná stala jedinou osobou oprávnenou rozhodovať o tom, či sa s predmetným
domom stane. Dokonca ho môže aj proti vôli žalobkyne predať. Žalobkyňa, ani jej manžel v čase výzvy
na vrátenie daru neboli oprávnení z vecného bremena, spočívajúceho v bezplatnom užívaní a bývaní
v rodinnom dome č. 148, teda žalovaná nemala právnu povinnosť postarať sa o zachovanie predmetnej

nehnuteľnosti ani z dôvodu, aby túto nehnuteľnosť mohli žalobkyňa a jej manžel užívať na základe
práva z vecného bremena. Nebolo preukázané, že by správanie alebo konanie žalovanej voči žalobkyni
alebo jej manželovi bolo v súvislosti so zrušením vecného bremena nátlakové, prípadne, že by žalovaná
žalobkyňu vydierala. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že k zrušeniu vecného bremena došlo pod psychickým
donútením, resp. na základe vydierania, žalobkyňa neuviedla, o aké konkrétne vyhrážky malo ísť,

ani nepreukázala, že sa jej žalovaná vyhrážala. Naopak, výpoveďou žalobkyne bolo preukázané, že
táto sa podieľala na kreovaní dohody o zrušení vecného bremena. Z SMS komunikácie vyplynulo, že
o pripravovaných zmluvách ohľadne zrušenia vecného bremena a výstavby nového rodinného domu
vedela, komunikovalo sa o tom aj na návšteve u svedkyne C. B., z výpovede ktorej vyplynulo, že v apríli
2022 bol u nej na návšteve G. D. spolu so žalovanou a žalobkyňou. V období krátkou pred podpisom

zmluvy o zrušení vecného bremena boli vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou dobré, bezkonfliktné.
Nebolo preukázané, že čase podpisovania zmluvy o zrušení vecného bremena dňa 10.08.2022 sa
viedlo hocijaké súdne konanie voči žalobkyni alebo jej manželovi. Hoci v zmluve o zrušení vecného
bremena sa uvádza, že toto sa ruší bezodplatne, v konaní bolo preukázané, že žalovaná sa podieľala
na dostavbe nového rodinného domu žalobkyne sumou 25.000,- eur. Predala totiž G. D. rodinný dom č.

146 (v konaní bolo nesporné, že jeho vlastníkom je v súčasnosti on, predtým to bola žalovaná), z ktorého
suma 25.000,- eur bola použitá na kúpu materiálu na dostavbu rodinného domu žalobkyne. Vykonané
dôkazy nenasvedčujú ani tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná proti vôli prinútila žalobkyňu odsťahovať sa
do nového rodinného domu. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala tým, že žalovaná všetko zbúrala, vyháňala
ich, napádala, chodila im po dome, otvárala okná, dvere, vnuka vyhadzovala, volala policajtov, vyháňala

jej druhú dcéru, keď prišla z Anglicka, pričom spávali u brata v maringotke, žalobkyňa musela 10 rokov
právať v pivnici, lebo jej žalovaná nedovolila mať práčku v kúpeľni, súd uviedol, že tieto nie sú relevantné,
keďžetýmitoskutočnosťaminiejeodôvodnenávýzvanavráteniedaru.Zároveňvšaksúdkonštatoval,že
tieto žalobkyňou uvádzané skutočnosti sa stali pred 16.05.2021, to znamená, že vzhľadom na námietku
premlčania by súd nemohol vo svojom rozhodovaní na to prihliadať, keďže právo domáhať sa vrátenia

daru by už bolo premlčané. Vzhľadom na dátum podania žaloby 16.05.2024, by súd mohol prihliadať
len na tie skutky, resp. správanie žalovanej, ktoré by dosahovali intenzitu hrubého porušenia dobrých
mravov, ak by tieto boli vykonané v období od 16.05.2021 do 16.05.2024. Nakoľko žalobkyňa v konaní
nepreukázala, že žalovaná sa voči nej, resp. členom jej rodiny správala tak, že tým hrubo porušila dobré
mravyažalobkyňasivočižalovanejakoobdarovanejúspešneneuplatnilaprávonavráteniedaru,nebolo

preukázané, že vlastníčkou daných nehnuteľností je žalobkyňa, súd žalobu o určenie vlastníckeho práva
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s prihliadnutím na úspech žalovanej v konaní.2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej odvolacej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, prípadne napadnuté rozhodnutie zmenil a vo veci sám rozhodol. Uplatnila odvolací

dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Vyslovila nesúhlas s argumentáciou súdu, že neuniesla dôkazné
bremenoanepreukázalanevhodnésprávaniežalovanejvočinej,ato,žejejžalovanásťažovalabývanie.
Žalovaná chcela, aby ako rodina v dome bývali a stretávali sa. Vzťahy boli vážne narušené, preto
sa domáhala vrátenia daru. Podstatným pre rozhodnutie v danej veci sú vulgárne a dehonestujúce
vyjadrenia žalovanej na adresu žalobkyne, ktorá je jej matkou, a to aj pred svedkami a tiež nátlak

k podpísaniu zmluvy o zrušení vecného bremena, čo nemožno hodnotiť inak, ako konanie, ktoré má
povahu hrubého porušovania dobrých mravov. Uviedla, že nemôže byť v súlade s dobrými mravmi stav,
keď sa žalobkyňa vo veku 70 rokov so zdravotnými problémami, s dlhmi (spôsobených žalovanou),
bez úspor a s nízkym príjmom dobrovoľne rozhodne odísť zo svojho domova, kde prežila väčšinu
svojho života, ešte viac sa zadlžiť a stavať nový rodinný dom, do ktorého sa môže presťahovať.
Rozhodnutie vzhľadom na vytýkané skutočnosti označila za arbitrárne, prekvapivé a nenapĺňajúce

základné požiadavky zákonnosti.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. Vo vyjadrení uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi
žalobkyňou a žalovanou boli v minulosti dynamické, čo potvrdili aj svedkovia, ku ktorým skutočnostiam

bola vznesená námietka premlčania, nakoľko išlo o okolnosti, ktoré boli vytýkané žalobkyňou žalovanej
ešte pred prvou výzvou na vrátenie daru zo dňa 09.04.2021, na druhej strane SMS správami v období
od 25.10.2023 do 23.2024 bolo preukázané, že boli ich vzťahy dobré, vzájomne sa navštevovali,
pomáhali si, prejavovali si pozitívne city, chodili na prechádzky... tak ako bolo konštatované v bode 79
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Vulgárne nadávanie žalobkyňa bližšie z časového a miestneho

hľadiska nešpecifikovala, preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v tejto časti bol právny
úkon žalobkyne neurčitý. Aj keď bolo preukázané, že žalovaná mala voči žalobkyni použiť vulgarizmy,
rovnako používala vulgarizmy voči žalovanej žalobkyňa, ktorú komunikáciu súd vyhodnotil ako súčasť
ich bežnej komunikácie, a preto žalovaná poukázala na princíp vzájomnosti. Ďalšie dôvody, uvádzané
vo výzve, ktoré žalobkyňa nekonkretizovala, súd správne vyhodnotil ako neurčité, a teda v zmysle § 37

Občianskeho zákonníka za neplatné. Vykonané dokazovanie súd správne vyhodnotil tak, že žalobkyňa
nepreukázala, že žalovaná svojím správaním voči žalobkyni hrubo porušila dobré mravy, a preto, keď
žalobkyňa úspešne neuplatnila právo na vrátenie daru, vlastníčkou daných nehnuteľností je žalovaná.
Vyslovila názor, že žiadnym spôsobom hrubo neporušila dobré mravy k žalobkyni ako svojej matke.
Žalobkyňa vo veci podania výzvy na vrátenie daru, ako aj žaloby bola ovplyvnená práve bývalým

partnerom žalovanej pánom D., ktorý voči žalovanej vedie sporové konanie. Inak si žalovaná nevie
vysvetliť obrat v jej správaní, keď pred výzvou viac ako rok spolu dobre vychádzali, komunikovali
a navzájom si pomáhali.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom

tvorí jeden celok. Určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára
organickú (kompletizujúcu) jednotu. Keďže odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, v podrobnostiach na ne v zmysle § 387ods. 2 CSP odkazuje.
6. V prejednávanom spore sa žalobkyňa žalobným petitom, upraveným so súhlasom súdu uznesením
zo dňa 21.11.2024 domáha určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 nehnuteľností

nachádzajúcich sa v okrese Považská Bystrica, v obci C., k.ú. C., vedené Okresným úradom Považská
Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XXX ako pozemok – parcela reg. „C“ – parcelné číslo XXX/X
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 332 m2, parcelné číslo XXX/X na tom skutkovom základe,
že odvolala dar poskytnutý žalovanej na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.01.2004. Dôvodom
odvolania daru bolo správanie žalovanej voči žalobkyni, ktoré napĺňalo znaky predpokladané v §

630 Občianskeho zákonníka, a teda sa jedná o také správanie voči žalobkyni, ktorým žalovaná ako
obdarovanáhruboporušovaladobrémravy.Vdôsledkutohtonegatívnehosprávaniasažalovanej,listom
zo dňa 28.03.2024 odvolala dar a žalovanú vyzvala na vrátenie daru. Aj keď žalobkyňa poukazovala na
zánik právneho vzťahu z darovania, keďže v dôsledku hrubého porušenia dobrých mravov obdarovanouvoči žalobkyni a jej manželovi vyzvala žalovanú na vrátenie daru, súd meritórne nerozhodoval o vrátení
daru, ani o vlastníckom práve žalovanej. Predmetom konania bolo určenie, že výlučnou vlastníčkou
predmetných nehnuteľností je žalobkyňa.

7. V dôsledku vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že skutky, resp.
správanie, tvrdené žalobkyňou vo výzve na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024 nedosahovalo intenzitu
hrubého porušenia dobrých mravov. Zároveň súd po vykonanom dokazovaní uviedol, ktoré tvrdenia
žalobkyne, obsiahnuté vo výzve na vrátenie daru, boli neurčité, z dôvodu, že žalobkyňa ich vo výzve

nekonkretizovala. Jednalo sa o všeobecné tvrdenia, ktoré pre neurčitosť nebolo možné preskúmať,
preto v bode 82., 83. a 85. odôvodnenia konštatoval, že výzva je v danej časti v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka neplatná.

8. Žalobkyňa v podanom odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Je
tak zrejmé, že spochybňuje skutkové závery súdu prvej inštancie. Namieta záver súdu, že neuniesla

dôkazné bremeno a nepreukázala nevhodné správanie žalovanej voči nej, a to, že jej žalovaná
sťažovala bývanie. Uviedla, že nebol naplnený účel darovania. Podstatným sú vulgárne a dehonestujúce
vyjadrenia žalovanej k matke a tiež nátlak k podpísaniu zmluvy o zrušení vecného bremena. Namietala,
že súd neposúdil správanie žalovanej z dôvodu ktorého odvolala dar ako konanie, ktoré má povahu
hrubého porušovania dobrých mravov.

9. Odborná literatúra, aj ustálená súdna prax sú za jedno v tom, že k zániku darovacieho vzťahu, t. j.
obnove vlastníckeho práva darcu k veci, dôjde na základe dvoch právnych skutočností, a to hrubého
porušenia dobrých mravov obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného
právneho úkonu darcu, adresovaného obdarovanému, smerujúceho k vráteniu daru. V konaní o určenie

vlastníckeho práva k darovanej veci, ktorá je dôsledkom naplnenia dispozície právnej normy (§ 630
Občianskeho zákonníka) súd svojím rozhodnutím len deklaruje vznik a zánik práv a povinností darcu
a obdarovaného ku dňu doručenia kvalifikovanej výzvy. Právny úkon odvolania darovania nevyžaduje
pre platnosť písomnú formu, možno ho uskutočniť aj ústne, avšak k platnosti právneho úkonu darcu
smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti, je nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne

skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaného voči nemu alebo členom jeho
rodiny. Len tak, pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa § 630 Občianskeho zákonníka,
nastanú zamýšľané právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t. j. k zrušeniu
darovacej zmluvy a obnoveniu jeho vlastníctva ex nunc, t. j. doručením prejavu vôle.

10. Identifikáciou nevhodného správania obdarovaného voči darcovi vo výzve k vráteniu daru (prípadne
žalobe) je daný okruh sporných skutočností, ktoré sú predmetom dokazovania. Správanie, pre ktoré
darca obdarovaného nevyzval k vráteniu daru, je z hľadiska opodstatnenosti žalobou uplatneného
nároku právne irelevantné. Správanie obdarovaného, v dôsledku ktorého sa darca domáha vrátenia
daru, je skutkovou okolnosťou (ktorá je predmetom dokazovania).

11. Predpokladom uplatnenia § 630 Občianskeho zákonníka je správanie, ktorým obdarovaný voči
darcovi hrubo porušuje dobré mravy. Právo na odvolanie darovania zakladá nielen nevhodné správanie
obdarovaného voči darcovi, ale aj voči členom rodiny darcu. K naplneniu skutkovej podstaty pre
vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny,

ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými
mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného, ale také, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie
sústavné. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného

správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, naplňuje znaky ust. § 630 Občianskeho zákonníka.
Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym
správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen
podľa subjektívneho názoru darcu.

12. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci.13. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti
adôležitostiprerozhodnutie.Aktuálnaprocesnáprávnaúpravavychádzazozásadyvoľnéhohodnotenia
dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z článku 15

Základných princípov Civilného sporového poriadku, normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená,
že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho
logického myšlienkového postupu.

14. Z hľadiska posudzovania intenzity konania obdarovaného voči darcovi alebo príslušníkom jeho

rodiny odvolací súd akcentuje, že úvaha súdu o tom, či skutkové zistenia, týkajúce sa správania
obdarovanej osoby opodstatňujú záver o dôvodnosti žaloby podanej v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka, je v každej jednotlivej veci založená na vysoko individuálnych (odlišných) okolnostiach,
charakteristiky ktorých sú spravidla neopakovateľné v iných prípadoch. Pri posúdení a hodnotení týchto
individuálnych okolností postupujú súdy vždy diferencovane, pričom nezotrvávajú (nemôžu zotrvávať)
na určitých striktných hraniciach.

15. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie
nepochybil v procese dokazovania, ani v procese hodnotenia dôkazov, keďže vo veci vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu a každý vykonaný dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej
súvislosti, v súlade s procesnými pravidlami dokazovania. V dôsledku toho dospel k správnemu záveru,

že správanie obdarovanej nedosiahlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov.

16. Odvolací súd uvádza, že nie je povinný rozhodovať v súlade so skutkovým (ani právnym) názorom
strany sporu. Povinnosťou súdu je, aby sa v rámci odôvodnenia rozsudku vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie.

17.Súdprvejinštanciesavdanejvecidôslednezaoberaltým,čikonaniežalovanej,vytýkanéžalobkyňou
vo výzve na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024, resp. v žalobe napĺňajú znaky hrubého porušenia dobrých
mravov. Dôvodne konštatuje, že žalobkyňa svoj nárok odvodzovala od výzvy na vrátenie daru zo dňa
28.03.2024, čím vymedzila predmet sporového konania, k čomu odvolací súd dodáva, že dôvody pre

odvolanie daru možno precizovať v žalobe alebo v konaní pred súdom. Dôvody pre odvolanie daru
– konkrétne skutočnosti, v ktorých žalobkyňa videla hrubé porušenie dobrých mravov obdarovanou,
najmä v odvolaní akcentované vulgárne a dehonestujúce vyjadrenia na adresu žalobkyne, ktorá je
jej matkou a nátlak na podpísanie zmluvy o zrušení vecného bremena, neboli v konaní preukázané.
Z dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou boli v minulosti dynamické. Medzi

matkou a dcérou – obdarovanou pretrvávali spory, o ktorých vypovedali svedkovia B. F., G. D., ako i H.
I.. V období krátko pred podaním žaloby a v období od 25.10.2023 do 20.03.2024 zo vzájomnej SMS
komunikácie medzi stranami sporu, resp. žalovanou a G. D. bolo preukázané (bod 79. odôvodnenia),
že ich vzťahy boli dobré, vzájomne sa navštevovali, pomáhali si – žalobkyňa varila, piekla aj žalovanej,
žalovaná robila nákupy, písali si a v správach si prejavovali pozitívne city, trávili spolu čas, chodili na

prechádzky, na cintorín. Vzájomnú pomoc pri zariaďovaní rodinného domu potvrdila vo svojej výpovedi
samotná žalobkyňa. Tak ako vyplynulo z výpovede žalobkyne, bola to práve žalobkyňa, ktorá prestala
so žalovanou komunikovať z dôvodu, že nebola spokojná so životom, aký žalovaná vedie potom, ako
prestala žiť s G. D.. Je pravdou, že z dokazovania vyplynulo, že žalovaná používala voči žalobkyni hrubé
vulgarizmy,napriektomu,žetožalovanápopierala,anakoľkosúdmalpreukázané,žežalovanávslovnej

komunikácii so žalobkyňou používa vulgarizmy, z hľadiska princípu vzájomnosti dôvodne skúmal, či sa
obdobne nevhodne nesprávala samotná žalobkyňa, čím teda posudzoval vec v súlade so všeobecne
akceptovanýmizásadamirozhodovaniaožalobách,ktorýmisadarcadomáhavráteniadaru,anaktorých
sa ustálila rozhodovacia prax dovolacieho súdu v súvislosti s riešením otázky intenzity a sústavnosti
porušovania dobrých mravov správaním obdarovaného voči darcovi. Posúdenie okolností konkrétneho

prípadu sa nemôže viazať len na hodnotenie správania obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj
nevhodné správanie darcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/72/2008,
sp. zn. 2Cdo/108/2007). Zo súdnej praxe tiež vyplynulo (R 111/1998), že „ak súd v spore o vrátenie daru
v rámci hodnotenia dôkazov nezohľadní výsledky vykonaného dokazovania, svedčiaci aj proti žalobkyni
(darkyni), jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo

vykonanom dokazovaní“. Tak ako vyplynulo z dokazovania pred súdom prvej inštancie, žalobkyňa na
jednejstranepopieralavulgarizmyvovzťahukžalovanej,nonapokonsamauviedla,žehrubévulgarizmy
používala, a to aj vo vzťahu k partnerom žalovanej, ktorých žalovaná doviedla do domu. Odvolaciaargumentácia, že vulgárne a dehonestujúce vyjadrenia žalovanej na adresu žalobkyne majú povahu
hrubého porušovania dobrých mravov, tak nebola opodstatnená.

18. Ani argumentácia žalobkyne, že žalovaná značnou intenzitou a sústavne vyháňala žalobkyňu a jej
manžela z domu, hoci v ňom mali na základe darovacej zmluvy zriadené vecné bremeno (právo
doživotného užívania a bývania) a na žalobkyňu bol vyvíjaný nátlak k podpísaniu zmluvy o zrušení
vecného bremena, nemala sa následok, pre ktorý by bol daný dôvod hodnotiť správanie žalovanej
v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

19. Aj keď súd prvej inštancie vychádza zo správnej úvahy, že vnímanie skutočnosti, že došlo k zrušeniu
vecného bremena a vysťahovania sa z rodinného domu, žalobkyňa vo výzve na vrátenie daru zo dňa
28.03.2024 neuviedla a nakoľko platí, že správanie, pre ktoré darca obdarovaného
nevyzval na vrátenie daru, je irelevantné, čo však súvisí s dôvodom „neustále na nás vyvíja psychický
tlak, aby sme odišli z domu“, súd správne zameral dokazovanie na zistenie skutočností, za ktorých sa

žalobkyňa vysťahovala z nehnuteľnosti, v ktorej mala zriadené doživotné právo bezplatného užívania.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania konštatoval, že dôkazy nenasvedčujú tvrdeniu žalobkyne,
že ju žalovaná proti jej vôli prinútila odsťahovať sa do nového rodinného domu. Rozhodujúcim je
predovšetkým objektívne hľadisko, až potom nastupuje úvaha, ako takéto správanie pociťoval sám
dotknutýdarca.Uvedenévšakneznamená,želensubjektívnepresvedčeniedarcuotom,žeobdarovaný

sa voči nemu zachoval nevďačne, samé osebe postačuje pre záver o hrubom porušení dobrých mravov.
Súd prvej inštancie správne posudzoval všetky skutkové okolnosti správania sa
obdarovanej, ako aj samotnej darkyne, a to v závislosti na tom, z akých dôvodov, z akých príčin, v akých
časových súvislostiach žalobkyňa uzavrela zmluvu o zrušení vecného bremena a za akých okolností
a z akých dôvodov sa odsťahovala do novopostaveného rodinného domu. Bez akýchkoľvek pochybností

a námietok bolo v konaní preukázané, že zmluve o zrušení vecného bremena zo dňa 10.08.2022 (1,5
roka pred výzvou na vrátenie daru) predchádzali niekoľkomesačné rokovania ohľadne jej uzavretia.
Žalobkyňa sa o obsah dohody o zrušení vecného bremena zaujímala, podieľala sa na jej kreovaní
a dožadovala sa bývania v nehnuteľnosti do doby, kým ich nový rodinný dom bude dostavaný. Tieto
skutkové závery vyplynuli z výpovede žalobkyne, z SMS komunikácie, z výpovede svedkov G. D., C. B..

Uzavretie zmluvy o zrušení vecného bremena nesúviselo s tvrdením žalobkyne, že žalobkyňa zmluvu
podpísala len preto, aby žalovaná zrušila trestné stíhanie voči jej manželovi. Takéto tvrdenia v konaní
preukázané neboli. V súvislosti s tvrdeným nátlakom, smerujúcim k podpísaniu zmluvy o zrušení
vecného bremena, odvolací súd tiež akcentuje, že žalobkyňa nekonkretizovala, v čom spočíval
na ňu vyvíjaný nátlak, ako sa prejavoval, ako konkrétne prebiehal. Žalobkyňa svoje tvrdenie o nátlaku

k podpísaniu zmluvy o zrušení vecného bremena, ani tvrdené hrubé urážky a vyháňanie z domu
neprecizuje ani v odvolacom konaní. Uvedené tvrdenia žalobkyne nie sú presvedčivé aj vzhľadom na
to, že deň pred podpisom zmluvy o zrušení vecného bremena žalovaná spolu so
žalobkyňou zavárali a aj následne po uzavretí zmluvy slušne komunikovali, stretávali sa,
vzájomne si pomáhali, blahoželali si, trávili spoločný čas, ktoré skutkové závery žalobkyňa v odvolaní

nespochybňuje. Za daných okolností, z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že
žalobkyňa v podanom odvolaní s úspechom nespochybnila skutkové zistenia súdu prvej inštancie, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a §

396 ods. 1 CSP. Vychádzajúc z princípu procesného úspechu v konaní, úspešnej žalovanej priznal proti
neúspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).