Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125282695
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:6125282695.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobcu: mBank S.A., IČ:

001254524, so sídlom Prosta 18, 008 50 Varšava, Poľská republika, v mene ktorého na území SR koná:
mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36819638, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava-
Staré Mesto, právne zastúpený Mgr. Lenka Heřmánková, IČO: 50 239 406, so sídlom Košická 56, 821 08
Bratislava-Ružinov proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47
234 466, o zaplatenie 10216,59 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobcu proti žalovanej o zaplatenie sumy
10.216,59 EUR s príslušenstvom, postúpil dňa 13. 8. 2025 vec tunajšiemu súdu ako súdu vecne a
miestne príslušnému na jej prejednanie podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len ako „CSP“), nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v
konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

2. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že je materská spoločnosť mBank, SPÓLKAAKCYJNA
so sídlom Prosta 18, 00850 Varšava, Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, zapísaná v
Národnom súdnom registri vedenom Okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod
číslom KRS 0000025237 podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej dcérskej
spoločnosti ako organizačnej zložky mBank S.A, pobočka zahraničnej banky, so sídlom: Pribinova 10,
811 09 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36819638.

Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 28.7.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus Č. E. /
XXXX(ďalejlen,,zmluva").ZmluvepredchádzalouzavretiezmluvyopoužívaníplatobnýchkarietmBAnk
ako aj Zmluva o vedení bankových a sporiacich účtov a žiadosť o zriadenie bežného alebo sporiaceho
účtu.

3. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý dňa 28.7.2022 úver zo strany žalobcu vo výške 11 740,00
Eur. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou pravidelného

splácania v mesačných splátkach vo výške 150,31 Eur v dohodnutých termínoch po dobu 96 mesiacov
a rovnako sa zaviazal platiť úroky z nesplatenej časti úveru v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe
vo výške 5,3 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky poskytovania úveru
mPÔŽIČKA plus ako aj Všeobecné obchodné podmienky mBank.4. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou splatných splátok, keď nehradila
riadne a včas splátky, žalobca ju vyzval Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitej

splatnosti zo dňa 16.10.2024. Nakoľko žalovaná záväzok v zmysle predmetnej výzvy nesplnila, vyhlásil
žalobca podľa čl. 2.4. Obchodných podmienok poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus všetky pohľadávky
súvisiace s poskytnutým úverom za splatné ku dňu 18.11.2024 a to Vyhlásením okamžitej splatnosti zo
dňa 18.11.2024. Žalovaná mohla čerpať poskytnutý úver počnúc dňom 28.7.2022. Žalobca predložil k
žalobe históriu úveru, z ktorej vyplýva, ako boli sumy splácané a započítané. Žalovaná podľa histórie

úveru zaplatil celkom sumu 2 300,31 Eur z čoho bola suma 1 523,41 Eur použitá na úhradu istiny, suma
776,56 Eur na úhradu úrokov, suma 0,34 Eur na úhradu úrokov z predlženia. Na základe uvedeného
vyplýva, že žalovaná naďalej dlhuje na nesplatenú istinu 10 216,59 Eur. K predloženej histórie úveru
a pre úplnosť žalobca uviedol, že rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 11 740,00 Eur a úhrad
žalovanej započítaných na istinu vo výške 1 523,41 Eur predstavuje práve žalobcom požadovanú sumu
v žalobnom návrhu vo výške 10 216,59 Eur.

5. V záujme mimosúdneho riešenia veci žalobca žalovanú prostredníctvom právneho zástupcu vyzval k
úhrade dlžnej sumy listom zo dňa 31.3.2025. Žalovaná cez túto výzvu svoju povinnosť nesplnila a dlžná
suma nebola k dátumu tohto podania riadne uhradená.

6. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu a k návrhu pripojených dôkazných listín žalobca
navrhol, aby súd vydal platobný rozkaz a priznal mu uplatnený nárok a plnú náhradu trov konania voči
žalovanej.

7. K žalobnému návrhu žalobca predložil listinné dôkazy, a to žiadosť o poskytnutie úveru na mPOŽIČKA

plus - Refinancovanie, Zoznam dokumentov INCOME scénar pripojený k žiadosti špecifikujúci typ
produktu ako pôžičku, potvrdenie o zriadení účtu, zmluvu o vedení bankových bežných a sporiacich
účtov zo dňa 28. 7. 2022, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere
„mPOŽIČKA plus“ podľa zákona č. 129/2010 Z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvu o spotrebiteľskom
úvere„mPOŽIČKA plus“zodňa28.7.2022,vyhlásenieovhodnostifinančnejslužby,zmluvuopoužívaní

platobných kariet mBANK, históriu úveru, všeobecné obchodné podmienky účinné k 1. 7. 2021, k tomu
pripojený preklad z jazyka poľského do jazyka slovenského.

8. Upomínací súd Banská Bystrica vydal dňa 6. 5. 2025 platobný rozkaz v konaní pod sp. zn.
12Up/533/2025, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor, v ktorom navrhovala žalobu v

celom rozsahu zamietnuť. V odôvodnení odporu uviedla, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa
28. 7. 2022 (ďalej len „zmluva -) je nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú ako spotrebiteľ mala
zaplatiť podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V
zmluve je nesprávne uvedená suma celkovej čiastky, ktorú bude musieť zaplatiť v sume 14480,16 eur,
čo však nezodpovedá výške a počtu splátok, keď 96 splátok po 150,31 eur predstavuje celkovú čiastku

úveru 14.429,76 eur a nie 14.480.16 eur ako uvádza žalobca.

9. Spotrebiteľský úver mala splácať v 96 mesačných splátkach po 150.31 eur vždy ku 23 -tému dňu
každého mesiaca s tým. že prvá splátka úveru môže byť vyššia ako nasledujúce splátky, druhá a ďalšie
splátkyúverubudúvovýškepodľapredchádzajúcejvety.Žalobcavýškuvšetkýchsplátokúveruvzmluve

nekonkretizoval a preto v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z.
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, čo je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských
úveroch. podľa ktorého musí zmluva obsahovať výšku splátok.

10. Žalobca napriek tomu. že nie je známa výška všetkých splátok úveru uvádza celkovú čiastku úveru

ako aj RPMN. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa na účely výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom. Z uvedeného vyplýva, že aj údaj o RPMN nie je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom
úvere správne, čo spôsobuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Zároveň v zmluve v

rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. 1) zákona č. 129/2010 Z.z. absentuje údaj o poplatku za
vedenie účtu prípadne uvedenie iných poplatkov, ktoré mala ako spotrebiteľ zaplatiť. Žalobca v zmluve
o spotrebiteľskom úvere v časti § 4 odkazuje na sadzobník, ktorý však nie je riadne inkorporovaný do
zmluvy o spotrebitelskom úvere. Zároveň žalobca uvádza v zmluve v časti § 4 bod 4.2, že jednorazovov deň čerpania úveru a po čerpaní úveru odpíše z účtu poplatok za poskytnutie úveru vo výške 0
eur, prípadné poplatky, ktoré súvisia s vedením Bežného účtu mKonto, a prípadné ďalšie poplatky
podľa Sadzobníka za služby mBank. o ktoré požiadal dlžník nad rámec poskytnutia úveru. Vo formulári

o zmluvných podmienkach úveru sa vo vzťahu k poplatkom uvádza. že výška poplatkov za vedenie
jedného alebo viacerých účtov je 0 eur a akékoľvek iné náklady vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú v zmysle sadzobníka mBank. Tento sadzobník žalobca nepriložil ani ako prílohu návrhu
na vydanie platobného rozkazu. Mám za to. že som ako spotrebiteľ nebola pri dojednávaní zmluvy
upovedomená o všetkých poplatkoch. ktoré ako spotrebiteľ zaplatím v súvislosti s úverom. Poplatok

za vedenie účtu prípadne iné poplatky absentujú aj v rámci predpokladov, ktoré boli zohľadnené pri
výpočteRPMNvrámcizmluvyospotrebiteľskomúvereajvoformuláriozmluvnýchpodmienkachzmluvy
o spotrebiteľskom úvere „mPôžička plus". Veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuviedol všetky
plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia. V
zmluve tiež chýba údaj o dátume čerpania úveru.

11. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená RPMN vo výške 5.55 % a priemerná hodnota
RPMN vo výške 8.95 %. Žalovaná má za to, že údaj o RPMN je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedený nesprávne. Keď skutočná RPMN je vo výške 5.30 %. V prípade. že žalobca zahrnul do
RPMN ďalšie poplatky mal to uviesť v predpokladoch pre výpočet RPMN. Súčasne sa v Zmluve uvádza.
že priemerná hodnota RPMN je 8.95 %. Podľa údajov Ministerstva financií SR (Súhrnné informácie

o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2022 bola priemerná
hodnota RPMN druhý štvrťrok roka 2022. teda bezprostredne predchádzajúce obdobie uzatvoreniu
Zmluvy pri porovnateľných úveroch vo výške 9,17 % a nie 8.95 % ako uvádza žalobca. V zmysle § 11
ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z., sankciou za v Zmluve nesprávne a v neprospech spotrebiteľa
uvedenú RPMN je to, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Vzhľadom na chýbajúce náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy je potrebné s poukazom na ustanovenie § 11
ods. 1 písm. b). d) 1) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k podpisu zmluvy potrebné považovať
úver za bezúročný a bez poplatkov.

K vyššie popísaným skutočnostiam žalovaná predložila k odporu dôkazné listiny, a to Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere
„mPÔŽIČKA“ a navrhla výsluch strán sporu.

13. V ďalšej časti odôvodnenia odporu žalovaná uviedla, že pri mimoriadnom zosplatnení úveru nebol

dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Vo výzve na zaplatenie dlžnej
sumy zo dňa 16.10.2024 absentuje uvedenie splátky, pre ktorú žalobca - veriteľ zosplatnil dlh. Z výzvy
nie je zrejmé, so zaplatením ktorej konkrétnej splatnej splátky žalobca žalovaného upozorňuje. nie
je možné z nej zistiť či uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením tejto splátky a teda či je
upozornenie relevantné vo vzťahu k prípadnému ďalšiemu postupu veriteľa a pre posúdenie premlčania

práva veriteľa. Naviac ani vo Vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 18.11.2024 sa neuvádza, pre ktorú
nesplnenú splátku veriteľ žiada o zaplatenie celej pohľadávky podľa § 565 OZ; uvádza sa v nej len, že
nedošlo k splateniu dlhu a veriteľ žiada o zaplatenie celej dlžnej sumy.
Výzvu na zaplatenie zo dňa 16.10.2024 považuje žalovaná za neurčitý právny úkon podľa § 37
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Tiež výzvu

veriteľa na zaplatenie považujem za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom podľa §
39 Občianskeho zákonníka. K tomu poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo/149/2021, tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. sp. zn. 5Cdo/197/2022,
ktorých časť v odôvodnení odporu citovala. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa
25. 1. 2024. sp. zn. 5Cdo 2/2023, ktorý uviedol, že v prípade. ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu

úveru za predčasne splatný. a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné. aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku. pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh".

14. Žalobca vo Výzve na zaplatenie dlžnej sumy nešpecifikoval, pre ktorú splátku môže zosplatniť celý

dlh a následne vo Vyhlásení okamžitej splatnosti neuviedol. pre ktorú splátku zosplatnil celý dlh. čím
konal v rozpore s § 53 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
Neuvedenie splátky. pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh vo Vyhlásení okamžitej splatnosti a ani vo Výzve na
zaplatenie dlžnej sumy má za následok neplatné zosplatnenie dlhu. K tomu predložila ďalšie dôkaznélistiny, a to Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitá splatnosti zo dňa 16.10.2024
a Vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 18.11,2024.

15. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby podľa vyjadrenia žalovanej je ten, že žalobca neskúmal
bonitu tj. jej schopnosť splácať úver v súlade s § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca predložil bližšie
neoznačenú listinu (ďalej len „správa"), ktorej obsahom je vyjadrenie k preskúmavaniu bonity žalovanej.
Správa nie je datovaná a nie je v nej uvedené označenie osoby, ktorá ju vyhotovila. V listine sa uvádza.
že veriteľ v prejednávanej veci posúdil úverovú schopnosť dlžníka v súvislosti s jeho žiadosťou/zmluvou

o poskytnutí úveru E. z 17.07.2022 na základe údajov o príjmoch, záväzkoch a ďalších informácií
uvedených dlžníkom. Ďalej sa uvádza. že: „Klient na žiadosti uviedol príjem vo výške 1400 eur. Príjem
nebol overovaný. Kalkulovalo sa iba s deklarácií klienta. Vo vzťahu k výdavkom sa v predloženej listine
uvádza, že: ..klient na žiadosti uviedol výdavky vo výške 0 eur. Banka stanovila životné výdavky klienta
po zohľadnení jeho situácie podľa svojho interného ekonomického modelu (pracujúceho so štatistickými
dátami a aktuálnymi údajmi životných nákladov a normatívnych nákladov na bývanie) na 218.06 eur.

Banka mala dotazom do SBCB a z vlastných systémov zistiť, že žalovaná mala v čase úverovej žiadosti
poskytnuté úvery so zaťažením vo výške 385 eura nebol vedený ako osoba so záväzkami po splatnosti.
Ďalej sa uvádza. že banka stanovila maximálne zaťaženie klienta pre novú splátku na sumu vo výške
216.94 eur a stanovila hranicu pomeru splátkového zaťaženia k priemernému príjmu, ktorý predstavoval
88 % po poskytnutí úveru.

16. Veriteľ sa domnieva, že vyššie uvedenými postupmi overil informácie poskytnuté dlžníkom za účelom
posúdenia úveroschopnosti žiadateľa o úver a to vrátane použitia nezávisle overiteľných údajov (otázka
do SBCB a ďalších verejných registrov) s tým. že nemal dôvod považovať informácie poskytnuté
dlžníkom za nevierohodné, či nespoľahlivé v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.

Ako sa uvádza v správe predloženej žalobcom príjem overovaný nebol. Z výpisu z interného systému
predloženého žalobcom nevyplýva, že by žalobca nejakým spôsobom vyhodnocoval výdavky žalovanej
a overoval príjem. Žalobca zohľadňovanie výdavkov v sume 218.06 eur v rámci posúdenia bonity uvádza
len v nedatovanej listine s nečitateľným podpisom bez označenia osoby, ktorá ju spísala. Žalovaná má
za to. že vzhľadom na vedomosť žalobcu o jej existujúcich záväzkoch malo aj zisťovanie výdavkov pri

preskúmavaní jej bonity zodpovedať kritériám odbornej starostlivosti.

17. Žalovaná citovala ustanovenie § 7 ods. 1, 17, 19, 37 a § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. K problematike o skúmaní bonity klienta poukázala aj na rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 23Coúsp/26/2020 zo dňa 30.11.2020.

18. Ku skúmaniu bonity žalovanej žalobcom, ako veriteľom, žalovaná v závere uviedla, že má zato, že
hodnotenie žalobcu vo vzťahu k jej schopnosti splácať úver bolo nedostatočné, čím žalobca konal pri
vyhodnocovaní jej ekonomickej situácie. príjmov a výdavkov v rozpore s ustanovením § 7 zákona č.
129/2010 Z.z. a tiež v rozpore s opatrením NBS č. 10/2017 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (oznámenie č. 306/2017 Z. z.) v znení opatrenia z
29. mája 2018 č. 6/2018 (oznámenie č. 168/2018 Z. z.). opatrenia zo 17. decembra 2019 č. 9/2019
(oznámenie č. 502/2019 Z. z.) a opatrenia z 23. augusta 2022 č. 4/2022 (oznámenie č. 308/2022 Z. z.
v znení Opatrenia NBS č. 6/2018)
Žalobca riadne neskúmal príjmové a majetkové pomery, tiež príjmy a výdavky domácnosti. čím porušil

povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. skúmať s odbornou starostlivosťou jej schopnosť
splácať úver. Postup žalobcu teda je potrebné hodnotiť v podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti splácať
spotrebiteľský úver a zároveň hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami. že daný úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov a tiež s následkom nemožnosti vyhlásenia jeho okamžitej

splatnosti podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
K vyššie uvedenému žalovaná poukázala na pripojené dôkazné listiny k odporu, a to žiadosť o
poskytnutie úveru, Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, „mPÔŽIČKA
plus", Správu mBank, Výpis z interného systému mBank, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA
plus.

19. V závere odporu žalovaná z opatrnosti namietla obdobie omeškania, za ktoré žiada žalobca priznať
úrok z omeškania. Z predloženého Vyhlásenia okamžitej splatnosti zo dňa 18.11.2024 a doručenky
vyplýva, že výzva jej bola doručená 27.11.2025. Má za to, že nemohlo dôjsť k omeškaniu s úhradoucelého dlhu skôr ako pred doručením Vyhlásenia okamžitej splatnosti, k čomu predložila dôkazy, a to
Vyhlásenie okamžitej splatnosti, Doručenku, a navrhla výsluch strán sporu.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujem žalovaná žalobu/návrh na vydanie
platobného rozkazu podaný žalobcom za nedôvodný, a preto navrhla, aby Okresný súd Banská Bystrica
platobnýrozkazvydanývsúdnomkonanípodsp.zn.12Up/533/2025zodňa06.05.2025vcelomrozsahu
zrušil a po vykonanom dokazovaní príslušný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal
ho na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %.

21. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že trvá na svojom žalobnom návrhu a dodal, že od
času jeho podania až doposiaľ neeviduje zo strany žalovanej žiadnu ani čiastočnú úhradu na žalovanú
sumu.
K vyjadreniu žalovanej v odpore ďalej uviedol, že tieto popiera v celom rozsahu. Podľa žalobcu je žaloba
dôvodná, keďže je nespochybniteľné, že s uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanej

poskytnutý úver a finančné prostriedky sa žalobcovi žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných
splátkach. Žalovaná však uhradila len ich časť a ďalej úver prestala splácať čím došlo k porušeniu
zmluvných dojednaní. Zmluva bola uzatvorená na pobočke banky. Pred poskytnutím úveru a pred
podpisom zmluvy boli žalovanej poskytnuté predzmluvné informácie, ktoré si mala možnosť preštudovať
a v prípade otázok sa mohla opýtať pracovníka pobočky. Svojím podpisom žalovaná potvrdila,

že si predzmluvné informácie riadne preštudovala a všetkému rozumie. Žalobca overil totožnosť
žalovanej aj prostredníctvom občianskeho preukazu. Žalobca dojednanie úveru so žalovanou realizoval
prostredníctvom svojho zamestnanca. K zmluve žalovaná obdržala všetky potrebné dokumenty -
predzmluvné informácie, harmonogram splátok, súhlas so spracovaním osobných údajov, kópiu žiadosti
o úver, informácie k poisteniu.

22. Tvrdenie žalovanej, že výpočet RPMN chýba, považuje žalobca za nepravdivé. K zmluve o
spotrebiteľskom úvere žalobca uviedol, že zmluva jednoznačne pojednáva o výške poskytnutého
bezúčelového spotrebiteľského úveru, o výške úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miery nákladov
RPMN ich priemernej hodnote či výpočte. Žalobca v zmluve uviedol všetky zákonom požadované

predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. RPMN bola vypočítaná podľa Prílohy 2
zákona č. 129/2010 Z. z..
S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn.
6Cdo/152/2022 žalobca taktiež uvádza, že ani nesprávne uvedenie RPMN v spotrebiteľskej zmluve
nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

V zmluve je stanovený dátum poskytnutia úveru, konečná splatnosť úveru, výška pravidelnej mesačnej
splátky, termín jej splatnosti a tiež je stanovená konkrétna výška ktorú má žalovaná na konci uhradiť.
Uvedené potrebné náležitosti respektíve súhrnný prehľad lehôt sú v súlade so zákonom s ohľadom na
dobu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, údaje sú priamo pomenované, prípadne pomenované analogicky
čo dáva prakticky jednoznačný súhrnný prehľad lehôt a podmienok splácania.

23. Žalobca ďalej uviedol, že s vyššie uvedenými interpretačnými prístupmi a právnymi závermi súdov
vyššej inštancie sa stotožňuje a má zato, že účelom predmetnej zmluvy bolo zrozumiteľne informovať
spotrebiteľa o tom, v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinná plniť a že tento účel bol v
súlade so zákonom v plnej miere splnený, rovnako boli riadne a včas žalovanej poskytnuté finančné

prostriedky zo strany žalobcu avšak žalovaná porušil svoju zmluvnú povinnosť plniť riadne a včas.
Žalobca tiež k dôkazu spolu so žalobou predložil potvrdenia z registrov v zmysle ktorých žalobca
podľa zákona pred poskytnutím úveru preveroval schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver a tiež
osobitné vyjadrenie v tejto veci žalobcu ako banky.
Za týmto tvrdením si žalobca jednoznačne stojí. V časti Záverečných ustanovení Žiadosti o poskytnutie

úveru mPÔŽIČKA plus vyhlásila, že všetky uvedené údaje v žiadosti sú pravdivé, úplné a poskytnuté
dobrovoľne, pričom žiadne skutočnosti vedome nezamlčala.

24.Kskutočnostiamohľadomzosplatneniaúveružalobcauviedol,žetietopovažujezaplatnéazákonné.
Okresný súd Banská Bystrica primárne skúma podmienky zosplatnenia pri posudzovaní návrhu na

vydanie platobného rozkazu, keby tieto podmienky neboli pre zákonné zosplatnenia nastali, tak by
príslušný súd ani nevydal platobný rozkaz ale návrh na jeho vydanie by odmietol.25. Žalobca uviedol, že podľa § 53 ods. 9 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa na neho
vzťahuje písmeno b).
K tomuto žalobca uvádza, že úver poskytol dňa 28.7.2022 vo výške 11 740 Eur na obdobie 96 mesiacov,

čo predstavuje 8 rokov. Splátka bola stanovená na výšku 150,31 Eur. Päť percent zo sumy 11 740 Eur
predstavuje sumu 587 Eur. Žalobca uviedol, že posledná uhradená splátka na istinu bola v mesiaci
11/2023 ako vyplýva z predloženého harmonogramu splátok.
Žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť listom Vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 18.11.2024, kde
bola žalovaná v omeškaní so splátkami za mesiace 8/2024, 9/2024, 10/2024. Žalobca pristúpil k

zosplatneniu neuhradenou splátkou za 11/2024, fakticky však žalovaná nesplácala už oveľa skôr a to
už od 23.12.2023. Žalovaná teda do času zosplatnenia úveru neuhradila oveľa viac, ako len 3 splátky
vo výške 587 Eur a teda spĺňa zákonný predpoklad podľa § 53 ods. 9 písm. b/ OZ.

26.Výzvanazaplateniedlžnejsumypredvyhlásenímokamžitejsplatnostizodňa16.10.2024,pojednáva
o skutočnosti, že je žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace, sumarizuje konkrétne v akej výške za celý

čas, výzvy klasifikuje osobitne istinu a príslušenstvo a zároveň poskytuje lehotu 15 dní pre vyrovnanie
podlžnosti a zároveň upozorňuje aká skutočnosť môže nastať po 15 dňoch.
Vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 18.11.2024 opätovne spomína omeškanie, oznamuje jasne
zosplatnenie.
Predmetné dokumenty podľa žalobcu jednoznačne žalovanú včasne a zrozumiteľne upomínajú, a

rovnako žalobca poskytol žalovanej dostatočnú zákonnú lehotu pre zaplatenie, aby následne mohol vec
zákone zosplatniť. Okrem iného bolo žalovanej odoslaných niekoľko upomienok ešte pred samotnými
výzvami ktoré riešili zosplatnenie. Žalovaná bola dlhší čas v omeškaní pred zosplatnením, a to už od
času splátky splatnej 23.12.2023.
K tomu predložil dôkaz, a to Harmonogram splátok úveru č. E. a Druhú výzvu. Zároveň súhlasil s

pokračovaním veci podľa CSP a navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel.

27. Žalovaná v duplike poukázala na to, že žalobca vo svojom písomnom vyjadrení nespochybnil jej
tvrdenia obsiahnuté v odpore, k čomu uviedla nasledovné:

28. k (ne)splneniu informačnej povinnosti v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch
Žalobca v podanom vyjadrení sám uvádza, že zmluva bola uzatvorená na pobočke banky a pred
poskytnutím úveru a pred podpisom zmluvy boli žalovanému poskytnuté predzmluvné informácie, ktoré
si mohol preštudovať a v prípade otázok sa opýtať pracovníka banky. V tejto súvislosti žalovaný týmto

podaním napáda i nesplnenie informačnej povinnosti vyžadovanej § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.,
pričom k nesplneniu tejto povinnosti sa sám „priznal“ žalobca v svojom podaní.

29. Ďalej citovala ustanovenie § 4 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 39 Občianskeho zákonníka. K
tomu uviedla, že žalobca v tomto prípade síce v predloženej zmluvnej dokumentácii predložil formulár

o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere „mPÔŽIČKA plus“, ale v zmysle tohto
dokumentu bol tento daný do dispozície žalovanému dňa 28.07.2022 - t.j. deň uzatvorenia zmluvy. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca si nesplnil povinnosť v dostatočnom časovom predstihu
predložiť žalovanej informácie o poskytovanom produkte. Žalobca síce uvádza, že žalovaná obdržala
všetky potrebné dokumenty, pričom medzi tieto zahŕňa i predzmluvné informácie. To, že tieto žalovaná

obdržala po podpise zmluvy nie je splnením si informačnej povinnosti.

30. k (ne)súladu zmluvy o úvere s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
Žalobca v podanom vyjadrení ďalej uvádza, že nepovažuje za pravdivé tvrdenie, že výpočet RPMN
chýba. To však žalovaná v odpore neuviedla, napáda nesprávne uvedenie RPMN v zmluve o úvere. V

rámci svojej argumentácie žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo/152/2022, pričom uvádza, že v zmysle tohto rozhodnutia ani nesprávne uvedenie RPMN v
spotrebiteľskej zmluve nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Žalobca však
celkom dezinterpretuje závery NS SR. V tomto rozhodnutí NS SR konštatoval, že nesprávne uvedenie
RPMN v prospech spotrebiteľa samo o sebe nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého

úveru. Žalovaná trvá na tom, že RPMN v zmluve o úvere nie je uvedená správne, a to s ohľadom na
ďalšie nesprávne uvedené náležitosti.
Žalobca sa k procesnej obrane žalovanej nevyjadril a nespochybnil jej tvrdenie o nesprávnom uvedení
RPMN, kde absentuje údaj o výške splátok a prípadne iných poplatkov za vedenie a čerpanie účtu aúdaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ uhradiť. Vzhľadom na uvedené je preto tvrdenie žalovanej
o nesprávnom uvedení RPMN v predmetnej zmluve nesporné.

31. k (ne)splneniu povinnosti skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
K uvedenému žalovaná naďalej trvá na tom, že žalobca neskúmal schopnosť spotrebiteľa, teda
žalovanej, splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Vyplýva to zo žalobcom
predložených dokumentov a to z interného dokumentu banky, ktorý nemožno považovať za preukázanie
splnenia si tejto povinnosti. Nevyplýva z neho, kto ho vypracoval. Je v ňom uvedené, že veriteľ

posudzoval úverovú schopnosť dlžníka na základe údajoch o príjmoch, výdavkoch a záväzkoch, pričom
však neoveroval príjem dlžníka a výdavky stanovil dokonca nižšie, aká bola toho času výška životného
minima. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si schopnosť spotrebiteľa splácať úver nezisťoval s odbornou
starostlivosťou, akú vyžaduje § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nepredložil žiadne dôkazy,
ktorými by preukazoval opak.
V zmysle uvedeného je preto potrebné prijať záver o tom, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 11 ods. 2) (prvá veta) zákona
o spotrebiteľských úveroch nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. S ohľadom na uvedené preto, ak žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej
splatnosti spotrebiteľského úveru je tento úkon v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.

32. k (ne)platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
Žalobca v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru uvádza, že listom Vyhlásenie okamžitej
splatnosti zo dňa 18.11.2024 pristúpil k zosplatneniu neuhradenou splátkou za 11/2024. Uvedené je však
celkomjednoznačnevrozporesustanovením§53ods.9Občianskehozákonníka.Žalobcajeoprávnený
pristúpiť k omeškaniu od splátky, ktorá je v omeškaní 3 mesiace - tzn. musia uplynúť 3 mesiace od

omeškania so zaplatením splátky, pričom na toto omeškanie musí byť spotrebiteľ upozornený spolu
so špecifikáciou splátky, ktorá je v omeškaní. Je preto nesporné, že ak žalobca pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti listom zo dňa 18.11.2024 vo vzťahu k splátke za mesiac 11/2024 konal tak v
rozpore s príslušnou právnou úpravou, nakoľko táto splátka nebola v omeškaní tri mesiace (žalovaný
odmieta akékoľvek omeškanie). Tento právny úkon tak vzhľadom na uvedené nie je možné považovať

za platný, nakoľko je v rozpore so zákonom.
Žalovaná aj naďalej namieta, že ani v jednej z výziev nie je bližšie špecifikovaná výška splátok, počet
splátok a tá-ktorá splátka v omeškaní. Nie je z výziev zrejmé, na základe ktorej splátky žalobca započal
proces vedúci k možnosti zosplatnenia celého úveru. Žalobca až v podanom vyjadrení uviedol prvýkrát
splátku, s ktorou má byť žalovaná v omeškaní (čo žalovaná popiera) - pričom ak žalobca pristúpil k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti na základe uvedenej splátky, toto vyhlásenie je neplatné. Uvedenú
argumentáciu týkajúcu sa neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu jeho neurčitosti
podporujú i nasledujúce rozhodnutia, z ktorých žalovaná časť odôvodnení citovala, napr.: Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.02.2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne vydaný pod sp. zn. 8Csp/79/2021 zo dňa 19.12.2024, rozsudok Krajského súdu v

Žiline zo dňa 04.12.2024 sp. zn. 7CoCsp/45/2024, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
01.04.2025.

33. Z vyššie uvedených rozhodnutí celkom jednoznačne vyplýva, že pre platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru je nevyhnutné, aby v predchádzajúcich výzvach veriteľ špecifikoval splátku, pre ktorú

dlh zosplatnil, a teda, či došlo k naplneniu podmienok vyžadovaných § 53 ods. 9 OZ. V prejednávanom
prípade, je však z vyjadrenia žalobcu zrejmé, že nedošlo k naplneniu podmienok vyžadovaných § 53
ods. 9 OZ, v dôsledku čoho je takéto vyhlásenie neplatné aj s poukazom na ustanovenie § 39 OZ.

34. V súvislosti s údajne platným a zákonným zosplatnením úveru nemožno súhlasiť ani s vyjadrením

žalobcu, ktorým tvrdí, že Okresný súd Banská Bystrica skúma podmienky zosplatnenia pri posudzovaní
návrhu.To,žetomutaknieje,priamovyplývaz§3ods.2zákonač.307/2016Z.z.oupomínacomkonaní,
z ktorého vyplýva, že postačuje, aby nárok voči žalovanému bolo možné odôvodnene predpokladať.
Pričom v spojení s § 3 ods. 5 písm. d) zákona o upomínacom konaní je zrejmé, že upomínaciemu
súdu pre vydanie platobného rozkazu postačuje vyzvanie spotrebiteľa na úhradu v posledných troch

mesiacoch. Upomínací súd neskúma platnosť tohto vyzvania ani jeho oprávnenie. Uvedená povinnosť
mu nevyplýva zo žiadneho z príslušných ustanovení. Uvedená argumentácia žalobcu je opätovne
nedôvodná.Nad rámec uvedeného žalovaná v závere dodala, že žalobca predložil dokument Harmonogram splátek
k úveřu č. E., avšak nie je zrejmé, čo ním chcel žalobca preukázať. Z dátumu tohto dokumentu je zrejmé,
že nebol súčasťou zmluvnej dokumentácie (dátum vystavenia 10.03.2025). Žalobca ani sám neuvádza,

čo z neho pre prejednávanú vec má vyplývať a na podporu alebo preukázanie ktorých svojich tvrdení
ho predkladá.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené v ďalšom sa pridržiavame argumentácie obsiahnutej v podanom
odpore zo dňa 29.05.2025, na ktorú v celom rozsahu odkazujeme a pridržiavame sa jej. Žalovaná má

za to, že žaloba podaná žalobcom je nedôvodná a žalobca nemá nárok na akékoľvek plnenie zo strany
žalovanej, a to z dôvodu:
1. neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru,
2. neskúmania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou,
3. neplatnosti zmluvy o úvere,
4. bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

36. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 6. 10. 2025, na ktorom žalobca nebol prítomný, svoju
neúčasť písomne ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Zotrval na svojom pôvodnom tvrdení,
že nárok žalobcu je dôvodný, k čomu poukázal, resp. zopakoval, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy
pred vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 16. 10. 2024 pojednáva o skutočnosti, že je žalovaná

v omeškaní viac ako 3 mesiace. Sumarizuje konkrétne v akej výške za celý čas, klasifikuje osobitne
istinu a príslušenstvo, poskytuje lehotu 15 dní pre vyrovnanie podlžnosti a upozorňuje na možnosť
mimoriadneho zosplatnenia. Vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 18. 11. 2024 opätovne spomína
omeškanie a oznamuje jasné zosplatnenie. Žalobca má zato, že predmetné dokumenty jednoznačne
včasne a zrozumiteľne upomínajú dlžníka a poskytujú dostatočnú zákonnú lehotu pre zaplatenie.

37. Žalovaná a právna zástupkyňa boli na pojednávaní osobne prítomní. Právna zástupkyňa
zopakovala argumenty, ktoré boli uvedené v odpore a obšírne uvádzané v ďalších písomných
vyjadreniach. Trvala na tvrdení, že žalobca neplatne zosplatnil celý úver, čo samotná skutočnosť je
dôvodom pre zamietnutie žaloby. Ďalším dôvodom je to, že žalobca neskúmal schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, keď neoveroval príjem žalovanej. Poukázal,
že v čase spisovania úverovej zmluvy príjem žalovanej bol vo výške 820,- EUR, výdavky len na iné
úvery, ktoré žalobca nezohľadňoval boli vo výške 524,- EUR. Na živobytie jej tak zostalo 145,69 EUR.
Navyše aj suma, ku ktorej dospel žalobca vo výške 218,06 EUR, je nižšia ako životné minimum. Aj
uvedené potvrdzuje, že žalobca nedostatočne skúmal bonitu žalovanej, ako spotrebiteľa, a preto v

zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.

38. Nakoľko strany sporu ďalšie dôkazy nenavrhovali, súd na pojednávaní uznesením podľa § 180 C.s.p.
dokazovanie vyhlásil za ukončené.

39. Súd predmetný nárok žalobcu posudzuje podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

40. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

41. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

42. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.43. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

44. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase

uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

45. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase
uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.

46. Podľa § 7 ods. 17 písm. a/, b zákona č. 129 /2010 vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) , banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, 17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

47. Podľa § 7 ods. 19 zákona č. 129 /2010 veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

48. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa

§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

49. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.

50. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

51. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného
predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.52. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách o udelení bankového povolenia rozhoduje
Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu

rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

53. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu (§ 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, §

525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov).

54. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že toto uvedené ustanovenie dopĺňa
ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz
text oboch uvedených ustanovení súčasne.

55. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

56. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, pripojenými dôkazmi žalobcu aj žalovanej, výpoveďou právnej
zástupkyne žalovanej na pojednávaní a zistil, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

57. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že so žalovanou dňa 28. 7. 2022 uzatvoril zmluvu o

spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus, ktorej predchádzalo uzavretie zmluvy o používaní platobných
kariet mBank, ako aj zmluva o vedení bankových a sporiacich účtov a žiadosť o zriadenie bežného,
alebo sporiaceho účtu. Nebolo sporné, že žalovanej bol poskytnutý dňa 28. 7. 2022 úver vo výške
11.740,- EUR, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať v mesačných splátkach po 150,31 EUR po dobu
96 mesiacov. Rovnako sa zaviazala platiť úroky z nesplatenej časti úveru v dohodnutej úrokovej

sadzbe vo výške 5,3 %. Ďalej nebolo sporné tvrdenie, že žalovaná sa dostala do omeškania s
úhradou splatných splátok, a preto žalobca následne ju písomne vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
s poučením o následkoch nezaplatenia. Nebolo sporné tvrdenie, že žalovaná ani napriek výzve si
svoju povinnosť voči žalobcovi nesplnila, a preto žalobca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti
úveru, a to dňa 18. 11. 2024. V konaní nebolo sporné, čo vyplýva z histórie úveru, že žalovaná z

poskytnutého úveru zaplatila doposiaľ len sumu 2.300,31 EUR, takže naďalej dlhuje nesplatenú istinu
vo výške 10.216,59 EUR. Žalovaná tieto skutočnosti nepopierala. Prostredníctvom právnej zástupkyne
však rozporovala zákonnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru a nesprávny, resp. nezákonný postup
žalobcu pri vypracovaní výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 16. 10. 2024. Žalobca toto tvrdenie
popieral, trval na svojich vyjadreniach, že výzva bola vypracovaná v súlade s § 53 ods. 9 a § 565

Občianskeho zákonníka a že až následne došlo k zákonnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru.
Uvedená skutočnosť vrátane ďalších dôvodov na zamietnutie žaloby uvedené a špecifikované v odpore
žalovanej boli v konaní sporné.

58. Súd po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s písomnou výzvou žalobcu zo dňa 16. 10. 2024

zistil tento skutkový stav:

59. Podľa písomnej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitej splatnosti vypracovanej
žalobcom adresovanej žalovanej podľa pripojenej doručenky dňa 23. 9. 2024 súd zistil, že v úvode textuvýzvy je napísané nasledujúce: „Upozorňujeme Vás, že napriek našim predošlým urgenciám nedošlo k
zaplateniu Vášho dlhu na POZICKA PRO č. E.. Ku dňu vyhotovenia tejto výzvy evidujeme voči Vám
viac ako tri splátky po termíne splatnosti, ktoré predstavujú dlžnú sumu v celkovej výške 1.502,76 EUR,

z toho istina po lehote splatnosti 1.073,03 EUR, nezaplatené úroky 429,73 EUR, poplatky 0,- EUR.“ V
ďalšej časti výzvy žalobca vyzval žalovanú k uhradeniu uvedenej dlžnej sumy do 15 dní od jej doručenia
s poučením, že ak uvedená pohľadávka nebude uhradená v plnej výške, veriteľ môže uplatniť právo na
vyhlásenie splatnosti, teda požadovať úhradu celej pohľadávky. Následne žalobca pristúpil k vyhláseniu
okamžitej splatnosti dňa 18. 11. 2024, nakoľko žalovaná napriek predchádzajúcej výzve nepristúpila

k splateniu dlhu, a to v zmysle Všeobecných obchodných podmienok a následne podal vo veci na
upomínací súd žalobu. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanej podľa pripojenej doručenky
žalobcu doručené dňa 27. 11. 2024.

60.Súdpooboznámenísastextompredmetnejvýzvyzodňa16.10.2024savcelomrozsahustotožňuje
s právnou argumentáciou žalovanej, a tak ako ona aj súd poukazuje na najnovšiu doterajšiu judikatúru

súdov Slovenskej republiky týkajúcu sa danej problematiky.
Z aktuálneho uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 1. 2024 sp. zn. 5Cdo/2/2023 vyplýva, že: „V
prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto
zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý

dlh“.
Z predmetnej výzvy žalobcu je zrejmé, že žalobca v nej nešpecifikoval, pre ktorú splátku môže zosplatniť
celý dlh a ani vo vyhlásení okamžitej splatnosti neuviedol, pre ktorú splátku zosplatnil celý dlh, čím konal
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
Neuvedenie takejto konkrétnej splátky vo výzve, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh má za následok

neplatné zosplatnenie dlhu. Stanovisko žalobcu k takémuto právnemu posúdeniu veci, ktoré vyplýva
aj z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR je preto nesprávne a zavádzajúce, nerešpektujúce
rozhodnutie vyšších súdnych autorít. Nakoľko aj napriek tomuto zákonnému odôvodneniu odporu
žalovanejžalobcanapodanejžalobenaďalejtrval,súdžalobuvcelomrozsahuzamietolakonedôvodnú.

61. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd žalobu zamietol predovšetkým z dôvodu, že výzva na
zaplateniezodňa6.10.2024jeneplatnýprávnyúkon,následnedošlokneplatnémuďalšiemuprávnemu
úkonu - mimoriadnemu zosplatneniu úveru. Už len tieto samotné dôvody postačujú na zamietnutie
žaloby, preto sa súd ďalšími námietkami, resp. dôvodmi na zamietnutie žaloby uvedenými v odpore
žalovaného a ďalších písomných vyjadreniach nezaoberal.

62. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Vytvori? odkaz

Odkaz bol skopírovaný do schránky

Kopírova?

64. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

65. Žalovaná mala v konaní plný úspech, požadovala náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní
bola zastúpená advokátom, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania o ktorej výške súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.