Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122200218
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122200218.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.
Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobcu: MC BUILDING, s. r. o., Zdoba 146,
044 41 Sady nad Torysou, IČO: 52 879 950, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Dopita | ADVOKÁT, s. r.
o.,Vazovova6838/9B,81107Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,IČO:53998791,protižalovanému:
VOGUE ICON, s. r. o., Ladožská 7, 040 12 Košice - Nad jazerom, IČO: 47 501 308, o zaplatenie 6.000

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice z 19. marca 2024,
č.k. K2-33Cb/47/2022 - 100, takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice z 19. marca 2024, č.k.
K2-33Cb/47/2022 - 100.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
6.000,- eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.000,- eur od 1.11.2021 do zaplatenia, zo sumy
4.000,- eur od 4.12.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,-
eur. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako dodávateľom a
žalovaným ako odberateľom vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah, predmetom ktorého bol záväzok
žalobcu pre žalovaného zhotoviť dielo - stolárske výrobky a nábytok do prevádzkarne žalovaného -
kaderníckeho salónu na Moldavskej ceste 32, Košice a súčasne dodať stavebný a vodoinštalačný
materiál pre stavebnú časť zákazky - kaderníckeho salónu žalovaného. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť
žalobcovi za objednané a zhotovené dielo a dodaný tovar v určenom množstve odplatu na základe faktúr

vystavených žalobcom. Žalovaný uhradil žalobcovi zálohu 20.000,- eur zodpovedajúcu faktúre č. 21001
a zálohu 20.000,- eur zodpovedajúcu faktúre č. 21002. Žalobca vyúčtoval cenu diela faktúrou č. 21012
na sumu 24.000,- eur, splatnou dňa 31.10.2021 a faktúrou č. 21013 na sumu 24.000,- eur, splatnou dňa
3.12.2021. Žalovaný uhradil na faktúru č. 21012 sumu 2.000,- eur. Nedoplatok ceny diela predstavuje
žalovaná suma 6.000,- eur.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal, že žalobca zaúčtoval DPH na typ
dokladu, u ktorého sa DPH neúčtuje. Vo faktúrach nie je uvedená spotreba a typ použitého materiálu.
Žalobca si pôvodne 3 faktúrami uplatnil nárok na úhradu 60.000,- eur s prenosom daňovej povinnosti.
Správne boli vystavené len dve faktúry s prenosom daňovej povinnosti. Žalobca doposiaľ dielo v plnom
rozsahu a riadne neodovzdal. Žalobca svoje doklady v kontrolnom výkaze neuvádza. Zároveň žalovaný
potvrdil, že ohľadne uplatňovaného nároku mu boli doručené faktúry, tieto uviedol vo svojom kontrolnom

výkaze a žalobcom uplatňovaný nárok vedie v účtovníctve. Na preukázanie svojich tvrdení predložil 3
zálohové faktúry č. 2102, č. 2104 a č. 2106, každú na sumu 20.000,- eur.4. Žalobca v replike uviedol, že na základe kontrolného výkazu uhradil DPH z faktúry 21013 a č. 21012.
Žalovaný ich zaevidovaním do kontrolného výkazu uznal ako vecne správne a zároveň uznal daňovú

povinnosť žalobcu v časti DPH. Žalobca oznámil žalovanému, že dňa 10.7.2021 dokončil dielo. Žalovaný
dielo užíva.

5. Žalovaný v duplike potvrdil užívanie neodovzdaného diela. Poukázal na článok VII bod 3 zmluvy
o dielo, podľa ktorého sa odovzdanie a prevzatie diela uskutoční spísaním preberacieho protokolu,

k čomu nedošlo. Skutočný rozsah diela nikdy nebol stranami odsúhlasený. Zvýraznil, že doposiaľ uhradil
žalobcovi 66.000,- eur. Žiadne ďalšie dôkazy však na preukázanie týchto tvrdení nepredložil.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný bol v predvolaní zo 7.8.2023 na pojednávanie zo dňa
19.3.2024 poučený, že ak sa na pojednávanie vo veci nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi
okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany môže súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre

zmeškanie. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 19.3.2024 o 9.30 hod. Žalovaný prevzal
predvolanie na pojednávanie dňa 8.8.2023. Na pojednávanie sa nedostavil a svoju neprítomnosť
neospravedlnil. Žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
Preto súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu v zmysle jeho návrhu v súlade s ustanovením §
274 C.s.p.

7.Vočirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalovanýodvolanie,ktorýmžiadalzrušiťnapadnutýrozsudok
pre zmeškanie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaný v odvolaní uviedol, že cca týždeň pred pojednávaním pricestoval z USA a pre pracovné

povinnosti sa k ospravedlneniu dostal až v deň pojednávania. Dňa 19.3.2024 od 8.00 hod. telefonoval
na číslo zverejnené na webe Mestského súdu Košice, kde hovoril s niekoľkými pracovníkmi súdu, ktorí
mu poskytli telefonický kontakt, na ktorý zavolal. Ospravedlnil neúčasť žalovaného a bol inštruovaný,
nech to podá písomne, čo aj učinil.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, nakoľko boli splnené všetky
zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Poukázal, že pokiaľ žalovaný uvádza, že
pricestoval z USA cca týždeň pred nariadeným pojednávaním, mohol včas podať žiadosť o odročenie
pojednávania a ospravedlnenie neúčasti. Z odvolania však vyplýva, že žalovaný ospravedlnenie
začal riešiť v deň pojednávania. Uvedené teda absolútne nespĺňa podmienky včasnosti. V deň

pojednávania je možné svoju neúčasť ospravedlniť len mimoriadne vážnymi okolnosťami, ktoré sa
procesnej strane privodia v deň pojednávania a ktoré jej objektívne znemožňujú účasť na pojednávaní
(napr. vážna dopravná nehoda počas cesty na pojednávanie). Žalovaný ako dôvod svojej neúčasti na
pojednávaní označil pracovnú vyťaženosť. Uvedené nepredstavuje vážnu okolnosť, ktorou by súd mohol
ospravedlniť neúčasť na pojednávaní. Žalovaný bol navyše počas celého súdneho konania pasívny,

nepredložil žiadny relevantný argument, ktorým by oslaboval žalobcov nárok. Súd prvej inštancie
zasielal predvolanie na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.3.2024 v mesiaci 8/2023. Žalovaný
o pojednávaní vedel vopred viac ako osem mesiacov, teda mal možnosť a dostatok času si zariadiť
pracovný program vopred tak, aby sa mohol zúčastniť na pojednávaní.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd zistil, že odvolanie podala strana sporu, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), pričom ho podala včas.

11. Podľa § 356 písm. b) C.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem

prípadovodvolaniapodanéhozdôvodu,ženebolisplnenépodmienkynavydanietakéhorozhodnutia.To
zmenená, že voči rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je v zásade prípustné. Prípustnosť zákon viaže
len na jediný dôvod. Týmto dôvodom je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
Z uvedeného tak možno dospieť k tomu, že v prípade odvolania proti rozsudku pre zmeškanie môže
dôjsť k trom procesným situáciám, od ktorých sa potom odvíja aj povaha rozhodnutia odvolacieho

súdu: 1/ odvolací súd zistí, že k vydaniu rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonné podmienky -
rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zruší a vec vráti na ďalšie konanie, 2/ odvolací súd dospeje
k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie - odvolanie
uznesením odmietne ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ C.s.p., pretože smeruje proti rozhodnutiu,proti ktorému nie je odvolanie prípustné, 3/ odvolateľ v odvolaní napáda rozsudok pre zmeškanie
z iných dôvodov ako uvádza § 356 písm. b/ C.s.p. - odvolací súd uznesením odmietne odvolanie ako
neprípustné podľa § 386 písm. c/ C.s.p. (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2019, sp. zn.

5Obdo/50/2019).

12. Podmienky podľa § 274 písm. a) a b) C.s.p. sú konanie o žalobe podľa § 137 písm. a) C.s.p., návrh
žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie vo
veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku

nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnenie neprítomnosti
žalovaného včas a vážnymi okolnosťami.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci o zaplatenie 6.000,- eur s
príslušenstvom (žaloba o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. c/ C.s.p.) nariadil pojednávanie na
deň 19.3.2024 o 9.30 hod. Predvolanie doručil žalobcovi (prostredníctvom jeho právneho zástupcu)

a žalovanému, a to obom dňa 8.8.2023.

14. Odvolací súd ďalej zistil, že v doručenom predvolaní boli sporové strany (okrem iného) poučené
v zmysle § 274 a § 278 C.s.p. o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Žalobca priamo na
pojednávaní dňa 19.3.2024 navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie

podľa § 274 C.s.p. Zo zápisnice súdu prvej inštancie o pojednávaní zo dňa 19.3.2024 vyplýva, že
žalovaný sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil. Zároveň z obsahu spisu ani nevyplýva, že
by svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a to ani včas, ani dodatočne, tak ako to uvádzal
v podanom odvolaní.

15. Je teda zrejmé, že s ohľadom na všetky tieto skutočnosti sa súdu prvej inštancie správne javilo
splnenie všetkých zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274
C.s.p.

16. Podľa § 183 ods. 1 vety druhej C.s.p., odročenie pojednávania je možné aj na návrh strany sporu

alebo jej zástupcu. Odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa
strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od
nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní dali zastúpiť.

17. Žalovaný ďalej tvrdil, že pojednávanie zmeškal z dôvodu pracovných povinností. Tieto tvrdenia
v odvolacom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Zároveň bez ďalšieho nejde o dôležitý dôvod
na odročenie pojednávania, pretože nebol založený na objektívnej prekážke, ktorá by bránila strane
zúčastniť sa pojednávania, keďže plnenie pracovných povinností u žalovaného je prakticky každodenná
povinnosť spojená s jeho podnikateľskou činnosťou, pričom žalovaný mal dostatok času na prípravu

pojednávania a zabezpečenie svojej účasti na ňom, prípadne na účely súdneho sporu splnomocniť
zástupcu, ktorý koná v jeho mene (advokáta). Teda možno uzavrieť, že ani žalovaným tvrdená
a nepreukázaná žiadosť o odročenie pojednávania neobsahovala uvedenie takých skutočností, že by ju
bolomožnépovažovaťzaobsahujúcudôležitýdôvododročeniapojednávania.Aksatedažalovanýchcel
na pojednávaní zúčastniť, mal si zariadiť svoj pracovný program tak, aby mu to umožňoval. Nemožnosť

účasti zo žalovaným uvádzaného dôvodu (aj kedy bola náležite tvrdená a preukázaná) by v danom
prípade nebola dôvodom na odročenie pojednávania.

18. Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný
druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity strany sporu v civilnom sporovom konaní.

Procesná pasivita sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť
rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada
zdôrazňuje vlastné pričinenie sa na ochrane svojich práv a vyžaduje, aby strana v konaní sledovala
svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a
poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a

následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv.

19. Bola to práve nečinnosť žalovaného, ktorý sa bez riadneho a najmä včasného ospravedlnenia
nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie, hoci bol na toto pojednávanieriadne a včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa na
pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobca
navrholrozhodnutievovecirozsudkomprezmeškanie,súdprvejinštanciepostupovalvecnesprávne,ak

tomuto návrhu v zmysle § 274 C.s.p. vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
Žalovaný totiž nerešpektoval súdom prvej inštancie uloženú povinnosť a tomu zodpovedala forma a
výsledok konania.

20. Skutočnosť, že žalovaný v konaní podal včasný odpor, ktorého následkom bolo zrušenie platobného

rozkazu a následne aj dupliku na veci nič nemení. Tieto jediné prejavy aktivity žalovaného v konaní,
založené iba na splnení povinnosti tvrdenia, bez splnenia dôkaznej povinnosti v spore nevytvárajú
prekážku pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Pre odchýlenie sa od prísne
stanovených podmienok, kedy súd prvej inštancie obligatórne rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie,
je nevyhnutné nepomerne viac, ako len jednorazová procesná aktivita žalovaného. V danej veci súd
prvej inštancie nepostupoval ani príliš formalisticky, teda by došlo k porušeniu práva strany konania na

spravodlivý súdny proces, keďže v konaní sa neuskutočnilo viacero pojednávaní, na ktorých sa žalovaný
riadne zúčastnil, súd vykonal rozsiahle dokazovanie, resp. spor sa viedol viacero rokov.

21. Odvolací súd teda uzatvára, že boli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p. a existencia jediného prípustného odvolacieho dôvodu

podľa § 356 písm. b) C.s.p. sa nepreukázala. Preto odvolací súd odvolanie uznesením odmietol ako
neprípustné podľa § 386 písm. c) C.s.p. pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné.

22.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.

1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).