Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. október 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124342177
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:6124342177.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/79/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica
priemyselná10,03852Sučany,IČO:50387189,právnezastúpenýAdvokátskakanceláriaJUDr.Tomáš
Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,

IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 293,98 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

8C/79/2024

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 293,98 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 293,98 eura od 30.11.2023 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

8C/79/2024

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáhal v upomínacom konaní od žalovaného
zaplatenia sumy 293,98 eura s príslušenstvom. Návrh / žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej
udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 9852800973 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová

udalosťbolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidlapoistenéhovpoisťovnižalovaného.Vdôsledku
uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to
zapožičanímsináhradnéhovozidlaužalobcu.Poukončenínájmužalobcavystavilpoškodenémufaktúru
č. 230646, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný
oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený
následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu
škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na

prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému, Žalobca opiera nárok na
náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka.2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal uplatnený nárok. Žalovaný
vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie a mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej

predmetom mal byť nárok na náhradu škody z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla, je absolútne neplatná. Tvrdil, že žalobca v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal, že zo strany poškodeného došlo ku skutočnému vynaloženiu peňažných
prostriedkov za prenájom náhradného vozidla (t. j. nebola preukázaná úhrada faktúry) a že poškodený
si následne voči žalovanému ako poisťovateľovi uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody súvislosti

s prenájmom náhradného vozidla. V zmysle § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP, v spojení
s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné, aby zo strany poškodeného došlo k reálnemu
vynaloženiu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t.j. k preukázaniu ujmy v majetkovej
sfére. Žalovaný poukázal a na výklad pojmu škoda a rozhodnutia NS SR R 55/1971 a R 28/2007,
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2744/2006. V súvislosti s § 822 a § 823 Občianskeho zákonníka, § 4
ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP dôvodil, že až po tom, čo by poškodený u žalovaného

ako poisťovateľa uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody v súvislosti s nájmom náhradného vozidla,
by poškodenému vznikol nárok domáhať sa náhrady škody priamo voči poisťovateľovi, ktorý by bolo
možné aj platne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky na iný subjekt. Žalovaný nesúhlasil s tým,
že k úhrade faktúry mohlo dôjsť na základe vzájomného zápočtu, nakoľko inštitút započítania upravený
v § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavuje jeden zo spôsobov zániku nesplnených záväzkov,

pri ktorom nedochádza k reálnemu plneniu, resp. nedochádza k žiadnej úhrade faktúry za prenájom
náhradného vozidla. Podľa názoru žalovaného však spôsob zániku záväzku započítaním nemožno v
žiadnom prípade stotožňovať so spôsobom zániku záväzku splnením, samotnú dohodu o započítaní
možno považovať len za dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za nájom a na úhradu za
postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením (podporne poukázal na rozhodnutie NS SR sp.

zn. 4Obdo/30/2022). Žalovaný má za to, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo v
žiadnom prípade k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného a k vzniku
škody na strane poškodeného. Skutočná škoda teda mohla poškodenému v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla vzniknúť len vtedy, ak by záväzok poškodeného vyplývajúci mu z faktúry zanikol
riadnym splnením dlhu (solúciou). Je teda zrejmé, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola

neexistujúca pohľadávka poškodeného voči žalovanému. Žalovaný tvrdí, že žalobca si zakladá aktívnu
vecnú legitimáciu spôsobom, ktorý vykazuje znaky obchádzania zákona. Už len samotná pohľadávka
poškodeného na odplatu za postúpenie voči žalobcovi je účelovo („umelo") vytváraná až samotnou
zmluvou o postúpení pohľadávky za účelom vykonania započítacieho úkonu. Žalobca a poškodený sa
v danom prípade zmluvou o započítaní vzájomných pohľadávok a zmluvou o postúpení pohľadávky

snažia vylúčiť záväzné pravidlo zakotvené v § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení
so zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný má
teda v zmysle vyššie uvedených skutočnosti za to, že zmluvu o postúpení pohľadávky možno považovať
za absolútne neplatný právny úkon aj z toho dôvodu, že účelom tejto zmluvy je obchádzanie zákona v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca v konaní navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde, preto upomínací súd vec
postúpil tunajšiemu súdu. Vo vyjadrení k odporu uviedol, že prenájom náhradného vozidla je súčasnou
judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, poukazujúc na rozhodnutie (R7/1992). Špecifikoval, že
dňa 26.09.2023 došlo vo Nitre ku škodovej udalosti na motorovom vozidle A. B., EČV: C., spôsobenej

poškodenému D. E., B.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla F. G.
eč v. H., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať
náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb – cesta do a z práce, v práci a to zapožičaním si
náhradného motorového vozidla A. B., ev. č. I. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 624/703 zo dňa
16.10.2023. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230646 zo dňa 30.10.2023, s

dátumom splatnosti 13.11.2023 na sumu 1.049,94 eura. Žalovaný dňa 15.11.2023 pristúpil k čiastočnej
úhrade vzniknutej škody v sume 755,96 eura, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte
predtým uzatvoril so žalobcom dňa 30.10.2023 zmluvu o postúpení pohľadávky na náhradu škody.
V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo
na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného.

Podrobne sa vyjadril ku predpokladom pre vznik nároku na náhradu škody. Zdôraznil, že poškodený
si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise.
Námietku žalovaného spočívajúcu v nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobca považuje za účelovú,
nakoľko žalovaný už pristúpil k čiastočnej úhrade. Dôvodil, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpenípohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody, preto postúpenie neodporuje zákonu.
Žalobca má za to, že neexistuje rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné
a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému,

alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom. Poukázal na judikatúru okresných a krajských súdov,
ktoré jednoznačne dospievajú k záverom, že započítanie pohľadávok sa považuje za legálny spôsob
zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. K rozhodnutiu NSSR sp. zn. 4Obdo/30/2022, na ktoré
poukazoval žalovaný, žalobca uviedol, že ho nemožno na predmetnú vec aplikovať, nakoľko sa týkalo
odporovateľnosti právneho úkonu a vychádzalo z absolútne odlišného skutkového a právneho stavu.

Žalobca namietal aj argumentáciu žalovaného vo vzťahu k obchádzaniu zákona. Doplnil, že žalovaný
neoprávnene pristúpil k odpočtu DPH, nakoľko poškodený nebol platcom DPH. Rovnako sa nestotožnil
ani s odpočtom prevádzkových nákladov, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné
motorové vozidlo. Tieto súčasná rozhodovacia prax považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu, že
cena motorového vozidla poškodeného pri dopravnej nehode sa na trhu reálne znížila a ak by sa teda
mala znížiť hodnota poistného o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by

bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj to, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so
škodovouudalosťouznížilaatonepochybneosumuväčšiu,nežjesuma,ktoráspočívavprevádzkových
nákladoch.

4. Žalovaný v duplike zotrval na svojich námietkach. Zdôraznil, že ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku

svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby
za škodu, pretože mu škoda nevznikla, existencia samotnej pohľadávky totiž nie je skutočnou škodou
ani ušlým ziskom. Poškodený nikdy neuplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody, ani nepreukázal
úhradu faktúry, namiesto toho v ten istý deň, čo mal byť prenájom vozidla ukončený, bola uzatvorená
zmluva o postúpení pohľadávky a dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok. Žalobca následne

požiadal e-mailom o úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla. Žalovaný má za to, že
uzatvorením uvedených právnych aktov bolo vylúčenie, resp. obídenie všeobecne záväzných pravidiel
podľa § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 zákona o PZP v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Poukázal na to, že žalobca na svojej webovej stránke ponúka prenájom náhradného vozidla bezplatne,
pričom uvádza, že vďaka údajne spolupráci s poisťovňami dáva garanciu, že prenájom bude bez

finančnej účasti poškodeného. Uvedené tak priamo popiera tvrdenia žalobcu, podľa ktorých malo
dôjsť ku vzniku akejkoľvek škody na strane poškodeného v súvislosti s prenájmom vozidla. Zároveň
vzhľadom na uvedené si je žalobca dobre vedomý, že započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému
plneniu. Tvrdil, že poškodený sa dostal do stavu, ako keby užíval náhradné vozidlo bezodplatne. Ďalej
uviedol, že už len z podstaty započítania ako ekvivalentného právneho úkonu vyplýva, že v dôsledku

započítania nemôže nikdy žiadnemu subjektu práva vzniknúť škoda. K charakteristike ekvivalentných
právnych úkonov poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 275/2013. Žalovaný má jednoznačne
za to, že zmluva o postúpení pohľadávok a dohoda o započítaní obchádzajú cieľ a zmysle zákona
o PZP, ktorým je odškodňovanie poškodených a nie preplácanie neuhradeného dlžného nájomného
obchodným spoločnostiam. Žalovaný má za to, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatný

právny úkon, a preto neobstojí ani argumentácia žalobcu o čiastočnom plnení žalovaného.

5. K duplike predložil žalobca ďalšie vyjadrenie, kde uviedol, že samotný poškodený si uplatnil nárok
na náhradu škody dňa 18.10.2023. Zdôraznil, že úhradu nájomného suplovalo samotné postúpenie
pohľadávky poškodeného (Krajský súd v Bratislave, sp. zn. 1Cob/118/2021). Nesúhlasil s tým, že nájom

náhradného vozidla je bezplatný. Zároveň poukázal na aktuálne rozhodnutia v obdobných skutkových
veciach.

6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré vykonal za účasti právneho zástupcu žalobcu a
v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho

neprítomnosti.

7. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný v zásade v konaní namietal len aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu bez toho, aby spochybňoval samotnú istinu žalovanú. Uviedol, že skutočnosť,
že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne úhrade predmetnej faktúry,

nespôsobuje rozpor s ustanovením §524 Občianskeho zákonníka. Súdy v rozhodnutiach v obdobných
veciach, na ktoré poukazovali, vždy zhodne dospeli k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu
je daná, zmluva o postúpení pohľadávky je platná a konaniu žalobcu nedochádza k obchádzaniu
zákona. Z oznámenia o poistnom plnení, ktoré bolo priložené v prílohe ku žalobe vyplýva, že žalovanýuplatnil odpočet tzv. amortizácie a tak isto aj odpočet DPH, avšak neoprávnene, nakoľko poškodený
nebol platcom DPH. Odpočet zmeny technickej hodnoty vozidla a prevádzkových nákladov, ktoré mal
poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové vozidlo, súčasná rozhodovacia prax súdov

Slovenskej republiky považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu, že cena motorového vozidla, ktoré
bolo poškodené pri dopravnej nehode sa na trhu reálne znížila. Odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR , spisová značka 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.3.2013.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými v konaní a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 26.09.2023 o 16,00 hod. došlo vo Nitre ku škodovej udalosti na motorovom vozidle A. B., EČV:
C., spôsobenej poškodenému D. E., B., XXX XX F. XX, IČO: 55 342 221 (ďalej ako poškodený).
Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla F. G. ečv. H., poisteného v poisťovni
žalovaného. Vozidlo poškodeného bolo prevzaté za účelom jeho opravy do J. K., B.. B. dňa 16.10.2023
(zákazkový list L. XXXXXX), po vykonaní opravy bola dňa 30.10.2023 vystavená faktúra č. 2023 301702

na sumu 3.823,19 eura a poškodený si prevzal opravené motorové vozidlo. Poisťovňa poškodeného
uhradila škodu spočívajúcu v nákladoch na opravu vozidla vo výške 3.673,19 eura na účet autoservisu.
Poškodený si na obdobie opravy poškodeného motorového vozidla na základe zmluvy o prenájme
vozidla č. 624/703 zo dňa 16.10.2023 prenajal náhradné motorové vozidlo A. B. od prenajímateľa –
žalobcu, s dojednanou dennou sadzbou prenájmu 80 eur, a to za účelom cesty do a z práce, na

použitie v práci a na súkromné záležitosti. Nájom vozidla bol ukončený dňa 30.10.2023 z dôvodu, že
poškodený prevzal svoje motorové vozidlo zo servisu. Denná sadzba nájmu bola upravená na 70 eur
(bola ponížená podľa počtu dní v zmysle platného cenníka). Poškodený si titulom škodovej udalosti
uplatnil voči žalovanému ako poisťovateľovi nárok na náhradu škody, a to tlačivom datovaným dňa
18.10.2023. Žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom vozidla sumu 1.049,94 eura (za 15 dní

nájmu) faktúrou č. 230646 zo dňa 30.10.2023, splatnou dňa 13.11.2023.

10. Dňa 30.10.2023 bola medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená
zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej poškodený postúpil na žalobcu peňažnú pohľadávku
voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, vo výške 1.049,94 eura, z titulu jeho

nároku voči poisťovni, a to nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie
náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 26.09.2023 na vozidle poškodeného.
Postúpenie pohľadávky bolo dojednané ako odplatné, a to za odplatu 1.049,94 eura. V bode 5 zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom žalobca bude

pohľadávku voči poisťovni vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa 30.10.2023
oznámil poškodený poisťovni – žalovanému postúpenie pohľadávky.

11. Dňa 30.10.2023 vyplnil poškodený predtlačený Dotazník pre poškodeného k škodovej udalosti, kde
uviedol dôvod zapožičania vozidla, dôvod nevyužívania iného motorového vozidla, informácie, kedy

odovzdal vozidlo do servisu (16.10.2023), dátum zapožičania náhradného vozidla (16.10.2023), typ
zapožičaného vozidla, počet odjazdených kilometrov, dátum vrátenia zapožičaného vozidla a dátum
vyzdvihnutia vozidla (30.10.2023).

12. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 15.11.2023 oznámil žalobcovi, že dňa 14.11.2023

ukončil šetrenie poistnej udalosti a predložil výpočet výšky plnenia, na základe ktorého vyplatí žalobcovi
poistné plnenie 755,96 eura, keď z faktúry za náhradné vozidlo v sume 1.049,94 eura odrátal zmenu
technickej hodnoty vozidla 127,25 eura, pevné prevádzkové náklady 15,54 eura a DPH 151,19 eura.

13. Upomienkou zo dňa 06.06.2024 vyzval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávok po lehote

splatnosti.

14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).16. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

17. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v (ďalej aj ako zákon o PZP) poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky
na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, veta prvá a druhá po bodkočiarku,
náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť

svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

20. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2 cit. ust. a postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. V konaní
nebolo sporné, že sa poistná udalosť (dopravná nehoda) dňa 16.10.2023 stala, že ju zapríčinil vodič
motorového vozidla poisteného u žalovaného a že v príčinnej súvislosti vznikla poškodenému na jeho
motorovom vozidle škoda, v ktorej dôsledku musel využiť náhradné vozidlo prenajaté žalobcom na
čas opravy vozidla poškodeného dopravnou nehodou v období od 16.10.2023 do 30.10.2023 (15 dní).

Sporná nebola ani výška nároku. Spornou skutočnosťou bola aktívna vecná legitimácia žalobcu a s tým
súvisiaca spornosť ohľadom vzniku škody poškodenému a platnosti zmluvy o postúpení.

24. Predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla
spočívajúcej v nákladoch za náhradné vozidlo, ktorý mal poškodený voči žalovanému ako poisťovni

škodcu a ktorý postúpil na žalobcu. Vo vzťahu k charakteru nároku súd konštatuje, že prenájom
náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú
hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Skutočnou škodou je podľa
súdnej judikatúry aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie
veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou

v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenie veci. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť
skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide (R 7/1992). Súdna prax považuje za skutočnú škodu
nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so
vznikom alebo zabezpečením škody.

25. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného spočívajúcou v absencii aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Žalovaný argumentuje, že nemohlo dôjsť k vzniku škody spočívajúcej v nákladoch na náhradné
vozidlo (ako jedného z predpokladov na vznik nároku na náhradu škody), nakoľko suma nájomného
za náhradné vozidlo poškodeným nebola uhradená, resp. zaplatená, ale k vyrovnaniu tejto pohľadávky
žalobcu ako prenajímateľa voči poškodenému ako nájomcovi došlo vzájomných započítaním

pohľadávky žalobcu na nájomné a poškodeného na odplatu za postúpenie. Podľa žalovaného takýto
spôsob zániku pohľadávok nemožno stotožňovať so úhradou nájomného poškodeným. Žalovaný
zároveň nespochybnil, že náklady na požičanie náhradného vozidla predstavujú náklady vzniknuté
v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti.26. Z ustanovení § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o postúpení
pohľadávok vyplýva, že pre platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti

zmluvy, teda označenie zmluvných strán - postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky a to tak,
aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti dlžníkovi a aby nevznikli pochybnosti o tom,
aká pohľadávka a kedy bola postúpená. Uvedené zákonom požadované náležitosti pre platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky sú v predmetnej veci splnené. Z predloženej zmluvy jasne, zrozumiteľne
a bez pochybností vyplýva prejav vôle postupcu - poškodeného postúpiť na žalobcu pohľadávku,

ktorá je v bode 1 zmluvy nezameniteľne definovaná ako peňažná pohľadávka voči žalovanému, je
určená výškou a právnym dôvodom. Zmluva v bode 5 zároveň obsahuje dojednanie o započítaní
vzájomných pohľadávok. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky a výška
odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry, t.j. vo výške 1.049,94 eura. Zmluvné strany
sa zároveň dohodli na započítaní vzájomných nárokov, t. j. nároku na zaplatenie faktúry a nároku
na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy. Úhradu nájomného

v tomto prípade suplovalo samotné postúpenie pohľadávky poškodeného. Inak povedené, započítaním
došlo k vyporiadaniu pohľadávky žalobcu na nájomné za náhradné vozidlo. Súd je názoru, že neexistuje
rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi nájomné v hotovosti, alebo sa zrealizuje vzájomným
zápočtom, najmä za predpokladu, kedy žiadne z ustanovení zákona nebráni postupcovi postúpiť aj
pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti v prípade, ak je dostatočne určito vymedzená.

27. Podľa názoru súdu je uvedená situácia vo výsledku rovnaká, ako keby poškodený na základe
faktúry uhradil žalobcovi sumu nájmu za náhradné vozidlo, následne by postúpil svoju pohľadávku
spočívajúcu v nároku na náhradu škody voči žalovanému na žalobcu a žalobca by mu vyplatil odplatu
za postúpenie (čo samotný žalovaný označil za súladné so zákonom). Tento istý výsledok docielili

poškodený a žalobca započítaním vzájomných pohľadávok, čím sa vyhli uvádzaným vzájomným
platbám. Preto tvrdenie žalovaného, že zvolený postup žalobcu a poškodeného obchádza zákon, čo
spôsobuje neplatnosť dojedaných právnych úkonov (postúpenia a vzájomného započítania), neobstojí.
Konanie žalobcu a poškodeného v konečnom dôsledku smerovalo k cieľu zákona o PZP (odškodnenie
poškodeného v súvislosti s dopravnou nehodou), pretože poškodenému vznikol záväzok zaplatiť

nájomné a mechanizmom, ktorý zvolil, došlo ku kompenzácii škody spôsobenej dopravnou nehodou.
Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že ide o preplácanie dlžného neuhradeného nájomného
obchodným spoločnostiam. Žalobca predsa poskytol službu poškodenému, ktorú poškodený bol nútený
využiť len a v dôsledku škodovej (poistnej ) udalosti, pričom žalobcovi vznikol nárok na odplatu a
poškodený sa zaviazal na úhradu tejto služby. To, ako si navzájom vyporiadali svoje nároky, je plne

v ich autonómii. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu
súčasne vyporiadal predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi
za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej
sfére žalobcu. Rovnako neobstojí tvrdenie, že poškodený využíval vozidlo bezodplatne. Je nesporné, že
nájom náhradného vozidla bol dojednaný odplatne a táto odplata bola po ukončení nájmu fakturovaná

poškodenému, to znamená, že poškodenému vznikol záväzok dojednané nájomné uhradiť. Spôsob,
akým došlo následne k vyporiadaniu záväzku je irelevantný vzhľadom k posúdeniu, či išlo odplatné alebo
bezodplatné užívanie náhradného vozidla. Ak žalovaný tvrdil, že si nárok na náhradu škody u neho
poškodený neuplatnil, tak uvedené je v rozpore s listinným dôkazom – uplatnenie škody / nároku na
náhradu škody zo dňa 18.10.2023 (č.l. 14 rub v súdnom spise).

28. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom motorového vozidla. To, že uvedený záväzok
postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež
jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody (obdobne

Krajský súd v Žiline, 11Co/135/2019, 25. 6. 2019).

29. Sumarizujúc uvedené súd vyhodnotil predmetnú pohľadávku ako pohľadávku spôsobilú na
postúpenie a zmluvu o postúpení pohľadávky ako platný právny úkon spĺňajúci všetky kritériá platnosti
právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou úpravou. Nadobudnutím

takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej
uplatnenie. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi uplatnený nárok 293,98 eura.30. Súd dodáva, že žalovaný výšku nároku spornou neurobil, keď ju nijako nerozporoval. Netvrdil, že
prenajatie náhradného motorového vozidla nebolo skutočne nevyhnutné, ani že prenájom nebol len na
nevyhnutne potrebnú dobu (súd má opak preukázaný, nakoľko doba prenájmu kopírovala dobu opravy

poškodeného vozidla v servise) a ani že nebola preukázaná obvyklosť a účelnosť ceny nájmu (tzn.
vzhľadom na ceny nájmov obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase). Výšku uplatneného
nároku má súd preukázanú predloženou faktúrou (po zohľadnení čiastočného plnenia žalovaného
žalobcovi). Je nutné podotknúť, že žalovaný nárok žalobcu čiastočne uspokojil, a to plnením vo výške
755,96 eura, pričom zvyšok uplatnenej náhrady škody nevyplatil z dôvodu zmeny technickej hodnoty

vozidla a odpočtu DPH. V konaní žalovaný nepredložil argumenty, ktoré by oprávnenosť zníženia
poistného planenia z uvedených dôvodov odôvodňovali. Nerozporoval tvrdenia žalobcu o tom, že nie
je platcom DPH, ani o tom, že odpočet zmeny technickej hodnoty vozidla a prevádzkových nákladov
súčasná rozhodovacia prax považuje za neoprávnené. Súd dodáva, že žalovaný v konaní netvrdil a ani
nepreukázal, že takéto náklady vo výške, v akej voči poškodenému znížil skutočnú škodu, aj reálne
vznikli.

31. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/30/2022, súd sa stotožňuje
s argumentáciou žalobcu o nemožnosti jeho aplikácie na prejednávanú vec. Uvedené rozhodnutie
vychádza z diametrálne odlišných skutkových okolností, zaoberalo sa odporovateľnosťou právnych
úkonov.Právnaotázkatotižspočívalavtom,čizaekvivalentnéplnenienaúčelyposúdeniaukracujúceho

právneho úkonu podľa § 60 ZKR možno považovať plnenie, ktorým kupujúci uhradí rozhodujúcu časť
kúpnej ceny tak, že túto časť kúpnej ceny si započíta so svojou pohľadávkou voči predávajúcemu/
úpadcovi. Najvyšší súd konštatoval, že „aj keď v prípade dohody o započítaní vzájomných pohľadávok,
takýto právny úkon nie je urobený bez protiplnenia, ktorým je z pohľadu dlžníka zánik jeho záväzku
v zodpovedajúcej výške, dlžník tým pristúpil k selektívnemu uspokojeniu jedného veriteľa na úkor

ostatných veriteľov, ktorých neuspokojil vôbec. Uvedení veritelia tak zostali odkázaní na neisté budúce
uspokojenie v konkurze. Tým, že kúpna cena získaná z predaja nehnuteľností mohla byť použitá na
pomerné uspokojenie ostatných veriteľov, dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok, prišlo ku
kráteniu ostatných veriteľov. Povinnosťou dlžníka bolo pristupovať ku všetkým svojim veriteľom rovnako
a všetky svoje záväzky plniť v súlade so zásadou pomerného uspokojovania.“ Preto závery, ktoré si

toto odvodzuje žalovaný pre toto konanie, z uvedeného rozhodnutia nevyplývajú (v zásade najvyšší súd
konštatoval, že pre účely posúdenia odporovateľnosti je potrebné dohodu o započítaní, ktorá je formálne
súčasťou kúpnej zmluvy, posúdiť ako samostatný právny úkon).

32. Ďalej ak žalovaný poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/101/2015,

toto rozhodnutie znova vychádzalo z inej skutkovej situácie, kde nedošlo k uzatvoreniu zmluvy
o postúpení pohľadávky, ale plnenie si žalobca nárokoval na základe plnomocenstva (súd posudzoval
vec okrem iného podľa ust. o poukážke) a zo zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla výslovne
vyplývalo, že bolo poskytnuté bezodplatne. Ak žalovaný predložil rozhodnutie NS SR sp. zn. 8
Sžo 29/2007 podporne na preukázanie svojich tvrdení o obchádzaní zákona, súd uvádza, že

s argumentáciou o obchádzaní zákona sa vysporiadal vyššie (súd nezistil, že by bol konaním
žalobcu a poškodeného obídený zákon o PZP, resp. jeho účel), navyše nie je možné porovnávať
závery o obchádzaní zákona tam uvedené, keďže išlo o rozdielne právne inštitúty (bolo dojednané
zabezpečenie úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s tým, že ak dlžník
nesplní dlh do určitého dňa, vlastnícke právo nadobudne veriteľ). Pokiaľ žalovaný argumentuje, že

na absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky musí súd prihliadať ex offo (a podporne
poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/128/2019), tak súd sa s týmto
názorom stotožňuje, avšak súd v predmetnom konaní dôvody na vyslovenie absolútnej neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávok nezistil. Napokon poukázanie na rozhodnutie IV. ÚS 275/2013, kde sa
ústavný súd zaoberal ekvivalentnými právnymi úkonmi dlžníka pri posudzovaní odporovateľnosti, nemá

relevanciu k prejednávanej veci.

33. Súd dodáva, že súdna prax sa viackrát zaoberala obdobným nárokom žalobcu a obdobnými
námietkami súvisiacimi s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, pričom prijala záver, že skutočnosť,
že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry

započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky
predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky (napr. Krajský súdv Bratislave sp.zn. 2Cob/7/2021, sp. zn. 1Cob/118/2021, Krajský súd v Nitre sp. zn. 15Cob/3/2021,
Krajský súd v Žiline sp. zn. 14Cob/28/2019, Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/54/2019).

34. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

35. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

37.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

38. Žalobca si uplatnil aj úkory z omeškania z dlžnej sumy 293,98 eura od 30.11.2023. Splatnosť plnenia
je stanovená v § 11 ods. 7 zákona o PZP na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Prešetrovanie žalovaného bolo

ukončené dňa 14.11.2023, pričom záver, že neposkytne poistné plnenie, ho nezbavuje zodpovednosti za
oneskorené plnenie. Lehota na plnenie plynula žalovanému do 29.11.2023 a dňa 30.11.2023 sa dostal
do omeškania. Za ďalšie, nárok na úroky z omeškania žalovaný nepoprel, čo do nároku ani výšky. Preto
súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnil, v zákonnej výške 9,5 % ročne.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca v konaní úspešný, súd mu priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 %.

40. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

8C/79/2024

Proti výroku tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.