Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. marec 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27Csp/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124285321
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6124285321.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci žalobcu Home Credit

Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická ul..č 7434/147, právne zastúpeného
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, so sídlom v Trenčíne, Ul. 1.
mája 173/11, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C. D., E. F. G. XXX, v konaní o
zaplatenie 18.744,18 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 17.4.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy vo výške 18.744,18 € s úrokom vo výške 828,91 € a úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 18.793,08 € od 23.2.2024 do 19.3.2024 a zo sumy 18.744,18 € od 20.3.2024 do zaplatenia.
Vo svojej žalobe uviedol, že žalobca je obchodná spoločnosť založená v Slovenskej republike a v
tejto právnej veci udelila písomné splnomocnenie pre Advokátsku kanceláriu GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s.r.o., ktorá poverila úkonom - podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, svojho advokátskeho
koncipienta. Žalovaný je fyzická osoba – spotrebiteľ. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako
dlžníkom - spotrebiteľom dňa 27.7.2023 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“), ktorej

neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej
len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 18.904,- Eur zo strany
žalobcu. Žalovaný sa zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach
po 314,80 €. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne
a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda nedošlo k
riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca dňa 7.2.2024 pristúpil k
zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných

splátok. Žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy
uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania z dlžnej istiny. Sadzba úroku z omeškania, ktorú
si žalobca uplatňuje vo výške 9,5 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba
ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 23.2.2024 navýšená
o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom z 11.3.2024 žalovaného k
zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude
vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch

pred podaním tohto návrhu. Žalobca čo sa týka špecifikácie žalovanej sumy odkázal na prílohu,
v ktorej je uvedený prehľad splátok a úhrad. Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil len
474,60 €. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške
19.573,09 €, ktorý pozostáva z istiny vo výške 353,- €, úrok vo výške 828,91 € a zosplatnenúistinu vo výške 18.391,18 € (splátky 6-96). Vo svojom doplňujúcom podaní uviedol, že v rámci
postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného
dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto

procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o
premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob
bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť
dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii,
kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca

využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty
minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené
posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva
automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci
neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné
životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť,

príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne
pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia
o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom
bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného v externých registroch. Využívané sú
registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie

poberania dôchodku a úverové registre NRKI s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je
napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka žalovaného. Hodnotu informácií z
týchto registrov je pritom potrebné považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú
obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov - dá sa povedať, že u prevažnej väčšiny relevantných
inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich na trhu.

Vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že k právnemu názoru žalovaného o neplatnosti časti
právneho úkonu pre rozpor odplaty (úroku) s dobrými mravmi uvádza, že nie je správny s ohľadom
na to, že nemá oporu v ustanoveniach právneho poriadku SR. Do pozornosti dal skutočnosť, že výška
maximálnej odplaty v spotrebiteľských úverových zmluvách bola stanovená právnym predpisom ku dňu
27.7.2023 nasledujúco: podľa ust.§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej

zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa ust. § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. na účely stanovenia najvyššej prípustnej
výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a

pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená
podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa
ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov. S ohľadom na uvedené, maximálnu výšku odplaty upravuje zákonné

ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou (2x 10,55 =21,10 % ) a táto hodnota odplaty nebola
prekročená zmluvným dojednaniami v úverovej zmluve (úroková sadzba 12,7 % a RPMN 13,50 ), a
teda čo je v súlade so zákonom musí, byť v súlade s dobrými mravmi. Žalobca pripojil - Súhrnné
informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných
bánk za 1. štvrťrok 2023. V súvislosti s aplikáciou § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobca predložil

výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 27. 12. 2023, danú na poštovú prepravu dňa 29. 12. 2023 pod
podacím číslom H., doručená dňa 3.1.2024 uložením na pošte Nová Dubnica, výzvu k splateniu celého
úveru zo dňa 7.02.2024 danú na poštovú prepravu dňa 8.02.2024 pod podacím číslom H., doručená
dňa 13.2.2024 uložením na pošte Nová Dubnica. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a
teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru Výzvou k splateniu

celého úveru zo dňa 07.02.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 25.10.2023. S ohľadom
na uvedené žalobca upriamuje pozornosť na skutočnosť, že strata výhody splátok je dohodnutá v
úverovej zmluve a pred samotným zosplatnením budúcich splátok zo dňa bol žalovaný na túto možnosť
upozornený. Ku skúmaniu bonity žalobca poukázal na úvodné ustanovenia úverovej zmluvy, kde sú
uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovaného a predložil listiny, z

ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovaného:
1. Interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania
žalovaného a Správa zo Sociálnej poisťovne s uvedením údajov žalovaného z príslušnej databázy,2. Úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať
spotrebiteľský úver,
3. Výpis z bankového účtu žalovaného za účelom preukázania príjmu a výdavkov.

Žalobca zobral do úvahy, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného.

2. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril v podanom odpore, v ktorom uviedol, že uplatňovaný nárok
je nedôvodný a neopodstatnený a nesúhlasím s ním v celom rozsahu. Nesúhlasil s povinnosťou na
zaplatenie peňažnej sumy uloženej v tomto platobnom rozkaze, ktorú si žalobca uplatňuje bez právneho

dôvodu a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky s úniovým právom. Platobný rozkaz považoval za
rozporný s právnymi predpismi, a to s § 172 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 3
ods. 6 b) Zákona o upomínacom konaní, keďže uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné
a preto neplatné. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
spĺňala prísne obsahové náležitostí. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho

účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
Žalovaný som toho názoru, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade a § 39 OZ, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR lMCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Žalovaný uvádzam, že z internetovej stránky NBS je zrejmé, že úrokové miery podobného úveru pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov (96 mesačných splátok) v mesiaci 7/2023 boli vo
výške 4,73 % p.a. Z toho je podľa názoru žalovaného zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého
medzi žalobcom a žalovaným vo výške 12,70 % p.a. viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov
poskytovaných v tomto období bankami.

Žalovaný mám za to, že v danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané
v rozpore s dobrými mravmi, preto by mala byť s poukazom na ust. § 39 OZ zmluva o úvere v časti
odplaty neplatným právnym úkonom.
V týchto súvislostiach si žalovaný dovoľuje poukázať na vyššie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR lMCdo
1/2009zodňa31.7.2009,rozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovezodňa25.9.2013sp.zn.3Co/151/2013

a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, rozhodnutie Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.09.2019 sp. zn. 5Csp/67/2019.
Žalovaný uvádzam, že v tomto prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným
predstavuje 268,50 % zročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 168,50 %
prevyšuje miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

Vzhľadom na vyššie uvedené som žalovaný toho názoru, že by mal vážený súd považovať dohodu o
výške úrokov za absolútne neplatnú (§41 Občianskeho zákonníka).
Žalovaný som toho názoru, že je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a
vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore

s dobrými mravmi. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá
podstatnepresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvykleurčenúnajmäsprihliadnutímknajvyšším
úrokovým sadzbám uplatňovaným najmä bankami pri poskytovaní úverov.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky".
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva".

Žalobca v podanej žalobe uvádza, že k zosplatneniu budúcich splátok úveru pristúpil v zmysle Hlavy
Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy. Žalovaný som toho názoru, že pokiaľ ide o úpravu
práva žalobcu ako veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, je uvedené znenie ÚZP podľa § 2 písm.
a) Hlavy 6 v rozpore s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ neplatné.Je zrejmé, že v ÚZP chýba právna úprava, ktorá by žalobcovi stanovovala pred vyhlásením predčasnej
splatnosti upozorniť žalovaného. Mám za to, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo
odôvodňujem aj rozhodnutím Národnej banky Slovenska č. k. NBS1-000-006-680 zo dňa 12.6.2017,

na základe ktorého bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 15.000 EUR, pretože v posudzovaných
zmluvách, ktoré uzatváral, používal identické znenie ÚZP, týkajúce sa zosplatnenia úveru, ktoré boli
v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ, z ktorého cit.: „Výrok I. bod 1. ods. 1.1 rozhodnutia: Zmluvné
podmienky uvedené v písm. a), v ktorých si účastník konania dojednal pre prípad oneskorenia so
splatením aspoň dvoch splátok alebo v prípade oneskorenia sa s platením jednej splátky dlhšie ako tri

mesiace právo na zosplatnenie celého úveru, spôsobujú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko
sa neprimerane v jeho neprospech odchyľujú od ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S
poukazom na uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ (teda aj účastník konania) uplatniť právo podľa §
565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky

a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z
vyššie uvedeného plynie, že citované zmluvné podmienky sa neprimerane odchyľujú od ustanovenia
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka nie
je účastník konania oprávnený predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver po omeškaní spotrebiteľa so
zaplatením iba dvoch splátok, ale ani po omeškaní trvajúcom viac ako tri mesiace bez toho, aby účastník

konania upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, tak ako to
predpokladajú citované zmluvné podmienky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva orgán
dohľadu názor, že zmluvné podmienky, ktoré priznávajú účastníkovi konania nárok na uplatnenie práva
podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Orgán dohľadu v tejto súvislosti poukazuje na

rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14. marca 2013 vo veci C-415/11 Mohamed Aziz proti
Caixa d'Estalvis de Catalunya, Tarragona i Manresa (Catalunyacaixa), v ktorom Súdny dvor Európskej
únie výkladom smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odchyľuje od
noriem zákona v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu ich žalobca v tomto prípade opätovne použil,

a to v rozpore s uvedeným rozhodnutím, ako aj s ust. § 53 ods. 9 OZ.
Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol
splatnosť celej pohľadávky. Samotné ustanovenie § 565 OZ umožňuje, aby v prípade ak ide o plnenie v
splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšej nasledujúcej splátky.
Žalovaný som toho názoru, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je v zmysle znenia § 2 písm.
a) Hlavy 6 ÚZP dojednaná v rozpore s právnymi predpismi, teda neplatne, a preto by mal byť takýto
úkon považovaný za neplatný.
Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ okrem dôsledkov vyplývajúcich z dôvodovej správy sleduje, aby dodávateľ

pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky.
Vzhľadomnaužuvedenésomtedažalovanýtohonázoru,žežalobcamánároklennaúhraduomeškania
so splácaním žalovaného. Prevyšujúcu časť žaloby by podľa môjho názoru mal v takomto prípade
konajúci súd zamietnuť z dôvodu, že sa jedná o nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi
(nakoľko v čase podania žaloby splatnosť splátok ešte nenastala).

Žalovaný trvám na tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, keďže som nemal možnosť individuálne
zmluvu pripomienkovať, ale pre získanie úveru som musel prijať vopred pripravenú zmluvu žalobcom.
Z tohto dôvodu sa otvára priestor pre ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako spotrebiteľ som slabšou
zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť

zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.
2. pretože zmluva o úvere neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a
úrokmi
Žalovaný nesúhlasím s platobným rozkazom z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti, aby
mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi.

Žalovaný som toho názoru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú platná slovenská aj európska
legislatíva kladie v časti ochrany „slabšej strany - spotrebiteľa" zvýšené nároky.
Z predloženej Zmluvy je zrejmé, že veriteľ vystupuje voči žalovanému ako právnická osoba, ktorá v
rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu vystupuježalovaný ako fyzická osoba, ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel, ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného by mal preto vážený súd predmetný právny vzťah
posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.

129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovvzneníkudňu
27.07.2023, teda dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch"). Za týmto účelom
jepovinnosťoudodávateľasplniťsizákonnúpovinnosťavzmluváchospotrebiteľskýchúverochuvádzať
údaje, tak ako sú špecifikované v § 9 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Pre prípad nesplnenia takejto
povinnosti tak ako je to zrejmé z ustanovenia § 11 je poskytnutý spotrebiteľský úver nutné považovať

za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.
Podľa názoru žalovaného len skutočnosť, že si veriteľ preukázateľne splnil svoje povinnosti podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. má za následok, že veriteľ má právo podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona

žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Žalovaný som toho názoru, že žalobca v Návrhu na vydanie platobného rozkazu nepredložil váženému
súdudôkazotom,žeskúmalmojubonitu,žeposúdilpredposkytnutímúveruokrempríjmužalovanéhoaj
výšku jeho výdavkov, ako aj výšku mesačných splátok iných, už poskytnutých úverov. V čase poskytnutia
úveru som podľa žalobcom predloženej listiny „Úverová správa" už splácal skôr poskytnuté štyri úvery s

celkovou mesačnou splátkou vo výške 1.152,00 EUR, a tiež som mal záväzok vo výške 953,00 EUR z
kreditnej splátkovej karty. Žalobca mi poskytol úver, z ktorého som vyplatil dva úvery spolu s mesačnou
splátkou vo výške 284,00 EUR (150 EUR + 134,00 EUR) a dlh na kreditnej karte, čím sa moje mesačné
splátky znížili zo sumy 1.152,00 EUR na sumu 868,00 EUR (1.152,00 EUR - 284,00 EUR). Veriteľ mi
však poskytol predmetný úver s mesačnou splátkou vo výške 314,80 EUR, teda moja mesačná splátka

úverov sa zvýšila z pôvodnej sumy 1.152,00 EUR na sumu 1.182,80 EUR (868,00 EUR + 314,80 EUR).
Zo žalobcom predloženej listiny „Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver" je zrejmé,
že som mal v čase podania žiadosti o poskytnutie úveru príjem vo výške 1.197,00 EUR mesačne,
takže žalobca už v čase poskytnutia úveru mohol predpokladať, že mám aj iné výdavky, minimálne na
zabezpečenie základných životných potrieb. Taktiež je zo žalobcom predloženej listiny „Úverová správa"

zrejmé, že som v mesiaci jún 2023 už žiadal dvoch iných veriteľov o poskytnutie úveru. Títo mi však
žiadosť o úveru z dôvodu nedostatočnej bonity zamietli. Z môjho pohľadu je logické, že spotrebiteľ žiada
veriteľa o poskytnutie úveru v čase, keď tento potrebuje. Tak to bolo aj v mojom prípade. Podľa názoru
žalovaného je práve z uvedeného dôvodu povinnosťou veriteľa zisťovať schopnosť žiadateľa splácať
poskytnutý nový úver s prihliadnutím na jeho príjem ako ja na ďalšie skutočnosti, najmä na iné, skutočné

mesačné výdavky. Mám za to, že bez zisťovania ďalších okolností, okrem skúmania mesačného príjmu
a mesačných splátok úž poskytnutých úverov, nie je možné konštatovať, že žalobca konal pri uzatváraní
zmluvy s odbornou starostlivosťou.
Žalovaný som toho názoru, že žalobca nepreukázal splnenie vyššie uvedenej povinnosti podľa § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., že s odbornou starostlivosťou preveril moju bonitu. Vzhľadom na

uvedené mám za to, že nemôže od žalovaného žiadať celý dlh jednorazovo splatiť. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver.
Žalovaný som toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie žalovanej
sumy, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť a neuniesol dôkazné bremeno.
Žalovaný mám za to, že zo strany žalobcu došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ,
čo by malo mať za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vo svojom podaní zo dňa 5.11.2024 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu a som toho názoru, že
dohoda o výške úrokov musí byť dojednaná v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom,
inak je právny úkon absolútne neplatný.K tvrdeniu žalobcu o doručení listiny „Výzva k splateniu celého úveru" zo dňa 07.02.2024 si dovoľujem
dať do pozornosti váženému súdu, že zo žalobcom predložených dôkazov je zrejmé, že síce táto listina
bola dňa 13.02.2024 uložená na pošte, ale dňa 07 .03.2024 bola vrátená späť žalobcovi.

Aj napriek rozdielnym názorom vyšších súdov (krajských), si žalovaný dovoľujem poukázať na ustálenú
rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, a to rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 4/2021, podľa záverov ktorého: „v zmysle právnej
praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v zmluvách používať
dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez

ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané. V tomto
smere možno rozlišovať dve situácie fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa považuje sa doručenú
uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje za doručenú dňom jej
vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania fikcie
doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno
platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa

považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa tohto
názorovéhoprúdufikciadoručenianeobstojíakoplatnedojednanáprejejrozporsustanovením§45ods.
1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Princíp doručovania
právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je
jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv

a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu
bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má
byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba
aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta
je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo

určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už
tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva
do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z
podstaty doručovania tak podľa názoru žalovaného pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť
zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok.

Vzhľadom na už uvedené som žalovaný toho názoru, že žalobca má nárok len na úhradu omeškania so
splácaním žalovaného. Prevyšujúcu časť žaloby by podľa môjho názoru mal v takomto prípade konajúci
súd zamietnuť z dôvodu, že sa jedná o nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi (nakoľko
v čase podania žaloby splatnosť splátok ešte nenastala)

3. Súd dňa 17.3.2025 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu,
ktorí súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti a v prítomnosti žalovaného, pričom vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi – zmluvou o spotrebiteľskom úvere z č.l. 8-11 s prílohou z č.l. 28-29,
úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. z č.l. 12-15, výzvou zo dňa
27.12.2023 s podacím hárkom a potvrdením o doručovaní zásielky z č.l. 47, výzvou zo dňa 7.2.2024

z č.l. 17 s podacím hárkom a potvrdením o doručovaní zásielky z č.l. 49, výpisom čerpania splátok
a úhrad z č.l. 19, listinami o posudzovaní schopnosti splácať úver z č.l. 23-28 a 49-56 a zistil nasledovný
skutkový stav:

4. Dňa 27.7.2023 došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXXX, na základe ktorého došlo k poskytnutiu úveru vo výške 18.904,- €, pričom poskytnuté
finančné prostriedky mali byť použité na úhradu už poskytnutých úverov žalovaného, a to ďalšieho úveru
žalobcu vo výške 8.528,- €, úveru od 365.bank vo výške 8.893,- € a úver od BNP Paribas Personal
Finance SA vo výške 983,- €. Predmetný úver mal žalovaný splatiť v 96 mesačných splátkach po 314,80
€ s dátumom prvej splátky dňa 14.9.2023, a to do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Žalovaný na úver

zaplatil sumu vo výške 314,80 € dňa 18.9.2023, vo výške 159,80 € dňa 25.10.2023. Žalobca listom zo
dňa 27.12.2023 vyzval žalovaného k zaplateniu dlžnej čiastky úveru vo výške 980,40 €; predmetný list
bol zaslaný ako doporučená zásielka pod č. H.. Následne listom zo dňa 7.2.2024 zaslal žalovanému
výzvu k splateniu celého úveru vo výške 19.780,89 €, a to v lehote 15 dní od spísania výzvy; predmetný
list bol zaslaný ako doporučená zásielka pod č. H..

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.6. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

10. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na
všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu

priložené.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým
poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa

§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c)

týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť
v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom
gramatickom tvare.

18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené

rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

19. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, oskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22.Podľa§1anariadeniavládyč.87/1995Z.z.akodseky2a3neustanovujúinak,odplatapriposkytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej

miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia
vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší
forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.24. Súd si v prvom rade dovolí uviesť, že z dôvodu materiálnej korekcie procesnej pasivity spotrebiteľa,
vzhľadom na ustanovenie § 295 CSP a iný režim dokazovania v spotrebiteľských sporoch, keď do
popredia vystupuje hľadanie materiálnej pravdy, prípadná procesná pasivita spotrebiteľa nemôže mať

za následok to, že súd prizná akýkoľvek uplatnený nárok žalobcu. Aj z uznesenia Ústavného súdu SR z
11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019 vyplýva, že pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok
(aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok.

25. Súd podľa vykonaných dôkazov vyhodnotil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné

posudzovať ako spotrebiteľský, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Žalobca ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný v predmetnom
spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Medzi

žalobcom a žalovaným bola konkrétne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme účelového
úveru na splatenie iných úverov. Zákon pre takúto zmluvu ustanovuje podstatné náležitosti, preto súd
skúmal, či dotknutá zmluva tieto náležitosti obsahuje. Na tomto mieste súd konštatuje, že predmetná
zmluva bola uzavretá v predpísanej forme a obsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon.

26. Súd ďalej skúmal, či došlo k zosplatneniu úveru v súlade so zákonom. V tomto smere mal súd
preukázané, že žalobca výzvou k plneniu dlžnej čiastky zo dňa 27.12.2023 vyzval žalovaného (z dôvodu
omeškania so splácaním mesačných splátok vyplývajúcich z úverovej zmluvy) na zaplatenie sumy
vo výške 980,40 €, pričom žalovaného zároveň upozornil na možnosť požadovať okamžité splatenie
celého úveru v prípade nezaplatenia dlžnej sumy, resp. v prípade ďalšieho omeškania so splácaním.

Nakoľko žalovaný ani na základe výzvy neuhradil dlžnú čiastku, dňa 7.2.2024 žalobca zosplatnil celý
spotrebiteľský úver. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že k 7.2.2024 mal žalovaný zaplatiť
5 splátok vo výške 314,80 € t.j. mal zaplatiť sumu 1.574,- €, pričom mal zaplatenú len sumu 474,60 €,
pričom od 7.2.2024uhradil čiastku vo výške 159,80 €. Súd preto konštatuje, že žalovaný bol v omeškaní
so splácaním svojho záväzku, a preto žalobcovi patrilo právo zosplatniť poskytnutý úver. Najvyšší súd

SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.6.2024 sp.zn. 5Cdo/197/2022 uviedol, že „V súvislosti s úpravou
režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva,
že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo
splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že
upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ
môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa

plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni
zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený
celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť

spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“ Rovnaký záver vyplýva
aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/2/2023. Vzhľadom na uvedené súd prijal záver, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom platnosti zosplatnenia úveru, nakoľko jeho výzva pred
zosplatnením neobsahuje presnú špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh. Súd rovnako konštatuje, že tento úver sa však nestal splatným celkom ani v

dôsledku uplynutia konečnej splatnosti, pretože táto ešte neuplynula ani ku dňu vyhlásenia rozsudku,
keďže konečná splatnosť úveru nastane až v roku 2031.27. Súd vychádzajúc aj zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.7.2011, sp.zn.
4MCdo/15/2010 , podľa ktorého „Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným
návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet

konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd
inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu
v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010), má za to, že nakoľko žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o splnení podmienok pre zosplatnenie úveru, pričom súd musí rešpektovať

ním vymedzený predmet konania, jeho žalobu zamietol ako nedôvodnú.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že plne úspešnejšou sporovou stranou sa stal

žalovaný, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného
sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon

exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).