Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210811
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124210811.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O..
Z. I. XX, XXX XX N., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Radim Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, Prešov,
proti žalovanému: Prešov Real s.r.o., so sídlom Slovenská 40, Prešov, IČO: 31 722 814, o zaplatenie
327,77 eura s príslušenstvom a o určenie neplatnosti vyúčtovania nedoplatku za energie, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10Csp/6/2024-105 zo dňa 16. apríla 2025, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prevej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:
„I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 420 ods. 1, § 488, § 489, § 685 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občianske zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 566 ods. 1, § 568 ods. 3 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).

3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako
nájomcom a K. N. ako prenajímateľom zastúpeného mandatárom Prešov Real, s.r.o. uzavretá nájomná
zmluva. Predmetom nájmu bol byt X. kategórie číslo XXD., X. poschodie, na ul. O.. Z. I. XXXX/XX,

zapísaný na LV číslo XXXXX nachádzajúci sa v katastrálnom území N., obec N.. Žalovaný Prešov Real
s.r.o. (mandatár) konal pri uzatváraní nájomnej zmluvy nie vo svojom vlastnom mene, ale v mene K. N.
(mandant), a to na základe mandátnej zmluvy. To znamená, že pokiaľ žalobca poukazuje v žalobe na
povinnosti uvedené v článku IV. bod 6 nájomnej zmluvy týkajúce sa spôsobu úhrad za nájom a služby
spojené s užívaním bytu, je evidentné, že v zmysle tohto ustanovenia nájomnej zmluvy skutočnú cenu
služieb, ktoré poskytuje prenajímateľ sám alebo prostredníctvom dodávateľov za zúčtovacie obdobie
zúčtuje v súlade s právnymi predpismi prenajímateľ, teda K. N. (prostredníctvom správcu). Prenajímateľ

si zároveň v zmysle tejto nájomnej zmluvy vyhradzuje aj právo v priebehu doby nájmu zmeniť výšku
nájomného, ako aj mesačných záloh za jednotlivé druhy služieb. Z uvedeného vyplýva, že nie žalovaný,
ktorý konal len na základe mandátnej zmluvy v mene K. N. a na jeho účet, je zodpovedný za žalobcom
tvrdené nesprávne vyúčtovanie skutočnej ceny za jednotlivé druhy služieb (teplú/studenú vodu, kúrenieatď...), a teda aj za vznik prípadnej škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, a preto z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žalobu zamietol. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na

pristúpenie K. N. do konania na strane žalovaného, zamietnutie tohto návrhu súd odôvodnil zistením,
že pripustenie ďalšieho žalovaného do konania v danom štádiu by nebolo hospodárne, nakoľko by bolo
potrebné opätovne vykonať celý postup úkonov podľa § 167 ods. 2 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), čo by značne predĺžilo konanie a bolo by aj v rozpore s čl.
17 C.s.p.. Navyše, žalobca bol výzvou doručenou dňa 20.01.2025 (hneď po podaní žaloby) zo strany

súdu vyzvaný, aby oznámil, či trvá na podanej žalobe, nakoľko podľa predbežného právneho názoru
súdu nie je predmetná žaloba dôvodná, a to so zreteľom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
Dňa 11.02.2025 bola súdu doručená reakcia žalobcu na výzvu súdu (prostredníctvom jeho právneho
zástupcu), v ktorej žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Nemôže byť preto
sporným, že uvedený návrh na pripustenie vstupu ďalšieho žalovaného do konania aj vzhľadom na
súdom vyslovený predbežný právny záver mohol (a mal) učiniť žalobca už v tomto štádiu konania.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť na nové konanie, alternatívne žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že z výpisu z obchodného
registra jednoznačne vyplýva, že Prešov Real s.r.o. s identifikačným číslom XX XXX XXX je spoločnosť
s právnou subjektivitou a K. N. je len zapísaný ako partner uvedenej spoločnosti. Na veci preto nič

nemení, že Zmluva o nájme bytu bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným partnerom K. N., avšak
subjektivitu za všetky záväzky ako aj práva a povinnosti nesie Prešov Real s.r.o. v zmysle obchodného
registra, kde konateľ je oprávnený konať a podpisovať za spoločnosť tak, že k obchodnému menu,
obchodnej spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Konateľom spoločnosti je S.. K. Q.. Z uvedeného
je zrejmé, že nositeľom hmotno-právnej povinnosti je žalovaný: Prešov Real s.r.o. s uvedeným IČOm.

Skutočnosť, že žalovaný má právnu subjektivitu vyplýva aj zo žalôb, ktoré podal žalovaný napr. konanie
vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 18Cb 13/2015 8Cb/378/2015, 22Cb/12/2015. Uvedené
konania boli síce zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, ale z nich vyplýva, že žalovaný
je nositeľom práva a povinností, keďže ho súd vyzval na úhradu súdneho poplatku. Naviac nájomná
zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou. Prvoinštančný súd sa s námietkami

voči vyúčtovaniu nevyporiadal i napriek tomu, že úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu je
vypracované spoločnosťou Prešov Real s.r.o. Poukázal aj na ustanovenie § 61 C.s.p., v zmysle ktorého
procesnú subjektivitu má ten ktorú má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon
priznáva.Nazákladeuvedenéhomážalobcazato,žesúdajnapriekskutočnosti,žežalovanýmáprávnu
subjektivitu mal pripustiť do konania K. N..

5. K odvolaniu žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť požiadať o vstup K. N. do konania po výzve
súdu doručenej mu dňa 20.01.2025 (hneď po podaní žaloby). Ďalej poukazuje na svoje vyjadrenie
k žalobe zo dňa 24.02.2025, v ktorom uvádza autora vyúčtovania nákladov spojených s užívaním
mestských nájomných bytov (a teda energií), ktorým je spoločnosť I., a.s. N.. Táto spoločnosť zasiela

žalovanému vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu, na základe ktorého žalovaný zasiela
nájomcom vyúčtovanie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za konkrétny
rok. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že uvedená nájomná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
nakoľko nájomnou zmluvou prenecháva prenajímateľ (žalovaný) za odplatu nájomcovi (žalobca) vec (v
tomtoprípadenehnuteľnúvec-byt),abyjudočasneužíval,pričomspotrebiteľskázmluvasatýkapredaja

tovaru alebo poskytovania služieb spotrebiteľovi, uzatváraná medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
V súvislosti s namietanou poučovacou povinnosťou možnosti podania námietok voči vyúčtovaniu
žalovaný poukazuje na znenie čl. IV ods. 6 a podods. 6.1 nájomnej zmluvy. V súvislosti s uvedeným
žalovaný pripomína, že žalobca už v minulosti podal námietku voči vyúčtovaniu za rok 2023 a urobil
tak u prenajímateľa, ktorý vzhľadom k namietaniu vyúčtovania za vodu, preposlal námietku žalobcu

spoločnosti I., a.s., N..

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvejinštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

9. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostačujúce a vzhľadom na
použitú argumentáciu a právne závery súdu prvej inštancie, pri ktorej sa v postačujúcom rozsahu
vyporiadal sa všetkými namietanými skutočnosťami, na ktoré v rámci odvolacích námietok opätovne
poukázal žalovaný, odvolací súd konštatuje, že túto argumentáciu nie je potrebné na tomto mieste

zopakovať a ďalej dopĺňať.

10. Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za

odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

11. Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo
bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

12.Podľaustanovenia§566ods.1Obchodnéhozákonníka,mandátnouzmluvousamandatárzaväzuje,
že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych

úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to
odplatu.

Podľa ods. 2, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá
sa, že odplata bola dohodnutá.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27.11.2023 bola medzi K. N. ako Prenajímateľom a žalobcom ako
nájomcom uzatvorená Zmluva o nájme bytu č. XXX/XXXX (ďalej len „Zmluva o nájme“). Prenajímateľ bol
pri uzatváraní Zmluvy o nájme zastúpený mandatárom, spoločnosťou PREŠOV REAL, s.r.o. (žalovaný).
Predmetom nájmu bol byt X. kategórie, číslo bytu XXD., poschodie X., na ulici O.. Z.. I. XXXX/XX, počet

izieb X a spoločné príslušenstvo.

14. Sporovými stranami sa subjekty práva stanú ipso facto tým, že žalobca uplatní na súde právo
na súdnu ochranu svojho tvrdeného subjektívneho súkromného práva proti presne označenému
žalovanému.Formálnosťichpostaveniaspočívavtom,žeotázkaichvecnejlegitimáciebudepredmetom

dokazovania na súde - v spravidla deklaratórnom rozhodnutí súd záväzne stanoví, čo je medzi stranami
(objektívnym) právom, a určí tak i otázku vecnej legitimácie strán sporu. Inak povedané, stranami
sporu sa v dôsledku procesnej iniciatívy žalobcu stanú práve tie subjekty, ktoré určí žalobca. Vecná
legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je
nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej

subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. Práve otázka
vecnej legitimácie je ústredným pojmom sporového dokazovania - v procese sa dokazuje existencia
žalobcovho subjektívneho práva a existencia (prípadnej) subjektívnej právnej povinnosti žalovaného vo
sfére hmotného práva (k tomu pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková
J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2022, s.

252-254).

15. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že vyúčtovanie nedoplatkov za teplú a
studenú vodu, ako aj za teplo (ktoré boli vyúčtované v zmysle Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX)sú v rozpore s dobrými mravmi. Z článku IV. bodu 6 Nájomnej zmluvy vyplýva, cit.: „Nájomca je
povinný uhradiť prenajímateľovi skutočnú cenu za jednotlivé druhy služieb, ktoré prenajímateľ poskytuje
sám alebo prostredníctvom dodávateľov. Skutočnú cenu služieb za zúčtovacie obdobie vždy k 31.

decembru zúčtuje prenajímateľ (prostredníctvom správcu) v súlade s platnými právnymi predpismi v
roku nasledujúcom ako rozdiel medzi zaplatenými preddavkami za jednotlivé služby aj skutočnou cenou.
Prenajímateľ doručí vyúčtovanie nájomníkovi bez zbytočného odkladu po jeho vyhotovení.“

16. Z obsahu Nájomnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že prenajímateľom nehnuteľnosti, za užívanie

ktorej boli žalobcovi vyúčtované nedoplatky je mesto N.. Z článku IV. bodu 6 Nájomnej zmluvy ďalej
vyplýva, že cenu za jednotlivé druhy služieb má nájomca uhradiť prenajímateľovi, ktorý ich poskytuje
(sám alebo prostredníctvom dodávateľa) a ich skutočnú cenu aj zúčtuje (prostredníctvom správcu).

17. Z obsahu Nájomnej zmluvy ďalej vyplýva, že predmetnú Nájomnú zmluvu uzatvoril v mene mesta N.
mandatár - žalovaný. Žalovaný ako mandatár má s mestom N. ako mandantom uzatvorenú Mandátnu

zmluvu zo dňa 14.02.2014 (ďalej len „Mandátna zmluva“), pričom z Čl. III, bod 2. Dodatku č. 3 k
Mandátnej zmluve vyplýva, že mandatár sa zaväzuje v rámci tejto zmluvy zabezpečovať za dohodnutú
odplatu o.i. uzatvárať nájomné zmluvy o nájme bytu s nájomcami v zmysle príslušných právnych
predpisov po predchádzajúcom súhlase mandanta (verejne dostupné na - https://www.presov.sk/
download_file_f.php?id=1859471).

18. Mandátna zmluva je základným pomenovaným zmluvným typom obstarávateľského charakteru
upraveným v Obchodnom zákonníku. Svojou podstatou je mandátna zmluva zmluvou, ktorou sa
mandatár zaväzuje k určitej činnosti, pričom záväzok mandatára nie je viazaný na dosiahnutie výsledku.
Obstaranie určitej obchodnej záležitosti môže spočívať v uskutočnení právnych úkonov v mene

mandanta, tzn. v právnom konaní alebo v uskutočnením inej činnosti, tzv. vo faktickom konaní, ktorým
možno rozumieť akúkoľvek činnosť, ktorej výsledok nie je možné hmotne zachytiť.

19. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalovaný pre mesto N. zariaďoval za odplatu určitú obchodnú
záležitosť - v tomto prípade uzatvorenie Nájomnej zmluvy. Všetky práva a povinnosti vyplývajúce z

Nájomnej zmluvy, resp. z tohto zmluvného vzťahu sa však viažu na osoby prenajímateľa a nájomcu.

20. Treba preto prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že žalovaný nie je zodpovedný za žalobcom
tvrdené nesprávne vyúčtovanie skutočnej ceny za jednotlivé druhy služieb a teda aj za vznik prípadnej
škody, nakoľko žalovaný pri uzatváraní Nájomnej zmluvy konal len na základe Mandátnej zmluvy, ktorú

mal uzatvorenú s mestom N..

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ žalobu pre nedostatok
pasívnej legitimácie zamietol.

22. K zamietnutí návrhu žalobcu na pristúpenie mesta N. do konania na strane žalovaného odvolací súd
uvádza, že okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej
miere, preto je vstup ďalšej sporovej strany do konania viazaný na schválenie súdom, ktorý pri
svojom rozhodovaní bude vychádzať z hľadísk hospodárnosti konania. Ak súd dospeje k názoru, že
je hospodárnejšie vstup ďalšej sporovej strany umožniť, uznesením pripustí tento vstup - v opačnom

prípade rovnako uznesením tento návrh zamietne.

23. Žalobca návrh na pristúpenia mesta N. do konania predložil súdu prvej inštancie na pojednávaní
konanom dňa 16.04.2025, pričom súd hneď už po podaní žaloby adresoval žalobcovi výzvu zo dňa
15.01.2025, v ktorej uviedol svoje predbežné právne posúdenie, na základe ktorého predmetná žalobca

podaná voči žalovanému nie je dôvodná a to so zreteľom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie (č.
l. 15). Žalobca podaním zo dňa 24.01.2025 požiadal súd o predĺženie lehoty na predloženie písomného
vyjadrenia k výzve súdu (č. l. 16) a súd jeho žiadosti vyhovel a lehotu na vyjadrenie žalobcovi predĺžil
do 10.02.2025 (č. l. 18). Žalobca (už zastúpený advokátom) na predmetnú výzvu reagoval vyjadrením
doručenýmsúduprvejinštanciedňa11.02.2025,vktoromuviedol,ženapodanejžalobevcelomrozsahu

trvá.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno súdu prvej inštancie vyčítať, že návrhu žalobcu zo dňa
16.04.2025 o pripustenie vstupu K. N. do konania nevyhovel, nakoľko prípadné pripustenie pristúpeniaďalšieho žalovaného do konania by bolo v danom štádiu konania s ohľadom na ustanovenie Čl. 17 a
§ 167 ods. 2 a nasl. C.s.p. nehospodárne.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu zamietol z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Keďže súd správne rozhodol aj o trovách konania
strán sporu, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 255 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol aj v
odvolacom konaní úspešný. V priebehu odvolacieho konania žalovanému žiadne preukázateľne trovy
nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nevznikol.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).