Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7Tos/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010205
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2222010205.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B. nar. XX.XX.XXXX v C. D.,
trvalebytomD.,adresanadoručovanieD.XXX,vkonaníoosvedčeníresp.neosvedčenísaodsúdeného
vskúšobnejdobepodmienečneodloženéhovýkonutrestuodňatiaslobody,osťažnostiodsúdenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.04.2025, č. k. 1T/26/2022-170, na neverejnom

zasadnutí konanom v Trnave dňa 06.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje a vec sa vracia súdu
I. stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj „okresný súd“) napadnutým uznesením podľa § 68 ods. 2
Trestného zákona rozhodol tak, že odsúdenému A. B. nariadil vykonať trest odňatia slobody vo výmere

3 (tri) mesiace so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
ktorý mu bol pôvodne uložený trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30.03.2022,
č. k. 1T/26/2022-51, právoplatný dňa 11.05.2022.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil okresný súd v rozsahu č. l. 170 – 171 spisu.
Okresný súd Dunajská Streda trestným rozkazom zo dňa 30.03.2022, č. k. 1T/26/2022-51, právoplatný
dňa 11.05.2022 uznal odsúdeného za vinného zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods.
1 Trestného zákona, za čo mu okresný súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok. Skúšobná doba začala plynúť v deň
nasledujúci po právoplatnosti a to 12.05.2022 a uplynula 12.05.2023.
Okresný súd vykonal dňa 23.04.2025 verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdeného. Odsúdený síce
ospravedlnil svoju neprítomnosť na verejnom zasadnutí, ale iba jednoduchým podaním, ktoré bolo

podané na súde v deň, v ktorý sa malo verejné zasadnutie konať, pričom odsúdený uvádzal, že je chorý,
pričom ale nebolo predložené žiadne potvrdenie od lekára, až dodatočne bolo doložené potvrdenie od
lekára, z ktorého ale vyplýva, že odsúdený je práceschopný. Keďže v tomto prípade nebol zákonný
dôvod pre odročenie verejného zasadnutia, nakoľko odsúdený nedoložil spolu s ospravedlnením aj
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na verejnom zasadnutí,
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva

rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby s tým, že účasť odsúdeného na verejnom zasadnutí
súčasne nebola nevyhnutná (bol o ňom upovedomený), okresný súd vykonal verejné zasadnutie.
Okresný súd oboznámil listinné dôkazy, a to trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
30.03.2022, č. k. 1T/26/2022-51, právoplatný dňa 11.05.2022, lustráciu v Centrálnej evidencii správnych
deliktov a priestupkov (CESDAP), lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry SR, lustráciu agendy
dopravno-správnych činností a odpis z registra trestov.

Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplynulo, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe
riadny život, pretože bol trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.12.2023, č. k.24T/85/2023-89 uznaný vinným za spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.06.2024, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody na 2 mesiace nepodmienečne a zákaz činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na

24 mesiacov. Vzhľadom k tomu okresný súd rozhodol, že odsúdený sa neosvedčil a nariadil výkon
podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený A.
B., v ktorej namieta (skrátene), že hoci je pravdou, že sa v skúšobnej dobe dopustil trestného činu,
nedopustil sa žiadneho priestupku, toho času vedie usporiadaný život so svojou rodinou, riadne pracuje

v spoločnosti Bala, a. s. so sídlom Veľká Budafa 66, 930 34 Holice na Ostrove a okresný súd sa
podľa neho nevysporiadal so všetkými okolnosťami jeho prípadu. Ďalej namietal, že nebol na verejnom
zasadnutí k veci vypočutý a v čase jeho konania nemal ani obhajcu, pričom nemal peňažné prostriedky
na financovanie obhajoby, pre čo požiadal o ustanovenie obhajcu, tento mu aj bol ustanovený, ale
nemohol sa zúčastniť verejného zasadnutia, pretože sa tak stalo vlastne až v deň konania verejného
zasadnutia, čo považuje za porušenie jeho práva na obhajobu a poukázal i na to, že aj ustanovenému

obhajcovi bude opatrenie doručené až teraz spolu s uznesením a tento bude mať len 3 dni čas na
podanie sťažnosti, čiže nestihne ani nahliadnuť do spisu a vypracovať kvalifikovanú sťažnosť. Ďalej
namietal aj to, že okresný súd podľa neho rozhodol po uplynutí jednoročnej lehoty fikcie osvedčenia sa
v zmysle § 50 ods. 5 Trestného zákona, nakoľko sa proti nemu žiadne trestné stíhanie nevedie a trest,
ktorý mu bol uložený vo veci sp. zn. 24T/85/2023 už vykonal. Vzhľadom k tomu mal za to, že neboli

splnené zákonné podmienky na rozhodnutie v zmysle napadnutého uznesenia a preto Krajskému súdu
v Trnave navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil.
Vzhľadom k tomu, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a smerovala voči rozhodnutiu,
voči ktorému je sťažnosť prípustná, Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade podanej
sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť, a tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.
Odsúdený v podstate vo svojej sťažnosti uplatňuje okrem iných námietok aj to, že verejné zasadnutie sa
v rozpore s Trestným poriadkom konalo v jeho neprítomnosti, pretože odsúdený svoju neúčasť riadne
ospravedlnil z dôvodu choroby a žiadal o odročenie verejného zasadnutia.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd vykonal verejné zasadnutie
v neprítomnosti odsúdeného, pretože tento nepožiadal o odročenie verejného zasadnutia riadne.
Krajský súd pri preskúmavaní procesného postupu prvostupňového súdu, ktorý predchádzal
napadnutému uzneseniu dospel k zisteniu, že procesné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia
v neprítomnosti odsúdeného dňa 23.04.2025 podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku tým spôsobom, ako

to konštatoval okresný súd v uznesení, ktoré vyhlásil na tomto verejnom zasadnutí, ktoré je v zápisnici
o verejnom zasadnutí, splnené neboli.
Podľa ustanovenia § 293 ods. 5 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti
obvineného (platí aj pre odsúdeného, pozn. krajského súdu) aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom
zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez

jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5 Trestného poriadku.
Podľa § 293 ods. 8 Trestného poriadku, ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť
na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho
prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.
Podľa § 120 ods. 2 Trestného poriadku, v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu

činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný,
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva
rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
Z predloženého spisu krajský súd zistil, že odsúdený upovedomenie o verejnom zasadnutí na č. l. 146

spisu prevzal dňa 04.04.2025 (doručenka pripojená na č. l. 145), pričom súčasťou tohto upovedomenia
bolo aj poučenie súdu, ktoré obsahuje výlučne citáciu § 293 ods. 5 Trestného poriadku, poučenie
o predložení dôkazov a tiež o práve zvoliť si obhajcu a zodpovednosti za včasnosť takéhoto úkonu (§ 40
ods. 2 Trestného poriadku) a poučenie o účinnosti zvolenia si obhajcu (§ 36 ods. 5 Trestného poriadku).
Iné poučenie v ňom nie je. Najmä v ňom nie je poučenie o obsahu § 293 ods. 8 s poukazom na obsah

§ 120 ods. 2 Trestného poriadku.
Trestný poriadok prítomnosť na verejnom zasadnutí bližšie upravuje v § 293 Trestného poriadku.
Ustanovenie § 292 ods. 1 Trestného poriadku o príprave verejného zasadnutia výslovne neupravuje
otázkuprítomnostiobvineného(odsúdeného)naňom.Nutnosťjehoúčastijepotrebnéposudzovaťpodľatoho, či súd v zmysle § 292 ods. 1 Trestného poriadku odsúdeného na verejné zasadnutie predvolal,
alebo či ho len o verejnom zasadnutí upovedomil. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy možno konštatovať,
že predvolanie na verejné zasadnutie prichádza do úvahy v prípade osôb, ktorých osobná účasť na ňom

je nevyhnutná (obdobne uznesenie NS SR zo dňa 23.01.2018, sp. zn. 2Tdo/40/2017).
Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený A. B. bol na verejné zasadnutie
prvostupňového súdu nie predvolaný, ale upovedomený, t. z., že účasť odsúdeného na jeho priebehu
nepovažoval okresný súd za nevyhnutnú, hoci v zápisnici o verejnom zasadnutí sa spomína, že
odsúdený si prevzal „predvolanie na verejné zasadnutie“, v spise sa nachádza „upovedomenie“, nie

„predvolanie“. Konfrontujúc tieto skutočnosti má krajský súd za to, že samosudca okresného súdu mienil
odsúdeného iba upovedomiť, nie predvolať.
Vzhľadom k tomu, že § 293 ods. 8 Trestného poriadku predpokladá situáciu, kedy je možné
ospravedlniť neúčasť odsúdeného na verejnom zasadnutí, pričom pri splnení tam stanovených
podmienok (hodnoverné ospravedlnenie + písomná žiadosť, aby sa verejné zasadnutie konalo v
prítomnosti odsúdeného) súd musí verejné zasadnutie odročiť, bolo potrebné odsúdeného riadne poučiť

aj o všeobecných ustanoveniach, ktoré upravujú ospravedlnenie neúčasti na procesnom úkone v
trestnom konaní vo všeobecnosti. V tomto prípade relevantné by bolo bývalo poučenie o obsahu §
120 ods. 2 Trestného poriadku, z ktorého presnejšie vyplývajú podmienky, aké je obvinený (platí aj
pre odsúdeného) povinný splniť, aby bola jeho neúčasť z procesného úkonu (v tomto prípade konania
verejného zasadnutia) ospravedlnená zo zdravotných dôvodov. Toto ustanovenie predpokladá, že by

bol odsúdený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje
účasť na verejnom zasadnutí bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo
z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. O tejto povinnosti však
odsúdený v upovedomení, ktoré mu bolo doručené nebol poučený, nebol o tom poučený ani v žiadnom
predchádzajúcom upovedomení, ktoré mu okresný súd doručil (ktoré sú na č. l. 106 a 128, pričom ide

o obsahovo totožné listiny ako tá na č. l. 146 pokiaľ ide o obsah poučenia).
Neposkytnutie tohto poučenia v dostatočnom rozsahu môže mať zásadný význam pre posúdenie
dôvodnostiospravedlnenianeúčastinaverejnomzasadnutí,apretokrajskýsúdpovažujezanevyhnutné
zdôrazniť, že poučenie musí byť nielen formálne, ale aj obsahovo úplné a zrozumiteľné, a to práve vo
väzbe na dôsledky, ktoré zákon s neospravedlnenou alebo nedostatočne ospravedlnenou neúčasťou

spája.
Keďže sa samosudca rozhodol vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdeného postupom
podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku, pričom ale odsúdenému v upovedomení o verejnom zasadnutí a
ani nikdy predtým neposkytol riadne poučenie o § 293 ods. 8 v spojení s § 120 ods. 2 Trestného poriadku
bol takýto postup z hľadiska splnenia procesných podmienok na uvedený procesný úkon nedostatočný

a v rozpore s Trestným poriadkom.
Vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti odsúdeného predstavuje výnimku zo zásady osobnej
prítomnosti obvineného (odsúdeného) na úkonoch súdu, ktorá je garantovaná jednak vnútroštátnym
právnym poriadkom na vrchole čl. 48 ods. 2 ústavy, ale aj medzinárodnými dohovormi o ochrane
ľudských práv, predovšetkým čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Takýto postup preto musí byť vykladaný reštriktívne a podmienky ustanovené v § 293 ods.
5 Trestného poriadku musia byť naplnené striktne a kumulatívne. Uvedené vyplýva najmä z potreby
ústavnokonformného výkladu (I. ÚS 252/07).
Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že na to, aby verejné zasadnutie bolo možné
uskutočniť aj bez prítomnosti odsúdeného, je potrebné nielen to, aby mu bolo riadne a včas doručené

upovedomenie o jeho konaní, ale aj to, aby bol dostatočným a jasným spôsobom poučený o možnosti
vykonania tohto verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Obe tieto podmienky musia byť splnené
súčasne, pričom absencia ktorejkoľvek z nich spôsobuje procesnú vadu, ktorá môže mať za následok
zásah do ústavne garantovaných práv odsúdeného.
V posudzovanom prípade bolo síce odsúdenému doručené písomné poučenie, avšak jeho obsah bol

neúplný a neposkytoval odsúdenému dostatočne jasnú a jednoznačnú informáciu o tom, aké náležitosti
musí obsahovať ospravedlnenie svojej neúčasti na verejnom zasadnutí zo zdravotných dôvodov, a čo
musí takéto ospravedlnenie obsahovať tiež, aby bolo verejné zasadnutie odročené (čiže písomnú
žiadosť o uskutočnenie verejného zasadnutia v jeho prítomnosti).
Takto formulované poučenie okresného súdu v rozsahu č. l. 146 potom nezodpovedalo požiadavke

úplnosti a zrozumiteľnosti, ktorú na toto kladie i judikatúra Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu
pre ľudské práva. Nemožno preto akceptovať záver, že odsúdený bol „dostatočným spôsobom“ poučený
v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku.Keďže okresný súd, ale na vzdory nedostatočného poučenia o možnosti konať verejné zasadnutie
v neprítomnosti odsúdeného vykonal toto verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdeného, porušil tak
jeho právo na obhajobu a spravodlivý súdny proces, čo sa prenieslo aj na nezákonnosť vyhláseného

napadnutého uznesenia.
Prítomnosť odsúdeného na verejnom zasadnutí, na ktorom sa posudzuje splnenie podmienok na
jeho osvedčenie alebo neosvedčenie sa v skúšobnej dobe, má totiž zásadný význam pre spravodlivé
posúdenie veci. Odsúdený je v takom konaní nositeľom práv, ktoré môže efektívne uplatňovať iba vtedy,
ak je o procese riadne informovaný a ak má reálnu možnosť osobne sa vyjadriť k priebehu a obsahu

verejného zasadnutia.
Absencia úplného poučenia teda spôsobila, že odsúdený nemohol predvídať, že súd môže rozhodovať
aj bez jeho účasti, čím bol fakticky zbavený možnosti zasiahnuť do procesu a obhajovať svoje záujmy.
Bola mu teda v podstate znemožnená účasť na konaní. Takýto postup v konečnom dôsledku predstavuje
porušenie zásady spravodlivého súdneho procesu a nevyhnutne sa premietol aj do nezákonnosti
uznesenia, ktoré bolo na takomto verejnom zasadnutí vyhlásené resp. ktoré vychádzalo akokoľvek

z úkonov na takomto verejnom zasadnutí vykonaných, najmä dokazovania na takomto verejnom
zasadnutí vykonanom.
Obsahom práva na obhajobu, ktoré je atribútom spravodlivého procesu, je aj možnosť vyjadrovať sa
osobne, prípadne prostredníctvom obhajcu k dôkazom, navrhovať nové dôkazy, predniesť konečný
návrh, vznášať námietky a podať riadny opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu a

prostredníctvom neho domáhať sa svojich práv na nadriadenom - druhostupňovom súde. Toto právo
je aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným znakom práva na spravodlivé
súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru. Osobná prítomnosť obvineného (odsúdeného) v
prvostupňovom konaní je pritom významnejšia než následne jeho aktivita v sťažnostnom konaní pred
nadriadeným súdom.

Krajský súd sa preto pri rozhodovaní o predloženej sťažnosti po počiatočnom zistení (vyššie uvedeného)
závažného procesného pochybenia v postupe súdu prvého stupňa ďalej nevenoval meritórnemu
preskúmavaniu napadnutého uznesenia z hľadiska správnosti a úplnosti jeho skutkových zistení,
ale napadnuté uznesenie postupom podľa § 194 ods.1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a vec
vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pretože rozhodnutiu

okresného súdu predchádzal nezákonný postup súdu pri vykonaní verejného zasadnutia, ktorý celkom
eliminoval skutkové a právne závery napádaného meritórneho rozhodnutia.
Povinnosťou okresného súdu bude po vrátení veci vzhľadom na uplynutú dobu od konca skúšobnej
doby sa vysporiadať s otázkou, či je možné ešte rozhodovať o osvedčení/neosvedčení sa odsúdeného,
teda či sa u odsúdeného vzhľadom na § 50 ods. 5 resp. ods. 6 Trestného zákona nemá za to,

že sa osvedčil. V prípade, že okresný súd zistí, že rozhodnutie o neosvedčení sa do úvahy ešte
prichádza, bude potrebné vo veci odstrániť krajským súdom ustálené nedostatky, najmä vyššie
uvedené procesné pochybenia tým, že zopakuje celé verejné zasadnutie a za dodržania procesných
ustanovení zabezpečujúcich najmä právo obvineného (odsúdeného) na obhajobu a podľa výsledkov
znovu vykonaného dokazovania, a to aj po vysporiadaní sa s ostatnými sťažnostnými námietkami

odsúdeného, spravodlivo rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý bude zodpovedať skutočnému stavu
veci a zákonu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.