Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210334
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124210334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX A., zast.: JUDr. Dáša Komková, so sídlom Hlavná 27, 080
01 Prešov, IČO: 34 904 620, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
82496Bratislava-StaréMesto,IČO:35792752,zast.:AdvokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/184/2024 – 134
zo dňa 07.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II. a III. a v súvisiacom výroku VII. o trovách konania.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak, že
vo výroku I. určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500096475, zo
dňa 16.12.2014 v bode 6. Zmluvy: „Poplatok za poskytnutie úveru: 150,-- eur.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou; vo výroku II. určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č.
8500096475, zo dňa 16.12.2014 v bode 7. Zmluvy, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa
so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“ je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou; vo výroku III. určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o
revolvingovom úvere č. 8500096475, zo dňa 16.12.2014 v článku 8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2. a 8.5., v
znení:„VprípadeomeškaniaDlžníka(Spoludlžníka1,Spoludlžníka2)súhradoumesačnejsplátkyalebo
jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník
1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň
omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s
úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy

o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy a/
alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“ „Okrem zmluvnej pokuty
podľa čl. 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi
úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením
vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom
znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená

tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu
výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RÚ.“ „Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto
Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo
poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokutadojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou; vo výroku IV. určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č.
8500096475, zo dňa 16.12.2014 v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka

2, Zmluvných dojednaní k Zmluve, v bode 8.2. v časti, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2
sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol
číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený
nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie 6 pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy
dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou; vo výroku V. určil, že zmluvná

podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500096475, zo dňa 16.12.2014 v článku 8.
Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, Zmluvných dojednaní k Zmluve, v bode
8.3., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu
negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 z tejto Zmluvy o
RÚ.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou; vo výroku VI. určil, že zmluvná podmienka uvedená v
článku I. Predmet Dohody, bod 7.1. Dohody o poskytnutí služieb č. 8500079509, zo dňa 11.9.2014 k

Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500096475, zo dňa 16.12.2014, v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že
za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného
úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v
pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v
Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou; vo výroku VII.

priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa čl. 3, § 137 ods. 1 písm. c), § 298 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 53 ods. 1, 4 a 5, §53a, § 54 ods. 1, § 879g

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 3 a 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 2 a čl. 5 Smernice Rady 93/13/EHS.

3. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne
preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500096475 zo
dňa 16.12.2014. Žalobca sa voči žalovanému domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok
uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, zmluvných dojednaniach, ako aj v
dohode o poskytnutí služieb.

4. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia
ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP.
Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.

1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto
žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 6Cdo/27/2018, 6Cdo/127/2017).

5. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú podmienku,

ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú, treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže
voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí
v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak
by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky prispel
k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení neplatnosti zmluvnej

podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno v zásade z hľadiska
reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri potencionálnej hrozbe
vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych
dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly,
ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na

plnenie problematické, až nemožné. Členským štátom patrí procesná autonómia, no špecifiká súdnych
konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá spotrebiteľom musí
byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny súdny spor o
posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu,aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale aj v
záujme dôležitého spoločenského cieľa.

6. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju
povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).

7. Z odôvodnení uvedených rozhodnutí nesporne vyplýva, že neprijateľnou podmienkou je aj zmluvné
dojednanie, ktoré vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Vo vzťahu k poplatku za správu úveru uviedli,
že zo zmluvy ani zo všeobecných obchodných podmienok nie je zrejmé, aké úkony veriteľa v prospech
dlžníka majú byť týmto poplatkom odmeňované. Takéto ustanovenie tak celkom jednoznačne zakladá
pre veriteľa nárok na ďalšiu peňažnú výhodu voči dlžníkovi, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

8. Vo vzťahu k akceptovateľnosti spracovateľského poplatku uviedli, že samotný dodávateľ
opodstatnenosť tohto poplatku odvíja od práva na odplatu za poskytnutie úveru a práve v tom je zásadný
rozpor vedúci k právnemu záveru súdu prvej inštancie o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Z

označenia spracovateľský poplatok je jednoznačné, že má ísť o poplatok za spracovanie úveru, teda
za úkony zo strany veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru, ako napr. oslovenie dlžníka, zistenie jeho
údajov, vypracovanie a uzavretie konkrétnej zmluvy, ktoré sú internou záležitosťou veriteľa a súčasťou
jeho nákladov. Odplata za poskytnutý úver má byť dojednaná jednoznačne, a to napr. dojednaním úroku,
a nie je dôvod odplatu za poskytnutý úver skrývať pod akýsi spracovateľský poplatok.

9. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na výklad Smernice 93/13/EHS rozsudkom Súdneho
dvora EÚ vo veci C-621/17 z 03.10.2019. Z uvedeného rozhodnutia nesporne vyplýva, že čl. 4 ods. 2
a čl. 5 Smernice Rady 93/13/EHS, sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej musí
byť zmluvná podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné

podmienky, o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve o
úvere uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a za poskytnutie
úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, spôsob ich výpočtu a dátum ich splatnosti, tiež podrobne špecifikovali
všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm.

10. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/294/2019 zo dňa 28.02.2022
vyplýva, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora vo veci C-621/17 zo dňa 13.10.2019 článok 4 ods. 2 a
článok 5 Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej musí byť zmluvná podmienka formulovaná
jasne a zrozumiteľne nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné podmienky, o aké ide vo veci samej,

ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve o úvere uzatvorenej so spotrebiteľmi,
pričompresneurčujúsumupoplatkovzasprávuapoplatkuzaposkytnutieúveru,ktoréznášaspotrebiteľ,
spôsoby ich výpočtu a dátum splatnosti, tiež podrobne špecifikovali všetky služby poskytované ako
protihodnota dotknutých súm.

11. Súdny dvor EÚ v spojených veciach C-84/19, C-222/19 a C-252/19 zo dňa 03.09.2020 konštatoval,
že pokiaľ ide o náklady nazvané poplatok za spracovanie úveru a provízia, si navrhovateľ mohol klásť
legitímne otázky tak pokiaľ ide o služby, za ktoré mal tieto poplatky zaplatiť, ako aj o ich prípadné
prekrývanie. Na jednej strane totiž zmluva obsahovala dve ustanovenia upravujúce správne poplatky
nazvané poplatok za spracovanie úveru a provízia, pričom obe naznačujú, že ide o sumy, ktoré sa majú

zaplatiť na účely získania úveru.

12. Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti zmluvných podmienok dotknutých v predmetnej veci, teda
vzťahu medzi požadovanými platbami a plnením, ktorému zodpovedajú, z rozhodnutia vnútroštátneho
súdu vyplýva, že uvedené podmienky nespresňovali, na ktorú službu sa vzťahujú poplatky zvané

poplatok za spracovanie úveru a provízia.

13. Podľa názoru súdu prvej inštancie poplatok za poskytnutie úveru uplatňovaný žalovaným z
predmetnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže jeho výška je neprimeraná vporovnaní s poskytnutými službami a samotnou výškou úveru, nakoľko dosahuje hodnotu 10 % z
hodnoty celkového úveru, ktorý bol poskytnutý v sume 1.500,- eur. Pre porovnanie bankové inštitúcie
požadujú poplatok z poskytnutého úveru maximálne v rozsahu 2 % z hodnoty poskytnutého úveru.

14. Obdobné zmluvné dojednanie bolo vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj rozsudkom
OkresnéhosúduPrešovzodňa16.09.2024podsp.zn.29Csp/19/2024vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Prešove zo dňa 30.01.2025 pod sp. zn. 27CoCsp/19/2024.

15. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie v bode 7 Zmluvy, obdobná zmluvná podmienka už bola vyhlásená
za neprijateľné zmluvné dojednanie rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.04.2024 pod sp.
zn. 3CoCsp/7/2024, zo dňa 18.06.2024 pod sp. zn. 1CoCsp/5/2024 a zo dňa 20.04.2023 pod sp. zn.
6CoCsp/19/2025.

16. Z odôvodnenia uvedených rozhodnutí vyplýva, že jednostranné vyhlásenie spotrebiteľa v

zmluve možno považovať za netransparentnú inkorporačnú doložku. Samotné prehlásenie klienta
zakomponované v texte zmluvy ako štandardná zmluvná podmienka nepredstavuje dôkaz o tom, že si
veriteľ splnil svoju povinnosť. Bez ohľadu na túto klauzulu je veriteľ povinný dôveryhodne preukázať,
že spotrebiteľa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami. Tieto všeobecné obchodné
podmienky neboli spotrebiteľom osobitne podpísané, keďže žalovaný nepreukázal, že by spotrebiteľovi

pri podpise úverovej zmluvy doručil aj všeobecné obchodné podmienky, preto sotva možno uveriť
tvrdeniu, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi oboznámiť. Aj keď žalovaný poukazoval na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/9/2019, je pravdou, že dovolací súd konštatoval preferenciu platnosti
predneplatnosťouprávnychúkonovatiežkonštatoval,žeakpodstatnénáležitostiboliuvedenévprílohe,
nemôže to byť dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy. V danej veci však nie je zrejmé, aby žalovaný

preukázal, že žalobca sa so všeobecnými obchodnými podmienkami skutočne pred uzavretím zmluvy
oboznámil, pričom argument žalovaného o tom, že ich bolo možné dohľadať na webovom sídle banky,
je irelevantný. Rovnako tak je irelevantné, že obchodné podmienky boli pripojené k zmluve, pretože z
doterajšej rozhodovacej činnosti je známe, že priebeh kontraktačných procesov bánk so spotrebiteľmi je
vo všeobecnosti poznačený rýchlosťou a nedôslednosťou pri poučení spotrebiteľov. Z tohto pohľadu sa

potom zmluvná podmienka, obsahom ktorej je vyhlásenie spotrebiteľa, že sa pred uzatvorením zmluvy
oboznámil so zmluvnými podmienkami a súhlasí s nimi, javí ako neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm.
l) Občianskeho zákonníka, pretože na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v otázke, či pred
uzatvorením zmluvy s predloženými zmluvnými podmienkami sa skutočne oboznámil.

17. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.1, 8.2 a 8.5 článku 8 v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu, táto bola opakovane rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú,
konkrétne rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/35/2021, sp. zn. 24Csp/2/2023, Okresným
súdomBardejovsp.zn.2Csp/21/2022,sp.zn.6Csp/15/2022,rozhodnutímKrajskéhosúduvPrešovesp.
zn. 7CoCsp/52/2021 zo dňa 30.05.2023, rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 27CoCsp/9/2024.

18. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.2 zmluvných dojednaní, má súd prvej inštancie
zato, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku majúcu charakter neprimeranej sankcie za neuvedenie
správneho variabilného symbolu, ktorý okrem iného, tak ako to vyplýva z bodu 8.3 zmluvných dojednaní,

môže negatívne ovplyvniť aj schopnosť spotrebiteľov splácať záväzky z úverovej zmluvy. Podľa názoru
súdu prvej inštancie, žalovaný ako dodávateľ v prípade existencie iba jedného zmluvného záväzku zo
spotrebiteľom,nemôžemaťproblémspriradenímajspotrebiteľomneidentifikovanejplatbybezuvedenia
variabilnéhosymboluavprípadeexistencieviacerýchzáväzkovspotrebiteľavočijednémudodávateľovi,
nastupuje zákonný predpoklad § 338 Obchodného zákonníka. Teda ak dlžník má voči veriteľovi niekoľko

peňažných záväzkov a neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie
nie je zabezpečené, alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

19. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.3 zmluvných dojednaní, obdobná zmluvná
podmienka bola právoplatnými rozhodnutiami súdu vyhlásená za neprijateľnú, konkrétne rozhodnutím

Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/111/2022, ako aj rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9CoCsp/56/2022 a 2CoCsp/7/2023 a tiež rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 27CoCsp/9/2024.20. Súd prvej inštancie dospel aj k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v Dohode o poskytovaní
služieb, uzatvorenej dňa 16.12.2014 č. 8500096475 uvedenej v bode 7.1, ktorou sa zákazník zaväzuje,
že za uzatvorenie zmluvy zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy

schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.

21. Neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky spočíva nielen v samotnom predmete tohto
dojednania, ale aj v jeho cene a v okolnostiach uplatňovania tejto dohody. Je zrejmé, že táto zmluvná
podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k jej využitiu.

Daná podmienka môže reálne viesť k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho
protiplnenia,čospôsobujeznačnúnerovnováhumedzidodávateľomaspotrebiteľom.Podľanázorusúdu
konštrukcia Dohody o poskytovaní služieb odplaty za ňu tak, ako je uvedená v bode 7.1, je neprijateľná,
výrazne zhoršujúca postavenie spotrebiteľa, a preto ako neprijateľná je v zmysle ustanovenia § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okrem iného odplata za poskytnutie uvedených služieb je
neprimerane vysoká, keďže je vyššia ako hodnota reálne poskytnutého úveru po odpočítaní poplatku

za jeho poskytnutie. Na základe tohto dojednania bol žalobca povinný v prospech žalovaného uhrádzať
odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru vo
výške 34,56 eur mesačne, a teda pri 42 mesačnej splatnosti mal zaplatiť žalovanému celkovú odplatu
vo výške 1.451,52 eur.

22. V súvislosti s námietkami žalovaného o neprípustnosti tejto žaloby, súd konštatoval, že v konaní
vedenom pod sp. zn. 11C/49/2015 išlo o iného spotrebiteľa a v konaní vedenom pod sp. zn.
15C/505/2015 bola riešená iba otázka uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy. Predmetom týchto konaní teda nebolo určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi
voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

24. Proti výrokom I., II., III. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), a h) CSP.

25. Svoju prvú odvolaciu námietku žalovaný postavil na skutočnosti, že konajúci súd sa žiadnym
spôsobom nevyporiadal so splnením procesných predpokladov pre rozhodovanie o určovacej žalobe a
ani s námietkou o neprípustnosti a nedôvodnosti žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok

v skutkových a právnych okolnostiach prejednávanej veci. Žalovaný namietal neprípustnosť podanej
žaloby, pretože medzi zmluvnými stranami neexistuje žiadny zmluvný vzťah. Neexistuje teda žiadna
skutková okolnosť, vo vzťahu ku ktorej by malo navrhované určenie niečo zmeniť. Predpokladom
prípustnosti každej žaloby je existujúci reálny dôvod, ktorým sa odstráni spornosť alebo zmení
postavenie sporových strán. Táto procesná podmienka splnená nie je, pretože medzi zmluvnými

stranami nejestvuje ku dňu podania žaloby žiadny zmluvný vzťah. Žalovaný ďalej namietal premlčanie
práva domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a tiež určenia bezúročnosti. Žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie sa so žiadnou z týchto námietok nevysporiadal, čím porušil jeho právo
na spravodlivý proces a s tým spojené právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

26. Vo vzťahu k výroku I. žalovaný namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so stanoviskom
Národnej banky Slovenska a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorá je ustálená
a od ktorej odklon konajúci súd v rozpore s článkom 2 ods. 2 CSP a v rozpore s § 220 ods. 3 CSP
ani nezdôvodnil. Namiesto toho odkázal na prvostupňové rozhodnutia z iných konaní, ktoré nie sú pre
neho záväzné. Povinnosť rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, resp.

povinnosť dôkladne a presvedčivo odôvodniť prípadný odklon od nej pritom zaťažuje všetky všeobecné
súdy Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.12.2019, sp. zn. 3Obdo/64/2019).
Súd prvej inštancie nerešpektoval relevantnú súdnu prax Najvyššieho súdu SR vo veci poplatku za
poskytnutie úveru. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/294/2019, sp. zn. 5Cdo/47/2019, sp. zn. 4Cdo/292/2021.

27. Podľa žalovaného je výrok I. rozsudku v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ. Súd prvej
inštancie na rozhodnutia súdnych autorít poukazuje len vtedy, ak je to na prospech spotrebiteľa. Ak je to
opačne, judikatúru najvyšších súdnych autorít vrátane Súdneho dvora EÚ prehliada, čím nerešpektujerovnosť sporových strán a pri rozhodovaní nerozhoduje v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie sa
pri rozhodovaní vôbec nezaoberal tým, že ide o zákonom dovolený poplatok (zákon č. 129/2010 Z. z.
nezakazuje poplatok za poskytnutie úveru na rozdiel od napríklad iných druhov poplatku).

28. Žalovaný ďalej namietal odôvodnenie výroku II., ktoré považuje za nezákonné, nemajúce
oporu v existujúcich a preukázaných skutočnostiach a vychádzajúce len z nepodložených domnienok
konajúceho súdu. Článok 7 úverovej zmluvy nikde, ani priamo ani nepriamo, neuvádza nič, čo by
malo nasvedčovať prenosu nejakého dôkazného bremena. Odôvodnenie súdu prvej inštancie nemá

(opätovne) oporu vo výsledkoch dokazovania a je vo svojej podstate nielen nelogickým, ale odporuje
súdnej praxi Súdneho dvora EÚ.

29. Podstata neprijateľnej zmluvnej podmienky spočíva v tom, že v rozpore a odchylne so zákonom
zavádza nejakú novú, alebo inú úpravu, ktorá je nevýhodná v neprospech spotrebiteľa, tomu plynú
z toho povinnosti alebo práva, ktoré sú v hrubom nepomere s právami a povinnosťami veriteľa.

Nič z tohto v konaní preukázané nebolo. Súd neoznačil žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého
dodávateľ znáša dôkazné bremeno o tom, že sa spotrebiteľ oboznámil so zmluvou. To, že takéto
dôkazné bremeno nikdy neexistovalo a neexistuje vyplýva aj z toho, že napríklad zákon č. 129/2010
Z. z. upravoval len povinnosť veriteľa poskytnúť vopred zmluvu, predzmluvný formulár, čiže celkom
logicky nemohol zavádzať dôkazné bremeno, o ktorého údajnom prenose žalobca uvádza nepravdivé

a vcelku aj nepredstaviteľné tvrdenia. Súd neuviedol ani splnenie predpokladu „hrubej nerovnováhy“ v
právach a povinnostiach, ani ho nekonkretizoval. Záver súdu je podľa žalovaného vecne nedôvodným
a nelogickým, pretože predmetné ustanovenie ani gramaticky, ani obsahovo a ani inak žiadny prenos
dôkaznéhobremenanerieši.VtejtosúvislostižalovanýpoukázalnarozhodnutieOkresnéhosúduPrešov
č. k. 9Csp/140/2024, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie neprijateľnosti ustanovenia o inkorporácií

zmluvných dojednaní k zmluve o úvere a v ktorom súd argumentoval aj rozhodnutím Súdneho dvora
EÚ vo veci C-34/18.

30. V súvislosti s námietkami k výroku III. žalovaný uviedol, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou
je iba podmienka, ktorá v rozpore so zákonom alebo mimo zákonnej úpravy vyvoláva v neprospech

spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Značnú nerovnováhu je podľa
Najvyššieho súdu SR možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu v rozpore
so zákonom nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa
domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti
odstúpenia od zmluvy.

31. Za „neprijateľnú podmienku“ nemožno považovať ustanovenie, ktoré preberá obsah zákona a
zodpovedá jeho zneniu, a to len preto, že na základe nej má spotrebiteľ niečo plniť, strpieť a pod.
(pretože v dôsledku takéhoto výkladu by za neprijateľnú podmienku bolo možné považovať aj zmluvné
ustanovenie o povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, splatiť úver a podobne). Za neprijateľnú podmienku

sa podľa rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ nepovažuje také ustanovenie, ktoré preberá obsah
právnej normy (zákona). Toto vyslovil Súdny dvor EÚ napríklad vo veci C-34/13, výrok 2. rozsudku :
„Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá
v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto
smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo

regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ Za neprijateľnú podmienku sa
nepovažujú ani ustanovenia zmluvy o cene plnenia, a o predmete plnenia.

32. Konajúci súd pri rozhodovaní ani len nepostupoval podľa § 53b Občianskeho zákonníka. Ním vydané
rozhodnutie je tak podľa žalovaného prejavom svojvôle a nerešpektovaním zákona. Súd neaplikoval ani

vykonávacie ustanovenia k § 53b Občianskeho zákonníka, ktoré regulujú maximálnu výšku sankcií.

33. S poukazom na § 3a ods. 1 až 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. žalovaný uviedol, že zmluvná
pokuta 0,04 % denne znamená, že je závislá od doby trvania omeškania. Nejde teda o paušálnu
sumu za porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení znamená 14,6 %, čo je hodnota neprevyšujúca 3-

násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania (3x 5,00 % ročne). Výška zmluvnej pokuty je tak priamo
úmerná a závislá od doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Z pohľadu
primeranosti zmluvnej pokuty je na mieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne
stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie.Výšku zmluvnej pokuty nemožno posudzovať len z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého
omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný
záver je neakceptovateľný, lebo by vo svojom dôsledku zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje

povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej
pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Dlžník mohol a môže
zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že by v čo najkratšom čase splnil svoju povinnosť
vrátiť dlžnú sumu, na ktorú sa zmluvne zaviazal (rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky z 22.
novembra 2006, sp. zn. 33Odo/61/2005 a sp. zn. 33Odo/1779/2006 z 24. júna 2009).

34. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Obdo/11/2019 zo dňa 17.07.2019 konštatoval, že za
neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý
deň omeškania (2Obdo/39/2010), resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania (33Odo/61/2005) a ani zmluvná pokuta vo výške 0,23 % denne (33Odo/1779/2006).

35. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania je závislým od rozhodnutia vo veci samej, žalovaný
namietal nesprávnosť a nezákonnosť aj tohto výroku.

36. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

37. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie má atribúty jasnosti, stručnosti a zrozumiteľnosti, a preto ho považuje za dostatočne
odôvodnený. V napadnutom rozsudku sa súd jednoznačne vysporiadal so všetkými podstatnými

námietkami žalovaného a jednotlivé dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy. K odvolaniu žalovaného
voči výroku I. uviedol, že ide o opakovane judikovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom vo
vzťahu k žalovanému poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/6/2022 zo dňa
25.08.2022; sp. zn. 13CoCsp/6/2022 zo dňa 07.09.2022, sp. zn. 14CoCsp/2/2022 zo dňa 12.04.2022
a sp. zn. 27CoCsp/9/2024 zo dňa 30.01.2025.

38. Pokiaľ ide o odvolacie námietky voči výroku II., aj v tejto súvislosti ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, o ktorej už opakovane súdy rozhodli. O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky bolo
rozhodnuté rozsudkami priamo vo vzťahu k žalovanému, napr. rozsudky Okresného súdu Prešov sp.
zn. 7Csp/5/2024 zo dňa 10.06.2024, sp. zn. 20Csp/3/2024 zo dňa 13.05.2024, ktoré neboli napadnuté

odvolaním.

39. V súvislosti s odvolacími námietkami proti výroku III. rozsudku uviedol, že zmluvná pokuta je len
jednostranná a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy veriteľa a na včasné splnenie dlžnej sumy zo
strany dlžníka. Zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad omeškania dlžníka, nie však aj omeškania

v plnení povinností veriteľa, z čoho vyplýva, že porušenie povinností dlžníka je sankcionované viac
ako porušenie zmluvných povinností veriteľa. Za takéto porušenie zmluvného dojednania môže veriteľ
žiadať zákonné úroky z omeškania, v dôsledku čoho jej zmluvná pokuta ďalšou duplicitnou sankciou
za omeškanie. Predmetné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli individuálne dojednané.
Taktiež poukázal na to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, o ktorej už opakovane súdy rozhodli

(napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 27CoCsp/9/2024 zo dňa 30.01.2025).

40. Žalobca vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, pretože súd sa
zaoberal všetkými právne významnými námietkami žalovaného v konaní. V napadnutom rozsudku
súd prihliadal na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany všetkých strán sporu, pričom

svoje rozhodnutie logicky a vecne dostatočne odôvodnil. Čo sa týka súdom určených a namietaných
neprijateľných zmluvných podmienok, tieto predstavujú už notoricky známe neprijateľné zmluvné
podmienky používané žalovaným, ako aj inými dodávateľmi bankového alebo nebankového spektra.

41. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

42. Ďalšie vyjadrenia neboli do odvolacieho konania predložené.43. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
odvolacieho súdu.

44. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

45. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,

zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý
obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si
osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Keďže odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie
a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II.ÚS/78/05, III.ÚS/264/08, IV.ÚS/372/08), pretože

prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací
súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na zdôraznenie dodáva:

46. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie
svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky
práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci

realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie
sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania. Daná odvolacia námietka naplnená nebola.

47. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2

CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2
CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V postupe súdu prvej
inštancie odvolací súd neidentifikoval ani naznačené vady.

48. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza,
že dokazovanie je procesný postup založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získavaní dôležitých poznatkov,

na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a
na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overenýskutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného
bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok
NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne

súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

49. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej
otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej

právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,
normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo
neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.
uznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.9Cdo/23/2021z29.09.2021).Nesprávnymprávnymposúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010). V rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd neidentifikoval opodstatnenosť tohto
odvolacieho dôvodu.

50. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená
zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení
dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd
na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

51. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne vecne
odôvodnil, zaoberal sa všetkými právne významnými námietkami žalovaného v konaní a v napadnutom
rozsudkuprihliadalnavšetkyprostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnejobranystránsporu,pričomsvoje
rozhodnutie logicky a vecne dostatočne odôvodnil. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak súd
nedá v odôvodnení odpoveď na každú námietku strany, avšak túto povinnosť si musí splniť vo vzťahu

k otázkam, ktoré majú pre rozhodnutie zásadný význam. Zároveň je potrebné dodať, že skutočnosť, že
súd nerozhodol v súlade s predstavami a požiadavkami strany sporu, ešte neznamená arbitrárnosť a
objektívnu nepresvedčivosť rozsudku.

52. Žalovaný prioritne namietal neprípustnosť žaloby z dôvodu, že medzi zmluvnými stranami neexistuje

žiadny zmluvný vzťah, a teda ani žiadna skutková okolnosť, vo vzťahu ku ktorej by malo určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok niečo zmeniť.53. V súvislosti s touto odvolacou námietkou považujúc ju za nedôvodnú, odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017, z ktorého vyplýva,
že v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na

strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za
následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza
zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné
zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských
zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym

dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V
konaníoneprijateľnosťzmluvnejpodmienkyzánikzáväzkusplnením(prípadneajzánikceléhoprávneho
vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu.
Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú
nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu
legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

54. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na dôvody súdu prvej inštancie obsiahnuté v bodoch 32.,

33.,34.,36.,40.,vktorýchcelkomzreteľne,ajspoukazomnarelevantnúrozhodovaciučinnosť,vysvetlil,
že domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky možno aj za situácie, že zmluvná podmienka
je už vyhlásená za neplatnú, aj v situácii, že sa už nepoužíva a odvolací súd dodáva, že aj v prípadoch,
ak došlo k zániku záväzku splnením (splatením úveru). Uvedené právo spotrebiteľovi vyplýva z § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

55. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku o premlčaní práva domáhať sa neprijateľnosti zmluvných
podmienok, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku obsiahnuté v bodoch 34.
a 35., z ktorých je zrejmé, že uplynutie času nemá vplyv na právo spotrebiteľa domáhať sa ochrany pred
neprijateľnými podmienkami v zmluvách.

56. Režim premlčania môže spotrebiteľom systematicky odopierať možnosť domáhať sa ochrany svojich
spotrebiteľských práv, a to vzhľadom na relatívne krátku dĺžku všeobecnej premlčacej lehoty vzhľadom
na doby trvania zmlúv, ktoré môžu uplynúť ešte v čase trvania zmluvného vzťahu. Členské štáty
EÚ majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo

strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo
spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto zmysle nie je rozhodné, či

dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to,
kedy sa spotrebiteľ domáha určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp.
zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala
znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3
ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

57. K námietke žalovaného vo vzťahu k zmluvnej podmienke o poplatku za poskytnutie úveru (výrok
I. rozsudku súdu prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky
napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku
spotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebojevrozpores„ratiolegis"zákonnéhoustanovenia,

podľa ktorého bola dojednaná. V prejednávanej veci dojedanie o poplatku bolo žalovaným v zmluve
o revolvingovom úvere predformulované a žalobca nemohol znenie, ani obsah predmetnej podmienky
ovplyvniť. Zmluvná podmienka upravujúca poplatok za poskytnutie úveru tak nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto podlieha súdnemu prieskumu.
Vzhľadom na to, že táto zmluvná podmienka bola už v iných konaniach vyhlásená za neplatnú a ide

o podmienku, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, dodávateľ je povinný zdržať sa používania
takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Žalovaný ako dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súduložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie.

58. Vo vzťahu k námietke žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nezdôvodnil odklon od rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu SR (cca z rokov 2019 a 2021), v ktorej sa dovolací súd k poplatku za
poskytnutie úveru nestaval kriticky, odvolací súd poukazuje na aktuálnejší rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie zo dňa 05. júna 2025 vo veci C-280/24. Podľa tohto rozhodnutia článok 4 ods. 2 a článok
5 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej zmluvná podmienka
týkajúca sa poplatku za poskytnutie úveru uvedená v zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom spĺňa
požiadavku transparentnosti stanovenú v týchto ustanoveniach len z toho dôvodu, že jednak z názvu
tohto poplatku vyplýva, že je úhradou za úkony vykonané veriteľom, ktoré sú potrebné na uzavretie tejto
zmluvy a sú internou záležitosťou veriteľa a jednak, že výška uvedeného poplatku je v uvedenej zmluve
presne určená. Článok 3 ods. 1 a Článok 4 ods. 1 Smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle,

že zmluvná podmienka týkajúca sa „spracovateľského poplatku“, uvedená v zmluve o úvere uzavretej
so spotrebiteľom, musí na to, aby splnila požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach, zodpovedať
skutočným službám alebo nákladom, ktoré spadajú primerane do rozsahu plnení, ktoré veriteľ poskytuje
pri uzatváraní tejto zmluvy a ktoré sú na uzavretie tejto zmluvy potrebné, pričom je vylúčené, aby sa
jednotlivé poplatky alebo služby, za ktoré sa tieto poplatky platia, akokoľvek prekrývali; takúto zmluvnú

podmienku nemožno považovať za nekalú len z toho dôvodu, že na spotrebiteľa prenáša náklady
na ekonomickú činnosť finančnej inštitúcie, pokiaľ neukladá spotrebiteľovi povinnosť platiť poplatky
neprimerané nákladom súvisiacim s dotknutými službami alebo výške úveru.

59. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké

skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 150,- eur, nakoľko za poskytnutie
úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá
okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a
v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi
administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd

považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si
spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Z aktuálnej rozhodovacej praxe je
potrebné spomenúť rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/8/2025 zo dňa 18.08.2025,
v ktorom odvolací súd zmenil prvoinštančný rozsudok a priamo voči žalovanému určil neprijateľnosť
zmluvnej podmienky týkajúcej sa poplatku za poskytnutie úveru.

60. Odvolanie žalovaného smeruje taktiež voči určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej
sa oboznámenia spotrebiteľa so zmluvnými dojednaniami, bez výhrad a s prísľubom ich dodržiavať
(výrok II. napadnutého rozsudku). Podľa žalovaného toto dojednanie nijako neuvádza nič, čo by malo
nasvedčovať prenosu dôkazného bremena na spotrebiteľa.

61. Vyhlásenie o oboznámení sa so zmluvnými podmienkami a dojednaniami a súhlas s ich
dodržiavaním je už samotným obsahom a zmyslom súčasťou procesu uzatvárania zmluvy. Je
nezanedbateľnénebezpečenstvo,žezmluvnápodmienkaspotrebiteľaovplyvnípriuplatňovaníjehopráv
napríklad v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije svoje právo podľa § 49 Občianskeho zákonníka, resp.

u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si
zmluvu prečítal a jej obsahu a konštrukcii porozumel. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena
má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u
iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť
odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. V zhode s názorom súdu

prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že uvedenou zmluvnou podmienkou sa na obvyklej báze
v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom
zmluvy, porozumenia jej obsahu a okolností uzavretia zmluvy v tiesni alebo za nápadne nevýhodných
podmienok, na spotrebiteľa. Inými slovami toto zmluvné dojednanie prenáša na spotrebiteľa dôkazné
bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti

a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. Z tohto
dôvodu vzhľadom na účinok zmluvnej podmienky, túto aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie,
posúdil ako neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.62. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa sankcie (výrok III. napadnutého rozsudku)
odvolací súd konštatuje, že pri posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú

podmienku, je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a
z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť.
Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia cieľom EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa

je potrebné takúto podmienku vyhlásiť za neplatnú. Zmluvnú pokutu v danom prípade nie je možné
považovať za individuálne vyjednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú
typickými štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná
pokuta je podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo strany
žalovaného naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Predmetná zmluvná
podmienka v čl. 8., v bode. 8.1., 8.2. a 8.5 v zmluvných dojednaniach spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zaradenia uvedeného
ustanovenia o zmluvnej pokute do Zmluvných dojednaní vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ nemohol
mať vedomosť a ani nemohol predpokladať, že súčasťou Zmluvných dojednaní k zmluve budú aj
ustanovenia o zmluvnej pokute, pretože zmluvné dojednania či všeobecné zmluvné podmienky vo
všeobecnosti slúžia na úpravu dojednaní najmä technického charakteru. Z uvedeného dôvodu by

preto tieto podmienky nemali slúžiť na to, aby boli do nich v zložito a neprehľadne formulovanej
podobe zakomponované a ukryté dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých
dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. V prípade, ak tak dodávateľ koná, je
potrebné konštatovať, že sa v právnom vzťahu nespráva poctivo. Potom takému dojednaniu nemožno
priznať právnu ochranu. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax dospela k tomu, že v prípade

spotrebiteľskej zmluvy môže byť zmluvná pokuta dojednaná len v tej časti zmluvy, na ktorú spotrebiteľ
pripojuje svoj podpis.

63. Žalovaný tiež namietal, že zmluvná pokuta zodpovedá ustanoveniam vykonávacieho predpisu,
a to nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a teda nie je neprimeraná. Je však potrebné uviesť, že

ratio decidendi o neprijateľnosti označenej zmluvnej podmienky nespočívajú v jej neprimeranosti, ale
v jej neprehľadnosti v kontexte textu, do ktorého bola umiestnená a ktorého vnímanie si vyžaduje
maximálnu sústredenosť, ktorú pri spotrebiteľovi v rámci kontraktačného procesu vyznačujúceho sa
promptnosťou, možno len ťažko prezumovať. Okrem toho táto zmluvná podmienka nebola celkom
zjavne individuálne dojednaná, o čom svedčia poznatky odvolacieho súdu o formulárovom charaktere

spotrebiteľských zmlúv. Ak by aj dodávateľ výslovne žalobcu upozornil na uvedené zmluvné dojednanie,
jeho nerovnovážnosť v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že spotrebiteľ si dané zmluvné
dojednanie nevymienil, nemohol ovplyvniť jeho obsah, čo v konečnom dôsledku vylučuje individuálnosť
dojednania. Aj na tomto mieste odvolací súd pripomína rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7CoCsp/8/2025 zo dňa 18.08.2025, v ktorom odvolací súd zmenil prvoinštančný rozsudok a priamo

voči žalovanému určil neprijateľnosť totožnej zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľskej zmluve
z rozhodného obdobia.

64. Z rozhodovacej praxe súdov sú známe praktiky kontraktačného procesu medzi dodávateľmi
a spotrebiteľmi, ktoré sú v réžii dodávateľov, ktorí zmluvné podmienky diktujú bez toho, aby ich

spotrebiteľ mohol vnášaním osobitostí ovplyvniť. Ide jednoznačne o typizované formulárové zmluvy,
ktoré sledujú jednoznačný prospech dodávateľa a do nevýhodnejšieho svetla stavajú spotrebiteľa.
V okolnostiach takýchto prípadov si spotrebiteľ zmluvné dojednania nevymieňuje, ale v snahe získať
úver sa im podriaďuje. Súdna kontrola v štandardných formulárových zmluvách je postavená na
absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a je podstatné a rozhodujúce, že napádané zmluvné

podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa. Správne súd prvej
inštancie vyhodnotil, že tak tomu bolo aj v prejednávanej veci.

65. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné
a skutočnosti uvedené v jeho odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych

záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil. Preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. vo výrokoch I., II., III. a VII. podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.66. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu
úspešný žalobca, a preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

voči neúspešnému žalovanému.

67. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).