Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718203706
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6718203706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Danice

Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu: Slovenský zväz záhradkárov, Základná organizácia 26-33, Hájik I., so sídlom Malinovského
1956/3, 960 01 Zvolen, IČO: 00 178 152 0983, zastúpeného advokátom Mgr. Iankom Troiakom, so
sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, IČO:45 022 429, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. D., občianke SR, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom
Vlkolinským, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, IČO: 37 955 365, o návrhu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen

č. k. 6C/16/2018-683 zo dňa 03.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a III., p o t v r d z u j e.

II. Vo výrokoch IV. a V. rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v uvedenom rozsahu v r a c i a vec
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu: Slovenský
zväz záhradkárov, Základná organizácia 26-33, Hájik I., Malinovského 1956/3, 960 01 Zvolen,
IČO: 00 178 152 0983 a žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D. D., k

nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX Okresným úradom Zvolen - katastrálnym odborom pre k.
ú. E., obec Zvolen, okres Zvolen ako E-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 791 m2 a E-KN
parc. č. XXXX/X -orná pôda o výmere 771 m2 (výrok I.). Výrokom II. okresný súd prikázal uvedené
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu a výrokom III. rozhodol tak, že žalobca je povinný
zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu vo výške 3.921,- Eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej okresný súd uložil povinnosť zaplatiť titulom štátom
preddavkovaných trov sumu 779,39 Eur na účet Okresného súdu Zvolen, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku (výrok IV.) a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je
žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady
(výrok V.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovanej prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctvaknehnuteľnostiam špecifikovaným vovýrokovejčastirozsudkutak,žepodielžalovanej

bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že žalobca vyplatí žalovanej ako odstupujúcej
podielovej spoluvlastníčke „v zmysle podaného znaleckého posudku“ sumu 3.921 Eur. V poradní
prvým rozsudkom vydaným v tejto veci okresný súd rozhodol dňa 22.06.2020 tak, že zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalovanej a žalobcu, podiel žalovanej prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu,ktorého zaviazal vyplatiť žalovanú ako odstupujúcu podielovú spoluvlastníčku sumou vo výške 3.920,-
Eur. Proti v poradí prvému rozsudku okresného súdu, vydanému v tejto veci, podala žalovaná odvolanie.
Odvolací súd uznesením sp. zn. 13Co/71/2020 zo dňa 15.12.2021 v poradí prvý rozsudok okresného

súdu, vydaný v tejto veci zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom v odseku 10.
odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol dôvody zrušenia v poradí prvého rozsudku
súdu prvej inštancie, vydaného v tejto veci a vrátenia veci na ďalšie konanie.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na základe

skutočností uvádzaných žalobcom v žalobe a predložených listinných dôkazov (výpisu z LV č. XXX pre
okresZvolen,obecF.,k.ú.E.,listuzodňa31.01.2005azodňa 31.05.2005,návrhunadojednaniekúpnej
ceny pozemku zo dňa 15.02.2010, návrhu na dojednanie kúpnej ceny pozemku zo dňa 25.06.2012,
listu zo dňa 02.10.2012, 08.08.2013, 11.02.2015, písomnej ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu zo dňa 22.01.2018, oznámenia hodnoty nehnuteľností zo dňa 09.07.2018, listu žalovanej zo
dňa 29.10.2018, prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovanej,

Znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného Ing. Jánom Šutým, výpisu zo štatistického registra
organizácii Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 24.05.2022, písomných vyjadrení sporových
strán/ich právnych zástupcov, stanov žalobcu vyžiadaných z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
listiny signovanej JUDr. Janou Vallovou, PhD., riaditeľkou odboru všeobecnej vnútornej správy, výpisu
z Registra mimovládnych neziskových organizácií, plnej moci právneho zástupcu žalobcu zo dňa

30.06.2022, Znaleckého posudku č. 25/2023, vypracovaného Ing. Matejom Sýkorom, uznesenia
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6C/16/2018-619 zo dňa 26.01.2024 ako aj na základe ďalších listinných
dôkazov) dospel k záveru, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených
Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre okres Zvolen, obec Zvolen, k. ú.
E. ako parcela registra E-KN č. XXXX/X o výmere 791 m2 - orná pôda a parcela registra E-KN č.

XXXX/X o výmere 771 m2 - orná pôda, a to každá zo sporových strán v 1-ici k celku. Konštatoval, že
uvedená skutočnosť bola preukázaná LV č. XXX a nebola žalovanou spochybňovaná. Na pozemkoch,
ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, bola v roku 1976 zriadená
záhradkárska osada, pričom tieto pozemky sú užívané jednotlivými členmi zväzu záhradkárov. Žalobca
listinnými dôkazmi preukázal, že mal záujem sa so žalovanou opakovane mimosúdne dohodnúť,

pričom z predložených listinných dôkazov bolo zrejmé, že má záujem na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam so žalovanou. Jeho snaha však nebola
úspešná, pretože žalovaná buď návrhy žalobcu odmietala alebo na ne nereagovala. Skôr ako sa
žalobca rozhodol podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd, pokúsil
sa ešte raz kontaktovať žalovanú listom zo dňa 22.01.2018, avšak žalovaná si na doručovacej pošte

tento list žalobcu neprevzala. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že po zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním podielu žalovanej do jeho výlučného vlastníctva,
prevedie dotknuté pozemky do vlastníctva jednotlivých členov zväzu záhradkárov, ktorí majú v prevažnej
miere na nich zriadené záhradky, ktoré plnia jednak rekreačný, ale do určitej miery aj živiteľský účel,
pričom zdôraznil, že niekoľko desaťročí členovia zväzu záhradkárov obhospodarujú a užívajú pridelené

pozemky v záhradkárskej osade a viacerí z nich si na obhospodarovanom pozemku postavili v súlade
so stavebným zákonom záhradkárske chatky. Žalovaná najprv vôbec nesúhlasila s návrhom žalobcu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tvrdila, že žalobca zatajil určité rozhodujúce
skutočnosti, čo podľa jej názoru urobil úmyselne. Vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam však žalovaná
nepredložila súdu prvej inštancie žiadne právne relevantné dôkazy, ktoré by súd prvej inštancie podľa

obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku mohol zobrať do úvahy a vyhodnotiť ich.
Taktiež nesúhlasila so sumou vo výške 2,99 Eur/m2, pretože táto suma sa jej zdala veľmi nízka.
Žalovaná sa dala zastúpiť Centrom právnej pomoci, kanceláriou v Banskej Bystrici, pričom rozhodnutím
KaBB/12825/2019 zo dňa 03.05.2019 Centrum právnej pomoci, kancelária v Banskej Bystrici určila
žalovanej advokáta v osobe JUDr. Radky Rešutíkovej, so sídlom advokátskej kancelárie v Banskej

Bystrici. Z komunikácie medzi súdom prvej inštancie a uvedenou advokátkou vyplynulo, že má problémy
skontaktovať sa so žalovanou, ktorá s ňou nespolupracovala ani len na bazálnej úrovni. Stávalo sa, že
pokiaľ od nej advokátka žiadala nejakú listinu, táto jej nebola aj napriek vynaloženej snahe žalovanou
doručená. Neskôr sa žalovaná rozhodla plnú moc JUDr. Radke Rešutíkovej vypovedať, pričom Centrum
právnejpomocijejstanovilonáhradnéhoadvokátavosobeMgr.EvyKuchovej.Medzitoutoadvokátkoua

žalovanounedošlokpodpísaniuzmluvyoposkytovaníprávnejpomociazastupovanívkonaní.Následne
sa žalovaná dala zastúpiť v konaní advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom vo Zvolene, o
čom svedčí podpísaná plná moc zo dňa 04.08.2020, ktorá bola súdu prvej inštancie osobne doručená
dňa11.09.2020.Pozrušujúcomuznesení,vydanomodvolacímsúdom žalovanáprostredníctvomsvojhoprávneho zástupcu súdu prvej inštancie navrhla, aby vykonal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
reálnou deľbou v príslušných paritných výmerách prislúchajúcich každej sporovej strane. Okresný súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k uvedenému návrhu žalovanej uviedol,

že „vzhľadom k tomu, že nebol spôsobilý posúdiť možnosť reálnej deľby, nariadil vo veci znalecké
dokazovanie, pričom znalec Ing. Matej Sýkora v Znaleckom posudku č. 25/2023 zodpovedal na súdom
položené otázky“. Ako prvá otázka bola znalcovi položená otázka, aby posúdil možnosť reálnej deľby
dotknutých pozemkov s dôrazom na veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu a na účelné
využitie dotknutých pozemkov s tým, že tak žalobca ako aj žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi

dotknutých pozemkov, každý v 1 -ici. Znalec Ing. Matej Sýkora v odpovedi na uvedenú otázku uviedol,
že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k E-KN parc. č. XXXX/X A. G. XXXX/X reálnym
rozdelením nie je účelné veci, ktorú odpoveď právny zástupca žalovanej namietal s odôvodnením, že
znalec nie je oprávnený vyjadrovať sa k právnej stránke veci, ale má odpovedať konkrétne, jasne a
zrozumiteľne na súdom položené otázky, pričom právne posúdenie a aplikácia príslušných zákonných
ustanovení prináleží len súdu. Vo vzťahu k uvedenej námietke právneho zástupcu žalovanej okresný

súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vychádzal z odpovede znalca tak na
prvú položenú otázku, ako aj zo vzájomných súvislostí odpovedí znalca na súdom položené otázky č.
3 a 4, „kde obsahovo - gramatickým výkladom možno skonštatovať, že reálna deľba nehnuteľností,
ktoré sú predmetom sporu, nie je možná, pretože nie je možné vyčleniť pre žalobcu reálnou deľbou
pozemok, ktorý je zastavaný stavbami záhradných chatiek so zabezpečením prístupu k pozemku od

vstupnej komunikácie v záhradkárskej osade; tiež nie je možné vyčleniť pre žalovanú reálnou deľbou
pozemok, ktorý nie je zastavaný stavbami záhradných chatiek so zabezpečením prístupu k pozemku zo
vstupnej komunikácie v záhradkárskej osade. V poslednej vete odpovede na otázku č. 4 znalec uviedol,
že dotknuté pozemky nie sú priamo susediace s najbližšou verejnou komunikáciou“. Z uvedeného
dôvodu považoval okresný súd znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Matejom Sýkorom za

právne relevantný a vyššie uvedenú námietku právneho zástupcu žalovanej považoval za nedôvodnú.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. § 142 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka a uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie, predložené
listinné dôkazy, vyjadrenia príslušných odborných orgánov a inštitúcií, ako aj na základe prednesov

splnomocnených zástupcov sporových strán dospel k záveru, že návrh žalobcu na zrušenie podielového
spoluvlastníctva je dôvodný. Konštatoval, že súd je povinný zrušiť podielové spoluvlastníctvo v prípade,
ak o to niektorý zo spoluvlastníkov požiada s odôvodnením, že mimosúdna dohoda nie je možná.
Po zrušení podielového spoluvlastníctva súd vykoná vyporiadanie zákonom predpísaným spôsobom
upravenýmv § 142 ods. 1,ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej konštatoval, že v prejednávanej

veci prichádzalo do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v zmysle §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto prikázal podiel žalovanej do výlučného vlastníctva žalobcu,
a to za primeranú náhradu, pri určení výšky ktorej vychádzal zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX,
vypracovaného znalcom Ing. Jánom Šutým, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu sporových nehnuteľností
na sumu 3.920,62 Eur, ktorú okresný súd zaokrúhlil na celé Eurá nahor (3.921,- Eur).

1.4 Pokiaľ žalovaná spochybňovala údaje uvedené na LV č. XXX, týkajúce sa výmery E-KN parciel
č. XXXX/X A. G. XXXX/X, a to s odkazom na identifikáciu parciel č. j. XXX/XX zo dňa
22.07.1999, ktorú vydal Okresný úrad Zvolen - katastrálny odbor k dedičskému konaniu vedenému
po právnej predchodkyni žalovanej - poručiteľke E. C., okresný súd v odôvodnení odvolaním

napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaná iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení týkajúcich sa
nesprávnej výmery vyššie uvedených E-KN parciel neoznačila a ani mu (okresnému súdu) nepredložila.
Vuvedenejsúvislostiokresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkukonštatoval,žepodľa
predloženej identifikácie parciel by mala byť výmera E-KN parcely č. XXXX/X XXX m2 a výmera E-
KN parcely č. XXXX/X by mala byť 788 m2 (t. j. spolu 1575 m2 ). Dotknuté parcely boli zapísané na

LV č. XXX na základe zápisu rozhodnutia OÚ-OPPLH č. 200200085/4 o schválení registra obnovenej
evidencie pozemkov (ROEP). Výmery parciel registra E-KN č. XXXX/X A. G. XXXX/X, uvedené na LV č.
XXX sú výmery grafické, teda vypočítané prostredníctvom grafického softvéru z mapy určeného operátu
vo vektorovom tvare. V pozemkovej knihe, v pozemno-knižnej vložke č. XXXX, bola pozemno-knižná
parcela č. XXXX, roľa Hájik zapísaná o výmere 1575 m2 . „Táto však bola zakreslená v pozemno-knižnej

mape, ktorá bola mapou krokárskou, bez mierky, rok vyhotovenia 1859. Výmery zapísané v pozemno-
knižných vložkách zisťovali tzv. vložkári, a to na základe množstva výsevu, podľa doby trvania kosenia,
odkrokovaním alebo udaním držiteľa“. V rokoch 1934 - 1935 prebehlo v k. ú. E. katastrálne mapovanie,
výsledkom ktorého boli vyhotovené mapy v stereografickej projekcii v mierke 1:2880. Pozemnoknižnáparcela č. XXXX bola zakreslená v tejto mape ako parcela katastrálneho mapovania č. XXXX/X a č.
XXXX/X. Parcela č. XXXX/X bola určená s výmerou 787 m2 , druh pozemku orná pôda a parcela č.
XXXX/X bola určená s výmerou 788 m2, druh pozemku orná pôda. Výmery parciel v katastrálnom

mapovaní boli zisťované pomocou tzv. nitkových planimetrov - jednoduchých mechanických prístrojov,
prostredníctvomktorýchsavýmerazisťovalaodmeranímpriamonavyhotovenejanalógovej(papierovej)
mape. Za danej situácie mal okresný súd za to, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené ako E-KN parcely, možno vychádzať z údajov príslušného listu
vlastníctva daného katastrálneho územia; pričom konštatoval, že vychádzajúc z údajov uvedených na

LV č. XXX pre okres a obec Zvolen, k. ú. E. („kde sú dotknuté pozemky vedené ako parcely registra
„E“, evidované na mape určeného operátu“) vyporiadal zrušené podielové spoluvlastníctvo.

1.5 Vo vzťahu k námietke žalovanej týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom/spoluvlastníkom „sporových nehnuteľností“, pretože dotknuté
pozemky užíval na základe dohody o ich dočasnom užívaní, resp. na základe dohody o odovzdaní

dotknutých pozemkov do dočasného užívania, je potrebné podľa okresného súdu uviesť, že na
pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 15.12.2022 právny zástupca žalovanej prehlásil, že
žalovaná síce disponuje dohodou o odovzdaní pozemkov do dočasného užívania, avšak nie pozemkov,
ktoré súvisia s predmetom sporu, ale iných pozemkov, nachádzajúcich sa v inej záhradkárskej osade.
Žalovaná však tvrdila, že k odovzdaniu dotknutých pozemkov do dočasného užívania došlo na obdobie

30 rokov a na tomto svojom tvrdení zotrvala s tým, že dočasné užívanie dotknutých pozemkov sa
skončilo v roku 2006. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaná v konaní nepredložila žiadny právne relevantný dôkaz,
spochybňujúci údaje uvedené na LV č. XXX, a to či už listinu alebo iný hodnoverný dôkaz preukazujúci
jejtvrdenie,vychádzalzúdajovuvedenýchnaLVč.XXX,kdeježalobcauvedenýakovlastníkmajetkovej

podstaty v podiele 1/2 k celku na základe rozhodnutia OÚ OPPLH č. 2002/00085/4, pričom konštatoval,
že tento údaj nebol žalovanou právne relevantným spôsobom spochybnený.

1.6 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní
o prikázaní podielu žalovanej do výlučného vlastníctva žalobcu, vychádzal z ustanovenia § 142 ods.

1 veta druhá Občianskeho zákonníka, kde zákonodarca expressis verbis uvádza, že pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva súd prihliadne na veľkosť podielov, ako aj na účelné využitie veci.
V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že v
tomto prípade boli spoluvlastnícke podiely žalobcu a žalovanej rovnaké tak u jedného ako aj u druhého
podielového spoluvlastníka. V otázke účelného využitia veci – dotknutých pozemkov mal okresný súd

podľa obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku za to, že je potrebné vziať do úvahy
skutočnosť, že na dotknutých pozemkoch je zriadená záhradkárska osada, že členovia záhradkárskeho
zväzu užívajú vyčlenené pozemky, na ktorých majú niektorí z nich postavené záhradné chatky a chápať
túto skutočnosť ako účelné využitie veci - dotknutých pozemkov žalobcom. V uvedenej súvislosti
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaná na dotknutých

nehnuteľnostiach nevykonáva žiadne aktivity, že v konaní nebolo zistené, že by bola členkou zväzu
záhradkárov, resp. že by v „záhradkárskej kolónií“ vykonávala určité konkrétne činnosti vyplývajúce
zo statusu podielového spoluvlastníka dotknutých pozemkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
okresný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku a pri
určení primeranej náhrady vychádzal zo záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného

znalcom Ing. Jánom Šutým, kde znalec Ing. Ján Šutý určil všeobecnú hodnotu sporových pozemkov
na celkovú sumu 3.920,62 Eur, pričom zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sumu 3.921,- Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Tiež
konštatoval, že vo veci bolo nariadené dokazovanie znalcom z odboru: geodézia, kartografia a kataster
nehnuteľností, z odvetvia: geodézia, kartografia a fotogrametria, kataster nehnuteľností, ktorý po

vypracovaní a predložení znaleckého posudku doručil súdu vyúčtovanie odmeny za jeho vypracovanie.
Následne okresný súd uznesením č. k. 6C/16/2018-619 zo dňa 26.01.2024 priznal znalcovi Ing. Matejovi
Sýkorovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku (znalečné) vo výške 779,31 Eur, ktorá odmena
za vypracovanie znaleckého posudku bola znalcovi vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu a keďže
bola žalovaná v konaní neúspešná, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť štátom preddavkované trovy

v uvedenej výške na účet Okresného súdu Zvolen.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná odvolaním podaným jej právnym
zástupcom a ďalším odvolaním, podaným ňou samotnou, odvolala. V odvolaní podanom jej právnymzástupcom poukázala žalovaná na jednotlivé odseky odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku a
odcitovala § 142, § 3, § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka, ako aj článok 20 Ústavy SR a uviedla, že
odvolanie odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, teda tým, že konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tým že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie vytkla, že žiadnym spôsobom nezobral
do úvahy (nevyhodnotil) tú skutočnosť, že pozemky, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva boli jej právnej predchodkyni - jej matke odňaté a pridelené žalobcovi

len na dočasné užívanie, na dobu 30 rokov, pričom po uplynutí doby tohto dočasného užívania bolo
povinnosťou žalobcu odovzdať dotknuté pozemky žalovanej. Za spornú označila žalovaná v odvolaní
tiež výšku primeranej náhrady, ktorá bola Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, vypracovaným Ing. Šutým
stanovená na sumu 5,02 Eur/m2, ktorá suma jej bola odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvej
inštancie priznaná v celkovej výške 3.920 Eur. Uviedla, že náhrada v sume 5,02 Eur/m2 nezodpovedá
cene obvyklej v danom mieste a čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom zdôraznila, že už k

predchádzajúcemu odvolaniu priložila ponuky na kúpu porovnateľných pozemkov za ceny v rozpätí od
15,01 Eur do 30,90 Eur/m2. v uvedenej súvislosti poukázala žalovaná na ponuku H. I. I., bytom vo
Zvolene, ktorý jej v liste zo dňa 02.01.2019 ponúkol kúpnu cenu 15,- Eur/m2. V neposlednom rade
žalovaná v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol o výške náhrady v rozpore s rozhodnutím
Európskehosúdupreľudsképráva,„ktorývrozsudkuvoveciUrbárskaObecTrenčianskeBiskupiceproti

Slovenskej republike konštatoval, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je potrebné vziať
do úvahy skutočnú hodnotu pozemkov“. Za podstatnú označila žalovaná v odvolaní aj tú skutočnosť,
že súd prvej inštancie rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k parcelám,
ktorých výmera je sporná, a to z dôvodu, že v dedičskom konaní po poručiteľke E. C., J. K., vedenom
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 24D/789/2008, boli ako dedičstvo po poručiteľke

prejednané aj predmetné parcely, pričom na č. l. 167 spisu sa nachádza originál identifikácie parciel č.
j. XXX/XX, vyhotovenej Okresným úradom, katastrálnym odborom vo Zvolene dňa 22.01.1999, podľa
ktorej identifikácie parciel je E-KN parcela č. 4622/1 - orná pôda o výmere 787 m2 a E-KN parcela
č. XXXX/X - orná pôda je o výmere 788 m2, teda podľa uvedenej identifikácie majú parcely, ktoré sú
predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, iné výmery, než sú uvedené na liste

vlastníctva č. XXX.

2.1 Okrem vyššie uvedených skutočností žalovaná v odvolaní podanom jej právnym zástupcom
namietala tiež spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom prvej inštancie,
pričom uviedla, že po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku, vypracovaného znalcom Ing.

Matejom Sýkorom je toho názoru, že znalec Ing. Matej Sýkora prekročil hranice vymedzené súdom
zadanou úlohou, keďže sa vyjadril k právnym otázkam, ku ktorým sa znalec nemôže vyjadrovať,
nemôže robiť právne závery, ani hodnotiť vykonané dôkazy. Rovnako je však podľa žalovanej dôležité si
uvedomiť, že znalec môže v znaleckom posudku, v stanovisku alebo v (odbornom) vyjadrení odpovedať
len na zadané otázky. Odpoveď znalca Ing. Mateja Sýkoru na otázku č. 1 nie je podľa žalovanej

odpoveďou na súdom položenú otázku, ale je vyjadrením sa znalca k otázke právnej, pričom len súd je
oprávnený posúdiť, či rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti je účelné; úlohou znalca bolo dať odpoveď na
otázku, či je možná reálna deľba predmetných pozemkov s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych
podielov strán sporu. „Na túto otázku a následne ani na nasledujúce otázky znalec neodpovedal, pričom
jezrejmé,žepredmetnépozemkyakotakéreálnedeliteľnésú“.Zuvedenýchdôvodovjepodľažalovanej

znalcom Ing. Matejom Sýkorom vypracovaný znalecký posudok pre konanie v tejto veci nepoužiteľný.

2.2 Žalovaná poukázala ďalej v odvolaní na ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, „ktoré
nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa“. Keďže tieto dôvody hodné
osobitného zreteľa nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov

vykonaného dokazovania sám tieto dôvody hodné osobitného zreteľa vyvodil, posúdil ich existenciu
a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva poskytnúť niektorému z podielových spoluvlastníkov právnu ochranu tým,
že sa podielové spoluvlastníctvo k spoločnej veci nezruší a naďalej sa zachová. Existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť

rozhodnutia o zamietnutí žaloby o zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva. Logicky musí
ísť o skutočnosť takej intenzity a takéhoto významu, že keby jej nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody
hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že záujem žalovanej strany
sporu ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom sporovej strany žalobcuzrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Uviedla, že pri posudzovaní
predmetu sporu v zmysle uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil
skutkový stav a aby si zadovážil dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila

zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Úplné poznanie skutkového stavu veci,
založené na dôslednom porovnaní situácie, ktorá by pre žalovanú stranu vznikla vyhovením žalobe
so situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade zamietnutia žaloby, je nevyhnutným základom,
bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný a
nepodložený. Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho,

koho spoluvlastnícke právo má zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva zaniknúť podľa
žalovanej vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti subjektívneho charakteru,
ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanej strany alebo v neprospech
žalobcu. Vo všeobecnosti sú na prospech žalovanej strany najmä jej zdravotný stav, vek a sociálna
situácia, „stav jej odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti“, nedostatok možností uspokojovať
svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej alebo materiálnej. V

neprospech žalobcu môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu neujasní právne dôsledky, ktoré
by nastali v prípade vyhovenia jeho žalobe, alebo že mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných
užívacích vzťahov, takže otázka zániku podielového spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo tiež
okolnosť, že žalobca má vec po jej prikázaní do jeho výlučného vlastníctva v úmysle predať (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2010, sp. zn. 1Cdo 84/2009). V uvedenej súvislosti žalovaná

v odvolaní uviedla, že je nepochybné, že aj pri aplikovaní zásady, že nikoho nemožno nútiť zotrvať
v spoluvlastníckom vzťahu, existujú v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré umožňujú žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
zamietnuť. Zdôraznila, že sporné nehnuteľnosti nadobudla dedením po svojej matke ako veľmi blízkej
osobe, k predmetným nehnuteľnostiam má citový vzťah ako k svojmu dedičstvu, ktoré sa v jej rodine

dedí v neprerušenom rade najmenej od roku 1881 a najmenej od roku 1995 sa snaží dosiahnuť,
aby sa dočasné užívanie predmetných pozemkov, nanútené jej matke Mestským národným výborom
vo Zvolene v roku 1976 skončilo, pričom tieto skutočnosti a jej tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom
nerozporoval. S prihliadnutím na vyššie uvedené je podľa žalovanej zrejmé, že súd prvej inštancie
namiesto riadne vykonaného dokazovania, na základe ktorého by sa dôsledne oboznámil so skutkovým

stavom veci, najmä s tým, či je vec reálne deliteľná, zvolil výslovne formalistický prístup, v dôsledku
ktorého odmietol jej argumenty bez toho, aby sa zaoberal vecou samou a objasňovaním skutkového
stavu veci. V uvedenej súvislosti poukázala žalovaná v odvolaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 28Cdo/329/2010-359 zo dňa 09.12.2010, kde NS SR uviedol, že „podstatná je aplikácia
materiálneho hľadiska, pretože právny formalizmus nemôže v podmienkach demokratického právneho

štátu celkom prevládnuť, nakoľko úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť
riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-
právnymi princípmi. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR nemožno orgánom verejnej
moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že
povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom

texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov“. Súd prvej inštancie sa podľa
žalovanej nedostatočne vysporiadal s obsahom vykonaných dôkazov vo vzťahu k citovaným zákonným
ustanoveniam, resp. zo strany súdu prvej inštancie sa nejedná o právne korektný výklad zákonných
ustanovení, čo v ďalšom podmieňuje vysloviť vážnu pochybnosť o správnosti a spôsobe hodnotenia
vykonaných dôkazov, ktorých hlavný význam a obsah nebol správne interpretovaný a vyhodnotený

vzhľadom na nesprávny právny výklad. Súd prvej inštancie neprihliadol podľa žalovanej na všetky
vykonané dôkazy, preto jeho interpretácia skutkovej situácie nie je podľa žalovanej objektívna, a preto
ním na zistenú skutkovú situáciu (zistený skutkový stav) aplikované právne závery nie sú koherentné
a konzistentné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je podľa žalovanej riadne odôvodnené, a preto je
nepreskúmateľné.

2.3 V závere odvolania podaného právnym zástupcom žalovanej žalovaná namietla aj rozhodnutie súdu
prvej inštancie týkajúce sa trov konania, pričom uviedla, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o
trovách konania aplikovať § 257 CSP. V uvedenej súvislosti žalovaná súdu prvej inštancie v odvolaní
vytkla, že nezohľadnil skutočnosť, že žalovaná nadobudla predmetné spoluvlastnícke podiely dedením,

že je to dedičstvo po jej predkoch (po E. C. - matke žalovanej), pričom tak ona (žalovaná) ako ani jej
právna predchodkyňa do roku 1989, ani následne po roku 1989 nemohli svoje spoluvlastnícke podiely
na predmetných nehnuteľnostiach reálne užívať, pričom im žalobca neposkytol primeranú náhradu
za užívanie ich spoluvlastníckych podielov, ale naopak využil, či skôr zneužil existenciu „Dohody oužívaní záhradkárskej osady“ aj po uplynutí doby nájmu. Okrem toho je zo zdravotných dôvodov bez
pravidelného príjmu, pričom požiadala Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci. Centrum
právnej pomoci na základe ňou predložených dokladov posúdilo jej situáciu ako splnenie podmienok

pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Banská
Bystrica, sp. zn. KaBB/10670/2020-PP, ČRZ: 81763/2020 zo dňa 20.07.2020 jej bol ako žiadateľke
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Zdôraznila, že účelom ust. § 257 CSP je umožniť súdu
zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva.
Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby

postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže súd dôjsť k inému záveru
o náhrade trov konania ako by vyplýval z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. V danom
prípade ide podľa žalovanej o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd prvej inštancie nemal
žalobcovi náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V uvedenej súvislosti poukázala žalovaná
v odvolaní tiež na § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, ako aj na zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie „podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b) a c) zrušil a postupom podľa § 390 CSP sám vo veci rozhodol tak, že žalobu zamieta“.

4. V odvolaní podanom samotnou žalovanou, žalovaná nad rámec skutočností uvedených v odvolaní

podanom jej právnym zástupcom ešte uviedla, že „rozhodnutie súdu prvej inštancie je iracionálne,
nesprávne a neprocesné“. Nad rámec odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní podanom právnym
zástupcom žalovanej, žalovaná uviedla, že odvolanie podáva aj z odvolacieho dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. b), c), e) a g) CSP. Zároveň žalovaná vzniesla voči konajúcemu sudcovi okresného
súdu JUDr. Daliborovi Miľanovi námietku zaujatosti, ktorú odôvodnila tým, že „sudca JUDr. Dalibor Miľan

má pomer k prerokovávanej veci, pretože nevykonal všetky dôkazy ktoré účastník konania (žalovaná)
navrhol vykonať, pretože konal podľa žalovanej veľmi rýchlo, pretože už na prvom pojednávaní
mal voči žalovanej apatiu, pretože pred žalobcom a v rozsudkoch ju hrubo urážal a ponižoval a
sympatiu prechovával len voči žalobcovi, v dôsledku čoho má pochybnosti o jeho zaujatosti“, čo sú
podľa žalovanej dostatočné, závažné a konkrétne skutočnosti na vylúčenie sudcu Dalibora Miľana

z predmetného súdneho konania.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolania žalovanej v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. až III. podľa ust. § 387

ods. 1 a 2 CSP potvrdil; vo výrokoch IV. a V. rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec okresnému súdu v uvedenom rozsahu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov,

ku ktorým prináleží aj odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP, nakoľko žalovaná
v odvolaní vzniesla voči vo veci konajúcemu sudcovi okresného súdu námietku zaujatosti a v zmysle
právnej vety uznesenia NS SR sp. zn. 6Nc/2/2024 zo dňa 27. marca 2024, uverejneného v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2024 pod R 80: „Účelom námietky zaujatosti je vylúčiť
sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu. Zaujatosť sudcu je z pohľadu rozhodovania o jeho

vylúčení právne významná len dovtedy kým nerozhodne. Neskôr môže byť rozhodnutie vylúčeným
sudcom odvolacím dôvodom (§ 365 ods. 1 písm. c/ Civilného sporového poriadku) alebo dovolacím
dôvodom (§ 420 písm. e/ Civilného sporového poriadku)“, čo znamená, že pokiaľ si niektorá zo strán
sporu uplatní námietku zaujatosti voči vo veci konajúcemu sudcovi až v odvolaní, túto skutočnosť
(vznesenie námietky zaujatosti až v odvolaní) možno považovať len za odvolací dôvod v zmysle

ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolaní (podaných právnym
zástupcom žalovanej a žalovanou samotnou) je zrejmé, že žalovaná v rámci uplatnených odvolacích
dôvodov, uvedených v odvolaní podanom jej právnym zástupcom ako aj ňou samotnou namietala: a)
že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil a v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca sa domáha zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože užíva aj
spoluvlastnícke podiely žalovanej bez toho, aby mal s ňou uzatvorenú nájomnú zmluvu a platil jej
primerané nájomné, rovnako ako súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil, že pozemky,
ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli jej právnej predchodkyni(jej matke) odňaté a pridelené žalobcovi len na dočasné užívanie – na dobu 30 rokov, pričom po
uplynutí tejto doby bolo povinnosťou žalobcu odovzdať tieto pozemky žalovanej, b) že súdom prvej
inštancie priznaná výška náhrady nezodpovedá cene obvyklej v danom mieste a v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie, „keď už k predchádzajúcemu odvolaniu priložila ponuky na predaj porovnateľných
záhradiek a pozemkov za ceny v rozpätí od 15,01 Eur do 30,90 Eur za m2, pričom H. I. I., bytom
vo Zvolene jej listom zo dňa 2. 1. 2019 ponúkol, že kúpi jej spoluvlastnícke podiely na predmetných
pozemkoch za kúpnu cenu 15 Eur za m2“; v uvedenej súvislosti poukázala žalovaná na rozsudok ESĽP
vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike (z 27. novembra 2007), „ktorý

vo svojom rozhodnutí konštatoval, že je potrebné vziať do úvahy skutočnú hodnotu pozemkov“, c) že
súd prvej inštancie rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k parcelám, ktorých
výmera je sporná, pretože v dedičskom konaní po poručiteľke E. C., J. K., vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 24D/789/2008 boli ako dedičstvo prejednané aj predmetné parcely
a podľa originálu identifikácie parciel č. j. 771/98, vyhotovenej Okresným úradom Zvolen dňa 22. 01.
1999 má (E-KN) parcela č. XXXX/X, orná pôda výmeru 787 m2 a (E-KN) parcela č. XXXX/

X, orná pôda má výmeru 788 m2, d) že znalcom Ing. Matejom Sýkorom vyhotovený a súdu prvej
inštancie predložený Znalecký posudok č. 25/2023 z 22. 12. 2023 nie je pre toto konanie použiteľný,
pretože znalec Ing. Matej Sýkora odpoveďami na súdom prvej inštancie položené otázky prekročil
hranicevymedzenézadanouznaleckouúlohou,keďžeznalecsanemôževyjadrovaťkprávnymotázkam
a robiť právne závery, e) že súd prvej inštancie nerozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa znenia ktorého „z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku“, a teda žalobu
žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nezamietol, pričom v danom prípade
existujú podľa žalovanej dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré podľa žalovanej spočívajú v tom, že
predmetné spoluvlastnícke podiely nadobudla dedením po svojej matke ako po veľmi blízkej osobe,

k predmetným nehnuteľnostiam má teda citový vzťah ako ku svojmu dedičstvu, ktoré sa v jej rodine
dedí v neprerušenom rade najmenej od roku 1881, pričom najneskôr od roku 1995 sa snaží dosiahnuť,
aby sa dočasné užívanie predmetných nehnuteľností nanútené jej matke Mestským národným výborom
v roku 1976 skončilo, f) že pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie nezobral na zreteľ
ust. § 257 CSP a neprihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktorými sú v prípade žalovanej

zlý zdravotný stav, skutočnosť, že žalovaná je v dôsledku zdravotných problémov bez príjmu, čo na
základe predložených dôkazov zohľadnilo Centrum právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, ktoré
jej rozhodnutím sp. zn. KaBB/10670/2020 PP, ČRZ: 8173/2020 zo dňa 20. 07. 2020 priznalo nárok na
poskytnutie bezplatnej právnej pomoci.

7. Po prejednaní odvolaní žalovanej odvolací súd uvádza, že podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi, pretože nikoho
nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, pokiaľ o to nemá záujem. Na druhej strane,
ak žalovaná nemala so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej by bol prenájom

dotknutých spoluvlastníckych podielov žalovanej žalobcom a žalobca jej za ich užívanie neplatil
nájomné, mala žalovaná na riešenie tejto situácie k dispozícii právne nástroje, v zmysle ktorých si
mohla nároky vyplývajúce z uvedenej skutočnosti v samostatnom konaní riadne a včas uplatniť (v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je daný hmotnoprávny priestor
na to, aby súd mohol o nich rozhodnúť), preto uvedenú odvolaciu námietku žalovanej nemožno

považovať za opodstatnenú. Rovnako za opodstatnenú nemožno považovať ani odvolaciu námietku
žalovanej, v rámci ktorej žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s existenciou dohody o dočasnom užívaní, v zmysle ktorej mal žalobca po uplynutí
dohodnutej doby užívania 30 rokov, odovzdať predmetné nehnuteľnosti žalovanej, pretože súd prvej
inštancie sa s uvedenou otázkou vysporiadal v odseku 8. odôvodnenia odvolaním napadnutého

rozsudkuvčastitýkajúcejsaaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu,kdesúdprvejinštancie jasneazreteľne
uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaná nepredložila v konaní právne relevantný dôkaz preukazujúci
jej tvrdenie o existencii dohody o dočasnom užívaní vo vzťahu ku sporovým pozemkom, vychádzal
z údajov zapísaných na LV č. XXX (z ktorých vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
pozemkov E-KN parcela č. XXXX/X A. G. XXXX/X v rozsahu 1-ica k celku), pričom poukázal na to, že na

pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 15. 12. 2022 právny zástupca žalovanej prehlásil, že
žalovaná síce disponuje dohodou o dočasnom užívaní pozemkov, avšak nie „sporových pozemkov“ (t.
j. pozemkov ktoré sú predmetom sporu), ale iných pozemkov, nachádzajúcich sa v inej záhradkárskej
osade. Uvedený záver súdu prvej inštancie zodpovedá jednak tomu, že žalobca je na LV č. XXX, k.ú. E. zapísaný ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností v rozsahu 1-ica a tiež tomu,
ako sa vyjadril k požiadavke preukázať existenciu dohody o dočasnom užívaní predmetných pozemkov
žalobcom právny zástupca žalovanej, keď podľa Zápisnice o pojednávaní konanom na súde prvej

inštancie dňa 15. 12. 2022 v rámci svojho prednesu uviedol, že žalovaná predmetnou dohodou (t.
j. dohodou týkajúcou sa dočasného užívania sporových pozemkov ) nedisponuje; uvedená odvolacia
námietka žalovanej, nie je preto opodstatnená.

8. Žalovaná v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích dôvodov ďalej namietala, že predmetom

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli pozemky: E-KN parcela č. XXXX/X- orná pôda
o výmere 791 m2 a E-KN parcela č. XXXX/X – orná pôda o výmere 771 m2 s inými výmerami ako
sú výmery uvedené v identifikácii parciel č. j. XXX/XX, vyhotovenej Okresným úradom Zvolen dňa 22.
01. 1999, ktorá bola predložená (pripojená) do spisu v dedičskom konaní po poručiteľke E. C.,
vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 24D/789/2008 (kde je pri parcele č. XXXX/
X uvedená výmera 787 m2 a pri parcele č. XXXX/X je uvedená výmera788 m2), čo podľa žalovanej

znamená, že výmery predmetných pozemkov uvedené na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom vo
Zvolene, katastrálny odbor pre okres Zvolen, obec Zvolen, k. ú. E., nie sú správne. Súd prvej inštancie
sa, tak ako to vyplýva z odseku 7. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, v rámci vykonaného
dokazovania s obsahom predmetnej listiny (identifikácie parciel č. j. XXX/XX) oboznámil, jej obsah
odcitoval v spomenutom odseku 7. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, pričom správne

uviedol, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal z údajov uvedených na
LV č. XXX, keďže žalovaná nepreukázala iným právne relevantným dôkazom (geometrickým plánom,
z ktorého by vyplýva iná výmera dotknutých parciel) opak.

9. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovanej, týkajúcu sa sumy priznanej náhrady v celkovej výške

3921 Eur, pri určení ktorej vychádzal súd prvej inštancie zo Záverov Znaleckého posudku č. XX/
XXXX, vypracovaného znalcom Ing. Jánom Šutým, odvolací súd uvádza, že žalovaná mala možnosť
v priebehu celého konania až do vydania v poradí druhého odvolaním napadnutého rozsudku súdom
prvej inštancie (resp. do vyhlásenia dokazovania za skončená v konaní prebiehajúcom po zrušení
a vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie) predložením znaleckého posudku, vypracovaného

iným znalcom preukázať, že všeobecná hodnota dotknutých pozemkov je iná, než k akej dospel vo
svojom znaleckom posudku znalec Ing. Ján Šutý. Žalovaná však, tak ako je vyššie uvedené, až
do vyhlásenia dokazovania za skončené v konaní prebiehajúcom na súde prvej inštancie po zrušení
v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie, dôkaz rovnakej právnej
sily ako predložil žalovaný – znalecký posudok, spochybňujúci závery Znaleckého posudku č. XX/

XXXX, vypracovaného znalcom Ing. Jánom Šutým súdu prvej inštancie nepredložila. Súd prvej inštancie
výšku primeranej náhrady neurčil svojvoľne, bez podkladu v relevantnom dôkaze, ktorým znalecký
posudoknesporneje,alezáverovýškeprimeranejnáhradyvyvodilzoZnaleckéhoposudkuč.XX/XXXX,
vypracovaného znalcom Ing. Šutým, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu spoluvlastníckych podielov
žalovanej na dotknutých pozemkoch v celkovej sume (so zaokrúhlením nahor) 3921 Eur (1 985,41 Eur

plus 1 935,21 Eur). Súd prvej inštancie pri určení výšky primeranej náhrady tak postupoval v súlade
s rozsudkom ESĽP vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike z 27.
novembra 2007, ktorým žalovaná v odvolaní argumentovala v súvislosti s určením sumy primeranej
náhrady súdom prvej inštancie, ktorej výšku v odvolaní namietala. V uvedenej súvislosti odvolací súd
uvádza, že Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice

proti Slovenskej republike o sťažnosti č. 74258/01 rozhodol rozsudkom zo dňa 27. 11. 2007, v bode
146 odôvodnenia ktorého konštatoval, že v uvedenej veci došlo k porušeniu článku 1 Protokolu č. 1
(dodatkového Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a súčasne vyslovil
názor, že za účelom zabezpečenia účinnej ochrany práva na majetok v súlade s článkom 1 Protokolu
č. 1 sa zdajú byť na vnútroštátnej úrovni žiadúce nasledovné opatrenia: 1/ dotknutý štát (SR) by mal

odstrániť všetky prekážky toho, aby sa nájom pôdy v záhradkárskych osadách realizoval za podmienok,
ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasné trhové podmienky v dotknutej lokalite, 2/ dotknutý
štát (SR) by mal odstrániť všetky prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k pozemkom
poskytla náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu. Na
základe uvedeného zákon č. 64/1997 Z. z. v novelizovanom znení (v znení zákona č. 57/2011 Z. z.)

za účelom zabezpečenia toho, aby vlastníci pozemkov nachádzajúcich sa v záhradkárskych osadách
dostali za tieto pozemky náhradu, ktorá zodpovedá ich trhovej cene ku dňu prevodu („nie podľa stavu
infraštruktúry k týmto pozemkom, ku dňu vzniku záhradkárskej osady“), stanovil, že výška náhrady sa
určí na základe znaleckého ohodnotenia vykonaného podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška č.492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v súlade s čím súd prvej inštancie postupoval,
keď pri stanovení sumy primeranej náhrady vychádzal zo záverov znaleckého posudku vyhotoveného
v zmysle vyhlášky č. 429/2004 Z. z.

10. Ďalšou odvolacou námietkou žalovanej, ktorou žalovaná spochybnila závery súdu prvej inštancia, je
odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom
žalovaná súdu prvej inštancie v odvolaní vytkla tak záver o nemožnosti reálnej deľby dotknutých
pozemkov, ako aj záver týkajúci sa výšky primeranej náhrady ako súčasti vyporiadania zrušeného

podielového spoluvlastníctva prikázaním dotknutých pozemkov do výlučného vlastníctva žalobcu, aby
v konečnom dôsledku súdu prvej inštancie v odvolaní zároveň vytkla, že žalobu z dôvodov hodných
osobitného zreteľa v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka nezamietol. Z obsahu spisuje je
zrejmé, že žalobca pred podaním žaloby nemal a naďalej (aj po podaní žaloby) nemá záujem zotrvať
v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou, preto ju ešte pred podaním žaloby písomnou formou oslovil a
požiadal ju o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam tak,

že sa stane výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a žalovanej ako odstupujúcej podielovej
spoluvlastníčke zaplatí za jej spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach primeranú
náhradu, za ktorú považoval sumu 2,99 Eur za m2 (v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
dal žalobca, tak ako je vyššie uvedené, vypracovať znalcovi H. L. M. znalecký posudok na stanovenie
všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov, ktorý ako dôkaz predložil súdu prvej inštancie; v záveroch

uvedeného znaleckého posudku znalec Ing. Ján Šutý metódou polohovej diferenciácie určil jednotkovú
všeobecnú hodnotu dotknutých pozemkov v sume 5,02 Eur za m2). Žalovaná s takýmto riešením (s
prikázaním predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu) spočiatku súhlasila, avšak s
výškouprimeranejnáhrady,navrhovanoužalobcom(2,99Eurzam2)aneskôrstanovenouznalcomIng.
Jánom Šutým (5,02 Eur za m2) vyjadrila nesúhlas. Tvrdila, že dala vypracovať znalecký posudok, ktorý

však súdu prvej inštancie predložila až v prílohe odvolania podaného proti v poradí druhému rozsudku,
vydanému súdom prvej inštancie v tejto veci, pričom z dátumu vyhotovenia Znaleckého posudku č.
57/2024, vyhotoveného znalkyňou H. A. D. je zrejmé, že tento znalecký posudok bol znalkyňou H. A.
D. vyhotovený až po vyhlásení v poradí druhého rozsudku, vydaného súdom prvej inštancie v tejto
veci, a to dňa 29. 07. 2024, preto odvolací súd naň nemohol v zmysle ust. § 366 CSP ako na novotu

brať zreteľ a jeho závery pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej zohľadniť.

11. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie, potom čo spochybnila výšku primeranej
náhrady, žalovaná žiadala, aby súd o žalobe žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo vyporiada reálnou deľbou predmetných

pozemkov s ohľadom na výšku spoluvlastníckych podielov, ktorých je každá zo strán sporu podielovým
spoluvlastníkom v rovnakom rozsahu, t. j. v rozsahu 1-ica. Za týmto účelom nariadil súd prvej inštancie
uznesením č. k. 6C/16/2018-545 zo dňa 17. mája 2023 znalecké dokazovanie znalcom z odboru:
Geodézia, kartografia a fotogrametria, odvetvia: Kataster nehnuteľností Ing. Matejom Sýkorom, ktorý
sa mal v zmysle otázok vymedzených vo výroku predmetného uznesenia okrem iného vyjadriť aj

k tomu, či je možná reálna deľba predmetných pozemkov s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych
podielov strán sporu (1/2-ica) a na účelné využitie týchto pozemkov (otázka č. 1). Znalec H. E. N. na
otázku, či je možná reálna deľba dotknutých pozemkov odpovedal tak, že „zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k E-KN parcelám č. XXXX/X a č. XXXX/X, k. ú. E. reálnym rozdelením
týchto nehnuteľností nie je účelné veci“, pričom poukázal na ust. § 142 ods. 1 a poslednú vetu § 142

ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v odseku 6. odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že „z odpovede znalca (Ing. Mateja Sýkoru na prvú položenú otázku ako aj zo
vzájomných súvislostí odpovedí na položené otázky č. 3 a 4 možno konštatovať, že reálna deľba
nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu nie je možná“. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že
to, či je možná reálna deľba akejkoľvek nehnuteľnosti (teda aj tých nehnuteľností, ktoré sú predmetom

sporu) je skutková otázka a ako taká bola aj predmetom znaleckého dokazovania nariadeného súdom
prvej inštancie vyššie uvedeným uznesením č. k. 6C/16/2018-545 zo dňa 17. mája 2023. To že znalec
Ing. Matej Sýkora nad rámec zadanej znaleckej úlohy v odpovedi na otázku č. 1 poukázal na zákonné
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na poslednú vetu § 142 ods. 3 Občianskeho
zákonníka neznamená, že by sa súd prvej inštancie nemohol so skutkovým záverom znalca, o tom,

že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné stotožniť a sám si túto otázku z hľadiska právneho
posúdenia vyhodnotiť, čo aj, tak ako to vyplýva z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súd
prvej inštancie urobil; uvedenú odvolaciu námietku žalovanej, týkajúcu sa nepoužiteľnosti Znaleckéhoposudku č. 25/2023 zo dňa 22. 12. 2023, vypracovaného znalcom Ing. Matejom Sýkorom pre toto
konanie, nemožno preto považovať za opodstatnenú.

12. Okrem výšky primeranej náhrady a záveru o reálnej nedeliteľnosti predmetných nehnuteľností,
žalovaná v odvolaní, tak ako je vyššie uvedené, namietala aj skutočnosť, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o žalobe žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalovanou
nezobraldoúvahyokolnostihodnéosobitnéhozreteľavzmysleust.§142ods.2Občianskehozákonníka
(ktorou je podľa žalovanej v danom prípade hlavne to, že predmetné spoluvlastnícke podiely zdedila po

svojejmame, a pretomáknimcitovývzťah),atedažežalobunezamietol.Vuvedenejsúvislostiodvolací
súd uvádza, že to, že žalovaná predmetné spoluvlastnícke podiely zdedila nemožno považovať za
okolnosť hodnú osobitného zreteľa, pretože ak by nadobudnutie spoluvlastníckych podielov na základe
rozhodnutia o dedičstve malo znamenať okolnosť hodnú osobitného zreteľa, tak by nikdy a v žiadnom
prípade podielového spoluvlastníctva nebolo možné takto nadobudnuté podielové spoluvlastníctvo
zrušiť a vyporiadať, čo by bolo s ohľadom na zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby nasilu zotrval

v spoluvlastníckom vzťahu s niekým iným, neakceptovateľné a neprípustné.

13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd, tak ako je vyššie uvedené, rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I., II. a III. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil konštatujúc, že
na správnosti záverov súdu prvej inštancie, premietnutých do výrokov I., II. a III. odvolaním napadnutého

rozsudku nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná v odvolaní vzniesla námietku zaujatosti voči vo veci
konajúcemu sudcovi okresného súdu Mgr. Daliborovi Miľanovi (ktorú je v zmysle vyššie citovaného
uznesenia NS SR sp. zn. 6Nc/2/2024 zo dňa 27. marca 2024 potrebné považovať za odvolací dôvod
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP), pretože na námietku zaujatosti, ktorá sa týka okolností, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo v jeho rozhodovacej činnosti súd v zmysle ust. § 53 ods. 3

CSP neprihliada, čo znamená, že odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP, založený na
tom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, je v danom prípade neopodstatnený. Zároveň odvolací súd
konštatoval, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za v merite veci riadne
odôvodnený, pretože dáva odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace s predmetom sporu.

14. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok o trovách prvoinštančného konania a závislý (súvisiaci)
výrok o (preddavkovaných) trovách štátu (výroky IV. a V. odvolaním napadnutého rozsudku), odvolací
súd uvádza, že v tejto časti nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za riadne a presvedčivo
odôvodnenéapokiaľideovýrokV.ajzaznižšieuvedenýchdôvodovzmätočné,pretoženekorešponduje
s jeho vyhláseniu predchádzajúcim postupom súdu prvej inštancie Vo vzťahu k trovám prvoinštančného

konania súd prvej inštancie v odseku 13. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku len stroho
skonštatoval, že „vzhľadom na výsledok sporu, v ktorom bola žalovaná neúspešná, priznal žalobcovi
voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %“. Pritom je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaná
sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie dožadovala aplikácie ust. § 257 CSP na rozhodnutie
o trovách konania. Už v odvolaní podanom proti v poradí prvému rozsudku, vydanému súdom prvej

inštancie v tejto veci, žalovaná namietala, že súd prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania
neaplikoval ust. § 257 CSP, pričom dôvodila tým, že na aplikáciu uvedeného ustanovenia na rozhodnutie
o trovách konania sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré však bližšie nešpecifikovala, čo
odvolací súd v odseku 10. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia výslovne uviedol, zároveň však uviedol,
že (nové) rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania závisí (okrem iného) aj od toho ako súd prvej

inštancie posúdi (vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania) prípadnú existenciu okolností hodných
osobitného zreteľa, čo znamená, že súd prvej inštancie mal v novom rozhodnutí v rámci rozhodovania
o trovách prvoinštančného konania venovať pozornosť aj prípadnej aplikácii ust. § 257 CSP a pokiaľ
dospel k záveru, že nie je opodstatnená, mal tento svoj záver v časti týkajúcej sa trov prvoinštančného
konania riadne odôvodniť. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že Najvyšší súd SR vo viacerých

svojich rozhodnutiach v súlade s judikatúrou ESĽP a Ústavného súdu SR zaujal stanovisko, že medzi
práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených
záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia (sp. zn. 7Cdo/7/2020).
Pokiaľ ide o výrok V., do ktorého súd prvej inštancie premietol rozhodnutie o trovách štátu, odvolací

súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 24.
04. 2023 právni zástupcovia strán sporu navrhli vzhľadom na návrh žalovanej vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo medzi ňou a žalobcom reálnym rozdelením predmetných nehnuteľností, nariadiť vo
veci znalecké dokazovanie na reálnu deľbu predmetných nehnuteľností. Vo vzťahu k uvedenémunávrhu právnych zástupcov strán sporu súd prvej inštancie do zápisnice o pojednávaní uviedol, že
v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania budú obidve strany sporu povinné uhradiť preddavok
na trovy znaleckého dokazovania; „žalovaná aj napriek tomu, že bola oslobodená od platenia súdnych

poplatkov, nakoľko sa oslobodenie od platenia súdnych poplatkov na to nevzťahuje“. Uznesením č. k.
6C/16/2018-545 zo 17. 05. 2023 súd prvej inštancie (okrem iného) uložil len žalobcovi povinnosť zložiť
preddavok na trovy dôkazu – znalecké dokazovanie, a to v sume 1 600 Eur, ktorú súdom prvej inštancie
uloženú povinnosť si žalobca nesplnil. Uznesením č. k. 6C/16/2018- 619 zo dňa 26. 01. 2024 okresný
súd priznal znalcovi Ing. Matejovi Sýkorovi znalečné v sume 779,31 Eur tak, že „toto bude vyplatené

na účet znalca z rozpočtových prostriedkov štátu“ a následne výrokom V. odvolaním napadnutého
rozsudku uložil žalovanej povinnosť (opäť len so strohým odôvodnením, uvedeným v odseku 10.
odôvodneniavporadídruhéhorozsudku, že„žalovanábolavkonaníneúspešná“)zaplatiťtitulomštátom
preddavkovaných trov na účet okresného súdu sumu 779,31 Eur.

15. Po vrátení veci na ďalšie konanie v zrušenom rozsahu (t. j. v časti trov konania a trov štátu) rozhodne

súd prvej inštancie opätovne o trovách prvoinštančného konania a o trovách štátu, pričom sa vysporiada
stýmakovďalšompriebehukonania(pozrušeníavrátenívporadíprvéhorozsudkusúduprvejinštancie
na ďalšie konanie) žalovaná odôvodnila svoju požiadavku na aplikáciu ust. § 257 CSP na rozhodnutie
o trovách konania, keď argumentovala svojimi zdravotnými problémami a s tým spojenou nepriaznivou
finančnou situáciou, k čomu súd prvej inštancie doplní dokazovanie. Následne súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie aj v tejto časti riadne a presvedčivo odôvodní; v novom rozhodnutí, ktoré sa bude týkať trov
prvoinštančného konania a trov štátu, súd prvej inštancie v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj
o trovách tohto odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v prveodseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.