Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620200017
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2620200017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: U. Š., O.. XX.X.XXXX, B. XXX/XX,
G., zastúpeného advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti žalovanému:
krútava s. r. o., (pôvodne pod obchodným menom Oranit s. r. o.), Karpatské námestie 7770/10A,
Bratislava, IČO: 46 159 479, zastúpenému: Cíbik Legal s.r.o., Seberíniho 6C, Bratislava, IČO:
54 256 160, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Malacky č. k. 6C/6/2020-198, zo dňa 24.4.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil

konanie v časti, v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania
potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti určenia, že žalobca a jeho
manželka sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie a obec G. ako parcela registra „. Č.. XX/X vo výmere 379 m2, zastavané plochy a
nádvoria, každý v podiele 1 (výrok I), zároveň určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele

1 k celku k nehnuteľnostiam evidovaným na Okresnom úrade Malacky, katastrálny odbor, zapísaným
na liste vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie obce G. ako parcely registra „N., a to parcela č. XX/X vo výmere 63
m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XX/X vo výmere 55 m2, zastavané plochy a nádvoria a
rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele registra „.
č. XX/X vo výmere 63 m2, zastavané plochy a nádvoria a je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. ako parcela registra „N. Č.. XX/X vo

výmere 379 m2, zastavané plochy a nádvoria, a to v podiele 1 k celku (výrok II), vo zvyšku žalobu
zamietol (výrok III) a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.1.2020 pôvodne domáhal
určenia, že (i) kúpna zmluva uzatvorená dňa 10.1.2017, vklad povolený dňa 25.1.2017, ktorou žalobca
a K. Š., E.. Š., O. XX.X.XXXX previedli na žalovaného nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX R. Č.. XXXX pre katastrálne územie G. ako parcela registra „. Č.. XX/X, zastavané plochy a

nádvoria o výmere 63 m2 a na tejto parcele postavený rodinný dom súpisné č. XXX, ako aj parcela č.
XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 55 m2 a parcela č. XX/X o výmere 379 m2, zastavané
plochy a nádvoria v podiele 1 je neplatná a žiadal určiť, že (ii) vlastníkmi týchto vyššie špecifikovaných
nehnuteľností sú žalobca a jeho bývalá manželka ako podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1.Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že spolu s bývalou manželkou K. Š. boli bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností uvedených v žalobnom petite, pričom v roku 2016 sa rozviedli. Z dôvodu
majetkovoprávneho vysporiadania uvedených nehnuteľností potreboval získať peniaze za účelom

výplaty vyrovnacieho podielu a nakoľko nemal možnosť získať úverové prostriedky z finančnej inštitúcie,
oslovil cez internet pre neho cudziu osobu, ktorá vystupovala ako sprostredkovateľ kúpy a predaja
nehnuteľností. Volala sa Y. U., K. F., ktorá mala vyhľadať a ponúknuť záujemcu, a to konateľa obchodnej
spoločnosti Oranit, s. r. o. W. N.Á., ktorý mal byť žalobcovi ochotný poskytnúť preddavok na kúpnu
cenu za predmetné nehnuteľnosti vo výške 40.000 eur. P. U. následne spísala kúpnu zmluvu na prevod

nehnuteľností, ktorou previedol spolu s bývalou manželkou všetky svoje nehnuteľnosti do vlastníctva
Oranit s. r. o., a to za cenu 45.000 eur v splátkach.

3. Dodal, že až neskôr sa dozvedel, že na účet jeho bývalej manželky kúpna cena nebola kupujúcim
poukázaná. Snažil sa kontaktovať s pani U., avšak bezvýsledne. Až neskôr zistil, že na kúpnej zmluve
nebol uvedený účet jeho bývalej manželky, ale číslo účtu v F. F., ktorého majiteľkou bola jemu neznáma

pani I., pričom bližšie údaje mu banka odmietla poskytnúť z dôvodu bankového tajomstva. Bol názoru,
že kúpna zmluva zo dňa 10.1.2017 je neplatným právnym úkonom, pretože síce neodporuje výslovne
zákonu, ale svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol, resp. nebol rešpektovaný,
keďže jej dôsledkom je vznik značného bezdôvodného obohatenia tretej osoby, ktorá na ich úkor získala
kúpnu cenu za predané nehnuteľnosti, hoci nič nevlastnila a nepredávala. Dôvodil, že bol úmyselne

uvedený do omylu žalovaným a Y. U., ktorá predaj sprostredkovala a vyhotovovala kúpne zmluvy,
v ktorých zámerne neuviedla číslo účtu K. Š., ale úplne inej osoby, pravdepodobne komplica celej
transakcie. Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva odôvodňoval tým, že bez takéhoto určenia je
ohrozené vlastnícke právo žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré však fakticky užíva.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca pred doručením žaloby žalovanému
doručil súdu dňa 19.3.2020 písomné podanie, ktorým vzal žalobu čiastočne späť (v časti určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností) a žiadal, aby súd konal len v časti druhého
žalobného petitu, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie preto v zmysle §

145 ods. 3 C. s. p. nerozhodoval o čiastočnom zastavení konania, keďže žaloba bola čiastočne vzatá
späť pred jej doručením žalovanému a konal o zvyšku nároku, ktorým sa žalobca domáhal určenia
vlastníckeho práva.

5. Následným podaním doručeným na výzvu súdu prvej inštancie dňa 15.3.2022 žalobca riadne označil

nehnuteľnosť v žalobnom petite a petit špecifikoval tak, že sa domáhal určenia, že žalobca a K. Š., E.
Š., O.. XX.X.XXXX, V. U., G. R. XX, sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1, nehnuteľností
evidovaných na Okresnom úrade Malacky, katastrálnom odbore, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie a obec G. ako parcela registra „N. Č.. XX/X vo výmere 63 m2, zastavané plochy
a nádvoria, parcela č. XX/X vo výmere 55 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súpisné

č. XXX, postaveného na parcele registra „N.
č. XX/X vo výmere 63 m2 zastavané plochy a nádvoria a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie a obec G. ako parcela registra „. Č.. XX/
X vo výmere 379 m2, zastavané plochy a nádvoria, a to každý v podiele 1.

6. Keďže porovnaním pôvodného a upraveného petitu súd prvej inštancie zistil, že v upravenom petite
žalobca žiadal menej (znížil rozsah nároku na určenie vlastníctva z 1 na 1) vo vzťahu k nehnuteľnosti
vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, posúdil predmetné podanie ako čiastočné späťvzatie žaloby a
konanie v danej časti s poukazom na § 145 ods. 2 C. s. p. zastavil. Ozrejmil, že predmetom sporu
zostalo určenie, že žalobca a K. Š. sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1, nehnuteľností

evidovaných na Okresnom úrade Malacky, katastrálnom odbore, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie a obec G. ako parcela registra „N. Č.. XX/X vo výmere 63 m2, zastavané plochy
a nádvoria, parcela č. XX/X vo výmere 55 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súpisné
čísloXXX,postavenéhonaparceleč.XX/Xvovýmere63m2,zastavanéplochyanádvoriaapodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie a obec G.

ako parcela registra „N. Č.. XX/X vo výmere 379 m2, zastavané plochy a nádvoria, každý v podiele 1.

7.Poukázaltiežnato,žepootvorenípojednávaniadňa24.6.2022žalobcapodstatnýmspôsobomdoplnil
tvrdené skutočnosti keď uviedol, že v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy bol už rozvedený, pričomsi ešte s manželkou nevyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo. Nakoľko mal problémy s podnikaním a
nemal peniaze, nakontaktoval sa s pani U., keďže manželke potreboval vyplatiť zhruba polovicu hodnoty
nehnuteľnosti, ktorej hodnotu odhadol na 100.000 eur. Menovaná mu avizovala, že nájde partnera,

ktorý mu požičia, čo sa aj stalo, spísala sa kúpna zmluva, avšak táto nevyjadrovala skutočnú vôľu
žalobcu previesť nehnuteľnosť na iného. Uviedol, že nepochopil dobre konanie pani U., keďže mu bolo
nasľubované, že mu budú poskytnuté peniaze akonáhle sa to prevedie, keď mal aj rôzne dlhy v F. P.. Po
vyrovnaní dlhov mu žalovaný mal nehnuteľnosť previesť naspäť. Uvideli mu, aby podpísal zmluvu, že
mu dajú peniaze a potom vrátia nehnuteľnosť neskôr. Namietol, že by to bolo proti morálke, takto sa to

nerobí, má sa spraviť dočasný prevod práva a toto zaevidovať v katastri a následne, ak by nepreukázal
úpravu, vyznačiť na trvalom vlastníctve. Napadol kúpnu zmluvu ako relatívne neplatný úkon, pretože
nemal vôľu previesť nehnuteľnosť a chcel ju stále vlastniť; myslel si, že to s ním myslia dobre a podpísal
zmluvu v rozpore s právnymi predpismi. Podal aj trestné oznámenie, ktoré však bolo odmietnuté.

8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 3.5.2023,

za prítomnosti strán sporu, pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v podstatnom doplnení rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe, a to v zmysle skutkového prednesu na pojednávaní konanom dňa
24.6.2022. V súvislosti so skutkovým stavom zistil, že z výsluchu žalobcu vyplynulo, že mal byť uvedený
do omylu, keď jeho jediným úmyslom bolo vyplatiť bývalú manželku, ktorá v čase podpísania spornej
kúpnej zmluvy v predmetnej nehnuteľnosti bývala aj s ich dcérami, aby sa tam neskôr mohol nasťahovať

on. Jeho bývalá manželka chcela najskôr 70.000 eur, potom to znížila na 45.000 eur. Tvrdil, že práve
ona prišla s tým, že zohnala niekoho, kto zoženie peniaze cez internet a to bola pani U.. Najskôr mu
pani U. v banke v Senici vybavila úver na pána U.. Potom mu povedala, že zoženie investora, ktorý
zastreší peniaze, ktoré potreboval na vyplatenie bývalej manželky. Na ďalších stretnutiach mu hovorila,
že potrebuje nejakého investora, ktorého zatiaľ nevie zohnať, že sa prepíše ich dom na chvíľu na nejakú

osobu, ale že dom bude stále jeho a potom keď zoženie peniaze sa to dá všetko do poriadku. Žiadal
ju iba o peniaze, pretože v tom čase si nemohol v banke zobrať žiadnu pôžičku, keďže mal podlžnosti
u exekútora. Bolo mu povedané, že dom sa prepíše maximálne na dva mesiace a potom sa zoženú
peniaze a dá sa to do poriadku. Výslovne poprel, že by chcel dom predať, chcel iba sprostredkovať
od pani U. peniaze. Zo začiatku sa vôbec o dome nerozprávali, vedela že vlastní dom, ale nechcel

ho predať. Až neskôr prišla s tým, že má investora, ktorý dom odkúpi takým štýlom, že dom stále
zostane jeho. Sumu 45.000 eur mal vrátiť, keď si bude môcť v banke zobrať pôžičku. Ozrejmil, že
ide o spoločný dvor, vpredu má dom aj jeho brat a dodal, že s bývalou manželkou si nevyporiadali
bezpodielové spoluvlastníctvo.

9. W. N. ako konateľ žalovaného vypovedal, že za ním v roku 2016 prišla pani U., či nemá záujem
o nehnuteľnosť, na ktorej majú majitelia dlh a hrozí im exekúcia. Predložila mu znalecký posudok
nehnuteľnosti s hodnotou cca 100.000 eur. Na obhliadke nebol, ale pozrel si ju cez „google mapy“ a
„katasterportal.sk“, kde boli na liste vlastníctva vyznačené nejaké exekúcie. Dohodli sa na kúpnej cene
45.000 eur a pani U. mu priniesla kúpnu zmluvu už podpísanú predávajúcimi. Zaplatil cenu asi na 5

účtov uvedených na zmluve, pričom všetko vybavovala pani U.. Na rozdiel od výsluchu pred políciou
vypovedal, že pani U. za ním prišla asi o 2-3 mesiace, že žalobca má živnosť a keby mu dali úver, či
by si mohol nehnuteľnosť odo neho odkúpiť naspäť. Súhlasil s tým, ale žalobca sa neozval. Mala tam
byť dohoda, že keď sa to bude dať odkúpiť spätne, tak bude chcieť niečo naviac. Pani U. mala stále
v ponuke takéto nehnuteľnosti. Následne sa stretol so žalobcom, snažil sa nehnuteľnosť ponúknuť na

predaj. Nehnuteľnosť nevedel predať pre spoločnú kotolňu a dvor s inou stavbou. Ozrejmil, že takto
kúpil asi päť nehnuteľností vrátane predmetnej, ako investíciu, na neskorší predaj so ziskom. Na otázku,
či vie vysvetliť, prečo pani U. z kúpnej ceny vyplatila jeho firme 10.000 eur odpovedal, že jej predtým
požičal peniaze a ona mu takto priebežne vracala. K rozporom oproti výpovedi na polícii, ktoré vyplynuli
z uznesenia uviedol, že aj teraz to tvrdil a doplnil, že pani U. prišla za ním následne a dohodli sa na

odkúpení zo strany žalobcu.

10. Z výsluchu svedkyne, bývalej manželky žalobcu K. Š. súd prvej inštancie zistil, že k nim chodila pani
U.asľubovalažalobcovipôžičky,žemupomôževyrovnaťdlh,žepoznárôznychľudí,vyvolávalaim,dala
im nejaký návrh zmluvy. Svedkyňa však nesúhlasila s tým, aby zmluvu podpísali. Pani U. sľubovala, že

vyplatí dlhy, potom si uvedomili, že ich všetkých oklamala keď udávala, že dom sa prepíše a potom sa im
znova vráti. Bola to ako pôžička, prepísalo sa to na firmu, keďže žalobcovi inak nechceli dať pôžičky. Jej
úmyslom pri uzatváraní kúpnej zmluvy bolo, aby žalobcovi dali pôžičku, predať nehnuteľnosť nechceli.
Pani U. povedala, že hlavne pomôže žalobcovi vyplatiť pôžičky a potom jej on dá peniaze na vyplatenie.Dosť na nich tlačila, svedkyni šlo o to, aby jej žalobca vyplatil podiel. Dodala, že ani žalobca nechcel
dom predať, chcel iba finančnú pomoc, ale žiadne peniaze potom nedostali. Žalobca jej v súvislosti s
kúpnou zmluvou hovoril, že mu vybaví pôžičku na úhradu dlhov. Raz bola u nich doma (pani U. - pozn.

odvolacieho súdu) aj s nejakou inou pani. Najskôr riešila, že im poskytne pôžičku, ale napokon to riešila
cez kúpnu zmluvu, bolo to posledné riešenie získania pôžičky. Doplnila, že rozvedení sú asi od roku
2011 a po tom ako by ju žalobca vyplatil, mal do domu ísť aj bývať.

11. Podľa výpovede svedkyne F. M., svedkyňa spoznala pani U. v súvislosti s inými vecami. Poprosila ju,

aby ju odviezla žalobcovi na obhliadku. Pani U. sa snažila pomôcť žalobcovi vybaviť hypotekárny úver
a snažila sa im pomôcť zohnať peniaze, aby vyplatila dlhy žalobcu a mohla pokračovať so žiadosťou
v banke. So žalobcom sa stretli asi dvakrát pri obhliadke a na nejakom úrade pri vyplácaní dlhov
na poisťovniach. Pani U. mala voziť bezodplatne. Nepamätala si už, čo vypovedala na polícii, len sa
stretávali, lebo žalobca chcel vybaviť úver, zrejme hypotekárny. Výslovne uviedla, že žalobca neriešil
predaj nehnuteľnosti. Na otázky prevažne odpovedala, že si na veci nepamätá, ani na výsluch na polícii.

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 10.1.2017, uzatvorenej medzi predávajúcimi žalobcom a K. Š. a žalovaným
ako kupujúcim súd prvej inštancie zistil, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností na dvoch listoch vlastníctva a to č. XXXX R. Č..
XXXX, obe pre okres U., obec G., katastrálne územie G., na katastrálnom odbore Okresného úradu v

Malackách, pričom predmetom predaja bola celá nehnuteľnosť na liste vlastníctva č. XXXX, parcela
registra „. Č.. XX/X vo výmere 63 m2, zastavané plochy a nádvorie, parcela č. XX/X vo výmere 55 m2,
zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné č. XXX na parcele č. XX/X a ďalej bol predmetom
predaja spoluvlastnícky podiel 1 k celku na liste vlastníctva č. XXXX parcela registra „. Č.. XX/X vo
výmere 379 m2, zastavané plochy a nádvoria. V článku I.2 bolo uvedené, že nehnuteľnosti sa predávajú

z bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celosti. Podľa článku II.2 zmluvy kupujúci vyhlásil, že
pred uzavretím zmluvy sa oboznámil so stanovom nehnuteľnosti a zistil, že žiadne závady mu nebránia
nehnuteľnosti v stave, v akom sa nachádzajú, kúpiť a prevziať. Podľa čl. III.1 zmluvné strany si kúpnu
cenu určili vzájomnou dohodou v sume 45.000 eur. Podľa čl. III.2 zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci
uhradí kúpnu cenu nasledovným spôsobom: sumy 872,79 eura, 562,97 eura a 871,75 eura uhradí na

účet súdnych exekútorov pre vymáhané pohľadávky, sumu 14.000 eur uhradí kupujúci na účet C.: F.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a tým vyplatí spotrebný úver predávajúcich, sumu 10.000 eur vyplatí
kupujúci na účet C.: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti a sumu
18.692,49 eura vyplatí kupujúci na účet C.: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, čím doplatí kúpnu cenu.

13. Podľa listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G., D. G., okres U., na predmetnom liste
vlastníctva sú vedené parcely č. XX/X o výmere 63 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
parcela č. XX/X o výmere 55 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba rodinného domu súpisné číslo
XXX, na pozemku parcela č. XX/X, pričom ako aktuálny výlučný vlastník predmetných nehnuteľností v
podiele 1/1 k celku bol vedený žalovaný, s titulom nadobudnutia: V-377/17, kúpna zmluva, právoplatná

dňa 25.1.2017 (podiel 1/1 parcela č. XX/X R. Č.. XX/X a stavba rodinného domu súpisné č. XXX). Na
liste vlastníctva bola zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní v prejednávanej veci.

14. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G., obec G., okres U. vyplynulo, že na ňom je
vedená parcela č. XX/X o výmere 379 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie. Ako aktuálni

podieloví spoluvlastníci sú uvedení pod poradovým číslom 1 žalobca s podielom 1 a pod poradovým
číslom 2 žalovaný s podielom 1 k celku. Pri žalovanom je uvedený titul nadobudnutia V-377/17 kúpna
zmluva, právoplatná dňa 25.1.2017 (podiel 1 na parcele registra „. Č.. XX/X) a je tam tiež poznámka o
prebiehajúcom súdnom konaní v prejednávanej veci

15. Žalobca predložil potvrdenia F. F. o zúčtovaní platieb 14.000 eur, 18.692,49 eura a 5.000 eur
so splatnosťami v dňoch: 27.1.2017, 25.1.2017 a 23.1.2017. Na platbe sumy 14.000 eur je uvedená
poznámka: doplatok kúpnej ceny, na platbe 18.692,49 eura je uvedené: I., záloha na kúpu nehnuteľnosti
a taktiež rovnako na platbe 5.000 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že aj žalovaný predložil potvrdenia
Slovenskej sporiteľne a okrem už uvedených platieb predložil aj potvrdenie o úhradách súm 872,79 eura,

562,97 eura a 871,75 eura na účet exekútora L.. G. L..

16. Z potvrdenia o podaní trestného oznámenia a zo zápisnice zo dňa 10.9.2019 vyplynulo, že žalobca
podal trestné oznámenie, v ktorom uviedol, že je rozvedený a predmetom trestného oznámenia je jehorodinný dom. V roku 2016 sa rozviedol, pričom mal bývalej manželke vyplatiť 50.000 eur z domu, ktorý
spolu vlastnili. Nemal možnosť vziať si úver a našiel so svojou bývalou priateľkou prostredníctvom
internetu pani, ktorá mu bola ochotná pomôcť. Išlo o Y. U., ktorá bola sprostredkovateľkou medzi ním a

pánom, ktorý mu dal na vyplatenie 40.000 eur. Peniaze mali ísť na účet jeho exmanželky, ale dozvedel
sa, že prišli nejakej pani I.. S pánom N. sa stretol, pričom mu ukázal výpisy. Účet pani I. mu dala pani U..
Pred pôžičkou spísali zmluvu s pani U., v ktorej bolo uvedené, že jeho rodinný dom sa prepíše na pána
N., pokiaľ sa mu peniaze nevrátia. Túto zmluvu podpísal, aby mohol vyplatiť svoju bývalú manželku.
Pár dní nato sa dozvedel, že jeho bývalej manželke žiadne peniaze neprišli. Z vyšetrovacieho spisu

Okresného riaditeľstva policajného zboru v Malackách, ČVS: ORP-446/2-VYS-MA-2019 Ko vyplynulo,
že trestné oznámenie podané žalobcom bolo odmietnuté.

17. Podľa zápisnice o výsluchu žalobcu zo dňa 8.10.2019 z uvedeného vyšetrovacieho spisu žalobca
pri výsluchu uviedol, že pani U. povedala, že keď to nejde cez banky, tak ona vybaví nejakého investora.
Dohodla nejakého N., ktorý mal dočasne poskytnúť 40.000 eur a že ako zábezpeka sa na neho prepíše

dom. Prišla k nim domov, bola tam aj jeho bývalá žena K. Š.. Pani U. prišla s nejakou kolegyňou, ktorá ju
doviezla a do rozhovoru sa zapájala minimálne. Niečo podpísali, nevie čo a išli na Mestský úrad Malacky
overiť podpisy. Tvrdil, že dohoda bola, že 40.000 eur pošle N.O. na účet jeho bývalej manželky. V zmluve
sa riešilo aj vyplatenie jeho dlhov. Úmysel bol taký, že keď bude mať vyplatené dlhy, ľahšie dostane úver,
potom to vyplatí N. a dom sa prepíše naspäť na neho a jeho bývalú manželku. Vyplatenie riešila pani U..

18. Zo zápisnice z výsluchu U.. Y. U. v rámci preverenia dôvodnosti trestného oznámenia súd prvej
inštancie zistil, že svedkyňa vypovedala, že so žalobcom sa zoznámila ešte v roku 2014, kedy oslovil jej
kolegyňu a tá ho nakontaktovala na ňu, pretože vtedy mal začatie výkonu záložného práva na rodinnom
dome X. G., na liste vlastníctva č. XXXX R. Č.. XXXX. Vtedy sa to vyriešilo tak, že vecné bremeno

zapísalivprospechC..X.nazákladezmluvyopôžičke,kedyžalobcovipožičal22.000eur.Bolopotrebné
vyriešiť úver pre žalobcu alebo jeho exmanželku, s ktorou mali dom. V roku 2016 žalobca zase prestal
platiť zdravotnú a F. P., čo viedlo k exekúciám. Nešlo to inak vyriešiť ako cez investora, preto našla pána
N., ktorý bol ochotný žalobcovi požičať, ale pod podmienkou, že sa na neho prepíše vlastníctvo domu.
Výslovne uviedla, že keď by sa mu dlh splatil, tak by dom napísali zase na nich. Spísali kúpnu zmluvu,

kde kúpna cena bola 45.000 eur, ale v skutočnosti požičal len 35.000 eur a 10.000 eur mal byť jeho zisk.
Suma 14.000 eur išlo na omeškané splátky U. R. P.. Suma 10.000 eur išla na účet Y. I., ktorá ich z účtu
vybrala a dala ich jej a ona ich odniesla N., ktorý jej odmietol podpísať o tom doklad. Suma 18.000 eur
išla tiež I., z ktorých F. M. poslala províziu 4.000 eur, ona si nechala 2.000 eur

19. F. M. pri výsluchu uvedenom vo vyšetrovacom spise vypovedala, že niekedy v roku 2016 ju oslovila
pani U., či nemá nejakého investora, že potrebuje prefinancovať nehnuteľnosť žalobcovi. Napokon si
zohnala sama pána N., ktorého ona nepoznala. Stretla sa v Malackách na káve aj s U. a žalobcom, kde
žalobcovi v zásade pani U. vysvetlila, že podpíše kúpnu zmluvu s investorom, ktorý mu vyplatí 35.000
eur, ale na zmluve bude 45.000 eur. Vedel, že z kúpnej zmluvy sa povyplácajú jeho podlžnosti. Zmyslom

všetkého bolo získať čas, kým si vybaví na seba úver, kedy investorovi vráti peniaze a dom sa napíše
znova na Š.. Potom podpisovali zmluvu na parkovisku; žalobca tlačil na exmanželku, aby ju podpísala.
Jeho exmanželka sa pýtala, čo bude s jej podielom na dome ak žalobca nevráti peniaze investorovi, že
príde o podiel. Uviedla, že Y. I. je jej neter a súhlasila, aby peniaze prišli na jej účet. Nejaké peniaze išli
aj exekútorovi. Svedkyňa potvrdila, že pani U. odovzdala pánovi N. 10.000 eur bez dokladu. Bola pri

tom, viezla ju k nemu. Potvrdila, že po 2.000 eur si vzali ako odmenu.

20. Zo zápisnice z výsluchu konateľa žalovaného W. N. vykonaného v rámci vyšetrovania vyplynulo, že
s pani Milovou sa poznal už dlhšie. Už niekoľkokrát mu dohodila investíciu do nehnuteľností. Oslovila
ho, či by neinvestoval do nehnuteľnosti v G.. Majiteľ Š. mal nejaké dlhy, ktoré nevedel splatiť. Nevie, či

to išlo do dražby, alebo potreboval vyplatiť exmanželku. Dohoda bola taká, že on dá peniaze, ale dom
sa musí napísať na neho. Dom nevidel, iba znalecký posudok, kde bola hodnota okolo 100.000 eur.
Dohodli sa na 45.000 eur. V tom čase majiteľa (žalobcu) ani nepoznal. Zmluvu mu priniesla na podpis
pani U., Š. tam už boli podpísaní. Výslovne uviedol, že sa dohodli, že do 20.5.2017 U. pomôže žalobcovi
vybaviť úver a keď ho vyplatí, tak on prepíše na neho dom späť. Vypovedal tiež, že si nie je vedomý, že

by mu pani U. dala sumu 10.000 eur. Pripustil, že mu možno priniesla nejaké peniaze, nevedel koľko,
ale bolo to preto, že mu predtým dlhovala peniaze. Robila to tak, že niekedy si od neho prišla požičať
peniaze a potom mu ich vracala.21. K. Š. v zápisnici uvedenej vo vyšetrovacom spise vypovedala, že s bývalým manželom sa rozišla v
roku 2011. Mali spolu dom a riešili to aj na súde, ale žalobca nemal peniaze a nič z toho nebolo. Potom
ju bývalý manžel kontaktoval, že zase má nejaké dlhy a následne jej volala pani U. a vysvetľovala jej, že

sa musí podpísať kúpna zmluva, že našla niekoho, čo kúpi dom a keď si exmanžel vybaví úver, dom sa
prepíše na nich naspäť. Nepáčilo sa jej to, U. ju volala na stretnutie, boli raz v kaviarni. Potom niekedy
podpísali zmluvu, pričom na ňu tlačili, aby to podpísala. Myslela si, že dostane aspoň nejaké peniaze
z domu. Ešte jej sľúbila, že keď sa dá všetko do poriadku, tak jej exmanžel vyplatí dlh na alimentoch.
Kúpnu zmluvu, čo priniesla pani U. ani nečítali a podpísali ju.

22. Z listov vlastníctva č. XXXX R. Č.. XXXX, katastrálne územie G., vyhotovených dňa 29.1.2015 (č. l.
42 a 43 vyšetrovacieho spisu) vyplynulo, že v danom čase vlastníkmi nehnuteľnosti na liste vlastníctva č.
XXXX boli žalobca a jeho bývalá manžela K. Š. v podiele 1/1 k celku a nehnuteľnosť na liste vlastníctva
č. XXXX vlastnili žalobca a jeho bývalá manželka v tom čase každý v podiele vo výške 1 k celku.
Zároveň mal súd prvej inštancie za preukázané, že konkurzné konanie voči žalobcovi bolo zverejnením

oznámenia zo dňa 20.8.2022 v Obchodnom vestníku pod č. 164/2022 (zverejneným dňa 24.8.2022, č.
l. 120 spisu) zrušené a teda žalobca bol oprávnený na podanie žaloby vo svojom mene.

23. Súd prvej inštancie na ozrejmenie právnej stránky veci uviedol, že nakoľko je predmetom
sporu určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) C. s. p., žalobca musí mať naliehavý právny záujem

na požadovanom určení, pričom v prejednávanej veci nejde o prípad, kedy by naliehavý právny
záujem vyplýval priamo zo zákona. Medzi predpoklady úspešnosti určovacej žaloby taktiež patrí, že
účastníci majú vecnú legitimáciu, avšak pre určovaciu žalobu nie je výlučne rozhodujúca hmotnoprávna
legitimáciaúčastníkov.Úspešnejumôžepodaťlenten,ktománapožadovanomurčenínaliehavýprávny
záujem a tak naliehavý právny záujem určitým spôsobom vytvára, resp. nahrádza vecnú legitimáciu

účastníkov. Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto tvrdí, resp. je účastníkom právneho vzťahu alebo
práva, o ktoré v konaní ide. Pozitívnou určovacou žalobou sa žalobca domáha určenia, že určité právo
má a ak súd určí, že právo patrí žalobcovi, žalobcovi tým prizná aj jeho vzťah k určitému hmotnému
právu.

24. Samostatnú skupinu určovacích žalôb tvoria tie, ktorými sa sleduje získanie určovacieho rozsudku
za účelom zápisu práva v osobitnom registri. Typickým príkladom je práve žaloba o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Ak sa žalobca domáha určenia, že
je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo
vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na

význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie
žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené.
Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise
v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na
odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť

zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. V konaní o
určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto
spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konania
netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne
pomery žiaden vplyv, t. j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym

rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 3Cdo/51/2009).

25. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca požadoval určiť, že je podielovým
spoluvlastníkom sporných nehnuteľností a taktiež sa domáhal určenia, že K. Š. (jeho bývalá manželka),

ktorá nebola stranou sporu, je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností. Z nepopretých
skutkových tvrdení žalobcu mal za nesporné, že manželstvo žalobcu so K. Š. bolo právoplatne
rozvedené už pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 10.1.2017. Keďže bolo tiež nesporné,
že do troch rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou
alebo rozhodnutím súdu (takéto konanie nebolo ani vedené), vychádzal zo zákonnej domnienky,

že v prípade sporných nehnuteľností by tieto mohol žalobca s bývalou manželkou vlastniť už iba v
podielovom spoluvlastníctve rozvedených manželov, s rovnakými podielmi (§ 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Preto dospel k záveru, že každý z bývalých manželov sa mohol po uplynutí troch rokovod rozvodu manželstva a po zavkladovaní prevodu vlastníckeho práva na žalovaného, samostatne
domáhať určenia, že je podielovým spoluvlastníkom svojho podielu na daných nehnuteľnostiach.

26. Uzavrel tiež, že v danom prípade má žalobca naliehavý záujem iba na určení, že on sám je
podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, keďže žalovaný je aktuálne zapísaný ako vlastník
jeho podielu v katastri nehnuteľností a súdne rozhodnutie o určení jeho vlastníckeho práva by bolo
podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností. Ako žalovaného riadne označil
vlastníka (resp. v prípade parcely č. 52/1 podielového spoluvlastníka, ktorého podielu sa žaloba týka),

ktorý bol aktuálne zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník ním tvrdeného podielu. Konštatoval,
že v danom prípade je predmetom žalobného petitu určenie spoluvlastníckeho práva a nie neplatnosť
kúpnej zmluvy, pričom iba v prípade konania o neplatnosť kúpnej zmluvy by museli byť účastníkmi
všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia, preto K. Š., ktorá bola zmluvnou
stranou uzatvorenej kúpnej zmluvy, nemusela byť stranou sporu o určenie vlastníctva k žalobcovmu
spoluvlastníckemu podielu. Dodal, že ak súd posudzuje platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu

(zmluvy) v inom konaní (ako v konaní o určenie neplatnosti zmluvy) ako otázku predbežnú, rieši ju bez
ohľadu na to, kto je účastníkom konania.

27. Dospel preto k záveru, že žalobca nemá naliehavý záujem (ani aktívnu legitimáciu) v časti žaloby
kde sa domáha určenia, že K. Š. (ktorá nie je stranou sporu) je podielovou spoluvlastníčkou spornej

nehnuteľnosti. Doplnil, že nakoľko menovaná nie je stranou sporu, takéto rozhodnutie by ani nebolo
spôsobilé pre zápis jej spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, keďže výrok právoplatného
rozsudku je záväzný pre strany sporu a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami po právoplatnosti
rozsudku (§ 228
C. s. p.). Z uvedeného dôvodu zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že K. Š. je

podielovou spoluvlastníčkou špecifikovaných nehnuteľností.

28. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danom prípade bolo medzi stranami nesporné a vykonaným
dokazovaním aj preukázané, že žalobca a jeho bývalá manželka ako predávajúci dňa 10.1.2017
podpísali kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným

na listoch vlastníctva č. XXXX k podielu 1/1 k celku a č. XXXX k podielu 1 k celku. Vlastníctvo
k celej nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX je aktuálne v katastri nehnuteľností
zapísané na žalovaného, ktorý je zároveň zapísaný ako podielový spoluvlastník s podielom 1 k celku
na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca svoj nárok na určenie vlastníctva k
sporným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach (aktuálne vedených na žalovaného) založil na

skutkovom tvrdení, že spísaná kúpna zmluva nevyjadrovala jeho skutočnú vôľu previesť nehnuteľnosť
na iného, pričom potreboval iba požičať peniaze na vyrovnanie sa s bývalou manželkou a taktiež mal
dlhy v F. P.. Nehnuteľnosť mu mala byť vrátená, malo ísť o dočasný prevod na žalovaného, preto sa
dovolával neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy. V danom prípade teda žalobca tvrdil, že u zmluvných
strán absentovala skutočná vôľa na uzatvorenie kúpnej zmluvy a z jeho tvrdení nemožno vyvodiť, že

by bol uvedený do omylu. Naopak žalobca vedel, aký právny úkon uzatvára, pričom však v podstate
namietal, že uvedeným právnym úkonom mal byť zastretý iný právny úkon a to zabezpečujúci prevod
práva, keďže nemal vôľu nehnuteľnosť predať, ale iba získať finančné prostriedky a po získaní úveru sa
nehnuteľnosť mala na žalobcu previesť naspäť.

29.Nazákladeskutkovýchtvrdenížalobcusúdprvejinštancieskúmalsplneniezákonnýchpredpokladov
platnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Objasnil, že vôľa je základným
prvkom právnych úkonov, preto sa na ich vznik vyžaduje danosť vôle, avšak nestačí danosť
akejkoľvek vôle, keďže vôľa má právnu relevanciu len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré
predpisuje právo. Občianskym právom požadovanou náležitosťou takejto vôle, okrem toho, že to

musí byť vôľa skutočne daná, je to, aby bola vážna, bez omylu a slobodná. Právny úkon je urobený
vážne,akvôľasmerujenaozajkuskutočneniuprávnehoúkonu.Vôľaniejevážna,akprejavujúcinechcel
vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle nastali. Poukázal tiež na to, že
vôľa, ktorá nie je vážna (nesleduje právne následky), nemôže byť základom právneho úkonu,
a preto ide o absolútne neplatný právny úkon. O neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán

spočívajúcej v simulácii možno uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu nemá ani jedna zmluvná
strana. Pokiaľ jedna strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá strana
koná „naoko“, bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej „nevážne“ len o
mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu.30. Prípadom nevážnej vôle je simulovaný právny úkon, t. j. právny úkon, ktorý bol urobený zo žartu,
pri hre a pod. Ide o predstieraný prejav, ktorý má pôsobiť ako vážny úkon, ale v skutočnosti vážny

nie je, lebo nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Simulovaný právny úkon je pre nedostatok
vážnosti vôle podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Táto neplatnosť sa uplatní vo vzťahu
oboch účastníkov právneho úkonu, pretože obaja vedeli, že ide o simuláciu, a teda ani jeden z nich sa
nemôže dovolať dôvery v urobený prejav. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu je možné posúdiť z
objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä, ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré

nevzbudzujú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s
takým prejavom vôle spája. Ak vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je potrebné posudzovať konkrétne
okolnosti prípadu; až na ich podklade a z hľadiska ich vzájomných súvislostí je možné vysloviť príslušný
záver.

31. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje,

resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria
medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony. Pokiaľ právnym úkonom
má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú
splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného
potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným

právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny
úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých
prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli
subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný
právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Tento záver zodpovedá aj súdnej praxi (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1993/2003,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/144/2010).

32. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že v konaní vykonal ako listinný dôkaz zápisnice z
vykonaných výsluchov oznamovateľa a svedkov z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Malacky, ČVS: ORP-446/2-VYS-MA-2019, pričom v konaní vypočul strany
sporu a vykonal aj výsluchy svedkov K. Š.j a F. M.. Zdôraznil, že tak žalobca, jeho bývalá manželka ako
aj svedkyne Y. U., F. M. R. napokon aj samotný konateľ žalovaného v rámci svojich výpovedí uvedených
vo vyšetrovacom spise v podstate potvrdili tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že prevod vlastníctva
na žalovaného mal byť iba dočasný a kauzou celého prevodu bolo poskytnutie určitých finančných

prostriedkov žalobcovi, ktoré si nevedel zadovážiť iným spôsobom, pričom do vrátenia finančných
prostriedkov žalovanému mala byť nehnuteľnosť prevedená do vlastníctva žalovaného iba ako určitá
zábezpeka. Časť kúpnej ceny vo výške 10.000 eur mala byť dokonca obratom po jej vyplatení vrátená
žalovanému ako určitý zisk z investície.

33. Poukázal aj na to, že žalobca vo výpovedi obsiahnutej vo vyšetrovacom spise vypovedal, že po
rozvode s bývalou manželkou jej mal vyplatiť zo spoločného domu sumu 50.000 eur a nemal možnosť
si vziať úver. Mala mu pomáhať Y. U. ako určitá sprostredkovateľka, aby získal peniaze na vyplatenie.
Jednoznačne uviedol, že pred pôžičkou podpísali zmluvu s pani U., kde bolo uvedené, že rodinný dom
sa prepíše na pána N., ale iba pokiaľ sa mu peniaze nevrátia a zmluvu podpísal, aby mohol vyplatiť svoju

bývalú manželku. Teda aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní žalobca vypovedal, že nemal vôľu
dom predať, ale chcel získať iba peniaze na vyplatenie manželky z predmetného domu, aby ostal v jeho
vlastníctve; rovnako vypovedal aj pred súdom. Bývalá manželka žalobcu K. Š. v rámci prešetrovania
dôvodnosti trestného oznámenia vypovedala, že pani U. jej vysvetľovala, že sa musí podpísať kúpna
zmluva, že našla niekoho, kto kúpi dom a keď si exmanžel vybaví úver, dom sa prepíše na nich naspäť.

Rovnako vypovedala aj pred súdom prvej inštancie, pričom trvala na tom, že nehnuteľnosť nechceli
predať a jej bývalý manžel potreboval iba pôžičku.

34. Tieto skutočnosti tvrdené žalobcom a jeho bývalou manželkou dosvedčila v rámci policajného
vyšetrovania pri svojej výpovedi aj osoba, ktorá všetky transakcie s danými nehnuteľnosťami v podstate

vymyslela, zohnala investora a predložila stranám sporu na podpis kúpnu zmluvu a to Y. U.. Zo zápisnice
z jej výsluchu v postavení svedka, vykonaného v rámci trestného vyšetrovania vyplynulo, že našla
investora pre žalobcu (pričom súd prvej inštancie zdôraznil, že nie kupujúceho, ale investora), ktorý bol
ochotný výslovne iba „požičať“ peniaze žalobcovi pod podmienkou prepisu domu. Výslovne uviedla, žekebymudlhsplatili,domsaprepíšenaspäť.Navyševypovedala,žečasťkúpnejcenymalaísťvpodstate
obratom späť kupcovi, resp. jeho konateľovi. Vypovedala, že 10.000 eur išlo na účet Y. I., ktorá ich z účtu
vybrala, dala jej ich a ona ich odniesla N., ktorý jej odmietol podpísať o tom doklad. Ďalej vypovedala, že

ani zvyšných 18.000 eur nešlo žalobcovi, ale tiež na účet I., z ktorých ona poslala 4.000 eur ako províziu
F.X. M., ktorá je jej kolegyňou a vozila ju. Dodal, že výsluch tejto svedkyne (Y. U. - pozn. odvolacieho
súdu) pred súdom už nebolo možné vykonať pre jej úmrtie.

35. Samotná F. M., ktorá s Y. U. chodila na stretnutia so žalobcom a jeho manželkou, resp. minimálne

vozila hlavnú sprostredkovateľku prevodu spornej nehnuteľnosti Y. U., vo výsluchu obsiahnutom vo
vyšetrovacomspiserovnakouviedla,žežalobcovibolovysvetlenédočohoide,žepodpíšekúpnuzmluvu
s investorom, ktorý mu vyplatí 35.000 eur, ale na zmluve bude 45.000 eur. Zmyslom toho celého bolo
získať čas, kým si žalobca vybaví na seba nejaký úver, kedy investorovi vráti peniaze a dom sa napíše
znova na Š.. Ešte vypovedala, že pri podpise zmluvy sa exmanželka žalobcu pýtala na to, že čo bude s
jej podielom na dome, keby žalobca úver neplatil, nevrátil by peniaze investorovi, že v tom prípade ona o

svoj podiel príde. Pani U. to potvrdila. Taktiež svedkyňa M. potvrdila, že do zmluvy sa dal účet jej netere.
Menovaná bola vypočutá aj v prejednávanej veci, pravdivosť svojej výpovede pred orgánmi činnými v
trestnom konaní nepoprela a uviedla, že žalobca chcel úver a neriešil predaj svojej nehnuteľnosti, na
podrobnosti si už však nepamätala. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že oboznámil aj zápisnicu o
výsluchu konateľa žalovaného W. N., ktorý vypovedal v rámci vyšetrovania v pozícii svedka, pričom v

prejednávanej veci bol vykonaný aj výsluch menovaného. Konateľ žalovaného počas výsluchu v rámci
policajného vyšetrovania jednoznačne vypovedal, že dohoda bola taká, že on dá peniaze, ale dom sa
musí napísať na neho. Výslovne uviedol, že sa dohodli, že do 20.5.2017 U. pomôže žalobcovi vybaviť
úverakeďhovyplatí,takprepíšenanehodomspäť.Počasvýsluchuvprejednávanejveciužzačaltvrdiť,
žeažnásledneriešilimožnosťspätnéhoodkúpeniažalobcom,keďžeodva-trimesiacemalazanímpani

U. prísť, že keby dali žalobcovi úver, či by si nehnuteľnosť mohol odkúpiť. Súd prvej inštancie uviedol,
že tejto zmene vo výpovedi konateľa žalovaného neuveril, keďže odporuje všetkým iným výpovediam
vykonaným v rámci predmetného vyšetrovania a napokon aj jeho výpovedi vykonanej v konaní pred
orgánom činným v trestnom konaní.

36. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že ani jedna zo strán
nemala skutočnú a vážnu vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalobca si chcel požičať peniaze na vyplatenie
svojej bývalej manželky, resp. na vyplatenie svojich dlhov, aby mu mohol byť poskytnutý úver z banky a
nie predať nehnuteľnosť, pričom spolupracoval s Y. U. ako určitou finančnou poradkyňou, ktorá (keďže
mu úver neposkytli banky) oslovila W. N. ako konateľa žalovaného a ten súhlasil, že bude určitým

investorom na ktorého sa dočasne prevedie nehnuteľnosť, kým poskytnuté peňažné prostriedky žalobca
nevráti. Navyše jednoznačne zo zápisníc o výsluchoch Y. U. ako aj F. M. vyplynulo, že skutočná kúpna
cena nehnuteľnosti mala byť 35.000 eur a nie 45.000 eur ako bolo uvedené v zmluve, pričom sumu
10.000 eur vyplatil žalovaný na účet tretej osoby a to príbuznej F. M., P. I., ktorá nebola v žiadnom
vzťahu s predávajúcimi, a ktorá tieto peniaze poskytla obratom Y. U., pričom tieto mali byť vrátené

žalovanému. Taktiež na jej účet boli podľa kúpnej zmluvy a predložených potvrdení F. F. poskytnuté aj
ďalšie finančné prostriedky, ktoré mali byť čiastočne použité na úhradu dlhov žalobcu a čiastočne Y.
U. R. F. M.Á. priznali, že si z tejto sumy vyplatili províziu. Žalovaný výslovne nepoprel, že by mu Y. U.
priniesla predmetný obnos peňazí vo výške 10.000 eur, ale tvrdil, že mu v podstate vracala pôžičku.
V každom prípade súd prvej inštancie uzavrel, že uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalobcom a jeho

manželkou ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim sa mal v podstate zastrieť iný právny úkon a
to dočasné poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi (pôžička), ktoré bolo zabezpečené prevodom
nehnuteľnosti na žalovaného.

37. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti dospel k záveru, že žalobca

v konaní preukázal, že nemal vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu a previesť vlastnícke právo na žalovaného.
Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že kúpnu zmluvu žalovaný uzavrel iba „naoko“,
nehnuteľnosť nechcel nadobudnúť v dobrej viere a s dobrým úmyslom túto vlastniť, ale primárny bol pre
neho obchod a zisk, ktorý mu kúpa nehnuteľnosti mala priniesť. Žalovaný sa ani nesprával ako skutočný
vlastník, ktorý chce nadobudnúť nehnuteľnosť, pretože túto si pred kúpou nebol ani fyzicky obhliadnuť,

nepoznal predávajúcich a za predmetnú nehnuteľnosť mal zaplatiť kúpnu cenu 45.000 eur, pričom sám
uvádzal, že bol informovaný o znaleckej hodnote nehnuteľnosti vo vyše dvojnásobnej hodnote (100.000
eur), navyše z kúpnej ceny bola suma 10.000 eur podľa svedeckých výpovedí vykonaných v rámci
vyšetrovania odovzdaná naspäť žalovanému ako zisk. Kúpna zmluva teda nebola uzatvorená vážne,absentovala tam vôľa, jej vážnosť, táto je teda simulovanou zmluvou a preto je podľa § 37 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. Dohoda, ktorej skutočným zmyslom je (bez ohľadu na jej označenie)
dojednanie tzv. prepadného zálohu (uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa tým, že mu pripadne

záloh do vlastníctva), je v rozpore s účelom záložného práva a v dôsledku toho neplatná pre rozpor so
zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Dodal, že žalobca aj naďalej v spornej nehnuteľnosti býva,
pričom žalovaný sa jeho vypratania od prevodu vlastníckeho práva v roku 2017 nedomáhal. Žalobcovi
ani nebola vyplatená kúpna cena, keď v zmysle kúpnej zmluvy časť finančných prostriedkov bola zrejme
použitá na úhradu dlhov žalobcu a časť bola rozdelená medzi sprostredkovateľku Y. U., jej pomocníčku

F. M. a podľa výpovede oboch uvedených obsiahnutej vo vyšetrovacom spise, bola časť kúpnej ceny
odovzdaná konateľovi žalovaného. Zdôraznil, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie
je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

38. Nad rámec veci súd prvej inštancie uviedol, že boli vedené viaceré obdobné spory o určenie

vlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré boli odkúpené určitými investormi pod sľubom úhrady dlhov, v ktorých
bolopakovaneodvolacímsúdmipotvrdenýzáveronedostatkuvôlenauzatvoreniezmluvyaoabsolútnej
neplatnosti zmluvy, pričom poukázal napr. na rozsudky Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/52/2021
zo dňa 16.3.2022, sp. zn. 6Co/13/2022 zo dňa 4.5.2022, ako aj sp. zn. 9Co/226/2019 zo dňa
12.11.2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/102/2021 zo dňa 28.2.2023 a rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/430/2010 zo dňa 25.9.2012. Dodal, že napríklad Krajský súd
v Nitre v rozsudku sp. zn. 25Co/52/2021 zo dňa 16.3.2022 dokonca uviedol, že v danom prípade
existovala skupina ľudí vzájomne prepojených, ktorí koordinovaným konaním vytvorili a uplatňovali v
rôznych miestach Slovenska schému s cieľom zameraným na získanie neoprávnených a bezdôvodných
finančných plnení, tzv. investorov poskytujúcich finančné prostriedky na výplatu dlhov osôb vo finančnej

núdzi, ktoré disponovali nehnuteľnosťami. Išlo o nastrčené osoby v pozícii úverového dlžníka a
kupujúceho nehnuteľnosti, bez skutočnej vôle nehnuteľnosť vlastniť. Nehnuteľnosti boli kupované od
osôb v nepriaznivej finančnej situácii, ktorým bola nepravdivo prezentovaná schéma riešenia ich zlej
finančnej situácie a prostriedkov na prefinancovanie dlhov a odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva
straty nehnuteľnosti. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu.

39. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 137 písm. c), § 228
C. s. p., § 37 ods. 1, § 39, § 41a ods. 1, ods. 2, § 149 ods. 4, § 553 ods. 1, ods. 2, § 553a
ods. 1, § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobe čiastočne vyhovel a určil, že žalobca
je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k celku špecifikovaných nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie obce G. a že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. a to v podiele 1 k celku a vo
zvyšku žaloby týkajúcej sa určenia vlastníctva bývalej manželky žalobcu žalobu zamietol pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobcu a taktiež nedostatku vecnej legitimácie žalobcu. O trovách
konania rozhodol za použitia § 255 ods. 1 C. s. p. s tým, že konanie bolo čiastočne zastavené v časti

týkajúcej sa iba jedného listu vlastníctva (predstavujúceho v podstate spoločný dvor) a to iba z dôvodu
zmeny rozsahu podielu, ktorého sa žalobca domáhal z 1 na 1, pričom k čiastočnému späťvzatiu došlo
ešte pred prvým pojednávaním. Dôvodil, že je možné uviesť, že žalobca zavinil zastavenie konania
v tejto časti, keďže bez uvedenia dôvodu znížil nárok v tejto časti žalobného petitu, ale v konečnom
dôsledku išlo o nepatrnú časť nároku a vo veci samej boli obe strany čiastočne úspešné a to približne v

pomerne rovnakej časti, keďže žaloba bola čiastočne zamietnutá a čiastočne bolo žalobcovi vyhovené,
preto podľa pomeru úspechu žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

40. Proti výroku o zastavení konania v časti (výrok I.), vyhovujúcemu výroku (výrok II.) a výroku o trovách
(výrok IV.) rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu

zamietnuť, eventuálne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a
právnych argumentov jeho odvolania (§ 393
ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

41. Namietal záver súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva zo dňa 10.1.2017 je neplatným právnym
úkonom, pretože síce neodporuje vyslovene zákonu, ale svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákondodržaný nebol, resp. nebol rešpektovaný, čo je proti dobrým mravom. Napadol kúpnu zmluvu ako
relatívne neplatný právny úkon, pretože žalobca nemal vôľu previesť nehnuteľnosti a chcel ich stále
vlastniť. Nepoprel, že so žalobcom a jeho bývalou manželkou ako predávajúcimi uzatvoril kúpnu zmluvu

dňa 10.1.2017, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, avšak
túto považoval za platnú. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, pričom súdu prvej inštancie vytkol, že
napadnutý rozsudok tvorí nekritické prevzatie názoru žalobcu, ktoré nebolo riadne odôvodnené, ani
podložené.Ajztohtodôvodupovažovalnapadnutýrozsudokzanepreskúmateľný.Odmietolzáverysúdu
prvej inštancie o okruhu účastníkov v ods. 46 napadnutého rozsudku a uviedol, že je potrebné v danej

veci prejudiciálne skúmať platnosť spornej kúpnej zmluvy ako titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam a taktiež obsah jej ustanovení. Mal za to, že nakoľko k plneniu v zmysle ustanovení
kúpnej zmluvy došlo aj vo vzťahu k predávajúcej bývalej manželke žalobcu, predmet konania v časti
posúdenia kúpnej zmluvy sa má týkať oboch predávajúcich a kupujúceho a teda účastníkom konania má
byťajpredávajúca,inakžalobnýnávrhtrpívadounedostatočnejvecnejlegitimácie(uznesenieKrajského
súdu v Nitre sp. zn. 6Co/25/2015, zo dňa 11.3.2015).

42. Dôvodil, že ak žalobca uviedol, že podpísal kúpnu zmluvu napriek tomu, že tým sledoval iný cieľ než
previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ide o špekulatívne konanie a napadnutým rozsudkom tak bola
poskytnutáochrananepoctivémukonaniu(malafides)žalobcu.SpoukazomnarozhodnutiaNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/113/2008 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/1830/2007 vo vzťahu k právnej

relevancii omylu uviedol, že úmyselné uvedenie druhej zmluvnej strany do omylu treba posúdiť podľa §
49aObčianskehozákonníkaakoprávnyúkonurobenývomyleaniepodľa§39Občianskehozákonníka.
Poukázal na základnú právnu zásadu, že nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti a s
odkazom na § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka argumentoval, že v zákonom vymedzenom okruhu
osôb oprávnených namietať príslušnú kúpnu zmluvu a poukazovať na jej neplatnosť je len žalovaný a

žalobcovi toto oprávnenie neprináleží. Zdôraznil, že ospravedlniteľnosť omylu spočíva v tom, že k omylu
došlo napriek tomu, že konajúca (mýliaca sa) osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, teda
vyvinula obvyklú mieru starostlivosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od
každého vyžadovať, aby sa takému omylu vyhla a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/192/2008 uviedol, že po uzatvorení kúpnej zmluvy žalobca a ani jeho bývalá manželka

ako predávajúci neodstúpili od kúpnej zmluvy, nepodali námietku v katastrálnom konaní, nenamietali
nezaplatenie kúpnej ceny a nedomáhali sa jej zaplatenia, žiadnym spôsobom nespochybňovali platnosť
kúpnej zmluvy. Žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy podal žalobca až takmer po troch rokoch od predaja
nehnuteľností, čo je možné vykladať ako účelové konanie žalobcu, pričom jeho bývalá manželka ako
predávajúca kúpnu zmluvu ani nenapadla a v konaní vystupovala len ako svedok.

43. Dal tiež do pozornosti, že trestné oznámenie žalobcu pre podvod, ktorý na ňom mala spáchať
Y. U., vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Malackách pod ČVS: ORP-446/2-VYS-
MA-2019 bolo napokon uznesením zo dňa 12.5.2020 odmietnuté. Poukázal na citáciu záverov orgánov
činných v trestnom konaní uvedených na strane 6 tohto uznesenia z ktorého vyplynulo, že orgány činné

v trestnom konaní v podstate vyhodnotili, že tvrdenia žalobcu nie sú hodnoverné a účelovo uvádza
polopravdy, aby sa prezentoval ako obeť zákerného podvodu. Zdôraznil, že voči tomuto uzneseniu
žalobca nepodal opravný prostriedok a hoci uviedol, že nesúhlasí s tým, čo vypovedali svedkovia na
polícii, nešpecifikoval s čím konkrétne nesúhlasí. Mal za to, že tvrdenia žalobcu, že kúpna cena nebola
poukázaná spôsobom akým mal on zamýšľať si odporujú s ďalším tvrdením, že si chcel predajom

nehnuteľností vyplatiť podlžnosti, aby mohol získať úver. Zároveň jeho tvrdenie, že z kúpnej ceny nič
nedostal a bol oklamaný, lebo v podstate nič nevedel a všetko riešila U., neboli žiadnym spôsobom
preukázané a uvedené zostalo iba v rovine jeho protichodných tvrdení. Sumárne uviedol, že vyjadrenia
žalobcu v trestnom konaní a v prejednávanej veci si navzájom odporujú, avšak súd prvej inštancie ich
nekriticky prevzal a stotožnil sa s nimi. Konkrétne uviedol, že žalobca sa počas výsluchu na pojednávaní

v prejednávanej veci vyjadril, že vedel, že podpisuje kúpnu zmluvu a zhruba si ju prečítal a podpisoval ju
naraz spolu s predávajúcou, v doplnení trestného oznámenia však uvádzal, že niečo podpísal a nevie čo.
Taktiež v trestnom konaní uviedol, že kúpna zmluva aj výpisy z účtu, kam bola poukázaná kúpna cena
mu bola poskytnutá konateľom žalovaného, s ktorým sa aj osobne stretol neskôr po prevode vlastníctva
k nehnuteľnostiam, teda tvrdenia v žalobe, že konateľ žalovaného sa s ním odmietal kontaktovať si

taktiež odporujú.

44. K tvrdeniu žalobcu, že žiadna kúpna cena nebola poukázaná zo strany kupujúceho na účet jeho
bývalej manželky uviedol, že K. Š. sa v konaní (na pojednávaní dňa 10.11.2023) vyjadrila, že v časeuzatvorenia kúpnej zmluvy mala spoločný účet s bývalým manželom (žalobcom). Pokiaľ by plná výška
kúpnej ceny mala byť uhradená predávajúcej, nemohlo by dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na
žalovaného, pretože nehnuteľnosti boli zaťažené exekučnými ťarchami. Tvrdenie žalobcu, že netušil

kam má byť poukázaná kúpna cena si odporuje s jeho ďalšími vyjadreniami. Dal do pozornosti, že v
prípade neuhradenia kúpnej ceny mali predávajúci možnosť domáhať sa tohto nároku prostredníctvom
žaloby na plnenie voči žalovanému, čo však neurobili, avšak platí, že pokiaľ sa možno domáhať ochrany
žalobou na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Z uvedených dôvodov namietol
aj záver súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu (viď aj uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/46/213, zo dňa 14.5.2014). Dal tiež do pozornosti, že v trestnom
konaní K. Š. uviedla, že na ňu tlačili sprostredkovateľka U. aj žalobca, aby kúpnu zmluvu podpísala,
avšak žalobca sa naopak vyjadril, že do podpisu kúpnej zmluvy bol tlačený manželkou. Ani k tomuto
však súd prvej inštancie nezaujal stanovisko. Bol preto názoru, že skutočný skutkový stav sa na základe
v rozsudku uvedených zdôvodnení súdu prvej inštancie nepodarilo zistiť.

45. Rozporoval aj závery súdu prvej inštancie v odseku 53 (o tom, že kauzou prevodu bolo poskytnutie
finančných prostriedkov žalobcovi, pričom do vrátenia financií žalovanému mala byť nehnuteľnosť
prevedená do vlastníctva žalovaného ako určitá zábezpeka), aj v odseku 59 napadnutého rozsudku (že
žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu iba „naoko“, nechcel ju nadobudnúť v dobrej viere a s dobrým úmyslom
ju vlastniť), keď sám vo výsluchu v prejednávanej veci potvrdil, že mal záujem predmetné nehnuteľnosti

kúpiť za účelom prenájmu alebo ďalšieho predaja ako investíciu a z tohto dôvodu uzatvoril v dobrej
viere kúpnu zmluvu. S predávajúcimi sa nestretol a zmluvu podpisoval ako posledný, keď sa na nej
nachádzali úradne overené podpisy oboch predávajúcich. Zotrval na tom, že až po uzatvorení kúpnej
zmluvy ho kontaktovala U., že žalobca by mal záujem, ak by mu bol ako živnostníkovi poskytnutý úver
kúpiť nehnuteľnosti späť, s čím predbežne súhlasil, nikto ho však ďalej v tejto veci nekontaktoval. Uviedol

tiež, že k sume 10.000 eur, ktoré mu mali byť vyplatené sa vyjadril v trestnom konaní, že U. požičal
peniaze, ktoré mu priebežne vracala, na túto konkrétnu platbu si však nespomínal a peniaze, ktoré mu
vracala nesúviseli s týmto predajom. Dodal, že nehnuteľnosť nekupoval ako fyzická osoba za účelom
zabezpečenia si bývania, ale ako obchodná spoločnosť s podnikateľským zámerom nehnuteľnosti
kúpiť a prenajímať alebo predať. Nehnuteľnosti si overil online cez katastrálny portál, google maps,

prostredníctvom znaleckého posudku a na základe v tom čase dôvery v U., ktorú poznal niekoľko rokov
a jej prostredníctvom kúpil a predal aj v minulosti niekoľko nehnuteľností. Reálna hodnota nehnuteľností
nebola v konaní žiadnym spôsobom dokazovaná, a aj preto záver súdu prvej inštancie v tomto smere
nemá oporu v žiadnom dôkaze.

46. Zdôraznil, že kúpna zmluva zo dňa 10.1.2017 mala jasne špecifikované podmienky, za ktorých malo
dôjsťkprevoduvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamaprávospätnéhoprevoduvkúpnejzmluvenebolo
zakotvené. Bol preto názoru, že vo vzťahu k žalovanému nemôžu vzniknúť pochybnosti, že nemal plnú,
určitú a vážnu vôľu predmetné nehnuteľnosti kúpiť. So žalobcom nepodpísal inú zmluvu ani dohodu o
práve spätnej kúpy a žalobca takúto zmluvu ani nepredložil, pretože neexistuje, nemohol teda žalobcu

a jeho bývalú manželku nijako uviesť do omylu. Konal v súlade so zákonom a jeho konanie nemôže byť
v rozpore s dobrými mravmi. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že v odseku 56 napadnutého rozsudku
uviedol zistenia z výpovede F. M., ktorá nemala poprieť pravdivosť svojej výpovede v trestnom konaní,
avšak na pojednávaní menovaná na otázku, či si pamätá svoju výpoveď uviedla, že si rozpomenula
na základe otázok právnej zástupkyne žalobcu, ale už si nepamätá na bližšie okolnosti k tejto situácii.

K pravdivosti svojej výpovede sa však nevyjadrovala, taktiež nebola oboznamovaná s obsahom jej
výsluchuvtrestnomkonaní.Malzato,ževýpoveďY.U.vtrestnomkonaníjepotrebnékritickyadôkladne
hodnotiť aj vzhľadom na skutočnosť, že podané trestné oznámenie žalobcu malo smerovať voči jej
údajnému podvodnému konaniu pre nadobudnutie finančných prostriedkov pre žalobcu a jeho bývalú
manželku.

47. Odmietol aj záver súdu prvej inštancie o simulovanom právnom úkone, teda o dočasnom poskytnutí
financií žalobcovi (pôžička), ktoré bolo zabezpečené prevodom nehnuteľností na žalovaného, nakoľko
nebolo v konaní preukázané, resp. súd prvej inštancie neuviedol, na základe akých dôkazov k tomuto
záveru dospel. Nemal záujem o poskytnutie pôžičky predávajúcim a uvedené ani nikdy nedeklaroval.

Rozporoval aj podobnosť súdom prvej inštancie uvedených prípadov (v odseku 60 napadnutého
rozsudku)sprejednávanouvecou,keďvuvedenýchprípadochprebiehalaorganizovanátrestnáčinnosť,
spočívajúca v koordinovanom podvodnom konaní s bytmi skupinou vzájomne prepojených osôb,
ktoré používali pre svoju činnosť nastrčené osoby ako biele kone, kde nebola uhrádzaná kúpnacena za nehnuteľnosť. Tieto osoby boli následne právoplatne odsúdené. V prejednávanej veci však
nejde o bytovú mafiu, trestné oznámenie žalobcu bolo odmietnuté a nebolo potvrdené, že by došlo
k spáchaniu zločinu podvodu, ani že by sa spolu s bývalou manželkou stal žalobca obeťou tzv.

podvodnej schémy žalovaného. K poznámke súdu prvej inštancie (odsek 59 napadnutého rozsudku),
že žalobca naďalej býva v spornej nehnuteľnosti a od roku 2017 sa jeho vypratania nedomáhal
uviedol, v danej nehnuteľnosti žalobca v roku 2017 nežil. Dodal, že nehnuteľnosť má spoločný dvor
s ďalšou nehnuteľnosťou, ktorú vlastní brat žalobcu a žalobca sa do spornej nehnuteľnosti svojvoľne
nasťahoval niekoľko rokov po podaní žaloby a skutočnosť, že ju neoprávnene obýva bez právneho

dôvodu nezakladá žiadny dôvod pre argumentáciu, že nehnuteľnosť, resp. jej časť by mala patriť
žalobcovi.

48. Záverom uviedol, že žalobca sa v priebehu konania nevedel vyjadriť ani k svojej aktuálnej finančnej
situácii, ani k finančnej situácii v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a poukázal na to, že po prevode
vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam žalobca inicioval konkurzné konanie za účelom oddlženia

svojej osoby, ktoré bolo zrušené dňom 25.8.2022 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady
konkurzu, čo sa opäť javí ako účelové konanie žalobcu. Akcentoval, že žalobca niekoľkokrát zmenil
svoje skutkové tvrdenia, ktoré uviedol v žalobe, čo je možné považovať za účelové konanie, avšak
súd prvej inštancie sa s týmto žiadnym spôsobom nevysporiadal, tak ako sa dostatočne nevysporiadal
ani s právnou argumentáciou žalovaného, preto rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za

dostatočne odôvodnený, čo predstavuje zásadné pochybenie a porušenie práva na spravodlivý proces,
k čomu dal do pozornosti Článok 46 ods. 1 Ústavy SR, nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05
a sp. zn. IV. ÚS 14/07 ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 7Cdo/118/2011
(uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2013).

49. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na
pojednávaní konanom dňa 30.9.2025, na ktorom v potrebnom rozsahu doplnil dokazovanie a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods.
1 C. s. p. potvrdil.

50. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal určenia, že je v špecifikovaných podieloch spoluvlastníkom
nehnuteľností vedených na listoch vlastníctva č. XXXX R. Č.. XXXX, katastrálne územie G..

51. Odvolací súd primárne konštatuje, že v zmysle § 383 C. s. p. vychádzal zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie, pričom v súvislosti s povinnosťou súdu počas celého konania
skúmať aktívnu aj pasívnu vecnú legitimáciu v konaní doplnil dokazovanie k aktuálnemu stavu zápisu
vlastníckeho práva na listoch vlastníctva č. XXXX a
č. XXXX, katastrálne územie G., z ktorých zistil, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene
vlastníka sporných nehnuteľností, kedy na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. už nie je

ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností (parcely registra „. č. XX/X R. Č.. XX/X a stavba súpisné
č. XXX na parcele č. XX/X) zapísaný žalovaný, ale W. N., O.. XX.X.XXXX, B. XXXX, U. a to na základe
kúpnej zmluvy zapísanej do katastra nehnuteľností pod V-3192/24, s právoplatnosťou dňa 12.8.2024.

52. Na základe rovnakého právneho titulu je menovaný W. N. zapísaný miesto žalovaného ako vlastník

spoluvlastníckeho podielu 1 na nehnuteľnostiach vedených na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie G. (parcela registra „N. Č.. XX/X), ktorých ako ďalší spoluvlastník v podiele 1 je zapísaný
žalobca, a to na základe uznesenia Okresného súdu Malacky č. k. 12D/69/2020-27, Dnot 180/2020,
s právoplatnosťou dňa 16.7.2020, pod Z-3690/2020. Na oboch uvedených listoch vlastníctva je pod
P-29/2020 zapísaná poznámka o prebiehajúcom konaní v prejednávanej veci („súdne konanie na OS

MA spis zn. 6C/6/2020 - návrh na určenie vlastníctva“).

53. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že nakoľko v zmysle § 228 ods. 2 C. s. p. výrok o
určení vlastníckeho práva v prejednávanej veci je z dôvodu zápisu poznámky o prebiehajúcom súdnom
konaní záväzný aj pre nového nadobúdateľa vlastníckeho práva k uvedeným podielom a je aj spôsobilý

záznamu v katastri nehnuteľností v zmysle
§ 36a ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., skutočnosť, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k zmene
vlastníka sporných spoluvlastníckych podielov vedených na listoch vlastníctvač. XXXX R. Č.. XXXX, katastrálne územie G. zo žalovaného krútava s. r. o. (pôvodne Oranit s. r. o.) na
W. N., O.. XX.X.XXXX, na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná katastrom nehnuteľností pod
V-3192/24, s právoplatnosťou dňa 12.8.2024, nespôsobuje nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o

pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v prejednávanej veci.

54. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

55. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovaného o
nedostatku vecnej legitimácie pri posudzovaní predbežnej otázky, o úmyselnom uvedení do omylu
zo strany žalobcu a o preukázaní vôle uzavrieť kúpnu zmluvu zo strany žalovaného odvolací súd

podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie
skutkových a právnych okolností vedúcich k zastaveniu konania v časti a k určeniu vlastníckeho práva
žalobcu k sporným nehnuteľnostiam.

56. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení
strán konania. S argumentami strán konania sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky
podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ
rozhodnutia, preto nie je daný podklad pre záver, že by súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil

spôsobom, ktorý by založil procesnú vadu arbitrárnosti, resp. nepreskúmateľnosti a tým by porušil právo
žalovaného na spravodlivý proces.

57. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie, v súvislosti s odvolacou
argumentáciou žalovaného, ktorý namietal nedostatok vecnej legitimácie z dôvodu, že v prejednávanej

veci nebola stranou v konaní bývalá manželka žalobcu Zuzana Švajdlenková, ktorá bola pri uzatváraní
zmluvy zo dňa 10.1.2017 spolu so žalobcom na strane predávajúceho, odvolací súd v zhode s
argumentáciou súdu prvej inštancie (odsek 46 napadnutého rozsudku) uvádza, že z dôvodu, že platnosť
uvedenej kúpnej zmluvy sa posudzuje len ako predbežná otázka v konaní o určení vlastníckeho/
spoluvlastníckeho práva žalobcu, podmienkou úspechu v prejednávanej veci nie je účasť všetkých

subjektov,ktoréboliúčastníkmidanejzmluvy.Odvolacísúdlenpoznamenáva,žerovnakýzávervyplynul
aj zo žalovaným do pozornosti daného uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/25/2015, zo dňa
11.3.2015.

58. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach

a nesprávnom právnom posúdení, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 10.1.2017, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
na žalovaného.

59. Hodno uviesť, že Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá

vyplývazústavnéhoprincípunezávislostisúdov(Čl.46ÚstavySR).Toznamená,žezáver,ktorýsisudca
urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Predmetom odvolacieho prieskumu
nie je potom vlastné „hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože nemožno „hodnotiť“ dôkazy
„zhodnotené“, okrem tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie vykonané hodnotenie dôkazov

je v rozpore s pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore s obsahom spisu.

60. Odvolací súd preto iba posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia hodnotenie (inak
pre rozhodnutie zásadne významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami logického
myslenia, a to vo väzbe na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom - ktorom dôkaznom

prostriedku sú rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý dôkaz, či určitú množinu
dôkazných prostriedkov, prípadne či ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne odôvodneného
hodnotenia) iný dôkaz, resp. zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov.61. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu

predchádzariešenieskutkovýchotázok(qustiofakty),tedazistenieskutkovéhostavu.Právneposúdenie
je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto
nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou

spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej
aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.

62. Podstatnou pre posúdenie určenia, ktorého sa žalobca domáhal, bola otázka platnosti resp.
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.1.2017. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje,
že nezaznamenal žiadne pochybenie vo vyhodnotení skutkových zistení, ako aj v právnom posúdení

žalobcom uplatneného nároku súdom prvej inštancie, ktorý vyhodnotením jednotlivých dôkazov
samostatne aj vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru o nedostatku vôle na uzavretie predmetnej
kúpnej zmluvy, a to tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Napriek tomu, že právo spätného
prevodu predmetných nehnuteľností nebolo v kúpnej zmluve obsiahnuté, z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že skutočným úmyslom tak žalobcu, ako aj žalovaného, bola dohoda o tzv. prepadnom

zálohu, na zabezpečenie pohľadávky žalovaného, ktorá je neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka, tak ako na to poukázal aj súd prvej inštancie (odseky 52 a 59 napadnutého
rozsudku).

63. Odvolací súd zdôrazňuje, že práve z dôvodu nedostatku vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, a to nielen na

strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného, neobstojí potom argumentácia žalovaného, že bol uvedený
do omylu a o potrebe aplikácie § 49a Občianskeho zákonníka, keďže z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by konal v omyle vyvolanom žalobcom.

64. K žalovaným vytýkaným zmenám vo výpovedi žalobcu, ako aj k rozporom vo výsluchu jednotlivých

svedkov odvolací súd dodáva, že istá miera rozporov je zrejmá z dôvodu časového odstupu medzi
výsluchmi v prejednávanej veci a výsluchmi v rámci vyšetrovania dôvodnosti trestného oznámenia,
pričom súd prvej inštancie svoje skutkové závery založil na vyhodnotení jednotlivých výpovedí tak v
konaní pred súdom, ako aj v rámci vyšetrovania a zaoberal sa aj rozpormi medzi nimi, ktoré konštatoval
aj pri výsluchu konateľa žalovaného (odsek 57 napadnutého rozsudku).

65. Zároveň poukaz na závery vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Malackách v
uznesení o odmietnutí trestného oznámenia k osobe žalobcu a ani skutočnosť, že žalobca neodstúpil
od zmluvy, resp. takmer tri roky nespochybňoval jej platnosť a nepodal námietku v katastrálnom
konaní nemajú žiaden vplyv na záver o nenaplnení vôľovej zložky pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa

10.1.2017, teda o neplatnosti danej zmluvy, keďže tento nebol založený len na tvrdeniach žalobcu, ale
na komplexnom posúdení v konaní vykonaného dokazovania, vrátane výsluchov viacerých svedkov.

66. Bez právnej relevancie je aj námietka žalovaného, že ak žalobca tvrdil, že kúpna cena nebola
poskytnutá, mohli sa aj s bývalou manželkou domáhať zaplatenia kúpnej ceny žalobou na plnenie a teda

nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko naliehavosť právneho záujmu
na určení vlastníckeho/spoluvlastníckeho práva je daná rozporom žalobcom tvrdeného stavu vlastníctva
so zápisom v katastri nehnuteľností, ktorý by žaloba na plnenie nebola spôsobilá odstrániť.

67. Odvolací súd záverom konštatuje, že hoci žalovaný napadol odvolaním aj výrok o zastavení konania

v časti (výrok I.), proti tomuto neprodukoval žiadnu odvolaciu argumentáciu, pričom odvolací súd nezistil
v rámci prieskumu daného výroku z hľadiska možných vád týkajúcich sa procesných podmienok žiadne
pochybenia.

68.Pretožežalovanývpodanomodvolaníneuviedolžiadnerelevantnéskutočnosti,ktorýmibypreukázal

nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a
právne správny v napadnutej časti potvrdil.69. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní
plný úspech, priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

70. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).