Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123219943
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123219943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803,
právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť
Ružinov,IČO:53255739,protižalovanej:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.C.,adresapredoručovanie:
D.XXX/XXX,XXXXXC.,ozaplatenie14.547,87eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 9Csp/28/2023 - 208 zo dňa 26.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. potvrdzuje.

Vo zvyšku (výroku I.) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 100,- Eur zastavil, druhým výrokom žalobu zamietol
a tretím výrokom žalovanej voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.
1.1. Okresný súd v prvom rade uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.11.2024 uplatnil

dispozičné oprávnenie disponovať s podanou žalobou, žalobu zobral späť v časti sumy 100,- Eur a v tejto
časti žiadal konanie zastaviť a žalovaná so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasila, okresný súd preto
v súlade s § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") konanie
v uvedenej časti zastavil.
1.2. Východiskovo konštatoval, že medzi E. F. G., a. s., IČO: 31 320 155 ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom bola dňa 07.09.2017 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“,
reg. č. 009475511060917. Žalovaná uzatvorenie zmluvy potvrdila. Nesporovala ani predložené písomné

znenie zmluvy predložené v konaní žalobcom. Okresný súd preto vzal za preukázané, že medzi E. F.
G., a. s., IČO: 31 320 155 a žalovanou vznikol z titulu predmetnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „Flexipôžička“, reg. č. 009475511060917 zo dňa 07.09.2017 záväzkový vzťah. E. F. G., H. pri
uzatváraní predmetnej zmluvy vystupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorá skutočnosť
vyplýva z údajov obchodného registra. Spĺňala preto predpoklady dodávateľa v zmysle § 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024 a veriteľa podľa § 2 písm. b/ zákona č.
129/2010 Z. z.. Žalovaná je v zmluve identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom, dátumom

narodenia a bydliskom, teda je identifikovaná údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa. Zároveň žalobca
v spore netvrdil a nepreukázal, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“, reg. č. 009475511060917 zo dňa 07.09.2017 konala v rámci svojho povolania alebo
podnikania. Žalovaná preto podľa názoru súdu spĺňa predpoklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. a/ zákonač. 129/2010 Z. z. a § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024. Okresný
súd preto právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č.
009475511060917 zo dňa 07.09.2017 vyhodnotil ako spotrebiteľský podliehajúci nielen právnej úprave

obsiahnutej v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale aj právnej úprave obsiahnutej v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z.. Záväzkový vzťah založený uvedenou zmluvou,
reg. č. 009475511060917 zo dňa 07.09.2017 je tiež vzťahom z bankového úveru, ktorý je regulovaný aj
špeciálnou právnou úpravou, a to zákonom č. 483/2001 Z. z..
1.3. Na základe predmetnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č.

009475511060917 zo dňa 07.09.2017 vznikla E. F. G., H. ako veriteľovi povinnosť poskytnúť žalovanej
dojednanú sumu úveru vo výške 18.800,- Eur a žalovanej ako dlžníkovi povinnosť poskytnutý úver
splácať v dojednaných splátkach mesačne vo výške 287,63 Eur, so splatnosťou prvej splátky dňa
07.12.2017 a s počtom splátok 94. Žalovaná poskytnutie úveru potvrdila. Zároveň z predloženého výpisu
vyplynulo, že E. F. G., H. žalovanej úver v dojednanej výške 18.800,- Eur poskytla dňa 07.09.2017.
Okresný súd preto vzal za preukázané, že E. F. G., H. svoj záväzok splnila a dojednanú sumu úveru

vo výške 18.800,- Eur žalovanej poskytla. Riadne plnenie povinnosti žalovanou splácať poskytnutý úver
v dojednanej výške a termínoch mesačných splátok v konaní preukázané nebolo. Žalovaná netvrdila
a nepreukázala, že svoju záväzkovú povinnosť splácať poskytnutý úver v dojednaných splátkach
a termínoch riadne plnila. Podľa čl. IX, bod 1, písm. a/ Všeobecných obchodných podmienok E., H.
na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám – občanom bola E. F. G., H. oprávnená

požadovať od žalovanej, aby vrátila celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom
splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, prípadne od zmluvy odstúpiť, ak je žalovaná v omeškaní
s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bola
na ich zaplatenie písomne vyzvaná s upozornením na právo banky od zmluvy odstúpiť.
1.4. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade

k platnému zosplatneniu úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg.
č. 009475511060917 zo dňa 07.09.2017 nedošlo. Uviedol, že hoc Občiansky zákonník expressis
verbis neuvádza, čo má byť obsahom upozornenia na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, tento
obsah možno nepochybne vyabstrahovať z podmienok, ktoré musia byť pre realizáciu práva veriteľa
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru splnené. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť

realizácie práva veriteľa predčasne zosplatniť úver, ako už bolo uvedené vyššie, podmieňuje uplynutím
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Preto je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí
byť jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať a nie je žiadny
racionálny dôvod, aby tento dôležitý údaj, podstatný pre posúdenie splnenia podmienok podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, ako aj podstatný pre posúdenie otázky premlčania v nadväznosti na § 54a

Občianskeho zákonníka v spojení s § 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, nebol obsiahnutý
už v samotnom upozornení na možnosť predčasného zosplatnenia. Podľa názoru okresného súdu
požiadavke určitosti zodpovedá konkrétnosť a jasnosť a nie je úlohou spotrebiteľa si takýto podstatný
údaj z niečoho alebo podľa niečoho vyvodzovať. Pre určitosť právneho úkonu zosplatnenia úveru preto
nepostačuje, ak údaj o tom, ktorá konkrétna splátka predčasnú splatnosť vyvolala, možno vyvodiť z §

565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V súdenom prípade z listu
E. F. G., H. zo dňa 18.02.2020 označeného ako Tretia upomienka – pokus o zmier takáto informácia
o omeškanej splátke, vo vzťahu k nezaplateniu ktorej E. F. G., H. ako veriteľ žalovanú upozornila na
možnosť predčasného zosplatnenia úveru a požadovania zaplatenia úveru jednorazovo, ak nebude
táto omeškaná splátka v stanovenej lehote uhradená, nevyplýva a napokon tento údaj nevyplýva ani

z listu E. F. G., H. zo dňa 13.05.2020 označeného ako Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom. Pre absenciu konkretizácie splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol pristúpiť k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č.
009475511060917 zo dňa 07.09.2017 nebolo preto možné posúdiť ani splnenie podmienok podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov okresný súd preto právny úkon vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č. 009475511060917
zo dňa 07.09.2017 listom zo dňa 13.05.2020 označeným ako Výzva na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom vyhodnotil podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť ako
neplatný právny úkon. Takýto neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky a jeho titulom ani
nevzniklo E. F. G., a. s. právo požadovať zaplatenie celého nesplateného zostatku úveru zo zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č. 009475511060917 zo dňa 07.09.2017 naraz.
1.5. Súd prvej inštancie uzavrel, že s prihliadnutím k tomu, že súd z uvedených dôvodov vyhodnotil
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 13.05.2020 ako neplatný právny úkon, na
základe ktorého E. F. G., H. nevzniklo právo požadovať splatenie úveru pred termínom jeho konečnejsplatnosti a podľa zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č. 009475511060917
zo dňa 07.09.2017 bol termín konečnej splatnosti úveru dojednaný ku dňu 07.09.2025, došlo
i k postúpeniu pohľadávky z uvedenej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg.

č. 009475511060917 zo dňa 07.09.2017 zo E. F. G., H. na žalobcu rámcovou zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 13.11.2020 v spojení so žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 03.03.2022
v rozpore s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť z dôvodu,
že jej postúpenie je objektívne neprípustné, t. j. zakázané, potom aj následné postúpenie je v priamom
rozpore so zákonom a ako také podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, a to nielen medzi

stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj navonok voči dlžníkovi. Okresný súd preto z týchto
dôvodov postúpenie pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg.
č. 009475511060917 zo dňa 07.09.2017 vyhodnotil ako neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Neplatné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
veriteľom zo zmluvy o úvere, reg. č. 009475511060917 zo dňa 07.09.2017 zakladá v zmysle § 17 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok

medzi E. F. G., H. ako postupcom a súčasne veriteľom zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“, reg. č. 009475511060917 zo dňa 07.09.2017 a žalobcom ako postupníkom v časti
postúpenia pohľadávky voči žalovanej, a tým aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.
Súdprvejinštanciepretoztýchtodôvodovbolnútenýžalobužalobcuprenedostatokjehoaktívnejvecnej
legitimácie zamietnuť.

1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Uviedol, že žalovaná bola v konaní neúspešná iba v nepatrnej časti sumy 100,- Eur, do ktorej
sumy žalobca zobral podanú žalobu späť pre správanie sa žalovanej a úhradu tejto sumy, čím žalovaná
procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti. Prináležala by jej preto podľa § 255 ods. 1 CSP voči
žalobcovi náhrada trov konania v plnej výške. Keďže však žalovanej v spore žiadne trovy nevznikli, súd

jej preto ani nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie – výroku II. a III. podal žalobca odvolanie z dôvodov
prezumovaných § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel
súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1
písm. h) CSP, t. j. z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ako aj z dôvodu

prezumovaného § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
2.1. Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, v zmysle ktorého ak
žalobca vyhlásil, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa

13.05.2020, pričom splátka, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nebola vo výzve v
zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následne ani
v oznámení o zosplatnení presne špecifikovaná, tak uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka nebolo platné z dôvodu neurčitosti týchto právnych úkonov.
2.2. Uviedol, že zákon takéto označenie splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka veriteľovi neukladá. V predmetnej veci posudzované výzvy pred vyhlásením
splatnosti, či ,zosplatňujúca, z hľadiska obsahu uvádzajú celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník toho
času v omeškaní. Špecifikácia splátky nemá
v konečnom dôsledku žiaden pozitívny dopad na zvýšenie platobnej disciplíny dlžníka-spotrebiteľa,
absencia špecifikácie splátky nestavia spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia. Predmetnú otázku

posudzovali súdy približne od roku 2008 – do roku 2024
z rozhodovacej praxe súdov (na všetkých úrovniach) pre banky požiadavka na špecifikáciu splátky
vo výzve zosplatňujúcej resp. pred zosplatnením nevyplynula. Predmetnú problematiku posudzoval
dovolací súd pri riešení právnej otázky premlčania (výsledkom čoho bol aj judikát publikovaný
pod č. R29/2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa

29.11.2022).
2.3. S ohľadom na uvedené mal žalobca zato, že výklad dotknutých zákonných ustanovení v tom
zmysle, že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú splátku v upozornení pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a rovnako aj v samotnom zosplatnení nemôže v žiadnom ohľade obstáť, keďže
v praktickej realite by veriteľ uvádzal v týchto právnych úkonoch rôzne splátky, pričom spotrebiteľovi by

táto informácia nepriniesla vôbec žiadnu informačnú hodnotu.
2.4. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že predmetné znenie Občianskeho zákonníka bolo
s účinnosťou od 01.11.2024 novelizované. V zmysle novelizovaných ustanovení § 53 ods. 9 a 10
Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ani po ich novelizácii nebude „obligatórnou“ náležitosťou výzvyuvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude
uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní (obdobne ako je splnené v danom prípade a napokon ako
činili veritelia resp. banky vždy). Veriteľ je aj podľa úpravy účinnej od 01.11.2024 (podľa názoru žalobcu

obdobne ako aj pri úprave účinnej pred 01.11.2024) povinný vo výzve upozorniť spotrebiteľa na následok
zosplatnenia a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní - obligatórnou náležitosťou
takejto výzvy, dokonca pod sankciou neurčitosti teda ani po účinnosti novelizácie nebude špecifikácia
konkrétnej splátky, pre ktorú sa veriteľ chystá úver zosplatniť, resp. pre ktorú úver zosplatňuje. Jedná sa
pritomoreakciuzákonodarcunarozhodovaciupraxSúdnehodvoraEÚ,ktorátaktiežuvedenúpovinnosť

konkretizovať splátku, pre ktorú k zosplatneniu došlo, nevyžaduje.
2.5. Žalobca zastával názor, že zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti. V konaní bolo riadne preukázané, že možnosť
zosplatnenia úveru bola medzi postupcom a žalovaným dohodnutá, čo napokon nemal za sporné ani
samotnýsúd.Žalovanýbolpreukázanevomeškanísozaplatenímsplátokaspoňtrimesiace,pričombolo
zároveň preukázané, že postupca upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (podaním zo dňa 18.02.2020).
2.6. V zmysle vyššie uvedeného mal žalobca zato, že je zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 13.05.2020– toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565
Občianskeho zákonníka a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Žalobca opakovane poukázal nato, že žiadne zákonné ustanovenie v žiadnom prípade

neudáva postupcovi povinnosť vo výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a rovnako ani v
oznámení o zosplatnení špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaný omeškal.
2.7. Žalobca ďalej v nadväznosti na rozhodnutie súdu prvej inštancie uviedol, že určenie, pre
nezaplatenie ktorej konkrétne určenej splátky nastalo zosplatnenie dlhu, je právnym posúdením, t.j.
výhradne na posúdení súdu a žalobca nemá povinnosť vec právne kvalifikovať, ale len skutkovo

vymedziť, čo napokon aj bezpochyby urobil. Závery súdu sú tak v priamom rozpore s procesným
kódexom a napokon aj vykonaným dokazovaním v konaní.
2.8. Žalobca mal zato, že postup súdu, ktorým si súd „upravil“ zákonné ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka a nad rámec zákona „upravuje“, že výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a
oznámenie o zosplatnení musia obsahovať presnú špecifikáciu omeškanej splátky, s ktorou sa dlžník

dostal do omeškania, a teda ktorá vyvolala zosplatnenie, je v priamom rozpore s ústavným princípom
trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodarnej (nie moci
súdnej).
2.9. Záverom žalobca uviedol, že sa nestotožňuje ani s tým, že by bez uvedenia splátky, pre ktorú
dochádza k zosplatneniu v upozornení na možné zosplatnenie, resp. v samotnom úkone, ktorým veriteľ

dosiahol splatnosť dlhu dlžníkov, boli takéto právne úkony neurčité. Prejav vôle je totiž neurčitý len v tých
prípadoch, pokiaľ je neistý jeho obsah, t. j. keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným
spôsobomstanoviť.Zobsahuuvedenýchúkonovjevšakcelkomzrejmýúmyselveriteľa,t.j.upozornenie
dlžníka v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, že je v omeškaní po dobu viac ako
3 mesiacov, je z neho zrejmá aj celková výška jeho omeškania a rovnako upozornenie na to, že v

prípade, ak omeškané plnenie neuhradí v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky.
2.10. Rovnako z obsahu zosplatnenia je zrejmá vôľa veriteľa, aby nastala splatnosť celej pohľadávky z
dôvodu porušenia povinností na strane dlžníka – nedodržania jeho platobnej disciplíny. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku podľa názoru žalobcu absentovalo vysvetlenie, v čom identifikoval neurčitosť

právnych úkonov, t. j. ako konkrétne sa pri absencii určenia splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie (za
dodržania podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka)
v uvedených právnych úkonoch prejavil vnútorný rozpor takýchto úkonov. Z uvedeného dôvodu mal
žalobca zato, že rozsudok súdu je rovnako nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia.
2.11. Žalobca v odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov Slovenskej republiky,

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. Strany sporu ďalšie podania v odvolacom konaní
neprodukovali.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t.j žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd
prvej inštancie jeho žalobu druhým výrokom zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP],preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný
odvolacímidôvodmipodľaustanovenia§380CSPabeznariadeniapojednávaniapostupompodľa§385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia

§ 387 ods. 1 CSP vo výroku II., ako aj v závislom výroku III., t.j. výroku o práve na náhradu trov konania
ako vecne správny potvrdil. Rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., odvolaním nenapadnutom, sa
nedotýka.
5. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade
sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej

inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie
o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd
v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

6. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto

pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.

7. V ďalšom odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, teda či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie

odôvodnil, a to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na všetky
námietky (argumenty) uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05),
pričom konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného

dokazovania, svoje závery náležite vysvetlil a dostatočne uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal.
I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jej riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesné
práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru
odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, keď súd prvej inštancie síce stručne avšak

dostatočne zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri svojom
rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za
rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého
skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.

8. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu námietku žalobcu
týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výzve označenej
ako,,Výzvanapredčasnésplateniezostatkuúveruspríslušenstvom“zodňa13.05.2020(č.l.56súdneho
spisu), ktorú súd prvej inštancie posúdil ako neplatný právny úkon z dôvodu neurčitosti, nakoľko v nej
absentovalo uvedenie splátky, s ktorou mala byť žalovaná viac ako tri mesiace v omeškaní.

9. Odvolací súd pre úplnosť podotýka, že predmetná výzva označená ako ,,Výzva na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 13.05.2020 (č.l. 56 súdneho spisu) je svojím obsahom
oznámením o zosplatnení úveru, a obsahuje v tomto kontexte výzvu na zaplatenie celého zostatku dlhu.

10. Účelom právnej úpravy ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť
„zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané
v splátkach z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár eur)
a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ
využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ

informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odomeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva“. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celejpohľadávkyprinesplneníniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutíurčené.Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“. Odvolací súd
zastáva názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym
úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou
je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie

mimoriadnejsplatnostiúveru.Bezuvedeniatejtoidentifikácieniejemožnénáslednepreskúmaťsplnenie
podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je
potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť
dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku
spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie
konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená,

nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru
abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže
v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za
splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť,
kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je

potrebné poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne
upozorní dlžníka – spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová
lehota (na upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane
najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním
z úhrady splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže veriteľ uplatniť
výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t.j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak
právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne. Z uvedeného

potom možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka
by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom
účelu ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené
odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov

veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré
účastníci právneho vzťahu ani nepomysleli. V kontexte s takto formulovaným právnym názorom odvolací
súd poukazuje aj na relevantnú odbornú literatúru, a to Občiansky zákonník I. § 1 – 450 – Komentár od
Števček, M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C.
H. Beck, Praha, 2015 (strana 576 a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu záveru.

11. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že zákon prísne stanovuje kritéria, za
akýchpodmienokmôžeprísťkvyhláseniupredčasnejsplatnostiúveru,pričomtietopodmienkymusiabyť
splnenékumulatívne.Zuvedenéhotiežvyplýva,žeajkeďvymedzeniekonkrétnejsplátky,preomeškanie
dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenia práva zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie

dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis verbis, ide
o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy. Odvolací súd zastáva právny názor, že požiadavka na také
vymedzenie vyplýva z účelu predmetného upozornenia (výzvy), ktorým je informovať spotrebiteľa o tom,
s ktorou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenia práva na
predčasne zosplatniť úver/dlh.

12. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca podaním zo dňa 18.02.2020
označeným ako: „Tretia upomienka – pokus o zmier“ oznámil žalovanej, že ku dňu 18.02.2020 je
v omeškaní so splácaním pohľadávky banky celkom 924,39 eur. Týmto podaním ju banka vyzvala na
okamžité zaplatenie dlžnej sumy.
13. Z konštrukcie(formulácie) predmetnej výzvy je zrejmé, že táto neobsahuje identifikáciu splátky,

s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je vopred
možné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti (túto
vyhlásil dňa 13.05.2020), a táto pôsobí vo vzťahu k spotrebiteľovi neurčito. Na základe uvedenéhonemožno výzvu zo dňa 18.02.2020 považovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle požiadaviek vyslovených
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
14. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z dôvodu neurčitosti (výzvy) ako právneho úkonu, v dôsledku

ktorej je tento jednostranný právny úkon veriteľa neplatný, nemožno vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti
úveru – označené ako ,,Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa
13.05.2020 považovať za platné a účinné.
15. Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka)
krajský súd zastáva názor, že neboli splnené podmienky v zmysle

§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru, čo má
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a s tým spojený nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v spore.

16. Pokiaľ žalobca poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, odvolací súd primárne poukazuje na to, že

v predmetnom uznesení sa dovolací súd (iba okrajovo) vyjadruje k otázke náležitostí mimoriadneho/
predčasného zosplatnenia úveru v tom zmysle, či predmetný úkon má obsahovať vymedzenie/určenie
splátky zakladajúcej právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako (esenciálnej) náležitosti
tohto právneho úkonu, pričom dospel k záveru, že „...žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení
konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá...“. Z uvedeného možno vyvodiť, že Najvyšší súd sa

v dotknutom rozhodnutí vyjadril výlučne k otázke platnosti tohto právneho úkonu v kontexte ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka. Navyše vyslovený záver sa týka výlučne posúdenia náležitostí právneho
úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (netýka sa výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie učinil
prieskum predmetného právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru

o neurčitosti predmetných právnych úkonov (výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, prípadne
vyhlásenia mimoriadnej/predčasnej splatnosti úveru). Aj v prípade akceptovania argumentácie žalobcu,
že vyhlásenie mimoriadnej/predčasnej splatnosti úveru obligatórne nemusí obsahovať označenie
splátky, ktorá založila právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, tak uvedené nič nemení na
správnosti záveru súdu prvej inštancie o potrebe uvedenia konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník

v omeškaní, vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom s týmto záverom súdu prvej
inštancie sa odvolací súd v kontexte posúdenia uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku plne stotožňuje.
17. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
bolo novelizované zákonom č. 254/2024 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 879y ods. 1 Občianskeho

zákonníka: ,,Ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne
vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych
vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené
inak.“ Z uvedeného možno prijať záver, že ak žalobca uplatní právo na zosplatnenie plnenia v splátkach
(v prejednávanom prípade Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa

13.05.2020), bude sa tento nárok posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase, keď k využitiu
tohto práva došlo.

18. Pokiaľ žalobca poukazuje na opačné závery niektorých iných odvolacích súdov Slovenskej republiky,
odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov rovnakej inštancie nie sú pre súd tej istej inštancie

v tomto smere záväzné.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu pre určitosť právneho úkonu zosplatnenia úveru vôbec nepostačuje,
ak údaj o tom, ktorá konkrétna splátka predčasnú (mimoriadnu) splatnosť vyvolala možno vyvodiť
z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, že požiadavke určitosti zodpovedá konkrétnosť
a jasnosť, a nie je úlohou spotrebiteľa (ani súdu) si tento podstatný údaj z niečoho alebo podľa niečoho
vyvodzovať, či doslova po ňom pátrať.

20. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,

žalobca v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považoval napadnutý rozsudok
v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu
trov konania. Inak žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom
prieskumu v odvolacom konaní.21. Vzhľadom na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny vo výroku II. a III. potvrdil.

V ostatnej časti, t.j. vo výroku I. ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý, pretože nebol
napadnutý odvolaním.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešná a vznikol jej tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré

jej v súvislosti s odvolacím konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd
však žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže jej preukázateľne žiadne účelne
vynaložené výdavky ako trovy v odvolacom konaní nevznikli (žalovaná nevykonala v odvolacom konaní
žiadny procesný úkon). Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní
náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať,

že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu
povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu
prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom
vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku
na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to

neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov
majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady).
Prezentovaný právny názor vyplýva aj z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa
26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

V Žiline dňa 30. septembra 2025
JUDr. Eva Malíková

predsedníčka senátuJUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu