Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224204026
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224204026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr. Táňa

Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, v právnej veci navrhovateľa – manžela: A. B., narodený XX.XX.XXXX,
adresa trvalého pobytu C., B. XXXX/XX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Denisa Jánošíková,
advokátka, adresa sídla Bratislava, Klincová 35, proti manželke: D. B., E. F., narodená XX.XX.XXXX,
adresa trvalého pobytu C., B. XXXX/XX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r.
o., IČO: 47 232 757, adresa sídla Bratislava, Žilinská 14, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II z 24. februára 2025 č.k. 59Pc 66/2024 – 36, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd manželstvo účastníkov A. B., narodeného XX.XX.XXXX a D. B., E. F., narodenej
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 23.04.1994, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava -
Petržalka, vo zväzku č. 13, ročník 1994, na strane 68, pod poradovým číslom 74, rozviedol (výrok I.).

1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom doručený súdu dňa 18.12.2024 domáhal
rozvodu manželstva s manželkou dôvodiac, že napriek obojstrannému záujmu o stabilizáciu a riešenie

manželských problémov došlo postupne k vážnemu a trvalému rozvratu ich manželského vzťahu. I
keď sa manželia voči sebe správali slušne, vzájomne sa citovo odcudzili. Aktuálne žijú oddelene,
nehospodária spoločne, netrávia spoločne voľný čas, intímne spolu nežijú. O ďalšie spoločné žitie
manželia nemajú záujem, obaja sú názoru, že rozvod manželstva je jediné správne riešenie, aby si
zachovali vzájomnú úctu. Manželstvo neplní účel, obnova zväzku nie je možná, účastníci konania žijú
svoj život, ktorý nie je vzájomne prepojený. Manželka s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila
dôvodiac, že v manželstve nemali žiadne vážne problémy, jedine ten, že manžel mal problém s erekciou,

a tak začal holdovať alkoholu, ktorý si doma aj ukrýval. Nakoľko sa manžel v noci pomočoval, prestali
spávať v jednej posteli. Manžel nemal o sex záujem počas celého manželstva, napriek tomu, že
manželka záujem mala, žiadnu náhradu si nikdy nehľadala, pretože manžela milovala a bola mu vždy
verná. Alkohol mu trpela 28 rokov, pričom sa jej viackrát ospravedlňoval, že ju miluje a nemôže bez
nej žiť. Iné problémy nemali, manžel bol stále v práci, o potreby rodiny sa vzorne staral. Nič okrem
alkoholu a nastupujúcemu workoholizmu mu nikdy nevyčítala, v roku 2022 prestal piť alkohol. Za 30
rokov manželstva jej nikdy nič nevyčítal, žili dobrým a pokojným životom. Nie je pravdou, že ona ako

manželka nemá záujem o spoločné žitie alebo obnovenie manželstva. Jediný vážny problém nastal
vtedy, keď sa jej cca 15 rokov dozadu priznala dcéra, že ju manžel v noci sexuálne obťažoval. Manžel
to dlho popieral, potom sľúbil, že sa to opakovať nebude. Viac sa jej dcéra nesťažovala a túto záležitosť
považovala za uzavretú, aj keď ju šokovala a nikdy sa o nej nikomu nezmienila. Manželka ďalej uviedla,že ich vzťah nepovažuje za vážne narušený. Dňa 12.05.2024 sa manžel odsťahoval zo spoločnej
domácnosti do spoločného bytu na F. G. D. C.. Ako dôvod uviedol, že potrebuje čas, neskôr povedal,
že sa nevráti pretože má známosť, potom povedal, že známosť nemá. Manžel má zrejme psychické

problémy, nakoľko raz povie jedno, potom druhé. Vždy keď za ňou prišiel do A. H. D., počas rozhovorov
plakal a tvrdil, ako ho to všetko mrzí. Dohodli sa, že rozvod nikto nechce a budú ďalej žiť oddelene
a vzťahy budú dobré a kamarátske. Jeho správanie bolo normálne, odkedy však navštevuje právnu
poradňu, zmenilo sa to k horšiemu. Manželka má dôchodok 455,80 eur, manžel má príjem okolo 2.500
eur, krátko po odchode jej síce nejaké peniaze dal, ale potom to už odmietol. Taktiež jej zablokoval

prístup k účtom v banke. Napriek tomu, že žijú oddelene, tento stav nepovažuje za definitívny, od doby
čo spolu nežijú, uplynul len krátky čas, počas ktorého sa vídajú a komunikujú spolu. Vzťah nepovažuje
za trvale rozvrátený. Je presvedčená, že manžel je vážne chorý, o čom s ňou nechce hovoriť, a to je tiež
dôvod, prečo nechce 30 ročné manželstvo rozviesť, manžel zrejme bude potrebovať pomoc a podporu.
Na záver uviedla, že v návrhu žiadna závažná príčina uvedená nie je. Je 70 ročná dôchodkyňa, v roku
1996 sa stala invalidnou dôchodkyňou. Potom ako sa manžel odsťahoval, trpí depresiami a stresom.

Manžel jej výživné neplatí, jeho životná úroveň sa nedá porovnávať s jej. Ak súd manželstvo rozvedie,
bude nútená to aj proti jej vôli akceptovať.

1.2. V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo
23.09.1994 v Bratislave-Petržalke.

1.2.1 Obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky a z ich spoločného manželstva
nepochádza žiadne dieťa.

1.2.2 Manželia spolu nežijú, manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a býva v inom byte.

Vzájomne sa nestarajú spoločne o uspokojovanie potrieb rodiny, ich manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií, teda neplní funkciu sociálnu, biologickú, výchovnú a ekonomickú, rovnako neplní svoj
spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom by manželia
mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovaní si navzájom duševnú i materiálnu pomoc.
Manželia sa intímne nestýkajú.

1.2.3 Manželka nesúhlasila s rozvodom manželstva, čo vyjadrila vo svojom písomnom vyjadrení, ako
aj na pojednávaní. Manžel však ďalšie spolužitie vylúčil a na rozvode manželstva jednoznačne trval,
taktiež deklaroval, že má novú partnerku.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok každého z manželov na rozvod manželstva rozhodnutím súdu podľa
§ 18, § 19 ods. 1, § 22, §23 ods. 1, 2 a ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ďalej len „ZR“ a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na rozvod ich manželstva
s manželkou je plne dôvodný.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že predpokladom pre ďalšie trvanie manželstva
je dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie oboch manželov, čo v danom prípade z vyjadrenia manžela
preukázané súd nemal. Jednoznačný a rozhodný postoj manžela je potom znakom trvalého rozvratu
manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod. Z reálneho zhodnotenia situácie v rodine možnosť obnovenia
spolužitia nevyplýva. Ak manželia spolu nehospodária, intímne spolu nežijú a manžel je pevne

rozhodnutý rozviesť sa, nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Súd dáva do pozornosti
aj vyjadrenie manželky na pojednávaní, v ktorom uviedla, že nechce, aby sa manžel vrátil, čím vlastne
potvrdila, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti pravdepodobne nebude plniť svoj účel a k uvedenému
postoju je zrejme motivovaná inými dôvodmi ako citovým vzťahom k manželovi.

1.5 Vo vzťahu účastníkov konania teda existuje vážny a trvalý rozvrat, ich manželstvo viac neplní svoj
účel, keď sa tieto nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia. Súd považoval
návrh navrhovateľa na rozvod manželstva za odôvodnený, pretože vzhľadom na výsledok zhodnotenia
intenzity a trvalosti rozvratu sa tento rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav. Z
uvedenéhodôvodusúdmanželstvoúčastníkovkonaniarozviedol.Zahlavnúpríčinurozvratumanželstva

súd ustálil názorové a povahové nezhody oboch manželov, ktoré viedli k citovému odcudzeniu sa
manželov. Na podklade uvedeného mal súd za preukázané, že sú splnené hmotnoprávne podmienky
na rozvod manželstva, a preto návrhu navrhovateľa vyhovel.1.6 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
konania (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ustanovenie § 52 CMP
(zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“).

2. Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním manželka, s návrhom na jeho zmenu zamietnutím
návrhu manžela na rozvod manželstva, prípadne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym alebo neúplným skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne

právne posúdil [§ 62 CMP a § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že súd nedôvodne pri rozhodovaní neprihliadol na jej
tvrdenia, že vzťahy s manželom nie sú vážne narušené, že ich manželstvo nie je trvalo rozvrátené, že
plní svoj účel a stále je možná jeho obnova, že s manželom je stále v kontakte a komunikujú na týždennej

báze a stále sa vídajú, že manželka má záujem s manželom opäť zdieľať spoločnú domácnosť, že
pokiaľ aj na pojednávaní súdu sa vyjadrila v tom zmysle, že nechce, aby sa manžel vrátil domov, bolo
to len z toho dôvodu, lebo to nechcel manžel. Tým chcela vyjadriť len to, že netrvá na tom, aby sa
manžel vrátil domov, ak si to on sám nepraje, že do vzťahu s manželom za 30 rokov ich spolužitia vložila
všetku svoju energiu, odhodlanie a snahu o splnenie spoločných túžob a očakávaní, preto nezhody

nemôžu viesť k tomu, aby toto všetko vyšlo nazmar, že rodina, ktorú s manželom vytvorila, je pre ňu to
najvzácnejšie a nedokáže si predstaviť, že by ich vzťah skončil bez boja, že je presvedčená, že drvivá
väčšina manželstiev, ktoré sú súdmi rozdelené, sú zachrániteľné, a že do tejto kategórie patrí aj ich
manželstvo, že súd sa nepokúsil manželov zmieriť napriek tomu, že manželka s návrhom na rozvod
manželstva nesúhlasila, že ak by súd vyzval manželov, aby sa podrobili mediácii, návrh na rozvod

manželstva by napokon zamietol, že súd sa snažil skôr hľadať rozvrat v ich vzťahu, než aby sa snažil
hľadať tie pozitíva, ktoré ich manželstvo stále má a ktorých nie je málo, že súd mal pred rozhodnutím
skúmať spolužitie manželov, dĺžku ich manželstva, a navyše pri starších manželoch, ktorými s manželom
evidentne sú, aj vzájomnú odkázanosť a možnosť poskytnúť osobnú, mravnú a materiálnu pomoc, že
manželova známosť trvá celkom 4 mesiace, čo je možné objektívne považovať za úplne absurdný dôvod

hlbokého rozvratu a vážneho narušenia ich manželských vzťahov, že u manžela sa podľa jej skúseností
jedná len o prechodné obdobie, ktoré verí že pominie, že manžela má stále rada a z jej strany sa vo
vzťahu k nemu nič nezmenilo ani napriek tomu, že sa sám rozhodol podať návrh na rozvod manželstva,
a že v prejednávanej veci nedošlo k naplneniu podmienky na rozvod manželstva, a to kvalifikovaného
rozvratu vzťahov, nakoľko aj podľa ustálenej súdnej praxe zo samotnej skutočnosti, že manželia určitú

dobu nežijú v spoločnej domácnosti, ešte nemožno usudzovať, že ich manželstvo prestalo plniť svoju
spoločenskú funkciu, a že podľa ustálenej súdnej praxe zrušenie manželstva rozvodom neodôvodňuje
akýkoľvek rozvrat vzťahov, ale len kvalifikovaný rozvrat medzi nimi, pričom záver o vážnosti rozvratu
vzťahov medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah
vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu, že rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať

obnovenie manželského spolužitia, pričom preukázanie tejto skutočnosti súvisí s otázkou vážnosti
rozvratu, keďže tam súd skúma, či rodina plní svoje funkcie, že ani zrušenie spoločnej domácnosti
nemožno absolutizovať ako dôkaz trvalosti rozvratu a napokon že, ak už žiadnu z funkcií manželstva
manželstvo neplní a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom
možno rozvrat považovať za trvalý.

3. Navrhovateľ odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu manželky navrhol odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že podľa jeho názoru
a presvedčenia je manželstvo medzi účastníkmi konania hlboko a trvale rozvrátené, pričom rozvod
predstavuje jediné možné a rozumné riešenie tohto dlhodobého nefunkčného vzťahu, že navrhovateľ

už viac ako 5 rokov pociťuje citové odcudzenie voči manželke, že ich spoločné aktivity sa úplne
vytratili a taktiež sa odcudzili v osobnom a intímnom živote, avšak aj napriek jeho snahe o obnovenie
vzťahu došlo k trvalému odcudzeniu, pričom rozpory vyústili do bodu, keď navrhovateľ považoval
za nevyhnutné opustiť spoločnú domácnosť s tým, že po odsťahovaní pociťuje väčší vnútorný pokoj
a utvrdil sa v tom, že podanie návrhu na rozvod bolo správnym a nevyhnutným rozhodnutím, že od

danéhočasumedzimanželmiprebiehalenveľmiobmedzenákomunikácia,atovýlučneprostredníctvom
mailu, že navrhovateľ v súčasnosti žije sám, hoci má priateľku, s ktorou však netvorí spoločnú
domácnosť, avšak napriek tomu nemá záujem ani úmysel obnovovať manželstvo s manželkou a pokiaľ
aj manželke navrhol, že môžu mať kamarátsky kontakt, bolo to len v snahe udržať elementárne korektnévzťahy s ňou, že navrhovateľ nerozumie postoju manželky, ktorá napriek vedomiu, že manželstvo
dlhodobo nefungovalo, deklaruje záujem v ňom zotrvať, pričom sa domnieva, že tento postoj nie je
vedený snahou reálne ich vzťah obnoviť, ale skôr osobným komfortom manželky a neochotou prijať

realitu rozchodu. Navrhovateľ zásadne nesúhlasí s odvolacími dôvodmi manželky, nakoľko v konaní
jednoznačne preukázal, že manželské spolužitie bolo ukončené z jeho strany už pred vyše rokom, a to
po dlhodobom období odcudzenia a úplnej absencie intímneho spolužitia, spoločných záujmov a emócií.
Navrhovateľ kategoricky trval na tom, že do spoločnej domácnosti sa nevráti a že sama skutočnosť,
že manželia žili spolu v minulosti 30 rokov, nevytvára automatické právo jedného z nich zotrvať v

tomto zväzku proti vôli druhého. Pokiaľ manželka má za to, že rozvod je „náhla reakcia“ alebo že sa
dôvody dajú ešte odstrániť, je to len jej subjektívne želanie, keďže navrhovateľ výslovne uviedol, že
manželstvo obnoviť nechce. V danom prípade boli naplnené všetky podstatné znaky trvalého rozvratu,
ako aj neochota navrhovateľa obnoviť manželské spolužitie s manželkou. Zákonné podmienky rozvodu
sú v tomto prípade teda naplnené. Stanovisko manželky, že „manželstvo je schopné plniť svoje funkcie“
je len jej prianie. Skutočný život ukázal opak. Účastníci dlhodobo nežijú ako manželia, nemajú spoločné

plány, necítia k sebe citovú blízkosť a navrhovateľ už raz a navždy ukončil svoj manželský zväzok
vnútorne aj skutkovo.

4. Manželka vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu navrhovateľa k jej odvolaniu zotrvala na svojich
doterajších tvrdeniach, ako aj odvolacích návrhoch. Poukázala na to, že pokiaľ sa manžel pred súdom

vyjadruje tak, že manželstvo ukončiť chce, hoci v minulosti sa vyjadroval tak, že manželstvo nechcel
ukončiť, je toho názoru, že toto nie je jeho slobodné rozhodnutie, že medzi nimi bola ústna dohoda,
že manžel bude bývať v ich spoločnom byte v C. H. H. G. I. XX, avšak rozvádzať sa nebudú, že
sa taktiež dohodli, že navrhovateľ spolu s ňou zájdu na inštitúcie, ako sú prevádzkovateľ televízie,
prevádzkovateľ internetu a elektráreň, kde bude prepísaná užívacia zmluva na jej meno, čo však

navrhovateľ nedodržal a zmluvy o užívaní sú stále písané na jeho meno, že napriek tomu, že navrhovateľ
si mal z jej domu vysťahovať svoje osobné veci, stále sa v dome nachádza ohromné množstvo vecí,
ktoré počas manželstva navrhovateľ zakúpil a užíval ich výlučne on sám, že všetky tieto veci už dávno
stratili na svojej finančnej hodnote, ale stále s tým navrhovateľ neurobil poriadky, pričom to viackrát ústne
aj písomne prisľúbil. Aj uvedené podľa jej názoru potvrdzuje, že navrhovateľ si necháva priestor na ich

prepojenie a vzájomné naviazanie. V tejto súvislosti ďalej poukazovala na to, že navrhovateľ sa v máji
2024 nasťahoval do ich spoločného bytu, kde má svoje veci a nábytok jej dcéra, ktorá v tomto byte
rok žila, pričom osobné veci dcéry navrhovateľ bez upozornenia a vyzvania dcéry vysťahoval z bytu
do pivnice a nábytok si k užívaniu ponechal, pričom neprešiel ani rok a navrhovateľ si nepraje, aby do
tohto spoločného bytu chodila. Z vyššie uvedeného má manželka za to, že navrhovateľ stále potrebuje

odbornú pomoc, že rozhodnutia, ktoré urobil nie sú z jeho hlavy a je presvedčená, že do tohto konania
ho niekto tlačí a určuje čo a ako má urobiť, že viackrát jej prisľúbil technickú pomoc okolo domu, ale bol
to iba sľub a ak má nejaký technický problém, tak si musí poradiť sama, že za celý rok, čo navrhovateľ
býva v ich spoločnom byte, bola v tom byte iba trikrát, a to spoločne s dcérou, aby odniesli jej veci,
že navrhovateľa ničím nezaťažuje a neobťažuje mailmi alebo telefonovaním a necháva mu vo všetkom

voľnosť,takžesťažovaťsanemôže.Očakávalenserióznosťadodržanietoho,čovšetkosľúbiladokonca
sám navrhol. V tejto súvislosti ďalej dôvodila, že ich vzájomné vzťahy neboli hlboko narušené, nakoľko
navrhovateľ jej za celé manželstvo nikdy nič nevyčítal, dokonca aj v období, ktoré podľa jeho názoru bolo
rozhodujúce pre jeho rozhodnutie odísť zo spoločnej domácnosti, chodievali na spoločné výlety alebo
trávili spolu voľné chvíle. Bol to navrhovateľ, ktorý bol emocionálne závislý na manželke, pretože bol to

on, čo ju viackrát prosil o odpustenie s tým, že bez nej nemôže žiť, bolo to vždy po tom ako požil alkohol
vo veľkej miere, o čom predložila písomný dôkaz aj súdu prvej inštancie na pojednávaní. Okrem toho,
navrhovateľ pred sudkyňou na prvostupňovom pojednávaní svoj dlhoročný alkoholizmus nepoprel.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – manželkou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
viazaný rozsahom odvolania (§ 65 a contrario CMP) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s

prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
manželky nemožno považovať za dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutýchvýrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1
a ods. 2 CSP).

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh navrhovateľa na rozvod manželstva.

6.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o rozvode manželstva a závislého výroku o trovách konania.

7. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozvode manželstva (výrok I.) odvolací súd uvádza:

7.1 Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, a to najmä argumentácie ohľadom
vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, majúceho za následok nemožnosť
manželstva plniť svoj účel, ako aj ohľadom nemožnosti očakávať obnovenie manželského spolužitia

manželov, a to najmä v dôsledku jednoznačnej neochoty navrhovateľa na obnovení manželského
spolužitia s manželkou v dôsledku jeho úplného citového ochladnutia k manželke a nevôli tráviť
s ňou čas, pomáhať jej v jej chorobe a pri uspokojovaní jej osobných potrieb. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom

s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas manželky s takýmito dôvodmi,
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami
účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej
inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné
doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku manželky o nesprávnom právnom posúdení veci v súvislosti s rozhodnutím
súdu prvej inštancie o rozvode manželstva účastníkov konania, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa

26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

9.1 Súd prvej inštancie právne posúdil nárok uplatnený navrhovateľom v tomto konaní ako nárok
jedného z manželov na jeho návrh manželstvo rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať

obnovenie manželského spolužitia s tým, že pokiaľ spolužitie manželov nevytvára harmonické a trvalé
životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 ZR, pričom vzťahy medzi manželmi sa
pre absolútnu neochotu navrhovateľa nepodarilo reparovať od mája 2024 a manželstvo od tejto doby
neplní svoj spoločenský účel, pre ktorý bolo uzavreté, a tak je hlboko a trvale rozvrátené (manželia nežijú
v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, vzájomne si nepomáhajú, intímne sa nestýkajú, vzájomne

si nedôverujú, manželstvo je len formálnym zväzkom a je nefunkčné, pričom navrhovateľ dlhodobo
kategoricky odmieta obnoviť s manželkou manželské spolužitie), sú splnené zákonné predpoklady pre
rozvod manželstva zmysle § 23 ods. 1 ZR. Takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací
súd považuje za správne a námietky manželky o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie za plne nedôvodné.

9.2 Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.9.3 Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb

rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

9.4 Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

9.5 Podľa § 23 ods. 1, 2 a ods. 3 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd
pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (2.). Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (3).

9.6 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ako už bolo uvedené vyššie, medzi základné manželské
povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov žiť spolu, čo znamená teda pre
manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie
predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude
schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické,

sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj
spoločnú domácnosť, alebo nie.

9.7 V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ porušuje svoju povinnosť žiť
s navrhovateľkou manželským spôsobom života, povinnosť byť jej verný, pomáhať jej, a to či už osobne

poskytovaním jej pomoci v jej starobe a v jej zhoršenom zdravotnom stave, pri údržbe domu, alebo aj
finančne pri uspokojovaní jej odôvodnených potrieb spojených, či už s bývaním, stravou, obliekaním,
nákupom liekov a pod., ale aj povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, a to svojou hrubou
ľahostajnosťou k potrebám manželky, v podstate už viac ako rok (od mája 2024), kedy sa voči manželke
začal správať nevšímavo, kategoricky odmietajúc jej pred súdom prezentované snahy o obnovenie ich

spolužitia spôsobom, ktorý manželku znevažuje, vykresľujúc ju ako osobu zištnú, konajúcu neúprimne,
len v snahe zachovať si osobný komfort, ktorý jej do jeho odchodu zo spoločnej domácnosti hoc aj len
formálne spolužitie s ním poskytovalo, ignorujúc aj ich predchádzajúce dohody o ďalšom fungovaní ich
manželského spolužitia (o užívaní ich pôvodne spoločne užívaných nehnuteľností, a to či už rodinného
domu manželky, v ktorom na jej ťarchu zanechal množstvo svojich nepotrebných a bezcenných vecí

a o údržbu ktorého sa odmieta starať, alebo ich spoločného bytu, z ktorého bez dohody s ňou vypratal
osobné veci jej dcéry do pivnice a tento užíva výlučne sám a len pre svoje potreby, nerešpektujúc práva
manželky ako bezpodielovej spoluvlastníčky tohto bytu), čo manželku vedie k spochybňovaniu jeho
psychického stavu a strate dôvery v neho (že jeho konanie v súvislosti s ukončením ich manželského
spolužitia nie je prejavom len jeho skutočnej vôle, ale že táto jeho vôľa je manipulovaná treťou osobou).

Navrhovateľ od mája 2024 jednoznačne a konzistentne prejavuje svoju vôľu netvoriť s manželkou
ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo, teda nežiť s ňou manželským spôsobom života, a to
jednak voči manželke, ale od podania svojho návrhu na rozvod manželstva aj vo vzťahu k súdu, keď
minimálne od 18. decembra 2024 sa v tomto konaní domáha rozvodu jeho manželstva. Inak povedané,
minimálne od mája 2024 si navrhovateľ neplní svoju povinnosť žiť s manželkou manželským spôsobom

života (povinnosť vytvárať s ňou také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie
a účel manželstva).

9.8 Pokiaľ teda za preukázania takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že
manželia si dlhodobo neplnia svoje zákonné povinnosti vyplývajúce im z ich manželského spolužitia

(upravené v § 18 ZR) v dôsledku čoho je možné konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú narušené a
trvalorozvrátené,žemanželstvonemôžeplniťsvojúčelaodnavrhovateľanemožnoočakávaťobnovenie
manželského spolužitia, neobstojí námietka manželky o nesprávnej aplikácii § 18 a § 23 ods. 1 ZR na
prejednávanúvec.Natakomtoprávnomzáveresúduprvejinštancienemenianičaninámietkymanželky,
že manžela má naďalej stále rada, že je plne odhodlaná o manželstvo zabojovať, že ona má záujem s

manželomopäťzdieľaťspoločnúdomácnosť,žepokiaľajnapojednávanísúdusavyjadrilavtomzmysle,
ženechce,abysamanželvrátildomov,bolotolenztohodôvodu,lebotonechcelmanžel,žesmanželom
ešte nevyčerpali všetky komunikačné možnosti, že vzťahy s manželom nie sú vážne narušené, že ich
manželstvo nie je trvalo rozvrátené, že plní svoj účel a stále je možná jeho obnova, že s manželom jestále v kontakte a komunikujú na týždennej báze a stále sa vídajú, že do vzťahu s manželom za 30 rokov
ich spolužitia vložila všetku svoju energiu, odhodlanie a snahu o splnenie spoločný túžob a očakávaní,
pretonezhodynemôžuviesťktomu,abytotovšetkovyšlonazmar,žerodina,ktorúsmanželomvytvorila,

je pre ňu to najvzácnejšie a nedokáže si predstaviť, že by ich vzťah skončil bez boja.

10. Neobstojí ani námietka manželky, že súd sa nepokúsil manželov zmieriť napriek tom, že manželka
s návrhu na rozvod manželstva nesúhlasila, a to pre jej nepravdivosť, nakoľko zo samotnej zápisnice
súdu prvej inštancie o priebehu pojednávania konaného dňa 24.02.2025 je zrejmé, že súd sa pokúsil o

zmierenie manželov, avšak bezvýsledne (tu pozri č.l. 31). V tejto súvislosti je však potrebné dodať, že
ak by sa aj súd nepokúsil viesť účastníkov konania k ich zmiereniu, nešlo by o takú vadu konania, ktorá
by mala apriori za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.

11. Obdobne neobstojí ani námietka manželky, že súd sa snažil skôr hľadať rozvrat v ich vzťahu
než, aby sa snažil hľadať tie pozitíva, ktoré ich manželstvo stále má a ktorých nie je málo, nakoľko

keďže v prejednávanej veci ide o rozhodnutie o osobnom stave, tak súd zisťuje pre rozhodnutie
podstatné skutkové okolnosti predovšetkým na pojednávaní priamo od každého z manželov, pričom z
výpovede účastníkov konania pred súdom prvej inštancie, prípadne z ich vyjadrení sa v konaní, žiaden
z účastníkov konania vo svojej podstate neuviedol žiadne pozitíva, ktoré ich manželstvo stále má. Z
výpovede manželky na pojednávaní súdu je zrejmé len to, že pokiaľ manžel v návrhu tvrdil, že ich

sexuálny život nie je v poriadku 15 rokov, tak manželka takéto jeho tvrdenie prebila vlastným tvrdením,
že ich intímny život bol nulový od počiatku ich manželstva pre problémy manžela s erekciou a následne
pre jeho problémy s alkoholom, čo trvalo 28 rokov, že manžel sa v noci pomočoval, že teraz komunikujú
len písomne, že pokiaľ ide o financie, tak manžel jej nedáva nič, neprispieva jej na lieky ani na opravy
v dome, a preto musí všetko financovať sama, že manžel na jednej strane odmietol ich problémy riešiť v

manželskej poradni, avšak na druhej strane hneď sa spojil s právnou poradkyňou a chce riešiť majetok,
že ju odmieta pustiť do spoločného bytu a začal si prisvojovať veci, ktoré nie sú len jeho, že s manželom
sa dohodli, že budú mať kamarátsky vzťah, avšak myslí si, že keby si dal manžel psychické problémy
do poriadku, tak by sa to mohlo všetko zmeniť, že 30 rokov mu všetko vyhovovalo a teraz mu vadí, že je
vážne chorá, že on si teraz chce žiť nadštandardný život a ju nechal v patovej situácii s dôchodkom 465

eur, pričom on má príjem 2.500 eur minimálne. Navrhovateľ na tomto pojednávaní uviedol, že zhruba
pred piatimi rokmi po zmene jeho zamestnávateľa nastali isté rozpory, ktoré manželka tolerovala, ale
prestali si rozumieť, nezdieľali spoločné aktivity, že manželka je na tom zdravotne horšie, pričom tieto
podnety mu robili zle, aj on začal trpieť, vyskytol sa mu atopický ekzém, na čo mu bolo povedané, že je to
zo stresu, že následne na to prestal spolunažívať s manželkou aj v sexuálnej oblasti, že ich sex skončil

pred pätnástimi rokmi, a preto potreboval od nej odísť a začať nový život, že v máji 2024 sa presťahoval
do ich spoločného bytu, čo bolo vyvrcholením všetkého a odvtedy komunikujú len veľmi málo, a to
len písomne, že manželstvo nechce obnoviť za žiadnych okolností, že v ich vzťahu dosť trpel a pokiaľ
aj súhlasil, že s manželkou bude mať kamarátsky vzťah, tento súhlas podmienil tým, že mu nebude
zasahovať do života, že v manželstve stále boli vyhrážky, že príde za ním na byt a tam bude s ním spolu

bývať, že od manželky nechcel žiadne hotovostné vyrovnanie, chcel len to, aby sa zohľadnilo všetko,
čo vložil do jej domu. Súd dal účastníkom konania dostatok priestoru, aby uviedli všetky pre rozhodnutie
podstatné skutkové okolnosti, a teda aj tie, ktoré mohli vyznieť v prospech zachovania ich manželstva,
avšak účastníci konania, teda aj navrhovateľka uviedla len negatíva ich manželského spolužitia. Pokiaľ
teda súd prvej inštancie na základe výpovedí účastníkov konania, ale aj ich písomných vyjadrení sa

k veci, ktoré taktiež popisujú predovšetkým negatívne zážitky manželov v ich vzájomnom vzťahu (až na
jedno vyjadrenie manželky, že za 30 rokov manželstva jej nikdy nič nevyčítal a že žili dobrým a pokojným
životom) dospel k záveru o tom, že tieto negatíva v manželstve účastníkov konania t.č. výrazne dlhodobo
prevažujú nad pozitívami, jeho záver je potrebné považovať za správny.

12. Obdobne neobstojí ani námietka manželky, že v prejednávanej veci nedošlo k naplneniu podmienky
na rozvod manželstva, a to kvalifikovaného rozvratu vzťahov, nakoľko súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie nezaložil len na skutkovom zistení, že manželia určitú dobu nežijú v spoločnej domácnosti,
ako sa to snaží nedôvodne podsúvať odvolaciemu súdu manželka. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je
práve naopak zrejmé, že súd pri svojom rozhodovaní komplexne vyhodnotil všetky v konaní preukázané

skutkové okolnosti ozrejmujúce spôsob manželského spolužitia navrhovateľa s manželkou, teda
skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie, či manželstvo účastníkov konania ešte plní niektorú z funkcií
manželstva stanovených zákonom o rodine a dospel k správnemu záveru, že rozvrat vzťahov medzi
manželmi je potrebné považovať za kvalifikovaný rozvrat, teda rozvrat neodstrániteľný a nenapraviteľnývzhľadom na jeho hĺbku a trvalosť, ale aj vzhľadom na nemožnosť očakávania obnovenia manželského
spolužitia, a to najmä pre konštantný postoj navrhovateľa k manželke a k obnoveniu ich manželského
spolužitia. V konaní nebolo preukázané, že by manželstvo účastníkov konania plnilo čo i len jednu

funkciu, z funkcií manželstva predpokladaných Zákonom o rodine a že tento stav pretrváva len
krátkodobo.

13. Pre poriadok odvolací súd dodáva, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,
ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená

ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

14. S ostatnými námietkami manželky sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP
potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).