Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. december 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 11Csp/325/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517216143
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7517216143.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, proti žalovanej: M.
I., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XX, XXX XX K., za účasti občianskeho zduženia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 648,34 eura s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 310,73 €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.07.2017 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie
sumy 648,34 € s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou jeho právny predchodca uzavrel dňa 25.02.2010
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné

prostriedky vo výške 1.250 €. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy o postúpení
zo dňa 13.6.2017 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou
BENCONT COLLECTION a.s. ako postupníkom. Na základe uvedenej úverovej zmluvy bol žalovanej
poskytnutý úver, ktorý sa zaviazala vrátiť v dohodnutých splátkach. V dobe od uzatvorenia zmluvy
žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú
uvedené v časti „zaplatené splátky“ a „aktuálny stav úveru“. Žalovaná sa dostala do omeškania a
bola zo strany právneho predchodcu žalobcu upozornená, že úver bude zosplatnený. Vzhľadom na to,

že neuhradila dlhovanú sumu do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia, banka pristúpila k
zosplatneniu úveru. Žalovaná však ani napriek zaslanej výzve nezaplatila dlžnú pohľadávku. V zmysle
obchodných podmienok vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú pohľadávku aj poplatky
spojené s upomienkami a tiež náklady vynaložené na poistné. Výška týchto poplatkov činila 7,14 €.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.11.2018 sp. zn. 20Csp/325/2017 výrokom I. žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 648,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo

sumy 648,34 € od 28.07.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom
II. v prevyšujúcej časti žalobcu zamietol (pre rozpor úrokov z dobrými mravmi) a výrokom III. vyslovil,
že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 100% trov tohto konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
výška odplaty - dohoda o úroku je v rozpore s dobrými mravmi, preto považoval zmluvu za bezúročnú. Ztohto dôvodu priznal žalobcovi len rozdiel istiny a zaplatených splátok úveru žalovanou a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

4. Žalobca rozsudok proti zamietavému výroku napadol odvolaním. V odvolaní žalobca vytkol
napadnutému rozsudku výlučne nesprávnosť spôsobu právneho posúdenia otázky platnosti/neplatnosti
dojednania strán o výške úroku v úverovej zmluve. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že
úrok vo výške 25 % ročne podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Prezentoval názor, že za podstatné je možné považovať

len prevýšenie dosahujúce úroveň minimálne 4 násobku obvyklých úrokov.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.11.2019 sp. zn. 11Co/379/2019 zrušil rozsudok
v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vedený
nesprávnymi právnymi úvahami pri posudzovaní dohody strán o úroku v úverovej zmluve, neposúdil jej

platnosť v spektre rozhodujúcich zákonných kritérií, a tiež nevenoval náležitú pozornosť, a preto neustálil
skutkový stav v rozsahu potrebnom pre záver o dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku ako aj nároku
smerujúceho k zaplateniu poplatkov. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho
procesných dôsledkov, nebolo možné efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu
dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP neostávalo iné ako

rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a tiež v závislom výroku o trovách konania (§
396 ods. 3 CSP), zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 04.08.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti. Dostavila sa žalovaná,

ktorá na pojednávaní uviedla, že so žalobou nesúhlasí a má za to, že dlžnú sumu uhradila. Nosila
peniaze aj osobne, pravdepodobne jej zrážajú peniaze aj z dôchodku, ale nevie sa presne vyjadriť.
Požiadala súd, aby zistil od žalobcu, či už dlžnú sumu nehradila, nakoľko jej už niekoľko rokov zrážajú
peniaze z dôchodku. Na to súd pojednávanie odročil.

7. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 14.12.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti. Nedostavila
sa ani žalovaná, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila, pričom predvolanie na
pojednávanie jej bolo riadne doručené. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti strán sporu.

8. Po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach je tak predmetom sporu suma vyčíslených
úrokov vo výške 665,44 €, dlžných úrokov vo výške 25% ročne zo sumy istiny 648,34 € od 28.07.2017
do zaplatenia a poplatkov vo výške 7,14 €.

9. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

11. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel dňa 25.02.2010 zmluvu o úvere (ďalej
len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.250 €. Žalovaná
sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaná si svoje povinnosti
splácať úver riadne a včas nesplnili, preto žalobca vyhlásil dňa 24.07.2014 úver za predčasne splatný.
Žalovaná je z toho dôvodu povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v zmysle žalobného petitu a náhradu

trov konania.

12. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel dňa 25.02.2010 zmluvu
o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Ak ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o
vzťah spotrebiteľský. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu,

vrátanejejzmluvnýchpodmienok,ktorésúvopredpripravené.Súpripravenéžalobcombezúčastidruhej
strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo
zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne
výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorejsa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru,
že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy o úvere uzavretej
dňa 25.02.2010, je vzťahom občianskoprávnym a táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľom úvere podľa

zákona č. 258/2001 Z. z. a § 52 a nasl. Obč. zák.

13. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 04.08.2020 nesúhlasila s podanou žalobou, mala za
to, že dlžnú sumu už uhradila, že peniaze nosila aj osobe a že sú jej peniaze strhávané aj z
dôchodku. Žiadne listinné dôkaze preukazujúce svoje tvrdenia však nepredložila. Súd vyzval žalobcu,

nech sa vyjadrí k jej tvrdenia. V odpovedi na výzvu súdu uviedol, že neeviduje žiadne platby od
žalovanej a tiež, že nie sú vykonávané žiadne zrážky zo mzdy na daný úver. Na to súd nariadil
pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili, pričom žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil
a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoje právo na účasť na pojednávaní nevyužila,
neprítomnosť neospravedlnila, žiadne ďalšie dôkazy súdu nepredložila, preto neuniesla povinnosť
tvrdenia. Súd tak nemal za preukázané, žeby na daný úver po podaní žaloby zaplatila akúkoľvek sumu.

14. Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá platne, odplata neodporuje zákonu (§ 53 ods.
6 Obč. zák.) a zároveň dohoda o úroku je v súlade s dobrými mravmi v zmysle právneho názoru
vysloveného odvolacím súdom, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, má žalobca nárok na zaplatenie
úrokov z úveru a bankových poplatkov, ktoré sú uvedené v aktuálnom stave úveru spolu v sume 7,14 €

(za 2. upomienku na úverovom účte zo dňa 31.03.2014 - 0,10 €, za poistné zo dňa 14.04.2014 - 2,62 €,
za poplatok za upozornenie pred výzvou zo dňa 07.07.2014 - 1,10 € a napokon za výzvu na splatenie
úveru a príslušenstva z 24.07.2014 - 3.32 €) a sú riadne špecifikované. Zároveň zmluva obsahuje všetky
obligatórne náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z. z. v čase uzavretia zmluvy.

15. Žalobca sa tiež domáhal zaplatenia zmluvného úroku z istiny vo výške 665,44 € a zmluvného úroku
vo výške 25% ročne zo sumy 648,34 € od 28.07.2017 do zaplatenia.

16. V tomto smere dáva súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí (vy)riešil otázku zmluvných

úrokov a ich (ne)priznania v prípade predčasného zosplatnenia úveru. Dôvod prečo veriteľovi nepriznať
zmluvné úroky až do zaplatenia videl v tom, že „pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky
až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia
istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal
s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti

úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu
neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za
ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.
Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie

tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho
omeškanianiejemožnéaniurčiťcelkovúvýškuzmluvnéhoúroku,ktorýsamôžebezfixnéhoohraničenia
navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z
tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník -spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do
úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda
porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ.“

17.VzmyslevyššieuvedenéhorozhodnutiazároveňNajvyššísúdskonštatoval,že„vprípadevyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností

dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Z uvedeného je zrejmé, že zmluvný úrok z dlžnej istiny prináleží
veriteľovi len po dobu trvania zmluvy.

18. V kontexte vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto žalobcovi
prináležiazmluvnéúrokyzdlžnejistinylenpodobutrvaniazmluvy. Vdanomprípadeprávnypredchodca

žalobcu úver predčasne zosplatnil ku dňu 24.07.2014. Doba trvania zmluvy bola dohodnutá na obdobie
70 mesiacov odo dňa podpísania zmluvy. Zmluva bola uzavretá dňa 25.02.2010 a jej konečná splatnosť
nastala dňa 14.12.2015. Dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 648,34 €, vyčíslenýzmluvný úrok predstavoval sumu 77,56 €, čo je zrejmé z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.07.2014
(č. l. 45 spisu).

19. Zmluvy úrok vo výške 25% ročne zo sumy dlžnej istiny 648,34 od 25.07.2014 (deň nasledujúci po dni
mimoriadne zosplatnenia úveru) do 14.12.2015 (konečná splatnosť zmluvy) predstavuje sumu 226,03 €.

20. V zmysle uvedené preto žalobca má nárok na zaplatenie sumy pozostávajúcej z vyčíslených
zmluvných úrokov ku dňu predčasného zosplatnenia úveru vo výške 77,56 €, zmluvného úroku 25%

ročne zo sumy dlžnej istiny ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 648,34 od 25.07.2014 do
14.12.2015 vo výške 226,03 € a bankových poplatkov vo výške 7,14 €, spolu sumu 310,73 € (77,56 €
+ 226,03 € + 7,14 €). V prevyšujúcej časti z dôvodov vyššie uvedených (bod 15 -16 odôvodnenia) súd
žalobu zamietol.

21. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

22. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

25. O nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne (čo do zaplatenia sumy 648,34 €
+ 310,73 €) a neúspešný v časti vyčíslených zmluvných úrokov a zmluvného úroku po zosplatnení a v

menšom rozsahu (40,70%) ako žalovaná (59,30%), ktorej však žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust.
§ 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach

na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok).