Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. júl 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12Er/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313200013
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8313200013.6

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176,
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO:
47 234 679, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany proti povinnej: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, o
vymoženie 3 298,30 eur s prísl. a trov exekúcie, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú z a s t a v u j e .

II. Súdny exekútor JUDr. Ľuboš Sidorják, so sídlom exekútorského úradu: Košice, Murgašova 3
má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, o výške ktorých súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. 5702 063919 zo dňa 04.01.2013 sp. zn. 12Er/2/2013 súd poveril vykonaním exekúcie

súdnehoexekútoraJUDr.ĽubošaSidorjáka,ExekútorskýúradKošice,prevymoženiesumy3298,30eur
a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - platobného rozkazu
Okresného súdu Humenné zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXRo/XXX/XXXX.

2. Dňa 06.12.2019 bolo tunajšiemu súdu predložené k rozhodnutiu podanie povinnej „Žiadosť o
odpustenie úroku z omeškania a vyčíslenie zostatku exekúcie“, ktoré súd vyhodnotil ako návrh povinnej

na zastavenie exekúcie. Povinná uviedla, že istinu by dosplácala, ale úrok z omeškania je pre ňu vysoký.
Má 65 rokov a poberá minimálny dôchodok, z ktorého sú vykonávané zrážky a posielané exekútorovi.
Požiadala súdneho exekútora, aby jej žiadosť postúpil príslušnému súdu, pretože oprávnený nemá
snahu ani ochotu odpustiť úroky a poplatky napriek tomu, že mu poslala lekárske potvrdenie o svojich
zdravotných problémoch. Doposiaľ popri dôchodku aj pracovala, ale teraz už nevládze a v práci končí,
zostane jej už len dôchodok, z ktorého potrebuje žiť. Následne uviedla, že súdny exekútor jej naďalej

strháva zrážky z minimálneho dôchodku a neostáva jej na lieky a živobytie.

Dňa30.04.2020súdnyexekútordoručilsúduajďalšiepodaniepovinnej.Vtomtopodanípovinnáuviedla,
že staršie exekúcie by sa mali ukončiť, preto opätovne požiadala o vyčíslenie zostatku istiny. Má už len
jeden príjem, z ktorého po zrážke dostáva 356,- eur. Z toho si hradí lieky 80,- eur a niečo potrebuje na
živobytie. Poukázala na to, že väčšinu istiny už splatila. Požiadala aj o vymazanie záložného práva k

nehnuteľnosti, pretože z nej vlastní len jednu štvrtinu a ostatní vlastníci ju nemôžu predať.

3. Súdny exekútor následne súdu doručil aj vyjadrenie oprávneného zo dňa 03.02.2020, v ktorom
oprávnený s odpustením úrokov nesúhlasí. Oprávnený v ďalšom vyjadrení prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu - advokáta trval na pokračovaní exekúcie s tým, že povinná od podania
návrhu doposiaľ uhradila bankovým prevodom sumu v celkovej výške 332,78 eur a nepreukázala

žiaden dôvod, ktorý by zakladal možnosť zastavenia exekúcie. Navrhol jej návrh na zastavenie exekúcie
zamietnuť.Súdny exekútor na výzvu súdu zo 06.10.2021 doručil podklady k prebiehajúcej exekúcii, podľa ktorých
sa v tejto exekúcii vymáha istina 3 298,30 eur a úrok z omeškania 0,024 % denne z dlžných zostatkov

na istine. Podľa priloženého vyúčtovania exekučného konania bolo od 12.12.2018 do 30.09.2021
vyzrážaných 2 919,10 eur, zostatok dlhu je ešte 2 586,32 eur. Trovy konania predstavujú 197,50 eur a
zaplatený súdny poplatok za udelenie poverenie súdnemu exekútorovi činí 16,50 eur.

Následne exekútor uviedol, že on ako súdny exekútor koná v rozsahu exekučného titulu a poverenia

súdu na vykonanie exekúcie, jeho výšku môže modifikovať pod rozsah uplatneného nároku len v
súvislosti s právoplatným rozhodnutím exekučného súdu o zastavení, resp. čiastočnom zastavení
exekúcie alebo s podaním oprávneného o odpustení úroku alebo jeho časti. K dnešnému dňu takéto
rozhodnutie exekučného súdu, resp. podanie oprávneného mi v konaní doložené nebolo. Ku dňu
28.10.2022 aktuálne evidoval v konaní vymoženú sumu celkom vo výške 3.538,72 EUR, z ktorej
bola oprávnenému odvedená suma vo výške 332,78 EUR, na trovy exekúcie bola zaúčtovaná suma

88.41 EUR (vrátane DPH) a zvyšná časť vo výške 3.117,53 EUR je, vzhľadom na podania povinnej
deponovaná na účte exekútora do času právoplatného rozhodnutia súdu o týchto návrhoch.

Vo vyjadrení zo dňa 29.06.2023 exekútor uviedol, že povinnej sú na základe vydaných rozhodnutí v
exekučnom konaní v súlade a v rozsahu poverenia súdu na vykonanie exekúcie vykonávané zrážky z

dôchodku, pričom bola v konaní vymožená pohľadávka v celkovej sume 3.788,41 EUR. Povinnej sú
aktuálne vykonávané mesačné zrážky vo výške 35,67 EUR (posledná evidovaná zrážka dňa 31.5.2023).
Z uvedenej doposiaľ vymoženej sumy bola časť vo výške 332.78 EUR poukázaná v doterajšom
priebehu konania oprávnenému a časť vo výške 79,85 EUR (vrátane DPH) bola zaúčtovaná ako trovy
exekúcie. Zostávajúca časť v sume 3.375,78 EUR je vzhľadom na podanie povinnej deponovaná do

času právoplatného rozhodnutia súdu na účte súdneho exekútora. V predmetnom konaní činí istina
sumu 3.298,30 EUR. V prípade, ak by na základe rozhodnutia súdu bolo možné v konaní pokračovať a
došlo by k rozúčtovaniu deponovanej sumy, po odrátaní alikvótnej časti (k výške vymoženej pohľadávky)
trov exekúcie by výška sumy poukázanej oprávnenému (vrátane už poukázanej časti 332,78 EUR) činila
podľa aktuálneho prepočtu 3.032,29 EUR, teda k doplneniu do plnej sumy istiny by zostávalo vymôcť

sumu 266,01 EUR (+ alikvótne trovy exekúcie).

4. Oprávnený k návrhu povinnej uviedol, že exekúcia sa začala na návrh dňa 07.02.2012 na základe
vykonateľného exekučného titulu XXRo/XXX/XXXX vydaný Okresným súdom Humenné. Z povahy
exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného

nároku oprávneného a nerozhoduje sa v ňom o dôvodnosti, resp. výške nároku oprávneného. S
ohľadom na uvedené konajúci súd, tým že vydal rozhodnutie aplikoval právo, ktoré poznal a bol si
vedomý účinkov vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namieta
také skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie
nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom,

je to procesný prostriedok, ktorým možno začať konanie o prípustnosť exekúcie. Sme toho názoru,
že povinná nepredložila žiadne relevantné doklady preukazujúce nevykonateľnosť exekučného titulu.
Exekučný súd je exekučným titulom viazaný. Domáhať sa nápravy v prípade porušenia práv účastníka
konania, nesprávne zisteného skutkového stavu či právneho posúdenia možno využitím riadnych a
mimoriadnych opravných prostriedkov v pôvodnom konaní, nie v exekučnom konaní. Vzhľadom na to,

že povinná neuhradila celú vymáhanú pohľadávku oprávneného priznanú exekučným titulom, podal
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté
oprávnene. Podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018:
„exekučný súd však nie je príslušný zaoberať sa takýmito skutočnosťami, a teda skúmať hmotnoprávnu
stránku exekučného titulu s tým, že obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať,

prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.“
Oprávnený len záverom uvádza, že „procesný inštitút“ - zastavenia exekúcie, má byť výsledkom
porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania (na základe dôvodov výslovne uvedených
v zákone) a nie výsledok zmeškanej procesnej obrany povinného v základnom konaní, a teda pokiaľ
povinná chce zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu s ohľadom na údajnú nesprávnu interpretáciu

hmotného práva, tak potom musí využiť mimoriadny opravný prostriedok civilného procesného práva.
Exekučnékonaniepodliehapodzákonč.233/1995Z.z.účinný01.01.2012do08.08.2012, kdejeinštitút
zastavenia exekúcie upravený v § 57 vyššie uvedeného zákona. Povinná sa neodvoláva na žiadneustanovenie § 57 na základe ktorého má byť exekúcia zastavená, odvoláva sa na svoju zlú životnú
situáciu avšak žiadnymi dôkazmi svoje tvrdeniami nepodporila.

5. Splnenie zákonných podmienok pre vedenie exekúcie skúma exekučný súd počas celého konania. Ak
nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie, súd exekúciu zastaví aj bez návrhu z úradnej
povinnosti.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 583/2012 zo dňa 22.11.2012

konštatoval: „V súvislosti s postupom všeobecného súdu v rámci napadnutého exekučného konania
ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoj už ustálený právny názor, podľa ktorého je všeobecný
súd v priebehu celého exekučného konania povinný ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania vrátane existencie relevantného exekučného titulu (notárskej zápisnice,
rozhodcovského rozsudku), bez ktorých exekúciu nemožno vykonať (napr. IV. ÚS 27/2011, III. ÚS
53/2011, I. ÚS 129/2011, I. ÚS 162/2011).“

7. Platobným rozkazom Okresného súdu Humenné z XX.XX.XXXX sp.zn. XXRo XXX/XXXX, ktorý
sa stal právoplatným a vykonateľným24.02.2012, uložil súd zaplatiť povinnému ako odporcovi sumu
3298,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z dlžnej sumy od 29.01.2010 do
zaplatenia, trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 197,50 eur.

8. Súd mal za preukázané, že medzi stranami bola uzavretá úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej poskytol oprávnený ako veriteľ povinnému ako dlžníkovi úver vo
výške 2000 eur a tento sa ho zaviazal zaplatiť v 84 mesačných splátkach vo výške 44,73 eur. V danej
veci má súd za to, že dlžník - povinná neuzavrela úverovú zmluvu s oprávneným za účelom podnikania,

ale na súkromné účely, z čoho vyplýva, že predmetná zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej. V
úverovej zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 16,04 %, RPMN vo výške 17,5 % a priemerná
RPMN vo výške 17,73 %. Zo zmluvných podmienok úverovej zmluvy súd zistil, že v Hlave 5. § 8 sa
nachádza dohoda zmluvných strán o tom, že o účele platieb zo strany klienta rozhoduje oprávnený ako
veriteľ, v Hlave 17. § 4 zase boli dohodnuté poplatky za upomienky za omeškanie vo výške 4,-- eur za

prvú a 12,-- eur za nasledujúce a zmluvná pokuta vo výške 16,60 eur v hlave 17§ 1.

9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany

spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy

spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
zamestnania alebo povolania.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi
povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa §3, používať nekalé obchodné
praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi

stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto

podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo

dodávateľov.

10. Podľa ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa.

11. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde

úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom,

ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

12. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,
súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek

problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.13. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

14. Povinná sa podaným návrhom domáhala, aby jej súd ako spotrebiteľovi poskytol ochranu a to tak,
že zastaví exekúciu. V tomto konaní sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, pretože povinná zmluvu
uzatvárala ako spotrebiteľ nepodnikateľ, preto sa na ňu musia použiť právne normy spotrebiteľského
práva, predovšetkým ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ustanovenie
Zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Exekučným titulom

v tomto konaní je platobný rozkaz súdu, ktorý bol vydaný bez toho, aby boli preskúmavané právne
normy spotrebiteľského práva na predmetnú zmluvu. Povinná proti platobnému rozkazu nepodala
odpor, v dôsledku čoho sa začalo viesť exekučné konanie na základe podania návrhu oprávneného.
Súd ale konštatuje, že v súlade s nálezmi ústavného súdu, v súlade s rozhodnutiami súdneho dvora
a ostatnými, už teraz existujúcimi súdnymi rozhodnutiami a ustálenou súdnou praxou, je možné aj v
exekučnom konaní preskúmať, že v danom spore sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, že uvedená

zmluva neobsahuje všetky náležitosti, preto ju treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Súd
mal za preukázané, že v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX sú obsiahnuté
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právnom postavení strán konania v
neprospech spotrebiteľa ako dlžníka a to v Hlave 5. § 8 sa nachádza dohoda zmluvných strán o tom, že
o účele platieb zo strany klienta rozhoduje oprávnený ako veriteľ, v Hlave 17. § 4 zase boli dohodnuté

poplatky za upomienky za omeškanie vo výške 4,-- eur za prvú a 12,-- eur za nasledujúce a zmluvná
pokuta vo výške 16,60 eur v hlave 17§ 1, bez toho, aby boli zohľadnené akékoľvek reálne náklady
oprávneného ako veriteľa na tieto upomienky. Úverovú zmluvu a jej zmluvné podmienky, ktorá obsahuje
tieto neprijateľné zmluvné podmienky, oprávnený ako dlžník a spotrebiteľ nemohol vôbec ovplyvniť,
sú na vopred pripravenom tlačive zo strany oprávneného a jednoznačne spôsobujú nerovnováhu v

právnom postavení strán konania v neprospech spotrebiteľa. Obrana oprávneného, že povinná ako
spotrebiteľ v súdnom konaní vyššie uvedenom, kde bol vydaný platobný rozkaz, nenamietala porušenie
týchto zmluvných podmienok, neznamená res iudicatu, pretože je zrejmé, že v skrátenom konaní súd
ani neskúmal prijateľnosť neprijateľných zmluvných podmienok, nebol tam podaný odpor a teda celá
zmluva a úverová podmienky nepodliehali súdnej kontrole a ochrane práv a povinností. Nejde teda o

res iudicatu.

15. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa,
interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech
spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd podľa § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať, a preto súd exekúciu zastavil.

16. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľaust.§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 262 ods.1 CSP, súd priznal súdnemu exekútorovi
nárok na náhradu trov exekúcie, tak ako je to uvedené v druhej výrokovej vete, tohto uznesenia.
Konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že o samotnej výške náhrady trov exekúcie bude rozhodnuté
samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia podľa §
262 ods.2 CSP. O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením v prípade ich

uplatnenia súdnym exekútorom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho
súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 362 ods.1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §

127ods.1 CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
( § 363 CSP).