Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Pc/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723200566
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5723200566.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľky: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. – D., zast.: Mgr. Anna Vojtikevičová, advokátka,
s miestom výkonu činnosti J. M. Hurbana 30, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 550 proti odporcovi: C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. F. XXXX/XX, XXX XX G., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky,
takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky ako rozvedeného manžela sumou 180 eur
mesačne vopred, vždy do 15 - teho dňa toho – ktorého mesiaca, k rukám navrhovateľky, s účinnosťou
od 27.02.2023 najdlhšie do 18.11.2027.

II. Zameškané výživné za obdobie od mesiaca február 2023 do mesiaca jún 2023 v celkovej výške 900
eur p o v o ľ u j e splácať odporcovi v splátkach, každá splátka vo výške 50 eur mesačne, splatné
spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.

III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia vo výške 1.132,24 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa s odkazom na ust. § 72 Zákona o rodine návrhom na začatie konania, doručeným

Okresnému súdu Martin dňa 27.02.2023 proti odporcovi ako rozvedenému manželovi domáhala, aby
súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu ako rozvedenej manželky sumou 180 eur
mesačne počnúc dňom podania návrhu. Návrh na začatie konania skutkovo vymedzila tak, že ich
manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/182/2022 zo
dňa 18.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2022 a vykonateľnosť dňa 07.12.2022.
Z manželstva pochádzajú deti – dvojčatá – mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX,
ktoré boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný prispievať

na ich výživu sumou 200 eur mesačne na každého z nich. Ďalej navrhovateľka uviedla, že v súčasnosti
je na materskej dovolenke s maloletými deťmi, pričom jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku
vo výške 515,80 eur a z prídavku na deti vo výške 120 eur. Odporca prispieva na výživu mal. detí spolu
sumou 400 eur mesačne. Navrhovateľke finančne vypomáhajú jej rodičia, aby bola schopná finančne
utiahnuť starostlivosť o domácnosť a maloleté deti, a to buď priamo finančnou podporou, alebo formou
nákupov potravín resp. iných potrebných vecí do domácnosti. Mesačné výdavky navrhovateľky sú:
príspevok na bývanie rodičom vo výške 150 eur (mesačné platby za plyn, elektrinu, koncesionársky

poplatok (SIPO) pre celý dom sú v sume 305 eur, navrhovateľka sa s rodičmi strieda ich v platení
tak, že jeden mesiac ich zaplatia rodičia a druhý mesiac navrhovateľka – takýto spôsob podieľania
sa na výdavkoch na bývanie je nastavený ešte od čias, keď domácnosť navrhovateľkiných rodičov
obýval aj odporca, ktorý sa v tom čase podieľal na týchto úhradách, no odo dňa 01.08.2022, kedy saodporca odsťahoval z tejto domácnosti, nijako neprispel navrhovateľke na náklady na bývanie. Ďalej má
nasledovné mesačné náklady : príspevok rodičom na opravy v dome vo výške 30 eur, náklady stravy vo
výške 200 eur, hygienické potreby pre ňu vo výške 15 eur, hygienické potreby pre domácnosť vo výške

30 eur, oblečenie, obuv priemerne vo výške 50 eur, náklady internetu vo výške 20 eur, mobil vo výške
25 eur, lieky vo výške 80 eur, životné poistenie pre oboch bývalých manželov vo výške 42 eur, cestovné
vo výške 10 eur, celkom teda vo výške 652 eur. Ďalej navrhovateľka poukázala aj na mesačné výdavky
na deti, a to strava: 2 x 130 eur = 260 eur (z toho strava 200 eur + kozie mlieko 60 eur (2 eurá za 1
liter denne), oblečenie, obuv: 2 x 50 eur = 100 eur, hygienické potreby (plienky – každé dieťa spotrebuje

4-5 plienok za deň, t.j. spolu 240 - 300 ks za mesiac + detská kozmetika): 2 x 75 eur = 150 eur, lieky,
vitamíny 2 x 20 eur = 40 eur, životné sporenie a životné poistenie pre deti vo výške 49,17 eur, hračky,
športové a edukačné potreby, voľnočasové aktivity vo výške 2 x 20 eur = 40 eur, spolu teda 639,17 eur.

2. Ďalej navrhovateľka uviedla, že v priebehu roka jej vznikajú aj ďalšie výdavky – napr. poplatok za
komunálny odpad (v roku 2022 ho matka platila za 4 osoby, t.j. aj za odporcu, spolu vo výške 120 eur),

výdavky na zariadenie domácnosti, na darčeky pre deti a pod.

3. Tiež uviedla, že odporca je zamestnaný v automobilke KIA v D. H. I. s priemerným čistým mesačným
príjmom za mesiace 01-09/2022 vo výške 1.465,70 eur. O aktuálnej výške príjmu odporcu navrhovateľka
nemá vedomosť, ale predpokladá, že došlo k jej nárastu, minimálne s poukazom na to, že došlo k

zvýšeniu daňového bonusu, ktorý odporca poberá.

4. Tiež navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla, že požiadala odporcu, aby jej prispieval na
jej výživu, sms správou dňa 23.02.2023 a zo dňa 25.02.2023, no odporca neprejavil záujem ani vôľu
dohodnúť sa s ňou na príspevku a účelovo ju vyzval, aby mu žiadosť o príspevok zaslala „písomne“. Tiež

sa s odporcom pokúsila dohodnúť osobne dňa 25.02.2023 pri odovzdávaní detí, no odporca sa odmietol
o tom s ňou rozprávať. Keďže z sms komunikácie bývalých manželov je zrejmé, že odporcovi bola
žiadosť navrhovateľky o príspevok na jej výživu doručená, navrhovateľka považuje reakciu odporcu za
účelovú s úmyslom oddialiť priznanie nároku navrhovateľky na príspevok na jej výživu, keďže príspevok
na výživu rozvedeného manžela možno priznať najskôr odo dňa podania návrhu, a nie spätne.

5. Navrhovateľka poukázala nato, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu mu umožňujú
prispievať na jej primeranú výživu. S poukazom na § 72 ods. 2 Zákona o rodine navrhovateľka uviedla,
že príčinou rozvratu manželstva bola nevera odporcu a jeho neochota upustiť od tohto svojho konania.
Toto konanie odporcu a rovnako aj návrh odporcu, aby navrhovateľka akceptovala jeho mimomanželský

pomer a žila s ním v „otvorenom“ vzťahu, ktorý sa odporca neštítil predložiť navrhovateľke pred
súdom (zachytené v zvukovom zázname z prvého stretnutia rodičov pred Okresným súdom Žilina č.k.
21P/182/2022 zo dňa 21.10.2022), navrhovateľka považuje za zavrhnutia hodné, nakoľko o založenie
rodiny sa účastníci konania usilovali dlhší čas a keďže sa navrhovateľke nedarilo otehotnieť prirodzeným
spôsobom, podstúpila insemináciu s úspešným výsledkom. Účastníkom konania sa tak narodili dvojčatá

a odporca namiesto toho, aby sa venoval rodine, o ktorú sa s navrhovateľkou usiloval, navrhovateľku
podvádzal. Navrhovateľka sa tak ocitla v ťažkej životnej situácii, sama s dvomi deťmi útleho veku práve
v období, keď sa s odporcom ako čerstvo rozrastajúca sa rodina plánovali presťahovať do nového
bytu. Tento nový byt patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov však od 01.08.2022 užíva
výlučne odporca a odmieta sa s navrhovateľkou vyporiadať podľa zákonných zásad uplatňovaných pri

vyporiadaní BSM. Skutočnosť, že odporca býva sám v 3-izbovom byte, považuje navrhovateľka za
nadštandard a poukazuje na to, že ona sama nie je schopná zabezpečiť si vzhľadom na svoj nízky
príjem bývanie v súkromí a je odkázaná na pomoc a ochotu svojich rodičov, ktorí jej umožňujú obývať 2
izby rodinného domu, ktorý je v ich vlastníctve, a ktorým navrhovateľka prispieva na bývanie len formou
úhrady energií. Tento stav nie je však s ohľadom na potrebu súkromia navrhovateľky trvalo udržateľný

a navrhovateľka plánuje po vyporiadaní BSM požiadať o pridelenie mestského nájomného bytu. Taktiež
navrhovateľka poukázala na to, že odporca poberá na obe maloleté deti daňový bonus, a teda výživné,
ktoré navrhovateľke platí na maloleté deti, pokrýva z väčšej časti práve daňovým bonusom. Keďže
príjem navrhovateľky nepokrýva ani jej opodstatnené výdavky, a tento stav sa v najbližšej dobe nezmení,
nakoľko vykonáva celodennú osobnú starostlivosť o 2 deti útleho veku, navrhovateľka nie je schopná

sama sa živiť. Vzhľadom na uvedené okolnosti navrhovateľka navrhla, aby jej bol v konaní priznaný
nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku.6. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania (č.l. 34) uviedol, že predmetný
návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky v celom rozsahu považuje za nedôvodný.
Poukázal nato, že navrhovateľka argumentuje tým, že obýva trojizbový byt a tým snaží sa navodiť

dojem, že si žije „nad pomery". Tento byt však kupovali spoločne, vychádzali zo spoločných prepočtov
a spoločného rozpočtu. Tvrdil, že to bola ona, kto sa odsťahoval zo spoločného bytu a na ňom
ostala povinnosť platiť nielen celú hypotéku, jej príslušenstvo, náklady na byt a jeho údržbu, ako aj
všetky ostatné bežné náklady. Navrhovateľka sa absolútne nezaujímala o tieto veci, a hoci aj hypotéku
brali ešte v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, celá ťarcha dopadla výhradne na neho.

Samozrejme, to jej nebráni požadovať polovicu hodnoty bytu v rámci vysporiadania BSM a ešte ho
obviniť, že sa s ňou odmieta dohodnúť. Pritom on podal žalobu a argumentuje masou BSM, kde
vychádza jej povinnosť dorovnania majetku.

7. Ďalej odporca uviedol, že má za to, že navrhovateľka je plne spôsobilá, schopná po každej stránke
si nájsť prácu. Maloleté deti sú zdravé, nevyžadujú osobitnú starostlivosť. Dvojičkám ani navrhovateľke

nebol diagnostikovaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru, ako sa snažila
poukázať právna zástupkyňa navrhovateľky. Ak by matka mala záujem zvýšiť si životnú úroveň, nič
jej teda objektívne nebráni sa zamestnať, hoc len na čiastočný úväzok, tak ako to robí množstvo iných
pracujúcich matiek s tým, že maloleté deti čoskoro budú môcť nastúpiť do škôlky, čo poskytne matke
ďalší čas na to, aby si našla zamestnanie. Z tohto hľadiska teda tiež nevidí dôvod, prečo by jej mal

ešte prispievať navyše. Poukazovanie na nízky príjem navrhovateľky považuje teda z týchto dôvodov
za úplne irelevantné.

8. Ďalej odporca právne argumentoval vo vyjadrení tým, že v zásade zánikom manželstva zanikajú
i všetky osobné a osobnomajetkové práva a povinnosti medzi bývalými manželmi. Výnimkou tak nie

je ani vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá má týmto počas trvania manželstva
zabezpečiť rovnakú životnú úroveň. V zmysle ustanovenia § 72 ZoR sa však pri splnení zákonných
predpokladov môže solidarita plynúca z manželského zväzku preniesť v obmedzenej miere i do času
po zániku manželstva a to v podobe príspevku na výživu rozvedeného manžela. Ten je možné uplatniť
len po rozvode manželstva. Napriek tomu, že ide o prejav solidarity medzi bývalými manželmi, v tomto

prípade ide len o zabezpečenie primeranej výživy pre toho z manželov, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
a nie o zabezpečenie rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov tak, ako to bolo počas trvania
manželstva. Primeranosť, ktorá obmedzuje výšku príspevku, je daná účelom, ktorému má príspevok na
rozvedeného manžela slúžiť, a teda pokrytie časti niektorých opodstatnených výdavkov rozvedeného
manžela a jeho domácnosti. Predmetný príspevok teda nemá slúžiť na udržanie rovnakej životnej

úrovne rozvedeného manžela. Základnou podmienkou na jeho priznanie je nedostatočná schopnosť
rozvedeného manžela, ktorý o tento príspevok žiada, sám sa živiť a z toho vyplývajúca odkázanosť
od pomoci bývalého manžela. Súd pri posudzovaní schopnosti sa samostatne živiť nevychádza len zo
skutočnosti, že je tento bývalý manžel nezamestnaný, ani z kritérií, z ktorých by vychádzal v prípade
určenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ale posudzuje subjektívne aj objektívne schopnosti a

možnosti rozvedeného manžela na trhu práce, teda skutočnosť, či je tento schopný pracovať, taktiež
aké má majetkové pomery.

9.Tiežuviedol,ženavrhovateľkajepoberateľomrodičovskéhopríspevkuatedanevidídôvodnaplatenie
príspevku na výživu z jeho strany. Návrh je aj nejasný aj čo sa týka časového horizontu, a to nehovoriac,

že rodičovský príspevok je do veku 3 rokov dieťaťa/detí a potom je schopná sa zamestnať.

10.Ďalejodporcauviedol,žepriznáva,žeeštepočasmanželstvanadviazalmimomanželskývzťah,ktorý
naďalej trvá, poznamenal, že to ale nebolo len tak. Pokiaľ by normálne fungovali ako manželia, nebol
by dôvod „nájsť si inú partnerku. Keď však prišiel domov, všetko a všade bolo zlé, neustále podľa jeho

názoru bol kritizovaný a znevažovaný a podobne, tak nech sa na neho nikto nehnevá, že sa niečo také
stalo. Uviedol tiež, že v konaní o rozvod manželstva iba nechcel „rozmazávať dôvody“. Ďalej uviedol,
že nechcel tvoriť domácnosť so svokrou, svokrom ale so svojou manželkou. Exmanželka sa do bytu ani
nenasťahovala, s ničím mu nepomohla, celý čas bola v domácnosti so svojimi rodičmi. Svokor ho celé
manželstvo nútil, aby u neho pracoval, bol ochotný mu pomôcť, ale nie v rozsahu, že mu niekto diktuje,

čo má robiť a kedy. Záverom vyjadrenia uviedol, že má za to, že celé jednanie mala navrhovateľka už
premyslené, rovnako ako pri rodičovskej dohode a jej jediným cieľom je ho aj takouto formou „potrestať"
za to, že sa rozhodol v živote ísť ďalej s novou partnerkou.11. Na pojednávaní pred súdom účastníci vo svojej podstate zotrvali na skutočnostiach, ktoré uviedli
písomne, žiadne iné zásadné skutočnosti, či argumenty neuvádzali.

12. V danej veci bolo nesporne preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa
XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádzajú deti - dvojčatá - mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, ktoré boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a odporca bol
zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 200 eur mesačne na každého z nich. Ich manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/182/2022 zo dňa 18.11.2022, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 18.12.2022 a vykonateľnosť dňa 07.12.2022, t.j. manželstvo súd rozviedol po uplynutí
iba jedného roka a cca osem mesiacov po narodení maloletých detí - dvojičiek.

13. Nesporne bolo preukázané aj to, že príčinou rozvodu manželstva účastníkov konania bola
skutočnosť, že odporca nadviazal počas manželstva mimomanželský vzťah, ktorý trvá do súčasnosti,
čo potvrdil sám odporca vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, ako aj na pojednávaní v danej veci.

Pokiaľ odporca uvádzal, že na pojednávaní vo veci rozvodu manželstva nechcel „rozmazávať“ dôvody,
totojeužprávneirelevantné,súdvdanejvecinemôžepreskúmavaťnanovopríčinyrozvratumanželstva,
súd iba v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela prihliadala na príčiny rozvratu
manželstva. Bolo teda na odporcovi, aby svoje dôvody rozvratu prezentoval dostatočným spôsobom
a z jeho pohľadu v konaní o rozvod manželstva.

14. Nesporne bolo preukázané aj to, že navrhovateľka je na materskej dovolenke a celodenne sa stará
o dve maloleté deti v útlom veku – dvojičky pochádzajúce z manželstva účastníkov konania.

15. Ďalej bolo nesporne preukázané, že v čase rozhodovania súdu jediný príjem, ktorý navrhovateľka

má, je rodičovský príspevok vo výške 515,80 eur, a tiež poberá prídavok na deti vo výške 120 eur na obe.

16. V súvislosti s poberaním rodičovského príspevku a prídavku na dieťa je však podstatným to, že
rodičovskýpríspevokjezákonomdefinovanýakoštátnasociálnadávka,ktorouštátprispievaoprávnenej
osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šesť rokov veku, ak

má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ide teda o dávku, ktorej prijímateľom je síce rodič dieťaťa,
ale táto štátna dávka neslúži na výživu rodiča, ale, ako je už uvedené, ide o štátnu sociálnu dávku, ktorou
štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Takúto štátnu sociálnu
dávku nemožno teda považovať pre účely určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela za príjem
určený na výživu navrhovateľky.

17. Rovnako je tomu tak aj pokiaľ ide o prídavok na dieťa, ktorý je zákonom definovaný ako štátna
sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a
na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného
dieťaťa. Ani túto štátnu sociálnu dávku teda nemožno považovať pre účely určenia príspevku na výživu

rozvedeného manžela za príjem určený na výživu navrhovateľky.

18. Rovnako tak, pokiaľ ide o výživné, ktoré platí odporca na maloleté deti, ide o výživné určené na
výživu detí, a nie na výživu navrhovateľky. Preto ani na túto skutočnosť nemôže súd prihliadať v kontexte
so skúmaním príjmu navrhovateľky.

19. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že navrhovateľka preto, že sa celodenne stará o dve
maloleté nezaopatrené deti vo veku do troch rokov dieťaťa sa nemôže zamestnať, v dôsledku čoho
nemá žiadny príjem určený na jej výživu, ktorá skutočnosť bola preukázaná tiež nesporne.

20. Tiež je nutné uviesť, že v danej veci bolo nesporne preukázané aj to, že navrhovateľka nemá žiadny
nehnuteľný majetok vo svojom výlučnom vlastníctve, nevlastní ani hnuteľné veci vysokej hodnoty. Pokiaľ
ide o veci patriace do zaniknutého bezpodielového vlastníctva, tak táto otázka sa rieši v samostatnom
súdnom konaní, bolo nesporne.

21. Podľa § 72 ods.1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.22. Podľa § 72 ods.2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na
výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
medzi manželmi.

23. Zo znenia ustanovenia § 72 Zákona o rodine vyplývajú nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za
ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:
a/ manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,
b/ jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,

c/ schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,
d/ bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,
e/ súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).

24. Pokiaľ ide o podmienku, že manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, táto je v danej veci
naplnená. Bolo nesporne preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené

rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/182/2022 zo dňa 18.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 18.12.2022 a vykonateľnosť dňa 07.12.2022.

25. Pokiaľ ide podmienku, že jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, táto je
v danej veci tiež nesporne naplnená, nakoľko ako je už uvedené navrhovateľka nie je schopná sa

samostatne živiť, keďže sa celodenne stará o dve maloleté deti vo veku do troch rokov, ktoré deti
pochádzajú z manželstva účastníkov konania. V tejto súvislosti je ešte nutné uviesť, že pri podmienke
neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto
prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera
odkázanosti. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu napríklad -

rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty
kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať
prácu na základe lekárskeho posudku, dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú základné životné potreby,
pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. V danej veci navrhovateľka nemá
žiadny príjem na pokrytie jej životných potrieb a celodenne sa stará o dve maloleté deti vo veku

do troch rokov, ktoré deti pochádzajú z manželstva účastníkov konania, a teda preukázateľne nie je
schopná sa samostatne živiť. Nemožno teda ani len uvažovať o tom, že by v danej veci táto zákonná
podmienka nebola splnená. Keďže navrhovateľka nemá žiadny príjem určený výlučne na jej výživu,
bez akýchkoľvek nežiadúcich formalistických prístupov zo strany súdu, súd v danej veci bezpečne
prijal záver, že navrhovateľka nemá pokryté základné životné potreby (náklady stravy, ošatenia, bežnej

hygieny, bežných liekov) a je tak odkázaná na pomoc a ochotu svojich rodičov, ktorí navrhovateľke
finančne vypomáhajú, aby bola schopná finančne utiahnuť starostlivosť o domácnosť a aby pokryla
svojuvýživu,atobuďpriamofinančnoupodporoualeboformounákupovpotravínresp.inýchpotrebných
vecí do domácnosti.

26. Pokiaľ ide o podmienku, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú
súdu príspevok priznať, tak súd na túto preukázanie existencie tejto podmienky vykonal dokazovanie
a konštatuje, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu umožňujú súdu príspevok priznať.
Bolo totiž nesporne preukázané, že odporca je zamestnaný, okrem vyživovacej povinnosti k deťom
pochádzajúcich z manželstva s navrhovateľkou nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Z potvrdenia

zamestnávateľa odporcu boli zistené nasledovné príjmy odporcu : mesiac január 2022 čistý príjem
– 1.251,86 eur, mesiac február 2022 čistý príjem – 1.442,96 eur, mesiac marec 2022 čistý príjem –
1.808,25 eur, mesiac apríl 2022 čistý príjem – 1.201,23 eur, mesiac máj 2022 čistý príjem – 1.792,81
eur, mesiac jún 2022 čistý príjem – 1.453,34 eur, mesiac júl 2022 čistý príjem – 1.307,28 eur, mesiac
august 2022 čistý príjem – 1.342,94 eur, mesiac september 2022 čistý príjem – 1.590,64 eur, mesiac

október 2022 čistý príjem – 1.286,64 eur, mesiac november 2022 čistý príjem – 2.873,61 eur, mesiac
december 2022 čistý príjem – 1.546,95 eur. Úhrnom za rok 2022 čistý príjem 18.898,52 eur, mesačne
čistý príjem priemerne cca 1.574,80 eur. Z ďalšieho potvrdenia zamestnávateľa odporcu boli zistené
nasledovné príjmy odporcu za rok 2023: mesiac január 2.363,85 eur, mesiac február – 1.588,71 eur,
mesiac marec – 1.648,69 eur a mesiac apríl 1.547,83 eur. Úhrnom teda za uvedené mesiace roku 2023

čistý priemerný mesačný príjem odporcu 1.787,27 eur. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že odporca
ním tvrdené svoje výdavky pred súdom iba deklaroval, ale tieto relevantným spôsobom nepreukázal.
V tomto kontexte je potrebné uviesť, že aj vo veciach upravených Civilným mimosporovým poriadkom
v zmysle ust. § 32 ods.2 Civilného mimosporového poriadku, sú účastníci povinní označiť dôkazy napreukázanie svojich skutkových tvrdení. Odporca v danej veci na preukázanie svojich výdavkov žiadne
relevantné dôkazy neoznačil. Naopak, odporca klamlivo uvádzal na pojednávaní pred súdom a zavádzal
súd, že má náklady na cestovanie do práce a späť, keďže býva v G. a pracuje v D. H. I., a až na

základe reakcie právnej zástupkyne navrhovateľky, sa priznal, že do práce a z práce chodí autobusom
zamestnávateľa spoločnosti Kia, pričom náklady, ktoré má spojené s touto autobusovou dopravou, sú
mu strhávané z výplaty, a toto bolo už započítané a zohľadnené v jeho čistom príjme. Tiež odporca
pred súdom nepochopiteľne deklaroval, že je fajčiar a nemieni sa vzdať fajčenia, s čím sú spojené tiež
náklady. Zarážajúci pre súd, bol aj ten postoj odporcu, keď v konaní opakovane tvrdil, že navrhovateľka

si môže nájsť prácu popri tom ako sa stará o deti. Súd je iného názoru, a síce toho, že odporca je zdravý
človek, v produktívnom veku, je muž, a tak je namieste, aby si on našiel ďalšiu prácu, či už formou
brigády alebo skráteného úväzku, čo je v dnešnej dobe bežné. Pokiaľ sa odporca bránil aj tým, že
platí náklady bytu, je nutné uviesť, že odporca tento byt aj sám užíva a ostatné je predmetom iného
súdneho konania, a síce konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania,
ako to deklaroval sám odporca, a ktoré konanie začalo v roku 2023 na tunajšom súde, následne bola

vec postúpená na Okresný súd Martin, a toto konanie nie je právoplatne skončené.

27. Pokiaľ ide podmienku, že bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku, táto je
splnená,inakbysúdnekonanievdanejvecinezačalostým,žeajsúdsapokúsilomimosúdnevyriešenie
veci, resp. o uzavretie zákonného súdneho zmieru, avšak bezvýsledne, nakoľko, ako to vyplýva zo

zápisnice o pojednávaní, ktoré bolo vo veci nariadené na deň 29.06.2023, odporca pred súdom uviedol,
že dobrovoľne by bol ochotný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 eur mesačne. Takýto návrh
odporcu súd považoval takmer až za výsmešný, bez akejkoľvek, čo i len minimálnej sebareflexie. Preto
následne pristúpil k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu danej veci.

28.Pokiaľideoposlednúhmotnoprávnupodmienkusúladusdobrýmimravmi,súdkonštatuje,ževdanej
veci je aj táto podmienka splnená, pretože bolo nesporne preukázané, že to bol práve odporca, ktorý
nadviazal počas manželstva mimomanželský vzťah s inou ženou, čo bolo príčinou rozvratu manželských
vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom.

29. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že základ uplatneného nároku je
daný.

30. Čo sa týka výšky priznaného príspevku v sume 180 eur mesačne, ako to požadovala navrhovateľka,
súd túto výšku považoval za absolútne primeranú a zodpovedajúcu schopnostiam, možnostiam

a príjmovým pomerom odporcu, ako sú uvedené pomery odporcu podrobne popísané v odseku 26.

31. Keďže nebolo sporné, že odporca sa dobrovoľne na výžive navrhovateľky ako rozvedenej manželky
nepodieľal a nepodieľa vôbec, súd rozhodol aj o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke zameškané
výživné, a to za obdobie od mesiaca február 2023 do mesiaca jún 2023 v celkovej výške 900 eur, ktoré

povolil splácať odporcovi v splátkach, každá splátka vo výške 50 eur mesačne, splatné spolu s bežným
výživným, pod stratou výhody splátok. Výpočet : ide o zameškané výživné za mesiace február 2023 až
jún 2023, keďže výživné je priznané od podania návrhu, čo bol mesiac február 2023, až do rozhodnutia
súdu, čo bol mesiac jún 2023 keďže výživné sa platí mesačne dopredu, a to v zmysle ust. § 76 ods.1
Zákona o rodine, podľa ktorého, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu. Celkom teda v danej veci ide o zameškané výživné za päť mesiacov (5 x 180
= 900).

32. Podľa § 72 ods.3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať
najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne

túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov
schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o
rozvodmanželstvazverenédoosobnejstarostlivostidieťasdlhodobonepriaznivýmzdravotnýmstavom,
alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/182/2022 zo dňa 18.11.2022 vo výroku o rozvode manželstva

účastníkovkonanianadobudolprávoplatnosťdňa18.12.2022,pretozhľadiskačasovéhosúdsodkazom
na cit. § 72 ods.3 Zákona o rodine priznal navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela
najdlhšie do 18.12.2027.33. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. V danej veci si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu
trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, keďže v konaní bola zastúpená advokátkou.

34. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania,aktentozákonneustanovujeinak.Výnimkuzozásadyuvedenejvcit.ust.§52CMPpredstavuje
§ 55 Civilného mimosporového poriadku, ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak
je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V danej veci súd považoval za spravodlivé priznať

navrhovateľke náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, keďže navrhovateľka
bola v konaní zastúpená advokátkou, a to preto, že odporca zavinil, že toto súdne konanie muselo
začať, nakoľko sa dobrovoľne odmietal podieľať na výžive navrhovateľky formou príspevku na výživu
rozvedeného manžela, pričom bolo už pred začatím konania odporcovi známe, že navrhovateľka nemá
žiadny príjem určený na jej výživu, a má iba príjmy určené na výživu detí pochádzajúcich z manželstva.
Tiež preto, že odporca svoj postoj nezmenil ani pred súdom hoci mu vysvetlené zo strany súdu, že

základ nároku je podľa názoru súdu daný a bolo by vhodné sa dohodnúť na primeranej výške. Tiež
preto, že odporca zapríčinil rozvrat manželstva účastníkov konania tým, že nadviazal počas manželstva
mimomanželskú známosť, čím vystavil navrhovateľku existenčnej neistote a nebol ochotný akceptovať
ani to, že navrhovateľka sa stará o dve maloleté deti v útlom veku vyžadujúce si celodennú opateru,
naopak bránil sa nezmysleným tvrdením, že navrhovateľka si môže nájsť prácu popri tom ako sa

stará o deti. Pravdepodobne odporca nemá ani najmenšie tušenie o tom, v čom spočíva celodenná
starostlivosť o dve maloleté deti - dvojičky v útlom veku. V neposlednom rade majetková a príjmová
situácia navrhovateľky nie je taká, aby znášala trovy konania ona sama, keďže nemá žiadny príjem.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd prijal záver, že je na mieste v danej veci aplikovať na rozhodnutie
o náhrade trov konania citované ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku.

35. Podľa § 58 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd preskúmal uplatnenú náhradu trov konania
tak čo do základu, ako aj výšky a konštatuje, že trovy konania boli vyúčtované a uplatnené v súlade
s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., preto uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania

spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.132,24 eur, a to v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.