Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122201980
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8122201980.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.;
skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom na Mlynských nivách č. 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného
AdvokátskakanceláriaGallo,s.r.o.,sosídlomvMartine,naul.Jilemnickéhoč.4012/30,IČO:36715352,
proti žalovanému S. B., nar.: XX.XX.XXXX, bývajúcemu v M., na ul. D. č. XXX/XX, právne zastúpenému

JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom v Stropkove, na ul. Zámockej č. 525/28, o zaplatenie
sumy 806,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 13.07.2022 č.k. 29Csp 27/2022 - 108, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o vylúčení
vzájomnej žaloby žalovaného na samostatné konanie a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
806,68 eur s 5 % -ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 85,60 eur od 27.07.2019 do zaplatenia
a zo sumy 721,08 eur od 05.05.2022 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %. Vzájomnú žalobu žalovaného
o určenie, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.11.2018 je bezúročný a bez poplatkov,

vylúčil na samostatné konanie.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 16.11.2018
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, majúca charakter zmluvy v zmysle ust.§ 1 a nasl. zákona č.
129/2010Z.z.vpredmeteposkytnutiaviazanéhospotrebiteľskéhoúverunakúputovarušpecifikovaného
v zmluve vo výške 775,56 eur s uvedením jeho kúpnej ceny, výšky splátky, výšky splátky s poistením,

počtu splátok, celkovej čiastky a celkovej čiastky s poistením, RPMN, ako aj fixné ročné úrokové sadzby,
celkových nákladov spotrebiteľa, termínu splatnosti splátok úveru, ktorej súčasťou bol aj splátkový
kalendár s uvedením termínu splatnosti jednotlivých splátok vrátane ich rozlíšenia na splátky úveru,
úroku a poistenia.

3. V danom prípade sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdením žalovaného o bezúročnosti a

bezpoplatkovosti predmetného úveru pre absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.
d) zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodu absencie údaja o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

4. V tejto súvislosti sa poukázalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/167/2021, z ktorého vyplýva, že dobu trvania spotrebiteľského úveru je potrebné vo všeobecnosti
chápať ako celkovú dobu medzi uzatvorením zmluvy a okamihom, dokedy je spotrebiteľ povinný

najneskôr splatiť úver, respektíve pokiaľ je tento okamih závislý na ďalších okolnostiach, okamihom
konečného splatenia úveru. Z celkového obsahu konkrétnych zmluvných dojednaní medzi stranami bolomožnézistiťúdajeodobe,čidĺžketrvaniazmluvy.Zmluvaobsahovalaúdajotermínekonečnejsplatnosti
úveru 20.08.2022 a tento údaj zodpovedal údaju 57. mesačných splátok od 20.12.2018 s termínom
splatnosti ďalších splátok vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluva zrozumiteľným spôsobom nepripúšťajúcim

pochybnosti aj z perspektívy tzv. priemerného spotrebiteľa obsahovala údaj o dobe trvania zmluvy.

5. Taktiež je nedôvodná argumentácia žalovaného o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu
absencie obligatórnej náležitosti zmluvy, a to predpokladov použitých na výpočet RPMN podľa § 9
ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Cdo/183/2020 uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí SR č. 7/2021 ako R 86/2021 nesporne
vyplýva, že z ust. § 9 ods. 2 písm. j) (t.č. písm. h)) zákona č. 129/2010 Z.z. nevyplýva, že by jednou z
náležitostíspotrebiteľskejúverovejzmluvybolkonkrétnymatematickývýpočetRPMNalebopredpoklady
pre jej výpočet.

6. Zároveň neobstojí námietka žalovaného o nesprávnosti výpočtu RPMN z dôvodu nezapočítania

nákladov na poistenie.

7. Z ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. nesporne vyplýva, že celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom sú aj náklady na doplnkové služby, a to najme poistné, ak
spotrebiteľ navyše musí uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby.

8. Z predložených štandardných európskych informácii podpísaných žalovaným však nesporne vyplýva
a to konkrétne z bodu 3, že poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru nie je podmienkou
poskytnutia spotrebiteľského úveru, a preto náklady spojené s poistením úveru nemali byť započítané
do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

9. Vo veci nebolo možné sa stotožniť s námietkou žalovaného, že výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru je úrokovou sadzbou odporujúcou dobrým mravom.

10. Pokiaľ žalovaný poukazoval na výšku úrokovej sadzby 5,70 %, táto nebola priemernou úrokovou

sadzbou poskytovanou na bankovom trhu pre slovenských klientov, ale pre klientov eurozóny.
Podľa bankovej úrokovej štatistiky zverejnenej Národnou bankou Slovenska bola v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch s dobou
splatnosti od jedného do piatich rokov v rozsahu 10,04 %.

11. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.

12. Podľa súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a

pobočkami zahraničných bánk za tretí štvrťrok 2018 bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských
úverov s dobou splatnosti od jedného do piatich rokov vo výške 10,53 %.

13. Z ust. § 1a) ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN podľa § 1 ods. 4 pri

obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.

14. Potom výška úrokovej sadzby v zmluve v zmysle ust. § 1 a) ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
nemohla prevýšiť dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN podľa § 1 ods. 4 nariadenia v danom prípade
dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN vo výške 10,53 %, čo predstavuje výšku 21,06 %. Potom výška

úrokovej sadzby v zmluve v rozsahu 18,89 % neodporuje ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 1 a § 1a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a preto nejde o zmluvné dojednanie, ktoré by
bolo v rozpore s ust. § 39 a 39a Občianskeho zákonníka.

15. K otázke odbornej starostlivosti ku skúmaniu bonity žalovaného žalobca uviedol, že v žiadosti o

poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovaný uviedol čistý mesačný príjem vo výške 388,33 Eur, ktorý bol
overený dopytom do Sociálnej poisťovne. Zároveň uviedol rodinný stav slobodný, počet nezaopatrených
detí 0 a mesačných výdavkov 0. Pre zistenie skutočných finančných nákladov žalovaného bol vykonanýdopyt do registra SRBI zo dňa 16.11.2018, ktorým boli zistené mesačné finančné náklady v registri vo
výške 0.

16. Pri zohľadnení životného minima žiadateľa vo výške 205,07 eur, bol tak voľný zostatok žalovaného
v sume 183,26 eur, ktorý postačoval na úhradu splátky predmetného úveru v sume 21,40 eur.

17. Napriek tomu, že pri lustrácii pobytu žalovaného súd prvej inštancie zistil skutočnosť, podľa
ktorej v čase poskytnutia úveru mal žalovaný vyživovaciu povinnosť k piatim maloletým deťom,

uvedené skutkové zistenie nie je možné vykladať v neprospech veriteľa, pokiaľ žalovaný v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uviedol nepravdivý údaj o počte svojich vyživovacích povinností, pričom veriteľ
nemal akúkoľvek možnosť si uvedenú skutočnosť overiť nahliadnutím do verejných registrov.

18. Keďže žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuviedol údaj o počte svojich vyživovacích
povinností, potom žalobca pred poskytnutím úveru si splnil svoju povinnosť odbornej starostlivosti

predpokladanú ust. § 17 ods. 19, ods. 20 a ods. 21 zákona č. 129/2010 Z.z. pri určení limitu
pre ukazovateľ schopnosti splácať úver, nakoľko súčet výšky nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb v sume životného minima v rozhodnom období vo výške 205,07 eur, výšky splátky
úveru 21,04 eur, po započítaní 40 % rozdielu medzi výškou čistého mesačného príjmu a výškou
životného minima v sume 73,30 eur neprevyšuje položku čistého mesačného príjmu žalovaného v sume

388,33 eur. Na základe uvedeného potom nebolo možné považovať spotrebiteľský úver v zmysle ust.
§ 11 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

19. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil tri
dohodnuté splátky úveru splatné v mesiacoch december 2018 až február 2019.

20.Žalobcapodanímzodňa26.05.2019upozornilnanedoplatoknasplátkachvcelkovejvýške64,20eur
s upozornením, že ak nedôjde k jeho úhrade do 05.07.2019, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný
predžalobnú upomienku prevzal dňa 31.05.2019.

21. Podaním zo dňa 21.07.2019 oznámil žalobca žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru s
výzvounaúhradusumy806,78eur.Jenesporné,žepredmetnoužalobousažalobcadomáhalzaplatenia
nezaplatených splátok úveru splatných do oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru vo výške
4 x 21,40 eur za obdobie od marca roku 2019 do júna roku 2019, vrátane zosplatnenej istiny v sume
721,08 eur.

22. Pokiaľ ide o námietkou žalovaného o neplatnosti oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
z dôvodu neuvedenia, pre ktorú splátku úver zosplatňuje, s touto sa nebolo možné stotožniť. Pokiaľ
všeobecné súdy Slovenskej republiky pri posudzovaní premlčania uplatneného nároku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, kedy veriteľ neuviedol, kvôli ktorej nezaplatenej splátke využil svoje právo na

predčasnézosplatnenieúveru,dospelikzáveru,žepremlčaciadobaplynieodzročnostiprvejomeškanej
splátky, potom nie je možné dospieť k záveru, že právny úkon vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru bez
identifikácie splátky, pre ktorú veriteľ využil svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru, je neplatným
právnymúkonom.Nazákladeuvedenéhosúdprvejinštancievyhovelžalobeozaplatenienezaplatených
splátok úveru splatných do oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru za obdobie od marca roku

2019 do júna roku 2019 vo výške 4 x po 21,40 eur, ako aj zosplatnenej istiny vo výške 721,08 eur.

23. Zároveň žalobcovi priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z uplatnených
omeškaných splátok za obdobie od marca roku 2019 do júna roku 2019 vo výške 85,60 eur, od
27.07.2019 do zaplatenia a zo zosplatnenej istiny od 05.05.2022 do zaplatenia a v prevyšujúcej

časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania zamietol. Žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru v súlade s bodom 14.2 zmluvy pred podaním žaloby, potom účinky
oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nastali doručením žaloby s prílohami žalovanému
dňa 03.05.2022 a tak sa tento do omeškania s úhradou zosplatnenej istiny úveru v zmysle ust. § 563
Občianskeho zákonníka dostal až počnúc dňom 05.05.2022.

24. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 2 C.s.p.25.Protitomutorozsudku,svýnimkouvýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastiavýrokuovylúčení
vzájomnej žaloby žalovaného na samostatné konanie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Ako dôvod uviedol, že v zmluve o úvere nie je vyjadrený údaj o dobe trvania zmluvy. Náležitosť podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno považovať za zachovanú iba z
dôvodu, že táto je označená slovným spojením „do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto
zmluvy“. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmá riadna a presvedčivá odpoveď na to, v ktorej časti
zmluvy o úvere je uvedená doba trvania spotrebiteľskej zmluvy, resp. dĺžka trvania a aká je v podstate

doba, resp. dĺžka trvania zmluvy. Odôvodnenie rozsudku je preto arbitrárne, pretože vôbec z neho
nevyplýva, či si súd splnil svoje ex offo povinnosti pri posudzovaní spotrebiteľskej zmluvy. Požiadavka
uvádzať dobu trvania zmluvy zodpovedá požiadavke smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES len s tým rozdielom, že slovné spojenie „doba trvania“ je v citovanej smernici vyjadrené slovným
spojením„dĺžkatrvania“.Ajpojem„dobatrvania“aj„dĺžkatrvania“vyjadrujesumárintervaluod-do.Doba
trvania zmluvy musí byť spotrebiteľovi známa najneskôr v čase, keď vstupuje do zmluvného vzťahu, tak

aby bol spotrebiteľ zrozumiteľne a jednoznačne informovaný o predpísaných náležitostiach, týkajúcich
sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Za splnenie tejto požiadavky nemožno považovať iba
všeobecnú formuláciu „do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy“ alebo predpokladanú
dobu trvania, ktorá navyše nezodpovedá intervalu.

26. Je potrebné podotknúť, že je nutné rozlišovať medzi „dobou trvania zmluvy“ a „dobou splatnosti
splátok“. Žalobca a súd prvej inštancie zrejme tieto pojmy stotožňuje. Ak vnútroštátne právo v súlade s
právom úniovým vyžaduje ako samostatnú náležitosť uvádzať dobu trvania zmluvy a ako samostatnú
náležitosť uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok, tak nemožno tvrdiť, že ak zmluva obsahuje
jednu skupinu predpísaných náležitostí, z ktorej sa dá vyvodiť alebo vypočítať aj obsah a hodnota

ďalšej náležitosti, ale v zmluve explicitne neuvedenej, tak že to má mať ten istý význam, ako keby
explicitne nevyjadrenú obligatórnu náležitosť zmluva obsahovala. Prvoinštančný súd ignoruje kogentné
ustanovenia zákona o predpísaných náležitostiach zmluvy ako boli tieto prebraté zo Smernice.

27. Doba trvania zmluvy však predstavuje aj jeden zo vstupných údajov (predpokladov) pre výpočet

RPMN, ako to vyplýva z prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sa
vyžaduje uvedenie intervalu v rokoch alebo zlomkoch roka. Z tohto dôvodu si priemerný spotrebiteľ
nevie určiť, ktorý z viacerých alternatív dodávateľ použil pri výpočte RPMN, pretože RPMN ako výsledok
matematickej operácie potrebuje pre svoj správny výpočet iba jeden konkrétny údaj. Naviac v úverovej
zmluve nie je ani jeden údaj vyjadrený v rokoch alebo zlomkoch roka, pričom iba takýto údaj je ako

predpoklad v zmysle zákona relevantný pre určenie RPMN.

28. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

29. Ani Smernica, ani zákon nevyžadujú, aby zmluva obsahovala len údaje, z ktorých sa dá tá-ktorá
obligatórna náležitosť zmluvy nepriamo odvodiť, ale vyžaduje predpísané náležitosti v zmluve priamo

uvádzať. Všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN musí zmluva obsahovať, aj keď neobsahuje
vzorec na výpočet RPMN, avšak s explicitným legálnym pomenovaním, že ide o všetky predpoklady
použité na výpočet RPMN.

30. Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-448/217 evidentne vyplýva, že zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí obsahovať nielen úroveň RPMN (výsledok výpočtu), ale aj matematický
vzorec a premenné (predpoklady) použité pri výpočte. Jedná sa o samostatnú náležitosť, pri ktorej
nepostačuje iba všeobecné odkazovanie, že predsa sa tieto údaje len niekde v tej zmluve nachádzajú.

31. Odplata ako množina všetkých odplatných zložiek úveru je samozrejme vyššia ako samotný úrok,

ktorý musí spĺňať určité kritéria. Výška odplaty je regulovaná § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a
Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška úroku je však regulovaná dobrými mravmi cez § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný súdu prvej inštancie predložil priemerné úrokové miery z úverov
poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny zverejnené na web stránke NBS, podľa ktorých na obdobnýspotrebiteľský úver so splatnosťou od 1 do 5 rokov v období november 2018 predstavovala priemerná
úroková miera úroveň 5,70 %. Prvoinštančný súd však vychádzal z iných úrokových štatistík uvedených
na web stránke NBS, pričom za smerodajnú považoval úroveň 10,04 %, hoci úroková štatistika na web

stránke NBS uvádza aj ďalší údaj 9,47 %.

32. V zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.11.2018 je uvedená RPMN v úrovni 18,89 %. Ide o
nesprávnu výšku RPMN, pretože do jej výpočtu žalobca zrejme nezarátal aj poplatok za poistenie úveru.
PodľaoficiálnejinternetovejinteraktívnejkalkulačkyMinisterstvafinanciíSR,zPortálufinančnejosvetya

ochrany finančného spotrebiteľa MF SR, ktorá vyžaduje zadanie dátumu uzatvorenia zmluvy je hodnota
RPMN 20,51 %. Tak podstatný rozdiel vo výške RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN. V
spotrebiteľskej zmluve je uvedená nesprávne aj celková čiastka, a to v sume 1.140 eur, hoci správne
má byť uvedená 1.219,80 eur, čo uvádza aj samotný žalobca v bode 2 návrhu na vydanie platobného
rozkazu.Poistenieúverubolopovinnéprejehoposkytnutie,pretoževoľbabolauskutočnenátechnickými
prostriedkami samotným zamestnancom dodávateľa. Ako zo zmluvy vyplýva, bola daná len možnosť

základného súboru poistenia A) a komplexného súboru poistenia B). V žiadnom prípade nebola daná
možnosť odmietnuť poistenie. Preto poistenie vstupuje do celkových nákladov a celkovej čiastky, ktorú
je spotrebiteľ povinný zaplatiť a teda aj do výpočtu RPMN.

33. Žalobca v súvislosti s overovaním bonity žalovaného pri poskytnutí úveru nemal k dispozícii všetky

relevantné údaje, ktorými sú informácie o jeho rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, výške
príjmu, ako aj výške celkového objemu jeho výdavkov, čím tak došlo k naplneniu hypotézy právnej normy
§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje nielen za bezúročný a
bez poplatkov, ale súčasne žalobca nemohol požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Hrubé porušenie žalobcu postupovať s odbornou starostlivosťou vyplýva priamo zo zmluvy, kde je

výška výdavkov žalovaného uvedená v sume 0 eur, čo je zjavne pri elementárnej logike neprípustný
údaj. Dôkaz o tom, že úver nemal byť žalovanému poskytnutý, vyplýva priamo z faktu neschopnosti
splácať úver aspoň čo do poskytnutej istiny. Zároveň v čase uzavretia úverovej zmluvy nemal žalovaný
ani uzatvorený pracovný pomer na neurčitý čas, ako to dodávateľ uviedol do zmluvy. Nedôvodným
a nepreukázaným je tvrdenie súdu, podľa ktorého mal žalovaný uviesť nepravdivý údaj. Čo sa týka

týchto údajov (počet vyživovaných osôb 0 a celková výška mesačných výdavkov 0), súdu musí byť z
jeho činnosti už zrejmé, že jedná sa iba o modus operandi zo strany dodávateľa. Za stavu, že príjem
žalovaného bol 388,33 eur a zohľadňujúc výšku životného minima 205,07 eur mesačne, ak ide o jednu
plnoletú fyzickú osobu a sumy 468,05 eur (5 x 93,61 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo
zaopatrené neplnoleté dieťa), súčet uvedených súm životného minima predstavuje 673,12 eur (205,07

eur + 468,05 eur), čo ďaleko presahuje príjem žalovaného.

34. Keďže k platnému zosplatneniu nedošlo a posledná splátka úveru je daná až na 20.08.2023, žaloba
o zaplatenie je podaná predčasne a nie je z nej ani zrejmé, v akej sume by mala byť pohľadávka splatná
čo do poskytnutej istiny ku dňu podania žaloby. Z tohto dôvodu ide o zjavne nedôvodnú žalobu.

35. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

36. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že

odvolanie žalovaného je opodstatnené.

37. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom
na ust. § 297 písm. b) C.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

38. Z ust. § 297 písm. b) C.s.p. teda vyplýva, že súd prvej inštancie môže vec samu prejednať a
rozhodnúť o nej bez nariadenia pojednávania len za situácie, že ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci a zároveň, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur (daný prípad), ak

skutkové tvrdenia strán nie sú sporné.

39. Podľa ust. § 181 ods. 2 C.s.p., po úkonoch podľa ods. 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazynevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

40. Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení, súd prvej inštancie bez nariadenia
pojednávania môže vec prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený
skutkový stav veci na základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi
stranami sporné skutkové okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ust. § 297 písm. b)
C.s.p. upravuje podmienku, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen požiadavku,

aby súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných
tvrdení strán, resp. zo skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1
C.s.p.) z iného dôkazu ako z listín predložených stranami, ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce
skutočnosti budú zhodnými, resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami náležite
preukázané a že teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude nesplnená povinnosť
tvrdenia alebo neunesenie dôkazného bremena. Ak sa preukáže, že strana doteraz nesplnila svoju

povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ju uviedla neúplne) alebo povinnosť
dôkazu (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre
právne posúdenie veci významné) musí súd prvej inštancie aj keby išlo o spor podľa ust. § 297 písm.
b) C.s.p., ako to bolo v danom prípade, vždy nariadiť pojednávanie (§ 297 veta prvá C.s.p.), pretože si
musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle ust. § 181 ods. 2 C.s.p. a informovať o rozsahu sporných a

nesporných skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné.

41. Už v čase vyhlásenia rozsudku dňa 13.07.2022 mal prvoinštančný súd k dispozícii vyjadrenie
žalovaného zo dňa 08.07.2022 (č.l. 98 až 100 spisu). Z tohto vyjadrenia je zrejmá rozdielnosť skutkových
tvrdení strán sporu jednak vo vzťahu k otázke dodržania, či nedodržania zákonných náležitostí zmluvy

o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v súvislosti s overovaním
bonity žalovaného pri poskytnutí úveru.

42. Čo sa týka posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorú povinnosť žalobcovi
ako veriteľovi ukladalo ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy, už samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.11.2018 vzbudzuje dôvodné pochybnosti
o tom, či žalobca túto schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa posúdil s odbornou starostlivosťou. Podľa
zmluvy celkové výdavky žalovaného boli uvedené vo výške 0 eur, čo vyvoláva závažné pochybnosti o
správnosti tohto údaja. Odporuje totiž akýmkoľvek zásadám elementárnej logiky, tak ako na to správne
poukazoval žalovaný, aby dospelá fyzická osoba ako žalovaný nemala akékoľvek výdavky so svojim

živobytím.

43. Ďalšie závažné pochybnosti súvisiace s posudzovaním schopností žalovaného ako spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver vyplývajú aj so žalobcom predloženého výpisu z registra klientskych
informácií (č.l. 69 spisu). Vychádzajúc z tohto výpisu, žalovaný v období rokov 2015 až 2018 celkovo 11x

požiadal o poskytnutie úveru, pričom v jednom prípade túto žiadosť odvolal a v desiatich prípadoch došlo
k odmietnutiu týchto žiadostí. Je teda evidentné, že iné finančné inštitúcie nevyhodnotili žalovaného ako
osobu schopnú splácať úver. V tejto súvislosti je potrebné len upozorniť na skutočnosť, podľa ktorej v
mesiaci november roku 2018, teda v mesiaci, keď žalovanému bol poskytnutý úver zo strany žalobcu,
došlo k odmietnutiu dvoch žiadostí žalovaného ako spotrebiteľa o poskytnutie úveru. Jedna z týchto

žiadostí bola datovaná dňom 16.11.2018, teda v rovnaký deň ako bol žalobcom poskytnutý žalovanému
úver tvoriaci predmet tohto sporu.

44. Žalobcom predložený výpis z registra klientskych informácií rozhodne nie je dôkazom podporujúcim
záver o splnení povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať

spotrebiteľský úver, skôr naopak, dôkazom o nedostatočnom splnení tejto povinnosti.

45. Súd prvej inštancie pochybil, ak vo veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 297 písm. b) C.s.p., nakoľko porušil svoju obligatórnu povinnosť v zmysle ust. § 181 ods. 2 C.s.p.
tým, že neurčil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, čím porušil zákonom dané procesné práva

žalovaného pre jeho procesný postup v kontradiktórnom spornom konaní, najmä vytvorenie mu priestoru
na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane
subjektívnych práv a oprávnených záujmov.46. Ak zo samotného žalobcom predloženého výpisu z registra klientskych informácií vyplývali závažné
pochybnosti o dostatočnom skúmaní bonity žalovaného, povinnosťou súdu prvej inštancie bolo vo veci
nariadiť pojednávanie a na tomto pojednávaní podrobne vypočuť žalovaného ako stranu sporu v súlade

s ust. § 195 C.s.p. na okolnosti uzatvárania zmluvy, najmä so zameraním na spôsob akým zo strany
žalobcu bola zisťovaná schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver.

47. Keďže v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok
v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

48. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie po vypočutí žalovaného ako strany sporu,
opätovne vec prejednať a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty

žalovaného, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom
vo veci v zrušenom rozsahu znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust.
§220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť.

49. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) v

novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

50. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).