Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420200616
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1420200616.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci žalobkyne: I.. V. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Q., zastúpená JUDr. Peter Bilkovič, advokát, Strojnícka 8, Bratislava, proti
žalovanému: PB KREDIT, s.r.o., IČO: 36 803 642, Šancová 104, Bratislava, o vypratanie bytu a ďalšie,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4.049,27 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
4.049,27 eur od 11.11.2020 do zaplatenia a sumu 544,25 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
544,25 eur od 18.06.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie o nároku žalobkyne na vypratanie bytu sa zastavuje.

III. Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemusúdu14.02.2020domáhalauložiťžalovanémupovinnosť
vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území R., obec BA m.č. R., okres Q. IV, zapísaná
naLVč.XXXX,naparc.č.XXXX,XXXXaXXXX,M.XX,XX,XX,súp.č.XXXX,bytč.XX,M.XX,7.posch.
v podiele X/X, a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 5250/434610
zapísaný na žalobkyňu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej sa domáhala uložiť žalovanému

povinnosť zaplatiť jej sumu 500 eur mesačne do 10. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc 01.10.2019
s 5% úrokom z omeškania z tej ktorej splátky do doby odovzdania bytu žalobkyni. Žalobkyňa žalobu
odôvodnila tým, že jej otec F. L., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom nejedlého XX, Q. bol vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Údajne dňa 12.03.2007 uzavrel kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli
vyššie uvedené nehnuteľnosti s kupujúcim I.. T. A., v údajnom zastúpení záložným veriteľom na základe
Zmluvy o záložnom práve zo dňa 03.10.2003 spoločnosťou 99. realitnou spoločnosťou s.r.o. (po zmene
obchodného mena Private finance s.r.o. Kupujúci I.. T. A. následne Zmluvou o prevode vlastníckeho

práva byt previedol na I.. J. U.. Žalobkyňa ako dcéra poručiteľa po jeho úmrtí sa v konaní pred Okresným
súdom Bratislava IV pod sp. zn. 19C/6/2010 domáhala určenia, že predmetný byt patrí do dedičstva po
poručiteľovi. Súd žalobe žalobkyne vyhovel rozsudkom zo dňa 29.06.2016, právoplatným 16.07.2018.
V dedičskom konaní prešlo na žalobkyňu vlastnícke právo k predmetnému bytu dňom 01.10.2019.
Žalovaný sa v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23/2019 snaží tvrdiť, že
Zmluvami o postúpení pohľadávky zo dňa 28.09.2018, 01.04.2019 a 29.09.2019 prešlo na neho práva.
V tomto konaní sa žalovaný voči žalobkyni domáha, aby súd zriadil v prospech neho záložné právo a

vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žiadne práva na žalovaného prejsť
nemohli a to s poukazom na právoplatné rozsudky , pretože ak prvotné úkony boli absolútne neplatné,
boli neplatnosťou a ničotnosťou postihnuté aj následné úkony. Žalovaný napriek tomu protiprávne a
nezákonne zasahuje do vlastníckych práv žalobkyne, nehnuteľnosť jej odmieta vydať a ju vypratať.Naopak, používa ju dlhodobo na jeho obchodné aktivity - ubytováva tam, bez nájomnej zmluvy a
bez údajnej odplaty za užívanie bytu. Toto svoje ,,právo odvodzuje“ vzhľadom na vyššie uvedené od
absolútne neplatnej zmluvy o výpožičke bytu zo dňa 01.05.2016 s dobou do 01.05.2028 uzavretú medzi

ním ako vypožičiavateľom a požičiavateľom I.. J. U.. Žalobkyňa vo veci podala trestné oznámenie.
Polícia ju odkázala na konanie vo veciach občianskoprávnych. Žalobkyňa vyzvala aj všetky osoby
neoprávnene držiace jej predmet vlastníctva o vypratanie bytu, avšak neúspešne. Žalobkyni je bránené
užívať a disponovať so svojim predmetom vlastníctva a musí znášať aj nedoplatky spojené s užívaním
bytu. Konaním žalovaného dochádza k majetkovej ujme žalobkyne v rozsahu jej nemožnosti s bytom

disponovať a mať z neho úžitky. Preto odo dňa nadobudnutia vlastníctva k bytu požaduje sumu 500
eur mesačne. Poukazovala na cenu nájmu u obdobných bytov na M. ul. v Q. v rozmedzí XXX-XXX eur
mesačne.

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu 17.12.2020 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby. V
odôvodnení uviedla, že žalovaný napriek predchádzajúcim písomným výzvam žalobkyne jej byt riadne

neodovzdal a nevydal prislúchajúce kľúče k bytu. Žalobkyňa po presvedčení, že v byte sa dlhšiu dobu
nikto nezdržuje dňa 11.11.2020 za prítomnosti právneho zástupcu a zástupcu vlastníkov bytov I.. L. a
zástupcu spoločnosti LOCK service, s.r.o., P. XXX, U., predmetný byt otvorila a zmocnila sa ho ako
oprávnená vlastníčka a od tohto dátumu byt užíva. Vzhľadom na uvedené, vzala žalobu v časti jej
nároku na vypratanie bytu späť, v tejto časti navrhla konanie zastaviť. Žalobkyňa v podaní ďalej uviedla,

že žalovaný byt užíval bez akéhokoľvek právneho titulu, neuhrádzal náklady spojené s jeho užívaním
voči spoločenstvu vlastníkov bytov, čím jej vznikla škoda, ktorú musela Správcovskému bratislavskému
družstvu uhradiť. Konkrétne: nedoplatok za rok 2018 v sume 550 eur, nedoplatok za rok 2019 v sume
1.533,76 eur, nájomné za 2019 do 11.11.2020 v sume 1.766,51 eur. Ďalej si uplatnila náklady spojené
s otvorením bytu v sume 199 eur. Celkom si uplatnila nárok na náhradu škody v sume 4.049,27 eur.

Navrhla, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 4.049,27 eur
s úrokom z omeškania 5 % ročne od 11.11.2020 do zaplatenia, zaplatiť jej sumu 7.000 eur s úrokom
z omeškania 5% ročne zo sumy 500 eur od 01.10.2019 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 500 eur od
01.11.2019 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 01.12.2019 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy
500 eur od 01.01.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 500 eur od 01.02.2020 do zaplatenia, 5% ročne

zo sumy 500 eur od 01.03.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 01.04.2020 do zaplatenia,
5 % ročne zo sumy 500 eur od 01.05.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 01.06.2020
do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 01.07.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od
01.08.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy
500 eur od 01.10.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 500 eur od 01.11.2020 do zaplatenia, všetko

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania.

3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu 18.06.2021 žalobkyňa uviedla, že od správcu predmetného
bytu jej bolo doručené vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2020 s nedoplatkom
ma službách vo výške 632,65 eur, ktorý nedoplatok 18.06.2021 uhradila. Mení preto žalobný návrh a

navrhuje, aby žalovaný zaplatil z uvedeného nedoplatku podľa kľúča 632,50 eur : 365 dní = 1,733287671
nedoplatok /x 314 dní (do 10.11.2020) 544,25 eur, keď niet pochybností, že plnením zo dňa 18.06.2021
žalobkyňa plnila za žalovaného. Žalobný návrh tak mení, že aktuálne znie: Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni sumu: sumu 4.049,24 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 11.11.2020 do zaplatenia, sumu
544,25 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 18.06.2021 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že ostatná zmena vykonaná uznesením zo dňa 17.12.2020 ostáva
touto zmenou nedotknutá.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.02.2022 uviedol, že na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 129.06.2016, č.k. 19C 6/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

27.04.2018, č.k. 3Co/5/2017-662, dňa 31.10.2019 vyzval I. B. a L. A. na vypratanie nehnuteľnosti a
odovzdanie kľúčov od bytu na M. XX v Q.. Ako žalovaný poukazuje na skutočnosť, že títo mu predmetnú
nehnuteľnosť ani kľúče od nej doposiaľ neodovzdali. Na základe doručenej žaloby a jej prílohy bol
oboznámený s tým, že k otvoreniu bytu žalobkyňou došlo 11.11.2020. Z uvedených dôvodov nárok
žalobcu v celom rozsahu neuznáva.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení doručeným tunajšiemu súdu 22.03.2022 uviedla, že z dôkazov predložených
súdu, predovšetkým zo zmluvy o výpožičke bytu uzavretej medzi I.. U. a žalovaným je preukázané, že
žalovaný s bytom nezákonne a protiprávne nakladal. Žalovaný umožnil vyššie uvedeným osobám bytprotiprávne užívať proti vôli a bez súhlasu vlastníčky bytu. Tým prevzal na seba všetku zodpovednosť
aj za škody, ktoré žalobkyni vznikli a ktorých náhrady sa domáha v tomto súdnom konaní.

6. Uznesením zo dňa 08.08.2023, č.k. 9C/8/2020-350 súd zmenu žaloby pripustil tak, že aktuálne
žalobný návrh znie: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4.049,24 eur s úrokom z omeškania 5%
ročne od 11.11.2020 do zaplatenia a sumu 544,25 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 18.06.2021
do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že ostatná zmena vykonaná
uznesením zo dňa 17.12.2020 ostáva touto zmenou nedotknutá.

7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z.z.
(ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Vzhľadom na tento dispozitívny prejav žalobkyne, ktorým vzala predmetnú žalobu v časti nároku o
vypratanie bytu späť, súd konanie v tejto časti zastavil.

10. Predmetom posúdenia tak bol nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 4.049,27 eur s úrokom z
omeškania 5 % ročne od 11.11.2020 do zaplatenia, zaplatenie sumy 7.000 eur s úrokom z omeškania

5% ročne zo sumy 500 eur od 01.10.2019 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 500 eur od 01.11.2019 do
zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 01.12.2019 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 500 eur od
01.01.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 500 eur od 01.02.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy
500 eur od 01.03.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 01.04.2020 do zaplatenia, 5 %
ročne zo sumy 500 eur od 01.05.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 01.06.2020 do

zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 01.07.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od
01.08.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy
500 eur od 01.10.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 500 eur od 01.11.2020 do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zaplatenie sumy 544,25 eur s úrokom z omeškania 5%
ročne od 18.06.2021 do zaplatenia.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi zástupcov strán sporu, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

12. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že predmetný byt patrí žalobkyni od 01.10.2019.

Prevzala ho až k dátumu 11.11.2020. Za byt platila platby. Uhradila aj nedoplatky za roky 2018, 2019 a
2020. Vznikol jej nárok na náhradu tejto škody.

13. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave
akceptoval, že predmetný byt je vlastníctvom žalobkyne. Podnikol všetky potrebné kroky k tomu, aby jej

boli odovzdané kľúče od bytu. Náklady za užívanie bytu má platiť vlastník, nie nájomca. Má za to, že
pokiaľ ide o náhradu škody, nebol preukázaný ani kauzálny nexus, tj. príčina a následok. Spochybňuje
náklady na otvorenie bytu.

14. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že vlastníkom sporného bytu je žalobkyňa. Byt

nadobudla po svojom otcovi p. F. L. zomr. XX.XX.XXXX dedením.

15. Zo zmluvy o výpožičke bytu uzavretej medzi I.. J. U. a žalovaným dňa 01.05.2016 súd zistil, že
žalovanémubolbytvypožičanýnadobuod01.05.2016do01.05.2028.Bytmubolvypožičanýbezplatne.

16. Listom zo dňa 10.07.2019 žalobkyňa vyzvala I.. U. na vypratanie a protokolárne odovzdanie
predmetného bytu.

17. Dňa 19.12.2019 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzýva žalovaného na vypratanie
bytu a odovzdanie kľúčov.

18. Zo zápisnice o prevzatí bytu súd zistil, že dňa 11.11.2020 došlo za prítomnosti žalobkyne, jej
právneho zástupcu a zástupcu vlastníkov bytov k otvoreniu predmetného bytu odborným pracovníkom
spoločnosti Lock service s.r.o.19. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu súd zistil, že v roku 2019 vznikol nedoplatok v
sume 1.533,76 eur.

20. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu súd zistil, že v roku 2020 vznikol nedoplatok v
sume 632,65 eur.

21. Súd vec právne posúdil nasledovne:

22. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

23. Podľa § 420 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď

bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

24. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

25. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po
dohodnutú dobu bezplatne užívať.

26. Podľa § 661 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec
riadne a v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol alebo ktorému obvykle slúži; je povinný chrániť ju
pred poškodením, stratou alebo zničením. Ak nie je dohodnuté inak, nesmie vypožičiavateľ prenechať
vec na užívanie inému.

27. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.31.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

29. Medzi predpoklady vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu patrí:
1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon),
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a

4. zavinenie.
Zavinenie škody sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (§420 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ
príčinou vzniku škody bolo porušenie či už všeobecnej prevenčnej povinnosti ustanovenej v § 415
Občianskeho zákonníka alebo inej zákonnej alebo záväzkovej (zmluvnej) povinnosti vyplývajúcej

zodpovednostnému subjektu z právneho predpisualebo zmluvného či mimozmluvného vzťahu, bude
potrebné posudzovať zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka
(pokiaľ nepôjde o niektorý z osobitných prípadov zodpovednosti za škodu).
30. Vzhľadom na námietku žalovaného o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného v konaní, súd sa v
prvom rade zaoberal touto otázkou.

31. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie
oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu
svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecnálegitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej,
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez

návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne
cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je
alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v

konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide.

32. Konajúci súd sa preto s námietkou žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v
konaní nestotožnil.

33. Žalobkyňa správne zažalovala žalovaného, ktorý je nositeľom tvrdenej povinnosti, teda je to
žalovaný, ktorému vznikla povinnosť žalobkyni nahradiť žalobkyni uplatnenú škodu, keď súd mal
vykonaným dokazovaním preukázané, že je to žalovaný, ktorý predmetný byt užíval (je právne
nevýznamné,ževňomumožnilbývaťobčanomUkrajiny),bezakéhokoľvekprávnehotitulu-protiprávne,

odvodzujúc svoje právo od fiktívnej a nepreukázanej pohľadávky, dokonca s oprávneným vlastníctvom
žalobkyne podnikal, neuhrádzal náklady spojené s užívaním bytu voči spoločenstvu Vlastníci bytov a
nebytových priestorov M. XX-XX, neuhradením nedoplatkov z ročných vyúčtovaní za rok 2018, 2019
a 2020. Tieto nedoplatky bola žalobkyňa ako vlastník bytu povinná správcovi bytu uhradiť, čím jej
nepochybne vznikla škoda. Má preto právo vzniknutú škodu si uplatňovať voči subjektu, ktorý jej škodu

spôsobil, teda voči žalovanému. Žalovaný je preto nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní
ide a teda žalobkyňa je oprávnená domáhať sa takouto žalobou náhrady škody voči žalovanému.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy
4.049,27 eur ako aj sumy 544,25 eur je dôvodný.

35. V posudzovanej veci mal súd preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného
bytu. Žalovaný tento byt bez právneho dôvodu užíval až do dňa 11.11.2020, resp. prenechával ho na
užívanie iným osobám, čím neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva žalobkyne sú preto dôvodné
peňažné nároky žalobkyne ktorých sa domáha. Na základe žalobkyňou predložených listinných dôkazov

žalobkyňa preukázala, že jej ako vlastníčke sporného bytu vznikli nedoplatky na úhradách za plnenia
spojené s užívaním bytu. Konkrétne žalobkyni vznikla škoda úhradou nedoplatkov z ročných vyúčtovaní
nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2018, 2019 a do 11.11.2020 spolu v sume 3.850,27 eur.
Žalobkyňa má právo na náhradu uvedenej sumy. Rovnako je dôvodný aj nárok žalobkyne na náhradu
sumy 199 eur, predstavujúcej náklady spojené s otvorením bytu, keď vzhľadom na všetky okolnosti

prejednávanej veci, žalobkyňa nemala inú možnosť dostať sa do predmetného bytu a ujať dispozície
svojho vlastníctva ako práve zvoleným spôsobom. Za otvorenie bytu službou Lock servic, s.r.o., jej
bola vyúčtovaná suma 199 eur, ktorú bola povinná zaplatiť a aj ju zaplatila. Má preto voči žalovanému
nárok aj na náhradu tejto sumy. V posudzovanej veci mal súd tiež preukázané, že ako už bolo vyššie
uvedené ani v období do 11.11. 2020 žalobkyňa nemala možnosť predmetný byt užívať, tento bez

akéhokoľvek právneho dôvodu užíval žalovaný. Nedoplatok z ročného vyúčtovania nákladov spojených
s užívaním bytu za rok 2020 spolu v sume 632,65 eur pritom ako vlastníčka bytu bola povinná zaplatiť
a aj ho zaplatila. Má preto právo na náhradu sumy 544,25 eur, keď niet pochybností o tom, že plnením
dňa 18.06.2021 žalobkyňa plnila za žalovaného. Neobstojí ani obrana žalovaného, že byt mal žalovaný
vypožičaný od I.. J. U. a že ho fakticky užívali tretie osoby. V posudzovanom období bola výlučnou

vlastníčkou sporného bytu žalobkyňa. Žalovaný nemal uzavretú zmluvu o výpožičke s vlastníkom bytu,
v tom čase zapísaným v katastri nehnuteľností, na základe ktorej by bol predmetný byt oprávnený
užívať. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody nie je príčinná súvislosť, ani s týmto tvrdením žalovaného sa súd nestotožňuje. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný predmetný byt užíval protiprávne odvodzujúc svoje

právo od nejakej fiktívnej a nepreukázanej pohľadávky, ako už bolo vyššie uvedené, neuhrádzal náklady
spojené s užívaním bytu správcovi, tieto ako vlastník bytu bola povinná žalobkyňa uhradiť, a aj ich
uhradila, čím jej vznikla škoda, ktorej náhradu si voči žalovanému uplatnila v tomto konaní.36. Pretože zaplatenie sumy 4.049,27 eur ani sumy 544,25 eur žalovaným v konaní preukázané nebolo,
súd v tejto časti žalobe vyhovel.

37. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, má žalobkyňa
nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania tak ako si ich uplatnila, tzn. 5% ročne zo sumy 4.049, 27
eur od 10.10.2020 (odkedy byt užíva) do zaplatenia a 5% ročne zo sumy 255,25 eur od 18.06.2021
(kedy zaplatila nedoplatok z vyúčtovania za rok 2020 do zaplatenia. Výšku úroku súd stanovil v súlade
s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.

38. O nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 7.000 eur s úrokom z omeškania súd rozhodne dopĺňacím
rozsudkom (po vyhlásení rozsudku, po prehratí zvukového záznamu z pojednávania súd zistil, že
omylom nevyhlásil rozhodnutie aj o tomto nároku, teda nerozhodol o ňom). Pojednávanie sa konalo len
v prítomnosti sudkyne, z ktorého dôvodu o pojednávaní nemohla byť vyhotovovaná zápisnica.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, súd jej preto priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania.

42. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

43. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania súd posudzoval procesnú zodpovednosť strán sporu

na zastavení konania. Žalobkyňa vzala žalobu čo do nároku o vypratanie sporného bytu späť. Z
procesného hľadiska platí, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalovaný, má preto žalobkyňa aj
v tejto časti proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.