Rozsudok – Náhrada škody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Cb/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121209487
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6121209487.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Miroslavom Račkom v spore žalobcu AIDER Slovensko s.r.o.,

IČO: 47 529 415 so sídlom Bratislava, Silvánska 5450, v zast. JUDr. Juraj Gabriško, advokát so sídlom
Bratislava, Cukrová 14, IČO: 42 181 020 proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441 so sídlom Bratislava, Štefanovičova 2970/4, v zast. Advokátska
kancelária Miroslav Maďar, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Horná 26, IČO: 36 868 299, v konaní
o zaplatenie 2.899,62 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.814,22 Eur spolu s 5
% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 2.814,22 Eur od 26.09.2019 do zaplatenia v lehote do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu čo do zaplatenia 85,40 Eur z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 94 % trov, ktoré vznikli žalobcovi a
ktorých výška bude určená osobitným uznesením v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na súde domáhal zaplatenia sumy 2.899,62 Eur s príslušným úrokom
z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.05.2020 vznikla poistná udalosť

na vozidle Škoda Rapid (ďalej len „motorové vozidlo“), ktorého majiteľom v čase vzniku predmetnej
udalosti bol Jaroslav Priadka (ďalej len „poškodený“). Poškodenie motorového vozidla vzniklo tak,
že prišlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, pričom škodu spôsobilo motorové vozidlo, ktorého
majiteľom v čase vzniku udalosti bola spoločnosť DENI INTERIOR, s.r.o. Poškodený si uplatnil nárok
na náhradu škody u žalovaného, nakoľko vozidlo, ktoré škodu spôsobilo malo uzatvorené povinné
zmluvné poistenie za škody pri prevádzke motorového vozidla. Dňa 10.09.2019 žalovaný ukončil
likvidáciu predmetnej poistnej udalosti a poškodeného informoval o výške škody na motorovom vozidle,

ktorá predstavovala sumu 3.334,98 Eur a následnou dolikvidáciou po obhliadke aj sumu 312,80 Eur.
Poškodený postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.03.2020 všetky svoje nároky a práva
na žalobcu.

2. Žalobca si za účelom zistenia skutočnej výšky škody, ktorá pri poistnej udalosti vznikla obstaral
kalkuláciu nákladov na opravu poškodeného vozidla, pričom podľa kalkulácie skutočná škoda
predstavuje sumu 6.547,40 Eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 19Up/37/2021
zo dňa 27.01.2021, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Žalobca žiadal pokračovať
v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že trvá na záveroch likvidácie poistnej udalosti. Žalobca sa
opiera o nesprávny výpočet kalkulácie nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný

pristúpil k šetreniu predmetnej škodovej udalosti prostredníctvom svojho zmluvného partnera, čoho
výsledkom je písomný „Zápis o poškodení motorového vozidla“, na základe, ktorého žalovaný vydal
Oznámenie o poistnom plnení vo výške 3.334,98 Eur. Žalobca voči tomuto oznámeniu podal 2 krát
sťažnosť, na základe ktorých žalovaný vykonal tzv. doobhliadku poškodeného motorového vozidla.
Po ukončení dodatočného šetrenia bolo žalobcovi zaslané Oznámenie o poistnom plnení, na základe

ktorého mu žalovaný poskytol doplatok plnenia vo výške 312,80 Eur. Žalovaný taktiež uviedol, že právny
predchodca žalobcu si zvolil spôsob likvidácie vzniknutej škody tzv. rozpočtom. Uvádza, že žalobca si
v predmetnom konaní uplatnil iba hypotetickú škodu, ktorá mu nikdy nevznikla, pretože sa jeho majetok
sa o takto vyčíslenú škodu nezmenšil, resp. žalobca túto sumu nijako nepreukázal.

5. Súd vytýčil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnili strany sporu.

6.Žalobcanapojednávaníprostredníctvomštatutárnehozástupcuuviedol,žeznaleckýposudokdoteraz
nenavrhovali a nepredkladali z dôvodu hospodárnosti, pričom kalkulácia pripojená k žalobnému návrhu
je vypracovaná v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z., v zmysle ktorej znalci postupujú pri určovaní výšky
škody. Na motorovom vozidle je vypracovaná podľa originálnych náhradných dielov. Znalecký posudok

by bolo zbytočné vypracovávať. Ďalej poukázal na to, že je netransparentné, či škoda vo výške 3.647,78
Eur je správna. Žiaden dôkaz o tom žalovaný nepredložil, ani žiaden výpočet, z ktorého by bolo možné
dedukovať a zistiť, či je správne vykonaná likvidácia poistnej udalosti. Zníženie poistného žiaden právny
predpis neumožňuje. Čo sa týka škody, táto vznikla priamo pri strete dvoch vozidiel, preto nie je pravdou,
to čo tvrdí protistrana, že škoda vzniká až potom čo zaplatí poškodený za opravu vozidla, naopak škoda

vzniká už pri strete vozidiel. Škoda vznikla vo výške, ktorú predložil žalobca na základe kalkulácie, je
objektívne vyjadrená.

7. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že trvá na záveroch likvidácie poistnej
udalosti. Žalovaná splnila svoju zákonnú povinnosť v zmysle zákona o PZP a v lehote 3 mesiacov

od oznámenia vzniku škodovej udalosti oznámila právnemu predchodcovi záver likvidácie škodovej
udalosti, z toho dôvodu právnemu predchodcovi žalobcu nemohol vzniknúť nárok na omeškanie. Právny
predchodca žalobcu si sám vybral plnenie rozpočtom, čo vyplýva z uplatneného nároku na náhradu
škody, pričom v tomto uplatnení sa priamo uvádza, že v prípade žiadosti o výplatu škody rozpočtom,
poisťovňa pri poskytnutí náhrady škody uplatní primerané zníženie cien materiálu a práce. Pokiaľ právny

predchodca žalobcu chcel svoje motorové vozidlo opraviť prostredníctvom originálnych náhradných
dielov, mohol si v rámci tohto uplatnenia nároku na náhradu škody uplatniť náhradu škody na základe
doložených faktúr, v takom prípade by poisťovňa prihliadala na uvedené faktúry. V prípade, ak by uznal,
že oprava bola vykonaná v súlade s jednotlivými poškodeniami, vyplatila by poisťovňa poistné plnenie,
ktoré by zodpovedalo škode. Žiadal žalobu zamietnuť.

8. Okresný súd rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 2.899,62 Eur s príslušenstvom a rozhodol,
že žalobca je povinný žalovanému nahradiť trovy konania vo výške 100%, ktorých výška bude určená
osobitným uznesením v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd
uviedol,žežalobcasažaloboudomáhalzaplateniasumy2.899,62Eurspríslušnýmúrokomzomeškania

a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 22.05.2020 vznikla poistná udalosť
na vozidle Škoda Rapid (ďalej len „motorové vozidlo“), ktorého majiteľom v čase vzniku predmetnej
udalosti bol Jaroslav Priadka (ďalej len „poškodený“). Žalobca tvrdil, že k poškodeniu motorového
vozidla došlo tak, že prišlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, pričom škodu spôsobilo motorové
vozidlo, ktorého majiteľom v čase vzniku udalosti bola spoločnosť DENI INTERIOR, s.r.o. Poškodený si

uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného, nakoľko vozidlo, ktoré škodu spôsobilo malo uzatvorené
povinné zmluvné poistenie za škody pri prevádzke motorového vozidla. Dňa 10.09.2019 žalovaný
ukončil likvidáciu predmetnej poistnej udalosti a poškodeného informoval o výške škody na motorovom
vozidle, ktorá predstavovala sumu 3.334,98 Eur a následnou dolikvidáciou po obhliadke aj sumu 312,80
Eur. Poškodený postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.03.2020 všetky svoje nároky a

práva na žalobcu.

9. Súd ďalej konštatoval, že právny predchodca žalobcu postúpil svoje práva a nároky voči žalovanému
na žalobcu dňa 16.03.2020, čo mal oznámiť žalovanému 04.05.2020, ktorú lehotu podľa súdu prvejinštancie nie je možné považovať za lehotu bez zbytočného odkladu. Súd tiež uviedol, že žalobca v
konaní predložil písomnú kalkuláciu, ktorú nie je možné považovať za súkromný znalecký posudok od
spoločnosti Auto-Rácz, s.r.o., ktorá má vo svojom predmete činnosti diagnostiku a opravy cestných

motorových vozidiel, pričom z tejto kalkulácie nie je zrejmé, či bolo vozidlo obhliadnuté, či bolo
opravované v tejto spoločnosti, či ide o autorizovaný servis pre motorové vozidlá Škoda. Uvedený servis
stanovil všeobecnú cenu vozidla bez DPH vo výške 7.210,00 Eur a náklady na opravu vozidla bez DPH
vo výške 5.456,17 Eur. Súd tvrdí, že z podaného návrhu nie je zrejmé, či vozidlo bolo opravované, kým,
kedy a aká bola cena opravy. Ďalej mal za to, že pokiaľ opravovňa uviedla kalkuláciu nákladov, išlo o

cenu za materiál a prácu tejto opravovne, ktorá môže byť úplne odlišná od iných opravovní. Žalobca na
pojednávaní navrhol vykonanie znaleckého posudku.

10.Okresnýsúduviedol,žežalobcaneuplatnilprostriedkyprocesnéhoútokuvčasatietobysivyžadovali
nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalšieho úkonu súdu, a preto súd na tento návrh žalobcu
nemohol prihliadať. Čo sa týka samotného posudku - kalkulácie súd uviedol, že z neho nemal nárok

uplatnený žalobcom za preukázaný, pričom argumentácia porovnávania nákladov na opravu dielov
týkajúceho sa porovnávacieho testu originálnych dielov karosérie Volkswagen pre toto konanie nebolo
použiteľné, a preto podľa súdu bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Súd tiež konštatoval, že zo strany právneho predchodcu žalobcu a samotného žalobcu by bolo

správnym postupom, keby si uplatnil náhradu škody na základe doložených faktúr, poškodené motorové
vozidlo by dal opraviť autorizovanému servisu a uplatnil by si nárok na náhradu škody. Pokiaľ však
auto nebolo opravené, resp. žalobca o tom nepredložil žiaden doklad a uplatnil si nárok na náhradu
škody podľa rozpočtu, nie je možné priznať takýto nárok v tomto konaní. Pokiaľ sa žalobca odvolával
na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4C/284/2015, súd mal za to, že v danom prípade

poškodené motorové vozidlo bolo opravované a išlo o to, či bolo opravované v autorizovanom alebo
neautorizovanom servise. Bolo však zrejmé, že za akú cenu bolo vozidlo opravené. V tomto prípade
však toto absentuje a ide o kalkuláciu spoločnosti, ktorú možno považovať za obchodnú ponuku na
opravu uvedeného motorového vozidla. Toto vozidlo však v tomto servise opravované nebolo, a preto
súd považoval žalobu za nedôvodnú.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v
konaní úspešný priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

13. Žalobca podal odvolanie voči celému rozsudku a tvrdí, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

14. Žalobca tvrdí, že v konaní zostala sporná iba výška poskytnutej náhrady škody žalovaným, ako
poisťovateľom.Zároveňuviedol,ževpísomnompodanízodňa12.03.2021(správnemábyť27.03.2021)
v časti III. (správne má byť v časti VII.) navrhol vykonanie dokazovania „vo forme znaleckého posudku
zameranéhonastanovenievýškyškodynavozidlepoškodenéhovprípade,žetokonajúcisúdzhľadiska

hospodárnosti uzná za vhodné“. Žalobca tvrdí, že navrhol vykonať znalecké dokazovanie pri prvom
možnom úkone po doručení odporu proti vydanému platobnému rozkazu zo strany žalovaného, a preto
súd prvej inštancie zamietol vykonanie tohto dôkazu nesprávne z dôvodu, že ho údajne nenavrhol
žalobca včas, a teda neboli včas uplatnené prostriedky procesného útoku. Žalobca však na pojednávaní
dňa 10.05.2020 opätovne navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom v odbore cestná doprava

za účelom stanovenia výšky škody tak, ako je to uvedené v zápisnici z tohto pojednávania. Súd prvej
inštancie toto dokazovanie nevykonal, pričom bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného
vyplýva, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie má vadu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

15. Žalobca ďalej tvrdí, že do konania doložil dôkazy, ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne

nezaoberal, resp. sa odmietol nimi zaoberať, hoci boli pre rozhodnutie kľúčové. Jedná sa najmä o
dôkazy: testy karosárskych dielov a kalkulácia vypracovaná spoločnosťou AUTO-Rácz s.r.o.16. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný odhaduje, kalkuluje a následne aj priamo hradí
poistné plnenie na základe prakticky rovnakých kalkulácií ako predložil žalobca. Ak teda súdu
prvej inštancie stačilo na preukázanie opodstatnenosti výšky vyplateného poistného plnenia tvrdenie

žalovaného, že vyplatil poistné plnenie „rozpočtom“ na základe identickejalebo veľmi obdobnej metódy,
je nepochopiteľné, prečo súd neakceptuje ako dôkaz kalkuláciu predloženú žalobcom, ktorá taktiež
vychádza z etablovaného kalkulačného softvéru, avšak s odlišným - vyšším výsledkom. Súd by mal
prinajmenšom zhodnotiť takto markantný rozdiel medzi dvoma kalkuláciami ako sporný a podozrivý a
mal následne umožniť vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré by preukázalo výšku skutočnej škody.

17. Žalobca tiež uviedol, že dôkazom testy karosárskych dielov poukazoval na to, že predchádzajúci
stav je možné dosiahnuť iba za predpokladu, že sa použijú náhradné diely originálne, a teda výška škody
musí reprezentovať náhradu škody vo výške hodnoty originálnych dielov, nie dielov neoriginálnych (tzv.
replík), nakoľko za použitia takýchto dielov by sa nedosiahol predchádzajúci stav, čo je v rozpore s
aktuálnou judikatúrou. Súd prvej inštancie nielenže nezohľadnil tieto dôkazy svedčiace nepochybne v

prospech žalobcu, ale sa ani v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako nevysporiadal s dôvodmi tohto
procesného postupu, t. j. neuvádza žiaden dôvod, pre ktorý by uvedené dôkazy mali byť irelevantné
alebo inak neprípustné. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má vadu v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP.

18. Žalobca má ďalej za to, že úvaha a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s právnymi
predpismi a v rozpore s ústavnou judikatúrou a prieči sa zdravej logike. Žalobca v konaní poukazoval
na rôzne rozhodnutia súdov, z ktorých citoval právne vety a na základe nich poukazuje na to, že
právny predchodca žalobcu ako pôvodný majiteľ pohľadávky si vybral práve možnosť náhrady škody v
peniazoch, čo síce bolo poskytnuté zo strany žalovaného, ale v nesprávnej výške. Súd prvej inštancie

sa teda nevysporiadal so žiadnou právnou argumentáciou žalobcu, použil síce správne ustanovenie
§ 442 Občianskeho zákonníka, ale nesprávne aplikoval právny výklad tohto zákonného ustanovenia v
spojení s relevantnou judikatúrou, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie, z čoho vyplýva
vada napadnutého rozsudku v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

19. Ďalej žalobca poukázal na rozsiahle dôkazy, ktoré do konania doložil a ktoré preukazujú uplatnený
nárok, právne žalobca zdôvodnil svoje nároky, oprel ich o citovanú judikatúru, pričom žalovaný žiadnymi
dôkazmi a argumentmi nevyvrátil tvrdenia žalobcu a nároky žalobcom uplatnené v konaní. Žalovaný
v konaní nespochybnil žalobcom predložené dôkazy a okrem toho žalobca poukázal na § 794 ods. 4
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak poisťovateľ odmietol plniť poistné plnenie čo i len sčasti, nie

je oprávnený tento dôvod meniť. Pokiaľ teda poisťovateľ znížil plnenie z dôvodu nesprávneho výpočtu
poistného plnenia, nie je potom možné dodatočne zo strany poisťovateľa zamietnuť ďalšie nároky z
iného dôvodu, teda, že žalobca alebo právny predchodca žalobcu nedodal doklad o úhrade nákladov za
opravu vozidla. S prihliadnutím na § 151 CSP má žalobca za to, že tvrdenia žalobcu podložené dôkazmi,
ktoré žalovaný v konaní nepoprel, resp. účinne nepoprel, sú považované za nesporné.

20.Žalobcaďalejpoukázalnaabsenciuakejkoľvekvlastnejlogickejúvahysúduvnapadnutomrozsudku,
lebo súd logicky nezdôvodnil, prečo neaplikoval právne závery Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal
žalobca počas konania. Pre žalobcu je nepochopiteľné, z akého dôvodu sa prvoinštančný súd rozhodol
opierať svoje rozhodnutie výhradne o rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 4C/284/2015 a

ostatné rozsudky predložené žalobcom neakceptoval, a preto považuje žalobca napadnutý rozsudok za
nepreskúmateľný. Žalobca tiež uviedol, že mu je známe, že súd nie je viazaný povinnosťou vysporiadať
sa so všetkými dôkazmi doloženými do konania, prípadne ktoré strany navrhli, no je povinný vysporiadať
sa so všetkými dôkazmi, ktoré boli vykonané a v odôvodnení rozhodnutia aspoň uviesť myšlienkový
postup,ktorýhoviedolkzamietnutiunávrhovnavykonaniedôkazovriadneavčasuplatnených,prípadne

navrhnutých stranami a ktoré sú kľúčové pre rozhodnutie vo veci samej.

21. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.07.2021, v
ktorom navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a aby uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že považuje odvolanie žalobcu za zavádzajúce a obsahujúce tvrdenia
bez opory vo vykonanom dokazovaní, a preto ho žalovaný v celom rozsahu popiera.23. Pokiaľ žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nevykonanie navrhnutých dôkazov, žalovaný
poukazuje na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 10.05.2021, kde sám uviedol, že: „Znalecký
posudok sme doteraz nenavrhovali a nepredkladali, a to z dôvodu hospodárnosti, nakoľko kalkulácia

pripojená k žalobnému návrhu je vypracovaná v zmysle Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., v zmysle ktorej
samotní znalci postupujú pri určovaní výšky škody... Ešte by som uviedol, že takýto znalecký posudok
by bolo zbytočné podľa nášho názoru vypracovať. V prípade, že by súd mal za to, že chce vykonať
znalecké dokazovanie, tak samozrejme budeme s ním súhlasiť a navrhujeme to v prípade, že to súd
uzná za vhodné a potrebné“. (str. 2 Zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.05.2021). Z uvedeného podľa

žalovaného vyplýva, že žalobca sa spoliehal, že znalecké dokazovanie vykoná súd z vlastného podnetu,
a to v prípade, ak to bude považovať za potrebné.

24. Žalovaný v tomto smere poukázal na skutočnosť, že v civilných sporoch už neplatí princíp materiálnej
pravdy tak, ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov v ustanovení § 185 zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z

najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že pri rozhodovaní súd
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy,vzhľadomnato,žesiosporemôžeurobiťsvojobrazibavrozsahu,vakommuhovykresliastrany
sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu,
čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na stranu

sporu. Pokiaľ žalobca považoval znalecké dokazovanie v tomto konaní za zbytočné a až na pojednávaní
konanomdňa10.05.2021sarozhodolnavrhnúťvykonanietohtodôkazu,podľanázoružalovanéhopráve
z dôvodu dôkaznej núdze, tak žalovaný má za to, že súd správne na takéto konanie žalobcu aplikoval
sudcovskú koncentráciu konania a vykonanie tohto dôkazu nepripustil. Argumentácia žalobcu ohľadne
odvolacieho dôvodu upraveného v § 365 ods. 1 písm. e) CSP podľa žalovaného neobstojí.

25. Pokiaľ žalobca namieta, že súd sa dostatočne nezaoberal predloženými dôkazmi, v tomto smere
žalovaný poukázal na bod 23. a 26. odôvodnenia rozsudku, kde sa súd dostatočne vysporiadal s
dôkazmi. Žalovaný pripomenul, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
sporovými stranami. Žalovaný tiež tvrdí, že navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou
povinnosťou strán sporu, avšak len súd rozhodne, ktorý z označených, respektíve navrhnutých dôkazov
vykoná.

26. Žalovaný v zhode s názorom súdu prvej inštancie zastáva názor, že žalobca nemôže svoj nárok
odvodzovať z kalkulácie nákladov, v ktorej sú použité originálne náhradné diely bez toho, aby preukázal,
že jeho osobné motorové vozidlo bolo týmito originálnymi náhradnými dielmi skutočne aj opravené a
koľko v konečnom dôsledku stála oprava poškodeného osobného motorového vozidla. O to viac, že ak si
právny predchodca žalobcu vybral plnenie rozpočtom a nepredložil žiadny hodnoverný doklad o oprave.

27. Žalovaný tiež konštatoval, že pokiaľ by sme pripustili argumentáciu žalobcu o tom, že škodu na
osobnom motorovom vozidle je potrebné hradiť vždy vo výške originálnych náhradných dielov, a to bez
ohľadu na to, či bolo osobné motorové vozidlo alebo nebolo opravené, tak by sme dospeli k záveru, že

poškodený by sa v konečnom dôsledku vždy bezdôvodne obohacoval na úkor škodcu, pretože napriek
tomu, že by si poškodený osobné motorové vozidlo nedal opraviť originálnymi náhradnými dielmi,
respektíve by si ho nedal opraviť vôbec, vždy by mal nárok na náhradu škody vo výške originálnych
náhradných dielov.

28. Žalovaný tiež poukázal na to, že osobné motorové vozidlo žalobcu, respektíve jeho právneho
predchodcu nebolo nové. V čase škodovej udalosti už malo vozidlo viac ako 6 rokov, z ktorého dôvodu
by sa podľa názoru žalovaného opravou prostredníctvom originálnych náhradných dielov jeho cena
zhodnotila.

29. Žalovaný tiež nesúhlasí s námietkami žalobcu, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je v rozpore s
právnymi predpismi a v rozpore s ustálenou judikatúrou a prieči sa zdravej logike. Žalovaný má za to, že
žalobca účelovo z rozhodnutí súdov vybral len tie úseky, ktoré mu zapadali do jeho koncepcie, pričom
na predmetné rozhodnutia sa vôbec nepozeral ako na celok. Podľa žalovaného teda nie je pravdivétvrdenie žalobcu o tom, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.

30. Žalovaný má tiež za to, že súd prvej inštancie v tomto prípade rozhodol správne, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom ak žalobca predložil do konania rozhodnutia, ktoré vyznievajú v jeho
neprospech, nemôže to byť na ťarchu žalovanému. Žalovaný na rozdiel od žalobcu poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/5/2017 zo dňa 25.10.2017, ktorý sa týka obdobnej
právnej veci. S poukazom na vyslovený právny záver v tomto rozsudku, žalovaný má za to, že pokiaľ

si žalobca v konaní pred súdom prevej inštancie uplatnil iba hypotetickú škodu - škodu, ktorá mu
nikdy nevznikla, pretože sa jeho majetok o takto vyčíslenú škodu nikdy nezmenšil, respektíve žalobca
zmenšenie majetku práve o túto sumu nepreukázal, žalovaný má za to, že súd postupoval správne, keď
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

31. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 06.08.2021, v ktorom žiadal jeho

odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť.

32. Žalobca trvá na tom, že navrhol vykonanie dokazovania vo forme znaleckého posudku zameraného
na výšku škody ešte po vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu. Ak by aj na pojednávaní dňa
10.05.2021 žalobca uviedol, že z jeho strany nebolo dovtedy navrhnuté znalecké konanie, išlo iba

o tvrdenie z nedopatrenia, nakoľko je nepochybne preukázané, že návrh na vykonanie dokazovania
znaleckým posudkom bol navrhnutý písomne. Argumentáciu žalovaného v tejto oblasti je teda nutné
považovať za irelevantnú.

33. Žalobca ďalej tvrdí, že počas celého konania, vrátane pojednávania dňa 10.05.2021, nebola zo

strany žalovaného a ani zo strany konajúceho súdu rozporovaná samotná kalkulácia nákladov doložená
do konania a ani jednotlivé položky kalkulácie neboli medzi stranami sporné. Spornou ostal iba právny
výklad pojmu „skutočná škoda“, prípadne pojmu „škoda“ a v nadväznosti na to bolo spornou otázkou,
kedy vzniká poškodenému škoda a v akej výške škoda vzniká a akým spôsobom je možné výšku škody
vyčísliť a preukázať. Žalobca poukázal na to, že v konaní nebola spornou otázka týkajúca sa toho, či

pri poistnej udalosti boli alebo neboli poškodené všetky súčiastky započítané v kalkulácii, ale iba výška
škody, ktorá vznikla.

34. Na základe súdom nevykonaného dokazovania znaleckým posudkom v spojitosti s hospodárnosťou

konania mal žalobca za to, že súd vyhodnocuje kalkuláciu ako dôkaz vypracovaný od odborne spôsobilej
osoby s poukazom na ustanovenie § 206 CSP a nie je v konaní potrebné znalecké dokazovanie, nakoľko
nie je potrebné preukazovať nároky žalobcu vedeckými poznatkami v zmysle ustanovenia § 207 CSP.

35. Pokiaľ súdu nepostačovala žalobcom predložená kalkulácia, mal súd ustanoviť znalca tak, ako to

žalobca preukázateľne navrhol.

36. Žalobca ďalej poukázal na čl. 2 ods. 3, čl. 8 a čl. 15 ods. 2 CSP a mal za to, že súd sa danou
kalkuláciou a dôkazmi doloženými do konania nezaoberal a neoboznámil sa s celým spisom dôkladne,
ale oboznámil sa so spisom len formálne, pričom dôkazy nevyhodnocoval v zmysle ustanovenia § 191

ods. 1 CSP, najmä nevyhodnocoval všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadal na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.

37. Žalobca ďalej tvrdil, že podľa čl. 17 CSP má súd síce postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná, avšak predmetná zásada nemôže byť aplikovaná aj za cenu, že rozsudok súdu bude

arbitrárny, v rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou.

38. Žalobca ďalej poukázal na to, že sám žalovaný po vyjadrení k odporu priznáva, že krátil poistné
plnenie iba z toho dôvodu, že sa poškodený rozhodol pre úhradu formou rozpočtu. V zmysle
§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je však poisťovateľ oprávnený krátiť poistné plnenie iba v prípade,

ak malo vedomé porušenie povinností podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, prípadne na rozsah
následkov. Vedomé porušenie však nebolo počas likvidácie poistnej udalosti, ani počas konania pred
súdom preukázané, pričom porušenie povinností nebolo ani predmetom sporu.39. Žalobca tiež tvrdí, že žalovaný ani počas likvidácie poistnej udalosti, ani v konaní pred súdom
nepreukázal, ako vypočítal výšku vyplateného poistného plnenia. Úhrada poistného plnenia je
nepreskúmateľná, keďže žalovaný nepreukázal, ktoré položky započítal do poistného plnenia, či boli

započítané všetky poškodené diely a práca, ktorú je potrebné vykonať na vozidle.

40. Žalobca má tiež za to, že ním predloženú kalkuláciu je nutné považovať za odborné vyjadrenie, a
taktiež aj za obchodnú ponuku na opravu motorového vozidla, ale je nevyhnutné na danú kalkuláciu
nazerať aj ako na dostatočne hodnoverné preukázanie výšky škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle.

Aj keby sa žalobca stotožnil s úsudkom, že kalkulácia je iba výhradne obchodnou ponukou a nie
odborným vyjadrením spôsobilej osoby, bolo by nevyhnuté náklady na opravu v zmysle kalkulácie
považovať za preukázanie nákladov, ktoré je nevyhnutné vynaložiť na opravu poškodeného motorového
vozidla, čiže preukázanie výšky vzniknutej škody. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok NS
SR sp. zn. 6Cbo/174/2010 zo dňa 06.04.2011.

41. Žalobca zastáva názor, že nemôže existovať podstatný rozdiel medzi tým, keď žalobca dodá faktúru
za opravu od akéhokoľvek servisného strediska, alebo dodá kalkuláciu od akéhokoľvek servisného
strediska. Žalobca zotrval na tom, že škoda vznikla už samotným stretom vozidiel, nie až úhradou
nákladov na opravu, nakoľko poškodená osoba pri kúpe vozidla zaplatila za kúpu vozidla kúpnu cenu a
tým nadobudla majetok, ktorý jej bol poškodený pri poistnej udalosti.

42. Žalobca tiež uviedol, že spornou v konaní ostala iba výška náhrady škody, ktorú neurčuje výhradne
znalec na základe svojich subjektívnych pocitov, ale má byť vypočítaná objektívne, transparentne a
nezávisle od náhodných okolností v zmysle prílohy č. 6 Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Žalobca tiež poukázal
na ods. 38 prílohy č. 6 Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., ktorý uvádza, že pod pojmom skutočná škoda sa

rozumiezmenšeniemajetkupoškodenéhoalebonákladypotrebnénato,abysadosiaholpredchádzajúci
stav.

43. Podľa žalobcu ním predložená kalkulácia vychádza práve z ceny náhradných dielov autorizovanej
opravovne danej značky a tiež aj z ceny práce danej značky v regióne, kde k škode došlo, a preto má

žalobca za to, že predmetnou kalkuláciou bola nesporne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná
nárokovaná výška škody z uvedenej poistnej udalosti. Žalobca tiež zdôraznil, že v zmysle § 151 ods. 1
CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaný
žiadnymspôsobomnespochybňovalvkonaníkalkuláciupredloženúžalobcom,aninetvrdil,žekalkulácia
je vypracovaná neodborne, nesprávne, prípadne v rozpore s ustanoveniami právne záväzného predpisu

Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., a preto je podľa žalobcu nepochopiteľné, prečo sa konajúci súd nezaoberal
samotnou kalkuláciou a nepovažoval danú kalkuláciu za relevantný dôkaz o výške spôsobenej škody.

44. Žalobca opakovane poukázal na to, že v danom prípade neboli dané dôvody na krátenie poistného
plnenia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/174/2010 zo dňa

06.04.2011, z ktorého záverov podľa žalobcu možno vyvodiť záver, že na preukázanie výšky škody stačí
predložiť vyúčtovanie nákladov na jej opravu, čiže kalkuláciu zo servisu a nie je potrebné dokladovať
faktúru na opravu vozidla, alebo dokonca potvrdenie o uhradení ceny za opravu.

45. Žalobca tiež upozornil na skutočnosť, že plnenie rozpočtom je v praxi zaužívaný spôsob poskytnutia

poistného plnenia, ktorý slúži na poskytnutie peňažných prostriedkov určených na opravu ešte pred ich
vynaložením na strane poškodeného, nie je a ani nemôže byť však za žiadnych okolností vzdaním sa
časti nároku na poistné plnenie voči poisťovateľovi.

46. Odvolateľ tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo by

testy karosárskych dielov nemohli byť použité pre toto konanie. Súd len stroho konštatoval, že „pre
toto konanie nebolo použiteľné a preto žalobu bolo potrebné zamietnuť ako nedôvodnú“. Súd sa teda s
uvedeným dôkazom žiadnym spôsobom nezaoberal, neprihliadal naň, pričom to tiež bol kľúčový dôkaz
pre rozhodnutie vo veci, pretože práve tieto testy preukazujú, že originálne diely, ktoré boli poškodené
pri poistnej udalosti sú inej kvalitatívnej úrovne ako diely alternatívne, a teda je potrená náhrada škody

vo výške, ktorá reprezentuje náklady potrebné na zakúpenie originálnych dielov.

47. Žalobca ďalej tvrdí, že v danom prípade boli poškodené na vozidle originálne náhradné diely,
preto musí byť poškodenému nahradená škoda zodpovedajúca cene originálnych dielov v čase vznikuškodovej udalosti. Žalobca teda nesúhlasí s názorom žalovaného, že úhradou originálnych dielov by
došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane poškodeného. Keďže v danom prípade boli poškodené
originálne diely, náhrada škody musí zodpovedať finančnej náhrade práve za originálne diely. Iba tak sa

dosiahnestav,kedybudespravodlivonahradenáškoda.Pokiaľbybolanahradenáškodareprezentujúca
neoriginálne diely, pričom boli poškodené originálne diely, dosiahol by sa stav, kedy sa naopak škodca,
respektíve jeho poisťovateľ bezdôvodne obohatí na úkor poškodeného.

48. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 20.08.2021, v ktorom uviedol, že tvrdenia

žalobcu vo vyjadrení sa nezakladajú na pravde a nemajú oporu ani vo vykonanom dokazovaní. Podľa
žalovaného vykonanie znaleckého dokazovania za účelom stanovenia výšky škody nie je možné v tomto
prípade považovať za účelné, a to s poukazom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu žiadal od
žalovaného vyplatenie náhrady škody rozpočtom. To, že v prípade plnenia rozpočtom žalovaný uplatní
primerané zníženie cien materiálu a práce vyplýva aj z Uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa
02.09.2019, ktoré právny predchodca žalobcu vlastnoručne podpísal. Význam plnenia rozpočtom bol

právnemu predchodcovi zrejmý, čo potvrdil v e-mailovej komunikácii zo dňa 19.09.2019, kde uviedol:
„Som si plne vedomý, že pri oprave rozpočtom poisťovňa kráti NH za opravu, že poisťovňa zohľadňuje
údajne alternatívne diely...“. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že v tomto konkrétnom
prípade žalobca nemôže pri výške škody vychádzať z ceny originálnych náhradných dielov. Z týchto
cien by mohol vychádzať len v prípade, ak by hodnoverne preukázal, že originálne náhradné diely boli

skutočne pri oprave osobného motorového vozidla použité, a to prostredníctvom faktúry a dokladu o jej
úhrade. Žalovaný tiež poukázal na to, že poškodené motorové vozidlo malo v čase škodovej udalosti už
viac ako 6 rokov. Vzhľadom na vek vozidla, muselo byť toto aj primerane opotrebované, a teda museli
byť opotrebované aj jeho jednotlivé náhradné diely. Žalovaný teda nemôže byť zaviazaný na úhradu
škody vo výške opravy originálnymi náhradnými dielmi, a to o to viac, ak žalobca v konaní nepreukázal,

že osobné motorové vozidlo skutočne malo v čase vzniku škodovej udalosti originálne náhradné diely.

49. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v priebehu konania nespochybnil Kalkuláciu nákladov, žalovaný
uviedol, že vzhľadom k tomu, že v konaní je sporná výška škody, musí byť logicky sporná aj kalkulácia
nákladov, ktorá má predmetnú výšku preukazovať. Žalovaný tiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ním

predložená kalkulácia je odborným vyjadrením v zmysle ustanovenia § 206 CSP. Žalovaný súhlasí s
názorom okresného súdu, ktorý vyhodnotil predmetnú Kalkuláciu len ako obchodnú ponuku na opravu
uvedeného motorového vozidla, pretože motorové vozidlo v tomto servise opravované nebolo.

50. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nepreukázal, ako vypočítal výšku vyplateného poistného plnenia

žalovaný uviedol, že táto výška jasne a zreteľne vyplýva z Kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom,
ktorú do konania predložil. Žalovaný však uviedol, že dôkazné bremeno v tomto smere leží na strane
žalobcu, ktorý je povinný v konaní preukázať výšku uplatneného nároku.

51. Žalovaný ďalej považuje za správne konanie súdu, ktorý odmietol prihliadnuť na dôkaz „Testy

karosárskych dielov“, pretože uvedené testy sa týkajú inej značky automobilov, než tej, ktorá
je predmetom tohto konania. Tvrdenie žalobcu o tom, že do vozidiel značky ŠKODA a značky
VOLKSWAGEN sú používané vo veľkej miere identické súčiastky, nebolo v konaní preukázané, a preto
tieto tvrdenia žalovaný popiera.

52. V ďalšom žalovaný odkázal na obsah svojich predchádzajúcich vyjadrení a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a aby uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému
trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

53. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ust. § 379 CSP,
rešpektujúcviazanosťodvolacímidôvodmipodľaust.§380ods.1CSP,nenariadilpojednávanie,pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.

54. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.899,62 Eur
s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla jeho právnemu predchodcovi - poškodenému
pri poistnej udalosti, ktorú škodu spôsobila spoločnosť poistená u žalovaného. Žalovaný pri likvidáciipoistnej udalosti dospel k záveru, že škoda na motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu
predstavuje sumu 3.334,98 Eur a následnou dolikvidáciou po obhliadke aj sumu 312,80 Eur. Pohľadávka
poškodeného bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.03.2020. Žalobca

tvrdí, že skutočná škoda na motorovom vozidle predstavuje sumu 6.547,40 Eur, pričom žalobca pri
stanovení ceny škody vychádzal z kalkulácie nákladov na opravu poškodeného vozidla.

55. Podstatnou odvolacou námietkou žalobcu bola skutočnosť, že postupom súdu prvej inštancie došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, keď súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie

znaleckého dokazovania z dôvodu, že žalobca neuplatnil prostriedky procesného útoku včas, keďže
tak urobil až na pojednávaní, čo by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalšieho
úkonu súdu, a preto súd na tento návrh žalobcom na vykonanie dôkazu neprihliadol.

56. Odvolací súd poukazuje na to, že povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v
článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v
konaní (čl. 5 CSP). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť
zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Zásada
koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 CSP -
sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 CSP - zákonná koncentrácia konania).

Zásadakoncentráciekonaniasauplatňujevýlučnevsporovomkonaní.Účelomsudcovskejkoncentrácie
konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie
je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na
pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na
vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov

procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či
prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva
v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu
má povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o
špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia povinnosti

predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia
predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 CSP, prípadne však aj iné právne následky. Procesný úkon nie je
vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo
(subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje
strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k § 153 ods. 1 druhá

veta CSP je označená v zmysle ust. § 167 CSP. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom
vyjadrenia žalovaného k žalobe sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167 CSP. Ak
neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov
až na pojednávaní nie je včasné. Ust. § 153 ods. 2 a 3 CSP zakotvuje sankciu za to, že strana sporu
nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany
ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný
procesný úkon neprihliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na procesný úkon
strany neprihliadol a z akých dôvodov.

57. V danom prípade odvolací súd zistil, že štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom
dňa 10.05.2021 navrhol znalecké dokazovanie, ktoré určí znalcom v odbore cestná doprava výšku
škody, ktorá vznikla na predmetnom motorovom vozidle, ktorý znalecký posudok bude vypracovaný
v zmysle zákona č. 492/2004 Z.z. Zo spisu je však zrejmé, že žalobca takýto návrh na vykonanie
dokazovania zistenia skutočnej škody nevykonal prvýkrát na predmetnom pojednávaní, ale urobil tak už

vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 27.03.2021, teda
pri jeho prvom úkone po oboznámení sa s námietkami žalovaného k uplatnenému nároku žalobcom.
Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemohol využiť sudcovskú koncentráciu konania a na tento návrh
na vykonanie dokazovania neprihliadnuť. Súd prvej inštancie v prípade nepripustenia vykonania tohto
dôkazu ho mohol nepripustiť len z iných dôvodov, ktoré by však súd musel hodnoverne odôvodniť,

čo však neurobil. Pokiaľ však súd prvej inštancie zamietol vykonanie tohto dôkazu len z dôvodu
koncentrácie konania, postupoval nesprávne a porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie.58. Súd dospel k názoru, že znaleckým posudkom môže žalobca zvládnuť dôkazné bremeno
preukázania ním tvrdených skutočností, mal v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku
nariadiť vykonanie znaleckého dokazovania.

59. Vzhľadom na uvedené judikáty súdov odvolací súd konštatuje, že nebolo povinnosťou poškodeného,
t.j. právneho predchodcu žalobcu, ako aj samotného žalobcu dať poškodené motorové vozidlo opraviť
a uplatňovať si škodu podľa skutočných nákladov vynaložených na opravu tohto motorového vozidla.
Žalobcovi by vzniklo právo na náhradu škody aj v prípade, pokiaľ by k oprave vozidla nedošlo, avšak

pri určení výšky škody je nutné zohľadniť cenu motorového vozidla v čase jeho poškodenia a od takto
ustálenej škody odpočítať žalovaným vyplatené poistné plnenie. Len takto vyčíslený rozdiel týchto súm
je škodou, na doplatenie ktorej by vznikol žalobcovi nárok.

60. Prvostupňový súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa a prečítaním návrhu na
začatie konania, kalkulácie nákladov na opravu, oznámenie o parciálnej škode ku škodovej udalosti,

výpočtu výšky plnenia, oznámenia o poistnom plnení, Zmluvou o postúpení pohľadávky, rozsudkom OS
Považská Bystrica sp. zn. 4C/284/2015, porovnávacím testom originálnych dielov, rozsudkom NS SR
sp. zn. 6Cdo/164/2010, platobným rozkazom vo veci, odporom proti platobnému rozkazu, písomnými
vyjadreniami strán sporu, zápisom po poškodení motorového vozidla, kalkuláciou nákladov na opravu,
uplatnením nároku na náhradu škody a zistil nasledovný skutkový stav: dňa 22.05.2020 došlo k poistnej

udalosti na vozidle Škoda Rapid EČV: A., majiteľom ktorého bol v čase vzniku poistnej udalosti Jaroslav
Priadka. Poistnú udalosť spôsobilo motorové vozidla Fiat Ducato EČV: B., ktorého majiteľom v čase
vzniku udalosti bola spoločnosť DENI INTERIOR, s.r.o. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody
u žalovaného, nakoľko vozidlo, ktoré spôsobilo poistnú udalosť malo uzavreté PZP u žalovaného.
Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody, pričom žiadal škodu vyplatiť na základe rozpočtu.

Žalovaný potom uhradil poškodenému čiastku 3.334,98 Eur s čím poškodený nebol spokojný a následne
po doobhliadke žalovaný uhradil poškodenému doplatenie poistného v sume 312,80 Eur, čo mu oznámil
listom zo dňa 04.10.2019. Následne potom poškodený postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky všetky
svoje práva a nároky na žalobcu, čo oznámil žalovanému 04.05.2020. Spoločnosť Auto-Rácz s.r.o.
Kalnická cesta 16 Levice vo veci vydal kalkuláciu nákladov na opravu motorového vozidla, z ktorej má

vyplývať, že skutočná škoda na motorovom vozidle poškodeného predstavovala sumu 6.547,40 Eur.
Podľa udania žalobcu tento si mal obstarať túto kalkuláciu za účelom zistenia skutočnej škody, pričom
toto malo byť vyčíslené k 12.02.2020 a postúpeniu pohľadávky malo dôjsť k 16.03.2020. Žalovaný
s týmto nesúhlasil a tvrdil, že žalobca nemá nárok na úhradu tejto škody, nakoľko škoda bola riešená
rozpočtom u právneho predchodcu žalobcu, Znaleckým posudkom č. 39/2023 C. A. D..

61. V súlade s uvedeným súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Dušanom Kožiakom,
znalcom z odboru cestná doprava a strojárstvo, ktorý zistil, že výška škody na osobnom motorovom
vozidle Škoda Rapid, ktoré bolo predmetom poškodenia predstavovala ku dňu 23.08.2019 čiastku 6.462
Eur vrátane DPH, pričom hodnota vozidla pred poškodením predstavovala 7.863 Eur. Vozidlo bolo

predané za 1.200 Eur a jeho všeobecná hodnota by za použitia originálnych dielov a opravy vykonanej
v autorizovanom servise predstavovala 7.470 Eur vrátane DPH, pričom rozdiel medzi všeobecnou
hodnotou predmetného vozidla pred poškodením a všeobecnou cenou za akú sa predalo neopravené
6.663 Eur. Ďalej skonštatoval, že pojem skutočná škoda znamená v technickej terminológii zmenšenie
majetku poškodeného, alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav a na opravu

predmetného vozidla by bolo potrebné vynaložiť náklady v celkovej hodnote 6.069 Eur a keďže jeho
hodnota po oprave sa znížila tým, že bolo havarované oproti jeho hodnote pred dopravnou nehodou je
potrebné k nákladom na opravu ešte pripočítať aj rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením
a všeobecnej hodnoty po poškodení a majetok poškodeného sa znížil o majetkový prospech v sume
6.462,- Eur. Súd po ustálení výšky škody 6.462,- Eur mal za to, že od tejto sumy je potrebné odpočítať

sumy 3.334,98 Eur a 312,80 Eur, čím dospel k zisteniu, že žalobcovi náleží doplatiť ešte 2.814,22 Eur
a preto žalobu čo do zaplatenia 85,42 Eur zamietol, nakoľko v tejto časti uplatnený nárok prevyšoval
skutočne spôsobenú škodu, ktorá bola zistená v konaní.

62. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) účinného

k 22.05.2020: Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.63. Podľa § 428 OZ: Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

64. Podľa § 442 ods. 1 OZ: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

65. Podľa § 443 OZ: Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

66. Podľa § 797 ods. 2 OZ: Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

67. Podľa § 799 ods. 2 OZ: Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť

aj ďalšie povinnosti.

68. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu účinného
k 22.05.2020: Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

69. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu
účinného k 22.05.2020: Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci.

70. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu účinného
k 22.05.2020: Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v
rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený
zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

71. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu účinného
k 22.05.2020: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

72. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení s poukazom na vyššie uvedené zistenie

skutkového stavu súd mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na doplatenie čiastky 2.814,22 Eur.

73. V konaní bolo nesporné, že došlo ku škodovej udalosti, ktorá zakladá nárok právneho predchodcu
žalobcu na náhradu škody priamo voči poisťovni a žalovaný ako poisťovateľ bol povinný plniť právnemu
predchodcovi žalobcu, t.j. poškodenému škodu, ktorá mu vznikla, pričom sa uhrádza skutočná škoda

a to, čo poškodenému ušlo. Žalovaný aj plnil právnemu predchodcovi žalobcu - poškodenému podľa
rozpočtu tak, ako si uplatnil svoje nároky právny predchodca žalobcu s výškou, ktorého plnenia sa však
právny nástupca žalobcu neuspokojil a žiadal, aby mu žalovaný doplatil spôsobenú škodu do výšky
stanovenej v posudku - kalkulácii zo dňa 12.02.2020 spoločnosti Auto-Rácz, s.r.o., ktorý stanovil náklady
na opravu v sume 6.547,40 Eur.

74. Súd zistil, že žalovaný vyplatil právnemu predchodcovi žalobcu 3.334,98 Eur a doplatením poistného
plnenia 312,80 Eur. Znalec v znaleckom posudku zistil, že celková výška škody predstavuje sumu 6.462
Eur,nazákladečohosúdmalzato,žežalobcovijepotrebnépriznaťztituluvzniknutejškodyatonižšieho
plnenia ešte vo výške 2.814,22 Eur.

75. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ (účinného k 10.09.2019): (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.76. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

77. Súd zistil, že výška uplatneného úroku z omeškania je v súlade s citovaným vykonávacím predpisom
a preto rozhodol o priznaní roku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlhovanej čiastky odo dňa počiatku
omeškania, t.j. od 10.09.2019 kedy bola ukončená likvidácia poistnej udalosti, pričom žalobca si uplatnil
úrok z omeškania od 26.09.2019 a preto súd priznal úrok od tohto dátumu.

78. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

79. Súd zistil, že žalobca mal úspech v spore čo do 97 % hodnoty sporu, preto mu patrí právo na náhradu

trov, ktoré mu vznikli proti žalovanému čo do výšky 94 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, A. E. XX, Lučenec na
Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP: Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 CSP: Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 CSP: Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom

alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa§367ods.3CSP:Právoplatnosťostatnýchvýrokovniejedotknutáanivtedy,akodvolaniesmeruje
len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej
vykonateľnosti. Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže
odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 CSP: Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 CSP: Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia
nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

Podľa § 369 ods. 3 CSP: Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 CSP: Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.