Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200939
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8323200939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/
XX, XXX XX D. E. F., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou,
so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO: 42185190, o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 21Csp/18/2023-66 zo dňa 19.7.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 21Csp/18/2023-66
zo dňa 19.7.2023 rozhodol nasledovne: „I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2017 v znení: ,,Dolu podpísaný spotrebiteľ
vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so všeobecnými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2017 v znení: ,,Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade ak sa
spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi
zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z danej sumy.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd
určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského
úveru, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 05.04.2017, v bode 15., v znení: „V

prípade, že spotrebiteľ je v omeškaní so splatením štyroch po sebe nasledujúcich splátok alebo len časti
po sebe štyroch nasledujúcich splátok, zmluvné strany sa dohodli, že spotrebiteľ má právo, ak uhradí
poplatok vo výške 30 EUR a zárovenˇ uhradí štyri omeškané splátky alebo časti štyroch omeškaných
splátok, opätovne platiť v zmysle tejto zmluvy.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Žalobkyni
súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2.Vychádzalzozistenia,žežalobkyňaažalovanýuzavrelidňa5.4.2017Zmluvuospotrebiteľskomúvere
č. XXXXXXXXX. Na základe zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový úver vo výške 1.050,- eur.
Podľazmluvymalažalobkyňažalovanémuzaplatiťcelkovúčiastkuvovýške1.404,-eur,v36mesačnýchsplátkach vo výške 39,- eur. V zmluve je uvedený úrok vo výške 19,96 % ročne, RPMN vo výške 21,90
% a priemerná RPMN vo výške 17,31 %. Žalovaná na predmetný úver zaplatila 1.055,- eur.

3. V konaní ide o spotrebiteľský právny spor, kde nebolo sporné, že na strane žalobkyne vystupuje
spotrebiteľka, na druhej strane dodávateľ. Námietky žalovaného súd považoval za nedôvodné a
nepreukázané, a to s poukazom na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach. Súd
dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, že žalobkyňa preukázala svoje tvrdenia, pričom
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a jeho obrana nebola uznaná.

4.Vovzťahukzmluvnejpodmienkevznení:„Dolupodpísanýspotrebiteľvyhlasuje,žesúhlasísobsahom
tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia
spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere; nemá
k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“ súd uviedol, že táto zmluvná podmienka je
neprijateľná, a to z dôvodu podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka. Táto zmluvná podmienka

v súvislosti s oboznámením so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru prenáša
dôkazné bremeno na spotrebiteľa a preto je podľa § 53 ods. 5 neplatná.

5. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke v znení „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ
dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu

vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky“ súd určil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, nakoľko
dojednanieonejjeformulovanénejasne,niejeznejzrejmé,čisazmluvnápokutapočítaako10%zcelej
nesplatenej zvyšnej časti úveru, alebo len 10 % zo sumy, so zaplatením ktorej je spotrebiteľ v omeškaní.

6. Zmluvná podmienka v znení „V prípade, že spotrebiteľ je v omeškaní so splatením štyroch po sebe

nasledujúcich splátok alebo len časti po sebe štyroch nasledujúcich splátok, zmluvné strany sa dohodli,
že spotrebiteľ má právo, ak uhradí poplatok vo výške 30,- eur a zárovenˇ uhradí štyri omeškané splátky
alebo časti štyroch omeškaných splátok, opätovne platiť v zmysle tejto zmluvy“ spôsobuje značnú
nerovnováhuvpostaveníspotrebiteľavovzťahukdodávateľovi,nakoľkoumožňujedodávateľoviuplatniť
si poplatok pri akomkoľvek menej významnom porušení povinností.

7. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že zo strany žalobkyne je podanie žaloby zjavné
zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Ako poukazuje žalobkyňa z úniovej, ale aj z
vnútroštátnej právnej úpravy vyplýva, že súd môže žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
zamietnuť len v prípade, keď zistí, že sa v súdenej veci nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. S

poukazomnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,vprípadežalobyourčenieneplatnosti
neprijateľných zmluvných podmienok nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vo
vzťahu k námietke žalovaného o tom, že ide o res iudicata, teda že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté
platobným rozkazom, súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne, že predmetné rozhodnutie je záväzné
inter partes, kým rozhodnutie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky s poukazom na § 53a OZ je záväzné

pre akéhokoľvek dodávateľa.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP podľa
úspechu v konaní, a keďže žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, priznal jej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

11. Namietal, že žalovaný si individuálne dohodol podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s tým že s
odbornou starostlivosťou, ktorú vykonal na základe vyplnenia formuláru o overení klienta boli dojednané

podmienky poskytnutia úveru a k tomu dohodnutá výška úveru na základe posúdenej bonity klienta.
Žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala
nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala
právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy ospotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobkyňa nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila
s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského
úveru.

12. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VPSPÚ“). VPPSÚ sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich
materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPSPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera,

resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere
jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPSÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o
úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPSÚ neprichádza do úvahy.
Žalovaný si predložením Zmluvy, ako aj VPPSÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť
vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere.
Žalobkyňa svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdila svojim podpisom. Žalobkyňa si bola vedomá

svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež
nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

13. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej

musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.
2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozsudku (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť.

15.Žalovanýpodalodvolaniezdôvodovpodľaust.§365ods.1písm.f)ah)CSP,podľaktorýchsúdprvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich
následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe
ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,

ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012).

17. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne
zistil skutkový stav, nie je dôvodná. Zistený skutkový stav vyplýva z listín predložených stranami sporu,
najmä z jeho obsahu. Predmetom posúdenia bola Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.4.2017
a zmluvné podmienky uvedené v tejto zmluve a v priložených Všeobecných podmienkach poskytnutia

spotrebiteľského úveru.

18. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poukazuje, že právnym posúdením
veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav; je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach

účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questioiuris). Právne posúdenie
je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.19. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným ako
vzťahom spotrebiteľským, pre ktorý je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ v prevažnej
miere nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť.

20. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je ochrana zavedená smernicou Rady 93/13/EHS založená
na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami

pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok.
Súdny dvor tiež vo svojej judikatúre konštatoval, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto
situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho,
aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Pohotovosť, EU:C:2014:101, bod 39 a citovaná judikatúra;

Kásler a Káslerné Rábai, C-26/13, EU:C:2014:282 bod 39 a citovaná judikatúra, ako aj G. H. a A.
I., C-169/14, EU:C:2014:2099, bod 22). Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú
povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto
súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého

zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade
na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej
existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo
má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.

21. Správne súd prvej inštancie postupoval, ak predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobil
kontrole, či obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom už žalobkyňa v žalobe
uvádzala, ktoré konkrétne zmluvné podmienky sú neprijateľné. Čo sa týka zmluvných podmienok, ktoré
súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľné a teda neplatné, odvolací súd sa stotožňuje s uvedeným
rozhodnutím a poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie.

22. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Podľa ust. § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa
rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakázané, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali
ustanovenia, ktoré môžu spôsobiť „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán v
neprospech spotrebiteľa. Pre tieto zmluvné klauzuly zákon používa výraz „neprijateľná podmienka”
a sú exemplatívne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Základnou charakteristikou
neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť
zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia (tovaru
alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky
spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá.25. Odvolací súd poukazuje, že všetky zmluvné podmienky, ktoré sú predmetom tohto konania už boli
v iných súdnych konaniach, kde bol žalovaný stranou v spore, vyhlásené za neplatné (pozri rozsudok

Okresného súdu Prešov zo dňa 29.3.2021 sp. zn. 7Csp/177/2020 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 28.9.2021 sp. zn. 1CoCsp/11/2021, rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa
20.6.2022 sp. zn. 24Csp/41/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.2.2023
sp. zn. 18CoCsp/35/2022, rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 8.12.2022 sp. zn. 16Csp/115/2022
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.5.2023 sp. zn. 23CoCsp/5/2023. V

tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že ak v individuálnom spore je rozhodnuté o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, že konkrétna podmienka je neprijateľná, ide o vyriešenie sporu medzi konkrétnym
dodávateľom a spotrebiteľom bez uvedenia povinnosti dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania tejto
podmienky. Napriek tomu však prichádza do úvahy precedentný charakter uvedeného rozsudku, keď
v iných sporoch medzi spotrebiteľom a dodávateľom procesný útok, resp. procesná obrana môžu byť
založené na inom rozsudku súdu, ktorý sa týkal rovnakej veci. Aj keď sa v rozsudku, ktorý sa týka

individuálneho sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nezakazuje dodávateľovi ďalšie použitie
dotknutej zmluvnej podmienky, táto povinnosť dodávateľovi vyplýva z hmotnoprávneho ustanovenia
§ 53a Občianskeho zákonníka. Ak si dodávateľ v súdnom spore používanie problémovej klauzuly
neobháji, je povinný bez ďalšieho zdržať sa jej ďalšieho (opakovaného, súvislého) používania vrátane
uplatňovania plnení z takejto klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ustanovenia § 53a Občianskeho

zákonníka.

26. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu

dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá
je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je
limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).

27. V tejto súvislosti odvolací súd za nevyhnutné považuje poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa článku 5 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané

spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

28. Z právnej úpravy je teda zrejmé, že ak dôjde pri výklade o obsahu spotrebiteľskej zmluvy
k pochybnostiam vzhľadom na nejednoznačné alebo nejasné vyjadrenie, je potrebné vždy výklad

uskutočniť na prospech spotrebiteľa, ktorého treba v tomto vzťahu považovať za „slabšiu stranu“
zmluvného vzťahu. „Uvedené výkladové pravidlo sa použije vždy vtedy, ak bude nejasný obsah
spotrebiteľskej zmluvy, resp. budú existovať pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy a jednotlivých
podmienok, ktoré pochybnosti sú spájané predovšetkým so stavom nejasnosti, neurčitosti, prípadne
nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky. Pojem „priaznivejšie“ indikuje, že výklad celej podmienky

alebo jej časti, ktorá nie je jednoznačná, bude na prospech spotrebiteľa. Na druhej strane uplatnenie
výkladového pravidla znamená, že bude prevládať výklad menej priaznivý pre dodávateľa, keďže tento
z povahy veci nesie zodpovednosť za prípravu a formulovanie zmluvných podmienok.“ (Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 671 s.)

29. Odvolací súd záverom za potrebné považuje poukázať aj na princíp právnej istoty, ktorý je
imanentným znakom právneho (napr. PL. ÚS 36/95), a ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na
určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I.
ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu

o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne
a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).
Obsahovým komponentom princípu právnej istoty je veľmi zjednodušene povedané rovnaká odpoveď
na právnu otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu. Z uvedeného zároveň vyplýva,že pokiaľ je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, je splnený
základný predpoklad na to, aby súd na účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď.

30. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že výsledkom súdneho konania je autoritatívne rozhodnutie,
podľa ktorého je v sporovom konaní vždy jedna strana sporu úspešná a druhá strana neúspešná.
Súčasťou práva na spravodlivý proces tak nemôže byť právo na to, aby bola procesná strana (žalobca, i
žalovaný) pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil práve s jej právnymi

názormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že
všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane

ich dôvodov a námietok (porov. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010).

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné
a skutočnosti uvedené v jeho odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych
záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto bol rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdený. Keďže súd prvej inštancie žalobe vyhovel, správny je aj jeho výrok o trovách konania,
o ktorých súd prvej inštancie rozhodol porovnávajúc úspech strán sporu.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

33. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,

ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení,
podľa ktorých žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na

náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku
týchto trov ustáli postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).