Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200979
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722200979.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8,
058 01 Poprad, IČO: 37880381, proti žalovanej: E. C., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, zastúpenej
Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré

Mesto, IČO: 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/20/2022-104 zo dňa 24.5.2023,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku IV. o trovách konania.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. U r č u j e , že podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k pozemkom parc. E KN č. 134/1,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2297 m2, pozemku parc. E KN č. XXX/X, druh

pozemkuzastavanáplochaanádvorie,ovýmere1191m2,pozemkuparc.EKNč.XXX/X,druhpozemku
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1172 m2, všetko katastrálne územie D., obec D., F. G., H. I.
XXX, s a z r u š u j e .

II. P r i k a z u j e spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 1/4 v pomere k celku do vlastníctva
žalobcu, čím sa stane v podiele 1/1 v pomere k celku výlučným vlastníkom pozemkov parc. E KN č.

134/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2297 m2, pozemku parc. E KN č. XXX/X,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1191 m2, pozemku parc. E KN č. XXX/X, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1172 m2, všetko katastrálne územie D., obec D., F.
G., LV č. XXX.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na náhradu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu

sumu vo výške 21.051,55 EUR, a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd
rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že: žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.4.2022

elektronickým podaním domáhal, aby súd určil, že podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k
pozemkom parc. E KN č. 134/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2297 m2,pozemkuparc.EKNč.XXX/X,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie,ovýmere1191m2,pozemku
parc. E KN č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1172 m2, všetko katastrálne
územie D., obec D., F. G., H. I. XXX, sa zrušuje, zároveň prikázal spoluvlastnícky podiel žalovanej vo

veľkosti 1/4 v pomere k celku do vlastníctva žalobcu, čím by sa stal v podiele 1/1 v pomere k celku
výlučným vlastníkom pozemkov parc. E KN č. 134/1, 134/2, 134/3 tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanej na náhradu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu sumu vo výške 21.051,55 eur, a to do
tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

3. Svoj nárok odôvodnil tým, že sa domáha zrušenia a následného vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, nakoľko nemá záujem na ďalšom zotrvaní v spoločnom podielovom spoluvlastníctve
so žalovanou k nehnuteľnostiam. Je spoluvlastníkom v podiele 3 v pomere k celku a žalovaná v podiele
1 k celku. Za účelom stanovenia hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej si nechal vypracovať
Znalecký posudok č. 37/2021 vyhotovený J. K., znalkyňou, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota
predmetných nehnuteľností na sumu vo výške 84.206,20 eur. Žiadal súd, aby zrušil podielové

spoluvlastníctvo so žalovanou a prikázal spoluvlastnícky podiel žalovanej do jeho vlastníctva, čím by ho
zaviazal k vyplateniu sumy vo výške 21.051,55 eur, v prospech žalovanej.

4. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca sa nijako nevysporiadal s
možnosťou či nemožnosťou reálnej deľby sporných parciel s tým, že na spoluvlastnícky podiel žalobcu

na parcele E KN 134/1 pripadá výmera 1722,3 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovanej pripadá výmera
574,3 m2. Na spoluvlastnícky podiel žalobcu na parcele E KN 134/2 pripadá výmera 893,3 m2, na
spoluvlastníckypodielžalovanejpripadávýmera297,8m2.Naspoluvlastníckypodielžalobcunaparcele
E KN 134/3 pripadá výmera 879 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovanej pripadá výmera 293 m2.
Uviedla, že v zmysle Znaleckého posudku č. 37/2021 vypracovaného znalkyňou J. K. sa uvádza, že

sporné parcely sú súčasťou poľnohospodárskeho výrobného areálu a nachádza sa na nich autodielňa
a bližšie nešpecifikovaná budova. Žalobca spoľahlivo nepreukázal, aké je funkčné využitie sporných
parciel v zmysle územného aktuálneho plánu obce D. s tým, že podľa grafickej verzie územného plánu
obce D. majú sporné parcely odlišné funkčné využitie ako „poľnohospodársky výrobný areál“, a to plocha
športu, rekreácie a cestovného ruchu a plochou rozvojovej a rezervnej výstavby. Čo sa týka druhého

spôsobu vysporiadania, vyjadrila sa k výške primeranej náhrady a v súvislosti poukázala na kúpnu
zmluvu zverejnenú na webovej stránke F. D. z roku 2022, ktorej predmetom bol predaj pozemkov v k. ú.
D.zakúpnucenu32,63eur/m2,alebopredajpozemkunawebovomportályL.sponúkanoukúpnou
cenou 120,- eur/m2. Taktiež poukázala, že žalobca v roku 2020 skupoval spoluvlastnícke podiely na
sporných parcelách s tým, že neuviedol kúpnu cenu za predmetné spoluvlastnícke podiely. Nesúhlasila

s náhradou trov konania voči žalobcovi v prípade jeho úspechu a navrhla, aby súd rozhodol, že žiadna
zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), keďže majetkoprávne vysporiadanie vo
vzťahu k sporným parcelám je v prospech všetkých strán sporu a žalovaná nedala príčinu k tomuto
súdnemu sporu. Žalobca neoslovil žalovanú za účelom mimosúdneho vyporiadania spornej parcely.

Navrhla, aby si súd vyžiadal od Obce D. vyjadrenie, či je známa osoba žalovanej a jej pobyt, príp. či obec
má vedomosť o jej úmrtí, alebo jej právnych nástupcoch (dedičoch) a vyjadrenie k funkčnému využitiu
parcely E KN 134/1, 134/2, 134/3 vedených na LV č. XXX, k. ú. D. v zmysle územného plánu obce D.
a vyžiadať kúpne zmluvy žalobcu.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 141 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, keď sa zaoberal prvým spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to
reálnym rozdelením medzi spoluvlastníkov, podľa výšky podielov reálnou deľbou nehnuteľnosti. Súd
vždy v konkrétnom prípade musí posúdiť, či navrhovaný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva je účelný
a dôvodný, či je možné rozdelenie spornej parcely. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na účelné využitie

pozemkov s možnosťou ich rozdelenia podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, účelovosť takejto
deľby predmetných pozemkov je absolútne nevhodná, vzhľadom k ich možnému budúcemu účelnému
a funkčnému využitiu v prospech žalobcu. Predmetné pozemky sa nachádzajú v areáli bývalého
poľnohospodárskeho družstva a sú umiestnené jednak pod stavbami, ktoré sú na nich postavené a
jednak sa využívajú na prejazd a parkovanie motorových vozidiel. Žalobca je výlučným vlastníkom dvoch

budov, ktoré sú postavené na predmetných pozemkoch, a to budovy súp. č. XXX a súp. č. XXX, k. ú.
D.. Je výlučným vlastníkom pozemku parc. E KN č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 1155 m2, k. ú. D., ktorý je susedným pozemkom po celej dĺžke ostatných troch pozemkov a
spolu tieto pozemky vytvárajú jeden celok dvora nachádzajúceho sa vo vnútri predmetného v súčasnostipriemyselného areálu, kde nie je reálne iné využitie týchto pozemkov ako na prejazd motorových vozidiel
a ich parkovanie. Žalovaná okrem predmetných pozemkov nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti, pre ktoré
by mohli byť akokoľvek účelne využívané predmetné pozemky, ak by prišlo k ich reálnej deľbe. Teda

možnosť reálnej deľby súd vylúčil, s čím súhlasila aj žalovaná po bližšom objasnení veci vo vzťahu
k ich účelnému využitiu žalobcom. Súd považoval reálnu deľbu sporných parciel za nehospodárnu a
neúčelnú.

6. V prípade prikázania veci za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov pri nespornosti tohto spôsobu

vyporiadania, súd prvej inštancie posudzuje, či výška náhrady za vyporiadanie parcely preukázaná
stranou sporu, je primeranou náhradou. Listinné dôkazy predložené žalovanou čo do ceny pozemkov v
obci D. boli irelevantné na posúdenie, keďže sa týkali druhu pozemkov určených na zastavanie. Podľa
predloženej mapy územného plánu obce D. predmetné pozemky sú evidované ako poľnohospodársky
výrobný areál.

7. Ďalšie kúpne zmluvy, ktoré uzatvoril žalobca v roku 2020 nemožno považovať za objektívny dôkaz
pre dané konanie, keďže kúpne ceny nemusia predstavovať skutočnú hodnotu pozemkov, pretože ide
o dohodu medzi zmluvnými stranami, ktorej obsahom môžu byť aj skutočnosti neobsiahnuté v zmluve.

8. Za objektívny dôkaz ktorý si súd prvej inštancie osvojil je znalecký posudok č. 37/2021 J. K., znalkyne,

ktorá stanovila všeobecnú hodnotu pozemkov E KN parc. 134/1, 134/2, 134/3 zapísaných na LV č.
XXX nachádzajúcich sa v k. ú. D., obec Hozelec, okres G., za účelom predmetného majetkoprávneho
vysporiadania. Znalkyňa použila metódu polohovej diferenciácie tak, že predmetom ohodnotenia sú
pozemky, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území F. D. a v teréne tvoria časť poľnohospodárskeho
areálu C KN parc. č. 381/1, na časti pozemkov stoja poľnohospodárske budovy - vrátnica súp. č. 22 na

pozemku C KN parc. č. 380, garáže súp. č. XXX na pozemku C KN parc. č. 367, sociálne zariadenie
súp. č. XXX na pozemku C KN parc. č. 378/1 a autodielňa súp. č. XXX na pozemku C KN parc. č.
378/2. Použitie metódy nebolo sporné v konaní ani samotný znalecký posudok. Žalovaný nepredložil iný
znalecký posudok, ktorý by vyvrátil daný dôkaz. Znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu predmetných
pozemkov na 18,07 eur/m2 teda celkovo za výmeru 5.879 m2 po zaokrúhlení nadol na sumu 106.000,-

eur.

9. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu preto súd priznal náhradu trov konania na základe
zásady úspechu v konaní.

10. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho IV. výroku o náhrade trov konania podala žalovaná včas
odvolanie, keď mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, čo zakladá odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo
veci sp.zn. 5Cdo/67/2010 a nález Ústavného súdu SR III.ÚS 119/03-30 mala odvolateľka za to, že
napadnutý výrok je nepreskúmateľný a zjavne neodôvodnený. Predmetom tohto súdneho konania

je zrušenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám prikázaným za náhradu.
PočassúdnehokonaniažalobcaneiniciovalmimosúdnerokovaniasoSlovenskýmpozemkovýmfondom
ako zákonným zástupcom žalovanej v súdnom konaní za účelom majetkového vyporiadania sporných
parciel, napriek tomu, že SPF je od 1.7.2015 oprávnený uzatvárať dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva za nezistených vlastníkov aj mimosúdne. SPF sa nebránil mimosúdnemu

rokovaniu aj po začatí tohto súdneho konania. SPF v tomto súdnom konaní súhlasil so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám a po vykonanom dokazovaní sa tiež
stotožnil s návrhom žalobcu na vyplatenie „primeranej náhrady“ za odstupujúci spoluvlastnícky podiel
žalovanej na sporných parcelách vo výške 18,07 eur za 1 m2.

11. Poukazujúc na nález Ústavného súdu ČR Pl.ÚS 39/13, ako aj na R 31/1972, keď žalovaná tento
súdnyspornevyvolalaaninijakonezasahovaladoprávnejsféryžalobcu,malažalovanázato,žežalobca
nemalanizáujemusporiadaťsivzájomnévzťahykdotknutýmparcelámmimosúdne.Akžalobcovivznikli
nejaké trovy v tomto súdnom konaní tak len preto, že inicioval toto súdne konanie bezdôvodne, bez
predchádzajúcej snahy o mimosúdne riešenie tejto záležitosti s SPF ako zástupcom žalovanej.

12. Podľa žalovanej toto súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má
povahu tzv. iudicum duplex, ktoré je charakteristické tým, že nie je možné vychádzať zo zásady
tzv. procesného úspechu vo veci. Spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom,ktorý sa môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné
konštatovať, že úspech v konaní mal len, kto podal návrh na začatie konania. Samotné vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám je v prospech všetkých podielových spoluvlastníkov,

pre žalobcu aj žalovanú. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému
z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podiel, buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava
podielové spoluvlastníctvo, alebo vo forme finančnej náhrady. Vzhľadom na to, že spor sa týka zrušenia
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nemožno takýto spor klasifikovať ako štandardné sporové
konanie, v ktorom proti sebe stoja protichodné záujmy strán a účastníci na oboch stranách majú zhodné

postavenie žalobcu aj žalovaného. Zároveň súd v tomto súdnom konaní nie je viazaný návrhom strán
sporu, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu. Preto ako spravodlivé východisko pre
rozhodnutie o nákladoch konania sa bude javiť, aby každý z účastníkov niesol si svoje náklady konania
sám a nebol povinný znášať náklady iného spoluvlastníka.

13. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej mal za to, že toto je nedôvodné s tým, že súd

prvej inštancie postupoval s plnou starostlivosťou a najmä v súlade so zákonom. On ako žalobca sa
musel vysporiadať v konaní nedôvodnými a nepodstatnými prostriedkami procesnej obrany žalovanej,
ktoré produkovala táto v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom a ktoré boli neodôvodnené, resp.
zástupcom žalovanej nesprávne interpretované. Zástupca žalovanej v konaní poukazoval na možnosť
reálnej deľby predmetných pozemkov, čo sa preukázalo ako absolútne nevhodné, a to vzhľadom k ich

možnému budúcemu funkčnému využitiu. Rovnako tak zástupca žalovanej predkladal v konaní pri
svojom vyjadrení k žalobe nepravdivé skutočnosti týkajúce sa funkčného využitia pozemkov. Žalobca
preto musel podľa svojho vyjadrenia v konaní vynaložiť na úspech vo veci podstatne viac úsilia a právnej
argumentácie, ako keby žalovaná nepredkladala nepravdivé a zavádzajúce vyjadrenia a dôkazy, čo
len samo o sebe zavádza dôvodnosť priznania náhrady trov konania žalobcovi. Na základe vyššie

uvedeného žiadal žalobca, aby súd po vykonaní odvolanie žalovanej zamietol a priznal žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu poukázala k argumentácii žalobcu
natúskutočnosť,ževkonaníozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvakpozemkomjesúd

povinný v prvom rade pri svojom rozhodovaní vysporiadať sa s možnosťou a prípustnosťou reálnej deľby
pozemkov.Ažpotom,čosareálnadeľbavylúči,prichádzadoúvahydruhýspôsobzrušeniavyporiadania
podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za náhradu. S uvedenými sa musí súd vysporiadať
aj keď strany sporu navrhujú prikázanie veci za náhradu. Keďže v tomto prípade žalobca navrhol zrušiť
a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemkom ich prikázaním do vlastníctva žalobcu bez toho,

aby sa náležite vysporiadal s možnosťou, či nemožnosťou reálnej deľby sporných parciel, poukazovala
preto žalovaná strana na nutnosť vysporiadať sa s reálnou deľbou pozemkov pred tým, ako sa pristúpi
k dokazovaniu týkajúcemu sa „primeranej náhrady“.

15. Zároveň žalovaná strana poukazovala na rozpory vo funkčnom využití sporných parciel, ktoré

vychádzalizo„snímku“zúzemnéhoplánuobceD.vporovnanísoskutočnosťamiuvádzanýmižalobcom.
Tak, ako bolo uvedené vo vyjadrení SPF, tento rozpor bol odstránený tým, že podľa vyjadrenia
zamestnanca K. M. F. D. doložený „snímok“ územného plánu obce D. – zmeny z roku 2019 chybne
zakreslil odlišné funkčné využitie sporných parciel. Znamenalo teda v danom prípade, že tento rozpor
v uvádzaných skutočnostiach bol odstránený procesnou aktivitou zo strany SPF a bolo tak náležite

preukázané, že sporné parcely sú plochou poľnohospodárskeho výrobného areálu. Argumentácia
žalobcu smerujúca k tomu, že žalobca musel v tomto súdnom konaní vynaložiť údajne viac úsilia
a právnej argumentácie kvôli tomu, že žalovaná strana požadovala sa náležite vysporiadať s možnosťou
prípustnosti reálnej deľby v danom prípade a taktiež odstrániť rozpory v skutkovom stave (funkčné
využitie pozemku), čo by malo byť podľa žalobcu dôvodom pre priznanie trov žalobcovi, je potom

irelevantná.

16. V následnom vyjadrení žalobca podoprel svoje tvrdenia, že sa musel vysporiadať s nedôvodnými
a neopodstatnenými prostriedkami obrany žalovanej tým, že žalovaná opakovane uvádzala
vyporiadanie sa s možnosťou a prípustnosťou reálnej deľby pozemkov, pričom ako žalobca uviedol,

predmetné pozemky sú umiestnené v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva a sú prepojené so
stavbami, na ktorých žalobca zastáva výhradným vlastníkom dvoch budov, súpisné č. XXX a XXX, k.ú.
D.. Navyše žalobca ako výlučný vlastník vlastní parcely E KN č. 131/4 – tieto pozemky tvoria súvislý dvor
integrovaný dovnútra príslušného priemyselného areálu; vzhľadom na ich umiestnenie a okolnosti jejasné, že v tejto lokalite neexistuje iný reálny účel využitia týchto pozemkov okrem prejazdu motorových
vozidiel a parkovania. Dôležité je podľa žalobcu podotknúť, že žalovaná nevlastní ďalšie nehnuteľnosti,
pre ktoré by bolo možné zvážiť akékoľvek zmysluplné využitie v prípade ich deľby. Odborná analýza

znalca určila, že iné účelné využitie by bolo prakticky nemožné, ďalej posilňuje argumentáciu žalobcu.
Podľa žalobcu je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že sa tu prejavil výrazný nesúlad medzi obsahom mapy
územného F. D. a tým, čo bolo pôvodne tvrdené zo strany žalovanej; to, čo bolo pôvodne uvádzané
zo strany žalovanej bolo vo výraznom rozpore s tým, čo mapová dokumentácia územného plánu obce
prezentovala. Samotný tento rozpor medzi tvrdeniami žalovanej strany a obsahom mapy územného

plánu bol napokon žalobcom vyvrátený, avšak až v dôsledku produkovania nových prostriedkov
procesného útoku a právnej argumentácie na základe jeho upozornení a skúmaní a až po tomto
upozornení žalovaná strana zabezpečila odstránenie týchto nesúladov zo svojich tvrdení.

17. Žalobca mal za dôležité spomenúť aj ďalšie tvrdenie žalovanej, s ktorými sa musel vysporiadať,
a to, že žalovaná sa odvolávala na údajnú hodnotu pozemkov, pričom predložila ponuku z webového

portálu, na ktorom bola zverejnená predajná cena stavebného pozemku v katastri obce D.; táto ponuka
bola a je irelevantná pre toto konanie, keďže sa nezhoduje s charakterom a povahou predmetných
pozemkov; okrem toho uvedená cena nemusí odzrkadľovať skutočnú hodnotu pozemkov, nakoľko
môže ísť len o nepreukázanú a nereálnu predstavu predávajúceho o možnosti predaja pozemkov za
túto cenu, ktorú nikto nemusel akceptovať a ktorá nemusela byť realizovaná. Žalobca musel vyvrátiť

tvrdenia žalovanej o hodnote pozemkov, musel sa zaoberať nesúladom medzi predloženou ponukou
a charakterom pozemkov a tiež vyjadriť pochybnosti o presnosti a relevantnosti tejto ponuky ako dôkazu.

18. Na základe uvedeného žalobca vyslovil presvedčenie, že bol nútený venovať v priebehu súdneho
konania značné množstvo úsilia a právnej argumentácie, aby dosiahol úspech v danom konaní. Táto

náležitosť vyplýva predovšetkým z faktu, že žalovaná strana predkladala nepravdivé a zavádzajúce
vyhlásenia a dôkazy. Týmto svojím postojom vytvárala značný priestor pre nejasnosti a diskrepancie,
čo spôsobilo, že žalobca musel investovať omnoho viac úsilia, času a prostriedkov na vyvrátenie
týchto nepravdivých tvrdení a obhajobu svojich právnych stanovísk. Vzhľadom na tieto skutočnosti
podľa žalobcu vzniká dôvod pre žalobcu nárokovať si kompenzáciu za výdavky spojené so súdnym

konaní.Tojedanépredovšetkýmskutočnosť,ženeprimeranékonaniezostranyžalovanejstranyznačne
skomplikovalo priebeh tohto konania.

19. K uvedenému vyjadreniu žalobcu žalovaná svoje vyjadrenie nepodala.

20. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych a skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

22. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nárokoch na náhradu trov

konania, pričom v ostatné výrokové časti rozsudku neboli napadnuté odvolaním žiadnou z procesných
strán, a preto nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

23. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Ako s prejudiciálnou otázkou, skôr, ako odvolací súd pristúpil k samotnému posúdeniu nároku na
náhradu trov konania, sa musel vysporiadať s námietkou žalovanej, ktorej zástupca uviedol, že žalovaná
nie je spôsobilá uhradiť trovy konania, pretože ide o osobu na neznámom mieste, jej bližšie údaje nie

sú známe, ide teda o nezisteného vlastníka. Podľa zástupcu žalovanej ide o špecifický subjekt, ktorý
bol zavedený do slovenského právneho poriadku na základe špecifických zákonov (zákon č. 180/1995
Z.z., zákon č. 330/1991 Zb.). Zástupca žalovanej má za to, že takéto súdne rozhodnutie je z uvedeného
dôvodu nevykonateľné (nemožno ho vymôcť). K uvedenej argumentácii zástupcu žalovanej (v prípade,ak by si ju odvolací súd osvojil) odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v takom prípade tým, že
zástupca žalovanej nepodal odvolanie voči III. výroku rozsudku, ktorým bol zaviazaný žalobca z titulu
vyporiadania zaplatiť žalovanej náhradu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 21.051,55

eur, postupoval by, opätovne zdôrazňujúc, ak by si odvolací súd odvolací súd osvojil argumentáciu
zástupcu žalovanej, v rozpore so záujmami žalovanej, nakoľko aj tento výrok rozsudku by musel byť
podľa vyššie uvedenej argumentácie zástupcu žalovanej nevykonateľný (nemohol by sa vymáhať),
nakoľko žalovaná nie je spôsobilá prijať túto náhradu za prevod svojho spoluvlastníckeho podielu,
pretože tak, ako to uviedol zástupca žalovanej, ide o osobu na neznámom mieste, bez bližších údajov,

ide o tzv. nezisteného vlastníka. Uvedenú odvolaciu argumentáciu zástupcu žalovanej preto odvolací
súd hodnotí ako zavádzajúcu, poukazujúc, že zákonom č. 180/1995 Z.z. bolo zavedené zákonné
zastúpenie neznámych vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom v prípadoch, keď musí byť vlastník
pozemku, hoci je neznámy, účastníkom súdneho alebo iného správneho konania. Neuplatní sa teda
inštitút ustanovenia opatrovníka podľa zákona č. 160/2015 Z.z. (CSP) ako všeobecné pravidlo, ale
neznámych vlastníkov zo zákona zastupuje správca Slovenský pozemkový fond alebo Lesy Slovenskej

republiky, š.p.. V tomto smere bolo cieľom zákonodarcu práve to, aby v súdnych konaniach a správnych
konaniach(kdesazpozícievlastníctvapozemkovneznámivlastnícičastoocitnú)ichprávahájiliodborne
spôsobilé orgány, ktoré aj spravujú ich majetok. Takéto zákonné zastúpenie dáva zmysel aj z toho
dôvodu, že ak je správcovi umožnené užívať ich pozemky a prenajímať ich, potom je nanajvýš potrebné,
aby mohol správca zastupovať vlastníka aj v súdnych a správnych konaniach. K oprávneniu týchto

správcov, ktorými sú Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky, š.p., okrem iného patrí aj
možnosť previesť vlastnícke právo k pozemkom nezistených vlastníkov, avšak len v zákone taxatívne
uvedených dôvodov.

25. Poukazujúc na vyššie uvedené preto odvolacia argumentácia zástupcu žalovanej ohľadom

nevykonateľnosti výroku rozsudku, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok voči žalovanej na náhradu trov
konania neobstojí, keď Slovenský pozemkový fond nie je len zástupca žalovanej, ale aj správca jej
majetkusprávomdokoncatentomajetokscudziť,prenajaťaleboinakvyužívaťstým,žetakakožalobca,
pokiaľ je zaviazaný zaplatiť žalovanej náhradu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu, túto náhradu
nezaplatí k rukám žalovanej, ale k rukám jej zástupcu (správcu jej majetku), je preto povinný tento

správca, v prípade, ak bola žalovaná zaviazaná k náhrade trov konania, túto náhradu zaplatiť žalobcovi
zo svojich prostriedkov.

26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaná na rozdiel od návrhu žalobcu vo svojom
vyjadrení k žalobe žiadala reálne rozdelenie nehnuteľností, nesúhlasila s výškou „primeranej náhrady“

navrhovanou žalobcom vo výške 18,07 eur/1 m2 a rovnako žiadala vykonať dokazovanie za účelom
zistenia funkčného využitia sporných parciel.

27. Za týmto účelom súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, a to výpismi z príslušných listov
vlastníctva, vyžiadaním si kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a spoluvlastníkmi sporných

parciel, stanoviskom K. M. F. D. a ďalších, a to aj napriek tomu, že bolo zrejmé, že predmetné
pozemky tak, ako to tvrdil žalobca, sa nachádzajú v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva a sú
umiestnenéjednakpodstavbami,ktorésúnanichpostavenéainaksavyužívajúnaprejazdaparkovanie
motorových vozidiel. Zároveň bolo z dokladov predložených žalobcom zrejmé, že žalobca je výlučným
vlastníkom dvoch budov postavených na predmetných pozemkoch a rovnako tak je výlučným vlastníkom

susedného pozemku, ktorý je susedným pozemkom po celej dĺžke ostatných troch pozemkov, ktorých
sa žalobca proti žalovanej domáha vyporiadania, t.j. že tieto pozemky vytvárajú jeden funkčný celok
dvora nachádzajúceho sa vo vnútri v súčasnosti priemyselného areálu, kde nie je reálne iné využitie.
Zároveň bolo už z dokladov pripojených k návrhu zrejmé, že žalovaná okrem sporných parciel nevlastní
žiadne iné nehnuteľnosti, pre ktoré by mohli byť akokoľvek účelne využívané sporné pozemky, ak by

prišlo k ich reálnej deľbe.

28. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že sporné pozemky nie sú súčasťou poľnohospodárskeho areálu,
ale sú podľa zverejneného územné plánu určené na šport a rekreáciu, z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že zástupca žalovanej zavádzal súd, keď tvrdil, že predmetné pozemky nie sú určené podľa

platnéhoúzemnéhoplánunapoľnohospodárskeúčelytak,akotonapokonvposudku,ktorýbolpripojený
k žalobnému návrhu, konštatuje aj súdny znalec. Pokiaľ by zástupca žalovanej správne identifikoval
umiestnenie predmetných pozemkov na mape územného plánu obce D., zistil by na čo slúžia tieto
pozemky, pričom zástupca žalovanej pripojil k svojmu vyjadreniu časť územného plánu obce D., naktoromsapredmetnépozemkyvôbecaninenachádzali.Zuvedenéhojednoznačnevyplýva,žezástupca
žalovanej chybne identifikoval predmetné pozemky, nikdy sa neoboznámil s reálnym stavom veci na
mieste samom pred tým, ako podal svoje vyjadrenia vo veci, resp. navrhoval doplniť dokazovanie, o čom

svedčí okrem iného aj skutočnosť, že k svojmu vyjadreniu pripojil výpis z webového portálu, na ktorom
bola zverejnená ponuka predaja stavebných pozemkov v katastri obce D., ktoré boli pre potreby tohto
konania nepoužiteľné.

29. Na základe uvedeného sa možno stotožniť s argumentáciou žalobcu, že bol nútený venovať

v priebehu súdneho konania značné množstvo úsilia a právnej argumentácie. Preto poukazujúc na nález
Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS/138/2022 z 23.6.2022, podľa ktorého rozhodnutia „žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
sťažovateľov a žalovaná, ktorá na výzvu sťažovateľov pred podaním žaloby nereagovala, k žalobe sa
nevyjadrilaanapojednávaniesabezospravedlnenianedostavial,žetotorozhodnutievychádzaloztoho,
že pravidlom v obdobnom spore je, že každý zo spoluvlastníkov si bude svoje náklady sporu znášať

sám a náhradu trov konania strane možno priznať len ak by boli dané zvláštne dôvody“ mimo rámca
úpravy v § 255 CSP, čo podľa ústavného súdu zakladá porušenie základného práva sťažovateľov na
súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

30. Z odôvodnenia predmetného nálezu zároveň vyplýva, že základom rozhodovania o náhrade trov

konania v spore, ktorý skončil rozhodnutím vo veci samej, tak ako tomu bolo v prípade sťažovateľov, je
§ 255 CSP, podľa ktorého (i) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
a (ii) ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pričom
vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Z týchto ustanovení je podľa ústavného
súdu zrejmé, že v prípade plného úspechu v spore sa má úspešnej strane priznať plná náhrada trov

konania a v prípade čiastočného úspechu do úvahy prichádza buď čiastočné priznanie náhrady trov
alebo rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V spore sťažovateľov bolo
rozhodnuté v súlade s ich žalobou, z čoho možno vyvodiť záver, že im podľa ústavného súdu mala byť
priznaná náhrada trov konania. Krajský súd však dospel k tomu, že nie dôvod na aplikovanie tejto normy
a treba aplikovať normu o náhrade trov konania pri čiastočnom procesnom úspechu. Zo zákona však

takáto možnosť pri gramatickom výklade vôbec nevyplýva, keďže CSP pri plnom úspechu stanovuje
plnú náhradu trov konania. Právny názor krajského súdu sa preto podľa ústavného súdu odchýlil od
relatívne jednoznačného znenia zákona a otázkou je, či tento odklad možno ospravedlniť jeho ďalšou
argumentáciou.

31. Podľa ústavného súdu treba súhlasiť s argumentáciou krajského súdu o tom, že rozhodnutie
o náhrade trov konania musí byť v súlade s priebehom konkrétneho konania. K tomu však treba podľa
ústavného súdu poznamenať, že súčasťou priebehu konania je z pohľadu o rozhodovaní o náhrade
trov konania jeho výsledok, ktorým v spore sťažovateľov bolo rozhodnutie súdu v súlade s ich žalobou.
Ďalším badateľným prvkom priebehu sporu bola celková procesná aktivita žalovanej, ktorá žalobe

žiadnym spôsobom neodporovala, a to aj napriek tomu, že v žalobe si sťažovatelia uplatnili náhradu trov
konania. Z týchto charakteristík priebehu konania nemožno podľa ústavného súdu vyvodiť žiaden dôvod
na to, aby procesne v celom rozsahu úspešným sťažovateľom nebola priznaná náhrada trov konania.

32. Poukazujúc na vyššie uvedený nález ústavného súdu, keď žalovaná pred a po začatí konania

nevytvorila žiaden priestor na to, aby vec bola či už mimosúdne alebo konsenzuálne v súdnom konaní
vyriešená bez vzniku trov, ba naopak podala vyjadrenie bez reálnej znalosti veci s navrhnutím vyššie
uvedených dôkazov, ktoré nemali žiaden súvis s prejednávanou vecou, a teda nemohli objasniť skutkový
stav veci, pričom výsledkom bolo rozhodnutie súdu plne v súlade s podanou žalobou, keď súd prvej
inštancie sa nestotožnil ani s možnosťou reálneho rozdelenia týchto pozemkov ani s výškou navrhovanej

ceny pozemkov a ani s ich funkčným využitím, ale naopak plne sa priklonil k názoru žalobcu. Je potrebné
poukázať, že proti rozsudku vo veci samej nebolo podané odvolanie žiadnou z procesných strán, a preto
rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným a je potrebné z neho vychádzať.

33. Rovnako pokiaľ sa týka argumentácie splnomocnenca žalovanej ohľadom špecifík konania

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, treba súhlasiť s tým, že v tomto konaní nie
je súd viazaný návrhom strán a každý zo spoluvlastníkov môže prezentovať svoju predstavu, avšak
podstatné pri náhrade trov konania je, či konanie žalovanej prispelo k objasneniu skutkového stavu, t.j.
aby vo súd vo veci rýchlo a účelne rozhodol. V uvedenom prípade tomu tak nie je a nie je pravdou, žev spore o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva spoluvlastníci nemôžu predvídať rozhodnutie súdu,
keď aj rozhodnutie o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva musí vychádzať z racionálnych
a objektivizovaných hľadísk (veľkosť spoluvlastníckych podielov, možnosť rozdelenia veci, schopnosť

vyplatenia spoluvlastníka a podobne), a teda musí byť ako každé iné súdne rozhodnutie predvídateľné.

34. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitnosť tohto konania rôzne podoby, nie je podľa
odvolacieho súdu dôvodom na to, aby mohol byť udržateľný záver o tom, že v takomto konaní si každá

zo strán má znášať svoje trovy. Za týchto okolností a po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov
zo strany žalovanej nezostalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok v napadnutej časti náhrady trov
prvoinštančného konania postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov tohto štádia konania

v rozsahu 100 % proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).