Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dušan Ďurian

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoVlastnícke právo k nehnuteľnostiam a Vydržanie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922202292
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6922202292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

ĎurianaasudcovJUDr.ZityNagypálovejaJUDr.ĽubomíraŠablu,akočlenovsenátu,vsporežalobkyne:
A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v E., F. G. H. XXXX/XX, zastúpenej zástupcom Centrum
právnej pomoci, IČO: 30798841, so sídlom v Bratislave, Račianska č. 1523/71, proti žalovaným: 1/ G.
I., C. J., neznámy vlastník, 2/ J. I., C. K., neznámy vlastník, 3/ I. I., neznámy vlastník, 4/ L. I., C. M.,
neznámy vlastník, 5/ F. I. ml., neznámy vlastník, 6/ D. I., neznámy vlastník, 7/ I. I., neznámy vlastník, 8/ N.
I., neznámy vlastník, žalovaní 1/ až 8/ zastúpení zákonným zástupcom Slovenský pozemkový fond, IČO:
17335345, so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 36, 9/ B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v O. P., H. XX,

10/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v M., N. H. XXX, 11/ Q. I., C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
v E. N., L. E. H. XXXX/XX, 12/ R. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo S., T. F. P. H. XXXX/X, 13/ J. T.
P., C. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v N., C. H. XXXX/XX, 14/ K. J., C. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom vo P. G., F. M. H. XXX/XX, žalované 13/ a 14/ zastúpené splnomocneným zástupcom J. U. U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo P. G., Q. N. H. XXX/X, 15/ J. U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo
P. G., Q. N. H. XXX/X, 16/ J. V., C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B. W. C., S. H. XXX, 17/ J. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v E. E., J. H. XXXX/XX, 18/ E. X. K., C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v

B., F. H. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Y., H. XXX,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č.k. 13C/62/2022-193 zo dňa 21.02.2023 v znení opravného uznesenia Okresného
súdu Rimavská Sobota č.k. 13C/62/2022-200 zo dňa 28.02.2023, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 13/, 14/ a 15/ trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky

trov odvolacieho konania žalovaných.

Žalovaným 9/, 10/, 11/, 12/, 16/, 17/ a 18/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol (prvý výrok) a žalobkyni
uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 18/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania (druhý výrok).1.2 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou v celosti nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, H.
XXX L. H. XXX v k.ú. C. B. a to novovzniknutých pozemkov vytvorených geometrickým plánom č.

43464394-33/2020 zo dňa 22.07.2020 ako parc. č. KNC XXXX o výmere 112 m2, parc. č. KNC XXXX
o výmere 92 m2, parc. č. G. XXXX/X o výmere 136 m2, parc. č. G. XXXX/X o výmere 246 m2, parc.
č. G. XXXX o výmere 31 m2, parc. č. KNC XXXX o výmere 1232 m2, parc. č. KNC XXXX o výmere
396 m2. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou rekreačnej chaty súp. č. XXX v obci B. W. C.; chata
je postavená na pozemku, ktorý žalobkyňa s manželom odkúpila v roku 1949, avšak právny vzťah k

tomuto pozemku nie je evidovaný na liste vlastníctva; chata bola postavená žalobkyňou a jej zosnulým
manželom na už existujúcich základoch; v roku 1997 po smrti manžela prebehlo dedičské konanie a
žalobkyňa nadobudla pozemky do výlučného vlastníctva; tieto pozemky však neboli nikdy zapísané v
katastri nehnuteľností; napriek tomu žalobkyňa v dobrej viere dlhodobo užívala tieto pozemky, starala
sa o nich a platila daň z nehnuteľnosti; žalobkyňa je vlastníčkou chaty aj pozemku už viac ako 30 rokov.

1.3 Súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná,
pretože (1) žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o určenie vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam a (2) ani nepreukázala splnenie zákonných podmienok vydržania
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie v podstate argumentoval, že
žalobkyňa odvodzovala svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva

k sporným nehnuteľnostiam od osvedčenia o dedičstve po jej manželovi, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 05.12.1997; podľa tohto osvedčenia mala žalobkyňa nadobudnúť určité nehnuteľnosti a bola
povinná vyplatiť určité sumy dcéram poručiteľa sporné nehnuteľnosti uvedené v žalobe však neboli
predmetom tohto dedičského konania; nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičského konania, nie
sú totožné s nehnuteľnosťami uvedenými v žalobe; notár ich zahrnul do súpisu nehnuteľného majetku

poručiteľa len na základe evidenčného listu a znaleckého posudku, ktoré nie sú listinami spôsobilými
preukazovať existenciu vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho smrti; na základe týchto skutočností
súd prvej inštancie nemohol vychádzať z toho, že sporné nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa na
základe predloženého osvedčenia o dedičstve; povinnosť žalobkyne vyplatiť dcéry poručiteľa sa mohla
vzťahovať len na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedenia a súčasne boli ku dňu smrti poručiteľa

preukázateľnevjehovlastníctve;pokiaľniejeprávoplatnýmrozhodnutímdedičskéhosúdupotvrdené,že
v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva
žalobou o určenie vlastníckeho práva, pretože takýto dedič je aktívne vecne legitimovaný len na podanie
žaloby o určenie, že vec (nehnuteľnosti) patria do dedičstva po poručiteľovi; žalobkyňa podala návrh
na zápis do katastra nehnuteľností týkajúci sa stavby rekreačnej chaty na pozemku, ktorý ešte nebol

vysporiadaný; stavebníčkou chaty bola žalobkyňa; ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe
nie je však na liste vlastníctva zapísané osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi (manželovi žalobkyne);
pokiaľ ide o vydržanie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalobkyňa odvodzovala svoj vstup
do držby sporných nehnuteľností od kúpnej zmluvy uzavretej v roku 1949; pozemok pod chatou nie je
evidovaný na žiadnej parcele registra “C”, ale po lustrácii bolo zistené, že je vedený ako parc. č. G.

XXXX, parc. č. G. XXXX a parc. č. G. XXXX/X; sporné nehnuteľnosti mali patriť do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobkyne a jej zosnulého manžela; bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo smrťou
manžela a bolo potrebné ho vyporiadať v dedičskom konaní; plnenie daňovej povinnosti vo vzťahu k
užívaným nehnuteľnostiam nie je skutočnosťou spôsobilou preukazovať vlastnícke právo žalobkyne. Na
základe uvedeného žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods.
1 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s odôvodnením, že
žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní a preto im vzniklo právo na plnú náhradu trov konania
(100 %) proti plne neúspešnej žalobkyni.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu včas

odvolanie zo dňa 10.03.2023 (č.l. 204-205 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom
rozsahu. Po označení sporových strán a zopakovaní obsahu výroku napadnutého rozsudku uviedla
žalobkyňa v podanom odvolaní len to, že „rozsudok bol jej právnemu zástupcovi doručený dňa
23.02.2023, pričom proti nemu podáva v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, keď vzhľadomna podanie odvolania navrhuje zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie“.

2.2 Žalovaní 1/ až 8/ vo vyjadrení zo dňa 18.04.2023 (č.l. 263 spisu) prostredníctvom svojho zástupcu
k odvolaniu žalobkyne uviedli, že podané odvolanie nie je odôvodnené a neobsahuje vymedzenie
odvolacích dôvodov, preto navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Žalovaní 13/, 14/ a 15/ vo vyjadrení zo dňa 08.05.2023 (č.l. 273 spisu) uviedli, že s podaným

odvolaním nesúhlasia a navrhujú potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.4 Ostatní žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

2.5 Dňa 05.06.2023 bola vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.

2.6 Dňa 22.06.2023 doručila žalobkyňa odvolaciemu súdu prostredníctvom svojho zástupcu písomné
podanie zo dňa 20.06.2023 (č.l. 282-284 spisu), ktorým doplnila svoje odvolanie o konkrétne odvolacie
dôvody; vyjadrila názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v podrobnostiach argumentovala, že nemala

vedomosť o nedostatkoch osvedčenia o dedičstve po jej manželovi, ktoré nikto nikdy nespochybnil;
nesúhlasila ani s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie, pretože so
svojimi dcérami sa vysporiadala hneď po skončení dedičského konania, vzala si pôžičku a vyplatila ich,
čím sa stala výlučnou vlastníčkou, preto nemožno uvažovať o nerozlučnom procesnom spoločenstve
na strane žalobcu.

2.7 Doplnenie odvolania doručil odvolací súd žalovaným na vedomie (č.l. 292 spisu). Ani jeden žalovaný
sa k doplneniu odvolania žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax

(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobkyne podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobkyne podľa § 380 ods. 1 C.s.p.

a rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako
vo výroku vecne správny.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Odvolanie žalobkyne zo dňa 10.03.2023 predstavuje tzv. blanketové odvolanie, pretože neobsahuje
žiadne odvolacie dôvody. Uvedenie odvolacích dôvodov je náležitosťou odvolania (§ 363 C.s.p.).
Odvolací súd je uvedenými odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Na doplnenie odvolacích
dôvodov súd odvolateľa nevyzýva (§ 373 ods. 1 druhá veta C.s.p.). Na písomné podanie žalobkyne

zo dňa 20.06.2023, ktorým mienila doplniť svoje odvolanie o uvedenie odvolacích dôvodov odvolací
súd neprihliadal, pretože bolo súdu doručené až po uplynutí lehoty na podanie odvolania proti
napadnutému rozsudku (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Podľa súdnej praxe odvolacie dôvody v sporovom konaní
je potrebné uviesť, prípadne ich doplniť, v lehote na podanie odvolania; aj v prípade tzv. blanketového
odvolania je v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p. odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu

prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (porovnaj uznesenie veľkého
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/2/2023 zo dňa 08.11.2023, ktorým došlo
k zjednoteniu súdnej praxe v prípade uvedenia odvolacích dôvodov až po uplynutí odvolacej lehoty).
V tomto prípade nedochádza k vecnému prieskumu výroku napadnutého rozsudku, ale len k prieskumuprocesných vád v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p.; odvolací súd preto pristúpil len ku skúmaniu procesných
podmienok v prejednávanom spore. Procesné podmienky predstavujú podmienky, za ktorých môže
súd konať a rozhodnúť (§ 161 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd v prejednávanom spore nezistil nedostatok

žiadnej procesnej podmienky. Z hľadiska procesných podmienok boli splnené procesné podmienky
(1) na strane súdu (právomoc a príslušnosť) a (2) na strane sporových strán (procesná subjektivita,
procesná spôsobilosť a zastúpenie), neboli dané negatívne procesné podmienky (prekážka rozhodnutej
veci a prekážka skôr začatého konania) a boli splnené aj vecné procesné podmienky (existencia žaloby
a splnenie poplatkovej povinnosti). Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil.

4.4 Súd prvej inštancie v záhlaví písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku uviedol nesprávny
dátum narodenia žalovaného 9/; predmetnú chybu v písaní opraví súd prvej inštancie zákonným
spôsobom (§ 224 C.s.p.), pričom táto chyba v písaní nebránila odvolaciemu prieskumu napadnutého
rozsudku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/159/2019 zo dňa

24.02.2022, bod 16 odôvodnenia).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobkyňa podala blanketové odvolanie, ktoré odvolací súd preskúmal len z hľadiska existencie
splnenia procesných podmienok, ktorých nedostatok v prejednávanom spore nezistil.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne
správne potvrdil vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania (druhý výrok), ktorý
bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom žalovaných v spore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Nakoľkožalobkyňabolavodvolacom

konaní v plnom rozsahu neúspešná, priznal odvolací súd žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 13/, 14/
a 15/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia
o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do
povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016

zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov
odvolacieho konania žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 13/, 14/ a 15/ rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Žalovaným 9/, 10/, 11/, 12/, 16/, 17/ a 18/ odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznal, pretože boli v odvolacom konaní nečinní a žiadne trovy

odvolacieho konania im nevyplývajú ani zo spisu (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016 alebo sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018
uverejnené v zbierke ako R 72/2018).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.