Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/193/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118208957
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:8118208957.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne K. A., narodenej XX. O. XXXX, Z., K. Š. XXX,
zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanej
obchodnej spoločnosti BL Finance, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 44 307 683, zastúpenej
advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 142,90 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom

súdePrešovpodsp.zn.19Csp/155/2018,odovolanížalovanejprotirozsudkuKrajskéhosúduvPrešove
z 25. apríla 2022 sp. zn. 8CoCsp/50/2021 v spojení s opravným uznesením z 30. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 09.
septembra 2021 č. k. 19Csp/155/2018-123 I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 1 094,60 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol; III. žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanej nárok na 100 % náhradu trov konania
z prisúdenej istiny.

1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3 142,90 eura s poukazom na to, že
v obnovenom konaní, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 19C/22/2016 proti nej ako spotrebiteľke, bola
v celom rozsahu žaloba zamietnutá a ako spotrebiteľka bola úspešná. Súd prvej inštancie po
vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého bola žalovaná suma vymožená od žalobkyne
v exekučnom konaní v dôsledku právoplatného platobného rozkazu, ale súd povolil obnovu konania

v tejto veci a následne rozhodol o zamietnutí žaloby voči nej. Súd prvej inštancie s poukazom na
účel inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia konštatoval, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia by malo byť dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých
sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany,
nielen deklaráciu porušenia, prípadne ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Poukázal
na to, že v danom prípade bol súdom vydaný platobný rozkaz v konaní, v ktorom neboli preskúmané

neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) bol platobný rozkaz riadne
doručený, odpor voči nemu nepodala, až následne keď došlo k exekúcii, podala návrh na povolenie
obnovy konania. Súd obnovu konania rešpektujúc jej práva spotrebiteľky a neznalosť právneho vedomia
o neprijateľných zmluvných podmienkach akceptoval a obnovu konania povolil. Súd prvej inštancie
uviedol, že pohľadávka na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a to platobného
rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 11. júna 2007 č.k. 18Rob/738/2005-22 bola vymožená v

exekučnom konaní v roku 2012, kedy podaním doručeným súdu 3. septembra 2012 súdny exekútor
vrátil poverenie na vykonanie exekúcie s tým, že exekučné konanie bolo skončené vymožením.1.2. Ohľadom námietky žalovanej strany o nedostatku jej vecnej pasívnej legitimácie súd poukázal
na to, že v konaní o povolení obnovy vedenom pod sp. zn. 18Cb/84/2012 spoločnosť BL Finance,

s.r.o. vystupovala po námietke GE Money, s.r.o. ako pasívne legitimovaná strana sporu, pričom z
obsahu a konštatácií odvolacieho (zrušujúceho) rozhodnutia vyplývalo, že aj odvolací súd vyslovil
právny názor o pasívnej vecnej legitimácii žalovanej, lebo ak by žalovaná BL Finance, s.r.o. nebola
zodpovedným za vznik bezdôvodného obohatenia, odvolací súd by neuvažoval o jej zodpovednosti za
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že pokiaľ by túto

námietku považoval za dôvodnú, bol by aj z tohto dôvodu zamietol nárok žalobkyne v zmysle skoršieho
rozhodnutia. Rovnako za nedôvodnú, s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu, považoval
prvoinštančný súd vznesenú námietku premlčania, pretože ako vyplývalo z odôvodnenia odvolacieho
rozhodnutia, k úspešnému uplatneniu práva došlo až právoplatným rozhodnutím súdu prvej inštancie
o zamietnutí žaloby zo dňa 30. októbra 2017 sp. zn. 19C/22/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.
januára 2018 a žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola doručená súdu 7. augusta 2018, teda

bola doručená vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá sa na tieto nároky uplatňuje.

1.3. Súd prvej inštancie považoval v danom prípade za primeranú výšku zadosťučinenia sumu rovnajúcu
sa polovici vymoženej sumy za nezaplatenie istiny 384,10 eura, teda sumu 1 094,60 eura. Súd
zohľadnil, že bola vymožená suma niekoľkokrát prevyšujúca istinu, navýšená o úžerné úroky aj

neprimerane vysoké úroky z omeškania - až 0,1 % denne. Uviedol, že ani jeden zo zodpovedných
subjektov nevyslovil po právoplatnosti vydaných rozhodnutí ospravedlnenie žalobkyni ako spotrebiteľke
za prípadné porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bolo deklarované týmito rozhodnutiami. Zároveň
z postoja žalovanej nevyplýval ani náznak ľútosti nad prípadným porušením práv spotrebiteľky, napriek
tomu, že ochrana spotrebiteľa je stabilnou a rešpektovanou súčasťou právneho poriadku Slovenskej

republiky.

1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 25. apríla
2022 sp. zn. 8CoCsp/50/2021 v spojení s opravným uznesením z 30. júna 2022 rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil. Zároveň žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Odvolací súd dospel k záveru, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Poukázal na to, že vo veci 19C/22/2016 Okresného

súdu Prešov sa žalobkyňa (v tomto konaní v postavení žalovanej) domáhala zaplatenia 382,10 eura,
pričom rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 19C/22/2016-73 zo dňa 7. marca 2016, ktorým bola žaloba
zamietnutá, tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. januára 2018. Vo vzťahu k takto
uplatneným nárokom mala žalobkyňa v konaní plný úspech a podľa odvolacieho súdu tak bol naplnený
predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať

od žalovanej právo na primerané finančné zadosťučinenie. V tejto súvislosti podotkol, že žaloba o
primerané finančné zadosťučinenie bola podaná dňa 7. augusta 2018, teda v čase, keď ešte neuplynula
všeobecná trojročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“). Odvolací súd uviedol, že v prejednávanej veci primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1
094,60 eura bolo priznané žalobkyni za nerešpektovanie právnych predpisov zameraných na ochranu

spotrebiteľa v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 1011841432 zo dňa 24. mája 2002
uzatvorenou medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovanej, pričom porušenie týchto predpisov
bolo konštatované v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/22/2016 v rámci
obnovy konania, v ktorom bola žaloba o zaplatenie 382,10 eura zamietnutá. Súd konštatoval, že Zmluva
o revolvingovom úvere obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, a to ustanovenie o zmluvnej pokute

vo výške 20 % ročne a úroková miera vo výške 29,52 % v rozpore s dobrým mravmi podľa § 39
OZ. Odvolací súd konštatoval, že aj keď zákon nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné
zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na
strane žalobkyne vznikol a to vymožením pohľadávky v exekučnom konaní vo výške 2 375,61 eura a
trov exekúcie 767,29 eura, ktorá bola vymožená na základe zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorej

boli v neskoršom konaní o obnove konania súdom konštatované neprijateľné zmluvné podmienky.
Žalovaná pritom aj napriek vedomiu, že došlo k zrušeniu platobného rozkazu v dôsledku povolenej
obnovy konania, zotrvala na žalobe a nevzdala sa svojho nároku. K žalovanou namietanej pasívnej
vecnej legitimácii odvolací súd uviedol, že vstupom žalovanej do konania sp. zn. 19C/22/2016 namiesto žalobcu, v ktorom bolo konštatované porušenie právnych predpisov zameraných na ochranu
spotrebiteľa v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 1011841432 zo dňa 24. mája 2002, mala
(v tomto konaní) žalovaná aktívnu vecnú legitimáciu na vymoženie uplatnenej pohľadávky, teda sa

stala subjektom práva, ktoré jej vyplýva z hmotného práva. Odvolací súd uzavrel, že ak bola aktívne
vecne legitimovaná v základnom konaní, kde boli konštatované neprijateľné zmluvné podmienky a
rozpor s dobrými mravmi v spotrebiteľskej zmluve, zostáva žalovanej zachovaná vecná legitimácia aj v
súvisiacom konaní o primerané finančné zadosťučinenie. Napokon dospel k záveru, že za primerané,
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške

1 094,60 eura tak, ako to priznal a odôvodnil súd prvej inštancie, keďže takto priznané finančné
zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyni, ktorá jej vznikla a je akousi určitou satisfakciou za stav,
ktorý musela v dôsledku konania žalovanej trpieť. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 CSP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktoré

odôvodnila poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

3.1. Namietala, že súdy nesprávne právne posúdili otázku charakteru nároku na primerané
finančné zadosťučinenie a otázku subjektu zodpovednosti za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, čo malo dopad na správnosť

posúdenia jej pasívnej vecnej legitimácie. Podľa žalovanej je primerané finančné zadosťučinenie
nárokom mimozmluvným, vyplývajúcim z deliktuálnej zodpovednosti dodávateľa, a preto v prípade
singulárnej sukcesie nie je daná zodpovednosť postupníka za porušenie ustanovení o ochrane
spotrebiteľa dodávateľom (postupcom). Ďalej uviedla, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie a
zodpovednosťzaporušenieustanoveníoochranespotrebiteľazakladajúceprávonaprimeranéfinančné

zadosťučinenie sú dva samostatné nároky, pričom právo na zaplatenie jedného z nich automaticky
neznamená aj právo na zaplatenie druhého z nich od tej istej osoby. V tejto súvislosti poukázala na to,
že jej nebolo umožnené vstúpiť do konania o povolenie obnovy konania s odôvodnením, že konanie o
povolenie obnovy konania sa netýka spoločnosti BL Finance, s. r. o. (teraz žalovanej), a preto pokiaľ súd
nevidel na podklade zmluvy o postúpení pohľadávky dôvod na pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej, niet

žiadneho dôvodu, aby pasívnu vecnú legitimáciu posudzoval inak v konaní o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia. Žalovaná ďalej zdôraznila, že jedným z predpokladov na priznanie práva
na primerané finančné zadosťučinenie je preukázanie zodpovednosti toho, od koho si spotrebiteľ právo
na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia uplatňuje. Na základe analógie je právo na
zaplatenieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniaosobnespätésosobou,ktorýsadopustilaporučenia

práv alebo povinností vyplývajúcich z predpisov o ochrane spotrebiteľa, a teda právo na primerané
finančné zadosťučinenie je potrebné posudzovať podľa ustanovení upravujúcich právo na náhradu
nemajetkovej ujmy. Žalovaná bola názoru, že jedinou osobou, ktorá zodpovedá za porušenie zákona
o ochrane spotrebiteľa, je spoločnosť GE Money, a.s., keďže len táto mala možnosť ovplyvniť obsah
zmluvného záväzku so žalobcom.

3.2. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala o odklad vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že súd v základnom konaní, ktoré bolo vedené na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/22/2016, zistil porušenie jej spotrebiteľského práva žalovanou.
Právny predchodca žalovanej nemôže byť pasívne vecne legitimovaným v konaní o primeranom
finančnom zadosťučinení už len preto, že voči nemu neuplatnila v žiadnom konaní poručenie
spotrebiteľského práva. Rozsah porušenia spotrebiteľského práva je pritom definovaný rozsudkom v

základnom konaní. Vzhľadom na to navrhla podané dovolanie zamietnuť.

5. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

6. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal
samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný
aj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v

súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu

odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

9.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva

dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

12. Žalovaná prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

13. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od

ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už
určením, pod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Z uvedeného
dôvodu dovolací súd z hľadiska prípustnosti dovolania posudzuje (iba) materiálny substrát samotného
dovolacieho konania spočívajúci vo vymedzení právnej otázky a predostretí vlastnej argumentácie
dovolateľa v zmysle § 432 ods. 2 CSP, súčasne zohľadňujúc vlastnú rozhodovaciu prax (iura novit curia,

4Cdo/11/2021, 8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020).

14. Vzhľadom na to, že dovolateľka v podanom dovolaní značne nesúrodo vyjadruje definitívnu podobu
právnej otázky podľa § 421 CSP, dovolací súd posudzujúc obsah dovolania ako celok ústavne súladným
spôsobom (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019) z neho vyabstrahoval podstatu

právnej otázky, ktorej preskúmania sa dovolateľka domáha, a to posúdenie pasívnej vecnej legitimácie
v spore o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v prípade postúpenia pohľadávky, v
súvislosti s ktorou došlo k porušeniu právnych predpisov predpokladanému ustanovením § 3 ods. 5 vety
tretej zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

15. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a
povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa

právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.16. Podľa § 3 ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Zmyslom a účelom finančného zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007 Z. z. je predovšetkým
odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako
prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v

prípadoch, keď dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia
je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách
spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany (napr. uznesenie
najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/173/2022, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/298/2020).

17.1. Eurokonformným a k slabšej strane spotrebiteľského vzťahu náležite ústretovým je taký výklad,

pri ktorom splnením podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúcej právo spotrebiteľa na primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., je vyslovenie sa súdom o
porušení práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkoľvek
rozhodnutí v prospech spotrebiteľa aj vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia

akootázkypredbežnej(pozriuznesenienajvyššiehosúdusp.zn.3Cdo/31/2020,publikovanéakojudikát
R 30/2023).

18. Z obsahu rozsudku prvoinštančného súdu z 30. októbra 2017 č. k. 19C/22/2016-73, ktorý nadobudol
právoplatnosť 23. januára 2018 (č. l. 15 a nasl. súdneho spisu) najvyšší súd zistil, že prvoinštančný súd

zamietol žalobu BL Finance, s. r. o. (žalovanej v teraz posudzovanom spore) proti K. A. (žalobkyni v
teraz posudzovanom spore), ktorou sa domáhala zaplatenia 382,10 eura z titulu nároku vyplývajúceho
z ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z odôvodnenia (bod 8.) vyplynulo,
že po právoplatnosti veci o povolení obnovy konania bola vec zapísaná pod sp. zn. 19C/22/2016,
pričom na návrh GE Money, a.s. v likvidácii (pôvodná žalobkyňa) súd uznesením zo 7. marca 2016 č.

k. 19C/22/2016-36 pripustil, aby z konania vystúpila pôvodná žalobkyňa a vstúpila doň nová žalobkyňa
BL Finance, s. r. o. Uznesenie bolo doručené BL Finance, s. r. o. dňa 11. marca 2016, ktorá voči
tomuto odvolanie nepodala a tak toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. marca 2016, čím
sa táto nová žalobkyňa stala stranou sporu. Nosné dôvody zamietnutia žaloby spočívali v závere súdu,
že ustanovenia spornej zmluvy o revolvingovom úvere týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške 20 %

ročne a úrokovej sadzby vo výške 29,52 % sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle §
53 OZ, navyše predmetná úroková sadzba je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ spolu s
výškouúrokovzomeškania.Prvoinštančnýsúdpodotkol,žeprávnapredchodkyňažalobkyneneupravila
uzavretú zmluvu tak, aby bola po 1. máji 2004 v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto,
keďže došlo k zrušeniu pôvodného platobného rozkazu v dôsledku povolenej obnovy konania a terajšia

žalobkyňa ako právna nástupkyňa zotrvala na žalobe a nezobrala ju výslovne späť, ani sa výslovne
nevzdala svojho nároku, neostávalo nič iné, než žalobu zamietnuť.

19. V posudzovanej veci odvolací súd vo vzťahu k namietanej pasívnej vecnej legitimácii žalovanou
v podstatnom uviedol, že „vstupom žalovaného do konania sp. zn. 19C/22/2016 na miesto žalobcu,

v ktorom bolo konštatované porušenie právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa v
súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 1011841432 zo dňa 24.5.2002, mal (v tomto konaní)
žalovaný, aktívnu vecnú legitimáciu na vymoženie uplatnenej pohľadávky, teda sa stal subjektom práva,
ktoré mu vyplýva z hmotného práva. Ak bol aktívne vecne legitimovaný v základnom konaní, kde boli
konštatované neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi v spotrebiteľskej zmluve,

zostáva žalovanému zachovaná vecná legitimácia aj v konaní o primerané finančné zadosťučinenie, v
ktorom sa žalobkyňa domáha primeraného finančného zadosťučinenia z tej istej spotrebiteľskej zmluvy,
aj keď ju sám žalovaný nekoncipoval.“ (bod 61. napadnutého rozhodnutia).

20. Vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci dovolací súd dospel k záveru, že odvolacím

súdom zvolená interpretácia na vec vzťahujúceho ustanovenia § 3 ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007
Z. z. - na základe ktorej dospel k záveru, že vecná legitimácia založená v konaní, v ktorom boli
konštatované neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi v spotrebiteľskej zmluve,
v dôsledku čoho bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnostiumožňujúci spotrebiteľovi požadovať od žalovanej strany primerané finančné zadosťučinenie, zostáva
zachovaná i v nadväzujúcom konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to i za
situácie, keď žalovaná spotrebiteľskú zmluvu sama nekoncipovala - neodporuje vyššie definovanému

účelu a zmyslu predmetného ustanovenia a zároveň zodpovedá zistenému skutkovému stavu. Odvolací
súd podľa názoru dovolacieho súdu právne konformným spôsobom vysvetlil právne dôvody, pre ktoré
pasívna vecná legitimácia v tomto spore svedčila práve žalovanej a prečo v konečnom dôsledku bolo
nevyhnutné určiť zodpovednú za porušenie povinnosti ustanovenej osobitnými predpismi v súvislosti s
nárokomžalobkynenaprimeranéfinančnézadosťučinenieprávežalovanú.Napokon,zozákonnejdikcie

označenia zodpovedného subjektu, od ktorého je možné požadovať primerané finančné zadosťučinenie
(„od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá“) de lege lata nevyplýva, že to nevyhnutne musí byť iba zmluvná strana spotrebiteľskej
zmluvy, v súvislosti s ktorou sa uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

21. Vzhľadom na to žalovaná neopodstatnene namietala, že jej dovolanie je prípustné podľa § 421 ods.

1 písm. b) CSP. Dovolací súd preto odmietol dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. c) CSP.

22. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.