Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620200840
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6620200840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu Slovenská republika, v mene ktorého koná Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826
19 Bratislava, IČO: 00 003 328, proti žalovanému Obec Ľuboreč, so sídlom Ľuboreč 138, 985 11 Halič,
IČO: 00 316 202, zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, so sídlom Ulica P. Rádayho č.
14/A, 984 01 Lučenec, o určenie vlastníckeho práva o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 21C/7/2020-252 z 29. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobca Slovenská republika je výlučným vlastníkom

v podiele 1/1 a Slovenská správa ciest, IČO: 00 003 328, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava je
správcom pozemku nachádzajúceho sa v obci A. v katastrálnom území A. evidovaného na LV č. XXX
ako parcela č. XXXX/X o výmere 20662 m2, zastavaná plocha a nádvorie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobu o určenie, že Slovenská republika je vlastníkom a Slovenská správa ciest, IČO: 00 003 328,
so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava je správcom pozemku nachádzajúceho sa v obci A.

v katastrálnom území A. zapísaného ako parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu na
LV č. XXX s parcelným číslom XXXX/X o výmere 20662 m2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „EKN
parcela č. XXXX/X“ alebo „sporný pozemok“), súd prvej inštancie zamietol a žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1 Žalobu o určenie vlastníckeho práva k EKN parcele č. XXXX/X v prospech Slovenskej republiky,
v správe Slovenskej správy ciest odôvodnil žalobca tým, že Slovenská správa ciest je správcom
pozemnej komunikácie I triedy č. I/75 podľa § 3d ods. 1 a § 3d ods. 5 písm. b) zákona č. 135/1961 Zb.

o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorá spája B. C. D. a prechádza intravilánom obce A.,
pričom sa v katastrálnom území obce A. nachádza na pozemku EKN parcele č. XXXX/X. Vlastnícke
právo žalovaného k pozemku EKN parcele č. XXXX/X na LV č. XXX katastrálne územie A. bolo zapísané
prizápiseregistraobnovenejevidenciepozemkov(ďalejaj„ROEP“)podľarozhodnutiaOkresnéhoúradu
v Lučenci, odbor PPLH č. E/2002/00023 o schválení ROEP, iným titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva k EKN parcele č. XXXX/X žalovaný nedisponuje. Štátna cesta ležiaca na EKN parcele č. XXXX/
X bola postavená v dávnej minulosti. Z mostných listov je zistiteľné, že štátna cesta pôvodne evidovaná

ako cesta II/508 bola postavená niekedy v 30. rokoch 20. storočia a na cestu I triedy č. 75 bola
prekvalifikovaná v 70. rokoch 20. storočia. Z vojenskej topografickej mapy vyplýva, že cesta ako verejná
pozemná komunikácia cez obec A. a cez EKN parcelu č. XXXX/X prechádzala aj v období rokov
1957-1971. Cesta bola verejným (štátnym) majetkom. Verejný štátny majetok nebol zapisovaný dopozemkovej knihy. Pri zápise ROEP došlo k nesprávnej aplikácii zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len zákon č. 180/1995 Z. z.“), keď došlo
k zápisu vlastníka – žalovaného na LV č. XXX podľa § 14 ods. 2 prvá a druhá veta a nepostupovalo sa

podľa § 14 ods. 2 tretia veta tohto zákona, podľa ktorej do vlastníctva obce neprechádzajú pozemky,
ktoré ku dňu účinnosti zákona sú v správe miestneho orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu.
Cestné teleso ležiace na tomto pozemku bolo v správe štátu, konkrétne Okresnej správy ciest Lučenec.
Jednoznačný údaj o užívateľovi pozemku EKN parcely č. XXXX/X podľa evidenčného listu č. XXX
pre katastrálne územie A. v osobe Okresnej správy ciest Lučenec nebol pri zápise vlastníckeho práva

žalovaného v rámci zápisu registra obnovenej evidencie pozemkov vzatý do úvahy. EKN parcela č.
XXXX/X je cestným pozemkom, tvorí teleso cesty a ku dňu účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z. bol
pozemok pod štátnou cestou I/75, ktorý bol verejným majetkom v správe správcu cesty I triedy Okresnej
správy ciest ako organizácie zriadenej Okresným národným výborom za účelom správy ciest v zmysle
cestného zákona.
1.2 Pre prípad, že by touto argumentáciou neuspel žalobca tvrdil, že sa vlastníkom nehnuteľnosti

Slovenská republika stala titulom vydržania vlastníckeho práva k EKN parcele č. XXXX/X, ktorú mal štát
ako verejný neknihovaný majetok v oprávnenej držbe nepretržite od vybudovania cesty na pozemku
ležiacej, čo bolo v 30. rokoch 20. storočia a najneskôr do zápisu ROEP v roku 2002. Žalovaný nikdy
nezasahoval do výkonu užívacieho práva žalobcu, až v roku 2017 sa žalovaný voči žalobcovi domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely, ale vypratanie parcely nežiadal, z čoho je

zrejmé, že žalovaný akceptuje využitie pozemku ako štátnej cesty.
1.3 Súd prvej inštancie považoval žalobu o určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) za prípustnú, naliehavý právny záujem
na takejto určovacej žalobe za preukázaný a dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo vecné posúdenie
nároku na určenie vlastníckeho práva a vyhodnotenie obrany žalovaného v spore za dôvodnú, brániacu

vyhoveniu žalobe o určenie vlastníckeho práva.
1.4 Z množstva listinných dôkazov vzťahujúcich sa k predmetu sporu súd prvej inštancie zistil,
že Slovenská správa ciest ako rozpočtová organizácia bola zriadená Ministerstvom dopravy, pôšt
a telekomunikácií Slovenskej republiky dňom 01.01.1996 za účelom správy ciest I triedy a súvisiacich
pozemkov vo vlastníctve štátu. Žalovaný je evidovaný na LV č. XXX katastrálne územie A. ako vlastník

EKN parcely č. XXXX/X. Mostnými listami bolo preukázané, že na ceste I/75 bol most cez E. F. G. H. A.
vybudovaný v roku 1932. Historickou vojenskou topografickou mapou mal súd preukázané, že cesta cez
pozemok EKN parcelu č. XXXX/X viedla cez obec A. aj v období rokov 1957-1971. Správou Okresného
úradu Lučenec bolo potvrdené, že žalovaný sa stal vlastníkom EKN parcely č. XXXX/X na základe
rozhodnutia o schválení ROEP v intraviláne katastrálneho územia A. č. E/2002/00023 a zhotoviteľom

ROEP bol tento pozemok vylustrovaný ako neknihovaná parcela a vlastnícke právo k nej určil podľa §
14 zákona č. 180/1995 Z. z. Žalobca sa domáhal nápravy vzniknutého stavu prostredníctvom konania
o opravu chyby v katastrálnom operáte pred Okresným úradom Lučenec pod sp. zn. X 34/2019
bezúspešne. V konaní u Okresného úradu Lučenec sp. zn. X 34/2019 bolo preukázané, že EKN parcela
č. XXXX/X je totožná s CKN parcelou č. XXXX/X. Na evidenčnom liste č. XXX bola Okresná správa ciest

Lučenec zapísaná ako užívateľ tohto pozemku od roku 1989 do roku 2002. K zmene užívateľa pozemku
na evidenčnom liste č. XXX katastrálne územie A. došlo na základe žiadosti sp. zn. Z-2588/2002,
aby v súlade so zriaďovacou listinou zo 07.12.1995 sa vykonala zmena údajov v osobe užívateľa na
Slovenskú správu ciest. Z príloh vo veci sp. zn. X 34/2019 mal súd prvej inštancie za preukázané, že
EKN parcela č. XXXX/X bola neknihovaná parcela.

1.5 Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil skutkový a právny záver, že žalobca
je vlastníkom cesty I triedy I/75 ležiacej na EKN parcele č. XXXX/X. Žalovaný bol nesprávne zapísaný
ako vlastník EKN parcely č. XXXX/X pri zápise registra obnovenej evidencie pozemkov podľa zákona
č. 180/1995 Z. z. v dôsledku chybnej aplikácie § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., keďže sa jednalo
o pozemok, ktorý bol v čase účinnosti tohto zákona k 1. septembru 1995 v správe miestneho orgánu

štátnej správy – Okresnej správy ciest (neskôr Slovenskej správy ciest). Rozhodnutie Okresného úradu
v Lučenci o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov (aj keď nesprávne rozhodnutie) sa
považuje podľa § 7 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z. z. za verejnú listinu, na základe ktorej katastrálny
úrad zapísal údaje o vlastníkoch do katastra nehnuteľnosti tak, ako to v registri schválil príslušný orgán.
Žalobca nemohol vydržať vlastnícke právo k EKN parcele č. XXXX/X podľa stredného Občianskeho

zákonníka, keďže bol vlastníkom tohto pozemku ako verejného (neknihovaného) majetku zastavaného
cestou I/75. Vlastný majetok žalobca vydržať nemohol.
1.6 Obranu žalovaného, že vydržal vlastnícke právo k EKN parcele č. XXXX/X podľa § 134 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník považoval súd prvej inštancie za dôvodnú. Predpokladomoprávnenej držby je dobromyseľnosť držiteľa a uplynutie vydržacej doby. Žalovaný je právnickou
osobou.Dobromyseľnosťtakéhotosubjektujepreukázanádobromyseľnosťouštatutárnehoorgánuobce
(starostu). Dobromyseľnosť starostov obce A. nebola žalobcom spochybňovaná, napriek tomu záver

odobromyseľnostižalovanéhonezaložilsúdprvejinštancielennaneprotirečenížalobcu,aleposudzoval
dobromyseľnosť žalovaného na základe objektívnych skutočností. Žalovaný podľa názoru súdu prvej
inštancie nadobudol EKN parcelu č. XXXX/X do svojej držby na základe rozhodnutia Okresného úradu
vLučenciz30.apríla2002,ktorýmbolschválenýregisterobnovenejevidenciepozemkovvkatastrálnom
území A. v dôsledku nesprávnej aplikácie § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Žalovaný sa od 30.

apríla 2002 oprávnene domnieval, že na základe právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu vlastnícke
právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol. Z konania žalovaného, ktorý v roku 2018 plánoval realizáciu
stavby chodníka pozdĺž štátnej cesty I/75 na pozemku registra „C“ KN č. XXXX/X katastrálne územie
A. zapísaného na LV č. XXX ako EKN parcela č. XXXX/X žiadal (ako stavebník) Slovenskú správu
ciest o stanovisko k tomuto zámeru. Slovenská správa ciest udelila súhlasné stanovisko k stavbe,
zmluva o dielo na vybudovanie chodníka bola uzavretá v roku 2020 a stavba aj zrealizovaná bola.

Žalovaný bol účastníkom konania o vyhotovenie registra obnovenej evidencie pozemkov a na výzvu
príslušného orgánu zaplatil aj príspevok na finančné zabezpečenie nákladov konania ROEP. Žalovaný
eviduje EKN parcelu č. XXXX/X v súpise dlhodobého majetku pod inventárnym číslom 00017 už od
01.01.2003. V spore vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/6/2018 sa žalovaný voči
žalobcovi domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie EKN parcely č. XXXX/X za obdobie

od 30.01.2016 do 31.12.2017. V súdnom spise sp. zn. 10C/6/2018 je založená písomnosť, obsahom
ktorejjevyjadreniežalobcu(Slovenskejrepubliky,resp.orgánukonajúcehozaňu),žeiniciujelegislatívnu
zmenu a navrhuje uzatvoriť zmluvu o bezodplatnom prevode predmetnej nehnuteľnosti do vlastníckeho
práva žalobcu (SR). Žalovaný sa o EKN parcelu č. XXXX/X s výnimkou štátnej cesty staral. Táto parcela
svojou rozlohou prevyšuje stavbu cesty I triedy č. I/75, ktorej užívanie zabezpečoval žalobca. Týmito

skutočnosťami bola preukázaná vôľa žalovaného nakladať s vecou ako vlastnou (tzv. držobná vôľa)
a faktické ovládanie veci, právne panstvo nad vecou, z čoho súd prvej inštancie vyvodil, že minimálne
10 rokov bol žalovaný dobromyseľným držiteľom EKN parcely č. XXXX/X a právna vada vyvolaná
rozhodnutím štátneho orgánu konajúceho v mene žalobcu nespôsobila nedobromyseľnosť žalovaného.
V prípade žalovaného ide o právny omyl v dôsledku chybnej interpretácie právneho predpisu zo strany

štátneho orgánu, ktorý schválil register obnovenej evidencie pozemkov. Žalovaný tento omyl nespôsobil.
Za podstatnú skutočnosť súd prvej inštancie považoval aj presah pozemku oproti stavbe cestného
telesa. Žalovaný ako držiteľ pozemku bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu
vecpatrí(§130ods.1OZ),spôsobynadobudnutiavlastníckehoprávapodľa§132ods.1OZsúuvedené
len príkladmo a keď prvýkrát žalobca spochybnil vlastnícke právo žalovaného až v liste z 15.05.2017,

uplynutím 10 ročnej vydržacej doby nadobudol žalovaný vlastnícke právo k EKN parcele č. XXXX/X už
30. apríla 2012.
1.7 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p.

2. Žalobca v odvolaní proti tomuto rozsudku tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku).
V úvode odvolania poukázal žalobca na judikatúru najvyšších súdnych autorít vzťahujúcu sa k otázke
dobromyseľnosti držiteľa a splnenie podmienok vydržania a tvrdil, že žalovaný nesplnil predpoklady
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že

nebol oprávneným držiteľom nehnuteľnosti EKN parcely č. XXXX/X, nenakladal s vecou ako s vlastnou
a práve žalobca nadobudol túto nehnuteľnosť zákonným spôsobom, ex lege. Žalovaný nikdy EKN
parcelu č. XXXX/X od momentu zápisu jeho vlastníckeho práva na list vlastníctva ako vlastník neužíval,
nedisponoval s ňou, nebral z nej plody a úžitky, naopak rešpektoval nerušené užívanie tohto pozemku
žalobcom, nespochybnil jeho využívanie ako cestného pozemku a nikdy nevyzval žalobcu na jeho

vypratanie. Súd prvej inštancie za podstatnú skutočnosť v rozsudku označil, že cesta I/75 leží len na
menšej časti EKN parcely č. XXXX/X. Toto konštatovanie súdu prvej inštancie je absolútne nesprávne,
v rozpore s vykonaným dokazovaním a so skutočným stavom. Žalobca k stanovisku z 15.07.2020
predložil súdu ako dôkaz grafické znázornenie pozemku EKN parcely č. XXXX/X, z ktorého je zrejmé,
že zásadná a nesporná väčšina plochy pozemku až na malé výčnelky spod cesty je zastavaná cestou

I triedy I/75. Žalovaný toto tvrdenie nerozporoval. Už v stanovisku z 01.06.2022 žalobca upozornil,
že zastavanosť pozemku pozemnou komunikáciou je potrebné posudzovať v súlade s § 1 ods. 3 a 4
zákona č. 135/1961 Zb. v spojení s ustanovením § 8 ods. 1 až 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa
vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), z ktorých vyplýva, že za pozemok podpozemnou komunikáciou nemožno považovať len pozemok pod samotným telesom cesty, ale aj aj
pod jeho súčasťami označenými v týchto zákonných ustanoveniach. Záber z pozemku pod cestu I/75
je zrejmý aj z verejne dostupných geodetických portálov, ktorými je možné zobraziť katastrálnu mapu

spoločne s ortofotomapou alebo satelitnou mapou s viditeľným záberom z pozemku pod cestu aspoň
pokiaľ ide o samotné cestné teleso. Tvrdenie žalovaného, že sa staral o údržbu pozemku EKN parcely
č. XXXX/X, nebolo ničím preukázané. Starostlivosť o túto parcelu nemohol žalovaný zabezpečovať,
nakoľko údržba cesty I triedy a cestného pozemku je vyhradená cestným zákonom správcovi ciest
I triedy, t. j. žalobcovi, ktorý ju aj vykonával. Prípadné pokosenie či odstránenie samonáletových drevín

z minimálnej časti pozemku nemožno považovať za údržbu EKN parcely č. XXXX/X.
2.1 Dobromyseľnú držbu žalovaného odvodzuje súd prvej inštancie od chybného zápisu ROEP
v katastri. Tento záver je v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/85/2021 z 28.02.2022, ktorým rozhodoval odvolací súd v identickom
prípade, kde krajský súd vyslovil, že bez presvedčenia osoby o konkrétnom spôsobe nadobudnutia
vlastníckeho práva podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemôže táto osoba z objektívneho

hľadiska považovať za vlastníka pozemku len na základe toho, že jej vlastníctvo bolo potvrdené
ROEP-om. Subjektívne presvedčenie žalovaného o tom, že je vlastníkom EKN parcely č. XXXX/X
nevychádzalo z konkrétneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 132 ods. 1 OZ, preto
ho nemožno považovať za dobromyseľného v tom, že mu vlastnícke právo k pozemku patrí. Súd prvej
inštancie si nesprávne vyložil stanovisko žalobcu na realizáciu chodníka pozdĺž cesty I/75. V liste č.

SSC/7745/2018/6271/7306 z 21.03.2018 dal žalobca žalovanému súhlasné stanovisko pre realizáciu
chodníka pozdĺž cesty I/75 na cestnom pozemku a na súčastiach cesty I/75 za dodržania žalobcom
stanovených podmienok. Stavba chodníka bola realizovaná dosypaním násypového svahu a prekrytím
cestnej priekopy. Cestný svah a cestná priekopa sú v zmysle § 1 cestného zákona a § 8 vyhlášky č.
35/1984 Zb. súčasťami cesty. Žalovaný teda nezriadil chodník na voľnom pozemku, ale na súčastiach

cesty a cestnom pozemku. Výstavba chodníka nie je spôsobilá preukázať panstvo žalovaného nad
vecou.
2.2 Ani evidencia pozemku v inventárnych súpisoch žalovaného nemôže suplovať nadobudnutie
vlastníckeho práva podľa § 132 ods. 1 OZ a nepreukazuje držbu pozemku žalovaným, svedčí len
o vedomosti žalovaného o existencii zápisu pozemku na list vlastníctva v jeho prospech ako vlastníka.

Žalovaný nespochybnil, že žalobca v potrebnom rozsahu na zabezpečenie stavu zodpovedajúcu účelu,
na ktorý je pozemná komunikácia určená, sa stará o pozemnú komunikáciu cesty I/75 vrátane jej
prejazdného úseku cez obec A.. Na podporu svojej argumentácie o nemožnosti nadobudnúť vlastnícke
právo za rovnakých skutkových a právnych okolností označil žalobca rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/72/2021. V uvedenej veci sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho

práva proti obci I., na ktorého bolo evidované vlastnícke právo k pozemku pod cestou na základe
chybného zápisu ROEP-u. Aj Okresný súd Trnava vo veci sp. zn. 30C/7/2021 dospel k názoru, že
pozemok zastavaný štátnou cestou v celom rozsahu ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí, t. j. k 01.04.1991 nemohol prejsť do vlastníctva obce, ak do vlastníctva obce neprešla stavba
na tomto pozemku. Za relevantné ustanovenia zákonov, ktoré mal súd podľa názoru žalobcu v konaní

aplikovať žalobca označuje § 3d ods. 1, § 3d ods. 5 písm. b) cestného zákona, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1,
2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, § 15c ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a § 14 ods.
1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Nesprávnym právnym posúdením veci súdom bol žalobca ukrátený na
svojom vlastníckom práve. Žalobca navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť,
alternatívne zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podrobne v podaní z 10. februára 2023, v ktorom obhajoval
svoj, aj názor súdu prvej inštancie o vydržaní vlastníckeho práva k EKN parcele č. XXXX/X žalovaným.
Poprel tvrdenie žalobcu, že žalovaný neopieral svoje vlastnícke právo (prípadne dobromyseľnosť držby)
o konkrétny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný od počiatku opieral tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku o § 14 zákona č.
180/1995 Z. z., teda nadobudnutie vlastníctva na základe zákona, čo je jeden z nespochybniteľných
spôsobovnadobudnutiavlastníckehopráva.Tentospôsobnadobudnutiavlastníckehoprávažalovaného
k spornému pozemku, aj konkrétny titul nadobudnutia pozemku vyplýval z listín vydaných v procese
vyhotovenia a schválenia ROEP, kde v prílohe rozhodnutia Okresného úradu v Lučenci, odboru

PPLH č. E/2002/00023 je pri nadobúdanom pozemku EKN parcele č. XXXX/X uvedený ako právny
dôvod nadobudnutia tohto neknihovaného majetku práve ustanovenie § 14 zákona č. 180/1995 Z. z.
Z týchto okolností prípadný právny omyl komisie, ktorá prejednávala ROEP v spojení s výkladom §
14 zákona č. 180/1995 Z. z., ktorý všetci, vrátane žalobcu až do polovice roku 2019 rešpektovali,založil u žalovaného nespochybniteľný putatívny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.
Dobromyseľnosť žalovaného do roku 2012 nezanikla. Až do polovice roka 2019 sa k žalovanému
nedostala žiadna informácia spôsobilá spochybniť jeho presvedčenie o tom, že mu pozemok EKN

parcela č. XXXX/X patrí. Až do sporu vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/6/2018
sa žalobca svojho vlastníctva k tomuto pozemku nedomáhal a vlastníctvo žalovaného výslovne
uznával. Z hľadiska právneho posúdenia otázky vydržania nie je podstatné vyriešenie otázky, na
akej časti pozemku sa stavba cesty nachádza. Táto otázka by bola podľa žalovaného podstatná len
v prípade, pokiaľ by súd na základe žaloby žalobcu rozhodoval o určení vlastníckeho práva k skutočne

zastavanému pozemku cestou. Ani skutočnosť, že sa žalovaný nedomáhal vypratania cesty z pozemku
ho nijako nediskvalifikovala v jeho viere o jeho vlastníctve. Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou žalobcu
o tom, že nemožnosť žalovaného nerušene pozemok užívať a voľne s ním nakladať je dosvedčená aj
žiadosťou žalovaného adresovanej žalobcovi v súvislosti s výstavbou chodníka popri štátnej ceste I/75,
keď žalovaný ako žiadateľ v tejto žiadosti výslovne uviedol, že je vlastníkom EKN parcely č. XXXX/X
a žalobcu žiada o stanovisko len ako správcu cesty ležiacej na tomto pozemku pre účely stavebného

konania. Žalobca v konaní nepoprel žalovaným popísaný spôsob ujatia sa držby a užívania pozemku.
Žalovaný nikdy netvrdil, že vykonával aj údržbu cesty.
3.1 Žalovaný nebol stranou sporu sp. zn. 41Cob/72/2021 vedeného na Krajskom súde v Banskej
Bystrici, kde sa podľa tvrdenia žalobcu prejednávala identická vec (vlastníctvo k pozemkom pod cestou
I triedy, ktoré boli na list vlastníctva H. I. zapísané na základe chybného ROEP) a je toho názoru,

že skutkové tvrdenia v spore medzi žalobcom a žalovaným nie sú rovnaké ako vo veci sp. zn.
41Cob/72/2021. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 30C/7/2021
a v tejto súvislosti aj na niektoré ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb. a z tohto dovodzuje, že do
vlastníctva obce nemohli prejsť ani pozemky pod cestou, nakoľko takáto situácia vyplýva priamo zo
zákona č. 138/1991 Zb. tu opäť žalovaný udáva, že nebol stranou tohto sporu a aj tu určite existovali

rozdielne skutkové okolnosti, keď sa tam uvádza, že sa cesta prestavovala. Neobstojí podľa žalovaného
ani právna argumentácia uvádzaná v tomto rozsudku, ktorú si žalobca osvojil, že v zmysle ustanovenia
§ 15c zákona č. 138/1991 Zb. (§ 15 bol zavedený zákonom č. 306/1992 Zb. ku dňu 25.06.1992) cesta
neprešla do majetku obce a teda ani pozemky pod cestou nemohli prejsť na žalovaného, nakoľko
to vylučoval zákon. Táto argumentácia je podľa žalovaného nesprávna, pretože zákon č. 180/1995

Z. z. nadobudol účinnosť 01.09.1995 a tento neskorší zákon v § 14 ods. 2 druhá veta ustanovil, že
neknihované pozemky prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona do vlastníctva obce, na ktorej území
sa nachádzajú, čo znamená, že na základe tohto zákonného ustanovenia nadobúdali obce neknihované
pozemky bez ohľadu na to, či boli zastavané alebo nezastavané stavbou.
3.2 Žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, spravodlivé, predvídateľné,

keď súd prvej inštancie vyslovil v priebehu sporu svoj predbežný právny názor a umožnil stranám sporu
vyjadriť sa k otázke vydržania pozemku a aj produkovať skutkové tvrdenia v tejto súvislosti. Žalovaný
navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať mu náhradu trov konania.

4. V odpovedi na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu žalobca zdôrazňoval, že od roku 2002 do

2017 žalovaný neobmedzoval žalobcu v užívaní cesty I/75 a cestného pozemku, bez výhrad a vznášania
akýchkoľvek nárokov voči žalobcovi rešpektoval žalovaný žalobcu v nerušenom a neobmedzenom
užívaní pozemku a tieto skutočnosti popierajú postavenie žalovaného ako dobromyseľného držiteľa
nehnuteľnosti. Nie je pravdou, že až v roku 2019 začal žalobca spochybňovať vlastnícke právo
žalovaného. Vlastnícke právo bolo sporné od jeho počiatku, zápisu na list vlastníctva v prospech

žalovaného. V júni 2017 žalovaný doručil žalobcovi výzvu na vysporiadanie bezzmluvného užívania
pozemku; do tohto dátumu žalobca neurobil žiaden prejav vôle či úkon, ktorým by uznal či inak
potvrdil vlastníctvo žalovaného k pozemku pod cestou I/75. V odpovedi na výzvu žalovaného Slovenská
správa ciest poukázala na spornosť zápisu vlastníctva obce A. urobeného v rámci ROEP a žalobca
v tomto liste navrhol žalovanému usporiadať vzájomné vzťahy uzatvorením zmluvy o bezodplatnom

prevode pozemku pod cestou I/75 z obce A. na Slovenskú republiku – Slovenská správa ciest, teda
usporiadať vzájomný vzťah mimosúdne. Ministerstvo dopravy SR ako zriaďovateľ Slovenskej správy
ciest malo v tomto období snahu riešiť problém s nesprávnymi zápismi obcí ako vlastníkov pozemkov
pod cestami v ich intravilánoch legislatívnou zmenou a v tomto smere podnikalo aj konkrétne kroky.
K legislatívnemu riešeniu sporných zápisov vlastníctva obcí k pozemkom nedošlo, preto žalobca pristúpil

k využitiu ďalších právnych prostriedkov. Žalobca nikdy nepristúpil na vznesené nároky žalovaného,
od počiatku poukazoval na spornosť vlastníctva žalovaného a jeho uplatňovaných nárokov. Žalovaný
počas celej doby od zápisu ROEP sporný pozemok fakticky neovládal a nenakladal s pozemkom
ako vlastným. Absentuje akékoľvek užívanie pozemku vo forme obrábania, úprav či údržby cestys pozemkom spojenej, akoby si to povaha nehnuteľnosti vyžadovala, ani na jeho údržbu nevynakladal
finančné prostriedky.
4.1 Tvrdenie žalovaného, že vlastnícke právo k EKN parcele č. XXXX/X nadobudol na základe zákona,

nemá relevanciu. § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. vylučuje nadobudnutie vlastníckeho práva
obcami k neknihovaným pozemkom, ku ktorým ku dňu účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z. vykonávali
správu miestne orgány štátnej správy. Od nesprávneho výkladu zákona komisiou ROEP nie je možné
odvodzovať vlastnícke právo. Podobne nemôže žalovaný odvodzovať svoje vlastnícke právo k pozemku
ani zo zákona č. 138/1991 Zb., ktorý je platný a účinný aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 180/1995

Z. z. Zákon č. 138/1991 Zb. je jedným zo základných a zásadných právnych predpisov, ktorými sa
obce spravujú a preto by ho štatutárny orgán obce poznať mal. Dva právne predpisy vlastnícke právo
žalovaného k spornej parcele vylučujú. Žiadny právny predpis neobsahuje ustanovenie, z ktorého by
žalobca mohol legitímne odvodzovať svoje vlastnícke právo k spornému pozemku.

5. Žalovaný v odpovedi z 3. apríla 2023 uviedol, že žalobca výslovne uznal vlastnícke právo žalovaného

k spornému pozemku v liste z 15. augusta 2017 sp. zn. SSC 8439/2017/6232/24875, ktorým Slovenská
správa ciest reagovala na výzvu na vysporiadanie pozemku, v ktorom obec A. uviedla, že zápisom
ROEP v roku 2002 na základe zákona č. 180/1995 Z. z. nadobudla vlastnícke právo k EKN parcele č.
XXXX/X, na ktorú žalobca odpovedal tak, že problematika týkajúca sa vlastníckeho práva obcí a miest
k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve štátu, ktoré (pozemky) prešli do vlastníctva obcí a miest na

základe zákona č. 180/1995 Z. z., je záležitosťou mnohých obcí a miest a netýka sa len pozemných
komunikácií v správe SSC, musí sa táto problematika riešiť koncepčne a rovnako aj v odpovedi z 19.
marca 2018 sp. zn. SSC XXX/XXXX/XXXX/XXXX vo vyjadrení k žalobe v spore vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod sp. zn. 10C/6/2018, kde žalobca uviedol, že žalovaný (v tom spore žalobca) získal
bezodplatne od štátu majetok – pozemok, ktorý je predmetom tohto konania.

5.1 Žalovanýsúhlasísožalobcom,ževedenieevidenciemajetkuniejespôsobilésuplovaťnadobudnutie
vlastníctva podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak tvrdí, že vedenie pozemku v evidencii
majetku je nepochybne dôkazom o dobromyseľnosti žalovaného ohľadne držby pozemku. Žalobca na
zápis pozemku do vlastníctva žalovaného nijakým spôsobom nezareagoval. S výkladom zákona č.
138/1991 Zb. podávaným žalobcom žalovaný nesúhlasí a znalosť tohto právneho predpisu starostom

obce nemohla spôsobiť nedobromyseľnosť ohľadne vlastníctva pozemku. Žalovaný trvá na tom, že
zákonom č. 180/1995 Z. z. sa rozšíril rozsah pozemkov, ktoré obce nadobudli do svojho vlastníctva a to
aj nad rámec zákona č. 138/1991 Zb. Vyjadrením, že výmera pozemku, ktorá presahuje hranice cesty
a jej súčasti užívanej žalobcom je veľmi malá až zanedbateľná žalobca výslovne uznal, že sa touto
žalobou nesprávne domáha určenia vlastníckeho práva k celej výmere pozemku.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods.
1 C. s. p. považujúc skutkový stav zistený súdom prvej inštancie za správny, z ktorého môže odvolací
súd podľa § 383 C. s. p. vychádzať bez zopakovania alebo doplnenia dôkazov vykonaných súdom prvej
inštancie, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu nenaplnenia zákonných

dôvodov uvedených v § 385 ods. 1 C. s. p. pre jeho nariadenie. Viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania
podľa § 379 a § 380 ods. 1 C. s. p. preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahusprihliadnutímnaodvolaciedôvodyuplatnenéžalobcom,keďsámvadytýkajúcesaprocesných
podmienok, na ktoré podľa § 380 ods. 2 C. s. p. musí odvolací súd prihliadnuť, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené, nezistil. Odvolanie žalobcu je z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci

súdom prvej inštancie dôvodné. Odvolací súd na základe iného právneho posúdenia veci rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie
rozsudku.

7. V žalobe žalobca citoval z rozhodnutia Okresného úradu B., katastrálny odbor vo veci sp. zn. X

34/2019 časť, kde tento orgán súhlasil s názorom žalobcu, že EKN parcela č. XXXX/X pod stavbou
cestnej komunikácie vybudovanej pred rokom 1950 označenej ako I/75 nachádzajúcej sa v intraviláne
obce A. bola nesprávne v katastri nehnuteľnosti na základe rozhodnutia o schválení registra RvIn
(register obnovenej evidencie pozemkov v intraviláne) podľa zákona č. 180/1995 Z. z. zapísaná do
vlastníctva obce A. a správne mal byť ako vlastník tohto pozemku v rámci registra RvIn zapísaný

žalobca Slovenská republika, v správe príslušnej organizácie podľa § 3 ods. 1 zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách vzhľadom k tomu, že sa jednalo o verejný neknihovaný majetok pod
cestou I triedy a správcom v súčasnosti má byť v zmysle príslušného zákona Slovenská správa ciest.
Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor vo veci sp. zn. X 34/2019 popísal genézu EKN parcely č.XXXX/X tak, že k nej evidenčný list vedený nebol. Evidenčný list bol založený k CKN parcelám č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. EKN parcela č. XXXX/X je totožná s CKN parcelou č. XXXX/X. Evidenčný
list bol doklad, v ktorom boli zapísané všetky nehnuteľnosti v užívaní toho istého užívateľa (držiteľa,

nájomcu, správcu). Ku dňu 31.12.1996 bola ako nájomca, držiteľ alebo iná oprávnená osoba CKN
parcely č. XXXX/X na evidenčnom liste č. XXX vedená Okresná správa ciest Lučenec a na základe
žiadosti o zmenu údajov katastra podanej Slovenskou správou ciest 03.09.2002 bola vykonaná zmena
tak, že sa ako užívateľ parciel na tomto evidenčnom liste zapísala Slovenská správa ciest Bratislava,
na ktorú prešla správa majetku po zrušených okresných správach ciest a cestných investorských

organizáciách. O skutočnosti, kto bol v čase spracovania diela RvIn užívateľom, správcom EKN parcely
č. XXXX/X svedčil zápis v evidenčnom liste č. XXX. Bola to Okresná správa ciest Lučenec, v roku 2002
nahradená Slovenskou správou ciest. Spis Okresného úrad B., katastrálny odbor sp. zn. X 34/2019 mal
súd prvej inštancie pripojený a z neho si aj údaje uvádzané Okresným úradom Lučenec, katastrálny
odbor overoval. Originálom LV č. XXX nachádzajúcim sa v spise Okresného úradu Lučenec, katastrálny
odbor sp. zn. X 34/2019 a originálom súpisu hlásení a listín na zápis zmien v evidencii nehnuteľností

za rok 2002 je preukázané, že EKN parcela č. XXXX/X bola zapísaná do vlastníctva žalovaného na
základe položky výkazu zmien č. 16 záznamovou listinou, ktorou bolo rozhodnutie Okresného úradu
Lučenec, odbor PPLH sp. zn. E/2002/00023. Súčasťou spisu X 34/2019 je aj výpis z evidenčného
listu č. XXX katastrálne územie A. vyhotoveného 31.12.1996, kde je ako držiteľ, nájomca alebo iná
oprávnená osoba k CKN parcele č. XXXX/X identickej podľa Okresného úradu Lučenec, katastrálny

odbor s EKN parcelou č. XXXX/X zapísaná Okresná správa ciest Lučenec, ku ktorému je pripojená
žiadosť Slovenskej správy ciest z 03.09.2002 v origináli o zmenu údajov katastra spočívajúcej v zmene
názvu správcu, resp. užívateľa pozemkov, konkrétne aj na evidenčnom liste č. XXX katastrálne územie
A. na Slovenskú správu ciest Bratislava. Táto žiadosť bola prijatá Správou katastra Lučenec 10.09.2002
a zmeny realizované 22.10.2002. V súpise hlásení a listín na zápis zmien v evidencii nehnuteľností za

rok 2002 (príloha v spise X 34/2019) nie je uvedený dátum, kedy došiel okresnému úradu návrh na
zápis záznamovej listiny E/2002/00023, ani kedy bol tento zápis vykonaný. Dátum zápisu rozhodnutia
o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov nie je uvedený ani na čiastočnom výpise z LV č.
XXX katastrálne územie A. na č. l. 8 spisu a neuvádza sa ani v odpovedi Okresného úradu Lučenec,
katastrálny odbor zo 4. augusta 2017 adresovanej Slovenskej správe ciest na č. l. 9 spisu v kópii, kde je

uvedené iba to (na otázku, kedy a akým spôsobom, na základe akého právneho titulu obec A. nadobudla
pozemok, ktorý je niekoľko desiatok rokov zastavaný cestou I triedy vo vlastníctve štátu – EKN parcelu
č. XXXX/X), že EKN parcela č. XXXX/X po oprave výmery bola zapísaná na LV č. XXX v prospech obce
A. po vylustrovaní tohto pozemku ako neknihovanej parcely zhotoviteľom ROEP firmou C. J. – G., D..
D. K. H., I. a vlastnícke právo k nej bolo určené podľa § 14 zákona č. 180/1995 Z. z. List vlastníctva č.

XXX bol založený zápisom právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP v intraviláne v katastrálnom
území A.. Týmito dôkazmi je vyvrátená obrana žalovaného prednesená na pojednávaní dňa 01.07.2020,
že žalobca v rámci katastrálneho konania ani v rámci tohto súdneho konania nepredložil dôkaz o tom,
že by mal EKN parcelu č. XXXX/X v správe a že z dôkazov nachádzajúcich sa v spise Okresného
úradu Lučenec, katastrálneho odboru sp. zn. X 34/2019 nevyplýva, že by pozemok EKN parcela č.

XXXX/X bola v správe Okresnej správy ciest alebo Slovenskej správy ciest (žalovaný tvrdil, že Okresná
správa ciest a jej nástupca Slovenská správa ciest boli len správcom cestnej siete, nie aj správcom
pozemku, keď aj na evidenčnom liste č. XXX je Okresná správa ciest Lučenec zapísaná len ako držiteľ,
nájomca alebo iná oprávnená osoba, čo nie je možné považovať za správu majetku štátu podľa zákona
č. 278/1993 Z. z., preto Okresnú správu ciest ani Slovenskú správu ciest nie je možné považovať za

miestny orgán štátnej správy, ktorého správa pozemku by podľa § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.
bránila nadobudnutiu vlastníckeho práva k EKN parcele č. XXXX/X žalovaným).

. 8. V rozhodnutí Okresného úradu v Lučenci, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva z 30. apríla 2002 č. E/2002/00023 o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov

v intraviláne v katastrálnom území A. (č. l. 171 spisu) sa uvádza, z akých podkladov zhotoviteľ registra pri
jeho spracovaní vychádzal, že návrh RvIn bol zverejnený po dobu 30 dní na obci a výpis z návrhu RvIn
doručený každému účastníkovi spolu so šekom na zaplatenie príspevku podľa § 10 zákona č. 180/1995
Z. z.; nie je z neho však zistiteľné, či účastníkom konania o vypracovaní registra obnovenej evidencie
pozemkov v katastrálnom území A. bol aj žalobca.

9. Z protokolu o zaradení dlhodobého majetku vyhotoveného obcou Ľuboreč 16. mája 2022 a inventárnej
karty je zistiteľné, že EKN parcela č. XXXX/X bola zaradená do dlhodobého majetku obce dňom
01.01.2003.10. Žalobca v podaní z 15.07.2020 s poukazom na § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 278/1993 Z. z.. o správe
majetku štátu vysvetlil, že správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej

a nepodnikateľskej sfére majú vykonávať štátne rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené
zákonom alebo na základe zákona alebo rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy. Slovenská
správa ciest a jej právny predchodca Okresná správa ciest Lučenec sú štátnymi rozpočtovými
organizáciami zriaďovanými podľa zákona č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej
republiky na plnenie úloh štátu a obcí a postavenie štátnej rozpočtovej organizácie, na ktoré sa

vzťahoval zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, mali aj orgány miestnej štátnej správy,
t. j. okresné a obvodné úrady ako nástupcovia národných výborov vykonávajúcich podľa zákona č.
472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy miestnu štátnu správu podľa § 3d zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Správcom ciest I triedy v čase účinnosti zákona č.
180/1995 Z. z. boli okresné národné výbory ako miestne orgány štátnej správy podliehajúce zákonu
o správe majetku štátu, prípadne nimi na tento účel zriadené organizácie. Okresná správa ciest Lučenec

bola zriadená v zmysle § 3d cestného zákona miestnym orgánom štátnej správy ako správcom cesty
za účelom správy ciest I triedy v jeho územnej pôsobnosti – v okrese B.. K námietke žalovaného,
že na evidenčnom liste č. XXX katastrálne územie A. nebol žalobca vedený ako správca, len ako
užívateľ či iná oprávnená osoba, poukázal žalobca na § 19 vyhlášky č. 594/1992 Zb. o vykonávaní
zákona o zápisoch vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, podľa ktorého osoba evidovaná na evidenčnom

liste bola vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo inou oprávnenou osobou. Osoba zapísaná na
evidenčnom liste teda nebola len akýmsi užívateľom pozemku bez právneho titulu, ale oprávneným
užívateľom nehnuteľnosti.

11. Z odpovede Slovenskej správy ciest datovanej 21.03.2018 sp. zn. SSC/7745/2018/6271/7306

adresovanejobciA.kžiadostiostanoviskokprojektovejdokumentáciiprestavebné povolenienastavbu
„chodník pozdĺž štátnej cesty I/75“ v kópii na č. l. 160 spisu nie je možné odvodiť tvrdenie žalovaného,
že v tomto liste žalobca uznal akýmkoľvek spôsobom vlastnícke právo žalovaného k EKN parcele č.
XXXX/X.

12. Žalobca v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie mal vec správne posúdiť podľa ustanovení cestného
zákona, zákona č. 278/1995 Z. z., zákona č. 138/1991 Zb. a zákona č. 180/1995 Z. z. Súd prvej inštancie
s výnimkou zákona č. 138/1991 Zb. všetky na prejednávanú vec aplikoval, okrem toho ustanovenia
Občianskeho zákonníka § 130, § 132 a § 134, len vec podľa týchto zákonných ustanovení nesprávne
právne posúdil.

13. Podľa § 3d ods. 1 písm. b) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
v znení účinnom ku dňu účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z. na správu pozemných komunikácií sú
príslušné, ak ide o cesty, okresné národné výbory, prípadne organizácie na tento účel nimi zriadené.

14. Obsahom súdneho spisu je kópia zriaďovacej listiny rozpočtovej organizácie zo 7. decembra 1995 č.
5854/M-95, ktorou Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zriadilo Slovenskú
správu ciest so sídlom Továrenská ulica 7, Bratislava, IČO: 00 33 28 za účelom správy diaľníc a ciest
ako majetku vo vlastníctve štátu. Touto zriaďovacou listinou bol riešený aj prechod práv, povinností
a záväzkov z okresných správ ciest a cestných investorských útvarov na Slovenskú správu ciest.

Okresná správa ciest Lučenec bola podľa tvrdenia žalobcu zriadená okresným národným výborom ako
miestnym orgánom štátnej správy za účelom správy ciest I triedy v jeho územnej pôsobnosti – v okrese
Lučenec a zapísaná v časti A - držiteľ, nájomca alebo iná oprávnená osoba na evidenčnom liste č.
XXX v katastrálnom území A.. Zo spisu Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor sp. zn. X 34/2019
jednoznačne vyplýva, že tento zápis s označením „držiteľ, nájomca alebo iná oprávnená osoba“ svedčí

správcovi majetku štátu. Organizácie cestného hospodárstva zriadené okresným národným výborom
či jeho právnym nástupcom okresným úradom na plnenie úloh štátu a obcí sa považovali za miestne
orgány štátnej správy s postavením rozpočtovej organizácie, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 278/1993
Z. z. o správe majetku štátu. Takýto názor zastávali aj okresné úrady, katastrálny odbor, čo potvrdzuje
odpoveď na položenú otázku uverejnená v katastrálnom buletine č. 2/1997, kde je uvedené, že pod

pojmom rozpočtové organizácie podľa § 1 písm. a) zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku
štátu sa rozumejú aj všetky orgány miestnej štátnej správy, rozpočtovými organizáciami sa rozumejú,
resp. sú aj organizácie cestného hospodárstva.15. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.08.2002, v čase rozhodnom pre
schválenie ROEP v katastrálnom území A. fond (rozumej Slovenský pozemkový fond) nakladá podľa
tohto zákona a podľa osobitných predpisov aj s pozemkami, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované

pozemky) a ktoré sú vo vlastníctve štátu. Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na pozemky v zastavanom
území obce. Tieto pozemky prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona do vlastníctva obce, na ktorej
území sa nachádzajú. Do vlastníctva obce neprechádzajú pozemky, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona
sú v správe miestneho orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom
podľa poznámky č. 31 je zákon národnej rady č. 278/1993 Z. z.

16. Žalovaný tvrdí, že vlastnícke právo k EKN parcele č. XXXX/X nadobudol na základe zákona, teda
spôsobom zákonom predpokladaným (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka), za ktorý označuje zákon č.
180/1995 Z. z. a jeho § 14 ods. 2. Žalovaný však neaplikuje § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v celom
jeho znení, ale len jeho prvé dve vety a odmieta rešpektovať tretiu vetu § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995
Z. z., ktorá vylučuje nadobudnutie vlastníckeho práva obcou k pozemkom, ktoré ku dňu účinnosti zákona

č. 180/1995 Z. z., t. j. ku dňu 01.09.1995 boli v správe miestneho orgánu štátnej správy. Pozemok EKN
parcela č. XXXX/X na základe dostupných údajov poskytnutých Okresným úradom Lučenec, katastrálny
odbor bola ku dňu účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z. v správe cestnej organizácie ako miestneho
orgánu štátnej správy, z tohto dôvodu na základe zákona neprešlo vlastnícke právo k tomuto pozemku
na obec. Tvrdenie žalobcu, že pozemok pod cestou I/75 zodpovedajúci EKN parcele č. XXXX/X bol

verejným majetkom (neknihovaným pozemkom) žalovaným spochybňované nebolo a táto skutočnosť je
preukázaná aj správou Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor zo 4. augusta 2017 na č. l. 9 spisu
a obsahom katastrálneho spisu X 34/2019. Práve z dôvodu, že išlo o verejný (neknihovaný) majetok sa
register obnovenej evidencie pozemkov vzťahoval aj k tomuto pozemku.

17. V konaní nebolo rozporované, že na EKN parcele č. XXXX/X leží cesta I triedy s označením I/75
v správe žalobcu a táto cesta bola vybudovaná už aj v roku 1932, o čom svedčí mostný list cez E. F.
za obcou A., podľa ktorého bol E. F. premostený už v roku 1932. Totožný priebeh cesty EKN parcelou
č. XXXX/X od jej vybudovania až do súčasnosti potvrdzuje vojenská topografická mapa znázorňujúca
stav v období rokov 1957 až 1971 v kópii na č. l. 13 spisu, aj aktuálne mapy katastra nehnuteľností

nachádzajúce sa na portáli elektronických služieb katastra nehnuteľnosti.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu vyslovil súd prvej inštancie právny názor, že pri
vyhotovení registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území A. bol nesprávne aplikovaný
§ 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., keď za vlastníka EKN parcely č. XXXX/X bola označená obec A..

Register obnovenej evidencie pozemkov je podľa § 7 ods. 4 zákona č. 180/1992 Z. z. verejnou listinou,
na základe ktorej okresný úrad, katastrálny odbor zapísal údaj o vlastníckom práve k tejto parcele
v prospech žalovaného. EKN parcelu č. XXXX/X žalovaný nadobudnúť nemohol z dôvodu, že ku dňu
účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z. bol správcom tohto pozemku právny predchodca žalobcu Okresná
správa ciest Lučenec ako miestny orgán štátnej správy podľa § 15 a § 16 zákona č. 278/1993 Z. z. Súd

prvej inštancie odmietol názor žalobcu, že vydržal vlastnícke právo k EKN parcele č. XXXX/X už pred
rokom 2002, kedy bolo vlastnícke právo k tejto parcele zapísané v prospech žalovaného s odôvodnením,
že žalobca (jeho právny predchodca) bol vlastníkom a správcom predmetnej nehnuteľnosti na základe
zákonného článku I z roku 1890, § 1 zákona č. 147/1949 Sb., ktorým sa vydávajú niektoré predpisy
o verejných cestách a § 3d ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., preto nemohol vydržať vlastnícke právo

k svojmu vlastnému majetku.
18.1 S touto časťou právneho názoru súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Pri vyhotovení
registra obnovenej evidencie pozemkov mal byť aplikovaný § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v celom
jehozneníakebytakpostupovanébolo,nemoholbybyťžalovanýzapísanýakovlastníkkEKNparceleč.
XXXX/X k pôvodne neknihovanému verejnému majetku vo vlastníctve štátu v správe miestneho orgánu

štátnej správy, keď prechod vlastníckeho práva k takémuto pozemku vylučoval § 14 ods. 2 tretia veta
zákona č. 180/1995 Z. z.

19. Nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným založil súd prvej inštancie na inom právnom dôvode
než žalovaný. Rozhodnutie Okresného úradu v Lučenci, obor PPLH z 30. apríla 2002 č. E/2002/00023

(č. l. 171 spisu) ako rozhodnutie štátneho orgánu konajúceho v mene žalobcu považoval za putatívny
titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným. Dôsledkom chybnej interpretácie právneho predpisu
štátnym orgánom vyvolávajúcim právny omyl u žalovaného, že sa stal vlastníkom pozemku je možné
podľa názoru súdu prvej inštancie odôvodniť názor, že žalovaný bol pri vstupe do držby pozemkuaj po celú 10 ročnú vydržaciu dobu podľa § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka
dobromyseľný o tom, že mu vec patrí, preto je potrebné žalovaného považovať za oprávneného držiteľa
EKN parcely č. XXXX/X. Tento právny omyl na strane žalovaného je ospravedlniteľný z dôvodu, že ho

nevyvolal sám žalovaný, ale žalobca prostredníctvom rozhodnutia štátneho orgánu, čo je jedným zo
spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 132 ods. 1 OZ. Žalobca po celú vydržaciu dobu
ponechal žalovaného v presvedčení, že je oprávneným držiteľom nehnuteľnosti a tento oprávnenia
vlastníka pozemku aj skutočne vykonával, keď sa o pozemok presahujúci teleso štátnej cesty staral
tak, že ho kosil, vybudoval okolo štátnej cesty chodník a viedol tento majetok v inventárnom súpise.

Súd prvej inštancie vyslovil záver, že 10 ročná vydržacia doba začala plynúť 30. aprílom 2002, dňom
rozhodnutia o schválení ROEP a uplynula 30. apríla 2012, kedy sa žalovaný podľa § 134 ods. 1 OZ na
základe vydržania vlastníckeho práva stal vlastníkom sporného pozemku. Výzva zo strany žalobcu na
usporiadanie vlastníckeho práva k pozemku bola adresovaná žalovanému až 15.05.2017 po uplynutí
vydržacej doby.

20. Držba je vlastne výkon práv a povinností vlastníka osobou presvedčenou, že vlastníkom veci je.
Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom
právnom dôvode. Ten, kto tvrdí, že nadobudol vlastnícke právo k veci musí uviesť, o aký právny titul
opiera svoju dobromyseľnosť. Žalovaný za právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti označoval znenie §
14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., ku ktorému sa odvolací súd vyjadril už v bode 18 tak, že na základe

zákona žalovaný vlastnícke právo k EKN parcele č. XXXX/X nadobudnúť nemohol. Právny omyl spočíva
v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
právnehoposúdeniaprávnychdôsledkovurčitýchkonkrétnychprávnychskutočností.Omylvychádzajúci
z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona
je omyl neospravedlniteľný. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 14. novembra 2018 sp. zn. II.

ÚS 484/2015 vyslovil názor, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či
držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, nemôže
byť teda rozhodujúce, že pri tom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci
treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo

preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

21. Žalovaný neposkytol za EKN parcelu č. XXXX/X žalobcovi žiadne plnenie. Domnieval sa, že
vlastnícke právo na neho prešlo bezodplatne zákonnou úpravou účinnou od 01.09.1995, avšak
pri jednoznačnom znení ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. tento právny omyl

ospravedlniteľnýnieje,keďvýslovnebolovtextezákonauvedené,žedovlastníctvaobceneprechádzajú
pozemky, ktoré ku dňu účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z. sú v správe miestneho orgánu štátnej správy
podľazákonaosprávemajetkuštátu.Žalovanývedel,ženaEKNparcelečl.XXXX/Xsanachádzaštátna
cesta, ktorú spravuje miestny orgán štátnej správy a už táto informácia v ňom mohla vyvolať pochybnosti
o správnosti zápisu jeho vlastníckeho práva k spornej parcele v registri obnovenej evidencie pozemkov.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo/17/2016 z 24.04.2017 vysvetlil, že
domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky
riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri
nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne

právo. V prejednávanej veci žalovanému nesvedčí žiaden titul nadobudnutia vlastníckeho práva majúci
navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu, ktorým v prípade nehnuteľnosti podľa § 132 ods. 1 OZ
je kúpna, darovacia alebo iná zmluva, prípadne rozhodnutie štátneho orgánu alebo iné skutočnosti
ustanovené zákonom.

23. Rozhodnutie Okresného úradu v Lučenci, odbor PPLH o schválení registra obnovenej evidencie
pozemkov č. E/2002/00023 nie je rozhodnutím štátneho orgánu, na základe ktorého sa nadobúda
vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Rozhodnutie o schválení ROEP nie je originálnym titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva, aj keď je podkladom pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností.
Ide o deklaratórne rozhodnutie, ktoré vlastníctvo nekonštituuje, ale len deklaruje na základe iného

právneho titulu (porovnaj uznesenie NS SR z 15. decembra 2020 sp. zn. 7Cdo/291/2019). Najvyšší súd
SR v rozsudku z 30.11.2022 sp. zn. 1Sžrk/8/2019 s odkazom na svoju skoršiu judikatúrou zopakoval,
že „schválenie ROEP je výsledkom síce administratívneho konania a prijíma sa v podobe rozhodnutia
s náležitosťami podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), avšak totorozhodnutie má špecifickú povahu. Rozhodnutie o schválení ROEP totiž nie je titulom nadobudnutia
vlastníctva k pozemkom. Titulom zostáva naďalej pôvodná právna skutočnosť, na podklade ktorej
došlo k nadobudnutiu vlastníctva, ktoré sa však nezapísalo do pôvodného pozemkového katastra,

resp. súčasného katastra nehnuteľností. Inými slovami ROEP predstavuje len formalizovaný postup,
výsledkom ktorého je zápis vlastníckeho a prípadne aj iného vecného práva k pozemkom do katastra
nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžrk/2/2020 z 28. februára 2022)“.
Z ďalšieho textu tohto rozhodnutia vyplýva, že „v priebehu konania o ROEP sa zisťujú dostupné údaje
o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim“.

24. Ak register obnovenej evidencie pozemkov nie je titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva a plní
iba evidenčnú funkciu, zjednocuje evidenciu pozemkov v rámci jedného katastrálneho územia, nie je
registerobnovenejevidenciepozemkovanirozhodnutieokresnéhoúraduoschváleníregistraobnovenej
evidencie pozemkov titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva podľa § 132 ods. 1 OZ.

25. Podľa právnej úpravy v Občianskom zákonníku účinnej do 01.01.1992 nebola právnická osoba
spôsobilým subjektom vydržania. Na základe zrovnoprávnenia všetkých foriem vlastníctva a subjektov
občianskoprávnych vzťahov sa stala po 01.01.1992 aj právnická osoba spôsobilým subjektom vydržania
podľa § 134 ods. 1 OZ. V rozsudku z 28.11.2007 sp. zn. 4Cdo/287/2006 najvyšší súd výslovne uviedol,
že dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi

vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon,
ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka alebo rozhodnutie štátneho orgánu. Odvolací súd je toho
názoru, že register obnovenej evidencie pozemkov, rozhodnutie Okresného úradu Lučenec o schválení
registra obnovenej evidencie pozemkov č. E/2002/00023 ani § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.
definícii putatívneho titulu nevyhovujú a žalovaný z tohto dôvodu nemohol byť dobromyseľný o tom, že

mu vec EKN parcela č. XXXX/X patrí, ako to vyžaduje ustanovenie § 130 ods. 1 OZ, z tohto dôvodu
nebol oprávneným držiteľom nehnuteľnosti a nemohol sa stať vlastníkom tejto parcely podľa § 134 ods.
1 OZ, keď chýba jeden zo základných predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a to
oprávnená držba nehnuteľnosti. Na základe iného právneho názoru k splneniu podmienok vydržania
vlastníckeho práva žalovaným podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie a žalobe o určenie vlastníckeho práva a určenie správcu spornej nehnuteľnosti
vyhovel. Listinami tvoriacimi súčasť spisu bolo jednoznačne preukázané, že EKN parcela č. XXXX/X
tvorila verejný majetok vo vlastníctve štátu v správe cestnej organizácie a k strate týchto oprávnení
k pozemkom zo strany štátu Slovenskej republiky a Slovenskej správy ciest ako správcu nedošlo ani po
nadobudnutí účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z., keď v § 14 ods. 2 tretia veta tohto zákona bolo výslovne

ustanovené, že pozemok z vlastníctva štátu, ku ktorému ku dňu účinnosti tohto zákona vykonával správu
miestny orgán štátnej správy, do vlastníctva obce neprešiel. Bez právneho významu pre tento názor
(že pri vyhotovení ROEP mala byť ako vlastník EKN parcely č. XXXX/X zapísaná Slovenská republika
a ako správca Slovenská správa ciest) je, že cesta I/75 nepokrýva celý pozemok, keď celý pozemok
v minulosti patril žalobcovi a správu k nemu vykonávala Okresná správa ciest Lučenec.

26. Žalobca predložil dňa 13.07.2021 do súdneho spisu rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.
zn. 5C/1/2021 z 09.06.2021, ktorým bolo vyhovené jeho žalobe o určenie vlastníckeho práva proti obci
I. I., ktorá rovnako ako žalovaný v tomto konaní bola zapísaná ako vlastník pozemku pod štátnou cestou
I triedy v dôsledku zápisu ROEP pri nesprávnej aplikácii § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Žalovaný

po oboznámení sa s týmto rozhodnutím v podaní z 24.03.2022 popieral identitu sporu a zdôrazňoval,
že rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný nie je.
26.1 Už v priebehu tohto konania rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaní žalovanej
obce I. I. v spore Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/1/2021 tak, že rozsudkom sp. zn.
12Co/85/2021 z 28. februára 2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd v rozsudku sp.

zn. 12Co/85/2021 vyslovil záver, že vlastnícke právo k veci, a to aj nehnuteľnej, možno nadobudnúť
len spôsobmi uvedenými v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotný proces zostavenia registra
obnovenej evidencie pozemkov ale takýmto právnym titulom nie je. Cieľom ROEP-u je zosúladenie
skutočného právneho stavu a nie zmena či dokonca deštrukcia dlhodobo existujúcich stabilizovaných
právnych vzťahov k pozemkom. Rozhodnutie o schválení ROEP je verejnou listinou, na základe ktorej sa

zapíšu údaje registra do katastra nehnuteľností, no samé o sebe tento register nepredstavuje právny titul
na nadobudnutie vlastníckeho práva podľa § 132 ods. 1 OZ. Cesta nachádzajúca sa na pozemku, ktorý
bol predmetom toho konania, bola vo vlastníctve štátu, táto stavba neprešla do vlastníctva žalovanejobce, preto podľa § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. a § 14 ods. 2 tretej vety zákona č.
180/1995 Z. z. nemohla ani parcela pod cestou I triedy prejsť do vlastníctva obce.
26.2. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 25.10.2023 sp. zn. 1Cdo/146/2022 odmietol

dovolanie obce I. I. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 2022 č. k.
12Co/85/2021 považujúc za správny právny názor odvolacieho súdu, že podľa § 14 ods. 2 tretia veta
zákona č. 180/1995 Z. z. nemohli pozemky ako pôvodne neknihované, prejsť do vlastníctva obce, na
ktorej území sa nachádzajú, keď správu ciest aj pozemkov pod nimi ku dňu 1. septembra 1995 ako ku
dňu účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z. vykonávala Okresná správa ciest Žiar nad Hronom ako miestny

orgán štátnej správy.

27. Súčasťou súdneho spisu je aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/72/2021
z 23.03.2022, ktorým zmenil odvolací súd rozsudok Okresného súdu Brezno a určil, že Slovenská
republika je vlastníkom v pomere 1/1 a Slovenská správa ciest správcom pozemkov v katastrálnom
území I., ktoré prešli do vlastníctva obce zápisom registra obnovenej evidencie pozemkov v roku 2004

v dôsledku chybnej aplikácie § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Aj v tom konaní žalobca tvrdil, že
vlastníkom nehnuteľností je Slovenská republika z dôvodu, že pozemok leží pod cestou I triedy a tento
pozemok až do roku 2004 slúžil na plnenie úloh, ktorými bol poverený správca cesty I triedy Okresná
správa ciest Banská Bystrica, právny predchodca žalobcu Slovenskej správy ciest a obec sa bránila
tým, že podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobudla vlastnícke právo vydržaním uplynutím 10

ročnej vydržacej doby počítanej odo dňa zápisu vlastníckeho práva pri ROEP. Odvolací súd v označenej
veci s poukazom na charakter pôvodného majetku (verejný neknihovaný) a mostné listy, z ktorých zistil,
kedy štátna cesta I triedy bola vybudovaná, dospel k inému právnemu posúdeniu veci než Okresný súd
Brezno (že obec nadobudla vlastnícke právo k nesprávne zapísanému pozemku do jeho vlastníctva
vydržaním) a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol s odôvodnením, že v rámci

ROEP-u nemohlo prejsť vlastnícke právo na žalovanú obec a táto nemohla vydržať vlastnícke právo
k spornému pozemku z dôvodu chýbajúcej dobromyseľnosti žalovaného, ktorý mal vedomosť o tom, že
cesta a pozemky pod cestou boli verejným majetkom a nespornou skutočnosťou bolo, že žalobca užíval
za účelom automobilovej dopravy aj pozemky pod cestou a počas celého obdobia vykonával žalobca
správu a údržbu cesty. Prechodu vlastníckeho práva k pozemku podľa názoru Krajského súdu v Banskej

Bystrici v tejto veci bránilo ustanovenie § 15c zákona č. 138/1991 Zb. a § 14 ods. 2 tretia veta zákona
č. 180/1995 Z. z. Podľa zistenia odvolacieho súdu tento rozsudok nadobudol právoplatnosť.

28. Tri senáty odvolacieho súdu dospeli k rovnakému názoru ohľadne výkladu § 14 ods. 2 zákona č.
180/1995 Z. z.

29. Žalobca v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie mal posúdiť vec aj podľa ustanovenia § 15c ods. 1
písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. Žalovaný sa v rámci odvolacieho konania vyjadroval k aplikácii tohto
zákona. Odvolací súd nevyzval strany sporu podľa § 382 C. s. p. na vyjadrenie sa k prípadnej aplikácii
ustanovenia § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. z dôvodu, že toto zákonné ustanovenie

nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za rozhodujúce. Žalovaný si vlastnícke právo k EKN parcele č.
XXXX/X odvodzoval od § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., ktorý neodkazoval na zákon o majetku
obcí a pre posúdenie, či na základe § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. mohol nadobudnúť žalovaný
vlastnícke právo k nehnuteľnosti nebolo potrebné sa zaoberať tým, ako prechod majetku z vlastníctva
štátu riešil zákon o majetku obcí. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/80/2019

z 25.02.2021 sa za ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní nebolo použité v zmysle § 382 C. s. p. sa považuje ustanovenie, o ktorého výklad
a použitie nežiadala v priebehu konania žiadna zo sporových strán. Pokiaľ v civilnom sporovom konaní
strana sporu sama vo svojom vyjadrení adresovanom súdu navrhne aplikáciu niektorého ustanovenia
všeobecne záväzného predpisu kľúčového pre rozhodnutie veci a toto jej vyjadrenie je zaslané na

vyjadrenie druhej strane sporu, odvolací súd nemá povinnosť postupovať podľa § 382 C. s. p. a vyzývať
strany sporu na vyjadrenie sa k prípadnej aplikácii daného ustanovenia.

30. Civilný sporový poriadok ukladá odvolaciemu súdu v § 396 ods. 2 rozhodnúť o náhrade trov konania
aj na súde prvej inštancie, pokiaľ rozhodnutie okresného súdu zmení. Odvolací súd v súlade s § 396 ods.

2 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu vzhľadom
na jeho úspech v konaní v súlade s § 255 ods. 1 C. s. p. O výške náhrady trov konania bude rozhodovať
súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.), z tohto dôvodu je povinnosť zaplatiťnáhradu trov konania viazaná na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).