Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/124/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821201042
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5821201042.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XXX X/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XXX, proti
žalovaným: 1/ Consumer finance Holding, a.s, so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:
35 923 130 (spoločnosť zanikla rozdelením), 2/ Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB,

a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, 3/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, žalovaní 2/ a 3/ právne
zastúpení: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739, 4/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO:
46 141 341, v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/32/2021-206 zo dňa 28.2.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku I. a IV o zastavení
konania a náhrady trov konania voči žalovaným 1/, 2/, a 4/.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie voči žalovaným 1/, 2/ a 4/ zastavil,
výrokom II. žalobu žalobcov voči žalovanému 3/ zamietol, výrokom III. žalovanému 3/ proti žalobcom 1/
a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a výrokom IV. žalovaným 1/, 2/ a 4/ voči
žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie zistil, že na súde sa
viedlo konanie pod sp. zn 1C/208/2016 proti žalovanému označenému ako Všeobecná úverová banka,
a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, jeho predmetom bolo určenie, že zmluva

o úvere je neplatná a o uloženie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, konanie bolo na základe
späťvzatia žaloby žalobkyňou 1/ (tam vystupujúcou len ako žalobkyňa) zastavené uznesením súdu zo
dňa 9.10.2020, pod č.k. 1C/208/2016-153. Ďalej zistil, že medzi právnym predchodcom žalovaného 3/
- VÚB Banka, konajúcej prostredníctvom svojho zástupcu Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok,
ktorýpostúpilpohľadávkukudňu01.12.2017,vyplývajúcuzoZmluvyoúvereč.HY22219nažalovaného
3/, bola uzavretá Zmluva o úvere, na základe ktorej bol právnym predchodcom žalovaného 3/ poskytnutý

žalobcom úver vo výške 8.328,54 eur, čerpaný 08.07.2009. Mal za preukázané tvrdenie žalobkyne
1/ o tom, že prvýkrát došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru listom právneho predchodcu
žalobcu zo dňa 06.04.2013 a to k tomuto dňu, pričom výška pohľadávky predstavovala sumu 10 751,49
eur, ku ktorej bolo potrebné pripočítať poplatky a zmluvnú pokutu 390,76 eur. Predmetný záväzok mali
žalobcovia uhradiť do 30 dní od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru na tam označený účet zástupcu
právneho predchodcu žalovaného - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok. Z dôvodu,

že žalobcovia začali so splácaním úveru, a zároveň uhradili sumu omeškaných splátok pred začatím
dražby - 2905,30 eur (poštový peňažný poukaz - čl.26 spisu 1C/208/2016) a aj z dôvodu, že skutočnenebolo preukázané, že by žalovaný (jeho predchodca uskutočnil výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ), došlo
následne dňa 21.01.2015 k opätovnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, o čom svedčí list tohto
predchodcu (čl.4), výška pohľadávky ku dňu 21.01.2015 bola vyčíslená na sumu 6372,52 eur s tým, že

bolo nutné pripočítať poplatky a zmluvnú pokutu 390,76 eur. Poníženie zostatku úveru svedčí o tom,
že žalobcovia po prvotnej výzve na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (06.04.2013), pokračovali
v zmluvnom vzťahu založeného úverovou zmluvou, pričom žalovaný 3/ (a aj jeho predchodca) tento
stav akceptoval, v opačnom prípade by k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa Zmluvy o úvere
HY 22219 nepristúpil opätovne listom z 21.1.2015. Žalobcovia v splácaní jednotlivých splátok opäť

pokračovali, keďže v roku 2015 žalobcovia uhradili splátky a to 26.1.2015 - 270 eur, dňa 11.2.2015 sumu
300 eur, dňa 17.6.2015 sumu 1700 eur, dňa 19.8.2015 sumu 200 eur a dňa 22.10.2015 sumu 100 eur..
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia boli v omeškaní od 20.03.2015 do 20.06.2015, t.j. tri
mesiace, následne sa dostali do omeškania k 20.07.2015, k 20.09.2015 a potom k 20.11. a 20.12.2015.
Žalovaný 3/ (jeho predchodca) potom podľa súdu prvej inštancie dôvodne pristúpil k zosplatneniu úveru
potom, čo žalobcovia boli vyzvaní na zaplatenie omeškaných splátok úveru a upozornení listom zo dňa

3.12.2015 na možnosť jeho zosplatnenia, čo uskutočnil listom zo dňa 06.01.2016.
Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobcom bol poskytnutý úver 8.328,54 eur na základe
Zmluvy o poskytnutí úveru Hypopôžičky č. U22219-09 zo dňa 03.07.2009 veriteľom VÚB banka, a.s.,
ktorý nesplácali, a preto v roku 2011 sa začala (dobrovoľná) dražba nehnuteľností evidovaných na
LV č. XXX k.ú. a obec D. E., ktorú odvrátili zaplatením omeškaných splátok a poplatok spojených so

začatím dražby - sumy 2905,30 eur a následne opäť v súlade s ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 OZ pre
neplatenie splátok riadne a včas, t.j. omeškaniu žalobcov so splácaním úveru, došlo k zosplatneniu
úveru 06.01.2016. V poradí tretie „vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo uskutočnené listom
právneho predchodcu žalovaného 3/ zo dňa 06.01.2016, kde je už ako adresát uvedená žalobkyňa 1/
a žalobca 2/, týmto listom došlo k zosplatneniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere HY 22219-19 ku dňu

06.01.2016 vyčíslenej v sume 4 242,22 eur s tým, že žalobcovia 1/ a 2/ boli vyzvaní na vyplatenie
celého úveru do 30 dní odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 06.02.2016 a zároveň,
boli upozornení, že márnym uplynutím stanovenej lehoty veriteľ okamžite pristúpi k realizácií záložného
práva k nehnuteľnosti v súlade s dojednaniami v záložnej zmluve č. Z 22219-09. Uvedená výzva
bola žalobkyni 1/ doručená dňa 20.01.2016 a žalobcovi 2/ dňa 15.01.2016, keďže tento si zásielku v

odbernej lehote neprevzal (počítajúc tri dni na prevzatie zásielky - pozn. súdu). Ešte predtým veriteľ
- vyzval žalobcov 1/ a 2/ jeho listom zo dňa 03.12.2015 označenom ako „Posledný pokus o zmier
pred vyhlásením splatnosti úveru“ k okamžitej úhrade nedoplatku na poskytnutom úvere na bývanie
podľa Zmluvy HY 22219-19 v členení na sumy omeškaných splátok, poplatkov za upomienky s tým, že
žalobcovia boli upozornení, že v prípade neuhradenia sumy v lehote najneskôr 5 dní odo dňa doručenia

písomnosti, pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru podľa čl. VI obchodných podmienok.
Ohľadom doručenia tejto výzvy predložil žalovaný 3/ doručenku s dátumom jej prevzatia žalobkyňou 1/
dňa 30.03.2015, čo je zrejmé, že išlo o doručenie iného podania než podania označeného ako „posledný
pokus o zmier pred vyhlásením splatnosti úveru. Žalobkyňa 1/ však potvrdila, že druhý krát došlo k
zosplatneniu úveru, ktoré jej bolo zaslané v roku 2015, t.j. k obdobiu, ktoré deklaroval žalovaný 3/.

Žalobcovia1/a2/navýzvuveriteľanaúhraduomeškanýchsplátoknereagovali,následkomčohodošlok
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 06.01.2016 a veriteľ začal s výkonom záložného práva,
čo oznámil žalobcom jeho podaním bližšie nedatovaným, avšak žalobcom 1/ a 2/ doručovanom, čo
vyplýva z poštového podacieho hárku z 05.05.2016 a napokon aj jeho zápisu na LV č. XXX pre obec a
k.ú. D. E., na ktorom je evidovaný záloh vo vlastníctve žalobcov. Z výpisu z účtu - histórie splácania úveru

a jeho odfinancovania (čl. 186) súd zistil, že podľa vyššie citovanej zmluvy HY 22219-19 bol žalobcom
poskytnutý úver 08.07.2009 vo výške 16 725,25 eur, pričom žalobcovia z poskytnutého úveru uhradili
celkovo sumu 18 717,30 eur a to nasledovne; dňa 24.8.2009 - 262,1 eur, dňa 16.9.2009 - 262,1 eur, dňa
3.11.2009 - 262,1 eur, 22.12.2009 - 50 eur, dňa 4.1.2010 - 99 eur, dňa 15.1.2010 - 100 eur, dňa 8.2.2010
- 50 eur, dňa 16.3.2010 - 50 eur, dňa 22.3.2010 - 80 eur, dňa 13.4.2010 - 150 eur, dňa 4.5.2010 - 993,6

eur, dňa 26.7.2010 - 650 eur, dňa 29.9.2010 - 65 eur, dňa 15.10.2010 - 120 eur, dňa 15.10.2010 - 500 eur,
dňa 10.11.2010 - 237,6 eur, dňa 29.12.2010 - 50 eur, dňa 10.1.2011 - 150 eur, dňa 23.2.2011 - 100 eur,
dňa 14.4.2011 - 200 eur, dňa 19.4.2011 - 200 eur, dňa 28.4.2011 - 300 eur, dňa 11.8.2011 - 1620,6 eur,
dňa 15.8.2011 - 265 eur, dňa 20.9.2011 - 262,1 eur, dňa 20.10.2011 - 262,1 eur, dňa 21.11.2011 - 262,1
eur, dňa 19.12.2011 - 262,1 eur, dňa 20.1.2012 - 262,1 eur, dňa 20.2.2012 - 262,1 eur, dňa 20.3.2012 -

262,1 eur, dňa 20.4.2012 - 262,1 eur, dňa 21.5.2012 - 262,1 eur, dňa 22.6.2012 - 262,1 eur, dňa 1.8.2012
- 262,1 eur, dňa 28.8.2012 - 262,1 eur, dňa 19.10.2012 - 80 eur, dňa 23.11.2012 - 190 eur, dňa 8.4.2013
- 1200 eur, dňa 9.5.2013 - 400 eur, dňa 31.5.2013 - 265 eur, dňa 22.7.2013 - 400 eur, dňa 2.9.2013 - 100
eur, dňa 15.10.2013 - 400 eur, dňa 4.12.2013 - 100 eur, dňa 20.1.2014 - 350 eur, dňa 25.2.2014 - 200eur, dňa 28.3.2014 - 200 eur, dňa 7.4.2014 - 300 eur, dňa 24.4.2014 - 300 eur, dňa 5.5.2014 - 200 eur,
dňa 17.7.2014 - 500 eur, dňa 21.8.2014 - 300 eur, dňa 24.9.2014 - 400 eur, dňa 28.11.2014 - 300 eur,
dňa 26.1.2015 - 270 eur, dňa 11.2.2015 - 300 eur, dňa 17.6.2015 - 1700 eur, dňa 19.8.2015 - 200 eur, dňa

22.10.2015 - 100 eur. Sumu vo výške 13.048,20 eur žalobca započítal na istinu úveru a sumu vo výške
5.669,10 eur žalobca ako postupca započítal na príslušenstvo úveru. Súd prvej inštancie konštatoval,
že úverová zmluva je zmluva spotrebiteľská, rovnako ako zmluva o záložnom práve. Podľa Zmluvy o
poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 22219-09 bola dohodnutá splátka 262,10 eur, pričom prvá splátka
bola splatná 20.08.2009, posledná splátka bola splatná 20.07.2016, lehota splatnosti bola rozvrhnutá na

84 kalendárnych mesiacov od poskytnutia úveru - 08.07.2009. Žalobcovia vzniesli námietku premlčania
a to jednak premlčania splátok úveru (pohľadávky) žalovaného 3/ (na tohto bola postúpená pohľadávku
jeho právneho predchodcu, nesporná skutočnosť) a jednak premlčania záložného práva. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný 3/
(jeho predchodca) v dôsledku neplnenia dlhu riadne a včas, listom z 06.01.2016 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, záväzok žalovaných vyčíslený v sume 4 242,22 eur sa stal splatný 06.01.2016, pričom

prvou nezaplatenou splátkou bola splátka splatná 20.03.2015, od 21.03.2015 začala plynúť premlčacia
doba, ktorá sa týkala všetkých zosplatnených splátok, premlčacia doba potom uplynula 21.03.2018.
Nárok žalovaného 3/ na zaplatenie sumy úveru 4 242,22 eur s príslušenstvom je potom premlčaný.
Žalovaný3/povyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveruzačalsvýkonomzáložnéhopráva,čohodôkazom
je bližšie nedatované oznámenie, doručované žalobcom jeho listom podaným na pošte dňa 05.05.2016

a Okresnému úradu, odboru katastrálnemu, čo je zrejmé z jeho evidencie v katastri nehnuteľnosti na LV
č. XXX k.ú. a obec D. E. - čo je v súlade s ust. § 151l ods. 1 a 4 OZ.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že premlčaniu podlieha aj záložné právo, čo vyplýva z ust. § 100
ods. 2 OZ a premlčí sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote v zmysle § 101 OZ. Námietku

premlčania záložného práva môže vzniesť iba záložca a po prvýkrát tak môže úspešne urobiť až v
momente, keď uplynula aj premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky a nielen trojročná premlčacia
doba pre premlčacie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Premlčacia doba
potom v tomto prípade začína plynúť od momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať po prvý raz.
V zmysle čl. VI zmluvy o záložnom práve (čl. 44 z konania 1C/208/2016) sa zmluvné strany dohodli,

že ak nebude pohľadávka veriteľa riadne a včas splnená, upovedomí záložný veriteľ záložcu a dlžníka
o začatí a spôsobe výkonu záložného práva a z výťažku uspokojí zabezpečovanú pohľadávku aj v
prípade, že je premlčaná. K tomuto oznámeniu ako už bolo vyššie konštatované, došlo listom odoslaným
žalovaným 3/ ako záložným veriteľom 05.05.2016 a doručeným dňa 08.05.2016, (počítajúc 3 dni na
doručenie),kedyzačalažalovanému3/akozáložnémuveriteľoviplynúťpremlčacialehotanadomáhanie

sauspokojeniazozálohu,ktorejmárneuplynutiebynastalodňa08.05.2019.Zvykonanéhodokazovania
mal súd prvej inštancie za to, že došlo k premlčaniu výkonu záložného práva, nakoľko lehota na jeho
vykonanie opakovane spočívala, a to v období od 15.06.2018 do 06.07.2021 (t.j. od vydania do zrušenia
neodkladného opatrenia v rozsahu 18 mesiacov a 21 dní), podľa § 112 OZ, jej plynutie opäť nastalo
07.07.2021 do 01.10.2017 (2 mesiace a 24 dní), kedy opäť došlo k jej spočívaniu počas tohto konania

(vydania neodkladného opatrenia a toto spočívanie trvá (do vydania meritórneho rozhodnutia v danej
veci). Premlčacia doba je 3 roky (36 mesiacov), pričom spolu z nej uplynulo 28 mesiacov. Preto podľa
súdu prvej inštancie námietka premlčania výkonu záložného práva vznesená záložnými dlžníkmi -
žalobcami nebola dôvodná a preto nebráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva (pohľadávky).
Súd preto žalobu žalobcov voči žalovanému 3/ zamietol. O nároku na náhradu trov konania v pomere

medzi žalobcami 1/ a 2/ proti žalovanému 3/ súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejajlen„CSP“)azdôvodovpodľa§255ods.1CSPaplneúspešnému
žalovanému 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Domáhali sa toho, aby odvolací

súdnapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienanovékonaniearozhodnutie.Odvolanie
odôvodnili podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Namietali, že žalovaný sa dodnes nedomáhal
súdnou cestou uhradenia spornej pohľadávky v objektívnej trojročnej premlčacej dobe, sám súd prvej
inštancie vo svojom odôvodnení skonštatoval, že došlo k premlčaniu pohľadávky a nakoľko žalovaný
nepodal na súd žalobu voči žalobcom o plnenie, nedošlo k spočívaniu premlčacej doby záložného práva.

Žalobcovia mali za to, že rovnako ako sa premlčala pohľadávky došlo takisto k premlčaniu záložného
práva v prospech žalovaného. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoCsp/22/2020
a v ňom uvedené právne závery.4. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na právne závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 6Cdo/71/2021 zo
dňa 27.01.2022 a uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/220/2018 zo dňa

31.05.2021, podľa ktorých začatie výkonu záložného práva má priamy súvis s plynutím premlčacej doby
záložného práva, a teda podľa názoru žalovaného 3/, pokiaľ sa začalo s výkonom záložného práva
v premlčacej dobe, tak ako v prejednávanom prípade, tak sa nemožno úspešne dovolať premlčania
výkonu záložného práva. Záverom žalovaný 3/ uviedol, že žalobcovia hneď po vykonaní úkonov
smerujúcich k výkonu záložného práva, resp. k uskutočneniu dobrovoľnej dražby opakovane bránia

vo výkone záložného práva a svojimi účelovými krokmi (iniciovaním nedôvodných súdnych konaní a
podávaní návrhov na nariadenie neodkladných opatrení) robia prieťahy v riadnom vykonaní tohto práva.
Žalovaný 3/ sa plne stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a poukázal na záver súdu, že v zmysle
konania žalobcov, ktorí nedôvodnými návrhmi na nariadenie neodkladného opatrenia znemožnili výkon
záložného práva v časovom období ich platnosti, ani len neuplynula trojročná premlčacia doba výkonu
záložného práva keďže žalovaný 3/ ako záložný veriteľ ani objektívne nemal k dispozícii tri roky na

uplatnenie jeho práv záložného veriteľa. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že s ohľadom na nariadené
neodkladné opatrenia žalovaný 3/ nemohol pokračovať vo výkone záložného práva, keďže samotní
žalobcovia účelovým iniciovaním súdnych konaní zabránili jeho ďalšiemu pokračovaniu. Pokiaľ teda
žalovaný 3/ ako záložný veriteľ nemohol počas platnosti neodkladného opatrenia riadne svoje záložné
právo vykonávať, práve v dôsledku konania žalobcov, podľa názoru žalovaného 3/ by ani súd následne

nemal prihliadnuť na námietku premlčania výkonu záložného práva vznesenú žalobcami. V tomto smere
považuje žalovaný 3/ námietku premlčania vznesenú zo strany žalobcov nie len za nedôvodnú – s
ohľadom na neuplynutie premlčacej doby výkonu záložného práva – ale aj za výkon práva v rozpore s
dobrými mravmi a súd by na takto vznesenú námietku premlčania ani nemal prihliadať.

5. Žalobcovia v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného 3/ uviedli, že počas nariadených predbežných
opatrení žalovaný 3/ nemohol pristúpiť k výkonu záložného práva, uvedená skutočnosť mu však
nebránila uplatniť svoje právo k pohľadávke zabezpečenej záložným právom, v dôsledku čoho by došlo
k spočinutiu plynutia premlčacej doby. Poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo/41/2021
zo dňa 27.02.2023. Ďalej uviedli, že majú na veci naliehavý právny záujem nakoľko dodnes nie

je vyriešená otázka existencie či neexistencie záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve
záložcu a stále hrozí záložcovi výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Poukázali na náležitosti
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Mali za to, že uvedená záložná zmluva je
absolútne neplatným právnym úkonom, a preto nevzniklo záložcovi záložné právo k nehnuteľnostiam.
Žalobcovia majú za to, že záložná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré podľa ust. § 151b

ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka má obsahovať. Predovšetkým nie je presne určená pohľadávka
a záloh a zároveň vzhľadom na túto skutočnosť by mala byt' určená najvyššia hodnota istiny, do
ktorej sa pohľadávka nezabezpečuje, avšak záložná zmluva neobsahuje najvyššiu hodnotu istiny, do
ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Záložná zmluva totiž vôbec neurčuje ani hodnotu zabezpečených
pohľadávok ani najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávky zabezpečujú. Nakoľko záložná zmluva

je absolútne neplatným právnym úkonom, nebolo zriadené záložcovi záložné právo k nehnuteľnostiam
ktoré sú uvedené v tejto zmluve, ako záloh a preto na jej základe nevzniklo záložcovi záložné právo k
týmto nehnuteľnostiam. Poukázali na právoplatný rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k.
6C/103/2011.

6. Žalovaný 3/ v písomnej duplike k replike žalobcov uviedol k uzneseniu Najvyššieho súdu SR so sp.
zn. 9Cdo/49/2022 z 28.02.2023, že uvedené rozhodnutie predstavuje výlučne naplnenie dovolacieho
dôvodu zmätočnosti – nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (t. j. nie právneho posúdenia
otázky plynutia premlčacej doby) z dôvodu, že sa odvolací súd nevysporiadal s námietkami uvedenými
v podanom odvolaní, pričom závery odvolacieho súdu vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania

ako námietky uplatnenej v rozpore s dobrými mravmi boli podľa názoru dovolacieho súdu protichodné.
Žalovanému 3/ nebola zrejmá námietka žalobcov, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom
určení,keďžesamotnýsúdvodôvodnenírozsudkuuviedol,žežalobcoviamajúnaliehavýprávnyzáujem
na určení, že záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach neexistuje avšak uvedená skutočnosť
dokonca ani nebola dôvodom zamietnutia žaloby o určenie neexistencie záložného práva a preto sa

žalovaný 3/ ďalej k otázke naliehavého právneho záujmu nevyjadruje. Vo vzťahu k námietkam žalobcov
týkajúcich sa náležitostí Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 22219-09 z 03.07.2009
(ďalej len „Záložná zmluva“) žalovaný 3/ uviedol, že boli vykonané po uplynutí lehoty na podanie
odvolania a preto žalovaný 3/ má za to, že na uvedené námietky nemožno v zmysle ust. § 362 a nasl.Civilného sporového poriadku v odvolacom konaní prihliadať. Napriek, podľa názoru žalovaného 3/,
neprípustným novotám v odvolacom konaní si žalovaný 3/ dovoľuje k náležitostiam Záložnej zmluvy
poukázal na komentár k Občianskemu zákonníku. Žalovaný 3/ vyjadril právny názor, že Záložná zmluva

nepochybne obsahuje nie len určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje ale aj
najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje (25.300,00 €) a nezameniteľné určenie
zálohu. Námietky žalobcov z uvedeného dôvodu považoval žalovaný 3/ za účelové a nedôvodné, a to
osobitne s dôrazom na zjavné popieranie obsahu samotnej Záložnej zmluvy.

7. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k duplike žalovaného 3/ namietali platnosť právneho úkonu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.04.2013, ako aj dňa 21.01.2015.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnuté výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie s poukazom na nasledovné.

9. Odvolací súd konštatuje, že spornou je otázka premlčania výkonu záložného práva viaznuceho na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov, a teda či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým
zisteniam ohľadne začatia plynutia premlčacej doby, a či tieto následne správne právne posúdil.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

12. Podľa § 53 ods. 9 OZ (v minulosti ods. 8) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

13. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

15. Odvolací súd konštatuje, že úlohou súdu prvej inštancie pri skúmaní žaloby je aj prihliadnutie na

prípadnú absolútnu neplatnosť právnych úkonov. Preto pri skúmaní dôvodnosti žaloby spotrebiteľa
sa musí sústrediť na to, či jednotlivé právne úkony vykonané vo vzťahu k spotrebiteľovi sú platné.
Nevyhnutnou podmienkou platnosti zosplatnenia úveru pri spotrebiteľskej zmluve je, aby boli dodržané
podmienky podľa §53 ods. 9 OZ a § 565 OZ v súlade s podmienkou určitosti podľa §37 ods. 1 OZ. A teda
spotrebiteľ dlžník musí byť vyzvaný na zaplatenie splátky, s ktorou je v omeškaní dlhšie ako tri mesiace

s určením lehoty nie kratšej ako 15 dní, a to do splatnosti najbližšej splátky. Ak nie sú splnené tieto
podmienky, nemôže veriteľ pristúpiť k jednorazovému zosplatneniu celej pohľadávky (úveru). Ak napriek
nedodržaniu uvedených zákonných povinností pristúpi veriteľ k zosplatneniu celého úveru, takýto právny
úkon je neplatný pre rozpor so zákonom, nakoľko nebol dodržaný zákonný postup. Výzva na zaplatenie
konkrétnej dlžnej splátky musí byť jasná a určitá, aby dlžník mal možnosť uvedenú splátku uhradiť

a tým zabrániť zosplatneniu celého úveru. Uvedené obmedzenia možnosti zosplatniť úver, predstavujú
ochranu spotrebiteľa pred veriteľom a súčasne majú motivovať dlžníka uhrádzať svoje splatné záväzky.

16. Odvolací súd má za to, že z obsahu výzvy zo dňa 03.12.2015 na č.l. 128 nemožno spoľahlivo určiť,
prektorúsplátkumieniveriteľúverzosplatniť,zvlášťakveriteľžiadazaplateniesumy1202,30eur,pričom

splátky boli dohodnuté na sumu 262,10 eur. Odvolací súd má za to, že v uvedenej listine absentuje
informácia vo vzťahu ku ktorej konkrétnej splátke bol žalovaný v omeškaní (a nedá sa ani vyvodiť), hoc
§ 53 ods. 9 ako aj § 565 Občianskeho zákonníka odkazujú na to, že právo veriteľa žiadať zaplatenie
celej pohľadávky je naviazané na nezaplatenie niektorej z dohodnutých splátok. Neuvedenie takejtokonkrétnej splátky dostáva dlžníka do situácie kedy nevie v dôsledku, ktorej dlžnej splátky bude jeho dlh
zosplatnený a nevie tak ani s úhradou, ktorých konkrétnych splátok je v omeškaní, a ktorých vykonanie
by odvrátilo hrozbu okamžitej splatnosti celého dlhu. Takéto neuvedenie, konkrétnej splátky v dôsledku

ktorejmábyťresp.jepredčasnezosplatňovanýcelýdlhdlžníka,jeskutočnosťouzakladajúcouabsolútnu
neplatnosťprávnehoúkonuprejehoneurčitosť(§37 ods.1Občianskehozákonníka).Takýtonedostatok
právneho úkonu súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) aplikujúc zásadu, že súd pozná právo (iura
novit curia). Odhliadnuc od uvedeného je nevyhnutné, aby doručenie takejto výzvy bolo v konaní
riadne preukázané tak, aby o tejto skutočnosti nevznikli pochybnosti, nakoľko samotné nepreukázanie

doručenia výzvy má za následok neplatnosť zosplatnenia.

17. Ak súd dospeje k záveru, že neplatný je právny úkon výzvy na zaplatenie úveru pred zosplatnením
úveru, je potrebné skúmať platnosť samotného zosplatnenia úveru, ktoré je viazané práve na výzvu
na zaplatenie. Na podklade neplatného právneho úkonu, nemožno vykonať ďalší platný právny úkon,
a preto aj zosplatnenie úveru vykonané, na podklade neplatnej výzvy na zaplatenie bude trpieť vadou

absolútnej neplatnosti, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na jeho realizáciu.

18. Následne sa potom je nevyhnutné zaoberať okolnosťou, či pre neplatne zosplatnenú pohľadávku
bolo možné realizovať právny úkon začatia výkonu záložného práva, a teda je potrebné posudzovať
aj platnosť tohto právneho úkonu. Až keď sa súd vysporiada so všetkými vyššie uvedenými otázkami,

môže posudzovať otázku, či výkon záložného práva je alebo nie je premlčaný.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a predčasným právnym záverom,
a preto napadnuté výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Odvolaním nenapadnuté výroky I. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie súd ponechal
nedotknuté.

20. Ďalej odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že došlo k zmene posudzovania otázky
plynutia premlčacej doby, ktorá sa už neurčuje podľa dátumu splatnosti splátky, pre ktorú bol úver

zosplatnený. V spotrebiteľských veciach podľa § 53 ods. 9 OZ vo všeobecnosti začne premlčacia
doby plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre
nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po
prvýkrát. (§ 101 OZ). V spotrebiteľských vzťahoch sa vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety §
103 OZ a pri premlčaní práva dovolateľa na zaplatenie celej pohľadávky sa pri strate výhody splátok (§

565 OZ) spravuje začiatok plynutia premlčacej lehoty všeobecným ustanovením § 101 OZ. Veriteľ sa
môže po prvý raz domáhať svojho práva na súde prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby
plynúcej od omeškania spotrebiteľa s plnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh
(za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie).

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude nanovo posúdiť nárok žalobcu v súlade so závermi vyslovenými
odvolacím súdom, pričom bude potrebné sa vysporiadať aj s ďalšími námietkami strán, ktoré boli v rámci
konania vznesené. Po doplnení dokazovania, ustálení skutkového stav súd prvej inštancie vo veci
nanovo rozhodne.

22. Odvolací súd súčasne vzhľadom na charakter sporu dáva sporovým stranám na zváženie možnosti
mimosúdneho urovnania sporu, pri ktorom by bola riešená otázka splatenia aspoň časti záväzku zo
strany žalobcov a následného zániku záložného práva v dôsledku splnenia záväzku.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej

v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).