Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/136/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011170
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123011170.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. februára 2024 prejednal
sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. A., trvale bytom Mesto Nitra, prechodne bytom D., Tr.
E. F. XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v NOO a ÚVTOS v Trenčíne, ktorú podal proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7PP/21/2023 zo dňa 25.09.2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/14/2016 zo dňa 06.05.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/38/2016 zo dňa 21.06.2016 bol A. B. odsúdený pre
· zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. d) a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.,

· prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c), e) Tr. zák.,
· zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.,
a to na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 6PP/23/2018 zo dňa 11.06.2018 bol odsúdený A. B.
podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody. Bola mu uložená
skúšobná doba vo výmere 2 roky a 6 mesiacov s probačným dohľadom a obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť spočívajúca v príkaze
nepribližovať sa ku konkrétnym osobám na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a nezdržiavať sa

v blízkosti ich obydlia.

Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 6PP/23/2018 zo dňa 21.02.2022 bolo rozhodnuté, že
odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe vyššie uvedeného podmienečného prepustenia neosvedčil, a preto
zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, 3 mesiace a 14 dní vykoná so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, na ktorého výkon nastúpil dňa 15.03.2023 a ktorý má

predpokladane vykonať dňa 29.06.2024.

Okrem toho bol A. B. rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/86/2020 zo dňa 19.06.2023 odsúdený
pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, na ktorého výkon má

predpokladane nastúpiť dňa 29.06.2024 a ktorý po započítaní doby zadržania, výkonu väzby a výkonutrestu odňatia slobody (od 03.06.2020 do 03.06.2020, od 23.06.2020 do 15.06.2021 a od 15.06.2021
do 15.03.2023) má predpokladane vykonať dňa 16.06.2024.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7PP/21/2023 zo dňa 25.09.2023 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý návrh
odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, v ktorej písomných dôvodoch

prostredníctvom obhajcu uviedol, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok. Odsúdený musí mať vykonanú zákonom stanovenú
časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody (formálna podmienka), vo výkone
trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie (materiálna podmienka) a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš
veľké riziko jeho recidívy po jeho podmienečnom prepustení (materiálna podmienka). Predpoklad

pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného je nevyhnutným pre jeho podmienečné
prepustenie a musí pritom vyplývať z hodnotenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom
zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných
pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Ďalej uviedol, že počas doterajšieho výkonu trestu odňatia

slobody preukázal polepšenie, a to schopnosťou viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu,
vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody.
Riadne dodržiaval ústavný poriadok, ako aj nariadenia a pokyny príslušníkov ZVJS, nemal problémy
v edukačnej oblasti, k trestnej činnosti má kritický postoj a aktívne prejavil snahu o zvyšovanie si
spoločenského vedomia zúčastňovaním sa ponúkaných aktivít. Voľný čas trávil aktívne, pravidelnou

účasťounakultúrno-osvetovejčinnosti.Jepresvedčený,ževjehoprípadejesplnenáajdruhámateriálna
podmienka, t.j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života na slobode a neexistencia príliš veľkého
rizika recidívy. V tejto súvislosti poukázal na hodnotenie ústavu, ktorý ho odporučil podmienečne
prepustiť s dohľadom. Uviedol, že počas výkonu trestu bol pracovne zaradený, zodpovedne si plnil
všetky svoje pracovné povinnosti, bol hodnotený ako pracovník s dobrou pracovnou morálkou a okrem

toho sa zapájal aj do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti, z čoho podľa neho vyplýva, že má
dostatočne vybudované pracovné návyky, má predstavu aj o svojej ďalšej práci a vzhľadom k tomu
by nemal mať problém nájsť si prácu a udržať si ju aj po prípadnom podmienečnom prepustení. Ďalej
uviedol, že bude bývať u svojho syna, s ktorým je v pravidelnom kontakte. Toto rodinné zázemie so
synom, s jeho manželkou a vnukom je pre neho stabilné a motivujúce. Vzhľadom k vybudovanému

sociálnemu zázemiu, ako aj pracovným návykom nie je odkázaný na páchanie trestnej činnosti pri
zabezpečovaní základných životných potrieb. Vzhľadom na jej takéto správanie počas výkonu trestu,
jeho odhodlanie viesť riadny život na slobode a aktívnosť v rozvoji morálno-vôľových vlastností
zúčastňovaním sa na odborných aktivitách je presvedčený, že riziko zlyhania je pre podmienečné
prepustenie minimálne, resp. akceptovateľné. Samotné podmienečné prepustenie je okrem toho, že je

to určitá motivácia pre neho ohľadne možného skrátenia trestu, tak je to zároveň aj ochrana spoločnosti
jeho ďalším sledovaním počas skúšobnej doby, pred jeho možným negatívnym správaním. Záverom
uviedol, že jeho kritický postoj ako k trestnej činnosti, tak aj v spojení s odhodlaním žiť riadny život po
podmienečnom prepustení môže viesť súd k presvedčeniu, že k splneniu druhej materiálnej podmienky
v jeho prípade došlo. Jeho odhodlanie viesť riadny život vychádza už aj zo samotného podania návrhu

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko si je plne vedomý toho, že do
skončenia výkonu mu zostáva aktuálne približne 8 mesiacov, pričom v prípade vyhovenia návrhu na
podmienečné prepustenie mu môže súd uložiť skúšobnú dobu v trvaní až 5 rokov, čo je v záujme
ochrany spoločnosti priaznivejšie, pretože to núti nielen jeho, ale všetkých podmienečne prepustených
odsúdených viesť riadny život počas skúšobnej doby, resp. dlhšej doby, ako by bol samotný zvyšok

výkonu trestu odňatia slobody pod hrozbou jeho samotného výkonu. Preto navrhol, aby krajský súd
zmenil napadnuté uznesenie tak, že ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody, s
určením primeranej skúšobnej doby, s nariadením probačného dohľadu nad ním v primeranej dobe a s
uložením primeraných obmedzení a povinností.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokunapadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku
predchádzalo, a takto dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí, na vykonanie ktoré mal splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený tu mal možnosť
vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj
k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Z písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa sa zaoberal
zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák.

Možno potom prisvedčiť jeho názoru, že odsúdený v prvom rade spĺňal formálnu podmienku z pohľadu
dĺžky doteraz vykonaných trestov odňatia slobody, ako aj bola u neho splnená aj prvá materiálna

podmienka spočívajúca v polepšení sa, ktorých nesplnenie inak nenamietala žiadna z procesných strán.

Avšak aj krajský súd preskúmaním veci zistil, že u odsúdeného nebola splnená (posledná) druhá
materiálna podmienka spočívajúca v očakávaní vedenia riadneho života na slobode. K tomu krajský
súd dodáva, že najmä splnenie či nesplnenie tejto zákonnej podmienky je predmetom dokazovania na

verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. majú konajúce súdy hodnotiť dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke

pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného primárne rozhoduje súd, ktorý vydal
právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto
inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov
v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil

súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom
plnení povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj
pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca však neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného(Podľa§66ods.1Tr.zák.súdmôžeodsúdenéhopodmienečneprepustiť...),aleponecháva

na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

Krajský súd k tomu ďalej pripomína, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ
automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza
jeho ďalšieho správania. Totiž podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom
ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že
odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.

Takou okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci
spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím
spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom
súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony
odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, vrátane jej početnosti.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd považuje nápravu odsúdeného za podstatne
sťaženú, nakoľko odsúdený je kriminálne narušenejšou osobou so sklonmi k páchaniu rôznorodej
trestnej činnosti. Doposiaľ bol celkovo 9-krát súdne trestaný, pričom okrem aktuálne vykonávaných
trestovbolvminulostivovýkonetrestuodňatiaslobodycelkovo3-krát.Taktiežmožnosúhlasiťsnázorom

súduprvéhostupňa,žeobzvlášťnegatívnevyznievaskutočnosť,žeodsúdenýbolvminulostidokoncauž
2-krát podmienečne prepustený, a to prvýkrát vo veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/10/2011, z ktorej
bol podmienečne prepustený dňa 21.07.2014 so skúšobnou dobou na 18 mesiacov. V skúšobnej dobe
však spáchal ďalšiu trestnú činnosť (v dňoch 12.08.2015 a 14.09.2015), pre ktorú bol uznaný vinnýmvo veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/14/2016, v ktorej veci je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia
slobody. Osobitne v neprospech odsúdeného čo do zvýšeného rizika jeho recidívy po jeho prepustení na
slobodu vyznieva fakt, že trest odňatia slobody, ktorý v súčasnosti vykonáva, mu bol uložený pre skutok

(resp. skutky) spáchaný v relatívne krátkom časovom období po prepustení z predchádzajúceho výkonu
trestu, a to aj v rámci skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Prepustený bol dňa 21.07.2014 a už
v nasledujúcom roku začal páchať trestnú činnosť, pre ktorú vykonáva trest odňatia slobody. Druhý krát
bol odsúdený podmienečne prepustený práve vo veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/14/2016, pričom
následne uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 6PP/23/2018 zo dňa 21.02.2022 bolo rozhodnuté

o jeho neosvedčení sa v určenej skúšobnej dobe, nakoľko sa v priebehu skúšobnej doby dopustil ďalšej
trestnej činnosti, a to skutkom zo dňa 31.05.2020, pre ktorý bol uznaný vinný rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 5T/86/2020 zo dňa 19.06.2023. Z uvedeného potom vyplýva, že na odsúdeného bolo
už opakovane pôsobené rôznymi druhmi trestov, vrátane toho najprísnejšieho, teda nepodmienečného
trestu odňatia slobody, ale nemalo to na neho dostatočný výchovný vplyv, keďže trestnej činnosti sa
dopúšťal aj naďalej a opakovane a na slobode teda nedokázal viesť riadny život.

Osobu odsúdeného teda možno charakterizovať ako osobu s výraznými sklonmi k páchaniu trestnej
činnosti, pričom je zjavné, že z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať
snahu o vedenie riadneho života a zmenu svojho správania, avšak tieto nevyužil. Odsúdený spôsobom
svojho predchádzajúceho života preukázal, že „len hrozba“ výkonu trestu odňatia slobody nepostačuje

na splnenie zákonom predpokladaného účelu trestu a je potrebné na neho pôsobiť práve výkonom trestu
odňatia slobody.

Predchádzajúci spôsob života odsúdeného nedáva pre krajský súd dostatočnú záruku, že jeho
protiprávne konanie sa už nebude opakovať.

Tiež bolo potrebné v neprospech odsúdeného ešte prihliadnuť aj k tomu, že aktuálne vykonáva trest
odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Záverom krajský súd uvádza, že účelom trestu je najmä ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej

činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je tak v záujme
dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uložených trestov odňatia slobody, aby ich odsúdený
aj v celosti vykonal.

Z takto rozvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, že sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú

zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože nespĺňal dôsledne jednu z troch zákonných
podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.