Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121432992
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6121432992.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci –spore žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803,
právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., C. XXX/XXX, o zaplatenie
2.279,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
10Csp/7/2022-345 zo dňa 26. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia spotrebiteľského úveru v rozsahu istiny úveru
2 279,80 eur s príslušenstvom, ktoré pozostáva z vyčísleného úroku 1.057,91 eura, vyčíslených
úrokov z omeškania 296,56 eura a úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy:
- 2.659,10 eura od 02.12.2020 do 18.01.2021,
- 2.609,10 eura od 19.01.2021 do 16.02.2021,

- 2.559,10 eura od 17.02.2021 do 16.03.2021,
- 2.504,10 eura od 17.03.2021 do 16.04.2021,
- 2.429,10 eura od 17.04.2021 do 14.05.2021,
- 2.374,10 eura od 15.05.2021 do 16.06.2021,
- 2.314,10 eura od 17.06.2021 do 15.07.2021,
- 2.254,10 eura od 16.07.2021 do zaplatenia.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a namietala, že:
- dodávateľ úveru pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere neposúdil s odbornou
starostlivosťou jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver,
- zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávnu výšku spotrebiteľského úveru a tým pádom aj
nesprávnu RPMN,
- žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom a v tejto súvislosti mala výhrady k
zosplatneniu úveru.

3. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. 10Csp/7/2022-202
zo dňa 23.06.2022 v spore takto rozhodol:I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.817,01 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 1.817,01 eura od 14.03.2019 do zaplatenia, všetko v splátkach po 50 eur mesačne,
zročných vždy do 28. dňa, toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie

s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 9,44 %.

4. Na základe odvolania oboch sporových strán Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k.
8CoCsp/23/2022-293 zo dňa 16.03.2023 zhora uvedený napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude
povinnosťou súdu prvej inštancie v rámci vyhodnocovania danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
skúmať, či postupca D. E. F. (VÚB), a.s. dodržala podmienky pre zosplatnenie pohľadávky a teda i pre

platné postúpenie pohľadávky.

5. Napadnutým (zhora v záhlaví tomto rozhodnutia označeným) a v poradí druhým rozsudkom súd prvej
inštancie v spore takto rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

6. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

6.1. Žiadosťou o flexipôžičku – bezúčelovú zo dňa 21.02.2018 zadanú cez DIGITÁLNY PREDAJ
žalovaná požiadala o úver vo výške 4.000 eur s dobou splatnosti 96 mesiacov. Žiadosť obsahuje
informácie o žiadateľovi (meno, priezvisko, typ a číslo dokladu, platnosť dokladu, dátum narodenia,
rodné číslo, štátnu príslušnosť, rodinný stav, vzdelanie a poistenie), informácie o bývaní žiadateľa,

korešpondenčnú adresu C. XXX/XXX, A., číslo mobilného telefónu a email. Ďalšie informácie v žiadosti
pozostávajú zo zamestnania a finančnej situácie žiadateľa (hlavný zdroj príjmu, názov a sídlo
zamestnávateľa G. H. I., I., F., dobu zamestnania od 04/2017, hlavný zamestnanecký pomer – trvalý
pracovnýpomer,profesiu–administratívnypracovníkaodvetvie–finančnéslužbyaporadenskéslužby).
Žiadosťnapokonobsahujevyhláseniežiadateľaotom,ževšetkyinformáciesúuvedenépravdivoaúplne

a akúkoľvek zmenu sa zaväzuje oznámiť bez zbytočného odkladu VÚB a.s.. Žalovaná ako žiadateľka
súhlasila so spracúvaním svojich osobných údajov uvedeným spôsobom ako aj s poskytovaním
a sprístupňovaním údajov o bankových obchodoch uzatvorených s VÚB a.s..

6.2. Dňa 21.02.2018 bola cez DIGITÁLNY PREDAJ uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského

úveru „Flexipôžička“ (ďalej aj zmluva o spotrebiteľskom úvere) medzi VÚB, a.s., Mlynské nivy 1,
Bratislava,IČO:31320155(ďalejajveriteľ, VÚBa.s.,bankaalebododávateľ)akoveriteľomažalovanou
ako dlžníčkou, podľa ktorej bol dlžníčke poskytnutý spotrebiteľský úver - flexipôžička bezúčelová vo
výške 4.000 eur s úrokovou sadzbou počas celej doby trvania zmluvy vo výške 14,52 % ročne (bez zliav
z voliteľnej služby), 12,52 % ročne (vo výške so zľavami, ak boli poskytnuté), jednorazovom čerpaní

úveru dňa 21.02.2018, pri celkovom počte anuitných splátok 95, s dátumom prvej anuitnej splátky
23.03.2018, frekvenciou mesačne, s dobou trvania zmluvy na dobu určitú a to na 95 mesiacov, dátumom
poslednej anuitnej splátky (termínom konečnej splatnosti) 23.1.2026. Výška mesačnej anuitnej splátky
vrátane poistného činila 74,37 eura (bez zľavy z voliteľnej služby), 69,85 eura (so zľavou z voliteľnej
služby), z toho mesačná splátka poistného 3,24 eura. Zmluva o spotrebiteľskom úvere ďalej obsahuje

číslo účtu pre čerpanie úveru, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne za každý deň omeškania a
súčasťou sú aj podmienky, za ktorých sa veriteľ zaviazal vrátiť dlžníčke poplatok za poskytnutie úveru
po uplynutí 18 kalendárnych mesiacov od čerpania úveru: 1. dlžníčka má vo VÚB a.s. zriadené na
svoje meno bežný účet najneskôr ku dňu uzavretia tejto úverovej zmluvy, z ktorého sú inkasované
splátky úveru, 2. zasielaná mesačná suma peňažných prostriedkov na bežný účet bude minimálne vo

výške dvojnásobku mesačnej anuitnej splátky, pričom tento limit musí byť splnený minimálne 16 krát
počas 18 mesačnej lehoty od čerpania úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj dojednanie
voliteľnej služby: odmena - zľava z úrokovej sadzby vo výške 2,00 % ročne. Jednalo sa o benefit pre
dlžníčku za to, že úver nebude predčasne splatený alebo čiastočne platený formou mimoriadnej splátkyzo strany dlžníčky a to za podmienok v tejto zmluve uvedených. Dlžníčka sa zaviazala poskytnutý
úver splácať mesačnými anuitnými splátkami riadne a včas. RPMN predstavovala 13,97 % a bola
vypočítaná z nasledovných údajov. Celkové náklady dlžníčky 2.407,95 eura a z toho výška úrokovej

sadzby 12,52 %, výška poplatku za poskytnutie úveru 80 eur, výška mesačnej anuitnej splátky 66,61
eura, celkový počet anuitných splátok 95, lehota splatnosti úveru 96 mesiacov, výška úveru 4.000 eur,
celková čiastka, ktorú má dlžníčka zaplatiť 6.407,95 eura a z toho istina 4.000 eur, výška celkových
nákladov dlžníčky 2.407,95 eura. RPMN bez zľavy z voliteľnej služby predstavovala 16,28 % a bola
vypočítaná z nasledovných údajov. Celkové náklady dlžníčky 2.837,35 eura a z toho výška úrokovej

sadzby 14,52 %, výška poplatku za poskytnutie úveru 80 eur, výška mesačnej anuitnej splátky 71,13
eura, celkový počet anuitných splátok 95, lehota splatnosti úveru 96 mesiacov, výška úveru 4.000 eur,
celková čiastka ktorú má dlžníčka zaplatiť 6.837,35 eura a z toho istina 4.000 eur, výška celkových
nákladov dlžníčky 2.837,35 eura. V bode 5 písmeno b) zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa zakotvilo,
že v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade s obchodnými podmienkami vyhlásiť
okamžitú splatnosť úveru v súlade s obchodnými podmienkami ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac

než dvoch splátok, alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než tri mesiace a bol na ich zaplatenie
písomne vyzvaný. V bode 6 zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa uvádzajú práva dlžníčky pozostávajúce
z oprávnenia kedykoľvek pred dohodnutým termínom splatnosti úveru vykonať predčasné splatenie
úveru, z oprávnenia dlžníčky odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa
jej uzavretia alebo kedy jej boli doručené zmluvné podmienky a dokumenty a napokon právo dlžníčky

pozostávalo z oprávnenia vyžiadať si od veriteľa bezodplatne amortizačnú tabuľku kedykoľvek počas
trvania zmluvy. Bod 7 zahŕňa poplatky tak, že podľa cenníka ku dňu uzavretia tejto zmluvy je poplatok za
poskytnutie spotrebného úveru 80 eur splatný najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru. V tejto časti sú
uvedené aj ďalšie poplatky ako poplatok za úhradu splátky úveru v hotovosti v pobočke D. F., poplatok
za vystavenie potvrdení klientom v jednotnej výške, poplatok za upomienku, a predčasné splatenie,

alebo mimoriadnu splátku. V bode VIII zmluvy o spotrebiteľskom úvere dlžníčka podpisom tejto zmluvy
súhlasila so zvolením si jedného zo súboru poistenia, ďalej aby ju veriteľ zahrnul medzi poistené osoby
v zmysle rámcovej zmluvy o poistení schopnosti splácať úver - spotrebiteľský úver uzavretej medzi VÚB
a Generali Poisťovňa a.s., Bratislava. Okrem toho žalovaná podpisom potvrdila, že sa oboznámila a
súhlasí s rámcovou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať

úver - spotrebiteľský úver. Prejavila záujem o základný súbor poistenia (poistenie pre prípad smrti,
poistenie invalidity v rozsahu nad 70 % a poistenie práceneschopnosti na 30 dní). Napokon podľa článku
III. bod 2 zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej písomného uzavretia. V prípade, ak bola
táto zmluva uzatvorená elektronickými prostriedkami, tak podpisy banky na tejto zmluve sú nahradené
mechanickými prostriedkami a za podpis dlžníčky na tejto zmluve sa považuje jej biometrický podpis.

Podľa článku 3 bod 6 zmluvy o spotrebiteľskom úvere jej neoddeliteľnou súčasťou sú podmienky, ktorými
sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitné upravené v tejto úverovej zmluve.

6.3. Všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. (ďalej aj VOP VÚB a.s.) na poskytovanie
spotrebiteľských úverov fyzickým osobám - občanom účinné od 25.02.2017 obsahujú pod číslom I.

všeobecné ustanovenia a pod číslami II. až XII. nasledovné články: II. čerpanie úveru, III. úroky,
poplatky a ročná percentuálna miera nákladov, IV. splácanie úveru, IVa. Progresívne splácanie, V.
mladomanželský úver, štátny príspevok pre mladomanželov a príspevok banky, VI. úvery poskytované
prostredníctvom sprostredkovateľa, VII. voliteľné služby, VIIa. Voliteľná služba „vrátenie splátky“, VIIb.
Voliteľná služba sporenie na sporiacom účte, VIII. zabezpečenie úveru, IX. podmienky požadovanej

predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany banky a iné podmienky, X. doručovanie
a vyhlásenia klienta, XI. zmluva na diaľku, XII. záverečné ustanovenia. Podľa článku IX. odsek 1
písmeno a) VOP VÚB a.s. banka je oprávnená požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu
úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, prípadne odstúpiť
od úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky

počas obdobia dlhšieho než tri mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na
právo banky odstúpiť od úverovej zmluvy. Podľa článku X. odsek 1 VOP VÚB a.s. ak veriteľ poštou
doručuje výzvu na zaplatenie zostatku úveru spolu so splatným príslušenstvom, robí tak doporučenou
zásielkou do vlastných rúk na poslednú známu adresu dlžníka, za ktorú sa považuje adresa uvedená v
úverovej zmluve, ibaže by dlžník písomne banke oznámil zmenu adresy predo dňom odoslania výzvy

na zaplatenie zostatku úveru. Tieto písomnosti vrátane iných písomností sa považujú za doručené aj
vtedy, ak sa zásielka vráti veriteľovi ako nedoručiteľná a to dňom podania zásielky. Inak sa písomnosť,
ktorá bola zasielaná ako doporučená zásielka alebo doporučená zásielka do vlastných rúk považuje zadoručenú dlžníkovi dňom, keď ju podľa údajov veriteľa prevzal, alebo ak bola písomnosť uložená na
pošte, posledný deň lehoty stanovenej poštovým doručovateľom na jej vyzdvihnutie.

6.4. Európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.02.2018 obsahujú: a) totožnosť a kontaktné
údaje veriteľa VÚB a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, jeho telefónny a internetový kontakt, b) opis hlavných
vlastností spotrebiteľského úveru a to druh spotrebiteľského úveru ako Flexipôžička bezúčelová, celkovú
výšku spotrebiteľského úveru 4.000 eur, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere 96 mesiacov,
podmienky upravujúce čerpanie peňažných prostriedkov ďalej splátky a prípadne poradie, v ktorom sa

budú splátky poukazovať, celkovú čiastku, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť 6.407,95 eura, celkovú čiastku
bezzľavyzVoliteľnejslužby6.837,35eura,c)nákladyspojenésospotrebiteľskýmúveromzahŕňajúfixnú
úrokovúsadzbu12,52%ročneabezzľavyzVoliteľnejslužby14,52%,RPMN13,97%,ktoráobsahujeaj
údaje, z ktorých bola vypočítaná a to celkové náklady spotrebiteľa 2.407,95 eura, výška úrokovej sadzby
12,52 %, výška poplatku za poskytnutie úveru 80 eur, výška mesačnej anuitnej splátky 66,61 eura,
celkový počet anuitných splátok 95, lehota splatnosti 96 mesiacov a výška úveru 4.000 eur, RPMN bez

zľavy z Voliteľnej služby 16,28 %, ktorá obsahuje aj údaje, z ktorých bola vypočítaná a to celkové náklady
spotrebiteľa 2.837,35 eura, výška úrokovej sadzby 14,52 %, výška poplatku za poskytnutie úveru 80
eur, výška mesačnej anuitnej splátky 71,13 eura, celkový počet anuitných splátok 95, lehota splatnosti
96 mesiacov a výška úveru 4.000 eur. V tejto časti sú rozpísané aj súvisiace náklady a to poplatky a
poistné, vrátane poplatku za poskytnutie spotrebného úveru 80,- eur, splatného najneskôr ku dňu prvého

čerpania úveru. Poistenie nebolo podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru; na druhej strane VÚB
a.s. bol podľa týchto informácii oprávnený jednostranne zmeniť cenník. V tejto časti boli upravené aj
náklady v prípade oneskorených splátok, ktoré zahŕňali poplatky za upomienku a oprávnenie banky
účtovať spotrebiteľovi úrok z omeškania a vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v súlade s podmienkami. V
bode d) sú upravené iné dôležité právne aspekty a to právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, predčasné splatenie spotrebiteľského úveru, právo veriteľa na kompenzáciu pri predčasnom
splatení spotrebiteľského úveru, nahliadnutie do databázy a právo spotrebiteľa na vlastnú žiadosť dostať
bezplatné vyhotovenie návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súvislosti s RPMN a priemernej RPMN
k spotrebiteľskému úveru žalobca predložil údaje, ktoré zahŕňajú RPMN predzmluvného formulára a
podklady, z ktorých bola RPMN vypočítaná a to tak v prípade so zľavou z Voliteľnej služby, teda 13,97

% a bez tejto zľavy 16,28 %. Priemerná RPMN bola vyčíslená na 11,95 %.

6.5. Žalobca v priebehu sporu predložil súdu listinu s názvom dáta dopytu na meno A. B. s rodným
číslom žalovanej. Táto listina obsahuje 23 otázok a odpovedí ohľadom zamestnania žalovanej, jej
vymeriavacieho základu za posledné dva mesiace, či žalovaná je poberateľkou dôchodku a akého,

aký mala priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace. Dáta dopytu ďalej obsahujú zhrnutie
splátkové, výpis z registra klientskych informácii, kontrakty vrátane zoznamov, profil splácania.

6.6. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaná ako dlžníčka vyjadrila súhlas so zvolením si jedného zo
súborov poistenia, súhlasila s poistením a tým, aby ju veriteľ zahrnul medzi poistené osoby v zmysle

Rámcovej poistnej zmluvy pre poistenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver a vyhlásila, že sa riadne
oboznámila a súhlasí s Rámcovou zmluvou a príslušnými všeobecnými poistnými podmienkami pre
poistenia schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Súhlasila aj s tým, že oprávnenou osobou na prijatie
poistného plnenia je veriteľ a prejavila záujem o základný súbor poistenia (poistenie pre prípad smrti,
poistenie invalidity v rozsahu nad 70 % a poistenie práceneschopnosti na 30 dní).

6.7. Žalobca pripojil k žalobe informačný dokument základná informácia o dôležitých zmluvných
podmienkach poistenia schopnosti splácať úver spoločnosťou Generali Poisťovňa a.s. Bratislava, IČO:
35 709 332. Tento dokument zahŕňa informácie týkajúce sa poistného produktu poistenie schopnosti
splácať úver - spotrebiteľský úver, popis poistného produktu, spôsob určenia výšky poistného plnenia,

výluky z poistenia a obmedzenia poistného plnenia, spôsob stanovenia, platenie, splatnosť a dôsledky
nezaplatenia poistného, spôsob zániku poistnej zmluvy, ďalšie podmienky uzavretia poistnej zmluvy,
ustanovenia umožňujúce zmeny poistenia poisťovateľom bez súhlasu druhej zmluvnej strany, ďalšie
informácie, poučenia a výhody vzťahujúce sa k poisteniu a iné dôležité informácie.

6.8. Podľa pripojených všeobecných poistných podmienok pre poistenie schopnosti splácať úver
- spotrebiteľský úver účinný od 22.10.2016, tieto obsahujú 20 článkov: 1. úvodné ustanovenia
(poisťovateľom sa rozumie Generali Poisťovňa a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332),
2. výklad pojmov, 3. druhy poistenia, 4. uzavretie poistnej zmluvy, 5. začiatok poistenia, koniec poistenia,6. poistná udalosť, 7. poistné plnenie, 8. poistné, platenie poistného, 9. práva a povinnosti účastníkov
poistenia, 10. územná platnosť poistenia, 11. výluky a obmedzenia plnenia poisťovateľa, 12. podmienky
pre likvidáciu poistnej udalosti, 13. oprávnenie poisťovateľa zisťovať a preskúmavať zdravotný stav a

dôležité skutočnosti týkajúce sa straty zamestnania poisteného, 14. zánik poistenia, 15.
doručovanie písomností, 16. spracúvanie osobných a iných údajov, 17. politicky exponovaná osoba, 18.
spôsob vybavovania sťažnosti, 19. príslušnosť súdov a 20. záverečné ustanovenia.

6.9. Informácia finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu zo dňa 21.02.2018 zadaná

cez DIGITÁLNY PREDAJ obsahuje konštatovanie, že finančným sprostredkovateľom je VÚB a.s. a vo
vzťahu ku klientovi, teda k žalovanej, zahŕňa znalosti a skúsenosti klienta s poistením úveru, finančnú
situáciu a kategóriu klienta, vhodný produkt vo VÚB a.s.- poistenie schopnosti splácať flexipôžičku
Základný súbor poistenia, informácie potrebné pre správne porozumenie charakteru a rizika zvoleného
produktu, teda finančnú inštitúciu Generali Poisťovňa a.s., charakteristiky poistenia, riziká poistenia,
právne následky uzatvorenia poistnej zmluvy, spôsoby a systém ochrany pred zlyhaním finančnej

inštitúcie, výšku poplatkov a iných nákladov súvisiacich so sprostredkovaním poistením. Informácia
finančného sprostredkovateľa ďalej obsahuje poučenie a písomné prehlásenie klienta, že všetky ním
uvedené údaje sú pravdivé a úplné a že bol finančným sprostredkovateľom pred dojednaním poistenia
podrobne informovaný o podmienkach a charaktere poistenia a prípadných rizikách.

6.10. Dňa 13.11.2020 bola medzi postupcom VÚB a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, teda žalobcom, uzatvorená rámcová zmluva o postúpení
pohľadávok, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok postupcu postupníkovi za podmienok v
zmluve uvedených pričom sa jednalo o pohľadávky spĺňajúce parametre podľa tejto zmluvy. Zmluva
obsahuje 7 príloh: príloha 1. dohodnutý percentuálny podiel hodnoty pohľadávok z celkového objemu,

príloha 2. zoznam pohľadávok, príloha 3. vzor žiadosti o postúpenie a prevod, príloha 4. vzor oznámenie
o postúpení, príloha 5. vzor protokolu o odovzdania oznámení o postúpení, príloha 6. vzor protokolu o
odovzdaní dokumentov, príloha 7. vzor dodatku prílohy 1.

6.11. Dňa 01.12.2020 bola postupcom - VÚB a.s. a postupníkom - žalobcom podpísaná žiadosť o

postúpenie a prevod s odvolaním sa na rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020.
Postupca priložil 1 nosič CD-ROM obsahujúci zoznam pohľadávok, ktoré sa postúpili na postupníka.

6.12. Príloha k zmluve o postúpení pohľadávok medzi postupcom a postupníkom zo dňa 01.12.2020
obsahuje aj pohľadávku, ktorá je žalobcom uplatnená v tomto spore.

6.13. Listom zo dňa 07.12.2020 VÚB a.s. oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere na postupníka, teda žalobcu s tým, že všetky povinnosti je potrebné podľa zmluvy
plniť postupníkovi na bližšie špecifikovaný bankový účet.

6.14. Treťou upomienkou - pokusom o zmier zo dňa 04.02.2019 adresovanou žalovanej banka
oznámila, že aj napriek predchádzajúcim upomienkam doteraz neboli uhradené záväzky plynúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ku dňu 04.02.2019 po lehote splatnosti bola evidovaná pohľadávka
banky celkom 223,48 eura. Žalovaná bola zároveň vyzvaná na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s
upozornením, že v opačnom prípade bude banka požadovať, aby žalovaná vrátila celú poskytnutú sumu

úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere a zároveň aj na právo
banky odstúpiť od zmluvy o úvere. Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 04.02.2019 bola podľa
pripojeného poštového podacieho hárku, ktorý obsahuje aj špecifikáciu zásielky upomienka 3, odoslaná
žalovanej na adresu C. XXX/XXX, A..

6.15.Výzvounapredčasnésplateniezostatkuúveruspríslušenstvomzodňa13.03.2019,adresovaného
a dňa 21.03.2019 doručeného žalovanej (doručenka) banka oznámila žalovanej, že napriek
predchádzajúcim upomienkam nebola uhradená dlžná pohľadávka banky zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v znení všeobecných obchodných podmienok VÚB a.s. pre poskytovanie úverov. Z uvedeného
dôvoduboladňom13.03.2019vyhlásenápredčasnásplatnosťúveruvrátanepríslušenstvasozostatkom

4.022,88 eura a z toho istina 3.796,74 eura, úroky 200,44 eura a poplatky 25,70 eura. Žalovaná bola
zároveň vyzvaná na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní s upozornením,
že v opačnom prípade bude pristúpené k vymáhaniu pohľadávky banky využitím dostupných právnych
prostriedkov.6.16. Žalobca k žalobe pripojil prehľad transakcií, ktorý obsahuje jednotlivé stĺpce s 26 riadkami
a s nasledovnými názvami: variabilný symbol: XXXXXXXXX, jednotlivé dátumy od 21.02.2018 do

13.11.2020, označenie dlžníčky - žalovanej, ID: XXXXXXXXX, obchod: X XXX XXX XXX XXX
XXX, zmluvu: XXXXXXXXXXXXXXX, dátum otvorenia: 21.02.2018, kód obsahujúci rôzne čísla, popis
transakcie (čerpanie, vyrúbenie poplatku, platenie poplatku, spl. Inkaso, poplatok za upomienku, spl.
z hb), suma celkom, v ktorých riadkoch sa nachádzajú rôzne sumy, istina, základný úrok, sankčný
úrok, poplatok za poskytnutie, sum. poplatky a sum. poistné, ktoré stĺpce majú v jednotlivých riadkoch

vyznačené rôzne finančné čiastky. Výška poplatku za poskytnutie bola vyčíslená na 80,- eur.

6.17. Listom zo dňa 07.12.2020 žalobca adresoval žalovanej informáciu o spracovávaných osobných
údajoch, ktorá v sebe zahŕňala identifikáciu prevádzkovateľa - žalobcu, ďalej účely spracúvania a právny
základ spracúvania, kategórie osobných údajov, príjemcov, dĺžku uschovania, práva dotknutej osoby a
právo na podanie sťažnosti dozornému orgánu.

6.18. Pokusom o zmier zo dňa 07.12.2020 právny zástupca žalobcu oznámil žalovanej, že pohľadávka
žalobcu voči žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavuje spolu 4.429,82 eura a z toho
istina 2.659,10 eura, riadny úrok 1.057,91 eura, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky 296,56
eura, poplatky 25,70 eura a úrok z omeškania po postúpení pohľadávky 2,55 eura a napokon náklady

právneho zastúpenia 388 eur. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu tohto dlhu najneskôr do 10 dní.

6.19. Pokusom o zmier zo dňa 07.06.2021 právny zástupca žalobcu oznámil žalovanej, že pohľadávka
žalobcu voči žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavuje spolu 4.184,76 eura a z toho
istina 2.374,10 eura, riadny úrok 1.057,91 eura, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky 296,56

eura, poplatky 25,70 eura a úrok z omeškania po postúpení pohľadávky 65,79 eura a napokon náklady
právneho zastúpenia 364,70 eura. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu tohto dlhu najneskôr do 10 dní a
o jeho odoslaní žalovanej svedčí poštový podací hárok zo dňa 08.06.2021.

7. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil, s poukazom na uvedený skutkový stav sporu,

s poukazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ – zák. č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1
až 4, § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods. 2), citované ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení od 01.01.2018 do 30.04.2018 (§ 1 ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2,
§ 17 ods. 1), citované ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení od 01.01.2017,
citované ustanovenia zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku

v znení účinnom od 01.01.2015 (§ 1, § 2 písm. a/, písm. b/ ods. 4, písm. c/ a písm. d/, § 5 ods. 1 písm.
a/, b/, § 8 a § 13 ods. 3) a všeobecné úvahy k spotrebiteľskej zmluve, k ust. § 53 ods. 1 OZ, k porušeniu
povinnosti podľa § 7 zák. č. 129/2010 Z. z., k podmienkam aplikácie § 53 ods. 9 OZ, k vecnej legitimácii
a k postúpeniu bankovej pohľadávky, nasledovne:

8. Poskytnutie spotrebiteľovi úver nižší, ako je uvedený v zmluve a to o sumu rovnajúcu sa poplatku za
poskytnutie úveru a následné pričítanie úrokov aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov odporuje
spotrebiteľskému právu a považuje sa za porušenie § 9 ods. 2 písm. g) a tým má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 27CoCsp/25/2020 zo
dňa 23.07.2020). Súdny dvor Európskej únie vo veci C-377/14 svojim rozsudkom zo dňa 21.04.2016

vyslovil, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy 1 tejto
Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú
celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne
vyplatené. V tomto rozsudku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že ak pojem „celková čiastka,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený v článku 3 písm. h) Smernice 2008/48 ako „ súčet celkovej
výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková
výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška
úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa.
Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nemožno

zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru,
ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť. Nesprávne uvedená výška spotrebiteľského úveru má nepochybne vplyv aj na ďalšiu náležitosťzmluvy o úvere, ktorou je ročná percentuálna miera nákladov (rozsudok Krajského súdu v Prešove
7CoCsp/36/2021 zo dňa 28. 02. 2022).

9. V danom prípade súd dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku z nasledovných dôvodov. Vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským
vzťahom, keď medzi VÚB a.s. a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, na základe ktorej podľa dojednaných podmienok bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 4 000,- eur; VÚB a.s. mala postavenie dodávateľa a žalovaná postavenie spotrebiteľa. Právny

vzťah tak vznikol z bankového úveru. Z predložených listinných dôkazov súd dospel jednoznačne k
záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú okrem ustanovení Obchodného
zákonníka o úverových zmluvách, aj ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka,
ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. platných v čase uzavretia
úverovej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje
definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ, bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym

zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných
zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy,
ktoré majú odplatný charakter. V tejto veci bola veriteľom banka, teda dodávateľ podľa § 52 ods. 3 OZ a
dlžníčkou je spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 OZ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri týchto úvahách a zároveň
pri zistení, že vylúčenie použitia citovaného zákona neprichádza do úvahy, je potrebné konštatovať,
že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru musí spĺňať predpoklady uvedené v § 9 ods. 1, 2
citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 21.02.2018. Skutkový stav medzi
stranami v zásade sporný nie je a obsah jednotlivých listín bližšie vymedzených v bodoch 5.1.1 až 9.2

odôvodnenia tohto rozsudku žiadna zo strán nespochybňovala, až na výnimky, ktoré sú vymedzené
v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Strany sa zhodli v tom, že po poskytnutí spotrebiteľského
úveru do začatia sporu, teda do 21.07.2021, žalovaná plnila čiastočne banke a následne aj žalobcovi
ako postupníkovi a to v období do zosplatnenia úveru a v období aj po zosplatnení úveru. Počas trvania
súdneho sporu žalovaná nerealizovala žiadne plnenie. Rozdielne názory sú však v hodnotení a právnom

posúdení dôkazov, predovšetkým zmluvy o spotrebiteľskom úvere „flexipôžička“ zo dňa 21.02.2018.
Žalobca a rovnako tak ani žalovaná nespochybňujú, že tento právny úkon založil spotrebiteľský vzťah
medzi jeho účastníkmi, žiadna zo strán nenamietala prípadnú neplatnosť tohto právneho úkonu, na
druhej strane sú však jednotlivé postoje diametrálne odlišné v hodnotení, či spotrebiteľský úver je alebo
nie je bezúročný, či žalobca ako veriteľ môže alebo nemôže od žalovanej ako spotrebiteľky požadovať

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona), či žalobca je
alebo nie je aktívne vecne legitimovaný v spore a k zákonnosti postupu banky pri zosplatnení úveru.

10. Žalovaná v prvom rade namietala, že žalobca v žalobe neuviedol, akým spôsobom bola overená
bonita klienta a v tejto súvislosti dala do pozornosti ustanovenie § 7 ods. 1 k § 11 ods. 2 citovaného

zákona. Žalovaná mala za to, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou a splatenie úveru nie je
možné požadovať jednorazovo.

11. Žalobca k otázke preverovania bonity žalovanej uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.02.2018 sa banka obrátila na Sociálnu poisťovňu, do úverového

registra a žalovanej dala k dispozícii vyhlásenie o svojich majetkových pomeroch, ktoré sú vymedzené
v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Žalovaná deklarovala dodávateľovi, že od apríla 2017 je
zamestnaná na trvalý pracovný pomer ako administratívny pracovník, je slobodná a má ukončené
stredné vzdelanie s maturitou.

12. K uvádzanej skutočnosti, teda k povinnosti veriteľa pred uzavretím zmluvy posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, sa uvádza nasledovné. Podľa čl. 8
ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení Smernice Rady 87/102/EHS členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere
posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od

spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Pri zohľadnení týchto
kritérií sa uvádza, že s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 citovaného zákona je možné konštatovať,
že žalobca pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmal a vyhodnocoval s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver.13. Žalovaná poukazovala aj na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona s tým, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o celkovej výške úveru a obsahuje nesprávnu RPMN v

neprospech spotrebiteľa. Mala za to, že hoci bola dohodnutá výška spotrebiteľského úveru 4.000 eur,
z tejto čiastky mal byť okamžite žalobcom započítaný poplatok vo výške 80 eur a tým pádom žalovaná
čerpala spotrebiteľský úver vo výške 3.920 eura, čo má mať za následok nesprávnu výšku RPMN v
neprospech spotrebiteľa.

14. Žalobca nesúhlasil s touto námietkou žalovanej. Dával do pozornosti, že v zmluve o spotrebiteľskom
úvere si žalovaná sama zvolila formu splácania úveru, pričom mala mať možnosť si zvoliť prípadne
aj iný spôsob úhrady, čo má byť podchytené aj vo všeobecných obchodných podmienkach VÚB a.s.;
okrem toho v zmluve o spotrebiteľskom úvere majú byť v článku I. bod 7 jasne vymedzené poplatky
platné podľa cenníka VÚB a.s.. Poplatok za spracovanie úveru vo výške 80 eur bol podľa dohodnutých
podmienok splatný najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru. Napokon žalobca mal za to, že žalovanej

bol poukázaný na bankový účet úver vo výške 4 000,- eur dňa 21.02.2018 a v ten istý deň si žalobca
vybral z účtu žalovanej poplatok za spracovanie úveru vo výške 80 eur.

15. V tejto časti má súd rovnaký právny názor ako žalovaná v tvrdení, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje správny údaj o celkovej výške úveru a je v nej nesprávne uvedená výška RPMN

v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
27CoCsp/25/2020 zo dňa 27.03.2020 a rozsudok Krajského súdu v Prešove 7CoCsp/36/2021 zo dňa
28.02.2022, ktorých právne vety sú vyslovené vyššie; s nimi sa súd stotožňuje a poukazuje naň, ako
na svoje vlastné a preto len v stručnosti opakuje, že poskytnutie spotrebiteľovi nižšieho úveru, ako je
uvedený v zmluve a to o sumu rovnajúcu sa poplatku za poskytnutie úveru a aj následné pričítanie

úrokov z neposkytnutých peňažných prostriedkov odporuje spotrebiteľskému právu a považuje sa za
porušenie § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, čo má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho je záverom potrebné dodať aj to, že do celkovej výšky úveru v
zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených
ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky,

úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Nesprávne uvedená výška
spotrebiteľského úveru má nepochybne vplyv aj na ďalšiu náležitosť zmluvy o úvere, ktorou je ročná
percentuálna miera nákladov. Na tomto závere nič nemení ani tvrdenie žalobcu v tom, že v skutočnosti
bolo dňa 21.02.2018 žalovanej poukázané na jej bankový účet 4.000 eur a v ten istý deň, teda dňa
21.02.2018 došlo k úhrade poplatku za spracovanie úveru vo výške 80 eur z finančných prostriedkov

nachádzajúcich sa na tomto bankovom účte, kedy žalobca sumu 80 eur zrazil z účtu žalovanej. Uvedené
dojednanie súd považuje za obchádzanie zákona a neprijateľnú obchodnú praktiku, ktorej cieľom je
vyvolať dojem, že veriteľ poskytol dlžníčke úver vo výške dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

16. Žalovaná v konaní opakovane namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (§ 92 ods. 8

zákona o bankách) a správnosť postupu banky pri zosplatnení úveru (§ 53 ods. 9 OZ k § 565 OZ).

17. Žalobca prezentoval opačný názor a mal za to, že jeho aktívna vecná legitimácia v spore daná
je. Poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, na výzvu dodávateľa zo dňa 04.02.2019
(tretia upomienka - pokus o zmier), výzvu dodávateľa zo dňa 13.03.2019 (výzva na predčasné splatenie

zostatku úveru s príslušenstvom) a Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohami, čím mal
byť zachovaný zákonný postup. Vyjadril presvedčenie, že pri zosplatnení úveru dodávateľ postupoval
v súlade so zákonnou úpravou, že zákon nepredpisuje formu vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti,
či veriteľ musí vyzvať dlžníka písomnou výzvou alebo namiesto výzvy adresovanej dlžníkovi uplatniť
právo na zaplatenie celej pohľadávky podaním žaloby na súde. Ďalej mal za to, že na zosplatnenie

úveru musia byť splnené tri podmienky: a) táto možnosť musí byť dohodnutá, b) omeškanie dlžníka
aspoň s troma mesačnými splátkami, c) upozornenie dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru v lehote
nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva. Podmienka pod bodom a) je podľa žalobcu splnená,
pretože je uvedená v bode 5 zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.02.2018. Podmienka pod
bodom b) má byť podľa neho splnená, pretože žalovaná bola v omeškaní aspoň s tromi už zročnými

mesačnými splátkami. K podmienke pod bodom c) žalobca poznamenal, že výzvou zo dňa 04.02.2019
postupca, teda banka, vyzvala žalovanú na úhradu omeškaných splátok vo výške 223,48 eura s
upozornením na možnosť zosplatnenia úveru, čo pri výške mesačnej splátky znamená omeškanie viacako troch mesačných splátok. Z dôvodu neuhradenia dlžných splátok postupca pristúpil podaním zo dňa
13.03.2019 k zosplatneniu úveru.

18. Osobitná právna úprava zosplatnenia úveru v spotrebiteľských vzťahoch bola zavedená do právnej
úpravy Zákonom. č. 379/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.11.2008 pôvodne v ods. 8 § 53 Občianskeho
zákonníka. Cieľom tejto osobitnej úpravy možnosti zosplatnenia úveru v spotrebiteľských vzťahoch bolo
zamedzenie zneužívania a sprísnenie podmienky predčasného zosplatnenia úveru v spotrebiteľských
vzťahoch. Vzhľadom na to, že všeobecná úprava zosplatnenia dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka

umožňovala veriteľovi vyhlásiť predčasnú splatnosť prakticky okamžite od vzniku omeškania s úhradou
splátky, dochádzalo k častému zneužívaniu tohto práva veriteľa. Úprava § 53 ods. 9 (pôvodne ods.
8) Občianskeho zákonníka teda sprísnila počiatok lehoty oprávňujúcej veriteľa vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru tak, že najskôr mohol veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru uplynutím 3 mesiacov od
omeškania konkrétnej splátky za kumulatívneho splnenia existencie upozornenia o možnosti zosplatniť
úver 15 dní pred uplatnením tohto práva. Zmyslom tejto právnej úpravy bolo teda sprísniť podmienky

možnostizosplatneniaúverutak,žepredpokladomzosplatneniaúverupodľa§565OZjesplnenielehôta
postupovpodľa§53ods.9Občianskehozákonníka.ŽiadnaúpravaObčianskehozákonníkaneobsahuje
ustanovenie, že v spotrebiteľských vzťahoch sa neaplikuje druhá veta § 565 Občianskeho zákonníka
obmedzujúca právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu len do splatnosti najbližšej splátky.

19. Ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, ako napríklad tie, ktoré sú uvedené
v citovanom § 92 ods. 8 zákona o bankách, je žalobca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú
pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1 CSP a § 150 ods. 1 CSP tvrdiť a dokázať
predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.
Žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť

a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností vedie k záveru o neplatnosti úkonu postúpenia pohľadávky, čo má
za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka (v podrobnostiach porovnaj rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 26/2017, 1 Cdo 147/2017).

20. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení
od 01.01.2017 je ustanovenie § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami

s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku,
zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou
pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch sa tak ustanovujú ďalšie špeciálne pravidlá prevodu, prechodu pohľadávok zo
spotrebiteľských úverov, pretože s nadobudnutými pohľadávkami zo spotrebiteľských úverov z hľadiska
ochrany spotrebiteľa nakladá nový veriteľ ako so svojimi vlastnými pohľadávkami a správa týchto
pohľadávok je aj po ich postúpení na iného veriteľa predmetom dohľadu. Toto ustanovenie korešponduje
so všeobecnou právnou úpravou zmeny v osobe veriteľa podľa Občianskeho zákonníka. Postupníkom

podľa tohto ustanovenia môže byť len banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky a
veriteľ s povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Ďalšou zákonnou podmienkou, ktorá musí
byť nevyhnutne splnená v prípade prevodu, prechodu pohľadávok zo spotrebiteľských úverov prípade
tohto zákonného ustanovenia je skutočnosť, že je možné postúpiť len pohľadávku po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru (v dôsledku mimoriadneho zosplatnenia úveru).

21. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dodávateľ (postupca - Všeobecná úverová banka, a.s.)
výzvou zo dňa 04.02.2019 - označenou ako „tretia upomienka - pokus o zmier „ upozornil žalovanú,
že ku dňu 04.02.2019 je v omeškaní so splácaním splátok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výška

dlžnej sumy predstavuje sumu vo výške 223,48 eura. Súčasne na základe uvedenej výzvy vyzval
žalovanú k okamžitej úhrade celkovej dlžnej sumy a zároveň žalovanú upozornil na možnosť požadovať
vrátenie celej sumy úveru pred lehotou splatnosti. Vyššie uvedenú výzvu je v zásade možné vyhodnotiť
ako výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pre platnosť zosplatnenia úveru sa vyžaduje,aby postupca následne vyhlásil mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru do splatnosti ďalšej
mesačnej periodicky sa opakujúcej splátky, pretože po doručení výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka postupca musel vyhlásiť mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 565 OZ

do splatnosti ďalšej splátky, a teda najneskôr do 23.02.2019, nakoľko z úverovej zmluvy vyplýva, že
splatnosť jednotlivých splátok úveru bola dohodnutá vždy k 23. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca.
V skutočnosti postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť výzvou zo dňa 13.03.2019 označenou ako „výzva
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ až ku dňu 13.03.2019. V nadväznosti na
vyššie uvedené súd konštatuje, že v súdenej veci nedošlo k platnému mimoriadnemu zosplatneniu

pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, čo zároveň znamená, že nie je možné vysloviť, že v rámci
postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt bol s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách dodržaný
§ 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že súd je povinný prihliadať (ex offo) na splnenie podmienok (všeobecných aj špeciálnych)
postúpenia pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, pretože v dôsledku absencie ktorejkoľvek z nich
dochádza k absolútnej neplatnosti takého právneho úkonu (zmluvy o postúpení pohľadávky) s tým, že

súd prihliada na absolútnu neplatnosť bez návrhu, resp. z úradnej povinnosti (ex offo). Súd posudzoval
ex offo všeobecné ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, špecifické ustanovenia § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ako aj § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, teda aj posúdenie platnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, keďže konečná splatnosť úveru mala nastať až dňa 20.01.2025 resp. po uzatvorení zmluvy o

postúpení pohľadávky zo dňa 24.06.2019 a tým, že neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách v spojitosti s § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, sa jedná o
postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/
zakázané. Ide o neplatný právny úkon zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka a súd je na absolútnu neplatnosť povinný prihliadať ex offo (pozri rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 ako judikát R 60/2018).

22. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu,
pretože žalobca nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p.,
pretože žalovaná mala vo veci plný úspech. V konečnom dôsledku však žalovanej nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi priznaný nebol, pretože jej preukázateľne v konaní žiadne trovy nevznikli.

24. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v celom rozsahu napadol len žalobca požadujúci jeho
zmenu tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené s tým, aby mu bola priznaná náhrada
trov prvoinštančného i odvolacieho konania, keď súdu prvej inštancie vyčítal to, že mu znemožnil
uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K zosplatneniu úveru a jeho aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/3/2023
z 27.04.2023, z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/3/2023 z 08.03.2023,
z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/51/2022 z 26.10.2022 a z rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022 a 4Cdo/132/2021 zo

dňa 15.12.2022, keď argumentoval nasledovne:

25. Žalobca sa absolútne nemôže stotožniť s konštatovaním okresného a Krajského súdu, že: „postupca
musel vyhlásiť mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 565 OZ do splatnosti ďalšej
splátky, a teda najneskôr do 23.02.2019“, nakoľko takéto právne posúdenie a výklad ust. § 53 ods. 9

v spojitosti s ust. § 565 je v priamom rozpore s aktuálnou a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (na ktorú žalobca poukazuje nižšie) i samotným výkladom predmetných ustanovení
okresným a Krajským súdom.

26. Postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa

13.03.2019 označenom ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ upozornil
žalovaného, že si toto právo daným dňom aj uplatňuje. Zároveň žalovaného týmto podaním vyzval
k úhrade pohľadávky. Postupca toto svoje právo využil v súlade s ust. § 53 ods. 9 zák. OZ (t. j. po
omeškaní s platením splátok po dobu troch mesiacov a po upozornení žalovaného na možné uplatnenietohto práva v podaní zo dňa 04.02.2019 označenom ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“, v ktorom
bol žalovaný taktiež vyzvaný k dobrovoľnej úhrade omeškaných splátok) a zároveň v súlade s ust. §
565 OZ pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu práva podľa ust. § 565 OZ predchádzala (t. j. v súlade s

aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre nesplnenie splátky splatnej
dňa 23.11.2018). Na základe uvedeného má žalobca za to, že v konaní bolo preukázané účinné
zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcna
stali splatnými.

27. Žalobca zastáva názor, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „postupca“) v posudzovanom prípade vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia splátok
riadne a včas, v súlade s ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ.

28. V žiadnom ohľade sa teda nemožno stotožniť s právnym názorom okresného a Krajského súdu,

v zmysle ktorého bol postupca povinný, resp. ako to v bode č. 20.3.4 napadnutého rozhodnutia
okresného súdu doslovne uviedol, že „postupca musel (!) v zmysle § 565 OZ do splatnosti najbližšie
sa periodicky opakujúcej splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť, teda do 23.02.2019 (!)“, nakoľko takého
právne posúdenie je v priamom rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Žalobca zastáva názor, že oprávnenie veriteľa zosplatniť úver je možné vždy, ak sú na to

splnené podmienky podľa ust. § 53 ods. 9 v spojitosti s ust. § 565 OZ, čo sa v tomto prípade aj stalo.
Pre úplnosť si žalobca v tomto smere dovoľuje upozorniť, že žalovaný bol s úhradou splátok v omeškaní
viac ako tri mesiace, čo bolo v konaní preukázané viacerými dôkazmi, medzi ktoré patrí aj výpis z účtu.

29. V zmysle uvedeného má žalobca za to, že oprávnenie postupcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre

nezaplatenie splátok splatných pred 23.11.2018 (všetky omeškané splátky splatné pred tou splátkou,
ktorá tri mesiace predchádzala uplatneniu práva podľa § 565 OZ) zaniklo. Z uvedených dôvodov je
zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 13.03.2019 –
toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 23.11.2018 (t. j.
splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru o tri mesiace predchádzala a žalovaný s ňou bol v

omeškaní,aprektorejnezaplateniemoholvsúladesust.§565OZvyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru)
a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného)
s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebiteľ (žalovaný) bol nesporne na toto
oprávnenie veriteľa upozornený (podaním zo dňa 04.02.2019).

30. Žaloba zastáva názor, že postupca využil právo podľa § 565 OZ a vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy v lehote nie kratšej ako 15 dní v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ v spojitosti s ust. § 565 OZ - a z
jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno prijať iný právny
záver ako ten, že v súdenom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nedošlo k porušeniu
ust. § § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, k postúpenie došlo po tom čo sa stal predčasne

splatným a teda nedošlo ani k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a preto je žalobca v konaní
aktívne vecne legitimovaným.

31.Kcelkovejvýškeúveruamenespotrebiteľskéhoúverucitujúcust.§9ods.2písm.g/zák.č.129/2010
Z. z. a citujúc z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/4/2022 z 12.04.2022 uviedol

nasledovnú argumentáciu:

32. Okresný súd konštatoval, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa
21.02.2018 (ďalej len „Zmluva“) neobsahuje správny údaj o celkovej výške úveru.

33. S názorom okresného súdu sa žalobca nemôže stotožniť a zastáva názor, že Zmluva obsahuje
správny údaj o celkovej výške poskytnutého úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, a to z
nasledovných dôvodov:

33.1. Podľa čl. I. bod 1. Zmluvy poskytol postupca spotrebiteľský úver žalovanému vo výške 4.000,00 €

(uvedené bolo v konaní preukázané aj predloženou platobnou históriou).

33.2. Podľa čl. I. bod 7. Zmluvy si zmluvné strany dohodli Spracovateľský poplatok vo výške 80,00 €,
ktorý mal byť splatný najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru.33.3. Z výpisu účtu preukázateľne vyplýva, že žalovaný dňa 21.02.2018 čerpal sumu 4.000,00 €.
Vzhľadom na znenie ust. čl. I. bod 7. Zmluvy bola v tento deň postupcom zrealizovaná aj ďalšia účtovná

operácia vo výške 80,00 €, a to práve na úhradu spracovateľského poplatku, keďže zmluvné strany si v
Zmluve dohodli, že tento bude uhradený z prostriedkov úveru, čo sa v tomto prípade aj skutočne stalo.

33.4. Žalobca sa nestotožňuje s konštatovaním súdu, že v Zmluve je uvedený nesprávny údaj o celkovej
čiastke, a to z dôvodu, že po poskytnutí úveru bol z inkasného účtu uhradený poplatok za poskytnutie

úveru 80,00 €.

33.5. Žalovaný v zmysle čl. I. ods. 2 Zmluvy zvolil ako formu splácania úveru inkaso z účtu uvedeného
v záhlaví zmluvy.

33.6. V zmysle čl. I. ods. 7 Zmluvy: poplatok za poskytnutie úveru je 80,00 € a je splatný najneskôr ku

dňu prvého čerpania úveru.

33.7. V zmysle čl. IV bod 2 Obchodných podmienok je dlžník oprávnený splácať úver inkasom z bežného
účtu dlžníka vedeného vo D., J., z účtu v inej banke, alebo iným bezhotovostným alebo hotovostným
spôsobom.

33.8. Z priloženej platobnej histórie vyplýva, že dňa 21.02.2018 boli žalovanému vyplatené prostriedky
vo výške 4.000,00 € a v súlade s vyššie uvedeným vyúčtovaný poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol
následne uhradený z prostriedkov na inkasnom účte.

33.9. Z hore uvedeného vyplýva, že žalovaný mal pri uzatváraní úverovej zmluvy možnosť uhradiť
poplatok v hotovosti, bezhotovostne alebo z prostriedkov úveru. Žalovaný si sám vybral možnosť
úhrady poplatku za poskytnutie úveru z prostriedkov úveru. Voľba žalovaného sa následne premietla
do samotnej Zmluvy, kde veriteľ uviedol ním zvolený spôsob splácania úveru a rovnako tak aj úhrady
poplatku za poskytnutie úveru.

34. Žalobca má za to, že dojednanie úhrady poplatku za poskytnutie úveru z inkasného účtu nie
je neprijateľnou podmienkou, ktorá by zakladala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Práve naopak je toto dojednanie v Zmluve vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne a zároveň ho treba považovať za individuálne dojednané, nakoľko si tento spôsob

úhrady vybral žalovaný, pričom mal možnosť inej voľby.

35. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že ,,Na tomto závere nič nemení ani tvrdenie žalobcu v tom, že v skutočnosti bolo dňa
21.02.2018 žalovanej poukázané na jej bankový účet 4.000 eur a v ten istý deň, teda dňa 21.02.2018

došlo k úhrade poplatku za spracovanie úveru vo výške 80 eur z finančných prostriedkov nachádzajúcich
sa na tomto bankovom účte., kedy žalobca sumu 80 eur zrazil z účtu žalovanej. Uvedené dojednanie
súd považuje za obchádzanie zákona a neprijateľnú obchodnú praktiku, ktorej cieľom je vyvolať dojem,
že veriteľ poskytol dlžníčke úver vo výške dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.“, keďže
úverová Zmluva obsahuje správny údaj o výške poskytnutého úveru vo výške 4.000 eur, avšak v deň

jeho čerpania došlo k účtovnej operácii postupcu tak, že zaúčtoval zmluvne dohodnutý spracovateľský
poplatokvovýške80eur,ktorýbolvZmluvevrámcikontraktačnéhoprocesuriadnedohodnutý.Uvedené
posúdenie súdu sa javí ako nespravodlivé a nezákonné, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný
čerpal úver vo výške 4.000 eur (uvedené jednoznačne vyplýva z platobnej histórie) – avšak súd svojím
posúdením de facto zakazuje zmluvným stranám len dohodu na úhradu poplatku z rovnakého účtu, na

ktorý bol čerpaný úver (a to dokonca pod sankciou bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru). Súd v ničom
neuviedol, že by si uvedený poplatok nebolo možné dojednať (s existenciou poplatkov napokon počíta
aj samotný ZoSÚ) – avšak súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov len z dôvodu, že došlo
k úhrade spracovateľského poplatku z rovnakého účtu, na aký bol úver čerpaný. Ak by teda žalovaný
čerpal rovnakých 4.000 eur, avšak poplatok by zaplatil z iného účtu, potom by podľa názoru súdu nebolo

možné posúdiť úver ako bezúročný a bez poplatkov. Žalobca sa preto nestotožňuje so závermi súdu,
nakoľko ich považuje za svojvoľné. Žalobca má za to, že v aplikačnej praxi nie je vôbec relevantné,
či tento spracovateľský poplatok bude zaúčtovaný v deň poskytnutia úveru, a to či už z účtu, na ktorýúver čerpal, alebo z iného účtu, alebo ho spotrebiteľ bude platiť priebežne ako súčasť pravidelných
mesačných splátok splatných v tom-ktorom mesiaci počas trvania úverového vzťahu.

35.1. Žalobca jasne zdôrazňuje, že výpis z účtu obsahuje účtovné predpisy. Z uvedeného výpisu z účtu
vyplýva, že na úvod bol predpísaný úver čerpaný dlžníkom vo výške 4.000 eur a až následne bol zrazený
spracovateľský poplatok za uzavretie Zmluvy vo výške 80 eur. Uvedený spracovateľský poplatok bol
však zaplatený jednorazovo pri prvom poskytnutí úveru, čo nepochybne vyplýva aj z obsahu Zmluvy.

36. Súd sa vôbec nezaoberal možnosťou, že žalovaný mohol mať na účte, na ktorý mu bol poskytnutý
úver aj svoje vlastné finančne prostriedky – a v tejto súvislosti neskúmal, či práve z týchto svojich
finančných prostriedkov nemohol byť v súdenom prípade uhradený spracovateľský poplatok.

37. K ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia,
s poukazom na § 9 ods. 9 písm. k/ uvedeného zákona a citujúc s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Obdo/2/10-2012 zo dňa 30.05.2013 a 4Cdo/90/2013 zo dňa 22.08.2013 uviedol, že ak by aj žalobca
pripustil správnosť záverov súdu ohľadom toho, že pri úhrade poplatku vo výške 80 eur v deň poskytnutia
úveru z účtu, na ktorý bol úver poskytnutý mala vstupovať do výpočtu RPMN suma poskytnutého úveru
vo výške 3.920 eur (poskytnutý úver 4.000 eur mínus poplatok vo výške 80 eur), potom by bolo potrebné
z výpočtu RPMN zároveň vyňať poplatok vo výške 80 eur (ktorý je súčasťou tohto výpočtu). Ak totiž

súd pri výpočte RPMN vyňal poplatok vo výške 80 eur z výšky poskytnutého úveru, ale zároveň tento
poplatok vo výške 80 eur zahrnul aj do výpočtu RPMN, potom je to práve súd, ktorý tento poplatok vo
výpočte RPMN zohľadnil dva krát (80 eur + 80 eur), čím de facto skresľuje hodnotu RPMN v rozpore s
jeho zákonným vzorcom v neprospech spotrebiteľa.

38.AkbysúdprizníženívýškyúveruopoplatokzároveňtentopoplatokvyňalzvýpočtuRPMN,potomby
musel dospieť k rovnakej výške RPMN, aká je uvedená v základných podmienkach zmluvy, t. j. 13,97%.

39. Súd považoval údaj – ročnú percentuálnu mieru nákladov – uvedený v Zmluve vo výške 13,97%
za nesprávny, resp. zavádzajúci, s čím sa však žalobca nemôže stotožniť a má nepochybne za to,

že tento údaj bol v Zmluve uvedený v správnej výške. Okresný súd taktiež nesprávne vyhodnotil tú
skutočnosť, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.920 eur, pričom zo Zmluvy nesporne vyplýva
výška poskytnutého úveru vo výške 4.000 eur a táto suma aj reálne titulom riadnej uzatvorenej zmluvy
poskytnutá bola.

40. V Zmluve uviedol postupca ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 13,97% podľa
nasledovnéhovýpočtuažalobcamázato,žetentoúdajjenepochybnesprávny.Vdôsledkutohožalobca
zastáva názor, že na spotrebiteľský úver nemožno nazerať ako na bezúročný a bez poplatkov v zmysle
ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

41. Do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov bol v zmysle platobnej histórie, ako aj v zmysle
požiadaviek ZoSÚ zahrnutý aj spracovateľský poplatok vo výške 80,00 eur. Žalovanému bol poskytnutý
úver vo výške 4.000 eur, pričom mu zároveň vznikla povinnosť uhradiť vyššie uvedený spracovateľský
poplatok vo výške 80 eur – z uvedeného dôvodu bolo preto dôvodné uviesť do výpočtu RPMN tak
výšku reálne čerpaného úveru (4.000 eur), ako aj všetky dohodnuté poplatky. Priamo v úverovej zmluve

žalovaný prejavil záujem uhradiť spracovateľský poplatok z prostriedkov úveru. Žalovaný teda mal
možnosť si pri uzavretí zmluvy zvoliť iný spôsob úhrady splátky úveru a jednotlivých poplatkov ako
z prostriedkov úveru a z uvedeného dôvodu je záver súdu o tom, že žalovaný nemohol disponovať
s celkovým úverom nesprávny a odporujúci zásade zmluvnej slobody, keďže takéto zaplatenie
spracovateľského poplatku bolo dohodnuté priamo v Zmluve.

42. Žalobca pre úplnosť informácií dodáva, že žalovaný bol v zmysle čl. I bodu 1 Zmluvy povinný
platiť anuitnú splátku vo výške 69,85 eura (s poistením). Uvedené bolo taktiež zohľadnené postupcom
pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov v prvom a ďalších mesiacoch po poskytnutí
spotrebiteľského úveru. Z uvedeného teda vyplýva (ako bolo napokon uvedené aj vyššie), že

spracovateľský poplatok nemohol byť žalovanému uhradený v mesačných splátkach či inej mimoriadnej
splátke, a teda pokiaľ súd ponížil výšku poskytnutého úveru, tak spracovateľský poplatok v zmysle
tohto posúdenia nemôže byť započítaný do celkových nákladov úveru, a teda ani do výpočtu RPMN,
keďže v zmysle Zmluvy by žalovanému nevznikla povinnosť k jeho úhrade. Inými slovami, pokiaľ súddospel k záveru, že žalovanému pol poskytnutý úver ponížený o sumu spracovateľského poplatku, tak
spracovateľský poplatok nepredstavuje náklady úveru, keďže ide o sumu, o ktorú veriteľ ponížil úver
a ktorú teda žalovaný nebol povinný uhradiť nakoľko si túto sumu veriteľ ponechal. Z uvedeného teda

vyplýva, že ak by sme aj prijali záver súdu o poskytnutí úveru v sume 3.920 eur, tak výška RPMN
stanovená v Zmluve je napriek tomu správna, avšak keďže v odôvodnení napádaného rozsudku sa
nenachádza výpočet RPMN, tak rozhodnutie je nepreskúmateľné – nakoľko súd prvej inštancie síce
vyjadril právny názor, v zmysle ktorého je RPMN uvedená v Zmluve v nesprávnej výške (s ktorým
záverom sa žalobca nestotožňuje), avšak v ničom nešpecifikoval a ani nespresnil aká je teda podľa

jeho názoru „správna“ výška RPMN, ktorá mala byť uvedená v zmluve, akým výpočtom sa k tomu
údaju dopracoval keďže ako vyplýva z vyššie uvedeného, výška RPMN je pri poskytnutí úveru v sume
3.920 eur totožná z dôvodu potreby odpočítania spracovateľského poplatku z celkových nákladov. Z
odôvodnenia súdu však nevyplýva, aby súd vypočítal výšku RPMN v zmysle zákonného vzorca ale len
strohé konštatovanie nesprávnosti výpočtu v Zmluve bez toho, aby bolo možné akýmkoľvek spôsobom
overiť správnosť záverov súdu. Súd prvej inštancie tým znemožnil žalobcovi vecne argumentovať voči

jeho záverom, ktoré sú len vo všeobecnej rovine, v dôsledku čoho nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

43. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a zároveň vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to
predovšetkým, ak všetky právne závery súdu prvej inštancie vyplývajú z neznámych a neuvedených
výpočtov RPMN, čím dochádza k obchádzaniu aplikácie zákonného vzorca pre výpočet RPMN, čo teda
samo o sebe zakladá nepreskúmateľnosť a zmätočnosť predmetného súdneho rozhodnutia.

44. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny
v celom rozsahu potvrdiť. K označeným rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu poukázala na to, že tieto riešia iné skutkové a právne skutočnosti, keď
v tejto otázke existuje ustálená rozhodovacia prax v rozsudku sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020
publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod č. R4.

Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je primárne zásadná skutočnosť, že sa jedná
o spotrebiteľský spor a že sú zároveň ďalšími zákonnými ustanoveniami upravené podmienky pre
postúpenie bankovej pohľadávky na tretiu osobu, ako aj to, že právo na zosplatnenie môže veriteľ použiť
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, keď má za to, že v prejednávanej veci právny
predchodca žalobcu svoje právo zosplatniť úver nerealizoval úver v súlade s druhou vetou § 565 OZ,

s ohľadom na čo potom nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu nesplatnej pohľadávky na žalobcu.
Čo sa týka celkovej výšky a meny spotrebiteľského úveru, v tomto sa plne stotožňuje s rozhodnutím
prvoinštančného súdu a poukazuje na eurokonformný výklad predmetného zákonného ustanovenia
v rozsudku Súdneho dvora z 21.04.2016 vo veci C-377/14, keď aj v tejto otázke existuje
taktiež ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR premietnutá v rozsudku z 30.06.2022 sp.

zn. 9Cdo/287/2021 publikovanom v Zbierke č. 4/2022 pod č. R49. Má tiež za to, že v prejednávanej
veci právny predchodca žalobcu realizoval stiahnutie poplatku za poskytnutie úveru okamžite po
poskytnutí z prostriedkov úveru v rozpore so zákonnými ustanoveniami a ustálenou rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR, s ohľadom na čo je záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného úveru vecne správny, keď odôvodnenie rozhodnutia považuje za zrozumiteľné a jasné.

45. K uvedenému vyjadreniu žalovanej sa následne vyjadroval žalobca zotrvávajúci na svojich dôvodoch
z podaného odvolania.

46. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP) po zistení, že sú

splnené všetky procesné podmienky prípustnosti odvolania a jeho vecného prejednania, preskúmal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie, a to v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne správne,

pretože odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

47. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.48.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

49. V rámci odvolacieho prieskumu odvolací súd vyhodnotil, že predmetom tohto konania je žaloba,
ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia spotrebiteľského úveru v rozsahu istiny úveru
2.279,80 eura s príslušenstvom, ktorá pozostávala z vyčísleného úroku 1 057,91 eura, vyčíslených

úrokov z omeškania 296,56 eura a úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.659,10 eur
od 02.12.2020 do 18.01.2021, 2.609,10 eur od 19.01.2021 do 16.02.2021, 2.559,10 eur od 17.02.2021
do 16.03.2021, 2.504,10 eur od 17.03.2021 do 16.04.2021, 2.429,10 eur od 17.04.2021 do 14.05.2021,
2.374,10 eur od 15.05.2021 do 16.06.2021, 2.314,10 eur od 17.06.2021 do 15.07.2021, 2.254,10 eur od
16.07.2021 do zaplatenia. Súd prvej inštancie o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom (prvým v poradí)
č. k. 10Csp/7/2022-202 zo dňa 16. marca 2023. Preskúmavajúc aktívnu vecnú legitimácia dospel k

záveru o jej danosti na strane žalobcu a zároveň rozhodol o čiastočnej dôvodnosti žaloby, keď výrokom
I. vyššie citovaného rozsudku žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.817,01 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.817,01 eura od 14.03.2019 do zaplatenia v splátkach
po 50 eur mesačne zročných vždy 28. dňa a výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol, keď s poukazom
na § 9 ods. 2 písm. g) v spojitosti s § 11 ods. 1 psím. b) zákona č. 129/2010 Z. z. dospel k záveru,

že v zmluve o úvere bola nesprávne uvedená celková výška úveru, do ktorej bola zarátaná aj výška
poplatku za poskytnutý úver, preto považoval spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. O trovách
konania rozhodol výrokom III., keď žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo
výške 9,44%.VdôsledkupodanéhoodvolaniazostranyžalovanejKrajskýsúdvNitreuznesenímč.k.
8CoCsp/23/2022-293 zo dňa 16. marca 2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď vyhodnotil, že súd prvej inštancie sa nedostatočne
zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu resp. nedostatočne sa zaoberal otázkou platného
mimoriadneho zosplatnenia pohľadávky s čím súvisela i otázka platného postúpenia pohľadávky. Súd
prvejinštancienáslednevovecirozhodloodvolanímnapadnutýmrozsudkom(bližšiecitovanýmvzáhlaví
tohto rozhodnutia), ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že na strane žalobcu

resp. jeho právneho predchodu neboli naplnené podmienky platného mimoriadneho zosplatnenia podľa
§ 53 ods. 9 spolu s § 565 Občianskeho zákonníka a tým neboli naplnené podmienky pre platné
postúpenie pohľadávky i s poukazom na § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch resp.
v dôsledku uvedeného nebola daná aktíva vecná legitimácia žalobcu ako postupníka. Taktiež vyhodnotil,
že v danom prípade je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bezpoplatkov z dôvodu, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere neobsahuje správny údaj o celkovej výške úveru, v dôsledku čoho v nej nie je
správne uvedený údaj o RPMN.

50. Žalobca v podanom odvolaní namietal s poukazom na odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), že
mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako i to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

51. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť najmä

právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
nejaví ako spravodlivé s tým, že konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého

konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

52. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vecposúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

53. Ďalej žalobca tvrdil, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

54. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku
a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne dospel aj k
správnemu právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Vzhľadnom na skutočnosť, že odvolací
súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, preto ďalej poukazuje na odôvodnenie

jeho rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a následne už len uvádza ďalšie dôvody pre podporu správnosti
napadnutého rozhodnutia.

55. Žalobca v podanom odvolaní vyjadril nesúhlas s názorom prvoinštančného súdu ako i odvolacieho
súdu (vyjadreného v zrušujúcom uznesení 8CoCsp/23/2022-293 zo dňa 16. marca 2023), podľa ktorého

postupca musel vyhlásiť mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka do splatnosti ďalšej splátky, teda najneskôr do 23.02.2019, pretože takéto právne posúdenie
považoval za rozporné s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30. novembra 2022, uznesenie 4Cdo/132/2021 zo
dňa 15.decembra 2022). Mal za to, že postupca (Všeobecná úverová banka, a.s.) správne resp. platne

spotrebiteľský úver mimoriadne zosplatnil k dňu 13.03.2019.

56. Zaoberajúc sa vyššie nastolenou odvolacou argumentáciou žalobcu odvolací súd uvádza, že
právne posúdenie súdom prvej inštancie ohľadne platného mimoriadneho zosplatnenia považuje za
správne a súladné s právnym názorom Najvyššieho súdu SR. Pre podporu správnosti uvedeného

právneho názoru súdu prvej inštancie možno uviesť, že z obsahu spisu (ako správne uviedol súd
prvej inštancie) vyplynulo, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že postupca - Všeobecná úverová
banka, a.s. výzvou zo dňa 04.02.2019 - označenou ako „tretia upomienka - pokus o zmier „upozornil
žalovanú, že ku dňu 04.02.2019 je v omeškaní so splácaním splátok zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, keď výška dlžnej sumy predstavovala sumu vo výške 223,48 eura. Súčasne na základe uvedenej

výzvy vyzval žalovanú k okamžitej úhrade celkovej dlžnej sumy a zároveň žalovanú upozornil na
možnosť požadovať vrátenie celej sumy úveru pred lehotou splatnosti. Vyššie uvedenú výzvu súd prvej
inštancie vyhodnotil (podľa názoru odvolacieho súdu správne) ako výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Následne súd prvej inštancie postupujúc podľa záväzného právneho názoru vysloveného
odvolacím súdom (v zrušujúcom uznesení) tiež správne konštatoval, že bolo povinnosťou veriteľa (v

danom prípade postupcu) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru do splatnosti ďalšej
mesačnej periodicky sa opakujúcej splátky, pretože po doručení výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka postupca musel vyhlásiť mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 565 OZ
do splatnosti ďalšej splátky, a teda najneskôr do 23.02.2019, keďže z úverovej zmluvy vyplynulo, že
splatnosť jednotlivých splátok úveru bola dohodnutá vždy k 23. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca.

Nadväzujúc na uvedené následne konštatoval, že v súdenej veci nedošlo k platnému mimoriadnemu
zosplatneniu pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, pretože postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
až výzvou zo dňa 13.03.2019 označenou ako „výzva na predčasné splatenie zostatku úveru spríslušenstvom“ t. j. až ku dňu 13.03.2019 – po termíne splatnosti ďalšej periodicky sa opakujúcej splátky
(nevyhlásil mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru do 23.02.2019).

57. Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie plne stotožnil (keď tento právny
názor zastal i v samotnom vyššie zmienenom zrušujúcom uznesení). Naopak nemohol sa stotožniť
s odvolacou námietkou žalobcu, že právny názor sudu prvej inštancie, ktorým vyslovil nevyhnutnosť
vyhlásenia mimoriadneho zosplatnenia veriteľom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka do lehoty
splatnosti ďalšej periodicky sa opakujúc splátky podľa § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka, nie

je v súlade s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu. Ako správne uviedol súd prvej inštancie odvolací
súd dáva do pozornosti, že žiaden právny predpis pri postupe podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
nevylučuje, alebo nezamedzuje aplikácií § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka ako všeobecného
právneho predpisu upravujúceho inštitút mimoriadneho zosplatnenia pohľadávky.

58. Zároveň odvolací súd pre podporenie správnosti sporného právneho záveru súdu prvej inštancie

poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/139/2020 zo dňa 29. marca 2022 v obdobnej
veci, v ktorom bolo vyslovené, že „Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej
veci dospel k záveru, že nedošlo k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky a správne súdy uzavreli,
že s poukazom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka tak mohol postupca urobiť len ak
to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Takýto postup je podmienený splnením povinnosti

vyzvať dlžníka na plnenie splatnej splátky s tým, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu môže
dôjsť najneskôr do splatnosti ďalšej splátky. Postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ešte pred
postúpením pohľadávky. Uvedená skutočnosť je zrejmá z toho, že žiaden doklad osvedčujúci dodržanie
zákonom predpísaného postupu zo strany postupcu do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo
strany postupcu nebol predložený. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru zákonným

spôsobom, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho bol splatný. Splatnými sa do tej
doby mohli stať jednotlivé splátky úveru, so zaplatením, ktorých bola žalovaná v omeškaní.“

59. Ďalej odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť k rozhodnutiam, na ktoré žalobca v podanom
odvolaní osobite poukázal (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.

novembra 2022, uznesenie 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.decembra 2022). Právne závery plynúce z týchto
rozhodnutípodľanázoruodvolaciehosúduniejemožnénadanýprejednávanýprípadaplikovať.Jetomu
tak práve z dôvodu, že tieto rozhodnutia pojednávajú o inej skutkovej situácií ako je tomu v tomto prípade
resp. tieto sa dotýkajú najmä otázky mimoriadneho zosplatnenia, ale z hľadiska určenia počiatku plynutia
premlčacej lehoty. Inak povedané rozhodnutia, na ktoré v podanom odvolaní poukazoval žalobca resp.

právne závery z nich plynúce nie sú v rozpore s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého
bol veriteľ povinný vyhlásiť mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru podľa § 53 ods. 9 Občianekho
zákonníkanajneskôrdolehotysplatnostiďalšejperiodickysaopakujúcejsplátkyúveru(vdanomprípade
do 23.02.2019) rešpektujúc ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka. Možno uzavrieť,
že v predchádzajúcej vete uvedený právny názor súdu prvej inštancie nie je v rozpore s aktuálnou

rozhodovacou praxou najvyššieho súdu ako nedôvodne argumentoval v podanom odvolaní žalobca.

60. Sumarizujúc uvedené (tak ako správne uviedol súd prvej inštancie) v súdenej veci nedošlo k
platnému mimoriadnemu zosplatneniu pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, čo zároveň znamená,
že nie je možné vysloviť, že v rámci postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt bol s poukazom na

§ 92 ods. 8 zákona o bankách dodržaný § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Súd je povinný prihliadať (ex offo) na splnenie podmienok (všeobecných aj špeciálnych) postúpenia
pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, pretože v dôsledku absencie ktorejkoľvek z nich dochádza k
absolútnej neplatnosti takého právneho úkonu (zmluvy o postúpení pohľadávky) s tým, že súd prihliada
na absolútnu neplatnosť bez návrhu resp. z úradnej povinnosti (ex offo). V prípade, ak neboli splnené

podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojitosti s § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch jedná sa o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky
v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.11.2020 teda
nepredstavuje platný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že súd je na absolútnu
neplatnosť povinný prihliadať ex offo (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1

Cdo147/2017zverejnenývZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
č. 8/2018 ako judikát R 60/2018). Z uvedeného dôvodu (ako súd prvej inštancie správne vyhodnotil)
žalobca nie je v danom konaní disponentom aktívnej vecnej legitimácie.61. Odvolací súd dáva stranám i súdu prvej inštancie do pozornosti, že vzhľadom na skutočnosť,
že v danom prípade absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu, nebolo povinnosťou súdu prvej
inštancie z hľadiska zachovania princípu hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) zaoberať sa otázkou

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.02.2018 podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch resp. zaoberať sa z hľadiska hmotného práva tým, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje správny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru. Napriek
uvedenej skutočnosti, ak už tak súd prvej inštancie učinil (zaoberal sa otázkou náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a prijal záver o nesprávnosti údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru

pre započítanie poplatku za poskytnutie úveru do tejto celkovej sumy úveru), v dôsledku čoho, žalobca
potom v odvolacom konaní k tomuto právnemu posúdeniu uplatnil odvolaciu argumentáciu, odvolací
súd usúdil potrebu (obiter dictum - nad rámec veci) zajať stanovisko i k tejto argumentácií žalobcu, hoci
(vzhľadom na záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu už na tomto mieste) je zrejmé, že
táto odvolacia argumentácia nie je spôsobilá privodiť zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

62. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške
úveru, keď v danom prípade bola v zmluve o revolvingovom úvere (ako aj v žiadosti o tento úver)
uvedená ako čiastka, ktorá je týmto úverom poskytnutá suma 4.000 eur. V zmysle definície zákona
o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov

poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje osobitne aj pojem celkových nákladov
spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu. Pokiaľ
ide o poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol dojednaný v úverovej zmluve v sume 80 eur a ktorý bol
splatný v deň uzatvorenia úverovej, je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom. Odvolací
súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že je pojmovo vylúčené, aby poplatok za poskytnutie

úveru bol zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy, ako
tomu tak bolo v prejednávanom prípade. Možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9Cdo/287/2021 zo dňa 03.06.2022 (R 49/2022), v ktorom bolo poukázané na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a.s. z 26. apríla 2016, ktorom sa súdny dvor
okrem iného vyjadril k požiadavkám na náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku vnútroštátneho

súdu, akým spôsobom sa má vykladať pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku 3 písm. l) a
článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice,
keď odpovedal, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto
smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú
celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru

účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne
vyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t.j. zahrnutia nákladov
spotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet
závisí od celkovej výšky úveru (bod 87). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje
spotrebiteľovi porovnať ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90).

63. Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej
zmluve uvedené nielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto
spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou pravou spotrebiteľských

zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v
záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie
spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so
skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú
jeho práva a záväzky z toho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný)

uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel. Jednou
z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva
ustanovenie § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve
uvedenýchinformáciíovýškeskutočneposkytnutéhoúveru,dostávajasnúpredstavuocelkovejhodnote
svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu

jeho záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže a v
prejednávanej veci aj mal za následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a
tiež na samotnú výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda
údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne,nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom
nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa
stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákon o spotrebiteľských úveroch).

V tomto smere teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp.
nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú
čiastkupredstavujepoplatokzaposkytnutieúveru,avšakzároveňjuprezentujeakosúčasťposkytnutého
úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient
súhlasí s okamžitým započítaním poplatku za poskytnutie úveru podľa obchodných podmienok. Jednou

z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru. V zmysle
definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje osobitne aj pojem celkových
nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu.
Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom
spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné

prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy.

64. Žalobca tak síce formálne poskytol žalovanej finančné prostriedky v sume 4.000 eur, avšak v
dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru v sume 80 eur s týmito finančnými
prostriedkami žalobkyňa reálne nemohla disponovať a v skutočnosti jej bola ako úver poskytnutá suma

nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd rešpektujúc
právny názor vyššej súdnej autority (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/287/2021 zo
dňa 03.06.2022) vyhodnotil právny názor súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto
spotrebiteľského úveru za správny, pretože úverová zmluva neobsahuje správne údaj v zmysle § 9 ods.
2 zákona o ochrane spotrebiteľa (celkovú výšku spotrebiteľského úveru).

65. Navyše odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok
za poskytnutie úveru ovplyvňuje (sekundárne) i ďalšie predpoklady zmluvy o spotrebiteľskom úvere
resp. v dôsledku uvedeného nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN, pretože výsledkom
neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre

spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru, bude i podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od
výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň
aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom
dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy.

66. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné, a teda nie je spôsobilé privodiť zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

67. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné taktiež upriamiť pozornosť žalobcu na skutočnosť, že
rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany,
ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods.2 CSP).
Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu

(rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je
založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť
vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na
každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti
Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).68. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP a §
255ods.1CSPtak,ževodvolacomkonaníplneúspešnejžalovanejpriznalvočineúspešnémužalobcovi

nároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu(100%)stým,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).

69. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdil.

70. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 11. 2025. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy , Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024