Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120206730
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3120206730.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomD.X/X,E.,zast.AdvokátskakanceláriaJURIKA&KELTOŠ,s.r.o.,sosídlomMickiewiczova
2, Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému A. C. F. - STAVEX, s miestom podnikania Šafárikova
12, Trenčín, zast. C. A. G., H. I. J. X, E. o zaplatenie 47.750 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. novembra 2022, č.k. 12Csp/46/2020-450, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 47.750,- eur s prísl.
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak o žalobe, ktorou
žalobca prvotne žiadal plnenie na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o vykonaní diela –
stavby „Rekreačného domu Tradícia“ poskytol žalovanému v piatich platbách celkom 47.750,- eur, no
zmluva o dielo zanikla dohodou zmluvných strán (bola roztrhaná) z dôvodu postúpenia práv stavebníka
na tretiu osobu (Tasto Lunghi Investment Corporation s.r.o. (ďalej Tasto s.r.o) a žalovaný pre žalobcu

žiadne stavebné ani iné práce nikdy nevykonal. V priebehu konania žalobca upravil skutkové tvrdenia
tak, že poskytnuté platby predstavovali pôžičky zo strany žalobcu poskytnuté žalovanému za účelom
financovania jeho stavebnej činnosti na stavbe, na ktorej riadnej realizácii mal žalobca mimoprávny
záujem, hoci už sám nebol stavebníkom. Tieto pôžičky mali byť vrátené vzápätí po tom, čo dôjde
k úhradám faktúr vystavených žalovaným na Tasto s.r.o. Súd prvej inštancie reagujúc na uvedené
skutkové tvrdenia žalobcu rozhodol o pripustení zmeny žaloby a ďalej konal o uplatnenom nároku ako
o nároku na vrátenie poskytnutej pôžičky.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 40 ods. 1 a 2 OZ, § 631 OZ, § 632 OZ a § 657 OZ.
V prvom rade konštatoval, že roztrhanie zmluvy o dielo medzi stranami sporu nemalo za následok jej
zánik, pretože ako písomne uzavretá zmluva sa mohla v zmysle § 40 ods. 2 OZ zrušiť iba písomne, čo
v konaní preukázané nebolo. Súd prvej inštancie nemal za preukázané ani uzavretie zmluvy o pôžičke
ako to tvrdil žalobca a ním poskytnuté plnenia, ktorých vrátenia sa žalobca domáhal, považoval za
plnenia poskytnuté podľa zmluvy o dielo medzi stranami sporu, ku ktorej zrušeniu platne nedošlo.

Na podporu tohto záveru porovnal jednotlivé žalobcom poskytnuté platby s platbami dohodnutými
v zmluve o dielo medzi stranami sporu, ako aj s dohodnutým a neskôr fakturovaným obsahom prác a
fakturovanými sumami. Súd prvej inštancie uviedol, že bez ohľadu na to, že vo faktúrach je uvedená ako
odberateľ spoločnosť Tasto s.r.o., bolo v konaní preukázané, že za žalobcom poskytnuté platby, ktorýchvrátenia sa domáha podanou žalobou, vykonal žalovaný stavebné práce. Nejedná sa preto podľa súdu
prvej inštancie o pôžičku ako to tvrdil žalobca, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 CSP a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal
rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci, ako aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie. Ten mal spočívať v opomenutí

podstatnej časti skutkovej a právnej argumentácie žalobcu, principiálne založenej na tom, že zhotovenie
diela bolo dohodnuté medzi spoločnosťou Tasto s.r.o. a žalovaným, žalovaný vykonané práce
fakturoval tejto spoločnosti a táto spoločnosť ich podľa faktúr platila. Súd prvej inštancie nevykonal
žalobcom navrhované dôkazy, konkrétne faktúry žalovaného voči spoločnosti Tasto s.r.o. s potvrdeniami
o úhradách celých fakturovaných súm. Pritom práve z týchto dôkazov bolo možné podľa žalobcu
jednoznačne vyhodnotiť, aká stavebné práce a pre koho žalobca na stavbe vykonal, a teda že žiadne

neboli vykonané pre žalobcu.

4. Ďalej žalobca namietal, že viaceré skutkové závery ohľadom zmluvy o dielo medzi stranami sporu
prijal súd prvej inštancie z tzv. „fragmentov zmluvy“, ktoré mali ostať po jej roztrhaní zmluvnými stranami.
Pritom sa nevysporiadal s námietkou autenticity tohto dôkazu, ktorý podľa žalobcu nezodpovedal

pôvodnej zmluve. Žalobca tiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o antedatovaní zmluvy o dielo
medzi Tasto s.r.o. a žalovaným, a namietal spôsob, akým sa súd prvej inštancie pokúsil matematicky
zdôvodniť ako platby prijaté od žalobcu časovo a rozsahom zodpovedajú dohodnutým platobným
podmienkam zmluvy a realizovaným prácam. Za podstatné žalobca považoval, že ani sám žalovaný
nedokázal uviesť konkrétne stavebné práce, ktoré vykonal pre žalobcu a súd prvej inštancie v tomto

smere úplne opomenul, že žalobca nemá ako preukázať, že mu žalovaný žiadne stavebné práce
neposkytol.

5. V rámci námietok nesprávneho právneho posúdenia žalobca namietal záver súdu prvej inštancie
o nemožnosti konkludentnej dohody o zrušení pôvodnej zmluvy pre nedostatok písomnej formy.

Poukázalnato,žestranysporuzhodnetvrdili,žezmluvaodielomedzinimibolaroztrhaná.Vtomprípade
tu potom podľa žalobcu už neexistovala v písomnej forme a ústna dohoda o jej zrušení nemohla byť
preto neplatná, ako uzavrel súd prvej inštancie. Ďalej žalobca namietal nedostatočné právne posúdenie
z hľadiska následnej nemožnosti plnenia podľa § 575 OZ, keďže aj v prípade, že by pôvodná zmluva
o dielo medzi stranami existovala, nebolo podľa nej možné dielo pre žalobcu realizovať, keď bolo

v identickom rozsahu realizované pre spoločnosť Tasto s.r.o.

6. Na podporu jednoznačnej existencie zmluvného vzťahu zo zmluvy o dielo medzi žalovaným
a spoločnosťou Tasto s.r.o. poukázal žalobca aj na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 22Cb/40/2021zo dňa 29.09.2021 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/30/2022 zo dňa

25.10.2022, vo veci zaplatenia sankčných nárokov zo zmluvy o dielo medzi spoločnosťou Tasto, s.r.o.
a žalovaným, ktoré rozhodnutia priznali spoločnosti Tasto s.r.o. predmetné nároky a jednoznačne
prejudiciálne konštatovali existenciu zmluvy o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou Tasto s.r.o.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vo výroku vecne
správny. Poprel existenciu pôžičiek tvrdených žalobcom a poukazoval na to, že nedáva zmysel ani

účel pôžičiek tvrdený žalobcom tak, že žalovaný nemal už pred začiatkom stavby prostriedky na
financovanie stavebného materiálu a prác. Žalovaný uviedol, že vzniknutá situácia je dôsledkom zámeru
žalobcu financovať stavbu z daňového hľadiska výhodnejšie, a to čiastočne cez spoločnosť Tasto s.r.o.
a čiastočne hotovostnými platbami. Žalovaný poukázal na to, že do dnešného dňa nie je ani súčtom
platieb od spoločnosti Tasto s.r.o. a hotovostných platieb od žalobcu (uplatnených v tomto konaní)

uhradená celá cena diela a na doplatenie zvyšku ceny podal na spoločnosť Tasto s.r.o. žalobu. Žalovaný
tiež uviedol, že z platieb prijatých od žalobcu, ktorých vrátenia sa žalobca domáha v tomto konaní, riadne
odviedol dane, čo bolo aj predmetom daňovej kontroly iniciovanej zo strany žalobcu.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP

s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.9. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca v odvolaní dôvodne namietal nevykonanie niektorých
navrhnutých dôkazov a nevysporiadanie sa s týmto postupom zo strany súdu prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí, rovnako ako aj nepresvedčivo odôvodnené závery ohľadom niektorých

otázok. Z tohto dôvodu odvolací súd doplnil dokazovanie a vykonal navrhnuté dôkazy na pojednávaní
odvolacieho súdu a zopakoval dokazovanie výsluchom strán sporu.

10. Odvolací súd doplnil dokazovanie vykonaním navrhovaných dôkazov opomenutých súdom prvej
inštancie, a to oboznámením zmluvy o dielo medzi spoločnosťou Tasto s.r.o. ako objednávateľom

a žalovaným ako dodávateľom, oboznámením faktúr vystavených žalovaným ako dodávateľom na
spoločnosť Tasto s.r.o. ako odberateľa, oboznámením žalobcom predloženej histórie transakcií na účte
spoločnosti Tasto s.r.o. Z týchto dôkazov vyplýva, že v období od 18.10.2019 do 14.4.2020 vystavil
žalobca na spoločnosť Tasto s.r.o. celkom 6 faktúr za vykonané stavebné práce na akcii „Výstavba
rekreačného domu – Nová Bošáca“, ktorých celková fakturovaná suma bola 61.743,83 eur. Nebolo
sporné, že ako „Výstavba rekreačného domu – Nová Bošáca“ je označené zhotovenie toho istého

diela, ktoré bolo označované aj ako „Rekreačný dom – Tradícia“. Z histórie transakcií vyplýva, že
takto fakturované sumy boli uhradené. Uvedené plnenia zodpovedajú tomu, že medzi spoločnosťou
Tasto s.r.o. ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom existoval právny vzťah zmluvy o dielo,
tak ako to vyplýva z listiny (č.l. 73 – 78) ktorá bola označená ako „Zmluva o dielo č. 03/2019“ a je
datovaná dňom 24.09.2019. Vzhľadom na vyššie uvedené datovanie faktúr a ich úhrad je zrejmé, že

zmluvnývzťahmedziTastos.r.o.ažalovanýmvdanomobdobíexistoval,keďžeuždochádzalokplneniu.
Námietka žalovaného o antedatovaní zmluvy sa preto nejaví ako opodstatnená. Napokon existencia
zmluvy o dielo medzi Tasto s.r.o. a žalovaným je jednoznačná aj v spojení so závermi rozhodnutia
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/40/2021 zo dňa 29.9.2021 a na to nadväzujúceho potvrdzujúceho
rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/30/2022 zo dňa 25.10.2022, ako na to správne

poukazoval žalobca.

11. Pri vyššie uvedenom skutkovom stave, teda pri existencii a plnení zmluvy o dielo medzi Tasto s.r.o. a
žalovaným vyplácal sám žalobca žalovanému hotovostné platby, ktoré žiada vrátiť v tomto konaní, a to
sumu 5.000 eur dňa 28.09.2019, sumu 10.000 eur dňa 16.10.2019, sumu 10.000 eur dňa 07.11.2019,

sumu 7.750 eur dňa 15.11.2019 a sumu 15.000 eur dňa 30.11.2019. Ich prijatie je písomne potvrdené
žalovaným na príjmových pokladničných dokladoch datovaných vo vyššie uvedených dňoch a v časti
„Prijaté od“ obsahujúcich text: „Ing. Jurika, Žitná 3/a, Bratislava“. Ako účel je na predmetných príjmových
dokladoch uvedené „Záloha na stavebné práce“.

12. Potom, ako žalobca spočiatku tvrdil, že uvedené hotovostné platby vyplatil žalovanému bezdôvodne,
keďže zmluva o dielo medzi nimi zanikla a žalovaný pre žalobcu žiadne stavebné práce nevykonal,
zmenil žalobca rozhodujúce skutočnosti žaloby tak, že predmetné sumy žalovanému požičal, ako je
uvedené vyššie v ods. 1 odôvodnenia.

13. Podľa § 657 ods. 1 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. Z citovaného ustanovenia a charakteru zmluvy o pôžičke ako zmluvy reálnej vyplýva, že prijať záver
o existencii zmluvy o pôžičke peňazí možno len v prípade, ak je preukázané, že veriteľ mal a prejavil

vôľu prenechať dlžníkovi dočasne peniaze, tieto aj skutočne dlžníkovi odovzdal a dlžník mal a prejavil
vôľu peniaze vrátiť.
15. Žalobca však podľa odvolacieho súdu neuniesol dôkazné bremeno o existencii zmluvy o pôžičke.
Žalobca neposkytol súdu jediný dôkaz, z ktorého by bolo možné dovodiť, že medzi stranami sporu
bola vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke, ako ju tvrdil žalobca. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že by

poskytnuté hotovostné platby mali predstavovať poskytnutie pôžičky a z jeho výpovede nič ani len
nenasvedčovalo tomu, že by sa o pôžičku mohlo jednať. Súčasne tu neexistuje listinný dôkaz s obsahom
nasvedčujúcim zmluve o pôžičke. Jediným listinným dôkazom, z ktorého existenciu pôžičky žalobca
dovodzoval boli vyššie uvedené príjmové pokladničné doklady, no pri tam uvedenom účele „záloha na
stavebné práce“ ani tieto v prospech existencie pôžičky nesvedčia. Ostávala tak len výpoveď samotného

žalobcu, ktorý uviedol, že žalovanému požičal peniaze za účelom preklenutia nedostatku financií pri
začatí stavebnej činnosti na stavbe pre spoločnosť Tasto s.r.o., pretože mal na riadnej realizácii stavby
mimoprávny záujem, hoci už sám nebol stavebníkom. Odvolací súd túto výpoveď nepovažuje za dôkaz,
z ktorého by mohol spoľahlivo ustáliť záver o existencii pôžičky tvrdenej žalobcom. Okrem toho, že sajaví logická obrana žalovaného o nepravdepodobnosti finančnej tiesne zhotoviteľa stavby už na samom
začiatku stavby, považuje odvolací súd za podstatný nedostatok vierohodnosti výpovede žalobcu.
Poskytnuté peniaze prezentoval totiž žalobca v konaní ako pôžičku až po konfrontácii s otázkou, prečo

poskytoval žalovanému peňažné plnenia na stavebné práce až potom, ako mala podľa samotného
žalobcu zaniknúť zmluva o dielo medzi ním a žalovaným. Súčasne bol žalobca konfrontovaný s tým, že
poskytnutie hotovostných platieb z jeho strany žalovanému sa časovo čiastočne kryje s úhradou faktúr
na spoločnosť Tasto s.r.o. Žalobca teda neuvádzal pôžičku v konaní konzistentne, ale ako vysvetlenie
poskytnutia peňazí prezentované potom, čo jeho predchádzajúce zdôvodnenie platieb z logického

hľadiska neobstálo. Vierohodnosť jeho výpovede o existencii pôžičky bola preto značne oslabená a na
jeho výpovedi tejto kvality ako jedinom dôkaze o existencii pôžičky nemohlo byť tvrdenie žalobcu
o pôžičke preukázané. Ani po doplnení dokazovania o dôkazy nevykonané súdom prvej inštancie
a zopakovaní výpovedí strán sporu tak nebolo možné prijať záver, že medzi stranami sporu existovala
zmluva o pôžičke tvrdená žalobcom, na základe ktorej, by žalobcovi patrili peniaze, ktorých zaplatenia
sa domáha podanou žalobou.

16. Pokiaľ žalobca pre prípad nepreukázania existencie zmluvy o pôžičke žiadal priznať uplatnený nárok
titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia, ani tomuto nebolo možné vyhovieť.
17. Je konštantne prijímaný záver vyplývajúci tiež napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo 196/2009 zo dňa 22.9.2010, že súd nie je viazaný právnym posúdením veci, ako ho prezentuje

stranasporu.Čímvšaksúdviazanýje,súrozhodujúcetvrdeniastranysporu.Práverozhodujúcetvrdenia
žaloby na jednej strane a ich právne posúdenie na strane druhej je potrebné dôsledne rozlišovať.
Tak robí aj citované rozhodnutie: Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním
tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym
názorom účastníka.

18. Pokiaľ žalobca zmenil rozhodujúce skutkové tvrdenia žaloby a namiesto pôvodne prezentovaných
tvrdení o poskytnutí plnenia podľa zaniknutej zmluvy o dielo začal uvádzať, že peňažné plnenie poskytol
žalovanému s tým, že žalovaný mu peniaze v dohodnutej dobe vráti, jednalo sa o nové rozhodujúce
skutočnosti tvrdené stranou sporu a zásadným spôsobom determinujúce uplatnený nárok. Súd prvej

inštancie na to správne procesne reagoval pripustením zmeny žaloby. Nové rozhodujúce skutočnosti
prezentované žalobcom v priebehu konania totiž viac nezneli tak, že žalovanému poskytol plnenie podľa
zaniknutej zmluvy, ani tak, že poskytol plnenie bez toho, aby na to mal vôbec akýkoľvek právny dôvod
(napr. omylom).

19. Samotný záver súdu o nepreukázaní existencie zmluvy o pôžičke nemôže mať za následok také
právneposúdenieuplatnenéhonároku,ktorébybolovrozporesrozhodujúcimiskutočnosťamitvrdenými
v žalobe. Súd preto nemohol žalobe vyhovieť a nepreukázanú pôžičku priznať žalobcovi titulom
bezdôvodného obohatenia. Nemožno zamieňať existenciu plnenia bez právneho dôvodu so situáciou,
kedy sa žalobcom tvrdený právny dôvod (skutkovo popísaný právny vzťah – tu pôžička) nepodarí

žalobcovi preukázať. Inými slovami, nepreukázanie tvrdeného právneho dôvodu plnenia a preukázanie
plnenia bez právneho dôvodu nemožno stotožniť.

20. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že situácia, kedy zo žaloby o plnenie z právneho dôvodu môže súd
priznať právo titulom bezdôvodného obohatenia možná je, ale za iných predpokladov. Je tomu tak vtedy,

pokiaľvpriebehusúdnehokonaniavyjdenajavoneplatnosťprávnehoúkonu,nazákladektoréhožalobca
uplatnil svoj nárok. V tom prípade je však o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie rozhodnuté na
základe identických rozhodujúcich skutočností tvrdených žalobcom, ku ktorým sa naviac pridá záver
o neplatnosti právneho úkonu. Rozhodujúce skutočnosti žaloby, teda že došlo k uzavretiu zmluvy
(hoci neplatne) sú stále nevyhnutne východiskom rozhodnutia o vydaní bezdôvodného obohatenia

z takéhoto neplatného úkonu. Jedná sa o vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatného
právneho úkonu. V posudzovanom prípade však ide o situáciu odlišnú. Ako bolo uvedené, rozhodujúce
skutočnosti tejto žaloby, že žalobca (platne) požičal žalovanému peniaze, neprichádzajú do úvahy ako
východisko rozhodnutia, že k plneniu v prospech žalovaného došlo bez právneho dôvodu.

21. Možno zhrnúť, že v konaní nebolo preukázané poskytnutie pôžičky ako to tvrdil žalobca. Súčasne
nemožno žalobou uplatnený nárok posúdiť ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté bez právneho
dôvodu resp. z dôvodu ktorý odpadol, pretože takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s rozhodujúcimi
skutočnosťami žaloby v znení po pripustení zmeny žaloby. Vzhľadom na uvedené bol preto správnyvýrok napadnutého rozhodnutia o zamietnutí žaloby a odvolací súd ho preto potvrdil. To vrátane výroku
o trovách konania plne zodpovedajúcemu zásade úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

22. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že viaceré odvolacie námietky žalobcu boli vznesené na podporu
záveru o bezdôvodnom obohatení. Ako bolo uvedené, k tomu však po zmene žaloby rozhodujúce
skutočnosti tvrdené žalobcom nesmerovali a tieto námietky tak boli uplatnené mimo predmet konania,
ktorý žalobca jednoznačne vymedzil ako nárok z pôžičky.

23. Obiter dictum však možno uviesť, že skutočnosti prezentované v konaní nasvedčujú, že strany sporu
v rámci riešenia zmluvných vzťahov smerujúcich k zhotoveniu stavby preferovali daňovo optimálnejšie
riešenie, pri ktorom bola stavba čiastočne financovaná z účtu spoločnosti Tasto s.r.o. a čiastočne
z hotovosti opakovane odovzdanej žalobcom. Spoločnosť Tasto a žalobca pritom konali pri realizácii
v úzkej súčinnosti a žalobca spoločnosť zastupoval voči žalovanému tak vo veciach zmluvných ako
aj vo veciach technických. Hoci otázky bezdôvodného obohatenia neboli predmetom tohto konania

z dôvodov uvedených vyššie, javí sa pri zmienenej miere zainteresovanosti žalobcu na realizácii
stavby pozoruhodné, ak by peniaze, ktoré v priebehu stavby opakovane odovzdával žalovanému boli
odovzdané skutočne bez právneho dôvodu.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).