Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124216546
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6124216546.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a
sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci veriteľa: A. B. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX E. proti dlžníkovi: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Blárevsvingen11,
leil.305, 9013 Tromso, Nórsko, o návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov,
o odvolaní veriteľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/5/2024 zo dňa 20. marca

2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Dlžníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj ,,okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“) odvolaním

napadnutým uznesením sp. zn. 9C/5/2024 zo dňa 20. marca 2024 konanie zastavil (I. výrok) a o trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo (II. výrok).

1.1 Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že veriteľ sa návrhom zo dňa
11.03.2024 domáhal vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov voči dlžníčke, a to na
základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/9/2017-120 zo

dňa 20.04.2018. Veriteľ uviedol, že dlžníčka na jeho výzvy na zaplatenie nereaguje, zatajuje sa a
rozhodnutie súdu ignoruje. Poukázal na to, že dlžníčka už bola v minulosti právoplatne odsúdená
za rôznu trestnú činnosť finančného charakteru. Veriteľ návrh podal na tlačive stanovenom Nariadením
Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho
príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych
a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 655/2014“).

1.2 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa bodu 48 úvodných ustanovení a čl. 1 ods. 1 nariadenia
(EÚ) č. 655/2014, § 1 zákona č. 54/2017 Z.z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 54/2017 Z.z.“) a § 9 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

1.3 Súd prvej inštancie zhodnotil, že veriteľ sa domáhal vydania rozhodnutia podľa nariadenia (EÚ) č.
655/2014, ktoré je súčasťou právneho poriadku Európskej únie. Skonštatoval, že je nepochybné, že v
tejto veci sa jedná o medzinárodný (cudzí) prvok, ktorým je dlžníčka ( fyzická osoba s pobytom v cudzom
štáte). Keďže o vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov sa môže požiadať len súd so sídlom
v členskom štáte, na ktorý sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 655/2014 dospel k záveru, že v danom prípade

bola splnená podmienka, že návrh na vydanie príkazu bol podaný na súd členského štátu.1.4 Vzhľadom k tomu, že v danom prípade návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie
účtov smeruje proti dlžníkovi, ktorým je subjekt, ktorý má bydlisko a tiež bankový účet v Nórsku, ktoré
nie je členským štátom Európskej únie a právne akty Európskej únie sa vzťahujú len na členské štáty

Európskej únie, súd prvej inštancie vyhodnotil, že v danom prípade nie je možné aplikovať nariadenia
(EÚ) č. 655/2014. Súdy Slovenskej republiky, preto proti dlžníčke nemôžu vydať európsky príkaz na
zablokovanie účtov, a to ani podľa únijnej právnej úpravy, ani podľa vnútroštátnej právnej úpravy.
Z dôvodu, že vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd prvej inštancie konanie o návrhu
veriteľa na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov zastavil.

1.5 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 256 ods. 1 CSP. V predmetnej veci súd prvej inštancie konanie zastavil pre nedostatok právomoci,
teda nemožno dospieť k záveru že niektorá zo strán zavinila zastavenie konania. Preto súd prvej
inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Proti tomuto uzneseniu podal veriteľ včas odvolanie v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu ako nezákonné, a vrátil vec súdu prvej inštancie,

aby pokračoval v konaní a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Podľa vedomosti veriteľa existuje
zmluva o vzájomnej spolupráci v právnej oblasti a má byť v záujme štátnych orgánov Slovenskej
republiky chrániť práva a záujmy svojich občanov na čo prihliada aj nariadenie (EÚ) č. 655/2014.
Súd prvej inštancie podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu
posúdeniu.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

4. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5.Spoukazomnaustanovenie§387ods.2CSPodvolacísúdpovažujenapadnutéuzneseniesúduprvej
inštancie za vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. V súdenej
veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
v ktorom súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností,

dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré tak
rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje
aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené veriteľom v odvolaní nemajú za
následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného k zásadným odvolacím námietkam
žalovaného odvolací súd uvádza:

6. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci sa vyskytuje cudzí prvok (dlžník s bydliskom v Nórsku; účet
dlžníka, ktorého zablokovania sa veriteľ domáhal, v Nórsku), súd prvej inštancie v prvom rade skúmal
svoju právomoc, ako jednu z podmienok civilného sporového konania. Po tom, ako dospel k záveru, že
vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, konanie o návrhu veriteľa na vydanie európskeho

príkazu na zablokovanie účtov zastavil.

7. Pod pojmom právomoc súdov sa rozumie súhrn oprávnení a povinností, ktoré zákon priznáva
súdom pri výkone súdnej moci. Právomoc súdov vymedzuje, aký rozsah vecí prejednávajú a rozhodujú
súdy. Existencia súdnej právomoci ako oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť je procesnou

podmienkou, ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom
stupni (§ 161 CSP). Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je
neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu
konania (§ 9 CSP).

8. Európsky príkaz na zablokovanie účtov je neodkladné opatrenie nariadené podľa osobitného
predpisu, ktorým je nariadenie (EÚ) č. 655/2014. Jedná sa o osobitné konanie EÚ umožňujúce v
cezhraničných prípadoch účinne a urýchlene zablokovať finančné prostriedky vedené na bankových
účtoch, ktoré je dodatočným a voliteľným prostriedkom pre veriteľa, ktorý má naďalej možnosť využiťakékoľvek iné konanie o vydanie rovnocenného opatrenia podľa vnútroštátneho právneho poriadku.
Konanie o vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov je dostupné len veriteľovi s bydliskom
v členskom štáte EÚ, ktorý je viazaný nariadením (EÚ) č. 655/2014, a príkazy vydané podľa tohto

nariadenia by sa týkajú len zablokovania bankových účtov, ktoré sú vedené v členskom štáte EÚ, ktorý
je viazaný nariadením (EÚ) č. 655/2014. Nariadenie (EÚ) č. 655/2014 sa vzťahuje len na členské štáty
EÚ s výnimkou Dánska.

9. Právo EÚ je oddelené od práva medzinárodného aj od práva vnútroštátneho, riadi sa vlastnými

princípmi a uplatňuje vlastné právne nástroje. Je samostatným právnym systémom, ktorý predstavuje
súhrn právnych noriem upravujúcich vzťahy medzi EÚ a jej členskými štátmi, medzi členskými štátmi
navzájom, medzi EÚ alebo členskými štátmi na jednej strane a fyzickými alebo právnickými osobami
na strane druhej, ako aj fungovanie inštitúcií a orgánov EÚ. Nariadenia, ako prameň sekundárneho
práva EÚ, ktoré je tvorené právnymi aktmi prijatými inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ, majú
všeobecnú platnosť, sú záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských

štátoch. Prijímaním nariadení EÚ priamo reguluje vzťahy v rámci svojej územnej pôsobnosti s cieľom
ich uniformného uplatňovania v členských štátoch EÚ.

10. Dlžník má svoje bydlisko v Nórsku, ktoré nie je členskou krajinou EÚ. Nórsko je signatárom
Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných

veciach z roku 2007 (tzv. Luganský dohovor), ktorý upravuje otázky právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Hoci v zmysle článku 31 tohto dohovoru „súdom štátov
viazaných týmto dohovorom možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných
opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného štátu, aj keby podľa tohto dohovoru
mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného štátu viazaného týmto dohovorom“, nie je podľa

názoru odvolacieho súdu možné na jeho základe vydať európsky príkaz na zablokovanie účtov, pretože
osobitné konanie EÚ podľa nariadenia (EÚ) č. 655/2014 je možné použiť iba v ňom predpokladaných
cezhraničných prípadoch (o ktorý v posudzovanej veci nejde) a Luganský dohovor vzťah k uvedenému
nariadeniu neupravuje, a preto z neho nemožno vyvodiť viazanosť Nórska nariadením (EÚ) č. 655/2014.

11. Vzhľadom k tomu, že veriteľ sa v danom prípade domáhal vydania európskeho príkazu na
zablokovanie účtov dlžníka v Nórsku, na ktoré sa osobitný režim blokovania účtov v členských štátoch
EU podľa nariadenia (EÚ) č. 655/2014 nevzťahuje, právomoc súdov Slovenskej republiky v danej veci
nemožno z ustanovení článku 6 ods. 3 v spojení s článkom 2 ods. 1 a článkom 3 ods. 1 nariadenia
(EÚ) č. 655/2014 vyvodiť, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vec nepatrí

do právomoci súdu Slovenskej republiky, a odvolaciu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci
súdom prvej inštancie posúdil ako nedôvodnú.

12. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené body tohto rozhodnutia odvolacie námietky žalobcu
nepovažoval za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania ako

vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil aj v závislom výroku o trovách konania
(II. výrok), keď súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol na základe správnych ustanovení

zákona a tieto aj správne aplikoval.

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu)
vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol dlžník úspešný v plnom rozsahu,

v konaní mu žiadne trovy nevznikli, a preto odvolací súd vyslovil, že dlžníkovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči veriteľovi nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Účastníci konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.