Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123209696
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123209696.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, proti povinnému: D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F., o žiadosti navrhovateľa o oslobodenie

od súdnych poplatkov, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
č. k. 72C/39/2023-35 zo dňa 20. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi p r i z n á v a proti povinnému z neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému uložil zdržať sa predaja, darovania, zámeny, zaťaženia vecným právom, vloženia do
základného imania obchodnej spoločnosti alebo iného scudzenia rozostavanej stavby Rekreačnej chaty,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres E., stojaca na pozemku - parcely registra
„C“, evidované na katastrálnej mape

s parcelným číslom XXXXX/X ostatná plocha o výmere 354 m2, ktorá je zapísaná v evidencii katastra
nehnuteľností, vedenej Okresným úradom E. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX,
do právoplatného rozhodnutia o žalobnom návrhu na určenie vlastníckeho práva k tejto rozostavanej
stavbe.“ Výrokom II. navrhovateľovi uložil, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
podal proti povinnému na súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe.

1.2. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý navrhovateľ odôvodnil tým, že s povinným, ktorý je jeho synom, sa v
minulosti ústne dohodli, že na parcele č. XXXXX/X, k. ú. C., ktorá je vo vlastníctve povinného, vybudujú
chatu – drevenicu a tá bude slúžiť najmä na ubytovanie v domácom prostredí. Dohodli sa, že chatu budú
budovať svojpomocne a finančne sa budú podieľať na výstavbe rovným dielom, teda chata mala byť v
katastri nehnuteľností vedená v podielovom spoluvlastníctve, každý v 1 - ne. Chata sa buduje v blízkosti

bydliska navrhovateľa, ktorý sa mal ako invalidný dôchodca o chatu po jej dokončení starať
a prevádzkovať ju. Zároveň mal mať v chate povinný aj so svojou bývalou priateľkou vlastnú bytovú
jednotku. Navrhovateľ do výstavby vložil svoje celoživotné úspory, a to
40.000,00 Eur. Chata sa budovala tak, že navrhovateľ pracoval cez pracovný týždeň
a povinný najmä cez víkend, pričom všetky výdavky sa platili na polovicu. Navrhovateľ zabezpečoval a
podieľal sa postupne na nasledovných prácach a nákladoch: vytýčení cesty

a stavebného pozemku geodetom (1), výkope základov (2), osadení hromozvodových tyčí (3),
zabetónovaní základov (4), osadení odpadov, vody a izolácie (5), betonáži základovejdosky (6), výstavbe múrov z debniacich tvárnic a ich zalievaní betónom (7), príprave venca
a armovaní - viazaní železa (8), pokládky stropu - prekladov (9), betónovaní stropu a položení izolácie
(10), výstavbe nadmúrovky z jedného radu kvádrov (11), budovaní pilierov pod schody a realizovaní

násypov (12), vŕtaní studne (13), zateplení podkrovia (14), výkope elektrickej prípojky - elektrické hodiny
sú osadené v plote domovej nehnuteľnosti navrhovateľa (15), stavbe oporného múru (16), odvoze
zeminy zo základov (17), montáži skeletu drevenice (18), príprave krovového reziva (19), montáži
strechy (20), pokládke škridiel, rín a okapov (21), montáži hromozvodov (22), montáži komínov (23),
natieraní paluboviek (24), brúsení drevenice a lakovaní (25), stavbe lešenia (26). Asi pred jeden a

pol rokom povinný oznámil navrhovateľovi, že si našiel novú priateľku a že po dohode s ňou nebude
pokračovať vo výstavbe chaty z dôvodu, že jeho priateľka nemá záujem o bývanie na C. a budú si riešiť
nové bývanie v inej obci. Zároveň povinný ponúkol navrhovateľovi chatu na predaj za 150.000,00 Eur,
zobral si všetky doklady od stavby, odsťahoval sa
z C. a prestal s navrhovateľom komunikovať. Navrhovateľ sa dostal do zúfalej situácie, keďže nemá
dostatok financií na dokončenie stavby a nemá ani na jej vyplatenie, pričom povinný odmietol zohľadniť

doterajšie navrhovateľove investície a vykonanú prácu.
V rámci vybavovania stavebného povolenia ku chate sa navrhovateľ obránil na stavebný úrad, aby v
rámci stavebného konania bol vedený ako stavebník. Obec C., oddelenie Spoločná obecná úradovňa,
oznámila žalobcovi, že ho nebude viesť ako stavebníka, nakoľko nie je vlastníkom pozemku, na ktorom
chata leží a stavebníkom bude len žalovaný. Navrhovateľ sa vo veci samej mieni domáhať určenia

vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe - rekreačnej chate. Súdne rozhodnutie bude následne aj
podkladom pre stavebné konanie, ktoré je vedené na stavebnom úrade a katastrálne konanie pre
zapísanie rozostavanej stavby do katastra. Na internetových portáloch navrhovateľ zistil, že povinný
chatu ponúka na predaj za 150.000,00 Eur, pričom podľa vedomosti navrhovateľa o chatu je pomerne
veľký záujem (navrhovateľ komunikoval s realitným maklérom, ktorý sprostredkováva predaj tejto

nehnuteľnosti). K predaju doteraz nedošlo hlavne z dôvodu, že nie je ešte právoplatné uznesenie
stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby, pričom vybavenie stavebného povolenia je vo
finálnom štádiu. Pozemok bol vyňatý z poľnohospodárskeho pôdneho fondu
a sú zriaďované vecné bremená. Existencia bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľa je osvedčená
tým, že ak dôjde k predaju alebo zaťaženiu nehnuteľnosti, bude žalobca v dôkaznej núdzi,

bude odkázaný len na vydanie bezdôvodného obohatenia, čím sa reálne ohrozí aj možná
vykonateľnosť súdneho rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľ má vedomosť, že povinný sa
oženil, mieni si s manželkou kúpiť novú domovú nehnuteľnosť a na jej kúpu potrebujú peniaze
z predaja chaty, čo odôvodňuje obavu, že aj v prípade možného úspechu vydania bezdôvodného
obohatenia bude vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia reálne ohrozená. Navrhovateľ je osoba staršieho

preddôchodkového veku, v súčasnosti len poberateľom invalidného dôchodku, teda je reálne ohrozená
aj jeho základná potreba hradiť si svoje základné životné potreby, ak jeho investícia bude zmarená a jeho
vlastnícke právo bude odňaté alebo reálne ohrozené. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ pripojil
listinné dôkazy, a to kópiu katastrálnej mapy, kópiu listov vlastníctva č. XXXX, G. XXX, stanovisko Obce
C. zo dňa 04.09.2023, kópiu listu vlastníctva č. XXXX, ponuku realitnej kancelárie z webovej stránky H..

1.3. Z písomného vyjadrenia povinného k návrhu navrhovateľa vyplynulo, že s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia nesúhlasil a žiadal, aby ho súd zamietol. Povinný poprel existenciu ústnej
dohody s navrhovateľom v tom zmysle, že budú spoluvlastníci. Uviedol, že s navrhovateľom sa ústne
dohodli, že nehnuteľnosť bude napísaná na meno povinného, navrhovateľ bude po dokončení túto

nehnuteľnosť spravovať. Nehnuteľnosť mala slúžiť rekreantom, zisk si mali deliť na polovicu. Myslel si
že, navrhovateľ mu chce pomôcť, aby si povinný niečo vybudoval. Nikdy nebolo v pláne, že nehnuteľnosť
bude na trvalé bývanie, ale bolo dohodnuté, že bude iba na rekreačné účely a časom na prenájom
rekreantomapodielzoziskusamaldeliťnapolovicusnavrhovateľom.Povinnýnepoprel,ženavrhovateľ
vložil do uvedenej stavby finančný obnos, no neboli to jeho celoživotné úspory. Práce uvedené v bode

1 - 24 vykonávali spolu, ale na väčšinu boli zaplatení odborníci a navrhovateľ dohliadal na prácu (keďže
je navrhovateľ invalidný dôchodca, nemohol sa fyzicky namáhať), pretože povinný robí na týždňovky,
nemohol byť preto pri všetkom. Hodiny na elektrinu nie sú osadené na pozemku navrhovateľa, nemá
presné geometrické zameranie, ale podľa znalostí sú na území obecnej cesty alebo na parcele, ktorú
vlastní povinný. S priateľkou žije povinný

v spoločnej domácnosti asi 3 roky, nikdy nepremýšľali ani neplánovali, že trvalo budú bývať v danej obci.
Pred 2 rokmi z neznámych príčin po osobnom konflikte, ktorý sa netýkal stavby, prestal navrhovateľ
spolupracovať vo výstavbe drevenice, takže on, povinný do podania vyjadrenia financoval všetko iba
zo svojich zdrojov a svojpomocne, čo ho za 2 roky stálo nemálo financií, pričom nepočíta pracovný časstrávený na stavbe aj s pomocníkmi. Približne pred rokom mu navrhovateľ stále robil napriek rôznymi
činmi, pre povinného nepríjemnými, preto sa rozhodol, že sa s ním nebude prieť a vyvolávať konflikty,
tak sa rozhodol danú nehnuteľnosť predať. Aj napriek tomu na nehnuteľnosti stále pracoval a vybavoval

dodatočné stavebné povolenie, čo ho stálo veľa úsilia a peňazí, aby sa nehnuteľnosť zhodnotila a dala
sa predať za vyššiu cenu. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľa o spoluvlastníckom pomere v 1, tento
pomer je neadekvátny, nakoľko sa už 2 roky navrhovateľ nepodieľa na financovaní tejto nehnuteľnosti.
Nehnuteľnosť je postavená na pozemku, ktorý je vo vlastníctve povinného, takže cena za nehnuteľnosť
je aj s pozemkom, ktorý odkúpil od svojho strýka. Navrhovateľ nie je a nebude vo finančnej núdzi, síce

je poberateľom invalidného dôchodku, popritom si privyrába v stolárskej dielni, ktorá leží na pozemku
povinného, kde mu nezakázal činnosť
aaninemáztohožiadnyfinančnýprospech.Navrhovateľmalotvorenúživnosť,kdesiprivyrábalvýrobou
sériových výrobkov. Asi pred pol rokom mu daroval formou darovacej zmluvy 3 bytové jednotky, a to v
k.ú. F., k.ú. E. a k.ú. F.. Predajom nehnuteľnosti si chcel zabezpečiť peniaze na čiastočné financovanie
nového bývania, keďže nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, kde sa dá bývať a doteraz býva u priateľky v

jednej domácnosti, kde má trvalý pobyt. Nie je si vedomý, prečo by mal platiť navrhovateľovi súdne trovy
konania, keďže je návrh podmienený navrhovateľovou vypočítavosťou a túžbe po peniazoch. Dohoda
s navrhovateľom bola taká, že povinný predá predmetnú nehnuteľnosť
anavrhovateľsiponechápodielnadome,vktorombýva,leboodčasu,kedyzačalbyťpovinnýzárobkovo
činný, čo je už asi 15 rokov, sa spolupodieľal na rekonštrukcii domu,

v ktorom býva navrhovateľ a vynaložil nemalé peňažné prostriedky, aj fyzické úsilie za toto obdobie.
Nevie presne vyčísliť túto hodnotu, ale táto suma môže dosiahnuť 20.000,00 Eur. Tiež navrhovateľovi
nechal právo, než sa predá chata, na bezplatné užívanie pozemku nad domom, kde mu prisľúbil po
predaji, že mu dané pozemky s dielňou daruje. Mal snahu
s navrhovateľom sa dohodnúť, a nie to riešiť súdnou cestou. Navrhovateľ nie je vo finančnej tiesni, lebo

podľa zistených skutočností si kúpil tento rok nové auto.

1.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1,
2, § 328 ods. 2, § 332 ods. 1, § 328 ods. 2, § 332 ods. 1 a § 336 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016. Zdôraznil, že neodkladné

opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je
namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami
alebo obava z ohrozenia exekúcie. Uviedol, že základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je opis skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude
mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)

a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Tieto skutočnosti musia byť aspoň
osvedčené, nemusia byť nepochybne preukázané.

1.5. Po preskúmaní návrhu a priložených listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru
o dôvodnosti návrhu. Vychádzal z toho, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým sa povinnému uloží zdržať sa akéhokoľvek scudzenia nehnuteľnosti -
rozostavanej rekreačnej chaty, nachádzajúcej sa na pozemku, ktorý je vo vlastníctve povinného s tým,
že predmetná nehnuteľnosť nie je doposiaľ zapísaná v katastri nehnuteľností, pričom je vedené konanie
o dodatočnom stavebnom povolení, a to s povinným ako stavebníkom. Je zrejmé, že navrhovateľ
spoločne s povinným sa podieľali na výstavbe rozostavanej rekreačnej chaty, čo nerozporoval vo svojom

vyjadrení ani samotný povinný. Spornou medzi nimi zostala výška finančnej investície a fyzickej pomoci
každého z nich, čo sú údaje potrebné pre stanovenie ich podielov. Navrhovateľ trvá na podiele v 1,
pričom povinný veľkosť tohto podielu spochybňuje.

1.6. Súd prvej inštancie skonštatoval, že napriek spornosti veľkosti podielov každého spoluvlastníka, je

nepochybné, že na výstavbe sa podieľali ako navrhovateľ, tak aj povinný. Navrhovateľ tak osvedčil svoje
vlastnícke právo a potrebu neodkladnej úpravy pomerov, potreby ochrany svojho vlastníckeho práva,
nakoľko povinný má záujem predmetnú nehnuteľnosť predať. Predaj tejto nehnuteľnosti za 150.000,00
Eur realizuje povinný prostredníctvom realitnej kancelárie I. F.. V predaji nehnuteľnosti inak, ako súdnymrozhodnutím, nemá navrhovateľ ako povinnému zabrániť. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým
sa povinnému uložilo zdržať sa predaja, darovania, zámeny, zaťaženia vecným právom, vloženia do
základného imania obchodnej spoločnosti alebo iného scudzenia rozostavanej rekreačnej chaty, bude

teda zabezpečená ochrana ohrozeného vlastníctva navrhovateľa, do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej. Zároveň v zmysle ustanovenia
§ 336 ods. 1 CSP uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podať
proti povinnému žalobu o určenie vlastníckeho práva.

2. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým,
že neodkladné opatrenie bolo vydané na základe väčšinou nepravdivých skutočností uvedených
navrhovateľom (jeho otcom), a to hlavne z dôvodu neprajnosti
a pomsty voči nemu. Ako už uviedol vo svojom vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, navrhovateľ nie je odkázaný na dôchodcovské dávky. Úsilie navrhovateľa a peniaze
investované do predmetnej nehnuteľnosti sa mali vyrovnať jeho úsiliu

a investovaniu do domu, ktorý vlastní navrhovateľ a na ktorom vymenil zámky, aby tam on,
povinný nechodil. Domáhal sa preto zrušenia neodkladného opatrenia z dôvodu, aby sa mohla daná
nehnuteľnosť predať a aby sa ďalej nemusel s navrhovateľom naťahovať. Uviedol, že ak navrhovateľ
žalobu nestiahne, v takom prípade bude požadovať preplatenie všetkých trov konania, ktoré mu tým
vzniknú, keďže preukázal, že obvinenie zo strany navrhovateľa je len vykonštruované a nie je pravdivé.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 16.01.2024 k odvolaniu povinného uviedol, že je
nedôvodné, lebo už zo samotného odvolania vzniká reálna a dôvodná obava, že ak bude neodkladné
opatrenie zrušené, možný výkon rozhodnutia o určenie vlastníckeho práva bude ohrozený, resp.
zmarený. Je zrejmé, že povinný sa chce vyhnúť zodpovednosti za obojstranne vzniknutú nepríjemnú

situáciu, ktorú vyvolal svojím správaním, keď ním, navrhovateľom vložené investície a prácu
dehonestoval, do chaty mu znemožnil prístup
a odmietol ho uviesť ako stavebníka tejto chaty v rámci dodatočného stavebného povolenia. Z
uznesenia o neodkladnom opatrení vyplýva, že súd vyzval povinného, aby sa k návrhu
o nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril, pričom nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia

CSP súd postupoval. Preto je vyjadrenie povinného právne irelevantné a odvolací súd by naň nemal
prihliadať. Navrhovateľ tiež uviedol, že od samého začiatku bolo jeho cieľom urovnať vzťahy s povinným,
ktorý je jeho synom, a nie získať od neho akýkoľvek majetkový prospech. On sa s povinným stretol
osobne, snažil sa mu vysvetliť, aké to bude mať právne následky, ak nebude dodržiavať ich vzájomné
dohody a bol presvedčený, že to pomôže veci, ak by pristúpil k zámene nehnuteľností, kde od

neho požadoval pozemky pod jeho rodinným domom (E-KN č. XXXXX/X a E-KN č. XXXXX/X) a
podiel na priľahlom pozemku (E-KN č. XXXXX) a jemu by zostala celá rozostavená chata. Investície,
ktoré on, navrhovateľ vložil do rekreačnej chaty, mnohonásobne prevyšujú investície povinného, na
základe ktorých získal vyššie uvedené pozemky. Teda nie je pravdou, že celú záležitosť nechcel riešiť
mimosúdne, práve naopak, vedenie tohto sporu je pre neho ako otca bolestivé a nepríjemné. Navrhol,

aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
a jemu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Povinný v písomnom stanovisku zo dňa 05.01.2024 k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že dňa
24.11.2023 prevzal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia a hneď

po doručení upovedomil všetky realitné kancelárie, v ktorých mal inzerát na predaj nehnuteľnosti, že
daná nehnuteľnosť nie je na predaj, aby inzerát stiahli zo všetkých portálov.
K argumentácii navrhovateľa uviedol, že táto nepríjemná situácia určite nevznikla jeho zavinením,
nakoľko spor umelo vyvolal navrhovateľ (otec) a od toho času, čo už je vyše dvoch rokov, sa nepodieľal
na práci na danej nehnuteľnosti ani fyzicky ani finančne, preto je nespravodlivé, aby vlastnil polovicu jeho

nehnuteľnosti. Trval na tom, že ich ústna dohoda bola v tom zmysle, že nakoľko sa veľmi narušili vzťahy
medzi nimi, že on nehnuteľnosť predá a že navrhovateľ si nechá rodinný dom, do ktorého on, povinný
investoval svoje doterajšie úspory a podieľal sa na prácach, ktoré sa týkali opravy domu. Poprel, že by
niekedy znemožnil navrhovateľovi prístup do chaty, na rozdiel od navrhovateľa, ktorý vymenil zámku
na dome aj na dielni, ktorá je na pozemku jeho, povinného. Viackrát sa stretol s navrhovateľom kvôli

dohode k danej nehnuteľnosti, ale všetky stretnutia skončili vyhrážaním sa zo strany navrhovateľa, že
ak nepristúpi na jeho podmienky, dá to na súd. Navrhovateľ teda odmietol akceptovať ústnu dohodu
medzi nimi. Povinný uviedol, že všetko, čo sa v tomto konaní rieši, je zbytočne vykonštruované a
navrhovateľovi nejde a nikdy nešlo o neho ako o syna, ale iba o majetok. Povinný trval na zamietnutížaloby proti nemu a na zrušení neodkladného opatrenia s odôvodnením, že skutočnosti uvádzané
navrhovateľom sú vymyslené a navrhovateľ sa len snaží o to, aby mu zostal aj dom celý a ešte aj podiel
na jeho nehnuteľnosti.

5. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2024 k stanovisku povinného zo dňa 05.01.2024
poukazoval na to, že povinný chatu v súčasnosti nepredáva v skutočnosti len preto, že bolo vydané
neodkladnéopatrenie.Dôvody,prektorésúdprvejinštancienariadilneodkladnéopatrenie,sanezmenili,
naopak podľa názoru navrhovateľa sa ešte posilnili,

a to na základe samotného postoja žalovaného v tejto veci. Navrhovateľ zdôraznil, že predmetom
konania vo veci samej nemá byť finančné vysporiadanie medzi stranami sporu, ale určenie vlastníckeho
práva k rozostavanej stavbe, preto nie je rozhodujúce, kto, kedy
a koľko finančných prostriedkov a práce vynaložil na rozostavanú stavbu. Poprel, že by sa viac ako
dva roky o chatu nezaujímal a do nej neinvestoval. Naopak, práve pre postoj povinného nemôže
dokončiť prácu - výrobu a osadenie okien, ktoré pripravuje vo svojej stolárskej dielni. Tiež poprel tvrdenie

povinného, že by medzi nimi bola uzatvorená dohoda, podľa ktorej si navzájom nebudú už nič plniť. To je
lenpredstavapovinného,ktorávšaknenapĺňažiadneatribútyspravodlivéhoriešeniaveci.Dom,vktorom
on, navrhovateľ býva, je rodičovským domom povinného, ktorý navrhovateľ svojpomocne postavil a v
ktorom býva niekoľko desaťročí. V minulosti v tomto dome býval aj povinný, pričom z tohto domu sa
odsťahoval po vzájomných nezhodách. To ale neznamená, že on ako otec povinného stratil o neho ako

o vlastného syna záujem a že v budúcnosti sa táto vzájomne nevyhovujúca situácia nemôže zmeniť.
Snaží sa o také riešenie, ktoré z dlhodobého hľadiska zachová hodnoty
a odstráni akékoľvek spory ohľadom využívania dotknutých nehnuteľností.

6. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd po zistení, že odvolanie podal povinný z neodkladného
opatrenia, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), preskúmal zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a konania mu
predchádzajúceho. Viazaný skutkovým stavom v čase vydania napadnutého uznesenia v zmysle § 329

ods. 2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací
súdprejednalvecpodľa§380CSP,beznariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario)adospel
k záveru, že odvolanie povinného z neodkladného opatrenia nie je dôvodné a že napadnuté uznesenie je
potrebnépotvrdiťakovecnesprávnepodľa§387ods.1CSP.Odvolacísúdsastotožňujesodôvodnením
napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu - vzhľadom na obsah preskúmavaného uznesenia a na
námietky povinného z neodkladného opatrenia uplatnené v odvolacom konaní, bolo posúdenie vecnej
správnosti návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. c), d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným

opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami, niečo vykonala, niečoho sa
zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenievdvochprípadoch,ato,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná
kumulácianiejevylúčená),atojednakvštádiupredzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončení.

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného je zrejmé, že súdu nič nebráni vykonať pred rozhodnutím
výsluch strán, vyžiadať si ich písomné vyjadrenie (tak, ako v preskúmavanej veci postupoval súd prvej
inštancie), prípadne nariadiť pojednávanie. V konaní o rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní
vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie,
čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je

rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah bol totožný s výrokom vo veci samej.

13. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva
jeho charakter a zásada „ neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych

následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom
do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia
súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali
relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Nariadenie neodkladného
opatrenia bude preto namieste len v prípadoch, keď existujú konkrétne okolnosti preukazujúce
neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne

hroziacej ujmy.

14. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľ odvodzuje svoju požiadavku
na neodkladnú úpravu jednak z okolností o existencii jeho vlastníckeho práva k rozostavanej
nehnuteľnosti - doposiaľ nezapísanej v katastri nehnuteľností, nachádzajúcej sa na pozemku vo

vlastníctve povinného, keď tvrdí, že sa na výstavbe tejto nehnuteľnosti podieľal spolu s povinným, a tiež
z okolnosti hrozby ďalšieho prevodu tejto rozostavanej nehnuteľnosti, a teda vyňatia tohto majetku
z dosahu navrhovateľa.

15. Aby bolo možné vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ

aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

16. V tomto štádiu konania - zatiaľ bez vykonania riadneho dokazovania, vychádzajúc zo skutkových

tvrdení navrhovateľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a z písomného vyjadrenia povinného k tomuto návrhu, možno zhodne so súdom prvej inštancie
konštatovať, že tvrdenie navrhovateľa o naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním
a povinným - v kontexte argumentov povinného, ktorý nespochybnil, že na výstavbe rozostavanej
nehnuteľnosti sa podieľal spolu s ním aj navrhovateľ

(aj keď spochybňoval okolnosti vložených investícií, prác a existenciu dohody o spoluvlastníctve)
a že rozostavanú nehnuteľnosť mienil speňažiť, bolo postačujúce pre záver o potrebe neodkladnej
úpravy pomerov strán.

17. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vo veciach neodkladných

opatrení navrhovaných v sporoch týkajúcich sa vlastníckych alebo iných obdobných práv
k nehnuteľnostiam, resp. i v štádiu pred začatím takýchto konaní, takmer pri každej požiadavke
smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (vždy v konaní o určenie vlastníckeho práva alebo o vydanie
hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci) potreba neodkladnej úpravy pomerov strán vyplýva už
z nutnosti zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania o veci,

tedadoprávoplatnéhovyriešeniaotázkyexistenciečineexistencietvrdenéhovlastníckehočiobdobného
práva strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Vyššie uvedená potreba je daná
predovšetkým nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby, voči ktorej uplatnená požiadavka smeruje,
v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej v žalobe vo veci samej nemal zmysel.
Nie je pritom rozhodujúce, či sa návrhom na neodkladné opatrenie požaduje ochrana už v rámci

prebiehajúceho konania o veci, alebo ešte pred začatím takéhoto konania.

18. Skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia v predmetnej
veci boliajpodľaodvolaciehosúduskutočnosťamiosvedčujúcimipotrebubezodkladnejúpravypomerov
strán spôsobom navrhnutým navrhovateľom. Nariadenie neodkladného opatrenia vo forme zákazu

nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou v rozsahu vymedzenom v napadnutom uznesení
plní preventívnu funkciu, aby prípadným prevodom vlastníckeho práva, či prípadným nakladaním
s rozostavanou nehnuteľnosťou nedošlo k vznikuďalšíchsporov.Nariadenímneodkladnéhoopatrenianedochádzakneprimeranémuzásahudoprávnych
vzťahov medzi stranami, miera jeho obmedzení nie je taká, že by nebol zachovaný princíp
proporcionality, teda že by požadované obmedzenia povinného obmedzovali neprimeraným spôsobom

nad nevyhnutný rozsah.

19.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdil
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na ich
náhradu proti povinnému z neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).