Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122202097
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4122202097.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Sone Zmekovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
Bratislava–mestskáčasťStaréMesto,IČO:35831154,vzastúpeníJUDr.JánomŠoltésom,advokátom
so sídlom Mýtna 48, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovaným: 1/ A.
A., B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX, D., 2/ E. B., B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D.

XXX, D. a 3/ F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX, D., v zastúpení: Advokátska kancelária Gabriel
Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o zaplatenie sumy 13 277,27 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. septembra
2022, č. k. 19Csp/46/2022-195, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. z r u š u j e a
vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 19. septembra 2022, č. k. 19Csp/46/2022-195, uložil pôvodným
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 13 277,27 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 586,19 eur od 27. 07. 2019 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 691,08 eura od 27. 07. 2019 do zaplatenia zamietol. O trovách
konania rozhodol súd tak, že žalobcovi voči žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník, § 39, § 41, § 52 ods. 1, 9, § 101, § 103, § 517 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že právny predchodca žalobcu sa

návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 24. 02. 2022 domáhal,
aby súd zaviazal žalovaných zaplatením istiny vo výške 13 277,27 eura, úrokov z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 13 277,27 eura od 27. 07. 2019 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal priznania
náhrady trov konania.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporným, že žalovaní

nedodržali dojednané podmienky splácania úveru, keď jednotlivé splátky neplnili tak, ako sa v zmluve
na ich úhradu zaviazali. Právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o poskytnutí pôžičky nabývanie zo dňa 06. 09. 2013 spadá pod úpravu OZ a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie §
1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch ku dňu, kedy bola medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanými zmluva o úvere uzavretá, nevylučovalo úver na bývanie spod právnej úpravy predmetného

zákona, preto súd prvej inštancie spornú zmluvu posudzoval aj podľa ustanovení uvedeného zákona.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní na svoju obranu uvádzali, že zmluva o úvere zo dňa
06. 09. 2013 je neplatným právnym úkonom. Uvedenú námietku súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nedôvodnú. Z jednotlivých ustanovení zmluvy mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a

žalovaní sa dojednali na podstatných náležitostiach zmluvy, zo zmluvy je zrejmé, že jej predmetom
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovaným za ďalších
podmienok upravených práve v zmluve o úvere. Jednotlivé parametre úveru a podmienky, za ktorých bol
žalovaným úver poskytnutý, sú v zmluve uvedené jasne a prehľadne, preto vychádzajúc zo skutočnosti,
že žalovaní boli v čase uzavretia zmluvy s právnym predchodcom žalobcu osoby spôsobilé na právne
úkony v celom rozsahu, ktoré dokážu textu zmluvy porozumieť, súd prvej inštancie dospel k záveru,

že právny predchodca žalobcu a žalovaní sa na obsahu zmluvy dojednali a uzavretím spornej zmluvy
založili vzájomné práva a povinnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebola namieste ani námietka
žalovaných o formulárovom charaktere zmluvy, pretože tento bez ďalšieho jej neplatnosť nezakladá.
Predloženie návrhu na uzavretie zmluvy zo strany dodávateľa spotrebiteľovi je bežná prax, zmluvu
predsa musí niekto pripraviť a spotrebiteľ má možnosť s obsahom zmluvy sa oboznámiť a rozhodnúť sa,

či zmluvu uzavrie alebo nie je. Žalovaní v konaní uvádzali, že nemali možnosť návrh na uzavretie zmluvy
meniť a tento mohli len prijať alebo neprijať, vôbec však neuviedli, či sa o takúto zmenu niektorého
z ustanovení zmluvy vôbec pokúšali, oslovili predchodcu žalobcu s návrhom na zmenu, vypustenie či
doplnenie niektorého z ustanovení zmluvy.

6. Súd prvej inštancie v zmluve nezistil nijaké neprijateľné zmluvné podmienky. Za prijateľnú súd
považoval aj zmluvnými stranami dojednanú odplatu za poskytnutie úveru. Predchodca žalobcu úročil
žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky úrokovou sadzbou 14,90 % ročne. Z informácií dostupných
na portáli Národnej banky Slovenska - Priemerné úrokové miery z ÚVEROV poskytnutých v eurách
rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) súd prvej inštancie zistil, že v mesiaci september 2013,

t. j. v čase uzavretia zmluvy bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských a ostatných úverov so
splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 11,04 %. V danom prípade si strany dojednali úrokovú sadzbu
vo výške 14,90 %. Z uvedeného je zrejmé, že dojednaná úroková sadzba presahuje priemernú úrokovú
sadzbu porovnateľných úverov, táto však podľa názoru súdu nie je neprimeraná. Z hodnôt RPMN
zverejnených Ministerstvom financií Slovenskej republiky v tabuľke „Súhrnné informácie o údajoch

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013“, t. j. štvrťrok predchádzajúci
uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie zisťoval údaj o priemernej RPMN za
uvedené obdobie. Pre ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov, pričom sa
jednáotypspotrebiteľskéhoúveruakojeuvedenývriadkuč.6uvedenejtabuľky:„Ostatnéspotrebiteľské
úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške nad 6 500 eur vrátane“, súd prvej inštancie zistil hodnotu

priemernej RPMN v období 2. štvrťrok 2013 vo výške 13,44 %. Tento údaj je v zmluve o úvere správne
uvedený. V súdenej veci bola RPMN úveru poskytnutého žalovaným síce vyššia ako bola priemerná
RPMN, nie je však podľa názoru súdu možné považovať ju za neprimeranú. Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou nie je ustanovenie zmluvy obsahujúce oprávnenie veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť
úveru. Tento inštitút sa bežne uplatňuje aj v spotrebiteľských zmluvách, hoci za prísnejších podmienok

ako v prípade nespotrebiteľských právnych vzťahov. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ oprávnenie veriteľa
požadovať od dlžníka zaplatenie celej požičanej sumy expressis verbis predpokladá. Žalovaní na svoju
obranu poukazovali na neprijateľnú zmluvnú podmienku spočívajúcu v poplatkoch za uzavretie zmluvy.
Zo zmluvy o úvere však nevyplývajú nijaké poplatky, žalovaní boli v zmysle zmluvy povinní zaplatiť
okrem istiny úveru len úroky, na ktorých sa s veriteľom dojednali. Žalobca si od žalovaných nárok na

zaplatenie poplatkov neuplatnil ani v tomto konaní, námietka žalovaných o neprijateľnosti zmluvných
podmienok upravujúcich poplatky je preto bezpredmetná. Žalovaní považujú za neprijateľnú zmluvnú
podmienku tiež vyhlásenia žalovaných, že sa oboznámili s úverovými podmienkami. Súd prvej inštancie
preskúmaním obsahu zmluvy zistil, že v článku XIII. zmluvy sú obsiahnuté vyhlásenia klienta, kde tento
o.i.prehlasuje,žebolpreduzavretímzmluvypísomneoboznámenýsozmluvnýmipodmienkami,súhlasí

aj so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie uviedol, že mu je z úradnej činnosti
známe, že v praxi často dochádza k situáciám, kedy je dlžníkom predložená k podpisu zmluva o úvere
obsahujúca množstvo dojednaní, ktoré si dlžníci podrobne neštudujú a zmluvy často uzavrú bez toho,
aby si ich poriadne preštudovali. Pokiaľ by takto boli do zmluvy včlenené nejaké podstatné ustanoveniaupravujúce práva a povinnosti zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov, bolo by na takéto vyhlásenie
možné nazerať ako na neplatné. V prejednávanej veci sa však žalobca voči žalovaným nedomáhal
nijakých nárokov, ktoré by boli len súčasťou zmluvných podmienok, zmluvné podmienky k žalobe ani

neboli pripojené. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie považoval námietku žalovaných o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v tej časti zmluvy, v ktorej žalovaní vyhlásili, že sa oboznámili s úverovými
podmienkami za bezpredmetné a pre posúdenie predmetu tohto sporu irelevantné. Prvoinštančný súd
nezistil nijaký dôvod, pre ktorý by bolo možné nazerať na uzavretú zmluvu ako na neplatný právny
úkon a na doplnenie uviedol, že aj v prípade, ak by niektoré z ustanovení zmluvy (iné ako ustanovenia

obsahujúce obligatórne náležitosti zmluvy) bolo neplatné a toto ustanovenie by bolo možné oddeliť od
ďalších častí zmluvy, s poukazom na ust. § 41 OZ by to neznamenalo, že celá zmluva je neplatný
právny úkon. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj s odpoveďou Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť
žalovaných o posúdenie spornej zmluvy, žalovaným však dal do pozornosti, že predmetné stanovisko
pre súd záväzné nie je, súd ho považoval za veľmi všeobecné, vo viacerých bodoch na daný právny
vzťah neaplikovateľné a nesprávne, čo bolo vzhľadom na námietky žalovaných vysvetlené vyššie.

7. V ďalšom súdu prvej inštancie poznamenal, že žalovaní v konaní vzniesli na svoju obranu námietku
premlčania, preto súd posudzoval, či je táto námietka dôvodná, dospel však k záveru, že nárok
žalobcu premlčaný nie je. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaní sa opakovane
dostávali do omeškania s úhradami splátok, neuhradené splátky však neskôr doplatili ďalšími splátkami.

Žalobca preto neskôr nemohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru pre nesplnenie splátok, ktoré už boli
zaplatené. Žalobca úver zosplatnil ku dňu 19. 07. 2019 pre nezaplatenie splátok splatných k 20. 03.
2019, 20. 04. 2019 a 20. 05. 2019. Tieto tri splátky žalovaní nezaplatili, a preto ich predchodca žalobcu
predžalobnou upomienkou zo dňa 26. 05. 2019 vyzval na zaplatenie nedoplatku na splátkach s tým, že
pokiaľ nebudú splátky uhradené do 05. 07. 2019, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalobca následne

ku dňu 19. 07. 2019 vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru. V danom prípade predchodca žalobcu
úver zosplatnil ku dňu 19. 07. 2019. Aj keď sa v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru už
nekonštatuje, pre nesplnenie ktorej zo splátok bola predčasná splatnosť vyhlásená, toto oznámenie
nadväzuje na predžalobnú upomienku zo dňa 26. 05. 2019 a je preto z predchádzajúceho konania
právneho predchodcu žalobcu zrejmé, že sa tak stalo pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20. 03. 2019.

Od splatnosti tejto splátky je potom potrebné počítať trojročnú premlčaciu dobu podľa § 103 druhá veta
OZ. Jej koniec pripadol na 20. 03. 2022. Keďže žaloba bola podaná dňa 24. 02. 2022, bola podaná včas
a nárok žalobcu premlčaný nie je.

8. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca poskytol žalovaným

pôžičku vo výške 20 000 eur, ktorú sa žalovaní zaviazali splatiť v súlade s dojednanými zmluvnými
podmienkami. V konaní nebolo sporným, že žalovaní úver riadne a včas nesplácali, spolu žalobcovi
zaplatili sumu 20 161,05 eura. Zo splátok realizovaných žalovanými bola na úhradu istiny započítaná
suma vo výške 7 413,81 eura, zostatok nezaplatenej istiny je 12 586,19 eura (20 000 eur - 7 413,81 eura
= 12 586,19 eura). Z celkových platieb žalovaných predchodca žalobcu na úhradu úroku započítal sumu

12 747,24 eura, nedoplatok na úroku tak činí 691,08 eura (13 438,32 eura - 12 747,24 eura = 691,08
eura). Žalobcom požadovaná istina je vo výške 13 277,27 eura (zostatok istiny úveru 12 586,19 eura +
riadny úrok 691,08 eura). Dlžná suma vo výške 13 277,27 eura vyplýva aj z prehľadu splátok a úhrad, z
ktorého je zrejmé, že ku dňu zosplatnenia úveru boli žalovaní v omeškaní s úhradami 4 splátok úveru po
310,17 eura (310,17 eura x 4 = 1 240,68 eura) a vznikla im povinnosť zaplatiť aj zostávajúcu zosplatnenú

časť istiny vo výške 12 036,59 eura, suma 13 277,27 eura je súčtom sumy 1 240,68 eura a sumy 12
036,59 eura. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie považoval za dôvodné žalovaných zaviazať
nazaplateniezostávajúcejčastiistiny-sumy,ktorúsiodpredchodcužalobcupožičalivovýške12586,19
eura ako aj na úhradu zostávajúcej sumy úroku 691,08 eura, ktorý bol zmluvnými stranami zmluvy o
úvere riadne dojednaný, nie je neprimeraný a predstavuje odplatu pre veriteľa za to, že dlžníkom peniaze

požičal.

9. Žalobca sa voči žalovaným ďalej domáhal zaplatenia úrokov z omeškania v sadzbe vo výške 5 %
ročne, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Súd
prvej inštancie žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania priznal, avšak nie v celom rozsahu.

Nárok žalobcu súd považoval za dôvodný len v časti neuhradenej istiny úveru vo výške 12 586,19
eura. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru (dňa 19. 07. 2019) vznikla žalovaným povinnosť vrátiť
žalobcovi celú sumu úveru, a pokiaľ tak žalovaní neurobili, dostali sa do omeškania a sú povinní popri
dlžnej istine úveru žalobcovi zaplatiť aj úrok z omeškania. Predchodca žalobcu žalovaných na zaplateniezosplatneného úveru vyzval, táto skutočnosť v konaní sporná nebola a bolo preukázané, že žalovaní mu
istinu úveru nevrátili, teda dostali sa do omeškania. Žalobca si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
uplatnil v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. počnúc šiestym dňom odo dňa nasledujúceho po

oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru vychádzajúc z bežnej doby doručenia zásielky 5 dní.

10. Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy úrokov súd prvej inštancie
nepovažoval za dôvodný, a preto žalobu v tejto časti zamietol. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z

ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že veriteľ má v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu,
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Obdo/4/94 zo dňa 13. 11. 1995 vyplýva, že úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, sú
len jej príslušenstvom. Oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania.
Najvyšší súd tento záver odôvodnil tým, že v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania ide o
omeškanie s platením príslušenstva, nie s platením pohľadávky. Rovnakú argumentáciu možno použiť

aj v tomto prípade, a keďže úroky sú rovnako príslušenstvom pohľadávky, nie je možné za oneskorené
platenie úrokov priznať aj úrok z omeškania z týchto omeškaných úrokov. Rovnaké právne závery o
zásadnej neprípustnosti úročenia príslušenstva vyplývajú i z ďalších rozhodnutí súdov (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 22. júla 2010, sp. zn. 33 Cdo 2041/2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.
marca 2004, sp. zn. 35 Odo 101/2002). Nárok žalobcu na úroky z omeškania zo sumy 691,08 eura

predstavujúcej dlžné úroky súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené zamietol.

11. S poukazom na ust. § 255 CSP súd prvej inštancie uviedol, že kritériom na priznanie nároku na
náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera
úspechu vo veci vo všeobecnosti závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol

naposledy urobený vo veci samej. Podľa súdnej praxe, ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú
náhradu trov konania, je potrebné, aby to bol prevažujúci úspech. Neúspech v pomerne nepatrnej
časti veci zakladá nárok, napriek čiastočnému úspechu, na celú náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo
pohľadávky alebo časti uplatneného nároku, ktorá neprevýši 10 % z uplatneného nároku vyjadreného

v peniazoch. V súdenej veci bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie celej sumy žalovanej istiny a
prevažnej časti úrokov z omeškania. Žalovaní boli úspešní len v časti konania o zaplatenie nepatrnej
časti príslušenstva, čo zakladá nárok žalobcu na náhradu trov konania v celom rozsahu.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalovaní v rozsahu I. a III. výroku, prostredníctvom

právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Alternatívne, aby žalovaným určil zaplatenie dlžnej sumy
v splátkach. V podanom odvolaní poukázali na tú skutočnosť, že to, že zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky nie je záver len žalovaných, ale aj orgánu oprávneného sa k neprijateľnosti
zmluvných podmienok vyjadriť, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti. Z listu Ministerstva spravodlivosti

SR zo dňa 21. 06. 2018 vyplýva, že zmluva v tomto prípade obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
a to právo žalobcu na okamžité splatenie úveru, poplatky a vyhlásenie žalovaných v zmluve, že sa
oboznámili s úverovými podmienkami. Vzhľadom na uvedené trvajú žalovaní na tom, že ustanovenia
zmluvy odporujú zákonnej úprave o spotrebiteľských zmluvách obsiahnutej v Občianskom zákonníku,
čím samotná zmluva svojim obsahom odporuje zákonu, a teda majú za to, že zmluvu možno v zmysle

ustanovenia § 39 OZ považovať za neplatnú. V ďalšom žalovaní vyjadrili nesúhlas s tvrdením súdu
prvej inštancie o nedôvodnosti námietke premlčania nároku. V danom prípade právny predchodca
žalobcu až listom zo dňa 21. 07. 2019 vyzval žalovaných k splateniu celého dlhu pre omeškanie splátok.
Právo právneho predchodcu žalobcu k jednorazovému splateniu pohľadávky vzniklo už vo vzťahu k
nezaplateným splátkam v 3/2014, 4/2014, 5/2014 ako aj 1/2016, 5/2016. Uvedené je síce právom

veriteľa, ale vo vzťahu k danému je potrebné prihliadať aj na ustanovenie § 101 OZ, a teda na zákonnú
úpravu začiatku plynutia premlčacej doby. Premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného
dlhu tak začala plynúť žalobcovi odo dňa splatnosti splátky, ktorá založila právo veriteľa - žalobcu žiadať
predčasné splatenie úveru, teda odo dňa splatnosti splátok v r. 2014, najneskôr odo dňa splatnosti
splátky za máj 2016, teda 15. 05. 2016 a uplynula dňa 15. 05. 2019. S poukazom na ust. § 103 OZ

uviedli, že premlčacia doba začína plynúť splatnosťou nezaplatenej splátky, čo v tomto prípade znamená
najmenej splátkou splatnou 15. 05. 2016 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti alebo jej
doručením žalovaným. Žalobca si svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu z úveru uplatnil až
žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23. 02. 2022, teda po márnom uplynutí premlčacej doby apreto by súd prvej inštancie nemal priznať žalobcovi nárok, ktorý je preukázateľne premlčaný. Záverom
žalovaní opätovne vzniesli námietku premlčania voči žalovanej sume.

13. Žalobca k podanému odvolaniu žalovaných uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje v celom rozsahu za vecne správne a v plnej miere sa s ním stotožňuje. Namieta tvrdenia
žalovaných ohľadom skutočností, žeby zmluva o spotrebiteľskom úvere odporovala zákonnej úprave.
Má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky zákonné predpoklady a súhlasíme s
tvrdením súdu prvej inštancie, že námietka neplatnosti právneho úkonu je nedôvodná. Taktiež si v

tomto sporovom konaní neuplatňuje žiadne poplatky ani náklady spojené s vymáhaním pohľadávky.
Uvedené vyplýva aj zo žalobného návrhu. Ďalej uviedol, že ním vymáhaná pohľadávka nie je premlčaná,
a to ani z časti. Poznamenal, že ak by sa pri počítaní premlčania vychádzalo z ust. § 101 OZ, právny
predchodca žalobcu by nemohol pristúpiť k zosplatneniu úveru a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením
mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od omeškanej splátky. Má za to, že premlčacia
doba na uplatnenie nároku z predčasne zosplatneného úveru neplynie od omeškania sa s vôbec

prvou nezaplatenou úverovou splátkou ale najskôr od splátky, pre nezaplatenie ktorej sa úver stal
predčasne splatným v súlade s ust. § 565 OZ a ust. § 53 ods. 9 OZ. Takýto postup vyplýva z viacerých
rozhodnutí všeobecných súdov. Naviac žalovaní zameškané splátky následne uhradili, preto logicky
odpadla aj možnosť nášho právneho predchodcu zosplatniť úver. Uviedol, že žalovaní boli dňa 26.
05. 2019 formou predžalobnej upomienky vyzvaní na zaplatenie nedoplatku na splátkach, pričom boli

zároveň upozornení, že v prípade ak nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže
zo strany žalovaných k úhrade omeškanej splátky neprišlo, veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru a to pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 20. 03. 2019. Právny predchodca žalobcu
úver zosplatnil ku dňu 19. 07. 2019 pre nezaplatenie splátok splatných k 20. 03. 2019, 20. 04. 2019
a 20. 05. 2019. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanému zaslané dňa 21.

07. 2019. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že dňa 21. 03. 2019 začala plynúť premlčacia doba, ktorá
uplynula dňa 20. 03. 2022. Žaloba bola súdu doručená preukázateľne doručená dňa 24. 02. 2022, a
teda nárok nie je premlčaný, nakoľko bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby.
Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal
náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu popreli ním uvádzané tvrdenia a poukázali na argumenty
uvedené v podanom odvolaní.

15. Dňa 28. 11. 2023 doručil právny zástupca žalovaných odvolaciemu súdu podanie, ktorého prílohou

bola fotokópia úmrtného listu žalovaného A. A., nar. XX. XX. XXXX zo dňa 20. 10. 2023, z ktorého
vyplýva, že tento žalovaný dňa XX. XX. XXXX zomrel. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd dňa
10. apríla 2024 uznesením č. k. 5CoCsp/2/2023-315 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi
nástupcami žalovaného 1/ A. A., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. D. XXX, D., zomr. XX. XX.
XXXX, a to 1/ A. A., B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX, D. a 2/ E. B., B. A., nar. XX. XX. XXXX,

bytom C. D. XXX, D..

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (v rozsahu I. a III. výroku) je potrebné podľa §
389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.19. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

20. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. V zmysle § 380 ods. 2
CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích

dôvodoch uplatnené.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobca (Všeobecná úverová
banka, a.s.) domáhal proti pôvodným žalovaným 1/ a 2/, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu
13 277,27 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13 277,27 eura od 27. 07.

2019 do zaplatenia, tvrdiac, že žalobca a žalovaní uzatvorili dňa 06. 09. 2013 Zmluvu o pôžičke č.
4590501557, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným pôžičku vo výške 20 000 eur. Podľa zmluvy
o pôžičke mali žalovaní splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 310,17 eura,
a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 37 220,40 eura. Ku dňu podania žaloby žalovaní uhradili z
uvedenej zmluvy sumu 30 161,05 eura. Vzhľadom na to, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať

poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca tvrdil, že v zmysle § 53 ods. 9
OZ listom zo dňa 26. 05. 2019 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaných na úhradu dlžných splátok,
načoimposkytoldodatočnúlehotu30dní,pričomichupozornil,žeaknedôjdeaspoňkúhradenajstaršej
omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalobca toto oprávnenie využil a úver
zosplatnil, o čom žalovaných upovedomil listom zo dňa 21. 07. 2019 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej

splatnosti úveru. Na základe návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu podľa § 80 ods.
1, 2 CSP rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa zo dňa 08. 09. 2022, č. k. 19Csp/46/2022-148
tak, že pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu
vstupuje Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154. Následne súd prvej
inštancie rozhodol rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.

22. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania zistil, že súd prvej inštancie v
predmetnom spore riadne neskúmal otázku platného zosplatnenia úveru a s tým súvisiacu aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, na ktorú je nevyhnutné prihliadať ex offo. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje vady v zmysle § 389 písm. b/ a c/ CSP, teda je

nepreskúmateľné a taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že v tomto prípade ide bezpochyby o spotrebiteľský právny
vzťah a spotrebiteľa na strane žalovaného. Uvedené znamená, že súd aplikuje okrem všeobecných aj
osobitné procesné ustanovenia § 290 a nasl. CSP.

24. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

25. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

26. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal právnym posúdením
ohľadne splnenia podmienok ustanovených § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“), ktoré sa vyžaduje, ak banka (VÚB,

a.s.) postupuje svoju pohľadávku na nebankovú spoločnosť (Intrum Slovakia s.r.o.). V tejto súvislosti
je potrebné si ako predbežnú otázku vyriešiť, či pohľadávka, ktorá sa uplatňuje v tomto konaní ako
procesný nárok vznikla ako banková pohľadávka, respektíve či sa ňou stala (zlúčením s VÚB a.s.),
pričom, ak odpoveď na túto otázku bude, že ide o bankovú pohľadávku a prišlo k úkonu postúpeniapohľadávky bankou na nebankový subjekt, bude treba posúdiť platnosť a účinnosť takého postúpenia
na aktuálneho tvrdeného veriteľa a žalobcu v tomto konaní podľa zákona č.483/2001 Z. z. o bankách,
zakotvenú v jeho ustanovení § 92 ods. 8, ktoré ustanovenie sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia

bankovej pohľadávky z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
je vždy zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá je dôležitá v priebehu trvania
úverovéhovzťahu.Podmienkyuvedenévpredmetnomustanovenípodmieňujúplatnosťprávnehoúkonu
postúpenia pohľadávky.

27. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách účinného od 01. 01. 2017 (teda aj v čase postúpenia
pohľadávky v danej veci) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

28. Uvedená otázka ale tiež súvisí čiastočne aj s otázkou platnosti zosplatnenia pohľadávky.

29. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

30. Odvolací súd konštatuje, že hoci sa v obsahu súdneho spisu na č. l. 40 nachádzajú doručenky, ktoré

by mali podľa žalobcu preukazovať doručenie výzvy zo dňa 26. 05. 2019, resp. výzvy v zmysle § 53 ods.
9 OZ, z ich obsahu nie je možné preukázateľne uzavrieť, že sa výzva spolu s oznámením o vyhlásení
mimoriadneho zosplatnenia zvyšku úveru dostali do dispozičnej sféry žalovaných a mali možnosť sa
s nimi oboznámiť. Na doložených doručenkách sa nenachádza presné označenie a identifikácia toho, čo
malo byť doručované. Uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, bez bližšieho skúmania hodnoverne

nepreukazuje doručenie listín vzťahujúcich sa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle
§ 53 ods. 9 a § 565 OZ. Problémom nie je skutočnosť, že uvedené doručenky by nemohli preukazovať
skutočnosť doručenia výzvy pred zosplatnením, avšak z pohľadu presvedčivosti odôvodnenia súdneho
rozhodnutia bude potrebné zhodnotiť hodnovernosť týchto doručeniek v tom, či preukazujú doručenie
predmetnej výzvy pred zosplatnením. Iste, hodnovernosť toho, že preukazujú doručenie výzvy by mohla

súvisieť s časovou súvislosťou, keďže výzva bola zo dňa 26. 05. 2019 a doručenky mali byť pôvodnými
žalovanými prevzaté v časovej súvislosti po uvedenom dátume. Uvedené je ale potrebné vyhodnocovať
a odôvodniť súdom prvej inštancie.

31. Odvolací súd je toho názoru, že v spotrebiteľskom sektore musí súd prejednávajúci tento spor

vyhodnocovať aj otázku platného, resp. účinného zosplatnenia úveru. V ďalšom postupe súd prvej
inštancie vyhodnotí, ktoré prostriedky procesného útoku žalobcu smerovali k dokázaniu, že oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru sa dostalo do dispozície pôvodných žalovaných. Ak také žalobcom
použité neboli, je potrebné žalobcovi súdom ozrejmiť, že skutočnosť platného zosplatnenia je potrebné
náležite preukázať.

32. Z uvedeného pohľadu bude potrebné v rámci ďalšieho postupu prvoinštančného súdu vysporiadať
sa s vyššie uvedeným, teda bude potrebné primárne skúmať podmienky zosplatnenia v zmysle ust. §565 OZ, na ktoré musí súd prihliadať zo zákona a s ňou súvisiacu aktívnu vecnú legitimáciu, pričom
bude mať na zreteli postup v zmysle ust. § 150 ods. 2 CSP.

33. Po vyjasnení otázky platnosti a účinnosti predčasného zosplatnenia úveru a postúpenia pohľadávky
bude opätovne potrebné prihliadnuť na otázku premlčania, pričom odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020, uverejnené pod
R 29/2023, ktoré sa zaoberá problematikou premlčania v spotrebiteľskom právnom vzťahu pri strate
výhody splátok.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné napadnutý rozsudok v rozsahu I. a III. výroku v zmysle
§ 389 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie vo svojom novom rozhodnutí podľa §
396 ods. 3 CSP.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).