Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120214438
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8120214438.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov, Hlavná 2907/73,
080 01 Prešov, IČO: 00327646, zastúpeného: JUDr. Alojz Naništa, advokát, so sídlom Sládkovičova 8,
080 01 Prešov, IČO: 35519193, proti žalovanému: Coryn, s.r.o., so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov,
IČO: 36 510 645, zastúpenému: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 01 Prešov,

IČO: 37941623, o zaplatenie sumy 9.127,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/129/2020-174 zo dňa 27.6.2023, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov prvoinštančného
konania a žalovanému ich náhradu nepriznáva.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému ich náhradu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov rozhodol takto:

„I. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 30.12.2020, ktorá bola tunajšiemu
súdu doručená dňa 30.12.2020, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
9.127,55 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 9.127,55 eur od 18.1.2021 do zaplatenia, ako aj
nahradiť trovy konania.

3. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 22.9.2022 č. k. 21Cb/129/2020-82 žalobu žalobcu zamietol
a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník. Proti tomuto rozsudku, a to proti II. výroku o trovách konania podal žalobca

včas odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok a stranám nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Na základe tohto odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa
26.1.2023 č. k. 6Cob/6/2023-105 zrušil predmetný rozsudok v jeho napadnutej časti výroku II. o trovách
konania a v rozsahu tohto zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania. Krajský súd v
Prešove v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia, okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie
nepoužitie aplikácie ust. § 257 CSP vôbec neodôvodnil. Uvedené je zarážajúce najmä s poukazom

na skutočnosť, že žalobca svoj nárok vo veci samej odvíjal od tých istých skutočností, pre ktoré by
podľa svojho vyjadrenia nemal byť zaviazaný na náhradu trov konania, a to, že v čase, keď zaslalpeňažné prostriedky žalovanému, nemal vedomosť o tom, že došlo k postúpeniu tejto pohľadávky na
inú - tretiu osobu, ktorá je personálne prepojená so žalobcom, a to nielen v osobe jediného spoločníka
konateľa, ale aj v osobe rovnakého právneho zástupcu. Rovnako súd nezohľadnil pri rozhodovaní

o aplikácii ust. § 257 CSP, ani tú okolnosť, že žaloba nebola zamietnutá z dôvodu, že tento nárok
žalobcu neexistoval z dôvodu, že bol už premlčaný. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom
konaní opätovne posúdiť argumenty žalobcu pri aplikácii ust. § 257 CSP a až v prípade, ak zistí, že
aplikácia tohto ustanovenia neprichádza do úvahy ani z časti, opätovne rozhodne o nároku na náhradu
trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Podstatným preto pri rozhodnutí o možnej aplikácii ust. § 257

CSP sa odvolaciemu súdu javí náležité zistenie skutkového stavu (už aj s poukazom na argumentáciu
žalovaného v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu), najmä pokiaľ sa týka okolnosti, za ktorých
žalobca - Mesto Prešov v čase, keď právny zástupca žalovaného žiadal poukázanie prisúdenej istiny na
účet malo, resp. mohlo mať Mesto Prešov vedomosť o rozhodnutí o pripustení nového žalobcu namiesto
pôvodného žalobcu (Coryn, s.r.o.) ako aj následnému potvrdeniu o správnosti tejto úhrady zo strany
žalovaného, t. j. či bol žalovaný uvedený do omylu. Je potrebné, aby súd prvej inštancie náležite zistil, či

Mesto Prešov bolo, tak ako to tvrdí v podanom odvolaní, uvedené do omylu pri realizácii úhrady zo strany
žalovaného, alebo naopak, tak ako to tvrdí žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu Mesta Prešov, toto
malo dostatočný časový priestor na zistenie o tom, kto je oprávnený prijať úhradu. Podstatným je tiež
zistenie či skutočne právny zástupca žalovaného e-mailom dňa 18.1.2017 potvrdil žalobcovi, že sumu,
ktorú uhradil od spoločnosti Coryn, s.r.o. uhradil správne, ako aj to, či tým istým e-mailom žalovaný

poprel informácie právneho zástupcu žalobcu označených za zavádzajúce. V skratke povedané, úlohou
súdu prvej inštancie bude, na rozdiel od konania vo veci samej, kde ako prejudiciálnu otázku posudzoval
vznesenú námietku premlčania žalovaným, posúdiť, či k omylu, pokiaľ sa týka platby, došlo v dôsledku
konania žalovaného, resp. v dôsledku nedbanlivosti na strane žalobcu tak, ako to uvádzal žalovaný vo
svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vec
opätovne prejednal, a to v rozsahu naznačenom odvolacím súdom, teda v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie o náhrade trov tohto konania.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 7.3.2023, okrem iného uviedol, že odvolací súd v uznesení v bode
33 odôvodnenia, okrem iného uviedol „úlohou súdu prvej inštancie bude, na rozdiel od konania vo veci
samej, kde ako prejudiciálnu otázku posudzoval vznesenú námietku premlčania žalovaným, posúdiť, či
k omylu, pokiaľ sa týka platby, došlo v dôsledku konania žalovaného, resp. v dôsledku nedbanlivosti
na strane žalobcu tak, ako to uvádzal žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.“ Žalobca

trvá na dôvodoch ktoré uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 6.12.2022. Zároveň k uvedeným dôvodom
uvádza. Zo spisu tunajšieho súdu zn. 29C/11/2011 vyplýva, že dňa 14.11.2016 sa na odvolacom súde
konalo pojednávanie a v zápisnici z pojednávania pred odvolacím súdom je ako žalobca označená
spoločnosť Coryn, s.r.o. a nie A. B. - CORYN. V záhlaví rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa
14.11.2016 č. k. 23Co/109/2015-1099 bol ako žalobca označená spoločnosť CORYN, s. r. o.. Rozsudok

bol doručovaný na sídlo uvedenej spoločnosti. V spise zn. 29C/11/2011 sa nachádza podanie zo dňa
9.1.2017, z obsahu ktorého je zrejmé, že bola podaná žiadosť o opravu chyby v písaní í rozsudku
Krajského súdu v Prešove spočívajúca v nesprávnom označení žalobcu. Tak ako to už bolo uvedené
v odvolaní žalobcu zo dňa 6.12.2022 Mesto Prešov e-mailom zo dňa 11.1.2017 o 13.22 hod. oznámilo
na e-mailovú adresu právneho zástupcu žalovaného, že podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove je

mesto povinné platiť žalobcovi tak, ako je to uvedené v rozsudku a požiadalo o oznámenie čísla účtu
žalobu spoločnosti CORYN, s.r.o., Jesenná 8, 080 05 Prešov. Právny zástupca spoločnosti Coryn, s.r.o.
e-mailom zo dňa 11.1.2017 o 13.31 hod. oznámil mestu číslo účtu spoločnosti Coryn, s.r.o., na ktorý
mal poukázať prisúdenú sumu. Mesto Prešov na základe uvedenej informácie a doručeného rozsudku
odvolacieho súdu poslalo dňa 11.1.2017 na účet spoločnosti Coryn, s.r.o. celkovú sumu 9.127,55 eur,

t. j. istinu 5.940,68 eur s úrokmi z omeškania všetko podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 23Co/109/2015. Z uvedeného je zrejmé, že ak v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove
uznesením zo dňa 26.9.2016 bola pripustená zmena na strane žalobcu a uznesenie o pripustenej zmene
na strane žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, potom oznámenie čísla účtu spoločnosti
CORYN s. r. o. zo strany právneho zástupcu bez upozornenia na nesprávnosť označenia žalobcu v

záhlaví rozsudku bolo v rozpore s v advokátskou etikou. Uvedený záver potvrdzuje aj nasledovná e-
mailová komunikácia. Mesto Prešov e-mailom zo dňa 17.1.2017 oznámilo na emailovú adresu právneho
zástupcu žalovaného, že podľa informácií zo strany právneho zástupcu mesta, vo veci rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/109/2015 podal žiadosť o opravu výroku rozhodnutia v častiidentifikácie žalobcu a v prípade, že poukázaná suma mu nepatrí, žiada uvedenú sumu bezodkladne
vrátiť. Právny zástupca žalovaného e-mailom zo dňa 18.1.2017 oznámil mestu, že sumu ktorú uhradilo
spoločnosti Coryn, s.r.o. uhradilo správne v zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove

s tým, že informácie, ktoré dostáva od svojho právneho zástupcu sú zrejme zavádzajúce. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že žalovaná strana napriek upozorneniu na nesprávnosť označenia žalobcu
a poukázania istiny s príslušenstvom utvrdzovala mesto v správnosti vyplatenia prisúdenej sumy.
Konanie žalovanej spoločnosti vzhľadom na všetky súvislosti posudzovanej veci je dôvodné hodnotiť
ako nepoctivé a odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.3.2023, okrem iného uviedol, že v prejednávanej právnej
veci je po uznesení Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „KS PO“) č. k. 6Cob/6/2023-105 z 26.1.2023
(ďalej aj „zrušujúce uznesenie“) potrebné rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. KS PO uložil
súdu prvej inštancie, aby sa v novom konaní a rozhodnutí vysporiadal s argumentáciou žalobcu vo
vzťahu k § 257 Zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej aj „CSP“) a k možnostiam jeho použitia. Žalovaný

má za to, že pôvodný výrok OS PO o náhrade trov konania bol správny, pretože vo veci naozaj
nie sú splnené podmienky na aplikovanie § 257 CSP. Nakoľko však KS PO v zrušujúcom uznesení
považoval za podstatné náležite zistiť skutkový stav a vysporiadať sa s argumentáciou sporových
strán, žalovaný poukazuje na nasledovné: Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Podľa § 257 CSP: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že § 257 CSP je
aplikovateľný na situácie, v ktorých je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo
ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov konania, ktoré pri tejto činnosti

účelne vynaložil. Použitie § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982). Pokiaľ ide o možnosti použitia § 257 CSP, tak
aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktorú náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý

musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného
zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania
a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov konania k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Použitie uvedeného ustanovenia musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu

a musí mať vždy výnimočnú povahu. Nepriznanie náhrady nákladov konania nemožno odôvodniť
len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku. Vychádzajúc z vyššie
uvedených teoretických východísk žalovaný poukazuje na nasledovné skutočnosti: Skutkové okolnosti
v prejednávanej právnej veci nesvedčia o existencii výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa.
V súvislosti s vyššie uvedenými ustanoveniami CSP a požiadavkou KS PO týkajúcou sa zistenia

skutkového stavu, žalovaný poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z konania vedeného na OS PO
pod sp. zn. 29C/11/2011 a na KS PO pod sp. zn. 23Co/109/2015, ktoré konanie a jeho závery tvoria
základ skutkového stavu, z ktorého žalobca v prejednávanej právnej veci odvodzoval svoj nárok, a
síce: a) v konaní na OS PO vedenom pod sp. zn. 29C/11/2011 vystupovalo mesto Prešov v procesnom
postavení žalovaného v 1. rade, pričom jeho právnym zástupcom, totožne ako v riešenej veci, bol JUDr.

Alojz Naništa; v konaní na OS PO vedenom pod sp. zn. 29C/11/2011 vydal súd meritórny rozsudok
dňa 4.2.2015, proti ktorému sa odvolal pôvodný žalobca - spoločnosť Coryn, s.r.o. dňa 19.2.2015
a žalovaný v 1. rade - Mesto Prešov dňa 19.2.2015; c) dňa 20.4.2015 došlo zo strany pôvodného
žalobcu - spoločnosti Coryn, s.r.o. k návrhu na zámenu účastníka konania, keďže nárok uplatňovaný
v konaní sp. zn. 29C/11/2011 z dôvodu postúpenia pohľadávky prešiel na A. B. - CORYN; d) dňa

5.5.2015 OS PO vyzval spoločnosť Coryn, s.r.o. na predloženie Zmluvy o postúpení pohľadávky,
nakoľko v návrhu na postúpenie pohľadávky zo dňa 20.4.2015 spoločnosť Coryn, s.r.o. súdu predložila
oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré však (omylom) nebolo adresované mestu Prešov, ale tretiemu
subjektu; e) spoločnosť Coryn, s.r.o. dňa 13.5.2015 predložila OS PO v konaní sp. zn. 29C/11/2011
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 7.4.2015 (doručené Mestu Prešov dňa 12.5.2015), spoločne

so Zmluvou o postúpení pohľadávky z 1.4.2015; f) o zmene účastníka konania na strane žalobcu
rozhodol následne KS PO uznesením č. k. 23Co/109/2015-1079 zo dňa 26.9.2016, ktoré bolo stranám
konania (teda aj Mestu Prešov) doručované v listinnej podobe prostredníctvom pošty; g) v merite veci,
o odvolaní strán sporu proti rozsudku OS PO zo dňa 4.2.2015, rozhodol KS PO rozsudkom sp. zn.23Co/109/2015 zo dňa 14.11.2016, v záhlaví ktorého KS PO nezohľadnil zmenu v osobe žalobcu.
Z vyššie uvedených skutočnosti podľa žalovaného celkom jednoznačne vyplýva, že samotné mesto
Prešov malo minimálne odo dňa 12.5.2015 informáciu o skutočnosti, že nárok priznaný v konaní sp.

zn. 29C/11/2011 má plniť novému vlastníkovi pohľadávky - A. B. - CORYN (postupníkovi). Minimálne
odo dňa 12.5.2015 tak priamo Mesto Prešov (nesprostredkovane) disponovalo informáciou o tom,
že akýkoľvek nárok priznaný v konaní sp. zn. 29C/11/2011 má plniť postupníkovi. O tom, komu
má mesto Prešov plniť súdom priznaný nárok bolo (malo byť) tiež informované sprostredkovane,
prostredníctvom jeho právneho zástupcu v konaní sp. zn. 29C/11/2011, pretože tento mal (musel

mať) vedomosť o vydaní uznesenia KS PO o zmene účastníka sp. zn. 23Co/109/2015 z 26.9.2016,
nakoľko toto uznesenie bolo stranám konania riadne doručované koncom 09/2016, resp. začiatkom
10/2016. S ohľadom na vyššie uvedené je akékoľvek poukazovanie žalobcu na emailovú komunikáciu
či chyby v písaní rozsudku KS PO irelevantné, pretože o postúpení pohľadávky na A. B. - CORYN
malo mesto Prešov priamu (nesprostredkovanú) informáciu odo dňa 12.5.2015 (viac než 18 mesiacov
pred vydaním rozsudku KS PO sp. zn. 23Co/109/2015 zo dňa 14.11.2016) a o formálnej procesnej

zmene v osobe žalobcu na základe uznesenia KS PO o zmene účastníka sp. zn. 23Co/109/2015 z
26.9.2016 mal vedomosť začiatkom 10/2016, kedy mu bolo predmetné uznesenie, prostredníctvom
jeho právneho zástupcu, doručené. Mesto Prešov preto celkom jednoznačne malo (mohlo) zosúladiť
svoje interné procesy tak, aby po vydaní rozsudku KS PO sp. zn. 23Co/109/2015 zo dňa 14.11.2016
výslovne nepožadovalo číslo účtu spoločnosti Coryn, s.r.o., ktorá v konaní už nevystupovala (pozri

mail mesta Prešov zo dňa 11.1.2017). To, že právny zástupca žalovaného obratom mestu Prešov
oznámil číslo účtu spoločnosti Coryn, s.r.o. (teda údaj, o ktorého poskytnutie bol mestom Prešov
požiadaný) predsa nemôže byť považované za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, pretože mesto
Prešov preukázateľne malo (priamo a aj sprostredkovanie) vedomosť o skutočnosti, že plnenie priznané
KS PO rozsudkom sp. zn. 23Co/109/2015 má plniť A. B. - CORYN. Na vyššie uvedenom nič nemení

ani email právneho zástupcu žalovaného zo dňa 18.1.2017, pretože tento e-mail objektívne nemal
(nemohol mať ku dňu 11.1.2017) žiaden vplyv na skutočnosť, že Mesto Prešov zaplatilo žalovanú sumu
nesprávnemu subjektu. Vplyv predmetného emailu zo dňa 18.1.2017 bol zo strany konajúceho súdu
posúdený v rozsudku sp. zn. 21Cb/129/2020 zo dňa 22.9.2022 a toto posúdenie možno jednoznačne
označiť za správne. Pokiaľ teda žalobca poukazuje na skutkové okolnosti, a síce, že v čase, keď zaslal

peňažné prostriedky žalovanému, nemal vedomosť o tom, že došlo k postúpeniu tejto pohľadávky na
inú - tretiu osobu, ktorá je personálne prepojená so žalobcom, a to nielen v osobe jediného spoločníka
konateľa, ale aj v osobe rovnakého právneho zástupcu (pozri aj bod 27 zrušujúceho uznesenia KS
PO), tak v zmysle vyššie uvedeného ide zo strany JUDr. Naništu o zjavne nepravdivé a zavádzajúce
tvrdenie, pretože oznámenie o postúpení pohľadávky bolo mestu Prešov preukázateľne doručené už

dňa 12.5.2015, teda viac než 18 mesiacov pred vydaním rozsudku KS PO sp. zn. 23Co/109/2015 zo
dňa 14.11.2016, v ktorého záhlaví figuroval ešte pôvodný žalobca. Podľa žalovaného je potrebné dať
opätovne do pozornosti skutočnosť, že žaloba žalobcu bola v prejednávanej právnej veci zamietnutá
z dôvodu premlčania uplatňovaného nároku. Správanie žalovaného nemalo absolútne žiaden vplyv na
nespochybniteľný fakt, že žalobca, resp. jeho právny zástupca, podal žalobu vo veci samej oneskorene,

po uplynutí premlčacej lehoty (v zmysle odôvodnenia rozsudku OS PO sp. zn. 21Cb/129/2020 zo dňa
22.9.2022), podľa ktorého premlčacia lehota začala mestu Prešov plynúť najneskôr od 18.4.2017, t. j.
od právoplatnosti opravného uznesenia KS PO. Subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 18.4.2019.
Žaloba žalobcu bola na súd doručená dňa 30.12.2020, a teda po uplynutí premlčacej lehoty. Mesto
Prešov, v zmysle listiny - plnomocenstva predloženého spoločne s návrhom na vydanie platobného

rozkazu, udelilo splnomocnenie na zastupovanie v riešenej právnej veci svojmu právnemu zástupcovi
dňa 22.2.2019. Inak povedané, splnomocnenie zo strany Mesta Prešov bolo udelené v čase, kedy jeho
nárok (vychádzajúc z dátumu, ktorý určil OS PO v napadnutom rozsudku, t. j. 18.4.2017) premlčaný
nebol.Pokiaľtedažalobcapoukazujenaskutkovéokolnosti,ktorépovažujezadôvodyhodnéosobitného
zreteľa, tak žalovaný uvádza, že emailová konverzácia, či nezrovnalosti v hlavičke rozsudku KS PO

nemali absolútne žiadny vplyv na skutočnosť, že: a) žalobca od 18.4.2017 (od kedy začala plynúť
premlčacia lehota) mal dostatok času podať vo veci žalobu včas a ustrážiť si premlčanie; b) žalobca sa
od výzvy na vrátenie prijatej platby zo dňa 5.6.2017 vo veci nesprával s opatrnosťou riadneho hospodára
(práva patria bdelým), keď od tejto výzvy do udelenia splnomocnenia právnemu zástupcovi (dňa
22.2.2019) vyčkával približne 20 mesiacov a následne od udelenia splnomocnenia do podania žaloby

dňa 30.12.2020 vyčkával ďalších 22 mesiacov, v dôsledku čoho OS PO vyhodnotil námietku premlčania
vznesenúžalovanýmzadôvodnú.Žalovanýtiežpoukazujenaskutočnosť,žežalobcavočinapadnutému
rozsudku podal odvolanie len čo do výroku o nároku na náhradu trov konania. Výrok o zamietnutí
žaloby žalobca nerozporoval, preto možno konštatovať, že žalobca je s výsledkom sporu v merite vecistotožnený. Žalobca nerozporoval ani plný úspech žalovaného vo veci samej, na ktorom základe OS
PO priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Skutočnosti
uvedené v tejto časti vyjadrenia žalovaného celkom jednoznačne svedčia o tom, že žalovaný má nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko jednak bol žalovaný v prejednávanej právnej veci
plne úspešný a zároveň v konaní neexistujú výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku
ktorých by bolo možné uplatniť ustanovenie § 257 CSP. V prejednávanej právnej veci podľa žalovaného
neexistuje dôvod, na základe ktorého by súd nemal žalobcu (ako zjavne neúspešnú stranu sporu)
zaviazať, aby žalovanému uhradil vzniknuté trovy konania. Nakoľko však ani odvolací súd a ani súd

prvej inštancie doposiaľ nezisťoval majetkové pomery strán sporu, žalovaný v tejto súvislosti poukazuje
na skutočnosť, že v zmysle voľne dostupných analytických údajov zverejňovaných spoločnosťou FinStat
s.r.o, sa v posledných 3 rokoch nachádza v strate. Naopak, celkový príjem mesta Prešov na rok 2022
predstavuje sumu 109.000.782 eur a celový majetok žalobcu, ktorý je v účtovných (nie trhových) cenách
podľa záverečného účtu za rok 2021 (k 31.12.2021) bol výške 296.224.452,38,- eur. Majetkové pomery
strán sporu teda odôvodňujú aplikovať postup podľa § 255 (1) CSP a opodstatnene vylučujú aplikáciu §

257 CSP. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania náhradu tých
trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne
zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zásada
úspechu v spore sa premieta v § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania.
Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada

úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa
uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania,
ktoré úspešnej strane vznikli. Nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana vynaložila, ale iba trov
konania vymedzených v § 251 CSP. To znamená všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené,
účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Je to tak

preto, že strana v spore neúspešná mohla súdnemu konaniu predísť a nemusela hájiť svoje práva v
súdnom konaní a tým, že trvala na tom, aby vo veci rozhodol súd, čim nielen sebe, ale aj protistrane
spôsobila súdne trovy. V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný uvádza, že v prejednávanej právnej veci
vzniesol námietku premlčania, ktorú OS PO vyhodnotil ako dôvodnú. V tejto rovine žalovaný dopĺňa,
že nesporným faktom (o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté) je práve skutočnosť, že v prejednávanej

právnej veci sa žalobca (zastúpený advokátom) domáhal už premlčaného nároku, pričom žalovanému
vznikli zbytočné výdavky vynaložené v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva v konaní pred
súdom, pretože žalobcov nárok sa v dôsledku premlčania stal naturálnou obligáciou, ktorej sa žalobca
nemohol úspešne domôcť v súdnom konaní, čím žalobca procesne zapríčinil trovy konania žalovanému,
ktorémunáslednepatrínároknanáhradutrovkonania.Keďžepomer(miera)úspechujevovšeobecnosti

základným meradlom pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov, tak ak mala určitá strana plný úspech v
spore (v našom konkrétnom prípade žalovaný), prizná sa jej celá náhrada trov konania. Na rozhodnutie
súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany
voči protistrane. Plný úspech v konaní sa v spore zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech vo veci môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide

o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak
sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu
v celom rozsahu zamietnutá, čo je aj prípad v prejednávanej právnej veci. S poukazom na skutočnosti
uvedené v predmetnom vyjadrení tak žalobca zotrváva v presvedčení, že OS PO v pôvodnom rozsudku
rozhodol nesprávne, a tiež, že vo veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých

by nárok na náhradu trov konania nemal byť priznaný žiadnej sporovej strane. Žalovaný poukazuje na
to, že jediná skutočnosť, ktorá mala a má vplyv na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je
to, že žalobca svoj nárok neuplatnil skôr, pričom ho evidentne uplatniť mal a mohol. S poukazom na
zásadu vigilantibus iura scripta sunt žalobca dodáva, že nedbalosť žalobcu pri uplatňovaní svojich práv
nemôže byť považovaná za okolnosť hodnú osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Nakoľko sa žalobca

svojho nároku domáhal až po jeho premlčaní, kedy premlčaný nárok po vznesení námietky premlčania
priznať nemožno, žalovanému zapríčinil celkom zbytočné výdavky, ktoré by mu však nevznikli ak by tu
nebolo vedené konanie pred súdom. Berúc do úvahy jednotlivé okolnosti prípadu, a to nielen okolnosti
spočívajúce vo veci samej, ale i okolnosti na strane sporových strán, a nielen toho, kto sa použitia § 257
CSP domáha (Mesto Prešov), ale aj na strane toho, komu by inak jednoznačne patriaci nárok nemal byť

priznaný (žalovaný), žalovaný uzatvára, že po ňom nemožno spravodlivo požadovať, aby trovy konania
znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Pokiaľ by vo veci došlo k aplikácii § 257
CSP, išlo by jednoznačne o nespravodlivé rozhodnutie, pretože v konaní neexistujú žiadne skutočnosti,
ktoré by bolo možné označiť za výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa. V súvislosti s vyššieuvedeným preto žalovaný navrhol, aby mu OS PO priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %.

7. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 a § 262
ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,
že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

8. Skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania jednoznačne svedčia o tom, že žalovaný má
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko jednak bol žalovaný v prejednávanej právnej
veci plne úspešný a zároveň v konaní neexistujú výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa, v
dôsledku ktorých by bolo možné uplatniť ustanovenie § 257 CSP. Skutkové okolnosti v prejednávanej

právnej veci nesvedčia o existencii výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. §
257 CSP.

9. Súd prvej inštancie má za to, že rozhodujúcou skutočnosťou pri rozhodovaní o náhrade trov tohto
konania nie je tá skutočnosť, že došlo k vyplateniu sumy 9.127,55 eur bez právneho dôvodu zo strany

žalobcu v prospech žalovaného (rozhodujúce teda nie sú ani okolnosti za ktorých k tomu došlo),
ale rozhodujúcou je tá skutočnosť ako žalobca pristúpil k vymáhaniu svojho nároku na vydanie bez
dôvodného obohatenie, ktoré spočívalo vo vyplatení sumy 9.127,55 eur žalovanému bez právneho
dôvodu. Konkrétnou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá má vplyv na rozhodnutie o nároku na náhradu
trov tohto konania je tá skutočnosť, že žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

neuplatnil skôr v rámci premlčacej doby, pričom ho evidentne uplatniť mal a mohol. Konajúci súd
prvej inštancie súhlasí s názorom žalovanej strany, že nedbalosť žalobcu pri uplatňovaní svojich práv
nemôže byť považovaná za okolnosť hodnú osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Právoplatným
rozhodnutím súdu už bolo prejudikované, že žalobca sa svojho nároku domáhal až po jeho premlčaní,
kedy premlčaný nárok po vznesení námietky premlčania nebolo možné súdom priznať. Žalobca tak

žalovanému zapríčinil celkom zbytočné výdavky, ktoré by mu však nevznikli, ak by tu nebolo vedené
konanie pred súdom.

10. Okolnosti, za ktorých došlo k samotnému vyplateniu sumy 9.127,55 eur bez právneho dôvodu, neboli
už pre rozhodnutie súdu o náhrade trov tohto konania podstatné a rozhodujúce. Žalobca bol v merite

veci neúspešný v priamej príčinnej súvislosti s tým, že svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatnil na súde až po uplynutí premlčacej doby. Ak by ho bol uplatnil v rámci tejto premlčacej doby, bol
by bezpochyby plne úspešný.

11. Napriek uvedenému v predchádzajúcom odseku, považuje súd prvej inštancie za potrebné v

súvislosti s okolnosťami vyplatenia predmetnej sumy bez právneho dôvodu uviesť, že Mesto Prešov
malo minimálne odo dňa 12.5.2015 informáciu o skutočnosti, že nárok priznaný v konaní sp. zn.
29C/11/2011 má plniť novému vlastníkovi pohľadávky - A. B. - CORYN (postupníkovi). Minimálne
odo dňa 12.5.2015 tak priamo Mesto Prešov (nesprostredkovane) disponovalo informáciou o tom, že
akýkoľvek nárok priznaný v konaní sp. zn. 29C/11/2011 má plniť postupníkovi. O tom, komu má mesto

Prešov plniť súdom priznaný nárok bolo (malo byť) tiež informované sprostredkovane, prostredníctvom
jeho právneho zástupcu v konaní sp. zn. 29C/11/2011, pretože tento mal (musel mať) vedomosť o
vydaníuzneseniaKSPOozmeneúčastníkasp.zn.23Co/109/2015z26.9.2016,nakoľkototouznesenie
bolo stranám konania riadne doručované koncom septembra 2016, resp. začiatkom októbra 2016. S
ohľadom na vyššie uvedené je akékoľvek poukazovanie žalobcu na e-mailovú komunikáciu či chyby

v písaní rozsudku KS PO irelevantné, pretože o postúpení pohľadávky na A. B. - CORYN malo
mesto Prešov priamu (nesprostredkovanú) informáciu odo dňa 12.5.2015 (viac než 18 mesiacov pred
vydaním rozsudku KS PO sp. zn. 23Co/109/2015 zo dňa 14.11.2016) a o formálnej procesnej zmene
v osobe žalobcu na základe uznesenia KS PO o zmene účastníka sp. zn. 23Co/109/2015 z 26.9.2016
mal vedomosť začiatkom septembra 2016, kedy mu bolo predmetné uznesenie, prostredníctvom jeho

právneho zástupcu, doručené. Mesto Prešov preto celkom jednoznačne malo (mohlo) zosúladiť svoje
interné procesy tak, aby po vydaní rozsudku KS PO sp. zn. 23Co/109/2015 zo dňa 14.11.2016 výslovne
nepožadovalo číslo účtu spoločnosti Coryn, s.r.o., ktorá v konaní už nevystupovala. To, že právny
zástupca žalovaného obratom mestu Prešov oznámil číslo účtu spoločnosti Coryn, s.r.o. (teda údaj,o ktorého poskytnutie bol mestom Prešov požiadaný) nemôže byť považované za okolnosť hodnú
osobitného zreteľa, pretože mesto Prešov preukázateľne malo (priamo a aj sprostredkovanie) vedomosť
o skutočnosti, že plnenie priznané KS PO rozsudkom sp. zn. 23Co/109/2015 má plniť A. B. - CORYN.

Na vyššie uvedenom nič nemení ani e-mail právneho zástupcu žalovaného zo dňa 18.1.2017, pretože
tento e-mail objektívne nemal (nemohol mať ku dňu 11.1.2017) žiaden vplyv na skutočnosť, že mesto
Prešov zaplatilo žalovanú sumu nesprávnemu subjektu. K plneniu bez právneho dôvodu zo strany
žalobcu došlo jednoznačne jeho vlastným zavinením, zrejme v dôsledku nekoordinovaných postupov
medzi ekonomickým a právnym oddelením žalobcu. K zavádzajúcemu postupu zo strany právneho

zástupcu žalovaného, ktorý je obsiahnutý v jeho e-maily zo dňa 18.1.2017, došlo nepochybne až
následne po tom čo žalobca bez právneho dôvodu už žalovanému vyplatil dňa 11.1.2017 sumu 9.127,55
eur. Na už zrealizované plnenie bez právneho dôvodu nemal e-mail zo dňa 18.1.2017 žiadny vplyv.
Navyše, ak by žalobca pristupoval zodpovedne a koordinovane k úhrade súdom uloženej povinnosti,
vôbec by k plnenie bez právneho dôvodu nedošlo. Nezodpovedne a nekoordinovane však postupoval
následne, a to v prípade vymáhania svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takého

opakované nedbalé postupy žalobcu v žiadnom prípade nemôžu byť vyhodnotené súdom ako dôvody
hodného zreteľa, pre ktoré súd žalovanému ako úspešnej sporovej strane v danom konkrétnom prípade
neprizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Správanie žalovaného nemalo žiaden vplyv na
nespochybniteľný fakt, že žalobca, resp. jeho právny zástupca, podal žalobu vo veci samej oneskorene,
po uplynutí premlčacej lehoty.

12. Pokiaľ ide o možnosti použitia § 257 CSP, tak aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený.

Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov konania
kuplatneniuprávanasúdeaichpostojvkonaní.Použitieuvedenéhoustanoveniamusívždyzodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočnú povahu. S poukazom na

uvedené má súd prvej inštancie za to, že skutkové okolnosti v prejednávanej právnej veci nesvedčia
o existencii výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by prichádzala do úvahy
aplikácia ust. § 257 CSP, preto o nároku na náhradu trov tohto konania opätovne rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie, ktorým žiadal, aby súd stranám nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), h),
f) CSP.

14. Podľa žalobcu súd prvej inštancie napriek jednoznačnému právnemu záveru odvolacieho súdu

konštatuje, že rozhodujúcou skutočnosťou je to, ako žalobca pristúpil k vymáhaniu svojho nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo vo vyplatení sumy 9.127,55 eur žalovanému bez
právneho dôvodu, t. j. žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatnil skôr v rámci
premlčacejdoby.Súdprvejinštancienerešpektovalpodľaodvolateľanázorkrajskéhosúdu,najmäpokiaľ
sa týka okolností, za ktorých prišlo k vyplateniu prisúdenej sumy, čo zakladá odvolací dôvod uvedený

v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Konštatácia súdu prvej inštancie, že k zavádzajúcemu postupu zo strany
právneho zástupcu žalovaného, ktorý je obsiahnutý v jeho e-maily zo dňa 18.1.2017, došlo nepochybne
až následne po tom, čo žalobca bez právneho dôvodu už žalovanému vyplatil dňa 11.1.2017 sumu
9.127,55 eur. Na už zrealizované plnenie bez právneho dôvodu nemal podľa súdu prvej inštancie e-mail
zo dňa 18.1.2017 žiaden vplyv. Uvedené skutkové zistenie je podľa odvolateľa v rozpore s predloženými

listinnýmidôkazmi–e-mailovoukomunikáciu.Žalobcae-mailomzodňa11.1.2017oznamovalprávnemu
zástupcovi spoločnosti CORYN, s.r.o. vo veci oznámenia čísla účtu uvedenej spoločnosti „Mestu Prešov
bola doručená Vaša elektronickou poštou podaná žiadosť o úhradu sumy v zmysle rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 23Co/109/2015, 23Co/111/2015 na Váš účet špecifikovaný v tejto žiadosti“.
Právny zástupca e-mailom zo dňa 11.1.2017 vo veci oznámenia čísla účtu spoločnosti CORYN, s.r.o.

oznámil číslo účtu tejto spoločnosti. Žalobca e-mailom zo dňa 17.1.2017 oznámil na e-mail právneho
zástupcu žalovaného, že právny zástupca žalobcu oznámil mestu, že žalovaná strana podala žiadosť
o opravu výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove v časti identifikácie žalobcu. Zároveň mesto
vyslovilo predpoklad, že vzhľadom na podanie žiadosti o opravu, žalobca oznamoval číslo účtu užv zmysle požadovanej opravy. „Ak tomu tak nebolo a v dôsledku tejto informácie od Vás sme uhradili
čiastku nesprávnemu subjektu, žiadame Vás o zabezpečenie bezodkladného vrátenia zaplatenej sumy
Mestu Prešov, ktorú následne po vykonaní opravy rozsudku uhradíme subjektu oprávnenému“. Na

uvedený e-mail odpovedal právny zástupca e-mailom zo dňa 18.1.2017 vo veci oznámenia čísla účtu
spoločnosti CORYN, s.r.o., „Sumu, ktorú ste uhradili spoločnosti CORYN, s.r.o., ste uhradili správnemu
subjektu v zmysle právoplatného rozsudku KS Prešov. Informácie, ktoré dostávate od svojho právneho
zástupcu sú zrejmé zavádzajúce.“

15. K vyššie uvedeným dôkazom je podľa žalobcu potrebné uviesť, že zo spisu Okresného súdu Prešov
29C/11/2011 (KS Prešov sp. zn. 23Co/109/2015) vyplýva, že rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
14.1.2016 č. k. 23Co/109/2015-1099 bol doručený spoločnosti CORYN, s.r.o. dňa 9.1.2017. Podaním
zo dňa 9.1.2017 bolo požiadané o opravu chyby v písaní rozsudku Krajského súdu Prešov.

16. Z uvedených listinných dôkazov možno podľa žalobcu dospieť ku skutkovému záveru, že žalovaná

strana po tom, čo jej bol doručený rozsudok dňa 9.1.2017 požiadal v ten istý deň odvolací súd o opravu
chyby v písaní – nesprávne označeného žalobcu v záhlaví rozsudku. Elektronickou poštou požiadala
o zaplatenie istiny s príslušenstvom a dňa 11.1.2017 oznámila mestu číslo účtu, na ktorý mesto následne
poukázalo prisúdenú sumu. Napriek tejto skutočnosti ešte dňa 18.1.2017 žalovaná ubezpečovala, že
mesto správne zaplatilo prisúdenú sumu a informácie právneho zástupcu žalobcu označilo za „zrejmé

zavadzajúce“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná strana v tomto procese vystupovala aktívne s plným
vedomím, že ňou uvádzané skutočnosti sú v rozpore so skutkovým stavom. Ide o postup v rozpore
s dobrými mravmi.

17. Podľa odvolateľa možno súhlasiť so súdom prvej inštancie v tom, že na už zrealizované plnenie

bez právneho dôvodu nemal e-mail zo dňa 18.1.2017 žiaden vplyv a nemožno prihliadať na to, že pred
dátumom 18.1.2017 samotný žalovaný v tomto sa dožadoval zaplatenia prisúdenej sumy, oznamoval
žalobcovi číslo účtu, na ktorý má zaplatiť, a to napriek tomu, že bola podaná žiadosť o opravu rozsudku
na označenie strany sporu.

18. Podľa žalobcu s poukazom na § 257 a na konkrétne okolnosti posudzovanej veci možno tieto
hodnotiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, ale svojou povahou aj ako dôvody výnimočné, ktoré
sú dôvodmi hodné osobitného zreteľa a odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP.

19. Žalobca preto v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie zmenil tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

20. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom – stranám, v ktorých v neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§

380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

22. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.25. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované

ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo
všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou
zavinenia v ust. § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov
konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie

súdnehopoplatku,prenedostatokpodmienokkonania,zdôvoduspäťvzatianávrhualebožalobyapod.).
Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie,
či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Pojem „procesné
zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a
extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však

nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu
sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná
strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a
zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane

trovy konania. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to
vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok je ustanovenie § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, vo
výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na

náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznať. Úvaha súdu, či ide o výnimočný
prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, súd prihliada jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom
všetkých strán konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu

konania a pod. (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo 14/99,
uverejnené ZSP č. 1/2000 a prispôsobené novej právnej úprave).

26. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje

so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo
veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj
žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná.

27. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení v tejto veci zo dňa 26.1.2023 okrem
iného uviedol, že podstatným preto pri rozhodnutí o možnej aplikácii ust. § 257 CSP sa odvolaciemu
súdu javí náležité zistenie skutkového stavu (už aj s poukazom na argumentáciu žalovaného v podanom
vyjadrení k odvolaniu žalobcu), najmä pokiaľ sa týka okolnosti, za ktorých žalobca - Mesto Prešov v
čase, keď právny zástupca žalovaného žiadal poukázanie prisúdenej istiny na účet malo, resp. mohlo

mať, Mesto Prešov malo vedomosť o rozhodnutí o pripustení nového žalobcu namiesto pôvodného
žalobcu (Coryn, s.r.o.) ako aj následnému potvrdeniu o správnosti tejto úhrady zo strany žalovaného,
t. j. či bol žalovaný uvedený do omylu. Je potrebné, aby súd prvej inštancie náležite zistil, či Mesto
Prešov bolo, tak ako to tvrdí v podanom odvolaní, uvedené do omylu pri realizácii úhrady zo strany
žalovaného, alebo naopak, tak ako to tvrdí žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu Mesta Prešov, toto

malo dostatočný časový priestor na zistenie o tom, kto je oprávnený prijať úhradu. Podstatným je tiež
zistenie či skutočne právny zástupca žalovaného e-mailom dňa 18.1.2017 potvrdil žalobcovi, že sumu,
ktorú uhradil od spoločnosti Coryn, s.r.o. uhradil správne, ako aj to, či tým istým e-mailom žalovaný
poprel informácie právneho zástupcu žalobcu označených za zavádzajúce. V skratke povedané, úlohou
súdu prvej inštancie malo byť po zrušení veci, na rozdiel od konania vo veci samej, kde ako prejudiciálnu

otázku posudzoval vznesenú námietku premlčania žalovaným, posúdiť, či k omylu, pokiaľ sa týka platby,
došlo v dôsledku konania žalovaného, resp. v dôsledku nedbanlivosti na strane žalobcu tak, ako to
uvádzal žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.28. S poukazom na vyššie uvedené preto podstatnou v prejednávanej veci je tá okolnosť, že právny
zástupca žalovaného oznámil žalobcovi číslo účtu žalovaného dňa 11.1.2017. Následne žalobca zo
dňa 17.1.2017 oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že právny zástupca žalobcu oznámil mestu,

že žalovaná strana podala žiadosť o opravu výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove v časti
identifikácie žalobcu, pričom žalobca vyslal predpoklad, že vzhľadom na podanie žiadosti o opravu
žalovanýoznamovalčísloúčtuužvzmyslepožadovanejopravy.Zároveňvpredmetnome-mailežalobca
žalovaného upozornil, že ak tomu tak nebolo, a v dôsledku informácie od žalovaného uhradil čiastku
nesprávnemu subjektu, žiada žalovaného o zabezpečenie bezodkladného vrátenia zaplatenej sumy

Mestu Prešov, ktorú následne po vykonaní opravy rozsudku uhradí subjektu oprávnenému.

29. Aj napriek vyššie uvedenému, ako aj skutočnosti, že došlo k postúpeniu pohľadávky, žalovaný
na uvedený e-mail odpovedal prostredníctvom svojho právneho zástupcu taktiež e-mailom zo dňa
18.1.2017 tak, že pokiaľ žalobca uhradil túto sumu spoločnosti CORYN, s.r.o., tak ju uhradil správnemu
subjektu v zmysle právoplatného rozsudku KS Prešov. Zároveň žalovaný tvrdil, že informácie, ktoré

dostával od svojho právneho zástupcu sú zrejmé zavádzajúce.

30. Rovnako tak je nepochybne, že vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Prešove, na základe
ktorého došlo k tomuto plneniu, bol spoločnosti CORYN, s.r.o. (žalovanému) doručený dňa 9.1.2017,
pričom v rovnaký deň požiadal žalovaný o opravu chyby v písaní rozsudku Krajského súdu Prešov.

31. Z vyššie uvedeného je podľa odvolacieho súdu možno dospieť ku skutkovému záveru, že žalovaný
po tom, čo dňa 9.1.2017 požiadal o opravu chyby v písaní rozsudku Krajského súdu Prešov tak,
že namiesto pôvodného žalobcu v tomto rozsudku (CORYN, s.r.o.) má byť po postúpení pohľadávky
uvedený nový žalobca A. B. – CORYN. Následne po tejto žiadosti e-mailom zo dňa 11.1.2017

oznámil žalobcovi namiesto účtu nového žalobcu v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn.
23Co/109/2015 účet pôvodného žalobcu v tomto konaní (žalovaného), ktoré je predmetom tohto
odvolacieho prieskumu. Rovnako tak žalovaný na pochybnosti žalobcu e-mailom zo dňa 18.1.2017
uvádzal žalobcovi, že uhradil správnemu subjektu v zmysle právoplatného rozsudku KS Prešov.

32. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že došlo k zavádzaniu žalobcu zo strany
žalovaného, t. j., že žalobca realizoval plnenie bez právneho dôvodu v prospech žalovaného na základe
mylných informácií poskytnutých žalovaným už po podaní žiadosti o opravu chyby v písaní rozsudku
Krajského súdu v Prešove, resp. už po tom, ako žalovaný postúpil túto pohľadávku inému subjektu (A.
B. – CORYN).

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil postupom podľa ust.
§ 388 CSP tak, že žalobca ako strana sporu, ktorá bola v konaní neúspešná (súd prvej inštancie
žalobu zamietol) nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal
s poukazom na ust. § 257 CSP, keď okolnosti hodné osobitného zreteľa vzhliadol v tom, že žalobca

bol pri svojej platbe, ktorú následne vymáhal, zavádzaný zo strany žalovaného, čo samo o sebe má za
následok, že odvolací súd musel aplikovať tieto výnimočné okolnosti v prejednávanej veci.

34. Rovnako tak pri náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 257 CSP, keď
žalovaný nijako nezavinil tieto odvolacie trovy, ktoré vznikli v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi,

pretorovnakozdôvoduhodnéhoosobitnéhozreteľanemoholúspešnémužalobcovivodvolacomkonaní
priznať náhradu týchto trov voči žalovanému, ktorý nijako nezvinil ich vznik.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).