Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/158/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320207237
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1320207237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: POLLAK, s. r. o., sv.
Cyrila a Metoda 29/773, 900 29 Nová Dedinka,
IČO: 44 855 702, zastúpený: JUDr. Sylvia Švecová, advokátka, Sv. Vincenta 1,
821 03 Bratislava, IČO: 30 857 945, proti žalovanému: Beionde s. r. o., Štefanovičova 20,
811 04 Bratislava, IČO: 35 798 718, zastúpený: Stentors advokátska kancelária s.r.o., Hodžovo nám.
2A, 811 06 Bratislava, IČO: 51 757 184, v konaní o zaplatenie 9.480,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III

č. k. 25Cb/162/2020 - 207 zo dňa 17.03.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/162/2020 - 207 zo dňa
17.03.2022 p o t v r d z u j e .

II.Žalobcovi priznáva vočižalovanému nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 25Cb/162/2020 - 207 zo dňa
17.03.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

9.480,- Eur s úrokom z omeškania 8% ročne od 17.06.2020 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 21.07.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia 9.480,- Eur
s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúry č. FA2000020 zo dňa 02.06.2020 splatnou

16.6.2020, ktorou vyúčtoval žalovanému cenu diela. Žalobu odôvodnil tým, že si žalovaný objednal
emailovou objednávkou dňa 23.05.2019 vyhotovenie projektovej dokumentácie pre Polyfunkčný objekt
Kesselbauer v Bratislave, a to pre časti zdravotechnika a plynofikácia s orientačným termínom dodania
10.09.2019. Žalobca vypracovaný projekt dodal žalovanému elektronicky, na CD nosiči a 1x v tlačenej
podobe dňa 10.01.2020, žalovaný projekt odovzdal developerovi 13.01.2020. Žalovaný cenu diela
neuhradil, v liste zo dňa 20.05.2020 uviedol, že bližšie neoznačený developer si u neho uplatnil zmluvnú
pokutuvovýške27.113,50Euraneidentifikovanísubdodávatelianáhraduškodyanaviacprácevovýške

3.000,- Eur a uplatnil si voči žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške 9.480,- Eur vyúčtovaný faktúrou
č. 20060026, ktorú jednostranným zápočtom započítal voči faktúre vystavenej žalobcom.3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil uzatvorenie zmluvy na zhotovenie projektovej dokumentácie
zdravotechnika a plynofikácia v stupni realizačného projektu do 10.09.2020, za čo sa zaviazal uhradiť
cenu vo výške 7.900,- Eur + DPH, pričom išlo o záväzný termín. Žalobca sa s odovzdaním diela dostal

do omeškania 125 kalendárnych dní, v e-maili zo dňa 12.05.2020 uznal, že projekt odovzdal neskoro,
čím spôsobil problémy, za ktoré je ochotný niesť následky. Projektovú dokumentáciu sa žalovaný
zaviazal odovzdať najneskôr do 10.09.2019 spoločnosti Rezidencia medzi hviezdami a.s., ktorá ako
developer stavbu polyfunkčného objektu Kesselbauer uskutočňovala. Podľa ods. 12.1 Zmluvy o dielo
medzižalovanýmadeveloperomsideveloperakoobjednávateľpreprípadporušeniapovinnostivykonať

riadne a včas časť diela, pre ktorú je stanovený samostatný termín plnenia, uplatnil voči žalovanému
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z ceny za dielo bez DPH denne, celkom vo výške
27.113,50 Eur, na žiadosť žalovaného upustil od časti zmluvnej pokuty vo výške 7.113,50 Eur. Dohodou
o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 2.3.2020 sa žalovaný a developer dohodli na zápočte
zmluvnej pokuty s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie ceny diela okamihom splatnosti poslednej z
nich, ktorá nastala dňa 5.3.2020. Okamihom započítania žalovanému vznikla škoda, pre prebiehajúce

súdne konanie relevantná do výšky 9.480,- Eur, ktorú jednostranne započítal s pohľadávkou žalobcu.

4. Žalobca v replike poukázal na potrebu zmien a doplnkov, ktoré zdržali realizačnú fázu developerského
projektu, až dňa 18.11.2019 mu žalovaný doručil poslednú verziu projektu vzduchotechniky a 19.11.2019
výkresy vykurovania. Dielo nebolo nikdy reklamované, zo strany developera ani žalovaného neboli

vznesené námietky omeškania. Žalobca nemal vedomosť o existencii akejkoľvek sankcie za omeškanie
diela, žalovaný ho nikdy na takúto skutočnosť neupozornil, dodanie diela neurgoval. Vedomosť o
developerskom projekte Polyfunkčný objekt Kesselbauer žalobcu nestavia bez ďalšieho do pozície
právnej zodpovednosti voči developerovi, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. Pokiaľ chcel žalovaný
preniesť voči žalobcovi zmluvnú pokutu developera, mala byť jej výška voči žalobcovi počítaná len

z ceny za projektový stupeň, ktorého sa týka (z hodnoty realizačnej PD vo výške 128.500,- Eur)
a len z hodnoty časti projektovej dokumentácie, ktorá priamo súvisí so zadaním žalobcu. V takom
prípade by výška obvyklej zmluvnej pokuty v obchodných vzťahoch t.j. 0,05% za deň omeškania
pre žalobcu predstavovala čiastku 592,50 Eur vrátane DPH. Žalobca v replike sporoval aj zápočet
vzájomných pohľadávok medzi developerom a žalovaným, nakoľko žalovaný nepredložil žiaden dôkaz,

že skutočne developerovi doručil daňový doklad č. 20020010 uvedený v Dohode o započítaní
vzájomných pohľadávok zo dňa 2.3.2020.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku
porušenia povinnosti žalobcu riadne a včas odovzdať dielo, nie nárok na zmluvnú pokutu. Pre založenie

zodpovednosti za škodu nie je potrebná zmluva o dielo, dohoda, či predchádzajúce upozornenie
žalovaného. Žalovaný tiež sporoval tvrdenie žalobcu, že až 18.11.2019, resp. 19.11.2019 mu boli
doručenéposlednéverzieprojektuvzduchotechnikyavýkresyvykurovania.Žalovanýzdôraznil,ženárok
žalobcu zanikol započítaním dňa 06.07.2020 a neexistoval už v čase podania žaloby, žaloba je preto
nedôvodná.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ
a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili konkludentným spôsobom zmluvu o dielo tak, že žalobca
akceptoval neformálnu e-mailovú objednávku žalovaného na vykonanie diela ako návrh zmluvy, ktorej
predmetombolospracovanieprojektovejdokumentáciepreprojektKesselbauer,stermínomodovzdania

10.09.2019. Nebolo sporné, že žalobca projekt vyhotovil a žalovanému ho odovzdal 13.01.2020. Cenu
diela žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2000020 na sumu 9.480,- Eur. Žalovaný cenu nenamietal, ale
započítal si voči nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela svoj nárok na náhradu škody vyplývajúci z
faktúry č. 20060026. Súd prvej inštancie posudzoval, či nárok žalobcu zanikol započítaním, pričom
predpokladomzánikupohľadávkyžalobcuzapočítanímjeexistenciapohľadávkyžalovanéhonanáhradu

škody. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca bol subdodávateľom žalovaného, ktorý
mal ako zhotoviteľ uzatvorenú zmluvu o dielo so spoločnosťou Rezidencia medzi hviezdami a.s.
ako objednávateľom a pre prípad omeškania s odovzdaním časti diela mali dohodnutú zmluvnú
pokutu. Z dôvodu oneskorene odovzdanej projektovej dokumentácie žalobcom sa dostal žalovaný do
omeškania vo vzťahu k svojmu zmluvnému partnerovi, ktorý mu podľa bodu 12.1 písm. a) zmluvy

vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z ceny diela, čo predstavovalo sumu 27.113,50
Eur. Žalovaný zmluvnú pokutu developerovi uhradil do výšky 20.000,- Eur započítaním na základe
Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 02.03.2020. Následne Jednostranným zápočtom
vzájomnýchpohľadávokzodňa02.07.2020započítalpohľadávkuztitulunáhradyškodyvovýške9.480,-Eur proti pohľadávke žalobcu z titulu ceny za projektovú dokumentáciu vo výške 9.480,- Eur. Súd prvej
inštancie vo veci aplikoval ustanovenia § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods.
1 Obchodného zákonníka, § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka,

§ 580 Občianskeho zákonníka, § 358 Obchodného zákonníka, § 373 Obchodného zákonníka, §
379 Obchodného zákonníka. Vec právne posúdil podľa § 379 Obchodného zákonníka a uviedol, že
poškodený má právo na náhradu skutočnej škody, ktorou sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v
peniazoch, rozsah náhrady je však modifikovaný druhou vetou, ktorá nepriznáva poškodenému právo
na náhradu nepredvídateľnej škody. Nepredvídateľná škoda je taká, ktorú povinná strana v čase

vzniku záväzku nepredvídala, ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti, alebo s prihliadnutím
na skutočnosti, ktoré poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti v čase vzniku záväzku,
takúto škodu nebolo možné predvídať. Predvídateľnosť škody sa v konečnom dôsledku posudzuje
objektívne, pretože právne relevantné je to, či škodu bolo možné objektívne predvídať s prihliadnutím
na skutočnosti, ktoré mala povinná strana poznať pri obvyklej starostlivosti, teda starostlivosti, ktorú je
možné objektívne požadovať. Dôvod takéhoto obmedzenia spočíva v tom, že možné následky vlastnej

protiprávnosti, o ktorých povinná strana v okamihu uzavretia zmluvy nevedela, nemohla zahrnúť do
svojho rozhodovania o obsahu zmluvného vzťahu (predovšetkým ich nemohla zahrnúť do dojednania
o cene plnenia, nemala dôvod dojednať poistenia atď.). Predvídateľnosť je vyjadrením ekonomického
rozhodovania slobodného subjektu, ktorý je schopný zvážiť, či a za akých podmienok zmluvu uzavrie
jedine pri znalosti rizík, ktoré pre neho vyplývajú pre prípad porušenia jeho povinností. Ak sa slobodný

subjekt rozhodne uvedené riziká podstúpiť a zmluvu uzavrieť, potom premietne uvedené riziko do
zmluvných podmienok, vrátane dohody o cene diela. Predvídateľnosť škody sa posudzuje v okamihu
uzavretia zmluvy. Je to predovšetkým v záujme oprávnenej zmluvnej strany, aby pred uzavretím zmluvy
zaistila vedomosť zodpovednej strany o možných následkoch jej protiprávneho konania.

7. Súd prvej inštancie posudzoval, či žalovaným uplatnená škoda spadá do kategórie predvídateľnej
škody. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca v čase uzavretia zmluvy nebol
oboznámený s tým, že žalovanému hrozí pre prípad omeškania s odovzdaním diela zmluvná pokuta.
Po uplynutí dohodnutého termínu ho žalovaný žiadnym spôsobom neurgoval, nevyzýval na urýchlené
odovzdanie projektu s upozornením, že mu v prípade omeškania hrozí zmluvne dojednaná sankcia vo

výške prevyšujúcej dohodnutú cenu diela medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný jediný raz upozornil
žalobcu na nutnosť odovzdania diela emailom dňa 31.10.2019, v ktorom ho iba upovedomil, že „už
to reálne musíme odovzdať“. Žalovaný si žiadnym spôsobom nielenže nezabezpečil priamy regresný
nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú oneskoreným odovzdaním diela voči žalobcovi, ale ani
ho neupozornil na to, že takýto zmluvný postih hrozí a je predpoklad, že ho na neho prenesie formou

regresného nároku. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobcovi muselo
byť už pri uzatváraní zmluvy o dielo zrejmé, že pri projektoch takéhoto druhu je dodávateľ diela voči
svojmu zmluvnému partnerovi ohrozený sankciami, ktorých výška môže niekoľko násobne prevýšiť
cenu diela, a to vzhľadom na nepomer medzi výškou sankcie, ktorá žalovanému hrozila v prípade
omeškania s dodaním diela a cenou za dielo dohodnutou medzi stranami sporu. Nepomer je daný

aj tým, že žalobca s omeškaním odovzdal realizačnú projektovú dokumentáciu časti plynofikácie a
zdravotechniky, ale zmluvná pokuta, ktorú na neho ako svoju škodu žalovaný v rámci regresu preniesol,
bola počítaná z celkovej ceny diela, teda aj z časti, ktorá omeškaním nebola žiadnym spôsobom
dotknutá (napr. vypracovanie PD II. stupňa). Podľa súdu prvej inštancie je veľmi nepravdepodobné,
aby žalobca akceptoval uzatvorenie zmluvného vzťahu, ak by mal vedomosť o tom, že výška škody

ako sankcie vzniknutej z dôvodu porušenia povinnosti dodať dielo včas, bude v zjavnom nepomere s
hodnotou celej zákazky a niekoľkonásobne bude prevyšovať jeho zisk. Žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že už v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu so žalobcom, resp. v priebehu
vykonávania diela, žalobcovi oznámil, že pre prípad nedodržania termínu odovzdania diela mu hrozí
sankcia niekoľkonásobne prevyšujúca cenu diela. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným

uplatnená škoda je škodou nepredvídateľnou, ktorú nie je žalobca povinný nahradiť, preto ju žalovaný
nie je oprávnený započítať voči nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela a vzhľadom na nesporný nárok
žalobcu na zaplatenie ceny diela žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na omeškanie
žalovaného s plnením peňažného záväzku priznal žalobcovi popri istine uplatnený úrok z omeškania
podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. O

náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspešnosti podľa § 255 a nasl. CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), nakoľko
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm.h), keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný
navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

9. Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, že nepreukázal, že už v čase uzatvorenia
zmluvného vzťahu so žalobcom, resp. v priebehu vykonávania diela, mu oznámil, že pre prípad
nedodržania termínu odovzdania diela mu hrozí sankcia niekoľkonásobne prevyšujúca cenu diela,
pretože zo žiadneho zákonného alebo zmluvného ustanovenia mu táto povinnosť nevyplýva. Žalovaný

uvádza, že viackrát vyzýval žalobcu na riadne a včasné plnenie povinností a upozorňoval ho na
omeškanie s odovzdaním diela. Podľa žalovaného žalobca preukázateľne vedel, že ním vykonávané
dielo je podstatnou časťou celého diela, ktoré sa žalovaný zaviazal developerovi v dohodnutom čase
odovzdať a že bez jeho riadneho plnenia sa žalovaný dostane do omeškania. Rovnako vedel, že
realizovaný projekt má náklady vo výške niekoľkých miliónov, a teda mal a mohol predvídať, že aj možná
škoda môže byť výrazne vyššia ako zákonný úrok z omeškania, na ktorý sa odvoláva. Rovnako neobstojí

ani argument žalobcu, že predpokladal len výšku škody, ktorá sa viaže k výške odmeny, ktorú mal za
dielo dostať. Žalovaný pôsobí na trhu už viac ako 13 rokov, má skúsenosti z veľkých projektov, takže
mohol a mal vedieť, že svojim konaním môže spôsobiť výrazne väčšiu škodu ako je jeho odmena.
Žalovanýnesúhlasísodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,ktoréznižujemožnosťnárokunanáhradu
škody len do výšky odmeny za dielo/službu, resp. len akési „primerané“ percento z odmeny. Odmena

poskytovateľa služby nedosahuje väčšinou ani 1% hodnoty projektov, v ktorých služby poskytujú, pričom
pochybenie môže viesť k vzniku ďaleko výraznejšej škody.

10. Ďalej žalovaný namieta záver súdu prvej inštancie, že škoda, ktorú si žalovaný uplatnil a započítal
voči nároku žalobcu, je škodou nepredvídateľnou, ktorú nie je žalobca povinný nahradiť a poukazuje na

rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 2Obdo/97/2020, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že odvolací súd
nemal dôvod na vec aplikovať § 379 Obchodného zákonníka, nakoľko sa nejednalo o nepredvídateľnú
škodu, keďže strana sporu dlhodobo vykonávala svoju podnikateľskú činnosť vo svojom odbore a
preukázateľne poskytovala tovar aj iným odberateľom, a z toho dôvodu strana sporu mala a mohla
vedieť, že v prípade, ak poruší zmluvnú povinnosť ohľadom dodania tovaru, môže byť uložená sankcia.

Žalovaný dáva do pozornosti aj teoretickú úpravu určenia predvídateľnosti škody (ZAVADOVÁ, D.
Obchodné záväzky: Všeobecná časť. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2016), kde
zdôrazňuje, že: „na základe testu predvídateľnosti teda môžeme vyčítať, že to, či škodca bude musieť
uhrádzať celú škodu alebo tu bude určitá limitácia, závisí od istých faktorov. Tie majú svoj objektívny
i subjektívny základ. Objektívny základ tkvie v tom, že strana, ktorá škodu spôsobila, spôsobenú

škodu skutočne predvídala. Subjektívny základ zasa spočíva v tom, že strana s prihliadnutím na
všetky okolnosti a pri vynaložení odbornej starostlivosti mohla a mala spôsobenú škodu predvídať,
predvídateľnosť sa tu teda prezumuje. Pri subjektívnom základe sa prihliada na vlastnosti a znalosti
osoby, ktorá svojím konaním či nekonaním spôsobila škodu. V tomto prípade, ak škodca argumentuje
tým, že vzniknutú škodu nepredvídal, tak na vyvrátenie jeho argumentu stačí aj právna fikcia, že

osoba v jeho objektívnom postavení a za daných okolností takúto škodu predvídať mohla, resp. mala.
Test predvídateľnosti je dôležitý z hľadiska toho, či strana mala dostatok poznatkov o vzťahu medzi
ním a poškodeným a či mohla tušiť, že v dôsledku svojho konania alebo nekonania môže druhej
strane spôsobiť škodu. Nevyžaduje sa potrebná absolútna vedomosť o budúcom stave vo veci, ale
každá informácia, ktorou strany disponujú pred vznikom prípadnej škody, je podstatná a bude sa

skúmať jej relevancia pre posúdenie zodpovednosti.“ Žalovaný poukazuje na to, že žalobca vykonáva
podnikateľskú činnosť, pri ktorej bežne dochádza, že ním vytvorená projektová dokumentácia je len
časťou celého projektu, ktorá sa odovzdáva developerovi a bežne je v postavení subdodávateľa, mal
teda vedieť, že ak poskytne službu v omeškaní alebo s vadou, spôsobí žalovanému škodu. Žalobca
v komunikácii so žalovaným uviedol: „Viem, že som svojím neskorým odovzdaním projektu spôsobil

problémy a som aj ochotný za ne niesť následky“ (email žalobcu zo dňa 12.5.2020), preto škoda, ktorá
vznikla žalovanému v priamej príčinnej súvislosti v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu riadne a včas
odovzdať dielo tým, že voči žalovanému bola developerom uplatnená zmluvná pokuta, je jednoznačne
predvídateľnou škodou, za ktorú žalobca zodpovedá.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Žalobca uviedol, že z hľadiska právneho posúdenia veci bolo významné, či bola naplnená požiadavka
predvídateľnosti škody vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a na osobu žalobcu. Bolo nutné, abybol žalobca oboznámený v čase uzatvorenia zmluvy o všetkých relevantných okolnostiach, vrátane
hroziacich sankcií, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie uzavrieť zmluvu so žalovaným. Podľa žalobcu
zákon nemusí výslovne upravovať povinnosť upozorňovať zmluvnú stranu, avšak ak si táto chce

uplatniť náhradu škody, musí preukázať, že škoda bola pre druhú stranu predvídateľná. Vedomosť alebo
nevedomosť o výške investície developera je právne bez významu. Žalovaný žiadnu zmluvnú pokutu
so žalobcom nedojednal a žalovaný ho až do podania žaloby o jeho zmluvných sankčných záväzkoch
neinformoval. Konštatovanie žalovaného, že odmena poskytovateľa služby nedosahuje väčšinou ani 1%
hodnotyprojektov,vktorýchslužbyposkytujú,pričompochybeniemôževiesťkvznikuďalekovýraznejšej

škody, sú podľa žalobcu pre právne posúdenie veci irelevantné, nemožno konštatovať štandardy pre
konštantné a nemeniace sa správanie subjektov v oblasti stavebníctva. Žalobca namieta, že rozhodnutie
NS SR pod sp. zn. 2Obdo/97/2020, na ktoré sa odvoláva žalovaný nesúvisí vecne ani v otázke právneho
posúdenia s prejednávanou vecou. Z právnej teórie o škode, jej náhrade a aplikácii § 379 ObZ vyplýva
záver, ktorým si žalovaný zároveň aj odpovedá na otázku, či žalobca prešiel testom predvídateľnosti:
“Test predvídateľnosti je dôležitý z hľadiska toho, či strana mala dostatok poznatkov o vzťahu medzi

ním a poškodeným a či mohla tušiť, že v dôsledku svojho konania alebo nekonania môže druhej strane
spôsobiť škodu. Nevyžaduje sa potrebná absolútna vedomosť o budúcom stave vo veci, ale každá
informácia, ktorou strany disponujú pred vznikom prípadnej škody, je podstatná a bude sa skúmať jej
relevancia pre posúdenie zodpovednosti.“ Žalobca má za to že z preukázaných skutkových okolností
škodu, ktorú započítaval žalovaný, nemohol objektívne predvídať. Skutočnosť, že si bol žalobca vedomý

omeškania s dodaním diela nezakladá nárok žalovaného na započítanie nepreukázanej škody, ktorú
žalobca nemohol predvídať. O škode sa žalobca dozvedel na základe nehodnoverných okolností a
žalovaný ani nepreukázal skutočný majetkový úbytok.

12.Žalovanývreplikekvyjadreniužalobcuzodňa14.06.2022uviedol,žežalobcanesprávnekonštatuje,

že nebol oboznámený v čase uzavretia zmluvy o dielo o všetkých relevantných okolnostiach, ktoré
mali vplyv na rozhodnutie, či zmluvu uzavrie alebo nie. Žalobca si musel byť vedomý, že ak dielo
neodovzdá včas, žalovanému môžu vzniknúť dodatočné náklady a výdavky, vrátane sankcií, ktoré bude
povinný uhradiť developerovi, keďže dojednanie o zmluvnej pokute je bežným spôsobom zaistenia
záväzku v stavebníctve, ktorý je možné predvídať. Žalovaný nikdy neuvádzal žalobcovi a ani ho

neubezpečoval, že by nemal s developerom dojednané sankcie alebo že by omeškanie žalobcu nemalo
žiadne negatívne následky na jeho záväzky voči developerovi. Samotný inštitút náhrady škody nemusí
byť dojednaný v zmluve, nakoľko vychádza priamo zo zákona (dokonca nie je možné sa ho ani vopred
vzdať), preto žalobca nesie zodpovednosť, ak dielo neodovzdá riadne a včas. Žalovaný poukazuje na
rozhodnutie NS ČR zo dňa 21.10.2008, sp. zn. 32 Cdo2843/2008, podľa ktorého „ujednání o smluvní

pokutě je běžným způsobem zajištění plnění závazku ve stavebnictví, které lze předvídat... V obchodním
styku v oblasti investiční výstavby je nezvyklé, aby si účastníci závazkového vztahu nesjednali smluvní
pokutu zajišťující splnění smluvní povinnosti při vzniku závazkového vztahu (tj. ve smlouvě o dílo).“
Žalovaný argumentuje, že rozhodnutím NS SR sp. zn. 2Obdo/97/2020 chcel poukázať na inštitút
predvídateľnosti škody, kde strana sporu dlhodobo vykonávala svoju podnikateľskú činnosť vo svojom

odbore a preukázateľne poskytovala tovar aj iným odberateľom, a z toho dôvodu strana sporu mala a
mohla vedieť, že v prípade, ak poruší zmluvnú povinnosť ohľadom dodania tovaru, môže byť uložená
sankcia. Žalovaný nesúhlasí ani s vyjadrením žalobcu, že vychádzajúc z testu predvídateľnosti, že
nemohol objektívne predvídať škodu. Naopak, na základe testu predvídateľnosti disponoval dostatkom
poznatkov o vzťahu medzi ním a poškodeným a mohol tušiť, že v dôsledku svojho konania alebo

nekonania môže žalovanému spôsobiť škodu. Nevyžaduje sa potrebná absolútna vedomosť o budúcom
stave veci, ale každá informácia, ktorou strany disponujú pred vznikom prípadnej škody, je podstatná a
bude sa skúmať jej relevancia pre posúdenie zodpovednosti. Žalobca zároveň potvrdil, že si bol vedomý
toho, že v danom prípade ide o subdodávku a že žalovaný má uzavretú s developerom zmluvu, v ktorej
sa zaviazal na plnenie povinností a že svojím omeškaním spôsobil „problémy“, za ktoré je „pripravený

niesť následky“. Žalovaný uviedol, že po 10.9.2019 pravidelne telefonicky a písomne komunikoval so
žalobcom ohľadom urgovania odovzdania diela. Aj zo svedeckej výpovede žalobcu je preukázané, že
žalobca a žalovaný na danom projekte už spolupracovali aj predtým, žalobca vedel o aký veľký projekt
ide, a teda mal aj predpokladať, že pokiaľ sa dostane do tak výrazného omeškania, bude spôsobená
škoda. Odvolací súd k replike žalovaného uvádza, že obsahom spisu je aj ďalšie podanie žalovaného

datované dňa 19.09.2022, ktoré podľa úvodu má byť ďalšou replikou žalovaného, obsahom ktorého nie
je nová alebo odlišná argumentácia žalovaného, ako v podaní datovanom 14.06.2022.13. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný sa v argumentácii len opakuje, preto nebude
predkladať osobitné vyjadrenie k doručenému stanovisku žalovaného. Za mylnú považuje argumentáciu
žalovaného, že vzhľadom na to, že je dlhoročným podnikateľom v odbore, mal a mohol predvídať

spôsob, rozsah a obsah zmluvného sankčného dojednania medzi žalovaným a developerom bez
znalosti a prenesenia do jeho vlastného vzťahu so žalovaným. Žalovaný ani voči nemu štandardný
postih neaplikoval, naopak, uplynuli viac dva mesiace po domnelo fixnej lehote na odovzdanie diela
s úplnou toleranciou omeškania, bez akéhokoľvek upozornenia alebo napomenutia. Preto je potrebné
predvídateľnosť škody posudzovať vo svetle tohto nedbalého, neobozretného a ľahostajného prístupu

žalovaného k zmluvnému zabezpečeniu vlastných nárokov.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1
CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na
webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením

dňa 04.04.2024.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP a
s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania
žalovaného, vyjadrením žalobcu k odvolaniu a vyjadrením žalovaného, konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a konštatuje súladnosť
jeho odôvodnenia s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie

bolo vedené v súlade s postupom upraveným civilným sporovým poriadkom a odvolací súd nezistil
žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
ktoré viedli k vyhoveniu žalobe a zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí
dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie a vyvodil

správny právny záver premietnutý do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto v
súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré strany sporu
odkazuje. Pre zdôraznenie správnosti s poukazom na § 387 ods. 2 CSP uvádza nasledovné:

18. Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno a

nepreukázal,žemuužvčaseuzatvoreniazmluvnéhovzťahusožalobcom,resp.vpriebehuvykonávania
diela oznámil, že pre prípad nedodržania termínu odovzdania diela mu hrozí sankcia niekoľkonásobne
prevyšujúca cenu diela a namieta nesprávne právne posúdenie žalovaným uplatnenej a započítanej
škody ako škody nepredvídateľnej, ktorá sa v zmysle § 379 Obchodného nenahrádza. Odvolací súd sa
s námietkami žalovaného nestotožňuje.

19. Ustanovenie § 379 Obchodného zákonníka limituje rozsah náhrady škody, keď z povinnosti nahradiť
škodu vylučuje škodu nepredvídateľnú, t.j. takú škodu, ktorú v čase vzniku záväzku povinná strana
nepoznala ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti, alebo ktorá bola v tom čase ako takýto
dôsledok nepredvídateľná. Predvídateľnosť škody sa posudzuje objektívne na základe vedomostí

povinnejstranyamusíbyťdanávčasevznikuzáväzkovéhovzťahu.Žalobcaakosubdodávateľ nemusel
mať (a nebolo ani preukázané že by mal) vedomosť o obsahu nadväzujúcich obchodných vzťahov
žalovaného, z čoho vyplýva, že nemôže vedieť, aká škoda žalovanému v dôsledku porušenia jeho
povinností vznikne z týchto vzťahov, pre vznik zodpovednosti za škodu však postačuje, ak pre žalobcu
ako dbalého podnikateľa nebol v čase vzniku zmluvného vzťahu so žalovaným vznik škody vysoko

nepravdepodobný. Ustanovenie § 379 Obchodného zákonníka v inštitúte nepredvídateľnej škody tak
rieši situáciu, keď by škodca mal zodpovedať za akýkoľvek neprimeraný a nepravdepodobný následok
prípadného porušenia zmluvnej povinnosti. Za taký následok je možné považovať v prejednávanej veci
aj neprimeranú sankciu, ku ktorej zaplateniu sa zaviazal žalovaný v zmluvnom vzťahu s treťou osobou.Predvídateľnosť sa vzťahuje nielen na predpokladanie vzniku určitej škody ako následku porušenia
povinnosti, ale aj na predpoklad konkrétneho rozsahu takejto škody.

20. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ktorý mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu žalobca nebol
oboznámený, že žalovanému hrozí pre prípad omeškania s odovzdaním diela vznik škody z titulu
zmluvnej pokuty zo zmluvného vzťahu s developerom a rovnako v konaní pred súdom prvej inštancie
nebolo preukázané, že bol oboznámený s možným rozsahom škody z tohto právneho dôvodu, teda

výškou zmluvnej pokuty, ktorú si dojednal vo svoj neprospech žalovaný so svojím zmluvným partnerom.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcu na vznik možnej škody z titulu zmluvnej pokuty upozornil, odvolací
súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že svoje tvrdenie ničím nepreukázal, keď v čase
uzatvorenia zmluvy ani po uplynutí dohodnutého času plnenia žalobcu nevyzýval na odovzdanie diela
s upozornením, že mu pre prípad omeškania hrozí zmluvne dojednaná sankcia vo výške prevyšujúcej
dohodnutú cenu diela medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd dospel k záveru, že ani z obsahu

emailu žalovaného zo dňa 31.10.2019 z textu: „už to reálne musíme odovzdať“ nemožno vyvodiť záver,
že žalobca mohol ako dbalý podnikateľ predvídať, že žalovaný bude sankcionovaný svojím zmluvným
partnerom zmluvnou pokutou za omeškanie vo výške značne prevyšujúcej cenu diela vo vzťahu žalobcu
a žalovaného. Z takto formulovaného emailu by sa mohlo skôr javiť, že až do 31.10.2019 dielo žalovaný
nemusel „reálne odovzdať“, naviac, e-mailová správa, ktorá je obsahom súdneho spisu, je doručovaná

žalovaným žalobcovi s prílohou „zti schodisko kolizia. jpg“ a jej obsah nepreukazuje, že žalovaný urgoval
odovzdanie diela, nakoľko sa dopytoval na technické riešenie parciálneho problému (email obsahuje
najskôr text s otázkou „Zdravím, máme k tomu nejaký feedback prípadne iné možnosti riešenia?“).
Odvolací súd konštatuje, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplynul iný skutkový
stav, než ako ho správne ustálil súd prvej inštancie.

21. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že mu takáto notifikačná povinnosť zo žiadneho zákonného
alebo zmluvného ustanovenia nevyplýva, táto argumentácia nijako nesúvisí s obranou žalobcu voči
započítaniu pohľadávky z titulu nepredvídateľnej škody, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu zaplatenú
žalovaným tretej osobe. Test predvídateľnosti škody, ako ho chápe odvolací súd, je potrebné aplikovať

pri posúdení zodpovednosti za škodu vo veci tak z objektívnej stránky, ako aj zo stránky subjektívnej
z pohľadu predpokladov zodpovednosti škodcu a spočíva v tom, že je potrebné individuálne posúdiť
v každej veci, či škodca spôsobenú škodu skutočne predvídal a súčasne, či s prihliadnutím na všetky
okolnosti a pri vynaložení odbornej starostlivosti mohol a mal spôsobenú škodu predvídať. Škoda z titulu
zmluvnejpokuty,ktorejvznikanivýškunemoholobjektívneškodcapredpokladaťaaniovplyvniť,nakoľko

nebol účastníkom zmluvného vzťahu, z ktorého bola voči žalovanému treťou stranou uplatnená, nie je
škodou ani objektívne predvídateľnou. Pokiaľ odvolateľ odkazuje na predchádzajúcu spoluprácu strán
sporu, z dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplynuli žiadne skutkové okolnosti, ktoré by svedčili
záveru, že by mohol žalovaný vznik a rozsah škody z titulu zmluvnej pokuty dojednanej medzi žalovaným
adeveloperompredvídať.Odvolacísúdnámietkužalovaného,žežalobcamalpredvídať,ževýškaškody

sa bude odvíjať od hodnoty celého projektu stavby, alebo minimálne od výšky odmeny, ktorú mal dostať
za realizáciu celého diela od developera žalovaný, považuje za nerelevantnú. Predvídateľnosť škody
uplatnenej z titulu zmluvnej sankcie dojednanej medzi žalovaným a developerom nie je možné nijako
odvodiť ani z prípadnej vedomosti žalobcu o nákladoch projektu, či prípadnej vedomosti o výške odmeny
žalovaného.

22. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že žalobca mal dostatok poznatkov
o vzťahu medzi žalovaným ako poškodeným a treťou osobou, relevantných pre objektívnu možnosť
predvídať, že v dôsledku omeškania s plnením zmluvného záväzku môže druhej strane spôsobiť
škodu vo forme zmluvnej pokuty uplatnenej treťou osobou. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou

argumentáciou žalovaného, že predpokladom pre prijatie záveru o predvídateľnosti škody, ktorá má
spočívať v zaplatení zmluvnej pokuty tretej osobe, by mohla byť len púha skutočnosť, že žalobca
pôsobí na trhu už viac ako 13 rokov, má skúsenosti z veľkých projektov a bežne je v postavení
subdodávateľa, z čoho vyvodzuje, že mohol a mal vedieť, že svojim konaním môže spôsobiť výrazne
väčšiu škodu ako je jeho odmena. Pre záver o tom, že žalobca mal a mohol vznik škody v čase

uzatvorenia zmluvy predvídať, je potrebné posúdiť individuálne okolnosti každej škodovej udalosti a
vzťahu škodcu ku škode. Záver o tom, že žalobca mohol predvídať vznik škody vo forme zmluvnej pokuty
nevyplýva ani z obsahu emailu žalobcu zo dňa 12.5.2020, na ktorý poukazuje žalovaný. Vyjadrenie
žalobcu, že „viem, že som svojím neskorým odovzdaním projektu spôsobil problémy a som aj ochotnýza ne niesť následky“ v kontexte celého obsahu komunikácie vôbec nepreukazuje, že žalobca vznik
škody práve z titulu zmluvnej pokuty uplatnenej developerom voči žalovanému predvídal, žalobca v
správe uviedol, že nespôsobil neskorým odovzdaním žiadne škody, snáď len oddialenie tendrovania,

čo by mohlo byť pre developera aj výhodnejšie a lacnejšie vzhľadom na krízu (pripúšťa však, že ide
o špekuláciu). Ani deklarovanie všeobecnej ochoty škodcu v čase porušenia povinnosti podieľať sa na
náhrade prípadnej škody alebo nahradiť prípadnú škodu, neznamená vznik povinnosti nahradiť aj škodu,
ktorú ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti nepredvídal alebo ktorú nebolo možné predvídať
v čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase poznal alebo mal

poznať pri obvyklej starostlivosti, ibaže by sa strany v čase uzatvorenia zmluvy v rámci kontraktačnej
voľnosti dohodli, že sa od aplikácie dispozitívneho ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka v tejto
veci odchýlia. Existencia takejto dohody však v konaní nebola tvrdená.

23. Odvolací súd ďalej uvádza, že odvolateľ vo svojej argumentácii zjavne nesprávne odkazuje na
názor údajne podľa neho vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/97/2020, v

ktorom mal podľa žalovaného Najvyšší súd SR skonštatovať, že „odvolací súd nemal dôvod na vec
aplikovať § 379 Obchodného zákonníka, nakoľko sa nejednalo o nepredvídateľnú škodu, keďže strana
sporu dlhodobo vykonávala svoju podnikateľskú činnosť vo svojom odbore a preukázateľne poskytovala
tovar aj iným odberateľom, a z toho dôvodu strana sporu mala a mohla vedieť, že v prípade, ak
poruší zmluvnú povinnosť ohľadom dodania tovaru, môže byť uložená sankcia.“. Bod 15. rozhodnutia,

ktorého obsah cituje žalovaný, totiž nie je vysloveným názorom dovolacieho súdu k právnej otázke
nepredvídateľnej škody, ale ide o časť vyjadrenia žalovaného k podanému dovolaniu žalobcu. Najvyšší
súdsavdovolacom rozhodnutí,naktoréodkazuježalovaný,vôbecnezaoberalotázkoupredvídateľnosti
škody, ale otázkou kauzálneho nexu v prípade uplatnenej zodpovednosti predávajúceho za škodu
vzniknutú kupujúcemu v podobe sankcie, ktorú mu uložil správny orgán iného štátu z dôvodu, že

kupujúci uviedol na trh tovar, ktorého kvalita nespĺňala právne požiadavky tohto štátu. Pokiaľ sa žalovaný
odvoláva na odborné teoretickú úpravu určenia predvídateľnosti škody (ZAVADOVÁ, D. Obchodné
záväzky: Všeobecná časť. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2016), odvolací
súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie a závery súdu prvej inštancie so žalovaným citovanými
teoretickými východiskami vôbec nie je v rozpore.

24. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé
privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci a v odvolaní len zopakoval argumentáciu, ktorú uplatnil
pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vysporiadal.
Napadnutý rozsudok je presvedčivým spôsobom odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom náležitým

a zrozumiteľným spôsobom uviedol, akými úvahami sa riadil pri ustálení skutkových záverov ako aj
právnom posudzovaní veci. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 1, ods.
2 CSP potvrdil.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).