Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 42T/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124010470
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1124010470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa17.apríla 2024 v Bratislave

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku sa obžalovaný E. E., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale
bytom Bratislava, Š. č. XXXXX/XX spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II, pod
sp.zn. 4Pv 141/23/1102 zo dňa 01.februára 2024, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádež
podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od dňa 21.marca 2023 do 08:30 hod. dňa 04.apríla 2023 v

Bratislave na Prístavnej ulici, oproti prístavu vykonal vlámanie do garáže č. 17467 a to takým spôsobom,
že nezisteným predmetom vylomil uzamykací mechanizmus a vnikol do garáže, odkiaľ odcudzil jeden
kus krovinorez Hecht a jeden kus krovinorez Riwal, nezisteného typu, zakúpené v roku 2021 v celkovej
hodnote100,--eur,jedenkusmotorovápílaznačkyParkside,nezistenéhotypuvhodnote70,--eur,jeden
kus striekacie zariadenie na farbu značky Graco, typ 495ST, 257 036 max s kolieskami, zakúpené v roku
2020 v hodnote 2 300,-- eur, starožitný nábytok značky Ludvik XVI - jedálenský stôl a štyri kusy stoličky,
komoda a vitrína s presklenými dverami v hodnote 1000,-- eur, jeden kus použitá hydromasážna vaňa

v hodnote 100,-- eur, jeden kus Moped Babetta 210, tmavej farby s červenou nádržou,
rok výroby 1982, v.č.179 587 v hodnote 350,-- eur, jeden kus vojenská elektrocentrála nezistenej značky
v hodnote 50,-- eur, čím uvedeným skutkom spôsobil poškodenému E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXXX/X, Bratislava škodu krádežou v celkovej výške 3970,-- eur

o s l o b o d z u j e

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený E. M., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom
Bratislava, F. č. XXXX/X so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
-2- 42T/8/2024

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka a zároveň
poškodeného E. M., svedkyne B. E., prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení
všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci

tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a bolo mu umožnené urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. por.Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr.por., že je nevinný zo spáchania skutku.

Skutkový stav veci

Obžalovaný počas celého dokazovania potvrdil, že v žalovanom období bol na predmetnom mieste,
ale mal za to, že on sa do predmetnej garáže nevlámal. Na predmetnú ulicu, kde sa garáž nachádzala
vypovedal, že chodil pravidelne aj s motorovým vozidlom - dodávkou, pretože tu navštevoval a aj
navštevuje svoju známu B. E. - ktorej pomáha a pomáhal s rôznymi prácami - sťahovanie, opravy na

byte. Svedkyňa býva na adrese Bratislava, P. ulica. Keďže motorové vozidlo - dodávka, s ktorým chodil
na predmetné miesto je nákladného charakteru - s vozidlom pri návšteve predmetnej svedkyne vždy
zaparkoval - na začiatku predmetnej ulice - smerom ku garážam.
V predmetnom žalovanom období videl jednu garáž, ktorá bola otvorená - jej výklapné dvere. V
predmetnej garáži bolo veľa vecí - naložené kýble, celé to tam bolo zaprášené, vošiel som tam, iba som
sa tam prehrabal, porezal som si tam ruku, bol som tam necelú minútu, ako som sa porezal, išiel som

preč. Dvere boli otvorené, ja som nič neotváral, nič som odtiaľ nezobral. Chodievam tam doteraz, aj auto
tam parkujem stále, nemám dôvod tam nechodiť, nič som neurobil.

Svedok a zároveň poškodený E. M. vypovedal počas celého dokazovania, že garáž, ktorá je vo
vlastníctve jeho otca (garáž č. XXXXX, na ulici P. v V.) riadne užíva. Do predmetnej garáže svedok

chodieva podľa potreby. Dňa 21.marca 2023 garáž po svojom odchode riadne uzamkol na zámok a
odišiel preč. Garáž v predmetný deň nebola nijakým spôsobom poškodená a žiadne veci v nej nechýbali.
Do garáže sa vrátil dňa 04.apríla 2023 z dôvodu, že potreboval striekacie zariadenie. Ako prišiel k
uvedenej garáži, zistil, že je prevŕtaný zámok a garážová brána bola pootvorená, teda nie je riadne
zavretá, bránu otvoril a hneď zavolal políciu. Do garáže pred vstupom polície som nevstúpil, ale až

potom ako policajti vykonali potrebné úkony. Ako som otvoril garážovú bránu pred príchodom polície,
videl som, že je všetko rozhádzané a zaprášené a chýbajú mi rôzne veci - viď výroková časť rozsudku.
Osobami, ktoré sa zdržiavali v okolí garáží mu bolo povedané, že v predmetnom čase videl dodávku
bielej farby. Predmetné skutočnosti ako i evidenčné číslo dodávky odovzdal polícii.

Svedkyňa B. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v predmetnom časovom období bola v
spoločnosti obžalovaného. Ona spoločne s ním venčila svojho psa. Išli sme okolo jednej garáže, ktorá
bola otvorená. E. tam pozrel, bol tam asi pol minútky,
-3- 42T/8/2024

vyšiel von, viem, že bol porezaný na ruke. Išli sme potom preč, nič odtiaľ nebral. Brána na garáži bola
vyklápacia. Bola otvorená dosť, si myslím. Bola celkom otvorená. Čo som námatkovo videla, bol tam
bordel, ako keby odpadky, nič viac som nevidela, nič viac som si nevšimla.

Vo veci bola vykonaná obhliadka miesta činu, ako i fotodokumentácia založená v CD disku

- založené v spise na č. l. 64-70.
Z predmetnej obhliadky miesta činu vyplynulo, že táto bola vykonaná dňa 04.apríla 2023 v čase 09:40
hod. - 10:50 hod.
Konštatované bolo, že na garážovej bráne bol poškodený zámok - zaistená bola stopa č. 1 -
mechanoskopická. V garáži bol rôzny materiál.

Na vrchnej časti rádia sa nachádzala stopa č. 2 - biologická - ster zo škvrny červenej farby. V zadnej
časti sa nachádzala kovová vodiaca časť skladacej brány, na ktorej sa nachádzala škvrna červenej farby
- stopa č. 3 biologická - ster zo škvrny červenej farby z kovovej vodiacej lišty.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave na

základe zaistených stôp č. 2 a č. 3 - zistené:
-stopa č. 2 - ster zo škvrny červenej farby zaistenej z rádia značky Panasonic
-stopa č. 3 - ster zo škvrny červenej farby z kovovej vodiacej časti skladacej brány

Obe predmetné stopy boli biologického materiálu (ľudská krv) a pochádzali od osoby mužského

pohlavia a navzájom boli zhodné a porovnaním bola zistená zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky
bukálneho výteru označenej „E. E.“.

Jedinými dôkazmi vo vzťahu ku obžalovanému bola tak1/ jeho výpoveď z prípravného konania - kde sa ku skutku kladenému za vinu nepriznal v tom smere,
že i keď v predmetnej garáži bol, ale ním neboli odcudzené žiadne veci, pretože garáž bola otvorená

a do predmetnej garáže sa on nevlámal

2/ a nález DNA biologická stopa - v danom prípade ide o jeden nepriamy dôkaz.

Súd na základe predmetného obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285
písm. c/ Tr.por. pretože mal za to, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

K tomuto konštatovaniu ho viedli tieto dôkazné skutočnosti

1/ Súd vo veci poukazuje na výpoveď obžalovaného počas celého dokazovania, ktorá je vyššie

rozvedená

2/ Vo veci bol zaistený len jeden nepriamy dôkaz - stopa č. 2, stopa č. 3- v súlade s judikatúrou súdov
- je potrebné uviesť - že jeden nepriamy dôkaz nestačí k preukázaniu dokazovanej skutočnosti. K tomu
by muselo byť k dispozícii viacero nepriamych dôkazov, nakoľko nepriamy dôkaz má svoju hodnotu len

v spojení s inými dôkazmi.
Nepriame dôkazy musia preto tvoriť vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu
vzájomne na dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych dôka-
-4- 42T/8/2024

zov, ktoré vcelku zhodne a spoľahlivo dokazujú určitú skutočnosť a ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k
dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného
záveru.
Musia byť nepriame dôkazy - čiže nie jeden vedúce k dôvodnému podozreniu voči obžalovanému,
ktoré však nevylučujú reálnu možnosť, že páchateľom trestného činu mohla byť aj iná osoba, nie sú

dostatočným podkladom pre uznanie viny obžalovaného.

3/ pokiaľ išlo o predmetné biologické stopy - ktoré mali byť na základe databázy - zhodné s profilom
DNA porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej - osobou obžalovaného - súd konštatoval, že išlo
o prenosné stopy DNA, ktoré predstavovali jediný dôkaz spájajúci obžalovaného len s miestom skutku

- čo ani samotný obžalovaný nepopieral. Výpoveď obžalovaného v smere, že predmetná garáž už bola
otvorená a on zo zvedavosti sa išiel do nej pozrieť a že si tu porezal ruku, čím sa jeho krv dostala na
predmety v garáži - nie je ešte dôkazom k tomu, aby mohol byť obžalovaný vo veci uznaný vinným zo
žalovanej trestnej činnosti a odsúdeným.

4/ Iné dôkazy, ktoré by svedčili proti obžalovanému - napr. stopy v súvislosti násilným vniknutím do
garáže-atonásilnéodstráneniezámkunabránegaráže-takétostopy,resp.dôkazyvočiobžalovanému
neboli zaistené. V tomto smere súd poukazuje na závery znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave, z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia
nepreukázalo, že do predmetnej garáže sa vlámal práve obžalovaný.

Mechanoskopické stopy po vŕtaní a ani mechanoskopické stopy po páčení nachádzajúce sa na
predloženej poškodenej cylindrickej vložke (stopa č. 1 - zámok z garážovej brány) neboli vhodné na
porovnanie so stopami založenými v zbierke.
Predmetná stopa bola neupotrebiteľná na ďalšie skúmanie.

5/ Znamená to tak, že z predmetného dôkazu - zaistenej stopy pod č. 2, č. 3 - nevyplýva žiadny priamy
dôkaz, ktorý by objektívne preukázal nejaký priamy, či nepriamy vzťah obžalovaného ku predmetnej
krádeži.

6/Predmetnýnepriamydôkazpotvrdillenskutočnosť,žesadostalobžalovanýdokontaktuspredmetom,

z ktorého bola stopa zaistená, nie, že spáchal trestný čin práve on.Aby súd mohol tvrdiť opak mala by existovať ďalšia skutočnosť/skutočnosti, ktoré by vytvorili uzavretú
reťaz dôkazov, resp. nemôže existovať žiadna iná reálna možnosť, že by sa činu dopustil niekto iný,
než osoba obžalovaného.

7/ Nie je a priori vylúčené, aby skutkový stav bol preukázaný nepriamymi dôkazmi v prípadoch,
kedy priamy dôkaz buď neexistuje, alebo nie je dostatočný. Musí sa však jednať o takú ucelenú
reťaz nepriamych dôkazov, ktorej súčasti sa navzájom dopĺňajú a vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú obžalovaného, ale súčasne vylučujú

možnosť akýchkoľvek iných skutkových záverov.

8/ V prejednávanej veci bola len výpoveď obžalovaného - z prípravného konania a DNA stopa - avšak
dôkaz o samotnej krádeži je pre uznanie viny obžalovaného nedostatočný, pretože nemožno vylúčiť
všetky rozumné pochybnosti o tom, že či ku spáchaniu trestného činu aj skutočne došlo osobou
obžalovaného. Jeho obhajoba nebola

-5- 42T/8/2024

vyvrátená, pretože neboli produkované dôkazy takého charakteru, z ktorých by bolo možné nad
akúkoľvek pochybnosť vyvodiť, že obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý bol postavený pred súd.

Základné zásady trestného konania vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne
zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z verzií skutkového riešenia zodpovedá
skutočnosti, musí súd voliť takú ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a ak zostanú po vyčerpaní
všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné rozhodnúť v
prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby.

9/ Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dôkazov týkajúcich sa niektorej z takých okolností naďalej
zostanú ohľadom dotknutej skutkovej okolnosti dôvodné pochybnosti, nemožno túto okolnosť vyhodnotiť
v neprospech obžalovaného. Obžalovaný totiž nie je povinný dokazovať svoju nevinu, nakoľko zásada
prezumpcie neviny požaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané

dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že sa osoba, proti ktorej sa vedie
trestné konanie dopustila skutku, pre ktorý je vedené trestné stíhanie.
V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku
dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak. Aj keď Trestný poriadok
ponecháva hodnotenie dôkazov voľnej úvahe súdov, nesmie

byť ani táto voľná úvaha „absolútna“ a tobôž nesmie byť prejavom ľubovôle a svojvôle vyjadrenej
hodnotením vykonaných dôkazov súdom jednostranným spôsobom v neprospech obžalovaného
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5To/20/2010).

Ztaktovykonanéhodokazovania,ktorébolovpredmetnejvecipredloženéprokurátorom-akonositeľom,

ktorý má niesť zodpovednosť za objektívne dokázanie viny - existujú o otázke viny obžalovaného
rozumné pochybnosti, ktoré spočívajú v skutkovom stave veci a majú aj určitý logický základ.

10/ Na uznanie viny obžalovaného nepostačuje jediný nepriamy dôkaz. Vina obžalovaného musí byť
preukázaná mimo rozumnú pochybnosť a usvedčujúce dôkazy musia tvoriť ucelenú reťaz usvedčujúcich

dôkazov preukazujúcich vinu obžalovaného. Vina obžalovaného nemôže byť postavená na indíciách,
dohadoch a možnej pravdepodobnosti, že skutok spáchal obžalovaný.

Aj keď obžalovaný bol dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného činu, výsledky pred súdom
nevyznievajú jednoznačne, a nie je úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z

ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania,
treba obžalovaného spod obžaloby oslobodiť (R 14/1964).

Nepriame dôkazy, ktoré síce vedú k dôvodnému podozreniu voči obvinenému, avšak nevylučujú reálnu
možnosť, že páchateľom mohla byť aj iná osoba, nie sú dostatočným pokladom na uznanie viny

obvineného., súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že vo svojom
súhrne tvoria logickú, ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov (preto nestačí len
jeden nepriamy dôkaz) navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnomvzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť
iného
-6- 42T/8/2024

záveru. Nepriame dôkazy, ktoré síce vedú k dôvodnému podozreniu voči obvinenému, avšak
nevylučujú reálnu možnosť, že páchateľom mohla byť aj iná osoba, nie sú dostatočným podkladom na
uznanie viny obvineného (R 38/1970).

11/ Aj keď súd môže mať indície, o tom, že obžalovaný sa mohol dopustiť žalovaného trestného činu,
je potrebné uzatvoriť, že jeden nepriamy dôkaz nestačí s preukázaniu dokazovanej skutočnosti. K tomu
by muselo byť k dispozícii viacero nepriamych dôkazov, nakoľko nepriamy dôkaz má svoju hodnotu len
v spojení s inými dôkazmi.

12/ Vzhľadom na rozumné a dôvodné pochybnosti, pre existenciu ktorých nemožno spoľahlivo

obžalovaného uznať za vinného - pretože vo veci sú pochybnosti o skutkovej otázke - ktorá je pre
posúdenie viny obžalovaného právne významnou - nemožno odstrániť (vyplniť) inými dostupnými
dôkazmi súd postupoval v súlade s ustanovením § 285 písm. c/ Tr.por.
Ak obžalovaný svoju vinu popiera, je dôvodom pre oslobodzujúci rozsudok podľa ustanovenia § 285
písm. c/ Tr.por. - len ak ostatné vykonané dôkazy k usvedčeniu obžalovaného nestačia a ďalšie dôkazy

nie sú dostupné (NS SSR - 3 Tz 72/1970).

V tomto konaní bolo preukázané,
-že skutok sa stal,
-tento skutok naplňuje podľa výsledkov dokazovania, ktoré bolo prevedené i na hlavnom pojednávaní

všetky znaky určitého trestného činu, ale
-nepodarilo sa spoľahlivo potvrdiť i napriek úplne a riadne vykonanému dokazovaniu, že páchateľom
tohto trestného činu je práve obžalovaný, ktorý bol pre žalovaný skutok stíhaný. Obžalovaný nebol
dostatočne usvedčený výsledkami samotného dokazovania a vo veci neboli produkované ďalšie dôkazy,
ktoré by potvrdili vinu obžalovaného.

Vzhľadom na dokazovanie, ktoré v predmetnej veci bolo vykonané súd postupoval podľa § 285
písm. c/ Tr.por. a obžalovaného spod obžaloby oslobodil pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. - ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poškodený E. M. si uplatnila škodu v celkovej výške 6 370,-- eur - z toho náhrada škody za odcudzené
veci bola uplatnená vo výške 6 350,-- eur a náhrada škody za poškodenie zámku vo výške 20,-- eur.
V súlade s predmetným citovaným ustanovením - bol poškodený so svojím nárokom na náhradu škody

odkázaný na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní
odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom
tunajšieho súdu.