Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201237
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324201237.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v spore žalobcu: Československá obchodní banka a.s., IČO: 00 001 350,
Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, zast. JUDr. Petr Mašek, Boušova 792, 190 14 Praha 9 – Klánovice,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., toho času bydliskom E. F. XXXX,
XXX XX E. – G. E. o zaplatenie 266 429,04 Kč s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Žalobcovi v r a c i a súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 638,50 eur, vrátenie ktorého vykoná
prevádzkovateľ systému, ktorým je Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská
Bystrica, IČO: 36631124 v lehote 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 266.429,04 Kč., kapitalizovaného úroku 31 847,34 Kč, kapitalizovaného zákonného úroku
z omeškania 21 009,81 Kč spolu s úrokom vo výške 10,90 % ročne z čiastky 266 429,04 Kč od
27.04.2024 do zaplatenia a so zákonným úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne z čiastky 266 429,04
Kč od 27.04.2024 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa XX.XX.XXXX smlouvu č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver s limitom 300.000,- Kč. Žalovaná sa
zaviazalposkytnutýúversplácať,atoakoistinuúveru,takajúrokyapoplatkypodľazmluvy,vmesačných
anuitných splátkach vo výške 6084 Kč. Ďalej si strany dojednali úrokovú sadzbu poskytnutého úveru
vo výške 10,90 % ročne. Žalovaná svoju povinnosť nesplnila, nesplácala poskytnutý úver riadne a včas

a bola v omeškaní s úhradou viac ako dvoch mesačných splátok, čo vyplýva z výpisu z úverového účtu.
Z tohto dôvodu banka využila práva a písomným oznámením odoslaným žalovanej vyhlásila okamžitú
splatnosť úveru na dlžnú čiastku, ktorá vznikla zo zmluvy dňa 14.05.2023. Žalobca tiež uviedol, že pred
podaním žaloby sa žalobca snažil kontaktovať žalovanú na jemu známych adresách, avšak žalovaná na
jeho výzvy nereagovala. Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila a dlh neuhradila ani po tom, čo ju žalobca
v súlade s § 142 a zákona č. 99/1963 Sb., občanský soudni řád, vyzval k úhrade dlhu predžalobnou

výzvou. Žalobcovi neostávalo iné, než podať žalobu na súd, aby tento určil žalovanej povinnosť dlh
z predmetnej zmluvy zaplatiť.

3. Keďže v predmetnej veci vystupuje ako žalobca osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky
ide jednoznačne o spor s medzinárodným prvkom. Súd má tiež za preukázané, že žalobca na území
Slovenskej republiky nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a pohľadávka, ktorú žalobca uplatňuje

v tomto konaní, vznikla na základe zmluvy o úvere uzavretej v Českej republike. Keďže predmet sporu
má blízku spojitosť (sídlo žalobcu, miesto uzavretia zmluvy o úvere) s Českou republikou, podľa názorusúdu bolo nevyhnutné vo veci aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012
z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach (ďalej len ako „nariadenie Brusel I“). Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I. súd konštatuje, že

je splnená podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v
členských štátoch Európskej únie. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor
bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená
je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom nariadenie
upravuje aj právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv.

4. S poukazom na vyššie uvedené preto súd za účelom preskúmania svojej právomoci prejednať
a rozhodnúť tento spor vykonal nevyhnutné šetrenia ohľadom zistenia bydliska žalovanej.

5. Z lustrácie žalovanej v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaná na území Slovenskej republiky
nepracuje, nie je tu dôchodkovo poistená, nemocensky poistená, úrazovo poistená a nemá tu poistenie

v nezamestnanosti. Z odpovedi Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s. ohľadom zistenia či je žalovaná
poistená v ich zdravotnej poisťovni, resp. či žalovaná zdravotnej poisťovni preukázala existenciu
zdravotného poistenia v zahraničí vyplynulo, že žalovaná bola ich poistencom do 31.07.2016 a poistný
vzťah bol ukončený na základe pracovnej zmluvy v zahraničí. Z priloženej pracovnej zmluvy vyplynulo,
že žalovanej vznikol pracovný pomer v Českej republike od 01.08.2016. Súd má tiež z vyjadrenia

Obvodního soudu pro Prahu 7 za preukázané, že žalovaná má na území Českej republiky od 10.02.2020
evidovaný pobyt na adrese: E. F. XXXX, XXX XX E. – G. E.. Z usnesení o nařízení dražebního
jednání soudním exekútorem Mgr. Michalem Suchánekem LL.M. Exekútorský úrad Praha 9 zo dňa
XX.XX.XXXX, ktoré je verejne zverejnené a dostupné na internete vyplýva, že žalovaná je vlastníčkou
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, katast. území E. E., obec H. A., okres H. A.. Z tohto

uznesenia tiež vyplýva, že žalovaná ako povinná má bydlisko na adrese E. F. XXXX, XXX XX E..

6. Podľa článku 18 nariadenia Brusel I, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď
na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo – bez ohľadu na bydlisko
druhého účastníka – na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať

spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa článku 62 nariadenia Brusel I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého
súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá bydlisko v
členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko

v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

7. Podľa § 80 zákona č. 89/2012 Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike, člověk
má bydliště v místě, kde se zdržuje s úmyslem žít tam s výhradou změny okolností trvale; takový úmysl
může vyplývat z jeho prohlášení nebo z okolností případu. Uvádí-li člověk jako své bydliště jiné místo

než své skutečné bydliště, může se každý dovolat i jeho skutečného bydliště. Proti tomu, kdo se v dobré
víře dovolá uvedeného místa, nemůže člověk namítat, že má své skutečné bydliště v jiném místě. Nemá-
li člověk bydliště, považuje se za ně místo, kde žije. Nelze-li takové místo zjistit, anebo lze-li je zjistit
jen s neúměrnými obtížemi, považuje se za bydliště člověka místo, kde má majetek, popřípadě místo,
kde měl bydliště naposledy.

8. Otázku bydliska tak posudzuje konajúci súd podľa svojho národného práva, v konkrétnom prípade
ide o právo slovenské. Pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt. Bydliskom treba
rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Z hľadiska
určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený

na trvalý pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydlisko je predovšetkým miesto,
kdemáfyzickáosobasvojbyt,rodinu,poprípade,kdepracuje.Trvalýpobytmáčistoevidenčnýcharakter
pre účely evidencie obyvateľov. Z uvedeného dôvodu nie je možné obsah pojmu bydlisko stotožňovať s
obsahom pojmu trvalý pobyt. Uvedený výklad je súladný aj s doterajším chápaním uvedených pojmov
v praxi súdov. Z uvedeného je potom zrejmé, že pojem bydlisko sa chápe ako miesto faktického pobytu

fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.

9. V spotrebiteľských veciach nariadenie Brusel I upravuje v oddiele 4 osobitnú právomoc na konanie,
ktorá závisí od postavenia spotrebiteľa ako strany žalujúcej alebo žalovanej. V prejednávanej veci jespotrebiteľ na strane žalovaného, a teda druhý účastník zmluvy ho môže žalovať len na súde členského
štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko.

10. Vykonaným šetrením súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek väzbu
žalovanej so Slovenskou republikou (okrem evidencie jej trvalého pobytu v registri obyvateľov), z ktorej
je možné prijať záver, že v čase začatia konania mala bydlisko na území Slovenskej republiky. Zmluva o
úvere bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená dňa XX.XX.XXXX v Prahe, žiadosť o zmenu úveru
bola podpísaná žalovanou dňa XX.XX.XXXX v H. A.. V čase začatia súdneho konania mala žalovaná

preukázateľne bydlisko v Českej republike na adrese: E. F. XXXX, XXX XX E. – G. E..

11. Na základe zisťovania skutočného pobytu žalovanej súd zistil, že žije v Českej republike, kde v
čase začatia konania bola aj riadne zamestnaná. Súd teda v súlade s citovanou právnou úpravou
konštatuje, že nemá právomoc konať v tejto veci, keďže bydlisko žalovanej ako spotrebiteľky nie je na
území Slovenskej republiky.

12. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak spor alebo
vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

13. Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Právomocou sa rozumie
sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práv uplatňovaných pri
ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických
osôb. Kompetencia, teda právomoc určitého orgánu ochrany práva, je stanovená zákonom. V prípade,

ak súd zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, jeho povinnosťou je spoľahlivo ustáliť, do
právomoci, ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí.

14.Nakoľkobolovdanejvecizistené,žežalovanánemábydliskonaúzemíSlovenskejrepubliky,zdržuje
sa na území Českej republiky, žalobca sa voči žalovanej domáha splnenia povinností vyplývajúcich zo

spotrebiteľskej zmluva, súd konštatuje, že nemá právomoc vo veci konať, a s poukazom na nedostatok
právomoci súdu, krorá je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 9 CSP v spojení s § 161
ods. 2 CSP konanie zastavil. Súd nemohol do svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému
orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju
jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu len poučuje stranu sporu, že sa so

svojou žalobou môže obrátiť na príslušný orgán v cudzine.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinnosťou
súdu skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch stranách. V tomto prípade bolo

konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci na strane súdu a súd vzhľadom na skutočnosti, ktoré
vyšli najavo v tomto konaní, je toho názoru, že zastavenie konania nezavinil ani žalobca a ani žalovaná
a preto súd nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov (ďalej len ,,zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný
platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd
konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola
námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súduznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd,
ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,
najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 odsek 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré

sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného

upovedomenia.

18. Nakoľko sa konanie zastavilo pre nedostatok právomoci súdu prejednať spor, súd v súlade s § 11
ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vrátil žalobcovi súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 638,50
eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Vrátenie súdneho poplatku vykoná v súlade

s ustanovením § 11 odsek 6 zákona o súdnych poplatkoch prevádzkovateľ systému, pretože súdy sú
zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktorým je Slovenská pošta, a.s.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Humenné v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia (§ 362 CSP ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.