Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/102/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123239071
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123239071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

46C/102/2023

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX/XX, F., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr.
Katarínou Pialovou, advokátkou so sídlom Hollého 7, Žilina, proti žalovanému: Slovenská republika
v zast. správcom - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, Bratislava,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

46C/102/2023

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti evidovanej na
LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie F., obec
F., okres Žilina, parcela C KN č. 265/1 – záhrada o výmere 195 m2 a toto v y p o r i a d a v a tak, že
predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1-ina.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 1.950,- Eur, a to
do 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadnej zo strán sporu súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.12.2023 domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. F., zapísaných na LV č. XXXX, a to parcely
C KN č. 265/1 o výmere 195 m2 a žiadal, aby súd predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného

vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť žalovaného sumou 1.390,- Eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to
žalobca v podiele 3-iny a žalovaný v podiele 1, na LV č. XXXX pre k.ú. F.. Žalobca má záujem
nehnuteľnosť samostatne účelne využívať, čomu v súčasnosti bráni prekážka existujúceho podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Žalobca nemá záujem zotrval v podielovom spoluvlastníctve, nakoľko
predmetný pozemok môže sám účelne využívať. Za týmto účelom nechal vypracovať znalecký posudok

na ocenenie nehnuteľnosti, pričom znalkyňa G. H. I. v posudku č. 136/2022 určila všeobecnú hodnotu
podielu žalobcu na nehnuteľnosti vo výške 1.390,- Eur.3. Dňa 6.10.2023 doručil vyjadrenie k žalobe zástupca žalovaného (č.l. 31), v ktorom konštatoval,
že žalovaným je Slovenská republika je pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
predmetnej nehnuteľnosti rozhodné vyjadrenie Okresného úradu, či spoluvlastnícky podiel Slovenskej

republiky na predmetnej nehnuteľnosti nie je predmetom reštitučných nárokov. Táto skutočnosť má
zásadný vplyv na ďalší priebeh súdneho sporu. Bez vyjadrenia či boli alebo neboli na predmetnú
nehnuteľnosť uplatnené reštitučné nároky nemôže dať k nej Slovenský pozemkový fond súhlas k
zrušeniu a vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva, nakoľko tá môže byť predmetom reštitučných
nárokov. Ak Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor na predmetnú nehnuteľnosť neeviduje

nedoriešené reštitučné nároky, tak v pozícii zástupcu žalovaného vyjadril súhlas so zrušením
podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, berúc najmä do úvahy zásadu, z ktorej
vychádza Občiansky zákonník, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom
spoluvlastníctve. Súhlasíl aj so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhuje
žalobca, a to prikázaním podielového spoluvlastníctva do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu.
V tomto prípade vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci k nehnuteľnosti nie je

dobré vzhľadom na jej veľkosť, jej účelné využitie a veľkosť spoluvlastníckych podielov. K výške
primeranej náhrady uviedol, že túto žalobca požaduje na základe znaleckého posudku č. 136/2022
znalca G. H. I., znalca v odbore Stavebníctvo (ďalej ako „znalecký posudok“), vo výške 28,45 € za
m2. Podľa neho sa predmetná nehnuteľnosť nachádza v zastavanom území obce Varín, v časti obce
s individuálnou výstavbou rodinných domov. Zástavba je vybavená verejnými rozvodmi inžinierskych

sietí. Predmetná nehnuteľnosť tvorí súčasť priľahlej záhrady užívanej pri RD súpis. č. XXX. Zároveň
je situovaná za uličným oplotením orientovaná pozdĺžnou osou rovnobežne s komunikáciou. a jej
využitie by mohlo byť na výstavbu rodinného domu, iné využitie sa nedá predpokladať. Má priamy
prístup k miestnej komunikácii. Predložený znalecký posudok bol vyhotovený v roku 2022, preto
žalovaný namietal jeho aktuálnosť vzhľadom na rastúce ceny nehnuteľností za časové obdobie od

jeho vyhotovenia. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo
kúpiť v mieste, kde sa nachádza, t. j. cena ovplyvnená ponukou a dopytom po nehnuteľnostiach
na určitom mieste a čase. Základom pre určenie primeranej náhrady pri vyporiadavaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je všeobecná cena obvyklá v danom mieste a v dobe rozhodovania.
Pokiaľ súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pri stanovení výšky primeranej

náhrady vychádza zo znaleckého posudku, od ktorého podania uplynula dlhšia doba, je namieste
vychádzať z aktualizovanej ceny, lebo inak nevychádza z ceny v dobe zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Zástupca žalovaného za účelom určenia primeranej náhrady zisťoval
predaj nehnuteľností v katastrálnom území F.. Konajúcemu súdu predložil rozsudok Okresného súdu
Žilina z konania č. 42C/61/2022 vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnosti, v ktorom bola prikázaná primeraná náhrada za ustupujúci spoluvlastnícky podiel na
pozemky vo výške 60,- € za m2. Išlo o obdobné pozemky ako v tomto konaní. Okrem toho predložil
aktuálne ponuky z realitných portálov na predaj obdobných pozemkov v katastrálnom území F. za 46,04
€ za m2 až 144,- € za m2. Poznamenal, že nie je adekvátne požadovať primeranú náhradu vo výške
144, - € za m2 ale žalobcom navrhovanú primeranú náhradu taktiež nepovažuje za adekvátnu vzhľadom

na ceny, za aké sa predávajú obdobné nehnuteľnosti v katastrálnom území F.. S ohľadom na tieto
skutočnosti zástupca žalovaného žiadal, aby súd určil primeranú náhradu za zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vo výške 40,- € za m2. Nakoľko vyhotovenie
nového znaleckého posudku považujeme za nehospodárne vychádzame z predloženého rozsudku a
skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť je malej výmery.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktorú mu bolo doručené dňa 16.4.2024 (č.l. 50), nevyjadril, a tak
súd vo veci nariadil pojednávanie a vyzval Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor o vyjadrenie,
či bol vo vzťahu k prejednávanej nehnuteľnosti uplatnený reštitučný nárok.

5. Dňa 30.5.2024 doručil Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor súdu odpoveď na výzvu súdu
(č.l. 57), v ktorom uviedol, že na predmetnú nehnuteľnosť neboli uplatnené žiadne reštitučné nároky.
Dňa 14.6.2024 doručil žalobca súhlas s výškou primeranej náhrady navrhnutou zástupcom žalovaného.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 19.6.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti

zástupcov strán sporu, ktorí zotrvali na svojich vyjadreniach. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že
predmet sporu sa stal nesporným, sporným ostal nárok na náhradu trov konania, na ktorého nároku
zotrvala. Uviedla, že ani v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je prípustné
žiadnej zo strán sporu nepriznať trovy konania, je potrebné vyhodnocovať zásadu úspechu v spore.Zdôraznila, že žalobca sa domáhal mimosúdneho riešenia veci, na čo žalovaný nereagoval. Zástupca
žalovaného zdôraznil, že žalovaný nie je povinný reagovať na všetky návrhy spoluvlastníkov, pričom
v danej veci žalobca predkladal neaktuálne listiny, pričom až v spore došlo k zhode o výške primeranej

náhrady.

7. Následne súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

8. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

9. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v
konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise,

podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník
nie je známy.

12. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. , fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov30) aj s pozemkami, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo

vlastníctve štátu, okrem pozemkov, ktoré spravujú iné organizácie podľa osobitných predpisov.

13.Podľa§16ods.1písm.a)zák.č.180/1995 Z.z.fondnakladápodľatohtozákonaapodľaosobitných
predpisov s pozemkami vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise32) a v § 14 ods. 1 a v §
15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“.

14. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1
vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

15. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe

právneho úkonu 48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva 49) alebo rozhodnutia o
dedičstve 50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako
3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný
pozemok.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutočnosti:. Z predloženého výpisu
z LV č. XXXX pre kat. úz. F., obec F., mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný (Slovenská
republika)súpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnosti–KNEč.265/1- záhradaovýmere195m2,ato
žalobca v podiele 3/4-iny a žalovaný v podiele XX/XX-XX. Žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely
titulom kúpnych zmlúv v roku 2019 a 2021 a žalovaný na základe zápisu žiadosti z roku 2005. Súčet

spoluvlastníckych podielov tvorí celok. Nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia obce.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom
ako zástupcom štátu, ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm. a/ zák. č.
180/1995 Z.z..

18. Zo znaleckého posudku Ing. Boženy Šoškovej ( č.l. 4) č. 136/2022 mal súd za preukázané, že
predmetom ocenenia bola výlučne parcela CKN č. 265/1. Znalkyňa v posudku konštatovala, že ide
pozemok v časti obce s individuálnou výstavbou rodinných domov. Lokalita je situovaná v širšom centreobce, vzdialená od centrálneho námestia obce 120 m a je vybavená verehbiz prístupovou komunikáciou.
Zástavba je vybavená verejnými rozvodmi inžinierskych sieti. Z analýzy využitia nehnuteľnosti vyplýva,
že pozemok tvorí súčasť priľahlej záhrady užívanej pri rodinnom dome č. XXX, pričom pozemok je

situovaný za uličným oplotením užívaného pozemku, rovnobežne s komunikáciou. Kúpou podielu XX/
XX-XX by sa kupujúci stal výlučným vlastníkom a jeho využitie by mohlo byť na výstavbu rodinného
domu,, iné využitie sa nedá predpokladať. Všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovaného
na tejto parcele o výmere 195 m2 určila ku dňu vypracovania posudku – 21.11.2022, vo výške 1.390,-
Eur, t.j. 28,45 Eur za 1 m2.

19. Podľa žalovaným predloženej inzercie na predaj pozemkov v obci Varín je zrejmé, že hodnota
pozemkov sa pohybuje od 46,- Eur do 144,- Eur (č.l. 40-41). Žalovaný predložil súdu rozsudok
Okresného súdu Žilina sp.zn. 42C/61/2022, v ktorom boli predmetom zrušenia a vyporiadania pozemky
v obdobnej lokalite (čo preukázal priloženou fotomapou – parcely KNC č. 2151/141, 142, 369). Hodnota
nehnuteľnosti bola v rozsudku zo dňa 6.9.2023 určená vo výške 60,- Eur za 1 m2.

20. Z vyjadrenia Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru zo dňa 18.1.2024 (č.l. 57) mal
súd za preukázané, že na predmetný pozemok nie sú uplatnené reštitučné nároky.

21. Pri rozhodovaní o žalobe súd prednostne vychádzal zo žalobného návrhu, v zmysle ktorého

bolo predmetom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo sa
neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho
zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými
sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo
výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia

subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda
kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to
dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto
konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.

22. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná,
nakoľko na výzvu žalobcu, nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, k
zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu. Z povahy
podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti

vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

23. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec

patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť
so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

24. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí

pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

25. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej
veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci (nehnuteľností) v danom prípade nie je účelné.Predmetom sporu je síce pozemok o výmere 195 m2, ktorý sa nachádza v zastavanom území obce, t.j.
nepodliehazákazudrobenianehnuteľnosti,avšakžalovanýnemázáujemonadobudnutiejehonepatrnej
časti prislúchajúcej výške spoluvlastníckeho podielu (48,75 m2), nakoľko takýto pozemok nie je účelne

využiteľný. Súd vyhodnotil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v susedstve, t.j. pozemku
parcela CKN č. 272/2 a CKN 282, t.j. predmetné nehnuteľnosti v jeho väčšinovou spoluvlastníctve je
možné účelne a dobre využiť.

26. S ohľadom na tieto skutočnosti, účelnosť využitia nehnuteľnosti a neúčelnosť ich deľby, súd dospel

k dôvodnosti druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t.j. prikázaním do výlučného
vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Žalobca navrhol prikázanie do jeho výlučného vlastníctva,
s čím žalovaný súhlasil. Súd má za to, že aj s ohľadom na možnosť účelného využitia, majoritný
spoluvlastnícky podiel žalobcu na týchto nehnuteľnostiach, je vhodné prikázanie do jeho výlučného
spoluvlastníctva, a tak žalobe v tejto časti vyhovel.

27. Čo sa týka primeranej náhrady za pozemky, súd vychádzal zo skutočnosť, že žalobca primeranú
náhradu odvodil od jej hodnoty stanovenej v znaleckom posudku z roku 2022. Žalovaný namietal
aktuálnosť posudku a poukázal na aktuálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Súd má za to, že: „Primeranú
náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych
podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol

prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takúto nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu
zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za
ktorú by vec bolo možné predať. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd nemôže túto
povinnosť' preniesť' na iný subjekt, napr. len na znalca, pretože tu nejde o postup podľa § 127 O.s.p.,
kde treba odborne posudzovať' napr. obstarávacie náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady a iné

skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj keď odborná znalecká mienka bude jedným z podkladov
pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byt informácie príslušného orgánu miestnej správy,
informácie spoločnosti, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností zaoberajú. Tiež sú tu
poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v
časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľností musí vychádzať ďalej z toho, že

nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu istému účelu." (Fekete,
I. a kol. Občiansky zákonník. Veľký komentár 1 diel, str. 817, 818). Spočiatku bola medzi stranami
sporná hodnota nehnuteľnosti. Podľa znaleckého posudku predloženého žalobcom a vyhotoveného
v roku 28,45 bola hodnota 1 m2. Žalovaný uvedené namietal s ohľadom na neaktuálnosť posudku a tiež
vývoj cien nehnuteľnosti na trhu. Navrhol výšku primeranej náhrady v sume 40,- Eur za 1 m2, s čím

žalobca súhlasil. Hodnota primeranej náhrady sa tak stala medzi stranami nespornou. Súd preto žalobcu
zaviazal, aby žalovaného zaplatil primeranú náhradu vo výške 1.950,- Eur (195 x XX/XX-XX x 40).

28. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre k.ú. F., parcela CKN č. 265/1

- záhrada o výmere 195 m2 a vyporiadal tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného
vlastníctvažalobcuspovinnosťouvyplatiťžalovanéhosumou1950,-Eur,vlehote7dníodprávoplatnosti
rozsudku. Dlhšiu paričnú lehotu súd žalobcovi umožnil s ohľadom na potrebu realizácie prevodu
finančných prostriedkov, pričom žalovaný túto požiadavku žalobcu nenamietal.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V prvom rade súd
konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je

konaním iudicium duplex, t.j. konaním v ktorom majú obe strany postavenie žalobcu aj žalovaného
a ide o konanie v prospech oboch strán. Pre potrebu priznania trov konania súd vychádzal z ustálenej
rozhodovacej praxe, podľa ktorej platí, že žalobca pre prípad vyhodnotenia úspechu v spore musí
vpredsúdnomkonanínavrhovaťrovnakúmožnosťzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaako aj v samotnom žalobnom petite, pričom súd musí aj totožným spôsobom rozhodnúť. Iba v takom
prípade má žalobca postavenie úspešnej strany sporu. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie NS
SR sp.zn. 4 M Cdo/10/2012, podľa ktorého podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie

podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania,
na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom
konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. V prejednávanej veci žalobca v predsúdnom
konaní oslovil žalovaného listom zo dňa 24.3.2023 so žiadosťou na odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu, no nenavrhol mu žiadnu výšku primeranej náhrady. V konaní žalobca v žalobe navrhoval výšku

primeranej náhrady v sume 77,64 Eur za 1 m2, čo odvodzoval od neaktuálneho znaleckého posudku
z roku 2019, ktorý vypracoval znalec na žiadosť tretej osoby (nie účastníka konania). Až iniciatívou
žalovaného došlo v priebehu sporu k zhode o výške primeranej náhrady v sume 100,- Eur za 1 m2.
Podmienka totožnosti tak nebola splnená, a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).