Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Kuzmová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Zmluvy
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/6/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124200943
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124200943.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2 19C/6/2024
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D.
XXXX/XX, XXX XX E., kontaktná adresa: Sídl. F. XX, XXX XX G., proti žalovanej: H. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom G. I. XXX/X, XXX XX J., zastúpená JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom, IČO: 53109538, so
sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, o zaplatenie 2 400 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
2 19C/6/2024
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 2 400 eur od 1.12.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
11 19C/6/2024
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 24.1.2024 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú povinnosťou zaplatiť mu sumu 2 400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 2 400 eur od 1.12.2023 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.
2. Uviedol, že ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke v období od decembra 2022 do mája 2023
peňažnú pôžičku vo výške spolu 2 400 eur na preklenutie jej prechodných finančných problémov, ktorú
sa mu žalovaná zaviazala vrátiť. Žalobca poskytol žalovanej pôžičku v niekoľkých platbách, ktoré jej
posielal z jeho účtu na jej účet. Išlo o platbu zo dňa 9.12.2022 vo výške 500 eur, zo dňa 8.1.2023 vo
výške 500 eur, zo dňa 6.2.2023 vo výške 500 eur, zo dňa 7.3.2023 vo výške 200 eur, zo dňa 4.4.2023 vo
výške 200 eur, zo dňa 24.5.2023 vo výške 500 eur. V tom čase mal so žalovanou blízky partnerský vzťah,
preto zmluvu o pôžičke písomne neuzavreli a na všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičkesa dojednali ústne. Žalobca sa zaviazal žalovanej dočasne prenechať peňažné prostriedky v sume
2 400 eur a žalovaná sa ako dlžníčka zaviazala žalobcovi všetky peňažné prostriedky vrátiť. Bolo medzi
nimi dojednané, že prostriedky prenecháva žalobca žalovanej len dočasne za účelom preklenutia jej
prechodných finančných problémov. Pretože v čase dojednania zmluvy o pôžičke si žalobca a žalovaná
nedojednali dobu vrátenia pôžičky, žalobca výzvou zo dňa 13.10.2023 žalovanú vyzval na jej vrátenie do
31.10.2023. Túto výzvu žalobca zaslal žalovanej doporučenou poštou na adresu jej trvalého bydliska.
Žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote, zásielka sa však dostala do dispozície žalovanej už
dňa 16.10.2023. Pretože žalovaná žalobcovi peňažné prostriedky v sume 2 400 eur nevrátila, žalobca
žiada, aby ju k uvedenej povinnosti zaviazal súd. Žalobca si uplatňuje aj úroky z omeškania z dlžnej
sumy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to
v sadzbe 9,5 % ročne počnúc 1.12.2023 do zaplatenia.
3. Súd vo veci vydal dňa 12.2.2024 platobný rozkaz č. k. 19C/6/2024-17, ktorým žalobe v plnom rozsahu
vyhovel.
4. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor dôvodiac, že nárok žalobcu je
v celom rozsahu neopodstatnený. Zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva, že by sa žalovaná
zaviazala na vrátenie sumy 2 400 eur žalobcovi a nevyplýva z nich ani to, že by medzi stranami sporu
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, a to ani len v ústnej forme. Žalovaná dáva do pozornosti súdu, že na
výpisoch z účtu, ktoré žalobca predložil, žalobca uvádza, že sa jedná o pomoc „jeho láske milovanej“,
čo nie je možné považovať za pôžičku. Žalovaná od žalobcu peniaze nikdy neprijala s tým, že by sa
malo jednať o pôžičku, ale išlo o pomoc vo forme daru, ktorú je žalobca poskytol „z lásky a rád“ tak, ako
jej to stále tvrdil. To, že žalobca mal žalovanej uvedenú sumu požičať sa žalovaná prvýkrát dozvedela,
až keď jej bolo doručené uznesenie Okresného súdu Nitra v konaní č. k. 10C/80/2023-19, ktorým bolo
konanie o prvej žalobe žalobcu voči nej s rovnakým skutkovým základom zastavené. Z odôvodnenia
tohto uznesenia vyplýva, že súd vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby podľa § 138 CSP, pretože ju
považoval za zjavne nedôvodnú, pretože išlo o „pomoc“ žalovanej a nie pôžičku. Žalobca sa nasťahoval
do podkrovného bytu žalovanej, ktorý je súčasťou jej rodinného domu, ktorý chcela žalovaná prenajímať
tretím osobám, avšak tento byt užíval žalobca, ktorý sa žalovanej sám ponúkol, že jej to vykompenzuje
finančnou pomocou, čo je uvedené v jednotlivých platbách a vyplýva to aj zo spoločnej komunikácie
medzi stranami sporu. Konanie žalobcu považuje žalovaná za pomstu zo strany žalobcu za to, že
žalobcovi a žalovanej nevyšiel spoločný vzťah. O tom, že má ísť o pôžičku, nesvedčí ani jedna správa
z komunikácie medzi stranami sporu.
5. K podanému odporu vyjadril žalobca. Uviedol, že so žalovanou sa zoznámil v septembri 2022 cez
internet, prvýkrát sa stretli dňa 24.9.2022. Vzťah považovali za vážny, plánovali spoločný život, žalovaná
mu navrhla, aby kúpil spoluvlastnícky podiel 1/2 na jej rodinnom dome. Často sa mu sťažovala, že
má problém splácať mesačné splátky. Žalobca žalovanú ľúbil, preto sa jej rozhodol finančne pomôcť.
Dňa 9.12.2022 mu žalovaná zaslala číslo jej účtu, na ktorý jej žalobca previedol sumu 500 eur. Neskôr
žalobca urobil ďalšie prevody, a to dňa 8.1.2023 v sume 500 eur, dňa 6.2.2023 v sume 500 eur, dňa
7.3.2023 v sume 200 eur, dňa 4.4.2023 v sume 200 eur, dňa 24.5.2023 v sume 500 eur. Žalobca priznal,
že v období od 1.3.2023 do 15.7.2023 užíval podkrovný byt v rodinnom dome žalovanej, za čo jej
podľa vzájomnej dohody zaplatil prevodom na jej účet dňa 7.3.2023 sumu 400 eur – nájomné 200 eur
a príspevok na stravu 200 eur, dňa 4.4.2023 sumu 200 eur – nájomné, dňa 6.5.2023 sumu 200 eur
– nájomné, dňa 2.6.2023 – nájomné 200 eur a príspevok na káblovú televíziu 7 eur a dňa 2.7.2023
– nájomné 200 eur, príspevok na káblovú televíziu 7 eur a príspevok na klimatizáciu 50 eur. Žalobca
predtým býval vo svojom byte vo Zvolene. Žalovanej časť peňažných prostriedkov poslal ešte predtým,
ako sa nasťahoval do podkrovného bytu. Po nasťahovaní žalobcu do podkrovného bytu jej posielal
peniaze ako pomoc a okrem toho jej posielal peniaze ako nájomné. Žalobca odmieta tvrdenia žalovanej
o tom, že išlo o dar. Keby jej chcel peniaze darovať, odovzdal by jej ich v hotovosti. Žalobca zdôraznil, že
nemal v úmysle žalovanej peniaze darovať a ona nemala v úmysle ich ako dar prijať, čo je zrejmé z jej
správy zo dňa 9.12.2022 o 10:29, že mu všetko ako bude môcť určite vráti. Žiadna darovacia zmluva
medzi stranami sporu uzavretá nebola. Pojem pomoc nie je v Občianskom zákonníku definovaná ako
dar. Pomoc môže maž rôzne podoby ako aj pôžička či výpožička. Žalobca v tomto vyjadrení uvádzal, že
sa jedná o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, konkrétne o skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Právnym dôvodom poskytnutia peňažných prostriedkov
zo strany žalobcu žalovanej bol ich partnerský vzťah a tento dôvod odpadol ukončením vzťahu dňa
15.7.2023. Prípadne podľa žalobcu mohlo ísť aj o plnenie z neplatného právneho úkonu, pretože nebolaplatne uzavretá zmluva o pôžičke a ani darovacia zmluva. Žalobca záverom poukázal na zásadu iura
novit curia, podľa ktorej nie je jeho povinnosťou uplatnený nárok právne kvalifikovať, právna kvalifikácia
je vecou súdu.
6. Žalovaná v ďalšom vyjadrení poprela tvrdenie žalobcu, že sa mu mala sťažovať, že má problémy
splácať mesačné splátky. Žalobca poskytol žalovanej finančnú pomoc v rámci ich partnerského vzťahu,
čo žalobca sám potvrdil, keď uviedol, že ju ľúbil a rozhodol sa jej pomôcť. Medzi stranami nikdy
nedošlo k dohode, že žalovaná má žalobcovi peniaze vrátiť. Žalovaná považuje za zmätočný argument
žalobcu o tom, že peniaze by jej odovzdal v hotovosti, ak by jej ich chcel darovať. Žalobcove tvrdenia
o poskytnutí pôžičky sú účelové, keďže žalobca sa po ukončení spoločného vzťahu rozhodol, že zrazu
má ísť o pôžičku, pričom predtým také vyjadrenia smerom k žalovanej nikdy nemal. Žalobca sám tvrdí,
že dôvodom poskytnutia peňažných prostriedkov bol partnerský vzťah strán sporu, nemohlo preto ísť
o pôžičku. K správe žalovanej z 9.12.202 o 10:29 hod. žalovaná uvádza, že ak tu uviedla, že žalobcovi
peniaze vráti, myslela tým vrátenie iným spôsobom, keďže žalobca a žalovaná tvorili pár. Žalobca sa
počas vzťahu so žalovanou nikdy nezmienil, že jej má peniaze vrátiť. Žalovaná poukazuje na rozpor
v tvrdeniach žalobcu o tom, že žalobca na jednej strane tvrdí, že išlo o pôžičku, následne uvádza, že
zmluva o pôžičke platne uzavretá nebola ani darovacia zmluva.
7. Súd spor prejednal na pojednávaní za účasti žalobcu, žalovanej a jej právneho zástupcu. Na
pojednávaní si súd vypočul prednes právneho zástupcu žalovanej a vykonal výsluch strán sporu. Pokiaľ
ide o ostatný obsah spisu, podľa § 204 CSP súd dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom
spise čítaním ich obsahu na pojednávaní nevykonal, pretože jednotlivé listinné dôkazy tvoriace obsah
súdneho spisu, boli stranám sporu zaslané.
8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že od žalovanej žiada peniaze, ktoré jej poskytol v celom rozsahu.
Vo výsluchu vypovedal, že jeho vzťah so žalovanou začal 24.9.2022, keď sa prvýkrát stretli. Potom
sa stretávali v 2-týždňových intervaloch. Absolvovali spoločný wellness pobyt na Táľoch začiatkom
decembra, kde sa žalovaná so slzami v očiach začala vyjadrovať o tom, ako ju ťažia dlžoby, nezvláda
to a je pred zrútením. Dôkazom o tom, že má dlžoby, bola WhatsApp komunikácia. Stále mu tvrdila,
že v nich vidí potenciál do budúcna. Žalobca má srdce a chcel jej pomôcť. Od začiatku ako sa začali
o tom baviť, mu tvrdila, že peniaze mu vráti sama od seba. Žalobca nechápe, čo advokát myslí tou inou
formou vrátenia, nechápe akou inou formou mu mala žalovaná peniaze vrátiť. Žalovanej mal pomáhať,
kým sa jej nezlepší finančná situácia tak, že mu postupne tie peniaze vráti. Žalobca tiež nechápe, prečo
si advokát žalovanej myslí, že partnerský vzťah automaticky zadáva dôvod, že niekomu venuje peniaze
len tak z lásky. Nikde nebolo uvedené, že je to dar z lásky. Žiadny slovník nedefinuje pomoc ako nejaký
dar. Tak ako nebola spísaná zmluva o pôžičke, nebola spísaná ani darovacia zmluva. Nikdy to nebolo
definované ani ako pôžička. Partnerský vzťah je špecifický na to, aby sa spisovala zmluva o pôžičke.
Bola to finančná pomoc. Žalobca žalovanej dôveroval, lebo mu tvrdila, že peniaze mu vráti, ako bude
môcť. Takto sa sama vyjadrila. Žalovaná žalobcovi sama uviedla už pri prvej platbe, že mu všetko vráti,
čo jej bude žalobca poskytovať. Keď žalovanej uviedol, že kvôli nemu odmietla nájomníkov, tie slová boli
nadnesené, pretože reálne ako môže mať jeden človek na svedomí, že či bude s niekým bývať alebo
nebude. Žalovaná mu oznámila, že nejakí nájomníci majú o podnájom záujem, ale nikdy konkrétnych
ľudí neoznačila. So žalovanou boli dohodnutí, že skúsia spoločné bývanie, že ak to nevyjde, tak ona
sama mu povedala, že tie peniaze mu sama vráti, čo je úplne logické, pretože jeho peniaze sú v jej dome.
Pochopiteľne, ak by vydržal vzťah, tak by od nej peniaze nepýtal. To, že žalobca pýta peniaze, nie je
žiadnapomsta,takátobolaichdohoda.Natomtrvá,toodprisahá.Žalobcaniejeprávnik,nedržísapojmu
pôžička, mohlo sa jednať aj o bezdôvodné obohatenie. Žalovaná mu uviedla, aké má finančné záväzky
a že to nezvláda, on ale nevie, ako tie peniaze použila. Pri platbách z účtu žalobcu na účet žalovanej
označených s poznámkou „nájomné mojej láske milovanej“ je jasne definované, že išlo o peniaze, ktoré
jej platil za bývanie, na tejto sume sa dohodli. Prvý mesiac to bolo 400 eur, z toho 200 eur nájomné
a 200 eur príspevok na stravu, lebo žalovaná navrhla, že mu bude variť obedy. Potom z toho zišlo, lebo
jej 200 eur na obedy nestačilo, tak si žalobca stravovanie riešil sám. Potom jej platil 200 eur nájomné,
7 eur bola káblovka. V júli 2023 jej zaplatil 257 eur kvôli tomu, že 50 eur bolo navýšenie na klimatizáciu
a napriek tomu ho žalovaná v polovici mesiaca vyhodila a zvyšné nájomné za polovicu mesiaca mu
doposiaľ nevrátila.
9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní nepoprel, že žalovaná sumu 2400 eur prijala na svoj účet.
Tvrdil, že zo strany žalobcu išlo o nezištnú pomoc žalovanej, keďže v predmetnom čase tvorili partnerskývzťahajeúplnenormálne,ževrámcivzťahumužaaženysipartneripomáhajúajfinančneasamozrejme
aj iným spôsobom. Zo samotných platieb, ktoré uskutočnil žalobca, vyplýva, že išlo o pomoc žalovanej
ako jeho láske s tým, že žalovanej nikdy počas vzťahu neoznámil, že by malo ísť o pôžičky, ktoré má
žalovaná povinnosť vrátiť. Toto vyplýva len z už účelového konania žalobcu, ktorý po skončení vzťahu so
žalovanou vymyslel právnu konštrukciu, že zrazu má ísť o akúsi pôžičku žalovanej, ktorú je povinná mu
vrátiť. Je teda zrejmé, že ide o účelové uplatňovanie si nároku žalobcu po skončení vzťahu a poskytnuté
peniaze tvoria predmet pomoci (z lásky) v čase trvania ich spoločného vzťahu. Z komunikácie medzi
sporovými stranami je zrejmé, že žalobca chcel žalovanej v rámci spoločného partnerského vzťahu
pomôcť. Ak žalovaná uviedla ešte pred zaslaním prvej platby pomoci, že to žalobcovi vráti, toto žalovaná
nenapísala v pohnútke a v presvedčení, že by sa malo jednať o pôžičku, ale že sa za toto žalobcovi
odvďačí iným, teda všetkým tým, čo k partnerskému vzťahu patrí. Ak teda žalobca toto neuznáva, je
na ňom, aby preukázal, že zmluva o pôžičke bola medzi sporovými stranami uzavretá a teda, že on
konal v úmysle poskytnúť žalovanej peniaze, ktoré mu budú vrátené a že žalovaná s týmto bola riadne
uzrozumená. K tomuto však nedošlo, a preto neexistuje dôvod na vrátenie peňazí.
10. Žalovaná na pojednávaní vypovedala, že so žalobcom si padli do oka, stretli sa, chceli spoločné
bývanie. Žalobca vedel, v akej situácii je žalovaná, že môžu byť spolu v jej byte, ktorý pôvodne chcela
dať do prenájmu. Keďže dala prednosť spoločnému životu, tak súhlasila s tým, že tam budú bývať.
Tým pádom žalovaná prišla o finančné prostriedky. Žalobca jej finančné prostriedky dal z dobrej vôle.
O pôžičke sa nikdy nevyjadril, nikdy nepočítala s tým, že peniaze bude musieť niekedy vrátiť. Nemá
pocit, že mu je niečo dlžná. Uviedol, že jej chce pomáhať a ona tú pomoc ocenila, keďže sa mali radi,
tvorili pár a chcela, aby boli spolu. Žalobca sa počas spoločného vzťahu nikdy nevyjadril, že predmetné
peniaze bude niekedy chcieť vrátiť. Žalobca jej chcel pomáhať, že si nemá robiť starosti, čo jej stále tvrdil
počas ich vzťahu, aby už bola kľudná. K svojmu vyjadreniu, kde žalovaná uviedla, že „ja ti to všetko, keď
budem môcť, určite vrátim“, žalovaná na pojednávaní objasnila, že mala na mysli, že sa bude žalobcovi
revanšovať tým, že mu dá lásku, že mu rada uvarí, operie, ožehlí, čo aj robila.
11. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
12. Z potvrdení o zrealizovaní transakcie z účtu č. H. majiteľa B. C., D. D. XXXX/XX, XXXXX E. na účet č.
H. vyplýva odoslanie peňažných súm nasledovne: dňa 9.12.2022 suma 500 eur s popisom (informácia
pre príjemcu) „Pomoc mojej laske milovanej“; dňa 8.1.2023 suma 500 eur s popisom „Pomoc mojej laske
milovanej“; dňa 6.2.2022 suma 500 eur s popisom „Pomoc mojej laske milovanej“; dňa 7.3.2023 suma
200 eur s popisom „Pomoc mojej laske milovanej“; dňa 4.4.2023 suma 200 eur s popisom „Pomoc mojej
laske milovanej“; dňa 24.5.2023 suma 500 eur s popisom „Peniaze na dlazbu na terasu domceka“.
13. Podľa ďalších potvrdení o zrealizovaní transakcie z účtu č. H. majiteľa B. C., D. D. XXXX/XX, XXXXX
E. na účet č. H. boli realizované nasledovné prevody: dňa 7.3.2023 suma 400 eur s popisom „Najomne
mojej laske milovanej“; dňa 4.4.2023 suma 200 eur s popisom „Najomne mojej laske milovanej“; dňa
6.5.2023 suma 200 eur s popisom „Najomne mojej laske milovanej“; dňa 2.6.2023 suma 207 eur
s popisom „Najomne mojej laske milovanej“; dňa 2.7.2023 suma 257 eur s popisom „Najomne Simonke“.
14. Z komunikácie medzi stranami sporu prostredníctvom aplikácie WhatsApp vyplýva, že žalovaná
žalobcovi zaslala informácie o platbách, ktoré vykonáva. V screenshote zaslanom žalobcovi je uvedené:
6.12.2022 H. D. A. splátky úveru mínus 339,21 eur, 8.12.2022 ZSE Energia mínus 297,0 eur, 2.12.2022
home credit AUTOLEASING mínus 137,53 eur.
15. Z tejto komunikácie ďalej vyplývajú nasledovné správy medzi žalobcom a žalovanou:
- Žalovaná: „Láska moja. Krásne ránko prajem. Vôbec som sa nevyspala, a dúfam, že dnes to nejako
zvládnem,somšťastnážeťamámB.môjasomveľmivďačnázatvojupomoc,mocmamrzítátosituácia,
keď budem v práci ti pošlem to číslo účtu „ešte raz ďakujem„ Posielam najkrajšie pusinky
- Žalovaná: Láska posielam číslo účtu. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
- Žalobca: Ok, Miláčik. Keď budem doma, hneď posielam.. Pohodu v práci prajem, Láska
- Žalovaná: Ďakujem láska moja, ja ti to všetko keď budem môcť určite vrátim Miláčik- Žalobca: Láska, peniaze by si už mala maž na účte, keďže máme rovnakú banku
- Žalovaná: Láska teraz pozerám, peniažky mi nabehli, ďakujem
- Žalovaný: Tak to je super... Som rád, že som mohol pomôcť mojej láske, veď to bola moja povinnosť,
keďže si kvôli mne odmietla nájomníkov.. A s dobrým pocitom si môžem večer po plavke otvoriť
kalorické.. Hlavne to už dáko vydrž v práci a myslím, že si už večer môžeš spokojne ľahnúť..
- Žalovaná: Áno láska.. Si úžasný Teším sa a veľmi som ti zaviazaná, dneska to ubieha rýchlo mala som
nechtíky a teraz už len čakám kedy pôjdem domkov, určite sa mi bude lepšie zaspávať miláčik môj..
ešte keby si bol pri mne
- Žalobca: Ešte raz s radosťou zopakujem, že si pre mňa všetko na svete a tým pádom tvoje starosti sú
už aj moje starosti a samozrejme si spoločne budeme užívať aj pekné chvíle a tešiť sa spoločne z toho
čo pekné nám život ešte ponúkne, Láska moja
-Žalovaná:Ďakujemláska,,tisikrásnenapísal..Mocsitovážimasomšťastná,žeťamám konečnesom
domka v pyžamke.. Zajtra sa nezastavím od rána do večera nechty a jedno líčenie.. Posielam veeeela
pusiniek. Dúfam, že si všetko zvládol v práci a zajtra budeš oddychovať. Krásne sníčky a dobrú nôcku
16. Z ďalšej komunikácie vyplýva nasledovná správa:
- Žalovaný: Krásne ránko prajem B. môj najkrajší Až mám obavu z toho ako si sa vyspinkala po tom
nervydrasajucom večere.. Ale ty sa naozaj nemusíš báť ničoho čo sa financií týka, keď som tu ja. Veď ja
mám na svedomí, že tam nemáš nájomníkov, inak by si nemusela riešiť takéto záležitosti. Ja ti budem
posielať každý mesiac tých 500 euro, kým nepredám byt, Zlatko moje milované Tak mi hlavne napíš to
číslo účtu a hlavne sa nepomýľ, aby tu to v pohode nabehlo... Luuuubim ťa nekonečne, Láska a prajem
vydržateľný deň v práci.
17. Z výzvy žalobcu na vrátenie peňazí zo dňa 6.10.2023 bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovanú
na vrátenie požičanej peňažnej sumy vo výške 2 400 eur. Uviedol tu, že žalovanej v čase ich vzájomného
spoznávania požičal postupnými platbami zasielanými na účet žalovanej sumu celkom vo výške 2 400
eur. Uvedené peniaze žalovanej slúžili na splácanie vlastných úverov a prerábku domu v jej vlastníctve.
Keďže žalobca a žalovaná spolu tvorili pár, nedohodli sa na konkrétnom dátume splatenia pôžičky.
Žalobca bol zhovievavý a čakal na zlepšenie finančnej situácie žalovanej, resp. že uvedená suma bude
zohľadnená v budúcnosti v kúpnej cene hodnoty polovice rodinného domu. Pretože došlo k ukončeniu
ichvzťahu,žalobcažalovanúviackrátformouSMSamailovejkomunikácievyzvalnavráteniepôžičky,na
čo žalovaná nereagovala. Žalobca žalovanú vyzval na vrátenie sumy 2 400 eur v lehote do 31.10.2023
s tým, že v opačnom prípade pristúpi k vymáhaniu dlhu súdnou cestou.
18. Z informácie Slovenskej pošty, a.s. o sledovaní zásielky č. RG332604315SK vyplýva, že zásielka
– doporučený list 1. triedy bola podaná na pošte Vráble dňa 13.10.2023, dňa 16.10.2023 uložená na
pošte Čechynce – adresát nezastihnutý, dňa 6.11.2023 neprevzatá v odbernej lehote – odoslaná späť
a dňa 15.11.2023 vrátená odosielateľovi.
19. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 10C/80/2023 zo dňa 30.11.2023 v spore medzi totožnými
sporovými stranami ako v tomto konaní o zaplatenie sumy 2 400 eur s príslušenstvom konanie zastavil
(výrok I.) a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok). Z odôvodnenia
uznesenia vyplýva, že žalobca sa v predmetnom konaní dožadoval, aby súd rozhodol, že žalovaná
je povinná zaplatiť mu sumu 2 400 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 2 400 eur od 20.4.2023
do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že od 12/2022 do 05/2023 poskytol žalovanej finančnú pomoc
vo výške 2 400 eur, z toho 1 900 eur na úhradu splátok úveru a 500 eur na úhradu dlažby na
terasu, pričom žalovaná dlžnú sumu napriek jeho výzvam nevrátila. Súd žalobcu vyzval na späžvzatie
žaloby podľa § 138 CSP, pretože po predbežnom právnom posúdení bolo zistené, že žaloba je zjavne
nedôvodná, pretože podľa súdu išlo o „pomoc“ žalovanej a nie pôžičku. Žalobca vzal žalobu celkom späť
s odôvodnením, že ju považuje za dôvodnú, pretože žalovanej poskytol pôžičku, ale potrebuje využiť
služby právneho poradenstva na to, aby podal kvalifikovaný návrh.20.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
24. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
25. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
26. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. V súdenej veci nebolo sporným, že žalobca počas trvania partnerského vzťahu so žalovanou
v období od 9.12.2022 do 24.5.2023 poskytol žalovanej prevodom zo svojho účtu na účet žalovanej
peňažné prostriedky v sume spolu 2 400 eur. Prevzatie týchto peňažných prostriedkov žalovaná
nenamietala, medzi žalobcom a žalovanou vznikol spor o tom, či je žalovaná povinná sumu vo výške
2 400 eur žalobcovi vrátiť a pokiaľ túto povinnosť má, na základe akého právneho titulu je tak povinná
urobiť.
30. Nárok, ktorý si žalobca voči žalovanej v tomto konaní uplatnil, žalobca v žalobe odôvodnil ako
pôžičku. S týmto právnym posúdením sa stotožnil aj konajúci súd. Zmluvou o pôžičke vzniká medzi
veriteľom a dlžníkom právny vzťah, na základe ktorého prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej
strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu do uplynutia
dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu, pričom môže ísť o odplatný alebo bezodplatný
právny vzťah. Tento právny vzťah nevyžaduje osobitnú formu, preto zmluva o pôžičke môže byť uzavretá
ústne, konkludentne (mlčky) alebo v písomnej forme. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/
prenechanie veci veriteľom dlžníkovi, b/ vymedzenie požičiavaných vecí, c/ povinnosť dlžníka vrátiť
veci rovnakého druhu, d/ dočasnosť zmluvy. Zmluva o pôžičke je neformálnym právnym úkonom, čo
znamená, že pre jej vznik nie je potrebná písomná forma, pre platné uzavretie zmluvy sa však vyžaduje,
aby sa zmluvné strany dojednali na jej podstatných náležitostiach. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou
(kontraktom),čoznamená,ženauzavretietakejtozmluvyjepotrebné,abybolpredmetpôžičkyveriteľom
dlžníkovi odovzdaný či už fyzickým odovzdaním alebo aj bezhotovostným spôsobom.31. V súdenej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaná sa ústne dohodli na
tom, že žalobca žalovanej poskytne (prenechá na užívanie) peňažné prostriedky. Bolo ďalej preukázané,
že žalovaná sa zaviazala žalobcovi poskytnuté peniaze vrátiť. Z výsluchu žalobcu v tomto konaní
jednoznačne vyplynulo, že žalobca peniaze žalovanej poskytoval s tým, že jej chcel pomôcť, peniaze
jej však nemienil darovať a očakával ich vrátenie. Žalovaná síce svoj záväzok peniaze žalobcovi
vrátiť popierala, jej obrana je však v rozpore z vykonaným dokazovaním. V správe, ktorú žalovaná
žalobcovi zaslala pred obdržaním prvej platby, kde uviedla, že žalobcovi všetko vráti, keď bude môcť,
je podľa názoru jednoznačne vyjadrená vôľa žalovanej prenechať si peniaze žalobcu len dočasne
a tieto mu neskôr (po tom, ako sa jej finančná situácia zlepší), vrátiť. Ak aj žalovaná argumentovala,
že žalobcovi mienila peniaze vrátiť tzv. iným spôsobom, teda nemieni mu vrátiť peniaze ako také,
tento úmysel vrátenia inak ako vrátením peňazí v konaní nepreukázala. Žalovaná vo výsluchu na
pojednávaní objasnila, že pod „vrátením všetkého, keď bude môcť“ myslela, že žalobcovi sa revanšuje
tým, že mu dá lásku, uvarí mu, operie a ožehlí. Jej právny zástupca zasa uvádzal, že žalovaná sa mala
žalobcovi odvďačiť tým, čo k partnerskému vzťahu patrí, toto však bližšie nepopísal. Tvrdenia žalovanej
o vrátení všetkého v tzv. inej forme ako vrátením toho, čo jej žalobca poskytol, teda peňazí, ktoré si
od žalobcu žalovaná požičala, súd vyhodnotil ako účelové. „Vrátenie všetkého, keď bude môcť“ podľa
správy žalovanej skôr korešponduje s tvrdeniami žalobcu o tom, že žalovaná mu mala peniaze vrátiť po
preklenutí jej prechodných finančných problémov. Vyhodnotenie tejto správy v zmysle „vrátim ti peniaze,
len čo mi to finančná situácia umožní“, vyznieva podľa názoru súdu logickejšie a presvedčivejšie ako
vyhodnotenie tejto správy v zmysle „navarím, operiem či ožehlím ti, len čo budem môcť, len čo sa bude
dať“. Pokiaľ žalovaná pod slovami, že žalobcovi mala dať lásku, mienila nejaké sexuálne praktiky, podľa
názoru súdu by skôr použila iné výrazy a neuvádzala by „keď bude môcť“. Z vykonaného dokazovania
totiž vyplynulo, že strany sporu sa pravidelne stretávali, žalovaná sama uviedla, že žalobcovi dávala
lásku, varila mu, prala a žehlila, preto konštrukcia vrátenia „keď bude môcť“, vyznieva nelogicky. Obrana
žalovanej spočívajúca v jej tvrdení o vrátení všetkého tzv. iným spôsobom ako vrátením toho, čo si od
žalobcu požičala, tak zostala zo strany žalovanej nepreukázaná. Súd preto dospel k záveru, že žalovaná
sa žalobcovi na vrátenie poskytnutých peňazí zaviazala.
32.Vzhľadomnaúmyselstránsporuprenechaťpeniazežalovanejlendočasne,niejemožnéposkytnutie
žalovanej sumy definovať ako dar žalobcu žalovanej. Uzavretie darovacej zmluvy medzi stranami
sporu preukázané nebolo. Úmysel žalobcu žalovanej peniaze darovať nevyplýva ani z popisu platieb
„Pomoc mojej láske milovanej“. To, že žalobca poskytnutím peňazí žalovanej mienil pomôcť preklenúť
jej finančné problémy absolútne neznamená, že sa nemienil dožadovať vrátenia tejto sumy. Pomoc
poskytnutím peňažných prostriedkov nemusí automaticky znamenať, že má ísť o dar. V danom prípade
žalobca žalovanej pomohol už tým, že jej poskytol peňažné prostriedky, ktoré žalovaná mohla použiť
na zaplatenie toho, čo práve potrebovala. Uzavretie zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu podľa
názoru súdu nespochybňujú ani vyjadrenia žalobcu v komunikácii so žalovanou, kde uvádzal, že sa
cíti byť žalovanej zaviazaný, má povinnosť jej pomáhať a to, že jej pomohol, ho teší. Nebolo predsa
sporné, že žalobca a žalovaná boli partneri, čo by podľa názoru súdu pri fungujúcom vzťahu malo
znamenať, že si budú vzájomne pomáhať. Je tiež potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca
a žalovaná tvorili pár len od septembra 2022, preto súd nepovažoval za neobvyklé, pokiaľ žalobca
žalovanej poskytoval peniaze s tým, že ich od žalovanej bude žiadať naspäť v prípade, ak im vzťah
nevyjde. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané ani to tvrdenie žalovanej, že peniaze, ktoré od
nej žalobca na základe platieb vymedzených v žalobnom návrhu požaduje, mali predstavovať odplatu
za užívanie bytu žalobkyne žalovaným. Strany sporu zhodne uvádzali, že žalobca byt vo vlastníctve
žalovanej užíval. Žalobca však preukázal, že za toto užívanie bytu platil žalovanej ďalšie platby, ktoré
označoval ako nájomné, pričom vrátenia peňažných prostriedkov žalovanej takto poskytnutých sa od
žalovanej v tomto konaní nedomáha. Z dokazovania vykonaného v tomto konaní naviac vyplynulo,
že žalobca byt žalovanej užíval v období od 1.3.2023 do 15.7.2023, pričom značnú časť peňažných
prostriedkov, ktoré mali predstavovať pomoc žalovanej, jej žalobca poskytol ešte pred nasťahovaním sa
do jej bytu (prvá platba je z 9.12.2022). Aj obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že platby žalobcu
definované ako pomoc majú predstavovať pomoc z dôvodu, že žalovaná byt neprenajala iným osobám,
súd vyhodnotil ako účelovú a v rozpore so zisteným skutkovým stavom.
33. Podľa názoru súdu žalobca preukázal existenciu vyššie uvedených pojmových znakov zmluvy
o pôžičke (bod 28. odôvodnenia), teda prenechanie veci žalobcom ako veriteľom žalovanej ako dlžníčke
(písm. a/), vymedzenie požičiavaných vecí, ktorými boli peniaze (písm. b/) ako aj záväzok žalovanej ako
dlžníka vrátiť žalobcovi ako veriteľovi veci rovnakého druhu (písm. c/).34. Ďalším pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je dočasnosť poskytnutia predmetu pôžičky (písm.
d/), čo vyplýva z ust. § 657 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že „...dlžník sa zaväzuje vrátiť
po uplynutí dohodnutej doby...“ Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že termín plnenia nemusí byť
dohodnutý pri uzatváraní zmluvy, ale môže byť dohodnutý aj neskôr, prípadne stačí, ak je dodatočne
určiteľný alebo ponechaný na vôli dlžníka. Ak čas plnenia nebol v zmluve dohodnutý, použije sa
všeobecná úprava splnenia dlhu (§ 563 Občianskeho zákonníka) a dlžník je povinný splniť dlh prvý deň
po tom, čo ho o plnenie požiadal veriteľ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,
Tomašovič,M.akol.ObčianskyzákonníkII.§451?880.2.vydanie.Komentár.Praha:C.H.Beck,2019).
V súdenej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaná sa presne nedojednali,
dokedy má žalovaná žalobcovi peniaze vrátiť. Presný časový okamih vymedzený napr. dátumom,
z dojednaní medzi stranami sporu nevyplýva, čo však nie je prekážkou pre vznik právneho úkonu zmluvy
o pôžičke, pokiaľ dočasnosť poskytnutia peňažných prostriedkov z vykonaného dokazovania vyplynula,
čo súd v tomto spore považoval za preukázané.
35. Súd dopĺňa, že považoval za nesporne preukázané aj to, že k poskytnutiu peňažných prostriedkov
zo strany žalobcu žalovanej v sume 2 400 eur skutočne došlo, peniaze boli žalovanej reálne odovzdané
bezhotovostne teda prevodom na jej účet.
36. Podľa názoru súdu tak žalobca v konaní preukázal, že so žalovanou ústne uzavrel zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej jej postupnými prevodmi z jeho účtu na účet žalovanej poskytol sumu vo výške 2 400
eur. Túto sumu mu žalovaná ani napriek výzve žalobcu nevrátila. Nárok žalobcu na vrátenie požičanej
sumy 2 400 eur súd vyhodnotil ako dôvodný, žalobe vyhovel a žalovanú na vrátenie tejto sumy zaviazal.
37. Súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal nárok žalobcu uplatňovaný voči žalovanej v tomto konaní
posúdiť ako nárok v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že žalobca
sa rozhodol uplatniť si voči žalovanej nárok, ktorý mu patrí, nie je podľa názoru súdu možné vnímať
ako pomstu. Hoci z vyjadrení žalobcu súd vyvodil, že žalobca by si v prípade pokračovania vzťahu so
žalovanou od nej vrátenie poskytnutých peňazí nepýtal, to, že tak urobil nie je možné považovať za
uplatnenie práva v rozpore s dobrými mravmi.
38. K tvrdeniam žalobcu o tom, že v súdenej veci išlo o bezdôvodné obohatenie ako aj k jeho ďalším
tvrdeniam o tom, že nebola platne uzavretá zmluva o pôžičke, súd uvádza, že uvedené tvrdenia žalobcu
nebolivkonanípreukázané.Žalobcasiodporoval,keďnajednejstraneuvádzal,žesožalovanouuzavrel
zmluvu o pôžičke, vzápätí tvrdil, že zmluva o pôžičke platne uzavretá nebola a nárok od žalovanej
požaduje titulom bezdôvodného obohatenia. Uvedené právne posúdenie podľa názoru súdu nebolo
prekážkou pre priznanie nároku, ktorého sa žalobca voči žalovanej domáhal. Hoci žalobca, ako osoba,
ktorá nemá právnické vzdelanie a nebola v konaní právne zastúpená, uvádzal rôzne právne posúdenia
jehonároku,skutkovétvrdenia,nazákladektorýchsivočižalovanejnárokuplatnil,počasceléhokonania
nemenil. V tejto súvislosti súd s poukazom na platnú judikatúru v zmysle zásady iura novit curia uvádza,
že žalobca nie je povinný svoj nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu.
Účastník konania má legitímne právo očakávať, že súd rozhodujúci v jeho veci právo pozná a podľa
práva rozhodne. Predmetom civilného procesu je nárok, ktorý je tvorený predmetom nároku (petitom)
a základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na základe ktorých žalobca zakladá
žalobný návrh. Zásada iura novit curia predstavuje povinnosť všeobecného súdu poskytnúť právnu
kvalifikáciu skutkového stavu veci tak, ako ho označil účastník konania a ako vyplýva z vykonaných
dôkazov (ide teda o subsumpciu zisteného skutkového stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy)
bez ohľadu na právne posúdenie poskytnuté účastníkom konania. Po subsumpcii skutkového stavu pod
hypotézu právnej normy dochádza k interpretácii a následnej aplikácii príslušných právnych noriem, pri
ktorej všeobecný súd uvedie, akým spôsobom skutkový stav právne posúdil, ktorú právnu normu na
daný stav aplikoval a ako ju v okolnostiach prípadu interpretoval (uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 751/2015 z 11.11.2015, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 267/2015 z 23.4.2015,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/35/2019 zo dňa 16.5.2019 a mnohé ďalšie).
39. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca a žalovaná sa na presnom dátume
vrátenia pôžičky nedojednali. Bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovanú na vrátenie pôžičky výzvou
zo dňa 6.10.2023, ktorú preukázateľne zaslal žalovanej prostredníctvom Slovenskej pošty a. s. dňa
13.10.2023.Aplikujúcnaprejednávanúvecustanovenie§563Občianskehozákonníkavzniklažalovanejpovinnosť vrátiť žalobcovi sumu vo výške 2 400 eur v deň nasledujúci po tom, ako ju žalobca na plnenie
vyzval.Žalovanejsícenebolavýzvanavráteniepôžičkyskutočnedoručenáazásielkaobsahujúcavýzvu
sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, čo však nie je prekážkou, pre ktorú by sa na túto
výzvuneprihliadalo.Naopak,spoukazomnaustanovenie§45ods.1Občianskehozákonníkaaustálenú
hmotnoprávnu prax súd zdôrazňuje, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej
dôjde, nevyžaduje sa skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon, adresát
však musí mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom adresovaného právneho úkonu. Opačný
výklad by viedol k neudržateľnému stavu, a síce, že adresát by bezdôvodne (svojvoľne) odopieral
prijatie (prevzatie) písomnosti, v dôsledku čoho by odosielateľ nemal objektívnu možnosť doručiť takúto
písomnosť adresátovi zásielky (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/129/2010 z 28.1.2011,
rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26Cdo/268/2011 zo dňa 8.6.2011). V danom prípade mala
žalovaná objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky obsahujúcej výzvu žalobcu už jej
uložením na pošte, t. j. dňa 16.10.2023. Povinnosť plniť jej vznikla nasledujúcim dňom, t. j. 17.10.2023.
Žalovaná si svoju povinnosť vrátiť žalobcovi pôžičku nesplnila, čím sa dostala do omeškania a v súlade
s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky
z omeškania. Žalobca si nárok na úroky z omeškania vyčíslil v sadzbe vo výške 9,5 % ročne, t. j.
v súlade so sadzbou stanovenou podľa nariadenia vlády č. 87/1995, a to počnúc dňom 1.12.2023. Tento
nárok súd žalobcovi tiež priznal dospejúc k záveru, že k požadovanému dátumu 1.12.2023 sa žalovaná
nachádzala v omeškaní s plnením svojej peňažnej povinnosti voči žalobcovi.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol
plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu (100 %). Dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o trovách konania súd nezistil, takéto
žalovaná ani neuvádzala.
Poučenie:
2 19C/6/2024
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.