Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418207175
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4418207175.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 21 -

10C/77/2018
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcov: v 1. rade: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., B. XXXX/X, v 2. rade: A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.,
G. XX, v 3. rade: A. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., G. XX, v 4. rade: D. I. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XXX, všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Stanislav Záhumenský, advokát, AK
Čadca, F. Kráľa 1504 proti žalovaným: v 1. rade: H. B., L. M. – neznámy vlastník nehnuteľnosti, v 2. rade:
N. O. - neznámy vlastník nehnuteľnosti, v 3. rade: D. O. - neznámy vlastník nehnuteľnosti, v 4. rade:

P. H., L. O. - neznámy vlastník nehnuteľnosti, v 5. rade: G. O. - neznámy vlastník nehnuteľnosti, v 6.
rade: L. Q., L. O. - neznámy vlastník nehnuteľnosti, žalovaní v 1. rade až v 6. rade zastúpení zákonným
zástupcom: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v 7. rade: R. S.,
L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. K. XX, E. (E.), A., v 8. rade: S. Q., L. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D., D. XXX/XX A., v 9. rade: A. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom Gan-sorek ll, Izrael, v 10. rade:
L. –U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Hamaapilim1/6, Kfar-saba, lzrael, žalovaní v 7. rade až v 10. rade
právne zastúpení: JUDr. Štefan Mésároš, advokát, AK Nitra, Štefánikova 84, o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

- 21 -
10C/77/2018
I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. rade až v 6. rade súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom
v 1. rade až v 4. rade.

III. Žalovaným v 7. rade až v 10. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom
v 1. rade až v 4. rade vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

- 2 -
10C/77/2018
1.1 Pôvodní žalobcovia v 1. až v 5. rade sa v konaní domáhali voči žalovaným v 1. až v 10. rade určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, bližšie špecifikovanej v žalobnom návrhu vydržaním, darovaním,
resp. dedením. Konanie bolo začaté dňa 03.12.2018, kedy bola žaloba doručená tunajšiemu súdu.

Podľa žaloby žalobcami boli v 1. rade E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., H. XX, v 2. rade A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., B. XXXX/X, v 3. rade A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.,
G. XX, v 4. rade A. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., G. XX, v 5. rade D. I. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XXX. Za žalovaných boli označení: v 1. rade H. B., L. M., v 2. rade N. O., v 3. rade D. O.,v 4. rade P. H., L. O., v 5. rade G. O., v 6. rade L. Q., L. O., v 7. rade R. S., L. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. K. XX, XX XXX E., A., v 8. rade L. Q., L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D. XXX/
XX A., v 9. rade S. Q., L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D. XXX/XX A., a v 10. rade Slovenský

pozemkový fond Bratislava, so sídlom Búdková 36, Bratislava.

1.2 Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/77/2018-91 zo dňa 09. septembra
2020 bolo konanie voči žalovanému v 10. rade zastavené z dôvodu, že voči nemu pôvodní žalobcovia
v 1. až v 5. rade vzali žalobu späť. V dôsledku toho na strane žalovaných zostalo 9 fyzických osôb.

1.3 Po začatí konania zomrela dňa XX.XX.XXXX pôvodná žalobkyňa v 1. rade E. E., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy trvale bytom F., H. XX. Dedičské konanie po nej bolo vedené na tunajšom súde,
pričom z uznesenia tunajšieho súdu 12D/158/2021-47 Dnot. 58/2021 zo dňa 08.10.2021, právoplatné
26.10.2021, bolo zistené, že dedičmi prichádzajúcimi do úvahy sú:
- A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., B. XXXX/X,

- A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G. XX,
- A. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., G. XX,
- D. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX,
teda pôvodní žalobcovia v 2. až v 5. rade.
Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/77/2018-185 zo dňa 02. júna 2022 bolo

takto rozhodnuté:
Súd pokračuje v konaní s dedičmi (pôvodnej) žalobkyne v 1. rade:
- A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., B. XXXX/X,
- A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G. XX,
- A. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., G. XX,

- D. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX.
Na strane žalobcov tak vystupujú uvedené 4 fyzické osoby.

1.4 Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/77/2018-224 zo dňa 05. decembra
2022 bola pripustená zmena žaloby, ktorou sa žalobcovia v 1. rade až v 4. rade domáhajú, aby súd určil,

že žalobcovia v 1. rade až v 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/4 nehnuteľností
evidovaných Okresným úradom – odbor katastrálny Nové Zámky, katastrálne územie F.:
Parciel KN-E 1577/1, KN-E 1577/2 zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, F. XXXX/X, F. XXXX/X
zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami:
- C-KN 1577/1 zastavaná plocha o výmere 440 m2

- C-KN 1577/5 zastavaná plocha o výmere 181 m2
vytvorené geometrickým plánom č. 155/2017 geodeta Ing. Petra Moravčíka, zo dňa 11.01.2018,
- C-KN 1577/2 záhrady o výmere 411 m2
- C-KN 1577/3 vinice o výmere 2 267 m2
- C-KN 1577/4 orná pôda o výmere 2 957 m2

zapísaných v registri „C“ katastrálne územie F. (ďalej aj nehnuteľnosti, sporné nehnuteľnosti, citované
nehnuteľnosti).

1.5 Pôvodná žalovaná v 8. rade: L. Q., L. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom D., D. XXX/
XX A., zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda po začatí sporu. Dedičské konanie po nej prebiehalo v štáte jej

posledného trvalého pobytu, teda v Izraeli, pričom zo zabezpečeného a úradne preloženého potvrdenia
a osvedčenia o vykonaní závetu bolo zistené, že jej závetnými dedičmi sú A. Q., nar. X.XX.XXXX,
bytom B. V., A. a L. –U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Hamaapilim1/6, Kfar-saba, lzrael. Právoplatným
uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/77/2018-300 zo dňa 19. septembra 2023 súd
pokračoval v konaní s dedičmi pôvodnej žalovanej v 8. rade: L. Q., L. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá

03.02.2023, naposledy trvale bytom D., D. XXX/XX A.:
- A. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom B. V., A.,
- Rivka –U. C., nar.XX.X.XXXX, bytom Hamaapilim1/6, Kfar-saba, lzrael.
Právoplatnosťou tohto uznesenia sa ustálil okruh účastníctva tak na strane žalobcov, ako aj na strane
žalovaných podľa aktuálneho stavu.

2. Žalovaní v 1. až v 6. rade – neznámi vlastníci prostredníctvom zákonného zástupcu, ktorým je
Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, iČOO: 17 335 345 (ďalej aj SPF alebo zákonný
zástupca) k veci zaujali stanovisko, podľa ktorého žalobcovia nepreukázali vykonanie šetrení za účelompreverenia, či v osobách žalovaných v 1. až v 6. rade sa jedná o neznámych vlastníkov. K veci samej
mali za to, že pri dobromyseľnosti ako jedného z predpokladov vydržania je potrebné sa vysporiadať
s otázkou omylu z hľadiska jeho ospravedlniteľnosti. Na druhej strane vyjadrili presvedčenie, že strany

nie sú schopné predložiť v tomto smere zmysluplné dôkazy.

3. Žalovaní v 7. až v 10. rade so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Zdôraznili, že ich
vlastnícke právo, resp. vlastnícke právo ich právnych predchodcov zákonným spôsobom nezaniklo,
popreli existenciu akýchkoľvek dohôd o prípadnej zámene alebo darovaní citovaných nehnuteľností

žalobcom, prípadne ich právnym predchodcom, v priebehu konania žalobcami predloženú darovaciu
zmluvu považovali za nepostačujúcu z hľadiska vymedzenia jej predmetu. Výhrady mali k nedodržaniu
zákonnéhoprocesuvyžadovanéhoprávnouúpravouvtomčase,tedavroku1957,vovzťahukdarovacej
zmluve

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, geometrického plánu, výpisu

z listu vlastníctva (ďalej LV) č. 3513 katastrálne územie ( ďalej aj k.ú. ) Komjatice, výpisu z LV č. XXXX
k. ú. F., výpisu z LV č. XXXX, k. ú. F., výpisu z katastra nehnuteľností parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape č. 1577/1 k. ú. F., výpisu z katastra nehnuteľností parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape č. 1577/2 k. ú. F., výpisu z katastra nehnuteľností parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape č. 1577/3 k. ú. F., výpisu z katastra nehnuteľností parcely registra „C“ evidované

na katastrálnej mape č. 1577/4 k. ú. F., identifikácie parciel, osvedčenia o dedičstve 16D/439/2016-60
Dnot. 123/2016 zo dňa 30.01.2017, opravnej doložky, osvedčenia o dedičstve 16D/1207/2008 Dnot.
202/2008 zo dňa 16.11.2009, sobášneho listu, oznámenia obce Komjatice, uznesenia Okresného súdu
Nové Zámky 12D/158/2021-47 Dnot. 58/2021 zo dňa 08.10.2021, osvedčenia o vykonaní závetu,
vyjadrenia obce Komjatice, potvrdenia obce Komjatice, výpisu z evidenčného listu č. 738 k.ú. F.,

darovacej zmluvy, oznámenia Okresného úradu Nové Zámky katastrálny odbor a jeho rozhodnutia zo
dňa 08.11.2000, výpisu pozemnoknižnej vložky č. XXX, k.ú. F., identifikácie parciel, hodnoty ornej pôdy,
emailovej komunikácie, pripojených spisov Okresného súdu Nové Zámky 12D/158/2021, 8D/392/2015,
16D/1207/2008 a 16D/439/2016 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav.

5.1.1 Podľa výpisu z LV č. XXXX, katastrálne územie a obec Komjatice, parcely registra „E“ evidované
na mape určeného operátu, parcelné číslo 1577/1 Orná pôda o výmere 487 m2 (pozemok je umiestnený
v zastavanom území obce) a parcelné číslo 1577/2 Orná pôda o výmere 4 117 m2 (pozemok je
umiestnený mimo zastavaného územia obce) sú evidované v podielovom spoluvlastníctve žalobcov
v nasledovných spoluvlastníckych podieloch: žalobkyňa v 1. rade 2/5 k celku a každý ďalší zo žalobcov

v 2., 3. a v 4. rade 1/5 k celku. Titulom nadobudnutia je osvedčenie o dedičstve 16D 439/2016-60
Dnot. 123/2016 zo dňa 30.01.2017 a pri žalobkyni v 1. rade aj uznesenie 12D/158/2021 Dnot. 58/2021,
právoplatné dňom 26.10.2021.

5.1.2 Listom zo dňa 29.05.2024 Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor oznámil, že v

pozemnoknižnej vložke č. XXX bola evidovaná pozemnoknižná parcela č. 1577 – roľa s výmerou 4 604
m2. Uvedená parcela bola zapísaná v rámci spracovania ROEP na liste vlastníctva č. XXXX, a to ako
E-KN parcela č. 1577/1 – orná pôda s výmerou 487 m2 (kód „1“ – intravilán) a č. 1577/2 – orná pôda
s výmerou 4117 m2 (kód „2“ – extravilán).
Ku dňu 29.05.2024 boli na LV , základe právoplatných verejných listín zapísaní nasledovní vlastníci:

A. C. B. L. E. v podiele 2/5, F. E., L. E. v podiele 1/5, A. E. H. v podiele 1/5 a A. J. I. L. E. v podiele
1/5. Parcely E-KN č. 1577/1 – orná pôda s výmerou 487 m2 (LV č. XXXX) a č. 1578/1 – orná pôda s
výmerou 193 m2 (LV č. XXXX) boli predmetom geometrického plánu č. 155/2017, úradne overeného
pod č. 9/2018 dňa 11.1.2018. Z uvedených E-KN parciel boli vytvorené nasledovné C-KN parcely:
- parc. č. 1577/1 – zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 440 m2,

- parc. č. 1577/5 – zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 181 m2,
pričom parcela E-KN č. 1577/1 – orná pôda ostala so zbytkovou výmerou 39 m2 a parc. E-KN č. 1578/1
– orná pôda ostala so zbytkovou výmerou 20 m2.
Predmetný geometrický plán ku dňu 29.05.2024 nebol v operáte katastra nehnuteľností premietnutý,
nakoľko k jeho zápisu je potrebné predložiť listinu k majetkoprávnemu vysporiadaniu; takže ani

novovytvorená C-KN parcela č. 1577/5 nie je v operáte KN zapísaná.

5.1.3 Podľa výpisu z LV č. XXXX, katastrálne územie a obec Komjatice zo dňa 26.11.2018 sa stavba,
a to Rodinný dom so súpisným číslom XXX a vedený na parcele č. 1577/1 nachádzal v podielovomspoluvlastníctve pôvodných žalobcov v 1. až v 5. rade, a to pri každom z nich v spoluvlastníckom podiele
1/5 k celku, keď za titul nadobudnutia bolo uvedené osvedčenie o dedičstve 16D/439/2016-60 Dnot.
123/2016 zo dňa 30.01.2017.

5.1.4 Vo výpise z katastra nehnuteľností katastrálne územie a obec Komjatice, parcela registra „C“
evidovaná na katastrálnej mape je evidované parcelné číslo 1577/1 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 621 m2, na parcele č. 1577/1 Rodinný dom so súpisným číslom 643 s poznámkou, že pozemok
je nevysporiadaný a LV k danej nehnuteľnosti nezaložený.

5.1.5 Vo výpise z katastra nehnuteľností katastrálne územie a obec Komjatice, parcela registra „C“
evidovaná na katastrálnej mape je evidované parcelné číslo 1577/2 záhrada o výmere 411 m2 LV k danej
nehnuteľnosti nezaložený.

5.1.6 Vo výpise z katastra nehnuteľností katastrálne územie a obec Komjatice, parcela registra „C“

evidovaná na katastrálnej mape je evidované parcelné číslo 1577/3 vinica o výmere 2 267 m2 LV k danej
nehnuteľnosti nezaložený.

5.1.7 Vo výpise z katastra nehnuteľností katastrálne územie a obec Komjatice, parcela registra „C“
evidovaná na katastrálnej mape je evidované parcelné číslo 1577/4 orná pôda o výmere 2 957 m2 LV

k danej nehnuteľnosti nezaložený.

5.2.1 Podľa výpisu z LV č. XXXX, katastrálne územie a obec Komjatice, parcely registra „E“ evidované
na mape určeného operátu, parcelné číslo 1578/1 Orná pôda o výmere 193 m2 (pozemok je umiestnený
v zastavanom území obce) a parcelné číslo 1578/2 Orná pôda o výmere 1 497 m2 (pozemok je

umiestnený mimo zastavaného územia obce) sú evidované v podielovom spoluvlastníctve žalovaných
v nasledovných spoluvlastníckych podieloch: žalovaná v 1. rade 15/45 k celku (č.d. 485/1923, PKV
978), žalovaný v 2. rade 3/45 k celku (č.d. 6372/1943, PKV 978), žalovaná v 3. rade 3/45 k celku
(č.d. 6372/1943, PKV 978), žalovaná v 4. rade 3/45 k celku (č.d. 6372/1943, PKV 978), žalovaná v 5.
rade 3/45 k celku (č.d. 6372/1943, PKV 978), žalovaná v 6. rade 3/45 k celku (č.d. 6372/1943, PKV

978), žalovaná v 7. rade 5/45 k celku (osvedčenie o dedičstve 8D 392/2015 Dnot. 258/2015 zo dňa
30.05.2016), pôvodná žalovaná v 8. rade L. Q., L. M. 5/45 k celku (jej právnymi nástupcami sú žalovaní
v9.av10.rade),(č.d.1/1948,PKV978)aterajšiažalovanáv8.radeS.Q.5/45kcelku(č.d.1/1948,PKV
978). Za správcu je označený Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, a to k vlastníkom č.
1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9. Okrem už uvedených titulov nadobudnutia je pri každom zo zapísaných podielových

spoluvlastníkov uvedené aj rozhodnutie Okresného úradu, katastrálneho odboru v Nových Zámkoch č.j.
6989/00 zo dňa 08.11.2000 o schválení ROEP Komjatice.

5.2.2 Listami zo dňa 13.12.2023 a 29.05.2024 Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor oznámil,
že v pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálne územie F. bola evidovaná aj pozemnoknižná parcela

č. 1578 – roľa o výmere 1 690m2. Predmetná parcela bola zapísaná v rámci spracovania registra
obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), schváleného Rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky,
katastrálny odbor, č.j. 6989/00 zo dňa 8.11.2000 (č. zmeny 225/2000) na liste vlastníctva č. XXXX, a to
ako E-KN parcela č. 1578/1 – orná pôda s výmerou 193 m2 (rozdelená hranicou zastavaného územia
obce – ZÚOB; kód príslušnosti k ZÚOB „1“ – intravilán) a č. 1578/2 – orná pôda s výmerou 1497 m2 (kód

príslušnosti k ZÚOB „2“ – extravilán). Ku dňu 29.05.2024 boli na LV č. XXXX na základe právoplatných
verejných listín zapísaní nasledovní vlastníci: B. H. r. Deutsch (správa SPF) v podiele 15/45, Weisz
Ernest (správa SPF) v podiele 3/45, O. D. (správa SPF) v podiele 3/45, H. P. L. O. (správa SPF) v
podiele 3/45, Weiszová Helena (správa SPF) v podiele 3/45, Nádaiová Rozália r. Weiszová (správa
SPF) v podiele 3/45, S. R. L. M. v podiele 5/45, Q. L. L. M. v podiele 5/45, Q. S. L. M. v podiele 5/45.

Parcely E- KN č. 1578/1 a 1578/2 zodpovedajú pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. 1578, zapísanej
v pozemnoknižnej vložke č. XXX. V tomto smere bola súdu predložená identifikácia parciel, keď parcela
č. 1578 roľa o výmere 1 690 m2, vedená v PKV č. 978, katastrálne územie F. je vedená podľa údajov
určeného operátu ako parcela č. 1578/1 orná pôda o výmere 193 m2 a parcela č. 1578/2 orná pôda
o výmere 1 497 m2. Zároveň je vedená podľa údajov registra C KN ako parcely č. 1577/1 zastavaná

plocha o výmere časť výmery, č. 2725/1 zastavaná plocha o výmere časť výmery, č. 1577/2 záhrada
o výmere časť výmery, č. 1577/3 vinica o výmere časť výmery a č. 1577/4 orná pôda o výmere časť
výmery.5.2.3 Nahliadnutím do výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XXX, katastrálne územie F. bolo zistené, že je
v ňom vedená aj pozemnoknižná parcela č. 1578 roľa o výmere 470 štvorcových siah. V časti vlastníctvo
je 6 zápisov, ktoré sú ťažko čitateľné a v poradí prvý je v maďarskom jazyku z roku 1914. Pri druhom

zápise je za vlastníka uvedená vdova B. S., L. M. titulom dedenia v pomere 1/3 a pri treťom F. O., L.
M. v pomere 1/3. Pri štvrtom zápise je čitateľný vlastník s priezviskom Deutsch v pomere 1. Piaty zápis
bol vykonaný 27. septembra 1943 a týkal sa zápisu pozostalostí po F. O. ohľadom podielu 1/3, takže
zapísaní boli piati vlastníci N. O. 1/15, Berta Weisz 1/15, P. H., L. O. 1/15, G. O. 1/15, Rozalin Nádai,
rodená Weisz 1/15. Posledný zápis bol vykonaný dňa 03. júla 1948 na podiel poručiteľa 1/3, ktorého

meno je nečitateľné, no jeho priezvisko je Deutsch. Zápis obsahuje konštatovanie, že podľa vysvedčenia
o dedičskom práve v Nových Zámkoch zo dňa 17. augusta 1947, č.j. 9.316/47 vkladá sa vlastnícke právo
pre: a) J. M. na 1/9, b) L. Q., L. M. na 1/9, c) S. M. na 1/9.

5.2.4 Pôvodní žalobcovia v 1. až v 5. rade pripojili k žalobe geometrický plán č. 155/2017 Ing. Petra
Moravčíka zo dňa 02.01.2018 autorizačne overeného dňa 03.01.2018 a úradne overeného dňa 11.

januára 2018 Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor pod č. 9/2018 (ďalej aj GO plán).
Vypracovaný bol na zameranie stavby a určenie vlastníckych práv parciel č. 1577/1 a 1577/5, katastrálne
územie F.. Parcely KN-E č. 1577/1 orná pôda o výmere 487 m2, vedenej na LV č. XXXX sa týkala zmena,
pretože z nej bol zameraný diel č. 1 na novovytvorenú parcelu č. 1577/1 o výmere 267 m2 a diel č. 2
na parcelu č. 1577/5 o výmere 181 m2. Parcely KN – E č. 1578/1 orná pôda o výmere 193 m2 sa týkala

zmena, pretože na nej bol zameraný diel č. 3 k novovytvorenej parcele č. 1577/1 o výmere 173 m2.
Podľa nového stavu zostala zachovaná parcela č. 1577/1 orná pôda o výmere 39 m2, parcela č. 1578/1
orná pôda o výmere 20 m2 a parcela č. 1577/1 zastavané plochy o výmere 440 m2.

5.3RozhodnutímOkresnéhoúraduvNovýchZámkoch,katastrálnyodborč.j.6989/00zodňa08.11.2000

bol schválený Register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území a obec Komjatice,
okres Nové Zámky, spracovaný zhotoviteľom ENVI-GEOS s.r.o., Nitra, ktorý vykazuje stav vlastníkov
pozemkov k 01.06.2000. Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny údaj sa zaviazal zapísať údaje registra
do katastra nehnuteľností. K pozemkom, ktoré boli predmetom neukončeného konania Okresný úrad
NZ, katastrálny odbor sa zaviazal zapísať poznámku, že evidovaný vlastník nemôže do rozhodnutia

s pozemkami nakladať. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2000.

5.4.1 K žalobe bol pripojený sobášny list Miestneho národného výboru v Černíku, podľa ktorého v knihe
manželstiev vo zväzku 1, na strane 60, pod číslom radovým 16, roku 1953 je zapísané manželstvo J. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX a E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, uzatvorené dňa 26.09.1953

v Černíku.

5.4.2 Osvedčením o dedičstve 16D/1207/2008, Dnot. 202/2008 notárky J. J. N. so sídlom v Nových
Zámkoch zo dňa 16.11.2009 v dedičskej veci po E. E., L. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 31.07.2008,
naposledy bytom F., H. XX ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy deti, teda pôvodní žalobcovia

v 1. až v 5. rade a manžel J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., H. XX. Dedičia o vyporiadaní dedičstva
uzatvorili dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosti v katastrálnom území a obci Komjatice vedené na LV č.
XXXX stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele č. 1577/1 titulom dohody o vyporiadaní
BSM spoluvlastnícky podiel 1 k celku nadobudol manžel poručiteľky J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.,
H. XX, spoluvlastnícky podiel 1 z celku voči ustupujúcim dedičom bezodplatne. Predmetom dedičstva

bolo aj množstvo ďalších nehnuteľností, medzi ktorými však nefigurovali nehnuteľnosti vedené na LV č.
XXXX, katastrálne územie F., prípadne č. 3513, katastrálne územie F. (pripojený spis tunajšieho súdu
16D/1207/2008).

5.4.3 Osvedčenímodedičstve16D439/2016-60,Dnot.123/2016notárkyMgr.OrsolyeSzökölsosídlom

v Nových Zámkoch zo dňa 30.01.2017 v spojení s opravnou doložkou 16D 439/2016-67, Dnot. 123/2016
zo dňa 30.05.2017 v dedičskej veci po J. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý 28.03.2016 naposledy bytom
F., H. XX ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy deti, teda pôvodní žalobcovia v 1. až v 5. rade.
Dedičia o vyporiadaní dedičstva uzatvorili dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosti v katastrálnom území
a obci Komjatice vedené na LV č. XXXX v celosti stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX na

parcele č. 1577/1 (pozemku pod stavbou č. 643 – parcela č. 1577/1 nie je evidovaný právny vzťah
na liste vlastníctva) nadobudli pôvodní žalobcovia v 1. až v 5. rade a každý z nich v spoluvlastníckom
podiele1/5zcelku.Predmetomdedičstvaboloajmnožstvoďalšíchnehnuteľností,vrátanenehnuteľností
vedených v katastrálnom území a obci Komjatice vedených na LV č. XXXX v celosti, parcely registraE, evidované na mape určeného operátu, parcela č. 1577/1 orná pôda o výmere 487 m2, č. 1577/2
orná pôda o výmere 4117 m2 (podľa zhodného tvrdenia dedičov v hodnote 3eurá/m2), ktoré zdedili deti
poručiteľa, teda pôvodní žalobcovia v 1. až v 5. rade, a to každý v spoluvlastníckom podiele 1/5 k celku

(pripojený spis tunajšieho súdu 16D/439/2016).

5.4.4 Osvedčením o dedičstve 8D 392/2015-85, Dnot. 258/2015 zo dňa 07.03.2016 JUDr. Petra Šulaia,
so sídlom v Nových Zámkoch v dedičskej veci po poručiteľovi J. M., L. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý
21.05.2001, naposledy bytom A., D. XX XXX boli zaradení do okruhu dedičov deti I. K., L. M., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomA.XXXXXXX,L.V.S.,K.K.XaR.S.,L.M.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomT.
K. XX, E. (E.), XXXXX A.. Predmetom dedičstva bolo viacero nehnuteľností a medzi nimi aj nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území a obci Komjatice, vedené na LV č. XXXX, parcely registra „E“,
parcelné číslo 1578/1 orná pôda o výmere 193 m2, parcelné číslo 1578/2 orná pôda o výmere 1497
m2, parcelné číslo 1771/1 vinice o výmere 2802 m2 a parcelné číslo 1771/2 vinice o výmere 2 802 m2,
podľa B7 v spoluvlastníckom podiele 5/45 k celku; označené nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele

5/45 k celku nadobudla dedička R. S., L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. K. XX, E. (E.), Izrael
(pripojený spis Okresného súdu Nové Zámky 8D/392/2015).

5.4.5PozačatíkonaniazomreladňaXX.XX.XXXXpôvodnážalobkyňav1.radeE.E.,nar.XX.XX.XXXX,
naposledy trvale bytom F., H. XX. Dedičské konanie po nej bolo vedené na tunajšom súde,

pričom z uznesenia tunajšieho súdu 12D/158/2021-47 Dnot. 58/2021 zo dňa 08.10.2021, právoplatné
26.10.2021, bolo zistené, že dedičmi prichádzajúcimi do úvahy sú jej súrodenci:
- A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., B. XXXX/X,
- A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G. XX,
- A. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., G. XX,

- D. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX.
Zároveňbolaoznačenýmuznesenímschválenádohodadedičovovyporiadanídedičstvatak,žemajetok
poručiteľky nadobúda A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., B. XXXX/X bez povinnosti vyplatiť
ustupujúcim dedičom náhradu za ich dedičské podiely. Predmetom dedičstva boli aj nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území a obci Komjatice , zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra

„E“ evidované na mape určeného operátu: parcelné číslo 1577/1 orná pôda o výmere 487 m2 a parcelné
číslo 1577/2 orná pôda o výmere 4117 m2 patriace poručiteľke v pomere 1/5 k celku (spis tunajšieho
súdu 12D/158/2021 a citované uznesenie).

5.5.1 Obec Komjatice vyjadrením zo dňa 30.08.2017 zaujala stanovisko, podľa ktorého má vedomosť

o tom, že nebohý J. E., nar. XX.XX.XXXX spolu s manželkou E. E., L. L., nar. XX.XX.XXXX užívali
parcely C-KN a to parcelné číslo 1577/1, 1577/2, 1577/3, 1577/4 a to najmenej od roku 1954, pretože na
týchto nehnuteľnostiach, konkrétne na parcelnom číslo 1577/1 je postavená stavba, a to rodinný dom
so súp. číslom XXX, ktorý je v spoluvlastníctve E. E., B. C., E. F., H. E. a I. J. a ktorý bol predmetom
dedičského konania po nebohom J. E.. Obec F. nemá vedomosť o osobách vedených na LV č. XXXX,

teda H. B., N. O., D. O., P. H., G. O., L. Q., R. S., L. Q., S. Q.. Obec Komjatice dňa 05.09.2022 vydala
potvrdenie , ktorým dala na vedomie, že od roku 2022 platí daň z nehnuteľnosti v celosti A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D., B. XXXX/X za nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, katastrálne územie
a obec Komjatice, rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra "C" číslo 1577/1, ďalej
za nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 3512. parcela registra E evidovaná na katastrálnej mape, parcelné

číslo 1577/1 orná pôda o výmere 487 m2, parcelné číslo 1577/2 orná pôda o výmere 4117 m2 a za
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, všetko v katastrálnom území a obci Komjatice. Do roku 2016
platil za danú nehnuteľnosť daň J. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý 28.03.2016, naposledy bytom F., H.
XX. V rokoch 2017 až 2020 platila daň za nehnuteľnosť E. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá 23.01.2021,
naposledy bytom H. XX, F..

5.5.2 Súčasťou spisu je aj informatívny výpis z evidencie nehnuteľností, a to výpis z evidenčného listu
číslo 738, obec a katastrálne územie F. s tým, že sa jedná o archívny dokument podľa stavu platného
k 31.12.2004. Za držiteľov alebo iné oprávnené osoby boli zapísané J. E. a E. E., L. L., H. XX, F..
Nehnuteľnosti boli špecifikované ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo

1577/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 621 m2, parcelné číslo 1577/2 záhrada o výmere 411
m2, parcelné číslo 1577/3 vinica o výmere 2267 m2, parcelné číslo 1577/4 orná pôda o výmere 2957
m2, parcelné číslo 1579/1 orná pôda o výmere 287 m2, parcelné číslo 1579/2 vinica o výmere 177 m2
a parcelné číslo 1579/3 orná pôda o výmere 1259 m2.5.5.3 Žalobcovia v 1. až v 4. rade v priebehu konania predložili súdu darovaciu zmluvu zo dňa
23.03.1957 spísanú v Advokátskej poradni pobočka Nové Zámky, Štefánikova 19. Darovacia zmluva

bola uzatvorená medzi darcom P. E., obyvateľom v F. W. XX a obdarovaným, jeho synom J. E.,
obyvateľom v Černíku č. 33 (ženatý s E. L.). Predmetom darovacej zmluvy bola nehnuteľnosť:
- zapísaná vo vložke č. 209, katastrálne územie obce Komjatice, parcelné číslo XXXX, ktorá bola vedená
v celosti na mene darcu
a

- zapísaná vo vložke č. 147, katastrálne územie X. F., parcelné číslo XXXX,
ktorá v pozemkovej knihe bola ešte stále vedená na mene J. P., E. F., L. P., P. P., A. P., L. P., E. K., L.
P., J. P., avšak darca ju nadobudol zámennou zmluvou zo dňa 15. marca 1957.
Podľa darovacej zmluvy uvedené parcely mali byť v pozemkovej knihe označené ako role v hone
„Hašardík“, avšak v skutočnosti malo ísť o stavebný pozemok, dvor, záhradu, humno a vinicu, ktoré
čiastočne mal mať obdarovaný 6 rokov v užívaní a čiastočne cez 3 roky, pričom na stavebnom pozemku

si obdarovaný na vlastné náklady vystavil rodinný domček. Darovacia zmluva v bode IV obsahuje
konštatovanie, že stranám je známe, že k platnosti tejto zmluvy je potrebné privolenie k prevodu
podľa zákona č. 65/51 Zb. Okresným národným výborom Šurany. Na záver darovacia zmluva obsahuje
vlastnoručné podpisy strán, teda darcu a obdarovaného.

5.6 Žalovaní v 7. až v 10. rade počas sporu predložili súdu hodnotu ornej pôdy v okrese Nové Zámky,
pričomvkatastrálnomúzemíF.saornápôdapohybovalanaúrovni0,8504eur/m2atrvalétrávneporasty
0,2685 eur/m2.

5.7 Pred otvorením pojednávania vo veci samej a aj v dôsledku zmierlivého pôsobenia súdu prebiehali

medzi stranami mimosúdne jednania vo forme emailovej komunikácie, ktoré však neviedli k želanému
výsledku, teda k definitívnemu vyriešeniu veci zmierlivým spôsobom.

6.1 Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ( ďalej aj C.s.p. ) žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

6.2 Podľa § 137 písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

6.3 Úplne nová koncepcia je zakotvená v § 137 písmená c) a d) C.s.p., kde sa rozlišuje klasická
určovacia žaloba podľa písm. c) (napr. o určenie vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí
do dedičstva a podobne) a žaloba o určení právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) podľa
písmena d). Písmeno c) komentovaného ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm.
c) O.s.p., no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného predpisu.
Ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. umožňuje, aby sa žalobca domáhal určenia:
- či tu právny vzťah alebo právo je alebo
- či tu právny vzťah alebo právo nie je.
Žalobou možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.

Žalobcu však zaťažuje dôkazové bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný
v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto
určenia bolo neisté. Existencia naliehavého právneho záujmu je nezriedka mimoriadne zložitou nielen
skutkovou, ale aj právnou otázkou, ktorej vyriešenie sa vždy odvíja od obsahu hmotnoprávnej úpravy.

V prvom rade je pre existenciu naliehavého právneho záujmu nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu
bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu alebo toto postavenie aspoň ustáliť. Pokiaľ súdne
rozhodnutie (výrok) priamo či nepriamo, pozitívne či negatívne žiadnym spôsobom neovplyvní právne
postavenie žalobcu, pre takéto určenie nie je daný naliehavý právny záujem. Ako už bolo uvedené,
naliehavý právny záujem nebude daný ani vtedy, ak už bolo právo žalobcu porušené a žalobca má

možnosť domáhať sa priamo ochrany porušenia práv žalobou na plnenie.

6.4 Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p ( § 137 písm c) C.s.p. ), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmuide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné(ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý

právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len
k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáajnapriektomu,žejemožná(prípadne)iinážaloba(viďrozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,

ktorý tento spor rieši, t.j. odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).
Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,
aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo
na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn.

II. ÚS 590/2017).
Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p. ( § 137 písm. c) C.s.p. ), podľa ktorého návrhom
na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Základným procesným predpokladom úspešnosti

takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny
záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto
určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo
neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm. c) O.s.p. ( § 137 písm. c) C.s.p. ) nemôže
byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie . Aj v prípade, keď možno žalovať o

splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný
právnyzákladpreprávnevzťahymedziúčastníkmiapredídesatakprípadnýmďalšímžalobámoplnenie
alebo ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného
právneho vzťahu alebo práva. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej
je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne

naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra
v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (ďalej len "katastrálny zákon") je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu
je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože

súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny
zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho
právaspôsobilýmprávnymprostriedkomnaodstránenieneistotyoskutočnýchprávnychvzťahochmedzi
účastníkmi ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 96/2008 zo dňa 28.10.2009 ).
7.1 Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. v znení od 01.01.1951 do 31.03.1964

(ďalej aj „Stredného občianskeho zákonníka“) vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží
oprávnene(§145)anepretržitetriroky;akideonehnuteľnúvec,jepotrebnávydržaciadobadesaťročná.

Podľa § 145 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný vtom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená (§ 145 ods. 2 OZ).

Podľa § 566 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951,
sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej
odo dňa 1. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď

lehota začala bežať.

To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe (§ 566 ods. 2 Stredného občianskeho zákonníka ).Podľa § 383 Stredného občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezodplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 384 Stredného občianskeho zákonníka ak sa dar pri darovaní neodovzdá, je potrebné, aby sa
darovacia zmluva dojednala písomne.

Podľa § 29 Stredného občianskeho zákonníka ak má právo k nehnuteľnej veci, zriadené právnym
úkonom, byť vecným právom, je potrebné, ak to neplynie už z povahy práva, aby z listiny o jeho zriadení

bolo zjavné, že má mať právne následky aj voči tretím osobám; v pochybnostiach sa predpokladá, že
pôsobí len medzi stranami.

Podľa § 28 ods. 2 Stredného občianskeho zákonníka práva k nehnuteľnostiam sa spravujú
ustanoveniami o veciach nehnuteľných.

Podľa § 40 ods.1, 2 Stredného občianskeho zákonníka (1) Písomná forma je potrebná pri právnych
úkonoch o právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej
stavby alebo len časti budovy. To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ
nejde len o obvyklé darovania primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je
ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú formu. (2) Z listiny o

právnom úkone, ktorým sa zriaďuje vecné právo k nehnuteľnosti, má byť aj zrejmé, kedy právo vznikne;
obdobne platí pre listiny o zmene, o prevode alebo zániku takého práva.

Podľa § 41 ods.1 Stredného občianskeho zákonníka právny úkon, pre ktorý zákon alebo dohoda strán
vyžaduje písomnú formu, pôsobí od podpisu strán; podpisy nemusia byť na tej istej listine. Podpis toho,

kto nevie alebo nemôže písať, nahradí potvrdenie dvoch svedkov o jeho súhlase na listine samej.

Podľa § 111 ods.1 Stredného občianskeho zákonníka vlastníctvo k veciam k jednotlivo určeným
prevádza sa už samotnou zmluvou, ak nie je dohodnuté inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných
predpisov.

Podľa § 112 Stredného občianskeho zákonníka prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam zapísaným
v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh.

Podľa § 113 ods.1, 2 Stredného občianskeho zákonníka o prevode vlastníctva k nehnuteľným veciam

nezapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe uloží sa na súde listina. Listina musí obsahovať
označenie nehnuteľnosti, prevodcu a nadobúdateľa, právny dôvod prevodu a miesto a čas zmluvy.
Listinu o prevode vlastníctva možno na súde uložiť tiež, ak ide o dočasnú stavbu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľnosti a o prenájmoch poľnohospodárskej a

lesnej pôdy v znení od 29.08.1951 do 31.03.1964 na prevod nehnuteľnosti a na prenájom nehnuteľnosti
poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie Okresného národného výboru. Ako prevod
nehnuteľnosti sa posudzuje i jej rozdelenie.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľnosti a o prenájmoch poľnohospodárskej a

lesnej pôdy v znení od 29.08.1951 do 31.03.1964 ak je prevod alebo prenájom v rozpore so všeobecným
záujmom, okresný národný výbor privolenie odoprie.

Podľa § 2 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľnosti a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej
pôdy v znení od 29.08.1951 do 31.03.1964 privolenie podľa § 1 nie je potrebné,

1. ak sa prevádza nehnuteľnosť do štátneho socialistického vlastníctva,
2. ak najíma poľnohospodársku alebo lesnú pôdu orgán štátnej správy alebo socialistická právnická
osoba alebo
3. ak sa prevádza alebo ak sa prenajíma národný majetok.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj OZ ) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť.Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľnom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 865 ods. 3 OZ do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa
započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods.
1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§135 ods. 2) pred 1. aprílom
1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa § 135a ods. 1 OZ v znení od 1.4.1983 do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom
osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri
roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
od 01.09.2022 ( § 34 ods. 14 tohto zákona v znení do 31.08.2022) pozemkový fond za štát a
neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise,
podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je

známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje
správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov.
7.2.1 Základným predpokladom vydržania práva je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť pritom nemôže vychádzať

z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ, pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte práva požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorého vlastníctvo
nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, ale stačí , aby tu
bol domnelý právny dôvod. Teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,

že mu takýto právny titul svedčí.
Občiansky zákonník č. 40/l964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. l3l/l982 Zb., t.j. do
l.4.l983 neupravoval, až uvedená novela občianskeho zákonníka v § 132 a v § 135a upravila ochranu
držby a vydržanie s možnosťou započítania času, predchádzajúcej nepretržitej držby pred l.4.l983 s tým,
že tento čas sa neskončil skôr než l.4.l984 (§ 865 ods. 3). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá

mohla byť v osobnom vlastníctve nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe nehnuteľnú vec l0
rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu
vec patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve
alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. V prípade
pozemku bolo však vydržanie upravené osobitne. Vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho časť, ku

ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku nadobudol
štát a občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Z ustanovenia §
872 ods. 6 OZ však vyplýva, že pri vydržaní vlastníckeho práva k pozemku si môže oprávnená osoba
započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto
zákona ( 1.1.1992). Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od

1.1.1992, bolo umožnené započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom
držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku
(t. j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej
držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t. j. bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo

k pozemku vydržaním.

7.2.2 Vydržanie je osobitný originálny (prvotný či pôvodný) spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)dochádza k nemu priamo zo zákona (ex lege). Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia
byť splnené kumulatívne – ak z nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza.
Tak minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej §

115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a
Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.), ako aj právnou úpravou súčasnou
(§ 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1. januára 1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok
nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá
fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa

nakladať s vecou ako so svojou . Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých
vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva; obdobne
to platí pri strate tejto dobrej viery (jej zániku).
Pred 1. januárom 1951, keď nadobudol účinnosť Stredný občiansky zákonník (zák. č. 141/1950
Zb.), podmienky vydržania vlastníckeho práva na území dnešnej Slovenskej republiky upravovalo
obyčajové právo. Okrem vydržania nehnuteľností mimo pozemkovej knihy poznalo obyčajové právo ešte

pozemnoknižnévydržanie.Podľatohtopráva(platnéhonaSlovenskudo31.decembra1950)nadobudol
vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti ten, kto nehnuteľnosť mal ako svoju v poctivej, pokojnej a
dlhotrvajúcej držbe. Všeobecná vydržacia doba bola 32 rokov, pri vydržaní proti štátu sa vyžadovala
100-ročná vydržacia doba a pri vydržaní proti cirkvi 40-ročná vydržacia doba (porovnaj Y. V., Základy
všeobecného súkromného práva. Bratislava 1944, str. 101 a 108; Štefan Luby, Dejiny súkromného práva

na Slovensku. Bratislava 1946, str. 234). Predpokladom vydržania vlastníckeho práva bola držba veci,
nestačilaodvodenádržba(detencia).Držbamuselabyťpočascelejvydržacejdobypokojná,t.j.nesmela
byť prerušená a musela byť poctivá. Nestačilo preto, že držiteľ mal fakticky vec u seba, ale musel byť
dobromyseľný v tom, že mu vec patrí vlastníckym právom; dobromyseľnosť tu musela byť od počiatku. O
dobromyseľnom držiteľovi sa až do dokázania opaku predpokladalo, že má právny titul (porovnaj napr.

aj Zborník IV býv. Najvyššieho súdu, Praha 1986, str. 162 - 163).
Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval Stredný občiansky zákonník z
roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb.) v ustanoveniach § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145;
išlo o tri základné podmienky: oprávnenosť držby, nepretržitosť držby počas vydržacej doby a uplynutie
zákonom stanovenej vydržacej doby; oproti predchádzajúcemu právnemu stavu došlo k podstatnému

skráteniu vydržacích dôb. Podľa týchto ustanovení bolo možné vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo,
pričom ho mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov; vydržanie bolo
vylúčené u nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve (§ 115). Oprávneným držiteľom
bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí; v
pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Medzí požiadavkou dobromyseľnosti v oboch

uvedených právnych poriadkoch bol rozdiel v tom, že obyčajové právo platné na Slovensku do 31.
decembra 1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa Občianskeho zákonníka
z roku 1950 bola dobromyseľnosť potrebná počas celého priebehu vydržacej doby. Z intertemporálneho
ustanovenia (§ 566) vyplýva, že u vydržania vlastníctva k nehnuteľným veciam došlo k nadobudnutiu
vlastníctva, pokiaľ vydržacia doba začala bežať pred 1. januárom 1951, najneskoršie 1. januára 1961,

t.j. najneskoršie uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej Občianskym zákonníkom z roku1950,
počítanej od 1. januára 1951. Vydržacia doba mohla však uplynúť aj skôr – pred 1.januárom 1961,
ak napr. predchádzajúca 32-ročná doba by bola uplynula pred uvedeným dátumom 1. januára 1961.
Teda pre vydržanie vlastníctva nehnuteľností platilo, že už bežiaca vydržacia doba sa skončí uplynutím
pôvodnej vydržacej doby; ak tá by však do 1. januára1961 nestihla uplynúť, potom - najneskôr - v 10-

ročnej dobe počítanej od 1. januára 1951.Uvedený výklad sa uznáva ako správny ako v teórii, tak aj
v aplikačnej praxi (porovnaj napr. R 65/1972, str. 496, Sborník IV býv. Najvyššieho súdu, Praha 1986,
str. 517). V prípadoch vydržania, pri ktorých vydržacia doba začala plynúť ešte pred 1. januárom 1951,
t. j. podľa obyčajového práva a mala by uplynúť až po tomto dni, museli byť však už splnené aj ďalšie
podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym zákonníkom z roku 1950.

7.3 Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, že by bola preukázaná
skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje
pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 30.marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010).

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,
disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,
že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z
ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť)
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď

sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach
spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že
je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku

ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti toho – ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec
bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu,
nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny.
Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti
o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za

právne relevantné. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci
z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona
je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších
rozhodnutiach – viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010 a 6 M Cdo
5/2010). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý zastáva aj v tejto veci, nie je neznalosť inak

jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná
– pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou
právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp. zn.
3 M Cdo 7/2010 a 3 M Cdo 8/2010).
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom

určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho
orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň
tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je

so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Súdna prax je jednotná v
tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať

pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 172/2009 zo dňa 29.04.2010 ).
Oprávnená držba popri všeobecných znakoch držby musí spĺňať požiadavku dobrej viery držiteľa, že

mu vec patrí. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Oprávnená držba sa
musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle
existencie dobrej viery držiteľa. Len výnimočne sa môže zakladať na ospravedlniteľnom právnom omyle.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou

opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl
môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych
dôsledkov právnych skutočností. Treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti
alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl

neospravedlniteľný - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so
zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť / pozn.: k obdobnému záveru dospel
najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo
30/2010, 3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010, 6 M Cdo 5/2010 a 7 Cdo 12/2011/ ( rozsudok Najvyššieho
súdu SR 7 MCdo 4/2013 zo dňa 19.02.2014).

Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu
(predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti,
ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal
po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnostimožno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl

môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych
dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl
držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného
ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd

aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 M
Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010 a 6 M Cdo 5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného
ustanovenia zákona neospravedlňuje účastníka - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá,
že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť ( rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 137/2011 zo dňa 11. decembra 2013).
Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto

jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim
vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. mája 2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024).
Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že

je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení
do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym
notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom -
Notárskeho poriadku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/274/2020 zo dňa
30.11.2022).

Ak boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním
podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950, nemožno už splnenie predpokladov pre vydržanie
posudzovať podľa neskoršie platných právnych predpisov (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca
1999, sp z. 3 Cdo 135/98, R 112/2000).

7.4 Darovacia zmluva je dvojstranný bezodplatný právny úkon vyžadujúci konsenzus zmluvných strán
spočívajúci v bezodplatnom prenechaní daru alebo ponuke daru na jednej strane a bezplatnom prijatí
daru alebo ponuky daru na strane druhej. K vzniku záväzkového vzťahu sa preto nevyžaduje aj
uskutočnenie reálneho plnenia, teda reálneho odovzdania a reálneho prijatia predmetu daru, ale stačí
uvedenýdvojstrannýprejav.Vprípade,akideodar,ktoréhopredmetomjenehnuteľnosť,knadobudnutiu

vlastníctva podľa v tej dobe platných právnych predpisov dochádzalo s poukazom na ustanovenie §
111 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. už samotnou zmluvou, pokiaľ spĺňala zákonom stanovené náležitosti. V
prípade prevodu nehnuteľnosti sa k platnosti tohto právnemu úkonu vyžadovalo aj privolenie Okresného
národného výboru. Nakoľko darovacia zmluva je dvojstranný právny úkon pre platnosť tohto právneho
úkonu (nakoľko predmetom darovania sú nehnuteľnosti) sa vyžaduje jej písomná forma ( § 10 ods. 2

zák. č. 141/1950 Zb) a táto darovacia zmluva pôsobí od podpisu strán (§ 41 ods. 1 zák. č. 141/1950
Zb.), pričom podpisy strán nemusia byť na tej istej listine.

8. Intabulačný princíp (intabulácia – vklad) znamenal, že vlastníctvo k pozemku sa nadobúdalo až
zápisom do pozemkovej knihy. Tento princíp bol prelomený (tzv. stredným) Občianskym zákonníkom

141/1950 Zb., podľa ktorého k zmene vlastníctva dochádzalo už samotnou listinou.

9.1 Podľa § 185 ods.1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods.2 C.s.p. súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov

a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods.3 C.s.p. súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

9.2 Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania zakotvená v Civilnom sporovom poriadku
sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy
súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda vnovej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Súd však vykonáva dokazovanie len v prípade, ak došlo k účinnému

popretiu skutkových tvrdení podľa § 151 ods. 2 C.s.p. Ak sa považujú skutkové tvrdenia strany v zmysle
uvedeného ustanovenia za nesporné, súd o nich nevykonáva dokazovanie.
Výnimočne môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie
vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje explicitne zákon. Ide o nasledujúce
konania:

- spotrebiteľské spory,
- konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach,
- antidiskriminačné spory,
- individuálne pracovnoprávne spory.
Výnimky zo zásady, podľa ktorej súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, sú
upravené aj v odseku 2 a 3 ustanovenia. Medzi verejné registre a zoznamy patria určite kataster

nehnuteľností, obchodný register, živnostenský register či iné registre, ktoré sú prístupné verejnosti.
Ak súd koná podľa odseku 3, má možnosť vykonať aj dôkazy, ktoré nie sú prístupné verejnosti (napr.
Register obyvateľov SR, evidencia Sociálnej poisťovne a pod.), či iné dôkazy.

9.3 Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia).

Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné
dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť
strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu
alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými

stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán.
Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho
ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu,
že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu

sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena
tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo
sa nestalo, čo neexistuje, napr. tvrdenie, že žalovaný nezaplatil, atď.), v dôsledku čoho dochádza k

preneseniu dôkazného bremena na žalovaného aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Táto teória
sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia
iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna
skutočnosť je daná (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 2 Cdo 27/2017).

10.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.
11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9) Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu

účastníkov, tak na strane navrhovateľa, ako aj na strane odporcu. Kto je účastníkom konania, určuje
právo procesné. Naproti tomu vecnú legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Nedostatok vecnej
legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva alebo o ktorom
navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva alebo hmotnej
povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy v samostatnom

konaní.

11. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba v znení súdom pripustenej zmeny nie je dôvodná.

12. Z LV č. XXXX, k.ú. a obec Komjatice je nepochybné, že za podielových spoluvlastníkov sú pod

poradovým číslom 1. až 6. uvedené fyzické osoby označené len menom a priezviskom, prípadne rodným
priezviskom a ktoré zároveň týmto spôsobom boli za žalovaných označení v žalobe. Pôvodne mal
súd k ich označeniu výhrady natoľko, že to považoval za vady žaloby, čo viedlo k vydaniu znesenia
tunajšieho súdu 10C/77/2018-38 zo dňa 02.04.2019, ktorým bolo podanie, ktoré by podľa obsahumohlo byť žalobou voči žalovaným v 1. až v 6. rade, ale aj v 8. a v 9. rade odmietnuté; označené
uznesenie v konečnom dôsledku právoplatnosť nenadobudlo, pretože na odvolanie žalobcov bolo
zrušené uznesením Krajského súdu v Nitre 7Co 125/2019-51 zo dňa 31.03.2020 a vec bola zároveň

vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dal do popredia právny názor vyslovený
v uznesení Najvyššieho súdu SR 8Cdo 31/2018 zo dňa 15.04.2019 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
6Cdo 11/2016, výsledkom čoho bolo vyhodnotenie veci súdom tak, že označenie žalovaných v 1. až v 6.
rade je postačujúce, že sa jedná o neznámych vlastníkov podľa ich zápisu na LV č. XXXX, k.ú. a obec
Komjatice a tým pádom musia byť v tomto sporovom konaní zastúpení zákonným zástupcom, ktorým je

Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. v znení
do 31.08.2022, resp. podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. v znení od 01.09.2022.

13. Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda ide o určovaciu žalobu
podľa § 137 písmeno c) C.s.p., pri ktorom musia žalobcovia bezpodmienečne preukázať naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, pokiaľ nevyplýva z osobitného predpisu. V tomto smere sa

poukazuje na výklad tohto ustanovenia a rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít v bodoch
6.3 a 6.4 odôvodnenia tohto rozsudku. Podstatné je, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak
strana žalobcov preukáže, že určité skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe
určenia súdom práve navrhnutým spôsobom uvedeným v žalobe je procesne vhodným nástrojom, ktorý
spor rieši, teda odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre jeho

usporiadanie. Rovnako tak je možné konštatovať, že ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má nepochybne
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Z tohto pohľadu by sa mohlo javiť, že po ustálení
okruhu účastníctva na strane žalobcov a žalovaných a po pripustení zmeny žaloby právoplatným
uznesením tunajšieho súdu 10C/77/2018-224 zo dňa 05. decembra 2022, by žalobcovia mohli mať

naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V skutočnosti však sa súd k tomuto názoru prikláňa
len čiastočne. Žalobcovia v 1. až v 4. rade sa totiž domáhajú voči žalovaným v 1. až v 10. rade určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli vytvorené a zamerané GO plánom z parciel registra „E“
evidovaných na mape určeného operátu, a ktoré sú evidované jednak na LV č. XXXX k.ú. F. (parcelné
číslo 1577/1 Orná pôda o výmere 477 m2, parcelné číslo 1577/2 Orná pôda o výmere 4117 m2) a jednak

na LV č. XXXX, k.ú. F. (parcelné číslo 1578/1 Orná pôda o výmere 193 m2, parcelné číslo 1578/2 Orná
pôda o výmere 1497 m2). Na LV č. XXXX, k.ú. a obec Komjatice vystupujú ako podieloví spoluvlastníci
žalobcovia v 1. až v 4. rade, ktorých súčet spoluvlastníckych podielov predstavuje 5/5, teda celok.
Na LV č. XXXX k.ú. a obec Komjatice žalovaní v 1. až v 10. rade, prípadne ani len niektorí z nich vôbec
nevystupuje, čo znamená, že ohľadom týchto nehnuteľností neexistuje žiadna spornosť, vlastnícke

právo žalobcov v 1. až v 4. rade nie je nikým spochybňované, a preto má súd za to, že v tejto časti
nie je daný naliehavý právny záujem žalobcov v 1. až v 4. rade na požadovanom určení. Žalobcom
nič nebránilo, aby sa domáhali určenia vlastníckeho práva výlučne k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené
na LV č. XXXX, k.ú. a obec Komjatice a pre prípad úspechu si následne dať vypracovať GO plán,
ktorý by následne mohol zahrňovať nielen nehnuteľnosti, ktoré sú vedené na LV č. XXXX, k.ú. a obec

Komjatice, ale aj nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, k.ú. a obec Komjatice a vlastnícky náležiace
výlučne žalobcom v 1. rade až v 4. rade.
Naopak, naliehavý právny záujem všetkých žalobcov je daný v časti o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v k.ú. a obci Komjatice, vedených na LV č. XXXX, pretože na tomto liste vlastníctva
vystupujú ako podieloví spoluvlastníci žalovaní v 1. až v 10. rade, resp. namiesto žalovaných v 9. a v 10.

rade je stále zapísaná ich právna predchodkyňa L. Q.; žalobcovia v 1. až v 4. rade, prípadne ich právni
predchodcovia na tomto LV vôbec nevystupujú. Súd tak konštatuje, že všetci žalobcovia majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vo vzťahu k nehnuteľnostiam, zapísaných na liste vlastníctva
číslo XXXX, k.ú. a obec Komjatice, parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné
číslo1578/1Ornápôdaovýmere193m2(pozemokjeumiestnenývzastavanomúzemíobce)aparcelné

číslo 1578/2 Orná pôda o výmere 1 497 m2 (pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia
obce), pretože prípadným vyhovujúcim rozhodnutím vo veci samej by došlo k definitívnemu, teda nie
prechodnému, odstráneniu spornosti medzi právnymi vzťahmi strán.

14. Aktívna vecná legitimácia žalobcov v 1. až v 4. rade je daná pri určení vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam z dôvodu svojho právneho nástupníctva po právnych predchodcoch, ktorými boli
ich otec J. E., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a po ktorom v dedičskom konaní tunajšieho súdu
16D/439/2016-60 Dnot. 123/2016 zo dňa 16.11.2009 v spojení s opravnou doložkou zdedil každý
z pôvodných žalobcov v 1. až v 5. rade spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti v katastrálnom územía obci Komjatice LV č. XXXX. V konaní je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných v 1. až v 10.
rade vo vzťahu k nehnuteľnostiam v k.ú. a obci Komjatice, vedených na LV č. XXXX, pretože v nich
vystupujú ako podieloví spoluvlastníci a zároveň všetci žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, evidovaných na tomto LV.

15. Darovacia zmluva medzi darcom P. E. a obdarovaným J. E., ktorý bol otcom žalobcov v 1. až v 4.
rade, bola uzatvorená dňa 23. marca 1957, teda za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka. Ten
vyžadoval pri nehnuteľnostiach písomnú formu, špecifikáciu daru, prijatie daru obdarovaným a rovnako

tak aj všeobecné náležitosti právneho úkonu, čo dodržané bolo. Na druhej strane v tej dobe ešte
nebolo zriadené štátne notárstvo, no v období od 29.08.1951 do 31.03.1964 platil zákon č. 65/1951 Zb.
o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Z ustanovenia § 1 ods.
1 tohto zákona vyplýva, že na prevod nehnuteľnosti a na prenájom nehnuteľnosti, poľnohospodárskej
alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie Okresného národného výboru, ktorý, ak bol prevod alebo
prenájom v rozpore so všeobecným záujmom, odoprel. Žalobcovia v priebehu celého konania mali

povinnosť tvrdenia a aj dôkazné bremeno, že príslušný Okresný národný výbor v Šuranoch udelil
kprevodunehnuteľnostínazákladedarovacejzmluvyzodňa23.marca1957privolenie.Tátoskutočnosť
zostala nepreukázaná napriek tomu, že žalovaní v 7. až v 10. rade ju opakovane namietali. Súd z úradnej
povinnosti v tomto sporovom konaní nemôže vykonávať dokazovanie nad rámec dôkazov navrhnutých
stranami, a preto už ďalej uvedenú okolnosť bližšie neskúmal z hľadiska skutkového stavu, ale len

vyhodnotil, že darovaciu zmluvu nie je možné považovať za platnú práve z vyššie uvedeného dôvodu,
teda z neprivolenia prevodu nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy Okresným národným výborom
v Šuranoch. Darovacia zmluva zo dňa 23.03.1957 nepredstavuje platný právny úkon, teda listinu, ktorá
by bola zapísania schopná v katastri nehnuteľností. Okrem toho súd má výhrady aj voči jej obsahu.
Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálne

územie F., parcela č. 1577 v celosti. Podľa oznámenia Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor
zo dňa 29.05.2024 pozemnoknižná parcela č. 1577, vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. F. je
evidovaná na LV č. XXXX ako parcela č. 1577/1 orná pôda o výmere 487 m2 a parcela č. 1577/2 orná
pôda o výmere 4117 m2; teda ide o nehnuteľnosti, pri ktorých vlastnícke právo žalobcov v 1. až v 4.
rade nie je sporné a ani nikým namietané. Predmetom darovacej zmluvy sú aj nehnuteľnosti v k.ú. F.,

vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcela č. 1579, kde za podielových spoluvlastníkov boli
označení J. P., E. F., L. P., P. P., A. P., L. P., E. K., L. P. a J. P., ktorí vôbec v tomto spore nefigurujú
ako strany sporu a aj označená pozemnoknižná parcela č. 1579 vôbec nie je predmetom tohto sporu.
Tým je možné vyhodnotiť, že predmetom darovacej zmluvy neboli nehnuteľnosti v k.ú. F., vedené na
LV č. XXXX, čo znamená, že právny predchodca žalobcov J. E. nemohol na jej základe nadobudnúť

k nim vlastnícke právo.

16. Chronológia nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním podľa Uhorského
obyčajového práva, podľa Stredného občianskeho zákonníka a podľa Občianskeho zákonníka je
v podrobnostiach uvedená v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Rovnako tak vyššie sú vyslovené

právne vety najvyšších súdnych autorít. Predpokladmi vydržania sú: a/ nadobúdateľ je oprávneným
držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav
užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania.
V tomto prípade možno mať za to, že sú splnené podmienky pod bodmi b) nepretržitosť vydržacej
doby a c) spôsobilý predmet vydržania. Tieto okolnosti ani žalovaní v 1. až v 10. rade žiadnym

spôsobom nespochybňovali. Súd má však za to, že nie je splnená tretia podmienka, ktorou je, že
nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, teda pre súd v tomto prípade
absentuje dobromyseľná držba. Základným predpokladom vydržania práva je skutočnosť, že držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba je
založená na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci a omyl držiteľa musí

byť ospravedlniteľný, teda taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou
mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti od každého vyžadovať. Súd zastáva názor, že
právny predchodca žalobcov v 1. až v 4. rade J. E. nemohol byť dobromyseľný pri užívaní nehnuteľností
pôvodne vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú. F., vedených v pozemnoknižnej parcele č.
1578 roľa o výmere 1 690 m2 a ktoré neskôr boli zapísané na LV č. XXXX, k.ú. F., ako parcely č.

1578/1 orná pôda o výmere 193 m2 a parcela č. 1578/2 orná pôda o výmere 1 497 m2, pretože tieto
vôbec neboli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 23.3.1957. Nikto nespochybňuje, že by označené
nehnuteľnosti neužíval až do svojej smrti dňa 28.03.2016, no neexistuje žiaden právny dôvod, čo i len
domnelý alebo neplatný, z ktorého by bolo možné vyvodzovať jeho ospravedlniteľný omyl pri držbe.Naopak, vykonaným dokazovaním mal súd za to, že užívanie bolo vykonávané právnym predchodcom
žalobcov J. E. len vo forme detencie, kedy si musel byť vedomý aj zo subjektívneho hľadiska, že nie je
vlastníkom pozemnoknižnej parcely č. 1578 roľa o výmere 1 690 m2 vedená v pozemnoknižnej vložke

č. XXX, k.ú. F.. Po jeho smrti dňa 28.03.2016 sa na tomto stave nič nezmenilo len tým, že sporné
nehnuteľnosti začali byť užívané pôvodnými žalobcami v 1. až v 5. rade a následne terajšími žalobcami
v 1. až v 4. rade.
Ak by aj predmetom darovacej zmluvy zo dňa 23.03.1957 bola pozemnoknižná parcela č. 1578 roľa
o výmere 1 690 m2, vedená v pozemnoknižnej vložke XXX, tak žalobe v aktuálnom znení by nebolo

možné vyhovieť z dvoch dôvodov.
Prvý dôvod: Pôvodní žalobcovia v 1. až v 5. rade ani len nespomenuli, že by ich právny predchodca J.
E. sporné nehnuteľnosti alebo ich časť na nich, alebo len niektorého z nich previedol. Pri rešpektovaní
novely Občianskeho zákonníka vykonaného zákonom č. 509/1991 Zb. a účinnou od 1.1.1992 bolo
umožnené započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992. Ak teda držiteľ pozemku spĺňal
k1.1.1992podmienkunepretržitejdržbytrvajúcejpodobu10rokovazároveňboldržiteľomoprávneným,

nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že
ak by sa právny predchodca žalobcov J. E. nachádzal v ospravedlniteľnom omyle pri držbe sporných
nehnuteľností od 23.3.1957, kedy došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, tak ku dňu 1.1.1992 by
nadobudol sporné nehnuteľnosti vydržaním s prihliadnutím na uplynutie doby prevyšujúcej 10 ročnú
nepretržitú držbu. Žalobcovia však túto okolnosť nebrali do úvahy a domáhali sa priamo určenia

svojho vlastníckeho práva podľa navrhnutých spoluvlastníckych podielov. To ale nie je možné, pretože
o vyporiadaní dedičstva sa rozhoduje výlučne v dedičskom konaní, takže podľa správnosti žaloba mala
znieť na určenie, že právny predchodca žalobcov J. E. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom sporných
nehnuteľností alebo sa bolo možné domáhať, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ňom.
Druhý dôvod: Súd zastáva názor, že aj na súdenú vec je použiteľná aj práva veta rozsudku Najvyššieho

súdu SR 4Cdo 274/2020 zo dňa 30.11.2022, podľa ktorej oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto
do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 na základe zmluvy
o prevode nehnuteľností, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963
Zb. – Notárskeho poriadku. Ku dňu uzatvorenia darovacej zmluvy, teda k 23.03.1957 Notársky poriadok

nebol účinný, no ako je uvedené vyššie, účinný bol zákon č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností
a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy v znení od 29.08.1951 do 31.03.1964, ktorý v § 1 ods.
1, 2 a v § 2 celkom jasne a zrozumiteľne vymedzuje, za akých okolností je pri prevodoch vlastníckeho
práva nevyhnutné privolenie príslušného Okresného národného výboru a kedy Okresný národný výbor
privolenie odoprie. Tento dôvod je o to jednoznačnejší, že v darovacej zmluve sa v bode 4. výslovne

uvádza, že k platnosti tejto zmluvy je potrebné privolenie k prevodu podľa zákona č. 65/51 Zb. Okresným
národným výborom v Šuranoch.

17. Napriek tomu, že v osobách žalovaných v 1. až v 6. rade sa jedná o neznámych vlastníkov
a v osobách žalovaných v 7. až v 10. rade sa jedná o fyzické osoby s bydliskom v zahraničí, nie je možné

na základe vykonaného dokazovania ani len náznakom konštatovať, že by sa zákonným spôsobom
vzdali svojho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam; toto tvrdenie by nebolo podložené
výsledkami vykonaného dokazovania. Naopak, žalovaní v 7. až v 10. rade po zistení existencie tohto
sporu sa dali v konaní právne zastúpiť a vykonávali procesné úkony, ktoré im Civilný sporový poriadok
umožňuje, vrátane zastúpenia advokátom. Zákonný zástupca žalovaných v 1. rade až v 6. rade tak isto

vykonával procesné úkony podľa Civilného sporového poriadku.

18. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení tak súd dospel k záveru, že žaloba je
bezdôvodná v celom rozsahu.

19. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcami v 1. rade až v 4. rade na jednej strane
a žalovanými v 1. rade až v 6. rade súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p., pretože
žalovaní v 1. rade až v 6. rade mali vo veci plný úspech. V konečnom dôsledku im však nárok na náhradu
trov konania priznaný nebol, pretože sa ho vzdali.

20. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcami v 1. rade až v 4. rade na jednej strane
a žalovanými v 7. rade až v 10. rade súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p., pretože
žalovaní v 7. rade až v 10. rade mali vo veci plný úspech a preto im bol priznaný nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %.Poučenie:

- 2 -
10C/77/2018

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.